Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/14/2018

Potvrdené rozhodnutím 11Co/73/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, Hollého 20, Hlohovec proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX a 2/ F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. XX, obaja zastúpení JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. júla 2021, č.k. 13C/14/2018-93, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: K. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, Hlohovec proti žalovaným: 1. G., obaja zast.: JUDr. Daniel Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku, parcele registra „C“ s parcelným č. XX o výmere 579m2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcom sa v k.ú. X., zapísaným na LV č. XX1 na Okresnom úrade Y., katastrálny odbor.

II. Nehnuteľnosť - pozemok parcely registra „C“ s parcelným č. XX o výmere XXXm2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v k.ú. X., zapísaným na LV č. XXX na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor sa rozdeľuje tak, že:

- do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje parcela č. XX/X o výmere 386m2 - zastavané plochy a nádvoria,

- do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade sa prikazuje parcela č. XX/X o výmere 193m2 - zastavané plochy a nádvoria, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného C. zo dňa 16.08.2018, úradne overeného Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pod č. G1 385/2018 dňa 23.08.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 1.a 2. rade sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemku - parcela registra „C“ č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 579 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území X., obec X., okres Y., zapísaná na LV č. XXX. Žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami dochádza k nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku, preto je potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať ho rozdelením pozemku podľa žalobcom predloženého geometrického plánu č. X/XXXX a to tak, že novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti XXXmX sa prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti XXXmX sa prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných (ďalej len „rozdelenie spôsobom A“), ktorý spôsob rozdelenia pozemku žalobca považuje za účelný, nakoľko sa pokračuje v pôvodnej hranici medzi parcelami č. XX a XX.

2. Žalovaní so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozdelením veci súhlasili, nesúhlasili však s navrhovaným spôsobom jeho rozdelenia. Pozemok navrhli rozdeliť tak, ako to vyplýva z nimi predloženého geometrického plánu č. XX/Z. s tým, že novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti

XXXmX bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti XXXmX bude prikázaná do bezpodielového vlastníctva žalovaných (ďalej len „ rozdelenie spôsobom B“). Uviedli, že by súhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva aj spôsobom vytvárajúcim pravidelnejšie tvary (napríklad ponúkli žalobcovi časť parcely č. XX/X), žalobca však trval na rozdelení spôsobom A. Rozdelenie spôsobom A považujú za neúčelné, vytvárajúce nedostatočnú možnosť prechodu z parcely č. XX na parcely č. XX/X a č. XX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Takto vzniknutý úzky prechod by znemožňoval poľnohospodárskym zariadeniam, hasičským autám (v prípade vzniku požiaru), prípadne stavebnej technike (v prípade realizácie stavby), prístup na tieto pozemky. Žalovaný v 1. rade je zberateľ historických traktorov, ktorých presúvanie by bolo cez novovzniknutú parcelu č. XX/X taktiež znemožnené. Hranica vzniknutá novovytvorenými parcelami pri rozdelení spôsobom A by prechádzala cez stavbu - šopu, preto geometrický plán predložený žalobcom uvádza niektoré hranice parcely č. XX/X za nemerateľné (n.m.).

3. Žalobca nesúhlasil s rozdelením pozemku spôsobom B, uvedený spôsob rozdelenia pozemku podľa jeho názoru vytvorí nelogický tvar pozemkov, zároveň dodal, že žalovaní majú prístup na svoje parcely č. XX/X a XX/X aj z parcely č. XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných (na preukázanie čoho navrhol vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami), skutočnosť, že hranica novovzniknutých parciel č. XX/ X a č. XX/X by prechádzala pod šopou považoval za irelevantnú, nakoľko obe sporové strany majú záujem predmetnú šopu odstrániť. Spôsob rozdelenia B je neúčelný, vytvárajúci hranicu nekopírujúcu hranicu parciel č. XX a č XX, nekorešpondujúcu s hranicou medzi parcelami č. XX a č. XX, a z časti kopírujúci hranicu parcely č. XX. Taktiež uviedol, že v prípade rozdelenia parcely spôsobom A by šopu nachádzajúcu sa na hranici novovzniknutých parciel odstránil na vlastné náklady. Potvrdil, že žalovaný v 1. rade je zberateľ historických traktorov.

