Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/206/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci osoby oprávnenej z výživného – navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., a osoby povinnej z výživného – otec navrhovateľky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42197821, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 115 zo dňa 29. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -115 zo dňa 29. júla 2025 Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) uložil otcovi plnoletej dcéry povinnosť zaplatiť navrhovateľke – plnoletej dcére 510,00 Eur v mesačných splátkach po 50,00 Eur, posledná splátka 10,00 Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa návrhom z 19. septembra 2024 domáhala určenia výživného voči otcovi pôvodne vo výške 300 eur mesačne spätne od 1. mája 2024, keďže v apríli 2024 dovŕšila plnoletosť a boli jej zastavené dávky poskytované prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Mal za preukázané, že navrhovateľka v máji 2024 ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou, v septembri 2024 nastúpila na denné vysokoškolské štúdium na I. univerzite, v dôsledku čoho sa jej zvýšili najmä výdavky na ubytovanie na internáte a stravu, pričom jej príjem pozostával len zo sirotského dôchodku a prídavkov, ktoré nepokrývali jej odôvodnené potreby. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že vysokoškolské štúdium ukončila v júni 2025 z finančných a zdravotných dôvodov a následne si uplatňovala nárok na výživné už len za minulé obdobie. Pokiaľ ide o pomery otca, súd prvej inštancie vychádzal z jeho tvrdenia o nízkom starobnom dôchodku a prebiehajúcich exekúciách, zároveň však prihliadal na okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, najmä existenciu nehnuteľností zapísaných v katastri a ich následné nadobudnutie jeho synom, ako aj na zásadu prednosti vyživovacej povinnosti pred inými majetkovými záväzkami. Na tomto základe dospel k záveru, podľa ktorého aj napriek tvrdeným obmedzeným príjmom je otec schopný prispievať na výživu plnoletej dcéry aspoň v minimálnej miere. Súd prvej inštancie považoval za splnené dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného aj za obdobie pred podaním návrhu, teda od 1. mája 2024. V tejto súvislosti vychádzal z výkladu § 77 ods. 1 zákona o rodine a z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16

z 18. septembra 2012, avšak od tohto výkladu sa vedome odklonil s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 30. septembra 2014. Na jeho základe dospel k názoru, že aj v prípade plnoletého dieťaťa je vo výnimočných situáciách možné priznať výživné spätne, ak sú preukázané osobitné okolnosti dosahujúce potrebnú intenzitu. Takéto okolnosti videl najmä v náhlej zmene pomerov na strane navrhovateľky po dovŕšení plnoletosti, v zastavení dávok, v pokračovaní prípravy na povolanie a v jej nepriaznivej sociálnej situácii. Výšku dlžného výživného určil len v sume 50 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú možnostiam otca, pričom povolil splátkový kalendár.

3. Proti tomuto rozsudku podal otec plnoletej navrhovateľky odvolanie v celom rozsahu. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne a nelogicky vyhodnotil vykonané dôkazy a vec nesprávne právne posúdil. Jadrom jeho odvolacej argumentácie bola námietka, že výživné plnoletému dieťaťu možno priznať zásadne len odo dňa podania návrhu, keďže navrhovateľke nič nebránilo podať návrh skôr a dôvody hodné osobitného zreteľa v období pred 19. septembrom 2024 neboli dané. Zdôrazňoval, že navrhovateľka nastúpila na vysokoškolské štúdium až v septembri 2024 a objektívne zvýšenie jej potrieb nastalo až v tomto období, nie už v máji 2024 po ukončení stredoškolského štúdia. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne posúdenie jeho majetkových pomerov, keď mu súd nepriamo prisudzoval prevod nehnuteľností na syna, hoci podľa katastrálnych údajov tieto nehnuteľnosti nadobudol syn od tretích osôb. Poukazoval aj na to, že mu bola priznaná právna pomoc z dôvodu jeho nepriaznivej majetkovej situácie. Súčasne namietal nedostatočné odôvodnenie záveru o nepriaznivej sociálnej situácii navrhovateľky, pričom poukazoval na to, že táto sa od 1. mája 2025 zamestnala a sama obmedzila svoj návrh len na minulé obdobie. V odvolacom návrhu otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu plnoletej dcéry len vo výške 50 eur mesačne a len za obdobie od 19. septembra 2024 do 30. apríla 2025, teda v celkovej sume 381 eur. Súčasne žiadal, aby zároveň zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania v jeho prospech

