Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-27-2020.pdf
PDF · 189.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu Obec Lom nad Rimavicou, Lom nad Rimavicou, 13, IČO 00 313 556 zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., Banská Bystrica, Námestie slobody 2, IČO 47 232 293 proti žalovanému R. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. nad S. XXX zast. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, Banská Bystrica, Skuteckého 30 o zaplatenie 16 012,98 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16 012,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 012,98 Eur od 18. 02. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou (pôvodne vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica 16Up/686/2020) sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 16 012,98 Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/41/2018 zo dňa 12. 06. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/115/2019 zo dňa 27. 11. 2019 bol žalovaný uznaný za vinného zo zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podľa rozsudku bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2 357,24 Eur a vo zvyšku nároku bol žalobca odkázaný na civilný proces. Podľa odôvodnenia rozsudku bola žalobcovi spôsobená celková škoda vo výške 16 012,98 Eur pozostávajúca zo súhrnu škody vo výške 13 855,91 Eur uvedenej v bodoch 1. až 4. rozsudku a škody vo výške 2 157,07 Eur špecifikovanej v bode 6. rozsudku, pričom táto škoda (2 157,07 Eur) predstavuje rozdiel škody vo výške 4 514,31 Eur špecifikovanej v bode 6. rozsudku a určenej podľa znaleckých posudkov č. X/XXXX a č. X/XXXX vypracovaných v priebehu trestného konania O.. L. T., znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika a škody vo výške 2 357,24 Eur, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný trestným rozsudkom a predstavuje rozdiel celkovej ceny práce medzi platom pre platovú triedu 12, platový stupeň 4., ktorý bol E.. P. B. (teraz H.. P. J.) vyplácaný a platom v platovej triede 9, platový stupeň 4., na ktorý mala v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. nárok. Žalovaný bol na úhradu dlžnej sumy vyzvaný predžalobnou výzvou zo dňa 06. 02. 2020, ktorá mu bola doručená dňa 10. 02. 2020. Pretože dlžnú sumu neuhradil do 7 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania od dňa 18. 02. 2020 do zaplatenia.
2. Ako dôkazy označil a doložil obžalobu zo dňa 09. 05. 2018, rozsudok Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/41/2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/115/2019, predžalobnú výzvu a doručenku k nej.
3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 16Up/686/2020 dňa 14. 05. 2020 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobca si svoj nárok odvodzuje len od skutočnosti, že žalovaný bol uznaný za vinného, ale nedoplnil žiadne dôkazy, ktoré absentovali v trestnom konaní. Ak napríklad obec zaplatila za práce skutočne vykonané, ale chýbala faktúra, neznamená to, že vznikla škoda. Spôsobenú škodu v celom rozsahu poprel.
4. Ako dôkaz žiadal priložiť spis Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/41/2018 a pribrať do konania znalca z odboru ekonomiky, účtovníctva, ktorý by vyčíslil skutočnú škodu, ktorá "žalovanému" vznikla.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného nestotožňuje. Žalobca považuje nárok za preukázaný znaleckým dokazovaním, ktoré bolo vykonané v rámci trestného konania. Znalecké posudky č. XX zo dňa XX. XX. XXXX a č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyhotovené O.. I. J. a znalecké posudky č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vypracované O.. L. T. uvádzajú výšku škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi svojím konaním neplnením si svojich zákonných povinností ako vtedajšieho štatutárneho orgánu žalobcu a nesprávnym vyčíslením funkčného platu bývalej zamestnankyne. Znalkyňa O.. J. uviedla, že boli vykonávané účtovné záznamy, ktoré sa netýkali účtovnej jednotky (žalobcu) - úhrada zdravotného poistenia žalovaného ako SZČO, faktúr vystavených pre žalovaného, úhrady faktúr vystavených spol. Slovak Telekom, a.s. za služby vystavené pre odberateľov P. B. vo výške 266,16 Eur a H. B. vo výške 1 386,46 Eur. Okrem toho boli na účet žalovaného prevedené finančné prostriedky vo výške 8 538,02 Eur a na účet P. B. vo výške 3 665,27 Eur bez toho, aby to bolo doložené účtovnými dokladmi. Podľa znaleckých posudkov č. X/XXXX a č. X/XXXX bola spôsobená celková škoda 4 514,31 Eur, z toho na zaplatenie sumy 2 357,24 Eur bol žalovaný zaviazaný trestným rozsudkom. V civilnom konaní o náhradu škody je odsudzujúci trestný rozsudok kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje k takto uplatnenému nároku. Žalovaný bol pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu vyzvaný predžalobnou výzvou na náhradu škody, túto prevzal dňa 10. 02. 2020 a žiadnym spôsobom na ňu nereflektoval. Civilný súd je viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré boli podmienkou pre odsúdenie páchateľa - to platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania páchateľa, škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody (napr. I. ÚS 269/2011, III. ÚS 507/2013).
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu ustanoveného Centrom právnej pomoci uviedol, že vzhľadom na krátkosť času od ustanovenia právneho zástupcu nemal jeho právny zástupca dostatočné množstvo času riadne sa oboznámiť so spisovým materiálom, dôkazmi a tvrdeniami sporových strán, ale ani s obsahom celého súdneho spisu. Po preštudovaní dostupných podkladov k prejednávanej veci poskytnutých zo strany žalovaného a po zhliadnutí vyjadrenia zo strany právneho zástupcu žalobcu nárok žalobcu považuje za nepreukázaný. Znalecké dokazovanie viedlo len k preukázaniu skutočností, týkajúcich sa porušenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ale nie je konštatované, že konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda v uplatňovanej výške, ale ustálilo výšku preukázateľnej škody na sumu 2 357,24 Eur, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť na základe rozhodnutia v trestnom konaní sp. zn. 4T/41/2018. Žalovaný túto škodu spláca. Zo žiadneho známeho dokumentu alebo vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 16 012,98 Eur. Podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou. Všeobecne pod pojmom škoda možno označiť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a/alebo ušlý zisk. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu (ako tomu je aj v tomto konaní) sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, Celé znalecké dokazovanie len konštatuje, že žalovaný tým, že nepredložil doklady týkajúce sa jednotlivých účtovných/ ekonomických operácii porušil zákon o účtovníctve, ale nie že reálne vznikla žalobcovi škoda v ním tvrdenej výške. Po oboznámení jednotlivých finančných operácií, na ktoré sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva je prioritne na mieste otázka, či za poskytnuté finančné prostriedky, ktorými žalovaný disponoval bola žalobcovi poskytnutá protihodnota alebo obdobné plnenie. Ešte skôr, ako dôjde k posudzovaniu a rozpísaniu jednotlivých finančných operácii je nevyhnutné vziať v úvahu osobitné
postavenie žalovaného, ktorý bol v čase od 15. 12. 1998 do 15. 12. 2014 starostom obce. Okolnosťami hodnými osobitného zreteľa sú taktiež aj mnohé prípady, kedy žalovaný používal vlastné finančné prostriedky, aby zabezpečil bezproblémový chod a fungovanie obecného úradu či obce Lom nad Rimavicou ako takej. Je nepochybné, že žalovaný nedodal všetky doklady do účtovnej evidencie riadne, čo nemožno automaticky spájať so vznikom škody na účet žalobcu. Zo záverov Okresného súdu Brezno v odsudzujúcom rozsudku vyplýva, že súd v časti uplatňovaného nároku zo strany poškodeného - žalobcu nemal preukázané, že obžalovaný - žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške 13 855,91 Eur ani zvyšnú časť nároku, ktorú si poškodený v trestnom konaní uplatnil. Čo sa týka samotných finančných operácií, ktorými žalobca odôvodňuje svoj nárok, tu je nevyhnutné zaoberať sa nielen skutočnosťou, že žalovaný disponoval s finančnými prostriedkami obce, ale aj druhou podstatnou náležitosťou a to účelom, za akým tieto z bankového účtu prípadne pokladne vyberal. Vždy sa jednalo o krytie nákladov priamo súvisiacich so zabezpečením bežných operácií v prospech obce Lom nad Rimavicou, alebo iných nákladov spojených so zabezpečovaním chodu a fungovania obce ako takej. Či už sa jednalo o cestovné náhrady, kde účelom cesty boli vždy výlučne obecné záležitosti, ktorých je však počas sledovaného obdobia nespočetné množstvo a vyjadrovať sa ku každej jednej nepovažoval za hospodárne. Rovnako aj ostatné finančné operácie sa vždy týkali záležitostí, ktoré spadali pod kompetenciu a povinnosť starostu obce a vždy za ne bola obci dodaná služba, poskytnuté plnenie alebo iná protihodnota. Hovoriť preto o vzniku akejkoľvek škody u žalobcu je v tomto konaní nelogické, nedôvodné a nijako nepreukázané. Ohľadom bližšieho zdôvodnenia jednotlivých transakcií uviedol, že ich konajúcemu súdu preukáže v ďalšom priebehu konania.
7. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca, ktorý uviedol, že sa s týmito tvrdeniami nestotožňuje. Škoda bola preukázaná v trestnom konaní, keď bolo znaleckými posudkami preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu uhrádzal z bankového účtu žalobcu alebo z jeho pokladne platby, ktoré v trestnom konaní nevedel ozrejmiť. Tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky boli použité na krytie nákladov súvisiacich so zabezpečením bežných operácií v prospech obce alebo iných nákladov spojených so zabezpečením chodu a fungovania obce ako takej nie sú ničím podložené, tieto účtovné operácie ani v rámci trestného konania ani v tomto konaní nijakým spôsobom neverifikoval, nepredložil žiadne účtovné doklady, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia.
8. Na predbežnom prejednaní sporu súd stranám sporu určil lehotu na oznámenie a doloženie všetkých návrhov na vykonanie dokazovania a dôkazov, pričom ich poučil aj o sudcovskej koncentrácii konania.
9. Zo strany žalobcu boli súdu následne ako dôkazy doložené potvrdenia Daňového úradu Banská Bystrica, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
10. Žalovaný žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedkov P. B., E. W., E.. Q. P., Q. O., štatutárnych orgánov spol. ZAHORKA, s.r.o., oboznámením so stavom pomníka padlých, dožiadaním faktúr (presne neidentifikovaných) od spol. Slovak Telekom, a.s. a dožiadaním spol. SSE, a.s. ohľadom účelom objasnenia úhrad jednotlivých faktúr.
11. Súd nariadil pojednávanie na deň 16. 07. 2021 a vykonal dokazovanie doloženými listinnými dokladmi, najmä obžalobou 1Pv 48/17/6603-35, rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/41/2018, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/115/2019, predžalobnou výzvou, potvrdením Daňového úradu, potvrdením Sociálnej poisťovne, potvrdeniami zdravotných poisťovní a listinami nachádzajúcimi sa v pripojenom spise Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/41/2018.
12. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje škodu, ktorá by žalobcovi nebola vznikla, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného. Škoda pozostáva z čiastkových súm, keď žalovaný ako starosta obce dal pokyn, aby suma vo výške 8 538,02 Eur bola prevedená na účet žalovaného, suma vo výške 3 665,27 Eur na účet P. B. (J.), boli preplatené faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. evidované na P. B. vo výške 266,16 Eur a na H. B. vo výške 1 386,86 Eur, toto všetko bez akýchkoľvek podkladov, ktoré by boli doložené v účtovníctve. Suma vo výške 2 157,07 Eur predstavuje rozdiel celkovej ceny práce, ktorý bol vyplatený zamestnankyni obce P. B. (J.) a mal byť vyplatený podľa znaleckého posudku Ing. T.. 13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca poukazuje iba na dôkazy, ktoré sa nachádzajú aj v trestnom spise a v tomto konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že škoda je vyššia. Trestný súd priznal iba škodu, ktorú považoval za jednoznačne preukázanú.
Ohľadom zvyšku škody zotrval na skutočnosti, že nie je preukázaná. Preukázané bolo len to, že pani B. uhradila v rámci internetbankingu sumu na účet žalovaného vo výške 8 538,02 Eur, na svoj vlastný účet vo výške 3 665,27 Eur, zaplatila faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s., pričom tieto boli uvedené na jej meno a na meno jej manžela. Doložila síce nejaký listinný doklad, kde starosta (žalovaný) mal odsúhlasiť nejaké takéto konanie, avšak nebol preukázaný jediný jeho pokyn na to, aby boli tieto sumy zaplatené. Peniaze prišli aj na účet žalovaného, tieto však boli použité vyslovene na účely obce, o čom on doložil doklady pani B., táto ich však nezaevidovala, boli to napr. nákup PHM alebo prostriedky, ktoré boli potrebné pre obec. Výsluchom svedkov, ktorých navrhli by sa bolo zistilo, či tá-ktorá platba bola poukázaná aj použitá v prospech obce. Platby robila pani B., ktorú žiadali predvolať, aby sa mohla konkretizovať každá platba a taktiež zistiť, na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzala ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
16. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"), orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.
20. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o obecnom zriadení, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia.
21. Podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, starosta je štatutárnym orgánom obce.
22. Podľa § 13 ods. 10 zákona o obecnom zriadení, starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.
23. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. 24. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, veta prvá, 4 zákona o obecnom zriadení, majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce slúži na plnenie úloh obce. Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len "zákon o majetku obcí), majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.
26. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona o majetku obcí, obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.
28. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovaný bol v období od 15. 12. 1998 do 14. 11. 2014 starostom obce Lom nad Rimavicou.
29. Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/41/2018 zo dňa 12. 06. 2019 bol žalovaný uznaný za vinného zo zločinu skresľovania hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou tri roky. Zároveň bol zaviazaný nahradiť žalobcovi ako poškodenému sumu 2 357,24 Eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Predmetných skutkov sa dopustil tak, že podľa bodu 1) od 06. 02. 2012 do 02. 12. 2014 v obci Lom nad Rimavicou dal pokyn, aby z prostriedkov obce Lom nad Rimavicou bola vyplatená celková suma 8 538,02 Eur z bankového účtu obce Lom nad Rimavicou č. XXXXXXXXXX/XXXX prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci jemu ako vtedajšiemu starostovi obce Lom nad Rimavicou R. R., nar. XX. XX. XXXX, a to ako platba zo dňa 06. 02. 2012 označená ako "Pastierske hry vianočné" vo výške 250,-Eur, dňa 09. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 120,-Eur, dňa 16. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 70,-Eur, dňa 26. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 20,-Eur, dňa 29. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 150,-Eur, dňa 11. 04. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 20,-Eur, dňa 19. 04. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 25,08 Eur, dňa 11. 06. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 50,- Eur, dňa 02. 08. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 120,-Eur, dňa 08. 08. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 105,-Eur, dňa 09. 08. 2012 označená ako "Reprefond" vo výške 130,-Eur, dňa 13. 08. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 190,-Eur, dňa 04. 09. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 20,-Eur, dňa 28. 11. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 100,-Eur, dňa 29. 11. 2012 označená ako "Kancelárske potreby" vo výške 19,17,-Eur, dňa 21. 01. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 150,-Eur, dňa 08. 02. 2013 označená ako "Posypový materiál" vo výške 430,-Eur, dňa 08. 02. 2013 označená ako "Posypový materiál" vo výške 200,-Eur, dňa 15. 02. 2013 označená ako "R. - R." vo výške 300,-Eur, dňa 02. 04. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 100,-Eur, dňa 04. 04. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 30,-Eur, dňa 11. 04. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 20,- Eur, dňa 19. 04. 2013 označená ako "Úhrada faktúry XXXXXXXXXX" vo výške 4,99 Eur, dňa 19. 04. 2013 označená ako "Úhrada faktúry XXXXXXXXXX" vo výške 55,98 Eur, dňa 24. 05. 2013 označená ako "PHM, olej - kosenie" vo výške 70,-Eur, dňa 31. 05. 2013 označená ako "PHM, olej - kosenie" vo výške 50,-Eur, dňa 11. 07. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 15,-Eur, dňa 09. 08. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 10,-Eur, dňa 13. 08. 2013 označená ako "PHM, olej - kosenie" vo výške 15,- Eur, dňa 06. 09. 2013 označená ako "MS v pretekoch" vo výške 250,-Eur, dňa 18. 10. 2013 označená ako "Výber - R." vo výške 330,-Eur, dňa 04. 11. 2013 označená ako "Výber - R." vo výške 260,- Eur, dňa 07. 11. 2013 označená ako "Výber - R." vo výške 800,-Eur, dňa 29. 11. 2013 označená ako "Výber - R." vo výške 50,-Eur, dňa 04. 12. 2013 označená ako "Úhrada faktúry" vo výške 1.475,-Eur, dňa 27. 12. 2013 označená ako "Výber - R." vo výške 500,-Eur, dňa 30. 01. 2014 označená ako "PHM" vo výške 23,-Eur, dňa 31. 01. 2014 označená ako "PHM" vo výške 20,-Eur, dňa 13. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 129,85 Eur, dňa 17. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 129,85 Eur, dňa 24. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 70,-Eur, dňa 24. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 129,85 Eur, dňa 27. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 129,85 Eur, dňa 03. 03. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 200,-Eur, dňa 20. 03. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 129,85 Eur, dňa 07. 04. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 150,-Eur, dňa 21. 07. 2014 označená ako "Úhrada faktúry" vo výške 360,-Eur, dňa 18. 09. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 15,-Eur, dňa 24. 09. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 400,-Eur, dňa 20. 10. 2014 označená ako "Odvody - Dôvera 2013" vo výške 125,55 Eur a dňa 02. 12. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 20,-Eur, pričom znaleckým skúmaním bolo preukázané, že obec Lom nad Rimavicou v rozpore s § 6 zákona č. 431/2002 Z. z. Zákona o účtovníctve uvedené účtovné prípady nedoložila účtovnými dokladmi, v bode 2) od 02. 03. 2012 do 12. 11. 2014 v obci Lom nad Rimavicou dal pokyn, aby z prostriedkov obce Lom nad Rimavicou bola vyplatená celková suma 3 665,27 Eur z účtu obce Lom nad Rimavicou