4. Žalovaní nepopreli zámer šopu odstrániť, uviedli, že parcely č. XX/X a č. XX/X nadobudli súčasne s podielovým spoluvlastníctvom k parcele č. XX, ktorú chceli využívať ako prístupovú cestu k parcelám č. XX/X a č. XX/X. Potvrdili možnosť prístupu na parcely č. XX/X a č. XX/X aj z parcely č. XX a následne z parciel č. XX a č. XX/X, bolo by však potrebné spevniť plochu na parcele č. XX a vyrúbať stromy na parcele XX. Uviedli, že na parcele č. XX sa nachádza okrasná záhrada, garáž, bazén, terasa a sad. V prípade rozdelenia parcely spôsobom A sa vytvorí priestor na ďalšie spory ohľadne odstránenia šopy, keďže táto by sa nachádzala na pozemku oboch sporových strán, vznikla by teda potreba vstupovať si vzájomne na pozemky. O. spôsobom B by žalobcovi ušetrilo náklady spojené s odstránením šopy.

X. Žalobca poprel potrebu spevniť plochu na parcele č. XX a vyrúbať stromy na parcele XX, uviedol, že parcely č. XX/X a č. XX/X sú prístupne cez parcely č. XX a č. XX aj bez uvedených úprav. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vykonať dôkaz výsluchom navrhovaných svedkov.

X. V konaní nebolo sporné:

- existencia podielového spoluvlastníctva sporových strán k pozemku - parcela registra „C“ č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území X., s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje X/X a spoluvlastnícky podiel žalovaných predstavuje X/X,

- že medzi sporovými stranami dochádza k nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku,

- že predmetný pozemok je podľa spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný spôsobom A ako aj B,

- že na parcely č. XX/X a č. XX/X sa dá prejsť aj z parcely č. XX a následne z parciel č. XX a č. XX/X,

- že na parcele č. XX sa nachádza okrasná záhrada, garáž, bazén, terasa a sad,

- že obe sporové strany majú záujem odstrániť šopu stojacu na spornom pozemku,

- že žalovaný v 1. rade je zberateľom historických traktorov.

X. Sporným vo veci bolo, ktorý spôsob rozdelenia zabezpečí účelnejšie využitie veci.

X. Súd vo veci vykonal dokazovanie údajmi z katastra nehnuteľností, N. plánom vypracovaným R. J. - N. dňa XX.XX.XXXX, N. plánom vypracovaným C. I.-G.M.J. dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

X. Žalobca je výlučným vlastníkom parciel č. XX a č. XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území X.. X. v 1. a 2. rade sú vlastníkmi parciel č. XX, XX, XX, XX, XX/X, XX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území X.. D. strany sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XX nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje X/X a spoluvlastnícky podiel žalovaných predstavuje

X/X. G. č. XX je reálne deliteľná spôsobom podľa A aj B. O. spôsobom A vytvorí parcelu č. XX/X o veľkosti XXXmX (parcelu žalobcu) a parcelu č. XX/X o veľkosti XXXmX (parcelu žalovaných) skoro trojuholníkového tvaru, pričom šírka tejto parcely sa smerom k parcele č. XX/X zužuje tak, že na hranici parcely č. XX/X jej šírka predstavuje menej ako X metre. G. č. XX, XX/X a XX/X sú usporiadané za sebou kolmo na cestu. S parcelami č. XX, XX/X a XX/X z pravej strany susedia parcely č. XX a XX s tým, že parcela č. XX je prvá od cesty a za ňou nasleduje parcela č. XX. G. č. XX obklopuje parcelu č. XX, na ktorej je postavený dom, pričom na parcele č. XX sa nachádza záhrada, bazén a terasa, prislúchajúce k domu postavenom na parcele č. XX.

XX. Podľa ust. , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Pretože medzi stranami sporu spoluvlastniacimi parcelu č. XX nedošlo k uzatvoreniu dohody ohľadne zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, súd postupujúc podľa cit. ust. zrušil ich spoluvlastníctvo a uskutočnil jeho vyporiadanie formou, s ktorou súhlasili obe sporové strany - rozdelením veci. Pokiaľ ide o vyporiadania spoločnej veci jej reálnym rozdelením, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Súd pritom dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, je však potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu . Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či je u novovzniknutých pozemkov zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku.