4. Oprávnená navrhovateľka sa k doručenému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“, v spojení s ), preskúmal vec v intenciách ust. a následne postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. / zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. ).

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa na určenie výživného vo výške 300 Eur voči jej otcovi – odvolateľovi. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvostupňový súd postupoval zákonným a preskúmateľným spôsobom pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného, čo bolo predmetom odvolania otca navrhovateľky, resp. či v týchto smeroch pochybil tak, ako to odvolateľ tvrdil.

7. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd v prvom rade zisťuje to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu obsahuje dostatok dôvodov a je zrozumiteľné vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup alebo právny názor súdu prvej inštancie, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým účastníkovi v konaní znemožní realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného

súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

9. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). 10. Rovnako Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. , , , ).

11. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade podrobil preskúmaniu samotný výrok napadnutého rozsudku, keďže práve ten predstavuje normatívnu časť súdneho rozhodnutia, z ktorej musí byť zrejmé, aká konkrétna povinnosť bola účastníkovi uložená, v akom rozsahu a za akých podmienok. Už pri tomto prvotnom prieskume odvolací súd zistil, že zo samotného výroku napadnutého rozsudku nie je možné spoľahlivo zistiť, na základe akých skutkových a právnych úvah dospel súd prvej inštancie k uloženiu povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 510 Eur.

12. V prípade rozhodovania o vyživovacej povinnosti plnoletého dieťaťa je súd povinný vo výroku rozhodnutia jednoznačne a určito vymedziť rozsah tejto povinnosti, a to najmä uvedením osoby oprávnenej a osoby povinnej, konkrétnej výšky výživného, obdobia, za ktoré sa vyživovacia povinnosť ukladá (odkedy – dokedy), ako aj určením jej splatnosti a miesta plnenia. Až po takomto jasnom určení rozsahu vyživovacej povinnosti je možné pristúpiť k rozhodovaniu o prípadnom nedoplatku na výživnom ako rozdiele medzi zročným výživným a výživným skutočne zaplateným za už uplynulé obdobie.

13. Napadnutý výrok však tomuto postupu nezodpovedá. Súd prvej inštancie vo výroku neurčil výšku vyživovacej povinnosti v mesačnej sume, neurčil obdobie, za ktoré výživné priznáva, ani neuviedol, či ide o určenie výživného ako takého alebo o rozhodnutie výlučne o dlžnom výživnom. Výrok sa obmedzuje len na uloženiu povinnosti zaplatiť jednorazovo vyčíslenú sumu 510 Eur v splátkach, bez toho, aby bolo zrejmé, z akého časového obdobia, z akej výšky mesačného výživného a na základe akých údajov o prípadnom plnení povinného táto suma vznikla.

14. Takto formulovaný výrok nenapĺňa požiadavky kladené na rozhodnutie o úprave vyživovacej povinnosti, keďže z neho nie je možné zistiť samotný rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý má byť základom pre prípadné určenie nedoplatku. Bez tohto základu nie je možné preskúmať, či suma uvedená vo výroku zodpovedá zistenému skutkovému stavu a právnym záverom súdu prvej inštancie. Uvedené nedostatky nebolo pritom možné odstrániť ani výkladom odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ani z jeho obsahu totiž nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom súd prvej inštancie pristúpil k výpočtu sumy 510 Eur, za aké obdobie ju priznal, ani akú mieru prípadného plnenia povinného pri tomto výpočte zohľadnil. Odôvodnenie v tomto smere zostáva v rovine všeobecných úvah o potrebe výživy a majetkových pomeroch účastníkov, bez ich prepojenia na konkrétny numerický záver vyjadrený vo výroku.