č. XXXXXXXXXX/XXXX prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. nad S. XX, v tom čase zamestnankyni obecného úradu Lom nad Rimavicou, a to dňa 02. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 24,80 Eur, dňa 02. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 42,08 Eur, dňa 22. 03. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 42,08 Eur, dňa 04. 04. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 42,08 Eur, dňa 20. 04. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 42,08 Eur, dňa 25. 04. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 42,08 Eur, dňa 02. 08. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 42,66 Eur, dňa 23. 11. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 85,-Eur, dňa 28. 11. 2012 označená ako "Cestovné" vo výške 150,-Eur, dňa 30. 04. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 37,51 Eur, dňa 07. 05. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 37,51 Eur, dňa 12. 07. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 37,51 Eur, dňa 08. 08. 2013 označená ako "Náklady" vo výške 100,- Eur, dňa 30. 10. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 100,-Eur, dňa 03. 12. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 38,76 Eur, dňa 03. 12. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 38,76 Eur, dňa 16. 12. 2013 označená ako "Cestovné" vo výške 77,52 Eur, dňa 27. 12. 2013 označená ako "Výber - B." vo výške 500,-Eur, dňa 02. 10. 2014 označená ako "Súťaž Plameň 2014" vo výške 100,-Eur, dňa 31. 01. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 33,28 Eur, dňa 06. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 33,28 Eur, dňa 12. 02. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 33,28 Eur, dňa 03. 03. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 20,-Eur, dňa 21. 03. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 25,-Eur, dňa 28. 03. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 154,61 Eur, dňa 28. 03. 2014 označená ako "Voľby prezidenta - cestovné" vo výške 45,39 Eur, dňa 03. 04. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 20,-Eur, dňa 07. 04. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 50,-Eur, dňa 17. 04. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 100,-Eur, dňa 30. 04. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 30,-Eur, dňa 05. 05. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 250,-Eur, dňa 15. 05. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 150,-Eur, dňa 22. 05. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 100,-Eur, dňa 23. 06. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 150,-Eur, dňa 21. 07. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 100,-Eur, dňa 25. 08. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 40,-Eur, dňa 24. 09. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 400,-Eur, dňa 31. 10. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 130,-Eur a dňa 12. 11. 2014 označená ako "Cestovné" vo výške 220,-Eur, pričom znaleckým skúmaním bolo preukázané, že obec Lom nad Rimavicou v rozpore s § 6 zákona č. 431/2002 Z. z. Zákona o účtovníctve uvedené účtovné prípady nedoložila účtovnými dokladmi, v bode 3) od 19. 05. 2014 do 20. 11. 2014 v obci Lom nad Rimavicou dal pokyn, aby z prostriedkov obce Lom nad Rimavicou bola z účtu obce Lom nad Rimavicou č. XXXXXXXXXX/XXXX uhradená dňa 19. 05. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 37,38 Eur, dňa 07. 07. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,98 Eur, dňa 07. 07. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,98 Eur, dňa 21. 07. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 34,99 Eur, dňa 19. 09. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,42 Eur, dňa 20. 10. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,42 Eur a dňa 20. 11. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 34,99 Eur na účet spoločnosti Slovak Telekom, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, vystavené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469 za služby, ktoré boli vystavené pre odberateľa P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. nad S. 35, pričom znaleckým skúmaním bolo preukázané, že obec Lom nad Rimavicou v rozpore s § 6 zákona č. 431/2002 Z. z. Zákona o účtovníctve uvedené účtovné prípady nedoložila účtovnými dokladmi, čím bola obcou Lom nad Rimavicou celkovo preplatená suma vo výške 266,16 Eur, v bode 4) od 20. 03. 2012 do 12. 12. 2014 v obci Lom nad Rimavicou dal pokyn, aby z prostriedkov obce Lom nad Rimavicou bola z účtu obce Lom nad Rimavicou č. XXXXXXXXXX/XXXX uhradená dňa 20. 03. 2012 faktúra č. XXXXXX na sumu 73,63 Eur, dňa 18. 05. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 70,25 Eur, dňa 18. 05. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 55,10 Eur, dňa 21. 06. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 52,12 Eur, dňa 20. 07. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,19 Eur, dňa 23. 08. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 59,99 Eur, dňa 25. 09. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 61,84 Eur, dňa 19. 10. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 50,23 Eur, dňa 20. 11. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 41,17 Eur, dňa 20. 12. 2012 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,74 Eur, dňa 21. 01. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 39,99 Eur, dňa 20. 03. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 70,42 Eur, dňa 19. 04. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 53,69 Eur, dňa 24. 05. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 52,-Eur, dňa 20. 06. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 47,17 Eur, dňa 19. 07. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 67,09 Eur, dňa 21. 08. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 70,21 Eur, dňa 20. 09. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 52,84 Eur, dňa 14. 11. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 50,44 Eur, dňa 14. 11. 2013 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 56,11 Eur, dňa 20. 03. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 42,39 Eur, dňa 10. 04. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,92 Eur, dňa 19. 09. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 42,98 Eur, dňa 20. 10. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 43,32 Eur, dňa 20. 11. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 42,98 Eur
a dňa 12. 12. 2014 faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 41,65 Eur na účet spoločnosti Slovak Telekom, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, vystavené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469 za služby, ktoré boli vystavené pre odberateľa H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. nad S. XX, pričom znaleckým skúmaním bolo preukázané, že obec Lom nad Rimavicou v rozpore s § 6 zákona č. 431/2002 Z. z. Zákona o účtovníctve uvedené účtovné prípady nedoložila účtovnými dokladmi, čím bola obcou Lom nad Rimavicou celkovo preplatená suma vo výške 1 386,46 Eur, v bode 5) v dobe od 30. 09. 2010 do 15. 12. 2014 v Lome nad Rimavicou nezabezpečil, aby do účtovnej evidencie obce Lom nad Rimavicou boli zahrnuté faktúry od subjektu ZAHORKA, so sídlom Čierny Balog, Závodie č. 2/2, faktúry č. X zo dňa 30. 01. 2012 na sumu 228,60 Eur, č. XXX, zo dňa 28. 09. 2012 na sumu 228,60 Eur, od spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina, Ulica Republiky č. 5, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 04. 2014 na sumu 54,85 Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 04. 2014 na sumu 54,85 Eur, od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 11. 2013 na sumu 66,89 Eur, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 01. 03. 2014 na sumu 85,72 Eur, od subjektu DELTA PLUS - Ján Mičko, so sídlom Zvolen, Smreková č. 3378/5, faktúra č. XXXX/XXXX zo dňa 10. 08. 2012 na sumu 571,-Eur, od spoločnosti SEKOLÓG, s.r.o. so sídlom Brezno, Tisovská cesta č. 37, faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 na sumu 231,50 Eur, č. 2010553 zo dňa 30. 11. 2010 na sumu 288,03 Eur, č. XXXXXXX zo dňa 31. 01. 2011 na sumu 139,18 Eur, č. XXXXXXX zo dňa 31. 08. 2012 na sumu 132,87 Eur, č. XXXXXXX zo dňa 30. 09. 2012 na sumu 272,50 Eur, č. XXXXXXX zo dňa 31. 01. 2014 na sumu 135,13 Eur, od subjektu Ing. Michal Zeman
- Mzcomp, so sídlom Čierny Balog, J. D. Matejovie č. 1717/82, faktúry č. M zo dňa 01. 03. 2013 na sumu 36,84 Eur, č. M zo dňa 01. 06. 2013 na sumu 36,84 Eur, č. M zo dňa 19. 07. 2013 na sumu 65,33 Eur, č. M zo dňa 02. 09. 2013 na sumu 36,84 Eur, č. M zo dňa 01. 12. 2013 na sumu 36,84 Eur, č. M zo dňa 01. 03. 2014 na sumu 36,84 Eur, č. M. zo dňa 01. 06. 2014 na sumu 36,84 Eur, č. M zo dňa 01. 09. 2014 na sumu 36,84 Eur, pričom znaleckým skúmaním bolo preukázané, že týmto konaním došlo k porušeniu § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. Zákona o účtovníctve, v bode 6) dňa 02. 01. 2014 v Lome nad Rimavicou ako starosta obce Lom nad Rimavicou vydal zamestnankyni Obecného úradu Lom nad Rimavicou E.. P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. č. XX, rozhodnutie o plate, ktorým bol E.. P. B. stanovený mesačný funkčný plat v sume 854,99 Eur, ktorý jej bol vyplácaný za obdobie od 02. 01. 2014 do 31. 12. 2014, pričom rozhodnutie o plate bolo vydané v zmysle neplatných a neúčinných právnych predpisov, čím bola porušená povinnosť stanovená § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí, pričom znaleckým skúmaním bolo preukázané, že týmto konaním bola spôsobená pre obec Lom nad Rimavicou, so sídlom Lom nad Rimavicou č. 13, škoda vo výške 4 514,31 Eur. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že ohľadom sumy 13 855.91 Eur nemal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že obžalovaný škodu svojím konaním v takom rozsahu spôsobil, rovnako ako bola sporná resp. nie dostatočne preukázaná zvyšná časť uplatneného nároku týkajúca sa skutku v bode 6) rozsudku a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a neúmerne by ho predĺžilo, preto žalobcu odkázal so zvyškom nároku na civilný proces.
30. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/115/2019 zo dňa 27. 11. 2019 boli odvolania okresného prokurátora a obžalovaného (žalovaného) zamietnuté. Krajský súd, v zhode s prvostupňovým súdom, skonštatoval, že vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná znaleckými posudkami, keď zodpovedným za vedenie účtovníctva obce je vždy štatutár, teda starosta, a to aj v prípade, ak by bola uzavretá zmluva na vedenie účtovníctva s externou firmou a obžalovaný konal v nepriamom úmysle, keď vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť.
31. Dňa 12. 04. 2011 uzavrel žalobca v zastúpení žalovaným ako starostom s E.. P. B. pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so stanovenou mesačnou mzdou 678,58 Eur. Podľa rozhodnutia o plate zo dňa 02. 01. 2014 podpísaného žalovaným bol E.. P. B. určený funkčný plat s účinnosťou od 02. 01. 2014 vo výške 854,99 Eur a pozostával z tarifného platu 699,41 Eur, osobného príplatku 44,45 Eur a matriky 111,13 Eur. Tento plat mal byť určený podľa zákona č. 553/2003 Z.z. v spojení s Nariadením vlády č. 341/2004 Z.z. a Nariadením vlády SR č. 204/2005 Z.z. podľa zaradenia do 12. platovej triedy a 4. platového stupňa. Z dokladu nazvaného Náplň práce nevyplýva, že predmetom činnosti E.. P. B. bolo vedenie účtovníctva.
32. Podľa potvrdenia vystaveného v Lome nad Rimavicou dňa 01. 06. 2010 podpísaný R. R., starosta obce potvrdil, že svojej pracovníčke E.. P. B., trvale bytom Lom nad Rimavicou vydal príkaz na všetky
úhrady vykonávané prostredníctvom internet bankingu. Všetky úhrady vykonáva na jeho zodpovednosť a príkaz. Na potvrdení sa nachádza pečiatka obce a podpis žalovaného.
33. Z výsluchov žalovaného vykonaných v priebehu trestného konania vyplýva, že pôvodne podľa neho mala vedenie účtovníctva na starosti E.. B., on sa do účtovníctva nerozumel ani ho nekontroloval. Toto neskôr opravil tak, že účtovníctvo viedla firma z Banskej Bystrice a pani B. iba zhromažďovala účtovné podklady. On preberal doporučené zásielky, teda aj niektoré faktúry a tieto potom odovzdal pani B.. Podľa neho si plat, ktorý jej určil zaslúžila, mala vysokú školu a bola na všetko sama, spracovávala podklady pre účtovnícku firmu, bola matrikárkou, vykonávala aj iné činnosti na obecnom úrade, spoluorganizovala kultúrne, športové, spoločenské akcie, s jej prácou bol spokojný. Za 20 rokov, keď pracoval ako zástupca starostu a starosta si ani raz nevypisoval cestovný príkaz, všetko si hradil zo svojho platu. Posypoval aj miestne komunikácie, čo vykonával na vlastné náklady. Ak E.. B. cestovala a bola po školeniach, tak si zaslúžila vyplatenie sumy 3 665,27 Eur. Faktúry spol. Slovak Telekom, a.s. vystavené na P. B. a H. B. boli preplatené asi vtedy, keď v obci vypli telefón z dôvodu neplatenia faktúr a pani B. robila z domu. On používal svoj mobil a je možné, že používal aj telefón P. B. aj to, že ona používala súkromný telefón na obecné účely, pretože mali nedoplatky na obecnom telefóne, ten bol odpojený a nemali odkiaľ volať. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či o takýchto veciach (preplatení faktúr) nemalo rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Obec mala iba jeden účet, nevedel uviesť, kto mal dispozičné právo, boli dvaja a asi aj pani B.. On žiadne finančné operácie neuskutočňoval, on do toho nevidel, mohla to robiť pani B.. Väčšinu ciest vykonával vlastným OMV, potom pre obec získal auto a poslanci odsúhlasili, že ho odkúpi za 1 euro, používal ho na súkromné účely aj na účely chodu obce, financoval ho z platu starostu. Keď už nemal peniaze, požiadal ekonómku (pani B.), aby mu dala peniaze na PHM. Ohľadom platieb na jeho účet v celkovej výške 8 538,02 Eur uviedol, že si na to nespomína, on si z obecných peňazí nezobral pre seba ani cent, ak mu nejaké prišli na účet, tak ich vybral a použil na potreby obce napr. pastierske hry vianočné, MS v pretekoch, tak to boli kupované ceny, vyplatené cestovné pre pretekárov, guľáš, čo sa varil, faktúra na sumu 1 475,-Eur bola na 90% úhrada za pluhovanie, kancelárske potreby zo dňa 29. 11. 20212 boli zakúpené pani B., ktorej odovzdal peniaze, čo mu poslala na účet. Posypový materiál dňa 08. 02. 2013 bol nakúpený asi z Detvy, bola snehová kalamita. Ohľadom výberov dňa 15. 02. 2012 vo výške 300,-Eur, dňa 18. 10. 2013 vo výške 330,-Eur, dňa 04. 11. 2013 vo výške 260,-Eur, úhrad faktúr dňa 19. 04. 2013 vo výške 4,99 Eur a 55,98 Eur, faktúry dňa 21. 07. 2014 vo výške 360,-Eur sa vôbec nevedel vyjadriť, na aký účel boli výbery realizované resp. o aké faktúry išlo. Ohľadom PHM, olej, kosenie malo ísť pravdepodobne o kosenie v intraviláne obce, posypový materiál asi na posyp a pluhovanie. Výber dňa 07. 11. 2013 vo výške 800,-Eur bol asi pre volebnú komisiu na voľby do VÚC, dňa 29. 11. 2013 vo výške 50,-Eur asi na nákup žiaroviek, dňa 27. 12. 2013 vo výške 500,- Eur na Pastierske hry vianočné na cestovné a občerstvenie, a dňa 20. 10. 2014 sa uhradili odvody. K cestovným náhradám sa nevedel vyjadriť, on si nevypisoval cestovné príkazy, používal súkromné OMV a možno si takto preplácal PHM, ktoré použil na obecné účely. Na výbery z účtu boli potrebné podpisy dvoch osôb, teda jeho a jedného poslanca, s tým bol problém, preto pani B. posielala peniaze na jeho účet, on ich vybral a použil na zabezpečenie fungovania obce. Keď bolo obecné zastupiteľstvo ešte funkčné, tak mu schválilo, že môže z obecných peňazí použiť 50,-Eur mesačne na PHM, ale nevie, kedy to bolo. Či dával doklady o nákupe PHM pani B. si nepamätal a nevie preukázať, že účtovné doklady existovali. Pani B. podpísal minimálne jeden cestovný príkaz, nevie sa vyjadriť k prevodom na jej účet, iba súťaž Plameň 2014, kde sa uhradilo cestovné a občerstvenie študentom ZŠ, ktorí sa zúčastnili na súťaži dobrovoľných hasičov.
