Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-164-2025.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Subarea
4Co/164/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. A. XXXX/XXA, W. - T., 2/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/ XX, W. - H., 3/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.Á. XXX/XX, S., 4/ G. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T., žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ zastúpení JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, proti odporkyni: U. O., rodená W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Polakovič s. r. o., Detvianska 14, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 45C/56/2025- 32 zo dňa 7. októbra 2025 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom X., katastrálny odbor, v katastrálnom území T. F. T., a to ako:
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 209 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 59 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc. č. XX/X, rodinný dom, najmä zdržať sa ich scudzenia, prevodu práva k nim na tretie osoby alebo zaťaženia právom tretích osôb až do 31.03.2026. (I. výrok). Žalobcom 1/ až 4/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. (II. výrok). Poučil žalovanú, že môže voči navrhovateľom podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
2. Uviedol, že návrhom podaným súdu dňa 25.09.2025 sa navrhovatelia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporkyni, aby nenakladala s vlastníckymi právami v podiele 1/14 k celku k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom X., katastrálnym odborom, pre okres X., obec A. T., katastrálne územie A. T. na LV č.XXX, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to vydaním Opravného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U. W., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX, zomrelej XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia a odporkyňa nadobudli spoluvlastnícke podiely na základe dedičského konania po rodičoch žalobcov nasledovne: Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke U. W., rod. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX, ktorým notár ako súdny komisár JUDr. Oľga Folbová, vydala Osvedčenie v konaní vedenom pod sp. Zn. 30D/537/2016, Dnot 62/2016 IČS: 1316205219 zo dňa 16.06.2016, právoplatné dňa 16.06.2016, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičských podielov v časti BLV podľa Osvedčenia o dedičstve pre každého dediča v 1/7 z dedičstva (z 1/2 k celku). Osvedčenie o dedičstve str.122 ustanovilo dedičom zo zákona - deti poručiteľky. V
uvedenom Osvedčení však omylom uviedla notárka ako zákonnú dedičku žalovanú U. Q., rod. W., teraz U. O., narodená XX .XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T. v podiele 1/7 z dedičstva, čím v rozpore so zákonom žalovaná je zapísaná ako spoluvlastník v uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaná získala vlastníctvo bez právneho dôvodu, nakoľko nie je dedičom zo zákona - nie je dieťa poručiteľky, ale vnučka. Následne po smrti otca žalobcov Ľ.S. W., rodený W., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom v A. T. - T. F. T., P. XXX/XXA notárka JUDr. Adriana Fekete, poverená Okresným súdom Bratislava III vydala Uznesenie, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičstva zákonných dedičov - deti poručiteľa tj. žalobcov v konaní č. 30D/1134/2018, Dnot 72/2018, IČS: 1318204217 dňa 16.11.2018, právoplatným dňa 16.11.2018, kde ako dedička žalovaná správne nebola zahrnutá do skupiny zákonných dedičov. Od odporkyne dostali Ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 07.07.2025, v ktorej ponuke nebola predložená Kúpna zmluva ani potrebné dokumenty k realizácii predkupného práva odporkyne. Vzťahy medzi navrhovateľmi a odporkyňou sa vyostrili, kedy si navrhovatelia uplatňovali svoje zákonné právo na zákonný podiel spoluvlastníckeho práva získaného odporkyňou bez právneho dôvodu, nakoľko nie je zaradená v 1. skupine dedičov, keďže jej matka G. W., dcéra poručiteľky sa svojho zákonného podielu nevzdala v jej prospech. Vzhľadom na doručenú Ponuku na uplatnenie predkupného práva odporkyne ako spoluvlastníčky, ktorá získala spoluvlastníctvo bez právneho dôvodu mali za riadne preukázané, že odporkyňa pristúpi k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu a teda na strane navrhovateľov existuje naliehavý právny záujem, nakoľko ochranu ich práv a oprávnených záujmov zákonom garantovaných, nie je možné dosiahnuť inak, len nariadením neodkladného opatrenia nakoľko je tu dôvodná obava, že odporkyňa prevedie svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby a preto tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 12 písm. c/, § 329 ods. 1veta prvá, § 329 ods. 2 , § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
4. Z listinných dôkazov mal preukázané, že odporkyňa nadobudla dedením po zomrelej U. W. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku uznesenia. V Osvedčení o dedičstve sp. zn. 30D/537/2016 zo dňa 16.06.2016, právoplatnom dňa 16.06.2016, po poručiteľke U. W. je uvedené, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manžel a dospelí potomkovia poručiteľky. Odporkyňa bola označená ako dcéra poručiteľky, napriek tomu, že z listinných dôkazov vyplýva, že je vnučkou poručiteľky. Z Ponuky na kúpu podielového vlastníctva k nehnuteľnosti vyplýva, že odporkyňa má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na tretiu osobu.