15. Nedostatok konkrétnej a preskúmateľnej úvahy o tom, z akých údajov a akým postupom súd prvej inštancie dospel k uloženej peňažnej povinnosti, nemožno považovať za zrejmú nesprávnosť v zmysle opravy podľa procesných predpisov, ani za jednoduchú absenciu či formálny nedostatok, ktorý by bolo možné odstrániť dodatočným doplnením alebo opravou rozhodnutia. Ide o zásadný nedostatok rozhodnutia spočívajúci v chýbajúcej väzbe medzi skutkovými zisteniami, právnym posúdením veci a samotným výrokom.

16. Za tejto procesnej situácie odvolací súd zdôrazňuje, že bez riadneho ustálenia rozsahu vyživovacej povinnosti a bez preskúmateľného vysvetlenia spôsobu, akým súd prvej inštancie dospel k uloženej

sume, nie je možné pristúpiť k vecnému preskúmaniu správnosti právnych záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, a to ani vo vzťahu k otázke spätného priznania výživného či k ďalším odvolacím námietkam uplatneným odvolateľom.

17. Odvolací súd zároveň zistil, že prvostupňový súd sa v prejednávanej veci procesne nevysporiadal ani s dispozičnými úkonmi navrhovateľky vykonanými v priebehu konania. Zo zápisníc z pojednávaní vyplýva, že navrhovateľka svoj návrh postupne modifikovala, keď pôvodne požadovala určenie výživného vo výške 300 Eur mesačne, neskôr požadovanú sumu aj časové vymedzenie nároku zmenila a v závere výslovne žiadala určiť výživné vo výške 50 Eur mesačne za presne vymedzené obdobie (na pojednávaní dňa 20.05.2025 od 01.05.2024 do 30.04.2025, na pojednávaní dňa 29.07.2025 od 01.05.2024 do 06.06.2025).

18. Týmito procesnými úkonmi navrhovateľka nesporne dispozične obmedzila predmet konania, pričom v rozsahu, v akom od svojho pôvodného návrhu upustila, došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Prvostupňový súd však na tieto dispozičné úkony navrhovateľky nijako procesne nereagoval, nerozhodol o zastavení konania v späťvzatej časti, a to napriek tomu, že v konaniach o výživnom plnoletých osôb ide o konania, ktoré možno začať len na návrh a v ktorých je súd dispozičnými úkonmi účastníka viazaný.

19. Týmto postupom prvostupňový súd nevyčerpal predmet konania, keď nerozhodol ani o pôvodnom návrhu v jeho celom rozsahu, ani o návrhu v jeho konečnej, navrhovateľkou uplatnenej podobe, a súčasne procesne nevylúčil tú časť návrhu, v ktorej navrhovateľka na ďalšom rozhodovaní už netrvala. Výsledkom takéhoto postupu je rozhodnutie, ktoré sa pohybuje mimo dispozičného rámca návrhu a procesných úkonov účastníčky konania.

20. Aj tento procesný nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže odvolací súd nemôže posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby bol jednoznačne ustálený predmet konania v rozsahu, v akom o ňom mal súd prvej inštancie rozhodnúť.

21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie trpí zásadnými procesnými a obsahovými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné vecne preskúmať. Keďže z výroku ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zistiteľné, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k uloženej sume 510 Eur, a zároveň nebol riadne ustálený ani samotný predmet konania v dôsledku nereflektovania dispozičných úkonov navrhovateľky, odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnutý rozsudok podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým procesne sa vysporiadať s dispozičnými úkonmi navrhovateľky, ktoré boli v priebehu konania vykonané, a to konkrétne rozhodnúť o zmene návrhu na začatie konania, resp. o späťvzatí návrhu v rozsahu, v akom navrhovateľka od svojho pôvodného nároku upustila. V nadväznosti na uvedené je súd prvej inštancie povinný jednoznačne ustáliť predmet konania v rozsahu, v akom o ňom má byť rozhodované.