34. PaedDr. P. J. (predtým E.. P. B.), ktorá bola v trestnom konaní vypočúvaná ako svedkyňa uviedla, že v zmysle pracovnej zmluvy vykonávala rôzne činnosti, viedla administratívu, matriku, vybavovala žiadosti. Z pracovnej zmluvy jej nevyplývalo vedenie účtovníctva. Ona plnila pokyny starostu v otázkach úhrad, prevodov, zodpovedný bol starosta, účtovníctvo viedla externá firma z Banskej Bystrice. Výšku platu jej určil starosta, ona to ďalej neriešila, bolo to jeho rozhodnutie, jej nadriadený a plnila jeho príkazy. Platby cez internet banking realizovala ona, prevody boli doložené účtovnými dokladmi napr. cestovné bolo podložené pár cestovnými príkazmi, blokmi za nákup PHM, k úhradám faktúr existovali faktúry, reprefond bol podložený pokladničnými blokmi. Platby uskutočňovala po konzultácii s vtedajším starostom na jeho pokyn ako štatutára obce. Cestovné, ktoré bolo vyplatené na jej účet bolo pravdepodobne za cesty, ktoré uskutočnila do Banskej Bystrice v súvislosti s projektom revitalizácie obce, k advokátke. Chodila súkromným autom, na niektoré z ciest mala vypísané cestovné príkazy, iné boli podložené blokmi na nákup PHM. Pokyn na preplatenie faktúr spol. Slovak Telekom, a.s. jej dal starosta, ktorý vedel o úhradách faktúr a o tom, že používa súkromný telefón na obecné účely, lebo obec nemala vtedy telefón.
Povedal jej, aby pri práci používala vlastný telefón s tým, že keď ho používa na pracovné účely, aby faktúry zaň uhrádzala z obecného účtu. Povedal jej, "ja som štatutár obce, mňa počúvaj, ja som ti to dal príkazom." Niekedy ho používal aj on. To isté platí aj pri úhrade faktúr na meno jej manžela, ktorý daný telefón nepoužíval, používala ho ona na obecné účely resp. keď mala ďalšie telefónne číslo XXXX XXX XXX, tak tel. č. XXXX XXX XXX už výlučne používal starosta. Žalovaný mal nejaké mobilné telefónne číslo, ale to bolo poruchové a nedalo sa mu s ním volať ani sa mu dovolať. Čo sa týka výberov vo výške spolu 2 240,-Eur (výber R.), tak pre problémy s výberom hotovosti z účtu obce, keď bol potrebný aj podpis jedného poslanca okrem starostu, previedla peniaze na účet starostu, ten ich vybral a následne použil, ale ona už nekontrolovala, či ich použil na obecné účely. K transakciám boli účtovné doklady, ale nevie, kde sú. Ohľadom výberu 500,-Eur dňa 27. 12. 2013 uviedla, že ona vtedy dala starostovi svoju hotovosť a on jej povedal, aby si peniaze previedla na svoj účet z obecného účtu. Na úhradu výkazu nedoplatkov ročného zúčtovania zdravotného poistenia, si nespomínala, ale ak jej dal starosta príkaz, tak úhradu zrealizovala. V rámci činnosti robila aj úhrady platieb a prevody finančnej hotovosti, ale všetky bankové operácie boli robené na príkaz žalovaného, ktorý sa spýtal koľko je peňazí na obecnom účte, pozrel si výpis a dal jej príkaz na úhradu. Dala si o tom vyhotoviť aj potvrdenie, keď ju bývala kolegyňa upozornila, aby všetky veci, čo bude robiť na základe príkazu starostu mala papierovo podchytené. Pri cestovných náhradách jej žalovaný povedal, aby mu poslala na účet danú sumu ako cestovné a to ona urobila. Ohľadom posypového materiálu jej povedal, aby previedla sumu, ale nespomína si, či videla doklady. Súd navyše podotýka, že žalovaný bol prítomný priamo pri jej výsluchu v trestnom konaní dňa 20. 03. 2018 a mohol sa vyjadriť k ňou tvrdeným skutočnostiam resp. jej za týmto účelom klásť otázky.
35. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného O.. L. T., znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Personalistika E.. P. B. podľa obsahu náplní práce spĺňala zaradenie v 7. platovej triede bod 06 a bod 09 a vzhľadom na kvalifikačné predpoklady a charakteristiky platových tried mohla byť zaradená maximálne v 9. platovej triede bod 01 a 04. V doplňujúcom znaleckom posudku č. X/XXXX znalkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že zamestnanec má mať pridelenú platovú triedu podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej a psychickej záťaže a kvalifikačného predpokladu E.. P. B. spĺňala zaradenie do 9. platovej triedy. Rozdiel medzi skutočne vyplateným funkčným platom v 12. platovej triede 4. stupňa a nárokom na funkčný plat v 9. platovej triedy 4. stupňa za rok 2014 je v sume 2 357,24 Eur. Rozdiel celkovej ceny práce je v sume 4 514,31 Eur, rozdiel hrubej mzdy 3 360,23 Eur a rozdiel čistej mzdy 2 357,24 Eur. Pri svojom výsluchu uviedla, že zamestnankyňa P. B. mala vytvorenú náplň práce do 29 bodov, snažila sa ku každému priradiť čo najsprávnejšiu triedu a vyšlo jej, že mala byť v roku 2014 zaradená maximálne do 9. platovej triedy a rozdiel v celkovej cene práce medzi platom, ktorý bol vyplácaný a mal byť vyplatený bol 4 514,31 Eur.
