Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/87/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpených: Advokatska kancelária Horansky & Partners s. r. o., so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany, IČO: 56 023 499, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., 2/ F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., 3/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., zastúpeným advokátom: JUDr. Stanislav Jakubčík, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava

- mestská časť Ružinov, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. marca 2025 č. k. -307, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyniam 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. C. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 2629/25 o výmere 504 m2, zast. plochy - rodinný dom súp. č. XXX, parc. č. 2629/80 o výmere 296 m2, záhrada, nie sú zaťažené záložným právom v prospech J. G. a ani jeho právnych nástupkýň; výrokom II. priznal žalobkyniam 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , (ďalej len „“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobkyne žalobou doručenou súdu 28.12.2022 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. C. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 2629/25 o výmere 504 m2, zast. plochy - rodinný dom súp. č. XXX, parc. č. 2629/80 o výmere 296 m2, záhrada, nie sú zaťažené záložným právom v prospech J. G. a ani jeho právnych nástupkýň. Žalobu odôvodnili tým, že spolu so svojou nebohou matkou A. I. uzavreli dňa 3.5.2002 s právnym predchodcom žalovaných, nebohým J. G., zmluvu o pôžičke na sumu 615.000,- Sk, ktorá mala byť vrátená do 6.6.2002 pod hrozbou zaplatenia úroku vo výške 17,5 % odo dňa splatnosti dlhu do zaplatenia. Spolu so zmluvou o pôžičke bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku. Spolu so zmluvou o poskytnutí pôžičky a záložnou zmluvou bola spísaná dňa 3.5.2002 u notára JUDr. Dezidera Ravluka na Notárskom úrade v Bratislave aj notárska zápisnica č. N 189/02, Nz 188/02, v ktorej žalobkyne peňažný dlh uznali a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Žalobkyne v skutočnosti od právneho predchodcu

žalovaných žiadne peniaze nedostali a na katastri v Galante zistili, že bol predložený návrh na prevod nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu žalovaných, ktorého súčasťou bola aj falošná kúpna zmluva. Žalobcovia, ako aj ich právna predchodkyňa, podali na súd žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, zmluvy o pôžičke a tiež neplatnosti uznania dlhu. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , toto konanie bolo niekoľko rokov prerušené, pretože proti J. G. sa viedlo trestné konanie pre trestný čin podvodu. Trestné konanie bolo ukončené právoplatným rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 12.10.2005 sp. zn. v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 10.5.2006 sp. zn. . Odsúdeniu J. G. zabránila tá skutočnosť, že v priebehu trestného konania dňa X.X.XXXX zomrel násilnou smrťou, a preto bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené. Po skončení trestného konania sa pokračovalo v konaní sp. zn. na Okresnom súde Galanta a žaloba bola po odvolaní Krajským súdom Trnava zamietnutá. Žalobcovia v prebiehajúcom konaní v žalobe tiež uvádzali, že civilné súdy nerešpektovali záväzné právne závery trestných súdov a neprípustným spôsobom legalizovali kriminálne konanie právneho predchodcu žalovaných J. G.. J. G. dňa 28.8.2002 podal návrh na začatie exekúcie, bolo vydané poverenie pre exekútora, avšak Okresný súd Galanta uznesením z 15.6.2006 sp. zn. túto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Žalobcovia sa v žalobe dovolávali uplatnenia námietky premlčania, a to nielen k samotnému nároku zo zmluvy o pôžičke, ale aj k uplatneniu výkonu záložného práva zriadeného v prospech J. G.. Ďalej uviedli, že záložné právo zaniká z dôvodov uvedených v .

4. Žalované so žalobou nesúhlasili, poukazovali na to, že v konaní sp. zn. bola žaloba zamietnutá, preto nastala prekážka veci rozhodnutej. Nesúhlasili ani s tvrdením žalobcov, že záložné právo bolo premlčané, pretože na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie, kde strana žalobcu podala návrh na zastavenie exekúcie, pričom súd v konaní návrh povinných zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa súd podrobne zaoberal otázkou premlčania. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, vec nie je právoplatne skončená a nastala prekážka veci začatej.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (notárskou zápisnicou N 189/2002, Nz 188/2002, zmluvou o zriadení záložného práva, LV č. XXXX pre kat. úz. C., uznesením o obvinení J. G., uznesením o zastavení trestného stíhania, rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. , rozsudkom NS SR sp. zn. , kúpnou zmluvou na predaj nehnuteľnosti z 3.5.2002, upovedomením o začatí exekúcie Ex 563/2002, uznesením Okresného súdu Galanta o zastavení exekúcie sp. zn. , spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. , uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. ) a zistil tento skutkový stav veci.

6. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., vlastníkom nehnuteľnosti parc. reg. „C“ parc. č. 2629/25 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 504 m2, parc. reg. „C“ parc. č. 2629/80 záhrada o výmere 296 m2, dom súp. číslo XXX na parc. reg. „C“ parc. č. 2629/25 je A. I. - právna predchodkyňa žalobcov 1/ a 2/ v podiele 2/4-iny, A. B. (správne v ďalšom texte B. – pozn. odvolacieho súdu) v 1/4-ine, D. E. v 1/4-ine. Na nehnuteľnostiach viaznu ťarchy: „Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky záložného veriteľa J. G., nar. XX.X.XXXX, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.5.2002 podľa V 959/02 zo dňa 11.6.2002 v.z. 188/2002.“

7. Dňa 3.5.2002 bola uzavretá zmluva o pôžičke, kde ako veriteľ vystupoval J. G., a ako dlžník A. I.

- právna predchodkyňa žalobcov, ako aj žalobcovia. Požičaná suma bola 615.000,- Sk. V zmluve sa uvádza, že dňom podpisu zmluvy sa dlžníkom požičiava suma 615.000,- Sk a dlžníci sa ju zaväzujú vrátiť veriteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou v celosti a hotovosti v mieste bydliska veriteľa do 6.6.2002. Dňa 3.5.2002 bola na Notárskom úrade notára JUDr. Dezidera Ravluka spísaná notárska zápisnica N 189/02, Nz 188/02. V tejto Notárskej zápisnici dlžníčky vyhlásili, že v prípade, ak dlh vo výške 615.000,- Sk nezaplatia v termíne do 6.6.2002, súhlasia s tým, aby táto notárska zápisnica bola titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Dňa 30.5.2002 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, kde ako záložný veriteľ vystupuje J. G., a ako záložní dlžníci vystupujú A. I., A. B. a D. E.. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, dom súp. č. XXX na parc. č. 2629/25 a pozemok parc. č. 2629/5 zastavané plochy o výmere 504 m2 a parc. č. 2629/80 záhrada o výmere 296 m2. Záložná zmluva bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa na sumu 615.000,- Sk. V zmluve sa uvádza, že záložné právo vzniká vkladom záložného práva do katastra. Vklad záložnej zmluvy bol učinený pod číslom V 959/02 a záložné právo bolo vyznačené na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C..

8. V spise (č.l. 52) sa nachádza kúpna zmluva, ktorej vklad nebol učinený. V tejto kúpnej zmluve, ktorá obsahuje overené podpisy, vystupujú ako predávajúci A. I., A. B. a D. E.. Kupujúcim je J. G.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to dom súp. č. XXX a pozemok parc. číslo 2629/25 a 2929/80 v kat. úz. C.. Predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene vo výške 615.000,- Sk. Kúpnu cenu kupujúci zaplatili predávajúcim v hotovosti do 7.6.2002. V prípade, že kúpnu cenu do tejto doby kupujúci v hotovosti nezaplatí, započíta sa na kúpnu cenu pôžička, ktorú kupujúci poskytol predávajúcim na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.5.2002. Započítaním pôžičky záväzok predávajúcich zaniká.

9. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava č. k. 131/OEK- BA-2002 He vyplynulo, že J. G. po predchádzajúcej dohode s obvinenou K. E., táto dňa 3. mája 2002 v Bratislave v Notárskej kancelárii JUDr. Dezidera Ravluka na Banskobystrickej ul. č. 16 pod zámienkou sprostredkovania kúpy bytu a zabezpečenia finančných prostriedkov na kúpu bytu K. E. požiadala svoju priateľku D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, jej sestru A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. a ich matku A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, o podpísanie Zmluvy o pôžičke na sumu 615.000,-Sk na strane dlžníkov s obvineným J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., B. L. X na strane veriteľa a Zmluvy o zriadení záložného práva na ich nehnuteľnosti: rodinný dom s.č. XXX na parc. č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/25 zast. pl. o výmere 504 m2, pozemok parc. č. 2629/80 záhrada o výmere 296 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta v prospech záložného veriteľa J. G., pričom využijúc okolnosti a situácie, doposiaľ nezisteným spôsobom bez vedomia dlžníkov, podsunuli im k podpisu kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej predávajú v prospech kupujúceho J. G. nehnuteľnosti: dom s. č. XXX na parc. č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/25 zast. pl. o výmere 504 m2, pozemok parc. č. 2629/80 záhrada o výmere 296 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie C. za kúpnu cenu 615.000,-Sk, pričom finančnú hotovosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke vo výške 615.000,- Sk dlžníkom neodovzdali, K. E. byt nevybavila, stretnutiam sa vyhýbala a zároveň na Katastrálnom úrade v Galante doposiaľ neznáma osoba požiadala o vklad vlastníckeho práva k horeuvedeným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, čím uviedli D. E., A. B. a A. E. do omylu a v prípade vykonania vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti by im spôsobili škodu vo výške 615.000,- Sk. Trestné stíhanie obvineného J. G. bolo uznesením vyšetrovateľa PZ dňa 23.06.2004 zastavené v dôsledku jeho úmrtia. Trestné konanie proti K. E. a iným osobám bolo právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12.10.2005, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 10.5.2006, sp. zn. . Napriek úmrtiu J. G. z oboch odsudzujúcich rozhodnutí trestných súdov jednoznačne vyplynulo, že skutku podvodu sa dopustila K. E. spolu s ďalšími osobami, medzi iným aj s J. G..

10. Pod č.k. ; bolo dňa 10.10.2005 vydané notárom JUDr. Janou Chovancovou osvedčenie o dedičstve po zomrelom J. G., zomrelom X.X.XXXX. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy manželka F. G., nar. XX.X.XXXX, mal. F. G., nar. X.X.XXXX, mal. I. G., nar. XX.X.XXXX.

11. Pod č.k. ; bolo dňa 27.11.2018 notárom JUDr. Fedorom Klimom prejednávané dedičstvo po A. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.XX.XXXX. Dedičmi po poručiteľke boli pozostalé deti A. B., nar. XX.X.XXXX a D. E., nar. XX.X.XXXX.

12. V konaní na Okresnom súde Galanta sp. zn. bola podaná žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke. Okresný súd Galanta rozsudkom z 9.10.2013 žalobu zamietol, čo bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Trnava dňa 31.3.2015, sp. zn. .

13. V konaní sp. zn. Okresného súdu Galanta bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča na vymoženie uloženej povinnosti výkonu záložného práva, ktoré viazne na rodinnom dome súp. č. XXX, postavený na parc. č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/80, zapísané na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie C.. Ako oprávnené vystupovali žalované, a ako povinní vystupovali žalobkyne. Exekučné konanie bolo zastavené.

14. Okresný súd Banská Bystrica pod č.k. viedol exekučné konanie vo veci oprávnených F. G., nar. XX.X.XXXX, F. G., nar. X.X.XXXX, I. G., nar. XX.X.XXXX a povinných A. B., nar. XX.X.XXXX, D. E., nar. XX.X.XXXX, o vymoženie 20.414,26 eura (615.000,- Sk). Predmetné exekučné konanie

bolo zastavené uznesením z 1.12.2023. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná sťažnosť a Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 24.6.2024 sťažnosť oprávnených zamietol.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že v prebiehajúcom spore bol sporný nedostatok naliehavého právneho záujmu, res iudicata, litispedencia, premlčanie.

16. Podľa rozsudku NS SR z 26.10.2022, sp. zn. , právna veta publikovaná v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023 naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je daný. V predmetnom rozhodnutí NS SR v bode 10.1. sa uvádza, že premlčaním záložného práva, a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu, nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca vzniesol námietku premlčania neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Záložné právo má akcesorickú povahu k záložnej zmluve. Záložné právo je spojené s pohľadávkou veriteľa.

17. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vymáhanej pohľadávky. Desaťročná premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 8.6.2002, pričom táto bez prerušenia plynula do 28.8.2002, kedy bolo začaté exekučné konanie vedené pod. sp. zn. . Uvedené exekučné konanie bolo dňa 3.1.2007 uznesením Okresného súdu Galanta právoplatne zastavené. To znamená, že od začatia plynutia premlčacej doby (8.6.2002) do začatia exekučného konania (28.8.2002) uplynuli z premlčacej doby necelé 3 mesiace. Následne od 28.8.2002 do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. (3.1.2007) premlčacia doba neplynula. Premlčacia doba opäť začala plynúť dňa 4.1.2007, pričom nepretržite plynula do 18.8.2016, t. j. 9 rokov a približne 7 mesiacov. Dňa 18.8.2016 začalo na základe návrhu na vykonanie záložného práva na Okresnom súde Galanta ďalšie exekučné konanie vedené pod sp. zn. . Dňa 11.7.2017 bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie, a to na podklade zmluvy o zriadení záložného práva z 3.5.2002 a rozsudku Okresného súdu v Galante, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , pričom predmetom exekúcie mal byť v zmysle prvotného poverenia výkon záložného práva, ktoré viazne na rodinnom dome súp. č. XXX, postavený na parcele č. 2695/25, pozemok parc. č. 2629/25

- zastavané plochy a nádvoria, ako aj pozemok parc. č. 2629/80 - záhrada, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C., okres Galanta. Predmetným rozsudkom Okresný súd Galanta zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti zmlúv a notárskej zápisnice, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, pričom Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie potvrdil. Dňa 29.4.2020 bolo Opravným uznesením Okresného súdu Galanta zmenené poverenie na vykonanie exekúcie v časti exekučného titulu, a to tak, že predmetná povinnosť sa mala vymáhať na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 189/02, Nz 188/02. V nadväznosti na uvedené má súd za to, že premlčacia doba v období od začatia exekučného konania, sp. zn. (18.8.2016) do opravy poverenia (29.04.2020) nemohla spočívať, nakoľko až po oprave poverenia sa pohľadávka oprávnených začala vymáhať na základe spôsobilého exekučného titulu, t. j. z premlčacej doby uplynuli ďalšie 3 roky a približne 8 mesiacov. Od opravy poverenia (29.4.2020) až do ukončenia exekučného konania, sp. zn. (26.10.2022) premlčacia doba neplynula. Od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. odo dňa 7.6.2002 do opravy poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. , t. j. do dňa 29.4.2020, zohľadňujúc pretrhnutie premlčacej doby počas vedenia exekučného konania pod sp. zn. , uplynulo z premlčacej doby spolu 13 rokov a približne 3 mesiace. Námietka premlčania je opodstatnená.

18. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. sporu bola neplatnosť zmlúv, pričom v prebiehajúcom spore petit znie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o totožný predmet konania, a preto neprichádza do úvahy res iudicata.

19. Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr (litispedencia). Totožnosť sporu je daná vtedy, ak sú v konkrétnom sporovom konaní, vo vzťahu ku skôr začatému

sporovému konaniu, kumulatívne splnené podmienky, a to totožnosť sporových strán a súčasne totožnosť predmetu sporu. V danom prebiehajúcom spore nedošlo k litispedencii.

20. Pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého je niekto nositeľom práv alebo povinností. Pasívna vecná legitimácia na strane žalovaných je preukázaná s poukazom na , podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Skutočnosť, že pohľadávka nebola predmetom dedičstva neznamená, že oprávnení dedičia nevstúpili do práv a povinností poručiteľa. V sporoch, ktoré boli v tomto konaní citované, sa žalovaná strana sama označila za právnych nástupcov poručiteľa a vystupovala ako oprávnené osoby zo zmlúv o pôžičke a záložnej zmluvy.

21. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , , vecne plným procesným úspechom žalobkýň.

22. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalované s návrhom jeho zmenu tak, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili (posudzujúc ho podľa obsahu) ust. /že súd nesprávne uzavrel, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva a nesprávne aplikoval aj rozhodnutie NS SR sp. zn. , pretože skutkové okolnosti sú odlišné. V konaní exekučné konanie nebolo zastavené a žalobca tam nemal dostupný iný prostriedok ochrany. Naopak v konaní vedenom na OS Galanta pod sp. zn. bola pohľadávka premlčaná, exekučné konanie zastavené a žalobkyne mohli žiadať o výmaz na katastri. V prejednávanej veci žalobkyne mohli podať návrh na výmaz záložného práva pred katastrálnym odborom v správnom konaní (/ Katastrálneho zákona). Navyše exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, čo odstraňuje reálnu hrozbu zásahu do práv žalobkýň. Súd sa nevyporiadal s existenciou tejto možnosti ochrany, čo zakladá nesprávne právne posúdenie. Podľa názoru žalovaných v danom konaní nie je preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu žalobkýň. Žalobkyne už vo vyjadrení z 2.2.2024 (doručené na súd dňa 5.2.2024) poukázali na to, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. zastavil exekučné konanie. Žalované dodali, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. rozhodol dňa 24.6.2024 už právoplatným uznesením tak, že sťažnosť oprávnených 1/ až 3/ (v tomto konaní žalovaných 1/-3/) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 1.12.2023 zamietol, a ďalej uviedli citácie z predmetného exekučného rozhodnutia. Žalované ďalej dôvodili, že právny záujem naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Aj v danom prípade katastrálny odbor okresného úradu zapísal záložné právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade listiny, o ktorej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, že nároky z nej sú už premlčané, a preto v takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie. Zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby voči žalovaným 1/-3/. V tomto prípade teda nie je daný naliehavý právny záujem a súd by mal žalobu zamietnuť.

23. Žalované tiež uviedli, že sa opakovane vo veci vyjadrili, že je tu nedostatok pasívnej legitimácie. Táto skutočnosť vyplýva a contrario, z logického výkladového argumentu, že ak žalované 1/-3 nie sú aktívne legitimované v exekučnom konaní, na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky a záložnej zmluvy, ktorá bola spísaná dňa 3.5.2002 u notára JUDr. Dezidera Ravluka, na Notárskom úrade v Bratislave, Banskobystrická 16, tiež Notárska zápisnica sp. zn. N 189/02, Nz 188/02, o čom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. , pretože v súvislosti s osvedčením o dedičstve po zosnulom právnom predchodcovi pohľadávky J. G. voči žalobkyniam, táto pohľadávka nebola predmetom dedičstva, t.j. nebola v rámci dedičského konania vôbec zahrnutá a prededená, znamená to, že žalované 1/-3 nie sú nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, t.j. nie sú vecne pasívne legitimované.

24. Žalované ďalej namietali porušenie práva na spravodlivý proces tým, že sa súd nevysporiadal so zásadnými obrannými argumentmi žalovaných a odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé.

25. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe nie sú zaťažené záložným právom, vyhovel, keď dospel k záveru, že výkon záložného práva je premlčaný.

28. Žalované podali odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia /.

29. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

30. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

32. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či svojim procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) odňal žalovaným možnosť konať pred súdom a či vec správne právne posúdil.

33. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v

súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

34. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkýň a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľkám. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

35. Žalované v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva a nesprávne aplikoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , pretože skutkové okolnosti sú odlišné. Poukazovali na to, že žalobkyne majú k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, mohli podať návrh na výmaz záložného práva pred katastrálnym odborom v správnom konaní (§ 7 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona) a navyše exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, čo odstraňuje reálnu hrozbu zásahu do práv žalobkýň. Tieto odvolacie námietky žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

36. Podľa / , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania (sp. zn. ). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

38. V súdenej veci bol správne ustálený charakter žaloby, t. j. podľa obsahu ide o žalobu podľa / a vzhľadom na súhrn zistených individuálnych okolností vyplývajúcich z dokazovania, žalobkyne preukázali ohrozenie svojho vlastníckeho práva prípadným výkonom (premlčaného) záložného práva právnymi nástupcami záložného veriteľa - žalovanými. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobkýň neisté a žalobkyne nemajú inú možnosť ako zmeniť svoje postavenie, resp. postavenie právneho predchodcu žalovaných vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne nemajú inú možnosť ako stav svojich nehnuteľností vo vzťahu k zapísanému záložnému právu ustáliť a v príslušnom registri zmeniť, než práve na základe podanej žaloby.

39. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaných, že žalobkyne majú k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, keď podľa žalovaných mohli podať návrh na výmaz záložného práva pred katastrálnym odborom v správnom konaní (§ 7 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona). Odvolaciemu súdu jednak nie je zrejmý odkaz žalovaných na / Katastrálneho zákona, keď ustanovenie nemá odsek 1 a zároveň toto ustanovenie stanovuje obsah katastra, nie postup pri podávaní návrhu na výmaz záložného práva. V zmysle ustanovenia platí, že žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca (v prejednávanom prípade žalobkyne), ktorý je však povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou vystavenou záložným veriteľom preukazujúcou zánik záložného práva. Z okolností prejednávanej veci je pritom zrejmé, že v danom prípade absentujú podmienky v zmysle md ods. 3 (písomné potvrdenie o splnení záväzku

alebo iná listina vystavená záložným veriteľom preukazujúca zánik záložného práva) na to, aby žiadosť o výmaz záložného práva mohli podať žalobkyne.

40. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že premlčanie výkonu záložného práva neznamená jeho zánik, pričom spôsoby zániku záložného práva podľa platnej právnej úpravy sú uvedené v ustanovení alebo v osobitných predpisoch (napr. ). Od zániku záložného práva uplynutím času (/ ) je potrebné odlišovať premlčanie záložného práva ( a nasl. ). Vo všeobecnosti je účelom premlčania pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo v zmysle známej rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt a na druhej strane je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obrany dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Záložné právo je majetkovým právom a nepochybne podlieha premlčaniu. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka ( ).

41. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikovaný pod R 70/2023, a naň nadväzujúci rozsudok sp. zn. publikovaný pod R 27/2023), pri záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, je potrebné, na rozdiel od klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenie námietky premlčania pred súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané. Druhým aspektom je evidencia záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení námietky premlčania nezávislá. Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený účel premlčania len samotným vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom v praxi rezonuje problém, či možno bez ďalšieho záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, vymazať z príslušného registra záložných práv, prípadne aký určovací rozsudok je relevantným podkladom na výmaz záložného práva z registra, keď napriek úspešnému uplatneniu námietky premlčania, záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá. Vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. V takomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ustanovení spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. Najvyšší súd (aplikáciou základných zásad právneho poriadku) nazeral na vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené záložcovi ako vlastníkovi sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom, garantovaných v

spojení s , ktorý ako bdelý vlastník riadne vzniesol námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi.

42. Dôvodným v súvislosti s namietaným nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení nebol ani poukaz žalovaných na rozhodnutia exekučného súdu (Okresného súdu Banská Bystrica) vo veci sp. zn. zo dňa 1.12.2023 v spojení s rozhodnutím zo dňa 24.6.2024, ktorými bola exekúcia v prospech oprávnených 1/ a 3/ (žalovaných 1/ až 3/) proti povinným 1/ a 2/ (žalobkyniam 1/ a 2/) o vymoženie pohľadávky vo výške 20.414,26 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice sp. zn. 189/02, Nz 188/02 spísanej dňa 3.5.2022 notárom JUDr. Deziderom Ravlukom, v celom rozsahu zastavená, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávnených, ako aj premlčanie vymáhaného nároku. Ako už odvolací uviedol vyššie, premlčanie neznamená zánik práva (navyše exekučný súd tu konštatoval premlčanie vymáhanej pohľadávky, nie záložného práva), a preto rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie by nemohlo slúžiť ako podklad pre žiadosť žalobkýň o výmaz záložného práva v zmysle .

43. V súvislosti s vyššie uvedenou ustálenou súdnou praxou neobstojí ani námietka žalovaných, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. boli skutkové okolnosti odlišné, pretože jednak právnu vetu predmetného rozhodnutia, a jednak i závery najvyššieho súdu uvedené v predmetnom rozhodnutí možno jednoznačne vztiahnuť i na prejednávanú vec, keďže skutkový stav nebol odlišný do takej miery, že by toto rozhodnutie nebolo aplikovateľné i v tejto veci. Pokiaľ žalované v rámci odlišných skutkových okolností poukazovali na to, že v súdenej veci bola pohľadávka premlčaná, exekučné konanie zastavené a žalobkyne mohli žiadať o výmaz na katastri, s touto argumentáciou sa odvolací súd už vysporiadal vyššie.

44. Žalované ďalej namietali nedostatok svojej aktívnej vecnej legitimácie, a to práve s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia exekučného súdu, ktorý konštatoval nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie v exekučnom konaní. Ani s touto odvolacou námietkou žalovaných nemožno súhlasiť. Závery exekučného súdu, ktorý vyvodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávnených v exekučnom konaní (žalovaných 1/ až 3/ v súdenej veci), a to s poukazom na špeciálne ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, totiž nemožno vzťahovať na civilné sporové konanie.