23. Následne súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne o návrhu navrhovateľky v rozsahu, v ktorom na ňom navrhovateľka zotrvala. Pri opätovnom rozhodovaní je súd povinný vo výroku rozhodnutia jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom určiť rozsah vyživovacej povinnosti, najmä konkrétnu výšku výživného, obdobie, za ktoré sa výživné priznáva, splatnosť jednotlivých plnení a miesto plnenia, ako aj osoby oprávnenú a povinnú. Iba po takomto riadnom určení rozsahu vyživovacej povinnosti bude možné, ak to procesná situácia odôvodní, rozhodnúť aj o prípadnom nedoplatku na výživnom za už zročné obdobie, a to ako o rozdiele medzi sumou zročného výživného a sumou výživného skutočne zaplateného povinným, pričom aj tento výpočet musí byť vo výroku i v odôvodnení rozhodnutia zreteľne a preskúmateľne vyjadrený.

24. Súd prvej inštancie je zároveň povinný nové rozhodnutie dôsledne a presvedčivo odôvodniť tak, aby z neho bolo zrejmé, z akých skutkových zistení vychádzal, aké právne úvahy pri rozhodovaní použil a akým spôsobom ich aplikoval na zistený skutkový stav, a aby rozhodnutie ako celok spĺňalo zákonné požiadavky kladené na jeho preskúmateľnosť a zrozumiteľnosť.

25. Na tomto mieste odôvodnenia považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemôže spočívať na všeobecných alebo schematických úvahách bez priamej väzby na konkrétne skutkové zistenia prejednávanej veci. Platí to osobitne pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti plnoletého dieťaťa, kedy je súd povinný svoje úvahy o odôvodnených potrebách oprávnenej osoby, schopnostiach a možnostiach povinného rodiča a o časovom vymedzení nároku konkretizovať vo vzťahu k presne určenému obdobiu a premietnuť ich do určitej a preskúmateľnej výšky výživného.

26. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje potrebu jasne odlíšiť otázku samotnej existencie vyživovacej povinnosti, určenie jej rozsahu (mesačnej výšky) a vymedzenie časového obdobia, za ktoré sa výživné priznáva, vrátane posúdenia, či ide aj o obdobie pred podaním návrhu. Zmiešanie týchto otázok do všeobecných hodnotiacich úvah bez ich samostatného a konkrétneho vyhodnotenia vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

27. Pokiaľ by súd prvej inštancie v ďalšom konaní uvažoval o priznaní výživného aj za obdobie pred podaním návrhu, je jeho povinnosťou výslovne sa vysporiadať s aplikáciou § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine, ktorá priznanie výživného pred podaním návrhu s výnimkou výživného maloletého dieťaťa neumožňuje, a uviesť, v čom konkrétne spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup odôvodňujú, vrátane ich časového vymedzenia a vplyvu na odkázanosť oprávnenej osoby.

28. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že judikatúra zahraničných súdov, vrátane judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, nie je pre všeobecné súdy Slovenskej republiky právne záväzná; v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 9. 2025, sp. zn. . Jej prípadné použitie prichádza do úvahy len ako podporný argument, a to za predpokladu, že súd vysvetlí porovnateľnosť skutkových a právnych okolností posudzovaných vecí a zrozumiteľne objasní, ako sa z nej vyvodené závery premietajú do konkrétneho rozhodnutia.

29. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní povinný po odstránení vytýkaných procesných nedostatkov vysporiadať sa aj s odvolacími námietkami otca navrhovateľky, ktoré smerujú proti vecným záverom napadnutého rozhodnutia.

30. Záverom odvolací súd dodáva, že v novom rozhodnutí bude súd prvej inštancie povinný znovu rozhodnúť aj o náhrade trov prvostupňového konania, ako aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).