36. Znalkyňa O.. I. J., znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling vo svojom znaleckom posudku č. XX zo dňa XX. XX. XXXX uviedla, že účtovná jednotka Obec Lom nad Rimavicou porušila zákon o účtovníctve okrem iného tým, že nedoložila všetky účtovné prípady účtovnými dokladmi (chýbajúce doklady, účtovala v denníku bez existencie dokladu), vykonala účtovné záznamy, ktoré sa jej netýkali (úhrada zdravotného poistenia R. R. ako SZČO, úhrada faktúr vystavených pre R. R.). Uviedla, že v roku 2012 bola na účet R. R. (dňa 06. 02. 2012) zrealizovaná platba za pastierske hry vianočné vo výške 250,-Eur, dňa 09. 08. 2012 platba "reprefond" vo výške 130,- Eur a dňa 29. 11. 2012 platba vo výške 19,17 Eur - kancelárske potreby, ale v predložených dokladoch sa nenachádzali doklady, ktoré by potvrdzovali použitie peňažných prostriedkov na dané účely. V tom istom roku obec neúčtovala, iba uhradila cestovné náhrady R. R. a P. B. spolu v celkovej výške 1 502,94 Eur. Obec zároveň uhradila, ale neúčtovala faktúry v celkovej výške 563,26 Eur. Na základe dožiadania bolo zistené, že išlo o faktúry vystavené spol. Slovak Telekom a.s. na odberateľa H. B.. V roku 2013 boli na účet R. R. zrealizované platby uvedené ako výber R. dňa 15. 02. 2013 vo výške 300,-Eur, dňa 18. 10. 2013 vo výške 330,-Eur, dňa 04. 11. 2013 vo výške 260,-Eur, dňa 07. 11. 2013 vo výške 800,-Eur, dňa 29. 11. 2013 vo výške 50,-Eur, dňa 27. 12. 2013 vo výške 500,-Eur, dňa 24. 05. 2013 úhrada PHM, olej - kosenie vo výške 70,-Eur, dňa 31. 05. 2013 úhrada PHM vo výške 50,-Eur, dňa 13. 08. 2013 úhrada PHM vo výške 15,-Eur, dňa 06. 09. 2013 úhrada MS v pretekoch vo výške 250,-Eur, dňa 04. 12. 2013 úhrada faktúry vo výške 1 475,-Eur, dňa 08. 02. 2013 úhrada faktúry vo výške 430,-Eur, dňa 08. 02. 2013 úhrada faktúry vo výške 200,-Eur a na účet P. B. dňa 08. 08. 2013 bola zrealizovaná platba vo výške 100,-Eur označená ako úhrada nákladov podľa priloženého zoznamu a dňa 27. 12. 2013 platba uvedená ako výber B. vo výške 500,-Eur, ale v predložených dokladoch sa nenachádzali doklady, ktoré by potvrdzovali použitie peňažných prostriedkov na dané účely. V tom istom roku obec neúčtovala, iba uhradila cestovné náhrady R. R. a P. B. spolu v celkovej výške 692,57 Eur. V tomto roku obec účtovala
aj uhradila dve faktúry vystavené spol. Slovak Telekom, a.s. na meno R. R. vo výške 4,99 Eur a 55,98 Eur. Obec zároveň uhradila, ale neúčtovala faktúry v celkovej výške 559,96 Eur. Na základe dožiadania bolo zistené, že išlo o faktúry vystavené spol. Slovak Telekom a.s. na odberateľa H. B.. V roku 2014 boli na účet R. R. zrealizované úhrady PHM dňa 30. 01. 2014 vo výške 23,-Eur a dňa 31. 01. 2014 vo výške 20,-Eur, dňa 21. 07. 2014 úhrada vo výške 360,-Eur a na účet P. B. bola dňa 02. 10. 2014 zrealizovaná úhrada 100,-Eur označená ako súťaž plameň 2014, ale v predložených dokladoch sa nenachádzali doklady, ktoré by potvrdzovali použitie peňažných prostriedkov na dané účely. V tom istom roku obec neúčtovala, iba uhradila cestovné náhrady R. R. a P. B. spolu v celkovej výške 3 589,09 Eur. Dňa 20. 10. 2014 bolo z účtu obce uhradené ročné zúčtovanie zdravotného poistenia R. R. za rok 2012 ako samoplatiteľa SZČO vo výške 125,55 Eur na základe výkazu nedoplatkov. Obec zároveň uhradila, ale neúčtovala faktúry v celkovej výške 529,40 Eur. Na základe dožiadania bolo zistené, že išlo o faktúry vystavené spol. Slovak Telekom a.s. na odberateľov H. B. a P. B.. Pri svojom výsluchu znalkyňa uviedla, že porušenie zákona spočívalo v uhrádzaní výdavkov, ktoré nesúviseli s činnosťou obce - úhrada faktúr za telekomunikačné služby, ktoré sa netýkali obce ako odberateľa, úhrada zdravotného poistenia R. R. ako SZČO, úhrada faktúr vystavených na R. R., nepredloženie cestovných príkazov ako podkladu k výplate cestovného, výbery z účtu zaúčtované ako iné pohľadávky, prevod peňažných prostriedkov z účtu obce na účet R. R. a B. P. (podľa predložených dokladov nešlo o vyplatenie mzdy ani záväzkov voči zamestnancom obce) bez predloženia dokladu, na základe ktorého by bolo možné identifikovať dôvod úhrady a jej oprávnenosť.
37. Znalkyňa O.. J. tak zistila, že z prostriedkov obce bola vyplatená suma 8 538,02 Eur prevodom na účet R. R. a suma 3 665,27 Eur prevodom na účet P. B. bez toho, aby bolo zdokladovaná oprávnenosť takýchto prevodov. Taktiež boli z účtu obce uhradené faktúry vystavené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s vystavené pre odberateľa P. B. vo výške 266,16 Eur a pre H. B. vo výške 1 386,46 Eur. V doplňujúcom znaleckom posudku č. X/XXXX znalkyňa spresnila, že z účtu obce boli na účet R. R. prevedené peňažné prostriedky v celkovej výške 2 240,-Eur a na účet P. B. peňažné prostriedky vo výške 500,-Eur, ktoré boli účtované ako výber R. resp. výber B., ale neboli vložené do pokladne, ale zaúčtované ako vznik iných pohľadávok a dňa 20. 10. 2014 bolo z účtu obce uhradené ročné zúčtovanie zdravotného poistenia R. R. ako samoplatiteľa SZČO na základe výkazu nedoplatkov vo výške 125,55 Eur.
38. Podľa zápisnice prvého obecného zastupiteľstva Lomu nad Rimavicou konaného dňa 17. decembra 2010 bolo prijaté uznesenie č. 1, kde podľa čl. D bodu III. obecné zastupiteľstvo schválilo odhlásenie obecného auta od 1. januára 2011 s tým, že p. R. R., starosta obce, bude mať preplatenú jednu oprávnenú cestu do týždňa.
39. Zo správy spol. Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 02. 08. 2016 vyplýva, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol R. R. a účet bol vedený odo dňa 15. 07. 2004 do dňa 29. 05. 2015. Jedinou osobou oprávnenou disponovať s účtom bol majiteľ R. R.. Podľa správy zo dňa 17. 08. 2016 bol osobný účet J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX evidovaný na meno E.. P. B. a osobný účet J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX evidovaný na meno R. R. (účet bol dňa 29. 05. 2015 zrušený). Prima banka Slovensko, a.s. vo vyjadrení zo dňa 28. 07. 2017 uviedla, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX je Obecný úrad Lom nad Rimavicou, ide o bežný účet samosprávy vedený odo dňa 09. 05. 1997. Dispozičné právo k účtu za obdobie od 19. 01. 2011 do 14. 07. 2012 mali R. R. a O.. O. R., vždy dvaja "D", od 14. 07. 2012 do 19. 12. 2014 mali R. R. a E. N., vždy dvaja. V období od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2014 bola k danému účtu zriadená služba "e-banka" (elektronické bankovníctvo), kde bol ako užívateľ uvedený R. R., užívateľské meno L kód obálky C GRID karta XXXXXXXXX, prístup bol zriadený 13. 05. 2010 a zrušený dňa 24. 04. 2015. Všetky platby, ktoré boli uvedené v bode 1) až 4) obžaloby boli realizované prostredníctvom "e-banky", platby realizoval užívateľ L ktorý sa prihlasoval do "e-banky" len cez GRID kartu.
40. Podľa správy spol. Slovak Telekom, a.s. bol žalobca ako zákazník evidovaný v ich sieti s tel. č. XXX XXXXXXX (pevná sieť) v období od 01. 07. 2002 do 31. 08. 2011, následne bola linka z ich strany zrušená a s tel. č. XXXX XXXXXX (mobilná sieť), aktívnym od 03. 10. 2005 do 01. 03. 2015, vedený ako neplatič.
41. Podľa potvrdenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 22. 03. 2021 daňový subjekt Obec Lom nad Rimavicou uhradil preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie od 02. 01. 2014 do 31. 12. 2014 k dátumu 16. 03. 2015.
42. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 03. 2021 vyplýva, že Obec Lom nad Rimavicou nemá k danému dňu evidované nedoplatky na sociálnom poistení (dôchodkovom, nemocenskom, garančnom, úrazovom poistení, poistení v nezamestnanosti a poistení do rezervného fondu solidarity), nie je dlžníkom príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a neevidujú voči nemu ani nedoplatky poistného za obdobie od januára 2014 do decembra 2014.
43. Z potvrdení Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 19. 03. 2021, Union zdravotnej poisťovne zo dňa 22. 03. 2021 a Dôvery zdravotnej poisťovne zo dňa 29. 03. 2021 vyplýva, že tieto voči žalobcovi neevidujú nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, nedoplatky na sankciách ani nedoplatky z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01/2014 do 12/2014.
44. Predžalobnou výzvou zo dňa 06. 02. 2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 16 012,98 Eur v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 10. 02. 2020.