45. Podľa strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstvo. Za majetkový spor tak treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán. V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide. Treba mať na pamäti, že v zmysle sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, z čoho vyplýva, že smrťou poručiteľa sa stávajú vlastníkom (vlastníkmi) predmetnej nehnuteľnosti dedičia poručiteľa. Postavenie dediča vyplýva predmetným osobám z hmotnoprávnych predpisov a nie z okolnosti, aký majetok zanechal dedičom poručiteľ. Slovenský poriadok nepozná tzv. vec nikoho (res nullius).

46. Z okolnosti, že v konaní o dedičstve po záložnom veriteľovi (J. G.) nebola pohľadávka zo zmluvy o pôžičke prejednaná, nemožno vyvodiť záver o neexistencii dedičov po záložnom veriteľovi. Postavenie dedičom vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení a momentom smrti žalovaného na nich prešlo právo, ktoré je predmetom tohto sporu. Výsledok dedičského konania v danom prípade nie je smerodajný. Aj samotné ustanovenie uvádza, že súd (pri majetkových sporoch obligatórne) pokračuje v konaní v prvom rade s dedičmi strany; s (inými) osobami, na ktoré prešlo žalované právo alebo povinnosť súdy pokračujú v konaní iba vtedy, ak už bol tento majetok potvrdený predmetnej osobe v právoplatne skončenom konaní. Ide teda o dve odlišné situácie, pričom spojka „prípadne“ tento záver jasne preukazuje. Požiadavku, aby na miesto žalovaného nastúpil iba dedič, ktorému bolo právoplatne potvrdené dedičstvo predmetnej pohľadávky, neobsahuje. Navyše v danom prípade, ak predmetná pohľadávka nebola predmetom dedenia, potom by boli žalobkyne v neriešiteľnej situácii, keďže nie je možné ani zistiť „osoby, na ktoré prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide“, pretože dedičský súd o predmetnej pohľadávke nekonal. Takýto stav by predstavoval odmietnutie spravodlivosti

„denegatio iustitiae“, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súd prvej inštancie teda v danej veci správne (hoci stručne) posúdil otázku procesného nástupníctva po záložnom veriteľovi v predmetnej veci a otázku rozdielu medzi nadobudnutím a potvrdením dedičstva.

47. Odvolací súd zároveň opätovne zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom žalované vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnili výpočty súdu prvej inštancie pre premlčanie významných časových údajov a ani záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola námietka premlčania opodstatnená. Keďže absentovala odvolacia argumentácia, ktorú by odvolací súd mohol preskúmať, odvolací súd v tejto časti ani nemohol napadnuté rozhodnutie preskúmať. Žiada sa len pre úplnosť dodať, že popri nespochybnenom závere o premlčaní zabezpečenej pohľadávky, je zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva uplynula v rovnaký deň ako uplynula premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, pretože s výkonom záložného práva sa v premlčacej dobe ani nezačalo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého pokiaľ ustanovenie predlžuje plynutie premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.

48. Odvolací súd taktiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaných, podľa ktorej napadnutým rozsudkom bolo porušené ich právo na spravodlivý proces (/ ), a to nedostatočným odôvodnením rozhodnutia.

49. Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle / však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé, čo však v prejednávanej veci konštatovať nemožno.

50. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, aký skutkový stav zistil a prečo považoval žalobu za dôvodnú a naopak námietky žalovaných za nedôvodné. Súd prvej inštancie tiež odkázal na relevantné zákonné ustanovenia, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu (v rozsahu vyžadovanom ), nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok potom vyhovuje náležitostiam , keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu prvej inštancie nepovažujú žalované za správne, neznamená ešte nedostatočné odôvodnenie, resp. nepreskúmateľnosť rozsudku, a to i napriek jeho stručnosti.

51. Pozornosti odvolacieho súdu ale neuniklo, že súd prvej inštancie nielen v záhlaví napadnutého rozsudku, ale aj v celom odôvodnení uvádza nesprávne označenie priezviska žalobkyne 1/ „B.“, namiesto správneho B.. Túto zrejmú chybu v písaní je potrebné opraviť postupom podľa , a to vydaním opravného uznesenia.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobkyniam priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).