5. Konštatoval, že vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel.
6. Považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, za splnenú, keďže navrhovatelia osvedčili, že sú titulom dedenia po poručiteľke U. W. spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku uznesenia. Za splnenú považoval aj druhú zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Navrhovatelia osvedčili zámer odporkyne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, napriek tomu, že v skutočnosti nie je oprávnená nakladať so spoluvlastníckym podielom, keďže nie je jeho vlastníčkou.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná, keď nariadeným neodkladným opatrením dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a poskytne sa navrhovateľom časový priestor na vykonanie úkonov, ktoré zabezpečia ochranu ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko odporkyňa nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľom nevznikne neprimeraná výhoda. Uviedol, že súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia považoval
súd prvej inštancie za primeraný, keď mal za to, že jeho nariadením nevznikne odporkyni žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do 31.03.2026, čo zároveň pre navrhovateľov predstavuje dostatočný časový priestor na dosiahnutie ochrany svojho vlastníckeho práva. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov. V súlade s ustanovením § 337 CSP súd poučil odporkyňu o možnosti podať voči navrhovateľom žalobu, keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania a navrhovateľom neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami vo vyššie uvedenom rozsahu vyhovel a zároveň časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do 31.03.2026.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že ako spoluvlastníčka vyzvala všetkých spoluvlastníkov, že ona má záujem na odkúpení ich podielov s tým, že ak by nemali záujem o ich predaj, ona im ponúka na odkúpenie svoj podiel. V danom prípade dom obývajú 3 rodiny, pričom s jednou spoluvlastníčkou je pravidelný spor, keď táto vyvoláva konflikty, neplatí za odobraté energie - plyn, ktorý platí výlučne ona. Podobne spoluvlastníci neplatia dane z nehnuteľností, platí ona. Dom udržiava tiež len ona, v roku 2023 zakúpila nový plynový kotol, nechala dom napojiť a plyn, aby sa v dome mohlo kúriť. Ani jediný z navrhovateľov neprispieva na údržbu a náklady domu. Súd prvej inštancie napriek tomu že v bode 3. odôvodnenia píše o tom, že je potrebné osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver a pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, v súlade s uvedeným nepostupoval. Podobne v bode 5. správne poukazuje, že navrhovateľ musí preukázať existenciu právneho záujmu, musí osvedčiť potrebnosť opatrenia na dosiahnutie účelu ochrany poskytnutej súdom. Ďalej uviedla, že v bode 6. súd prvej inštancie opisuje zabezpečovací účel - nerozumie, pretože to nie je v návrhu; v bode 7. súd uvádza, že bol osvedčený nárok, ktorý sa má chrániť; v bode 8. uvádza, že odporkyňa nemôže prevádzať svoj podiel, pretože nie je vlastníčkou; v bode 9. uvádza, že ochrana do 31.3.2026 má zabezpečiť časový priestor na dosiahnutie ochrany svojho vlastníckeho práva. To, čo uviedol súd prvej inštancie, je podľa nej len zhromaždenie zmätočnosti, ktorá nemá nič spoločné s právom. Mala za to, že v prvom rade bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť podľa návrhu, čo nevykonal, pretože navrhovatelia majú záujem podať návrh na opravu osvedčenia o dedičstve. O tomto nie je zmienka ani v petite rozhodnutia, ani v odôvodnení. Na to nadväzuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 9., kde uvádza, že dal priestor na dosiahnutie ochrany vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie podľa odporkyne v danom prípade bol povinný uviesť, ako uvádza v bode 5. odôvodnenia právny záujem. Ten je uvedený výlučne v návrhu, pričom súd prvej inštancie tento nepojal do svojho odôvodnenia právneho záujmu. Nie je zrejmé, či vedel, že právny záujem tu nie je, alebo sám si nebol istý uvedeným, preto toto nenapísal do rozhodnutia, napriek tomu, že je to zákonná podmienka pre takéto rozhodnutie, a preto to musí byť v rozhodnutí uvedené. V danom prípade vzhľadom na lehoty, mal si byť podľa nej istý neúspešnosťou navrhovateľov a bol povinný návrh vyhodnotiť podľa § 327 CSP ako nezrozumiteľný a neurčitý, pretože takto sa javí dnes samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie.
10. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že táto v odvolaní neuvádza žiadne odvolacie dôvody k meritu rozhodnutia, jej odvolanie považovali za zmätočné a bez uvedenia právnych aj skutkových dôvodov k meritu veci. Odporkyňa podľa nich žiadnym spôsobom nevyvrátila dôkazy nimi predložené k návrhu, a síce konkrétne skutočnosť, že bola neoprávnene zaradená ako dedička po poručiteľke U. W., rod. P.E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX a zomrelej dňa 19.03.2016, ktorým notár ako súdny komisár JUDr. Oľga Folbová, vydala Osvedčenie v konaní vedenom pod sp. zn. 30D/537/2016, Dnot 62/2016 IČS: 1316205219 zo dňa 16.06.2016, právoplatné dňa 16.06.2016, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičských podielov v časti BLV podľa Osvedčenia o dedičstve pre každého dediča v 1/7 z dedičstva (z 1/2 k celku). Osvedčenie
o dedičstve str. 1 a 2 ustanovilo dedičom zo zákona - deti poručiteľky. V uvedenom Osvedčení však omylom uviedla notárka ako zákonnú dedičku žalovanú U. Q., rod. W., teraz U. O., nar. XX .XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T. v podiele 1/7 z dedičstva, čím je v rozpore so zákonom odporkyňa zapísaná ako spoluvlastník v uvedenej nehnuteľnosti. Odporkyňa získala vlastníctvo bez právneho dôvodu, nakoľko nie je dedičom zo zákona - nie je dieťa poručiteľky, ale vnučka. Dôkaz: Osvedčenie o dedičstve 30D/537/2016, Uznesenie sp. zn. 30D/1134/2018, Úmrtný list poručiteľky U. W., Úmrtný list poručiteľa Ľ. W., Rodný list žalobcu 1, Rodný list žalobcu 2, Rodný list žalobcu 3, Rodný list žalobcu 4. Rodný list žalovanej U. Q.É., rod. W.. Odporkyňa tieto právne skutočnosti relevantným spôsobom a dôkazmi nevyvrátila ani neosvedčila iný právny dôvod a titul, na základe ktorého by mala byť zaradená ako dedička po poručiteľke. Navrhovatelia naopak nesporne preukázali, že dedenie po poručiteľke bolo zo zákona a okruh dedičov bol ustálený v 1. dedičskej skupine, v ktorej nositeľmi dedičského práva sú deti poručiteľky a nie žalovaná, ktorá je vnučkou poručiteľky. Z uvedených skutočností a dôkazov boli navrhovatelia toho názoru, že jednoznačne osvedčili, že je daný dôvod na ochranu ich vlastníckeho práva nariadením neodkladného opatrenia, kým nedosiahnu opravu pôvodného Uznesenia o dedičstve. Uviedli, že návrh na vydanie Opravného uznesenia bude nimi podaný na príslušný súd, kde sa nachádza v archíve dedičský spis. Na základe uvedených skutočností navrhovatelia navrhli odvolanie odporkyne zamietnuť ako nedôvodné, t. j. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Odporkyňa vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu navrhovateľov žiadala rozhodnúť v zmysle ňou podaného odvolania s tým, že sa nemá k čomu vyjadrovať, nakoľko navrhovatelia k dôvodom jej odvolania nič neuviedli.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery strán sporu, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Pri jeho nariaďovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti, primeranosti a neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
15. Súd je pri nariaďovaní neodkladného opatrenia viazaný petitom návrhu, ktorý môže len upraviť, a nie zmeniť. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti odporkyni, aby nenakladala s vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom X., katastrálnym odborom pre okres X., obec A. T., katastrálne územie A. T. na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 209 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 132 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 59m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby súp. č. XXX na pozemku parc. č. XX/X - rodinný dom, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to vydaním Opravného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U. W., rod. P., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX, zomrelej XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom X., katastrálny odbor, v katastrálnom území T. F. T., a to ako:
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 209 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 59 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc. č. XX/X, rodinný dom, najmä zdržať sa ich scudzenia, prevodu práva k nim na tretie osoby alebo zaťaženia právom tretích osôb až do 31.03.2026, ktorým doplnením zmenil aj petit navrhovateľmi navrhnutého nariadenia neodkladného opatrenia.
16. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ...“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (II. ÚS 410/06). Európsky súd stabilne uvádza, že „...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené.“ (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo že „národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia.“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko, § 33).
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m.m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
19. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď súd prvej inštancie podľa navrhovateľmi doloženého Osvedčenia o dedičstve č. k. 30D 537/2016 zo dňa 16.6.2016 zistil, že odporkyňa v tomto bola nesprávne označená ako dcéra poručiteľky U. W., rod. P., pričom je podľa doložených rodných listov jej vnučkou, nevysporiadal sa s obsahom predmetného osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého dedičia mali v rámci dedičského konania uzavrieť dedičskú dohodu, podľa ktorej mala odporkyňa dediť v podiele 1/7 z dedičstva, t. j. v podiele 1/14 z nehnuteľnosti ako celku, preto by bolo vhodné na celkové osvedčenie nároku navrhovateľov aj pripojenie dedičského spisu po poručiteľke U. W., rod. P.. Tiež sa nevysporiadal ani s otázkou možnosti vydania opravného uznesenia dedičského konania, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú a s časovým obdobím, ktoré uplynulo od vydania dedičského rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2016, kedy sa zrejme navrhovatelia ako dedičia a účastníci dedičského konania vzdali práva odvolania.
20. Odvolací súd z dôvodu nedostatočného neodôvodnenia napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie toto jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V kompetencii súdu prvej inštancie tak bude, aby sa v ďalšom konaní s názorom odvolacieho súdu prezentovanom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vysporiadal tak, že vec posúdi so zreteľom na účel civilného sporového konania, ktorým je v zmysle čl. 2 CSP poskytnutie spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov a to opätovným rozhodnutím a jeho náležitým odôvodnením.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) v zmysle § 428 CSP.