45. Nárok uplatnený v žalobe predstavuje náhradu škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi trestnými činmi a za toto konanie bol právoplatne uznaný za vinného. Podľa § 193 CSP je súd okrem iných rozhodnutí v civilnom sporovom konaní viazaný aj rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Uplatnený nárok na náhradu škody súd posúdil podľa § 420 ods. 1 OZ, kde predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Žalovaný bol rozsudkom uznaný za vinného zo zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Súd v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestných činov vrátane toho, že bola spôsobená škoda a súd v civilnom sporovom konaní je týmto rozhodnutím viazaný, preto predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu boli naplnené. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody v časti odkázaný na civilný proces, preto je v civilnom sporovom konaní potrebné posúdiť výšku spôsobenej škody. V odôvodnení trestného rozsudku súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nemá jednoznačne za preukázané, že žalovaný svojím konaním uvedeným v bodoch 1. až 5. obžaloby spôsobil škodu 13 855,91 Eur a rovnako nebola dostatočne preukázaná ani zvyšná časť uplatneného nároku týkajúca sa bodu 6. obžaloby, keď na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a neúmerne by ho predĺžilo. Pokiaľ by žalovaný konal v súlade s platnými právnymi predpismi a plnil si všetky zákonom stanovené povinnosti starostu ako štatutárneho orgánu obce ku vzniku škody by vôbec nedošlo, preto súd považuje za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Zavinenie žalovaného konštatoval aj trestný súd, ktorý ustálil, že žalovaný konal v nepriamom úmysle.
46. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inými slovami v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.
47. Podľa názoru súdu, ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce.
48. Žalovaný bol starostom - štatutárnym orgánom obce, ktorý obec zastupoval navonok aj pri jednotlivých právnych úkonoch. Túto funkciu vykonával dlhodobo a priamo zo zákona mu vyplývala povinnosť ochraňovať záujmy a majetok obce, ako aj dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy. Zároveň mal povinnosť prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu. Ide o verejného činiteľa, pri ktorom sa automaticky predpokladá aj vyššia miera právneho povedomia, hlavne v prípade ak takúto funkciu osoba vykonáva dlhodobo. V tomto prípade bol žalovaný v danom čase starostom už takmer 14 rokov, čo predstavuje značné časové obdobie na nadobudnutie vedomostí a skúseností so zabezpečovaním obecných záležitostí a riadnym plnením s tým súvisiacich
povinností. Tvrdenie žalovaného, že on sa do účtovníctva nerozumie nie je žiadnym ospravedlnením jeho protiprávneho konania. Jeho úlohou bolo dopĺňať si vzdelanie, aby mohol konať v prospech obce a žiadnym spôsobom ju nepoškodzovať. To platilo aj v prípade ovládania potrebných právnych predpisov v platnom a účinnom znení a hospodárneho nakladania s majetkom obce. Žalovaný pritom nenakladal s vlastným majetkom, ale s verejným majetkom, preto je iba prirodzené, že je potrebná zvýšená kontrola nakladania aj hospodárenia s takýmto majetkom, čoho si žalovaný musel byť dobre vedomý a mal urobiť všetky opatrenia, aby bol majetok obce ochránený a použitý len v súlade s platnými právnymi predpismi.
49. P. B. bol na základe rozhodnutia žalovaného, ktoré odkazovalo na v tom čase už neúčinné právne predpisy priznaný a vyplácaný plat vo vyššej výške ako jej prináležal podľa príslušných predpisov a podľa znalkyne bol rozdiel celkovej ceny práce vo výške 4 514,31 Eur, rozdiel hrubej mzdy vo výške 3 360,23 Eur a rozdiel čistej mzdy vo výške 2 357,24 Eur. V trestnom konaní bola žalobcovi priznaná suma 2 357,24 Eur predstavujúca rozdiel vyplatenej a prináležiacej čistej mzdy. Celková cena práce predstavuje súčet hrubej mzdy zamestnanca a sociálne aj zdravotné poistenie platené zamestnávateľom. Žalobca v priebehu súdneho konania doložil doklady od daňového úradu, Sociálnej poisťovne aj zdravotných poisťovní, že za obdobie roka 2014 voči nemu neevidujú žiadne nedoplatky. Z toho je zrejmé, že žalobca si splnil všetky zákonom stanovené daňové a odvodové povinnosti za svojich zamestnancov a škodu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného potom predstavuje celková cena práce zaplatená žalobcom. Vzhľadom na to, že žalobcovi už bola priznaná časť tejto škody predstavujúca čistú mzdu, súd mu v tomto konaní priznal rozdiel medzi celkovou cenou práce (4 514,31 Eur) a čistou mzdou (2 357,24 Eur), teda sumu 2 157,07 Eur. Argument žalovaného, že P. B. bola na všetko sama a taký plat si zaslúžila neospravedlňuje jeho konanie, ktorým jej priznal plat v rozpore s právnymi predpismi. Ak sa domnieval, že si plat v danej výške zaslúži, existujú položky platu, kde to mohol zohľadniť (napr. odmena, osobný príplatok) a nie určovať plat, ktorý nemá oporu v platných právnych predpisoch.
50. Z účtu žalobcu boli preplatené aj faktúry za telekomunikačné služby od spol. Slovak Telekom, a.s. vystavené na meno P. B. v priebehu roka 2014, spolu vo výške 266,16 Eur a na meno H. B. v priebehu rokov 2012, 2013 a 2014, spolu vo výške 1 386,46 Eur, spolu v celkovej výške 1 652,62 Eur. Tieto sa pritom v účtovníctve obce vôbec nenachádzali, nebolo zrejmé, na základe čoho boli uvedené sumy z účtu žalobcu uhradené. Až dožiadaním pre účely znaleckého posudku v trestnom konaní bolo zistené o aké faktúry išlo a na koho boli vystavené. Žalovaný v priebehu celého trestného konania a ani v tomto súdnom konaní nepoprel, že dal P. B. pokyn na preplácanie týchto faktúr, pretože používala mobily na pracovné účely a niekedy ich používal aj on. Podľa názoru súdu však na takéto konanie bol potrebný aj súhlas obecného zastupiteľstva, pretože išlo o hospodárenie s majetkom (finančnými prostriedkami) obce, ktorý nebol preukázaný. Navyše v tomto istom období platila obec aj "obecný" mobilný telefón, ktorý používal žalovaný. Žalobcovi tak vznikla škoda aj ohľadom týchto preplatených faktúr.
51. Pri prevodoch finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného označených ako výbery
- R. (spolu 2 240,-Eur) súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal použitie predmetných finančných prostriedkov v prospech obce. To isté platí aj pri platbách realizovaných z účtu žalobcu na jeho účet - pastierske hry vianočné, reprefond, kancelárske potreby, posypový materiál, PHM, olej, kosenie, MS v pretekoch (vo výpise z účtu uvedené iba ako úhrada nákladov) a úhrada faktúr dňa 04. 12. 2013 a dňa 21. 07. 2014 (spolu vo výške 3 292,17 Eur). Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že tieto finančné prostriedky boli použité v prospech obce, na aký účel, komu mali byť vyplatené a v akej výške, prečo boli finančné prostriedky poslané na účet žalovaného a nie priamo na účet napr. toho, kto fakturoval služby. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, že škodu v danej výške nespôsobil.
52. Pokiaľ ide o faktúry spol. Slovak Telekom vystavené na meno žalovaného (4,99 Eur a 55,98 Eur) neexistoval dôvod, aby boli preplácané z účtu žalobcu, išlo o faktúry vystavené na meno žalovaného a nie na žalobcu za "obecný" mobilný telefón. To isté platí aj v prípade zaplatenia nedoplatku ročného zúčtovania zdravotného poistenia pre žalovaného ako SZČO (125,55 Eur), keď z finančných prostriedkov žalobcu nie je možné preplácať nedoplatky na poistení, ktoré žalovanému vznikli ako SZČO. Ak by žalovaný P. B. tieto faktúry a rozhodnutie o nedoplatku nedal na zaplatenie, ona by k nim nemala žiadny prístup a neboli by uhradené z účtu žalobcu. 53. Na účet P. B. boli z účtu žalobcu prevedené finančné prostriedky označené ako náklady (100,-Eur), súťaž Plameň 2014 (100,-Eur) a výber B. 500,-Eur. Pri týchto položkách tiež nie je žiadnym spôsobom preukázané, že boli použité v prospech obce, na aký účel mali byť použité. Iba samotné označenie
súťaž Plameň nepostačuje na zistenie akým spôsobom a na aký účel boli finančné prostriedky použité. P. B. pritom v trestnom konaní uviedla, že ona najprv dala starostovi vlastnú hotovosť 500,-Eur a on jej povedal, aby si takú sumu previedla z účtu obce (žalobcu) na vlastný účet, čo žalovaný taktiež nepoprel.
