Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45C-56-2025.pdf
PDF · 85.26 KB
Case nature
Subarea
45C/56/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, B. - E., 2/ F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, B. - H., 3/ I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, J., 4/ K. B., H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., všetci žalobcovia zastúpení advokátkou: JUDr. Viera Kubicová, Záhradnícka 68, Bratislava proti žalovanej: L. M., H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. E. - E. N. E., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Polakovič s.r.o., Detvianska 14, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným súdu dňa 25.09.2025 sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej ,aby nenakladala s vlastníckymi právami v podiele 1/14 k celku k Nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres Senec, obec D. E., katastrálne územie D. Dedinka na LV č.XXX, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to vydaním Opravného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke L. B., H. I., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D. E., I. XXX/XX, zomrelej XX.XX.XXXX.
Návrh odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaná nadobudli spoluvlastnícke podiely na základe dedičského konania po rodičoch žalobcov nasledovne:
- Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke L. B., H. I., narodenej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D. E., I. XXX/XX a zomrelej dňa 19.03.2016, ktorým notár ako súdny komisár L. O. P., vydala Osvedčenie
v konaní vedenom pod sp. Zn. XXX/XXX/XXXX, E. XX/XXXX IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2016, právoplatné dňa 16.06.2016, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičských podielov v časti BLV podľa Osvedčenia o dedičstve pre každého dediča v 1/7 z dedičstva (z 1/2 k celku). Osvedčenie o dedičstve str.122 ustanovilo dedičom zo zákona - deti poručiteľky. V uvedenom Osvedčení však omylom uviedla notárka ako zákonnú dedičku žalovanú L. Q., H. B., teraz L. M., narodená 12 .02.1982, bytom I. XXX/ XX, D. E. - E. N. E. v podiele 1/7 z dedičstva, čím v rozpore so zákonom žalovaná je zapísaná ako spoluvlastník v uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaná získala vlastníctvo bez právneho dôvodu, nakoľko nie je dedičom zo zákona - nie je dieťa poručiteľky, ale vnučka.
- Následne po smrti otca žalobcov A. B., H. B., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D. E. - E. N. E., I. XXX/XXX notárka L. F. P., poverená Okresným súdom Bratislava III vydala Uznesenie, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičstva zákonných dedičov - deti poručiteľa tj. žalobcov v konaní č. XXX/XXXX/ XXXX, E. XX/XXXX, IČS: 1318204217 dňa 16.11.2018, právoplatným dňa 16.11.2018, kde ako dedička žalovaná správne nebola zahrnutá do skupiny zákonných dedičov.
Žalobcovia bežnou poštou dostali od žalovanej Ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 07.07.2025, v ktorej ponuke nebola predložená Kúpna zmluva ani potrebné dokumenty k realizácii predkupného práva žalovanej. Vzťahy medzi žalobcami a žalovanou sa vyostrili, kedy si žalobcovia uplatňovali svoje zákonné právo na zákonný podiel spoluvlastníckeho práva získaného žalovanou bez právneho dôvodu, nakoľko nie je zaradená v 1. skupine dedičov, keďže jej matka K. B., dcéra poručiteľky sa svojho zákonného podielu nevzdala v jej prospech. Vzhľadom na doručenú Ponuku na uplatnenie predkupného práva žalovanej ako spoluvlastníčky, ktorá získala spoluvlastníctvo bez právneho dôvodu mali za riadne preukázané, že žalovaná pristúpi k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu a teda na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem, nakoľko ochranu ich práv a oprávnených záujmov zákonom garantovaných, nie je možné dosiahnuť inak, len nariadením neodkladného opatrenia nakoľko je tu dôvodná obava, že žalovaná prevedie svoje vlastnícke práva k Nehnuteľnostiam na tretie osoby a preto tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
3. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
4. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná nadobudla dedením po zomrelej L. B. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/14 k Nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku uznesenia. V Osvedčení
o dedičstve sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 16.06.2016 právoplatnom dňa 16.06.2016 po poručiteľke L. B. je uvedené, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manžel a dospelí potomkovia poručiteľky. Žalovaná bola označená ako dcéra poručiteľky, napriek tomu, že z listinných dôkazov vyplýva, že je vnučkou poručiteľky. Z Ponuky na kúpu podielového vlastníctva k nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaná má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na tretiu osobu.
5. Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX – 32 zo dňa 07.10.2025 súd vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa nakladania so svojím spoluvlastníckym podielom, ktorý nadobudla v dedičskom konaní po poručiteľke L. B.. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obsahom predmetného osvedčenia o dedičstve, preto by bolo vhodné na celkové osvedčenie nároku navrhovateľov aj pripojenie dedičského spisu po poručiteľke L. B., H. I.. Tiež sa nevysporiadal ani s otázkou možnosti vydania opravného uznesenia dedičského konania, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú a s časovým obdobím, ktoré uplynulo od vydania dedičského rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2016, kedy sa zrejme navrhovatelia ako dedičia a účastníci dedičského konania vzdali práva odvolania.
6. Súd pripojil predmetný dedičský spis a zistil, že dňa 16.06.2016 bolo so súhlasom účastníkov dedičského konania vydané Osvedčenie o dedičstve, v ktorom bolo konštatované uzavretie dedičskej dohody, a v ktorom sa účastníci výslovne vzdali práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, čím osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, a to dňom 16.06.2016.
7. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Ďalším z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní.
8. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
9. Preskúmajúc spisový materiál a pripojený dedičský spis dospel súd k záveru, že v súdenej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu neosvedčili potrebu poskytnutia súdnej ochrany nimi uplatnených nárokov vo vzťahu k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej.
10. Procesné zabezpečenie formou neodkladného opatrenia má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku podľa aktuálneho stavu konania. Z vyššie uvedeného potom plynie, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný.
11. Svoje práva sa žalobcovia rozhodli chrániť návrhom na vydanie Opravného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke L. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 19.03.2016.
12. Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
13. Podľa § 175zca ods. 6 zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 43 ods. 2 zák. č. 323/1992 Zb.)
14. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok) ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.
15. Poňatie žalovanej medzi účastníkov dedičského konania a dedičov poručiteľky, ktorí následne uzavreli dedičskú dohodu a súhlasili s vydaním osvedčenia o dedičstve, dokonca sa výslovne vzdali práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, čím osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, nemožno subsumovať pod chybu v písaní, chybu v počítaní ale ani zrejmú nesprávnosť. Navyše nahliadnutím do dedičského spisu súd zistil, že do spisu žiaden návrh na vydanie opravného osvedčenia doručený nebol.
16. Keďže podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na vydanie opravného osvedčenia o dedičstve, potom zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ani súdnu ochranu navrhovaným neodkladným opatrením.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).