54. Zvyšné platby, ktoré neboli v účtovníctve preukázané a zdokladované, prevedené na účet žalovaného a P. B. tvoria cestovné náhrady. Z výpisu z účtu pritom nie je možné pri niektorých týchto položkách priamo zistiť, že ide o cestovné náhrady, pretože pri týchto platbách nebolo žiadne slovné vyjadrenie platby, až znalkyňa po preskúmaní doložených a získaných podkladov zistila, že by malo ísť o cestovné. K týmto položkám však neboli doložené žiadne účtovné doklady, ktoré by preukázali oprávnenosť týchto úhrad. Obecné zastupiteľstvo síce odhlasovalo, že žalovanému bude preplatená jedna cesta týždenne, ale muselo ísť o oprávnenú cestu. Žalovaný však nepreukázal, že cesty boli skutočne vykonané, o aké cesty išlo, aké náklady v súvislosti s týmito cestami vznikli, nedoložil cestovné príkazy ani potvrdenia o nákupe PHM. Sám uviedol, že si nikdy nevypísal ani jeden cestovný príkaz, všetko si hradil zo svojho platu a keď už nemal peniaze, tak ekonómke povedal, aby mu previedla peniaze na účet. Už toto svedčí o skutočnosti, že vôbec neovládal predpisy týkajúce sa pracovných ciest a náhrad za takého cesty. Žalovaný však nepredložil (ani neoznačil) žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie v trestnom konaní, že môže z obecných peňazí použiť 50,-Eur mesačne na PHM, pretože táto skutočnosť z danej zápisnice obecného zastupiteľstva nevyplýva. Súd len dodáva, že napr. za mesiac marec 2012 mu bolo vyplatené cestovné spolu vo výške 360,-Eur, za mesiac august 2012 spolu vo výške 415,-Eur, za mesiac február 2014 spolu vo výške 589,40 Eur, čo podstatne prevyšuje ním tvrdenú sumu, ktorú mohol použiť. Pri P. B. uviedol, že keď tieto cesty vykonávala, tak si peniaze zaslúžila. Ak však išlo o pracovné cesty, musí existovať písomný príkaz (cestovný príkaz) na pracovnú cestu spolu s potrebnými údajmi. V prípade, ak napr. P. B. používala vlastné motorové vozidlo, bolo potrebné takúto dohodu urobiť písomne a doložiť aj príslušné doklady o kúpe PHM. Znalkyňa však po preskúmaní doložených účtovných dokladov zistila, že k uvedeným zrealizovaným platbám označeným ako cestovné, ktoré boli uvedené v bodoch 1. a 2. rozsudku sp.zn. 4T/41/2018 neboli doložené žiadne takéto doklady, ktoré by preukazovali, že oprávnené náklady naozaj v takej výške vznikli a bol dôvod, aby boli žalobcom preplatené.
55. Až na pojednávaní žalovaný a jeho právny zástupca uviedli, že platby robila pani B., nie žalovaný, takže on za nič nemôže. Takéto tvrdenie však nepredstavuje zbavenie sa viny za protiprávne konanie. Existovali dvaja oprávnení disponenti s účtom obce - žalovaný ako starosta a jeden poslanec obecného zastupiteľstva. Všetky platby, ktorých sa náhrada škody týka boli realizované prostredníctvom internet bankingu za použitia GRID karty. Ako jediný mal takýto prístup zriadený žalovaný. Pokiaľ zamestnankyni dal prístupové údaje a GRID kartu na realizovanie platieb a prípadne jej ju ponechal, porušil svoju povinnosť riadne hospodáriť s majetkom obce. Zo žiadneho dokladu nevyplýva, že s účtom mohla P. B. nakladať samostatne. Do trestného spisu však bol doložený doklad, v ktorom žalovaný ako starosta vydal príkaz na všetky úhrady vykonávané prostredníctvom internet bankingu pre P. B. a všetky úhrady vykonávala na jeho zodpovednosť a príkaz. Prístup pre internet banking bol zrealizovaný iba na meno starostu a on bol povinný kontrolovať aj hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami na účte. Tvrdenie, že za to môže P. B., ktoré uviedol až na pojednávaní a toto netvrdil ani v trestnom konaní ani vo svojich písomných vyjadreniach v tomto konaní, ho v žiadnom prípade nezbavuje zodpovednosti za takého nakladanie s majetkom obce. Ak mal k dispozícii GRID kartu (z vykonaného dokazovania nevyplýva, že ju dal k dispozícii P. B. a tá ju mala neustále k dispozícii), pričom zo správy spol. Prima banka Slovensko, a.s. vyplýva, že všetky platby boli realizované prostredníctvom GRID karty, tak by mohli byť všetky platby vykonané iba v prípade, ak by ju dal zamestnankyni k dispozícii, keď mala realizovať jednotlivé platby a on bol povinný tieto platby aj skontrolovať. Držiteľ GRID karty je povinný urobiť všetky opatrenia, aby nedošlo k jej zneužitiu príp. neoprávnenému použitiu. Pokiaľ si žalovaný tieto povinnosti nesplnil, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorej sa dopustil ako štatutárny orgán žalobcu.
56. K námietke, že nebolo vykonané iné dokazovanie ako v trestnom konaní, súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní sa spravidla vykonáva dokazovanie vo väčšom rozsahu ako v trestnom konaní, ale každá strana sporu nesie dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Žalobca bol síce v trestnom konaní odkázaný so zvyškom svojho nároku na civilný proces, ale bolo to z dôvodu, aby aj žalovaný mal možnosť predložiť dôkazy preukazujúce, že nedošlo ku škode v danej výške a finančné prostriedky boli použité oprávnene a účelne v prospech žalobcu. V trestnom konaní by bolo takéto dokazovanie
nehospodárne a ani nebolo potrebné vzhľadom na naplnenie skutkových podstát trestných činov a možnosť rozhodnutia vo veci samej už na základe vykonaného dokazovania. V trestnom konaní bolo preukázané, že platby v celkovej výške 13 855,91 Eur (body 1. až 4. rozsudku) boli zrealizované na základe pokynu žalovaného a žalobca nemá k dispozícii doklady, z ktorých by bolo možné zistiť oprávnenosť týchto platieb, teda že mali byť skutočne uhradené žalobcom, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním.
57. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci samej rozhodnuté v jej neprospech. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný, ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo, prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a dostala sa do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
58. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o vzniku škody v celkovej výške 16 012,98 Eur a naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že on škodu v danej výške nespôsobil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.
59. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením so stavom pomníku padlým v obci Lom nad Rimavicou, dožiadaním spol. SSE, a.s. za účelom objasnenia úhrad jednotlivých faktúr Obcou Lom nad Rimavicou, výsluchom štatutárnych orgánov spoločnosti ZAHORKA, s.r.o., pretože vykonanie týchto dôkazov by bolo neúčelné a netýkajúce sa predmetu sporu, keď žalobca si neuplatňoval nárok uvedený v bode 5. rozsudku sp.zn. 4T/41/2018, ku ktorým sa tieto dôkazy vzťahovali. Súd tiež nevykonal dokazovanie dožiadaním faktúr od spol. Slovak Telekom, a.s., žalovaný neuviedol, o aké faktúry by malo ísť (faktúry týkajúce sa bodu 1., 3. a 4. rozsudku sa nachádzali v pripojenom trestnom spise) ani výsluchom svedkov P. B. (teraz J.), E. W., E.. Q. P., Q. O., keď žalovaný neuviedol aké skutočnosti majú byť preukázané výsluchmi navrhnutých svedkov. Na pojednávaní tvrdil, že výsluchom P. B. (J.) by sa mohla konkretizovať každá platba a zistil by sa účel použitia finančných prostriedkov. Navrhovaná svedkyňa bola ako svedkyňa vypočutá v trestnom konaní a súd s jej výpoveďami na pojednávaní aj oboznámil. Žalovaný navrhol aj pribratie znalca z odboru ekonomiky, účtovníctva, aby vyčíslil skutočnú škodu, ktorá "žalovanému" (pozn. súdu - pravdepodobne malo byť uvedené žalobcovi) vznikla. Uviedol, že popiera celú škodu bez toho, aby presne špecifikoval a preukázal, ktoré položky a z akých dôvodov podľa neho nepredstavujú škodu. Dokonca vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 09. 2020, ktoré súdu doložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nepovažuje za hospodárne vyjadrovať sa samostatne ku každej jednej položke, pretože ich je nespočetné množstvo. Z týchto dôvodov súd nevykonal navrhované dôkazy.
60. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal odo dňa 18. 02. 2020, keď žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10. 02. 2020 a žalovaný v danej lehote dlžnú sumu nezaplatil. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).