12. V prejednávanej veci bolo zistené, že sporná parcela je reálne deliteľná dvomi spôsobmi, úlohou súdu tak bolo posúdiť, ktorý zo spôsobov rozdelenia vytvorí samostatné pozemky s účelnejším využitím. Za účelnejšie sa javí súdu rozdelenie parcely č. XX spôsobom B, nakoľko tým nevznikne ani jeden nefunkčný pozemok. Rozdelením spôsobom A by naopak vznikla parcela č. XX/X, ktorej tvar by ju takmer znefunkčnil. Bolo by tak z dôvodu vzniku zužujúceho sa tvaru parcely č. XX/X smerom k parcele č. XX/X, pričom vzhľadom na vniknutý úzky úsek, by parcela č. XX/X zostala nevyužiteľná a vzhľadom na hranicu s parcelou č. XX/X nepresahujúcou 2m aj brániaca prístupu pre osobné motorové vozidlá, ktoré by len s ťažkosťou prešil úsekom nepresahujúcim 2 metre.

13. Aj keď sú žalovaní vlastníkmi susedných parciel č. XX a č. XX, nepovažuje súd za účelné odkázať žalovaných na prístup k parcelám č. 7X/X a č. XX/X cez parcely č. XX a č. XX, nakoľko tieto sú využívané ako záhrada k stavbe postavenej na parcele č. XX, na ktorej je vytvorený okrasný trávnik, postavený bazén a terasa, čím tieto parcely spolu vytvárajú celok určený na bývanie. Najpodstatnejším vo veci sa súdu javí, že rozdelením parcely č. XX. spôsobom B vzniknú dva samostatné, aj keď nie úplne dokonalé pozemky, pričom rozdelením spôsobom A vznikne jeden využiteľný pozemok (majúci sa prikázať do vlastníctva žalobcu) a druhý pozemok - nevyužiteľný na žiadny normálny účel (majúci sa prikázať do vlastníctva žalovaných).

14. Je v podstate irelevantné, či žalovaní k parcelám č. XX/X a č. XX/X majú prístup cez parcely č. XX a č. XX, nakoľko ani táto skutočnosť neodôvodňuje vytvorenie nevyužiteľnej parcely, k čomu by prišlo, keby súd rozdelil parcelu č. XX spôsobom A, čo bol aj dôvod nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré mali preukázať tvrdenie o prístupe k parcelám č. XX/X a č. XX/X cez parcely č. XX a č. XX. Vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. (Aj keď súd pristúpil na pojednávaní k výsluchu syna žalobcu, uvedený výsluch však ukončil, keďže svedok menil svoju výpoveď, vyjadroval sa nekonzistentne, čím sa pre súd stal nulitným dôkazným prostriedkom.

15. Parcely č. XX a č. XX ako už bolo uvedené vyššie sú využívané ako záhrada k stavbe postavenej na parcele č. XX, na ktorej je vytvorený okrasný trávnik, postavený bazén a terasa, preto ich využívanie na prístup k parcelám č. XX/X a č. XX/X by bolo v zjavnom rozpore s účelom, na ktorý sú tieto pozemky v súčasnosti využívané. Rozdelenie spôsobom B má potenciál vytvoriť do budúcna predpoklad bezproblémovejšieho užívania nehnuteľností, keďže nevytvorí ani pre jednu sporovú stranu pozemok s nevyužiteľným tvarom.

16. V rámci zmierlivého vyriešenia sporu súd pred otvorením pojednávania vykonal pokus o zmierne usporiadanie vzťahov, keď žalovaní boli prístupní dohode, ktorou by aj napríklad vzájomnou zámenou častí pozemkov dospeli k usporiadaniu vytvárajúcemu ideálnejšie tvary, žalobca však akúkoľvek zámenu kategoricky odmietal a trval na jedinom možno rozdelení spôsobom A. Preto ak postoj žalobcu ovplyvňoval jeho záujem vytvoriť čo najdokonalejšie tvary pozemkov, bol tu priestor na dohodu vedúcu k tvarovo dokonalejšiemu usporiadaniu.

17. Na základe vyššie uvedených záverov súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán k parcele č. XX a vyporiadal ho spôsobom uvedeným vo výrovej časti tohto rozhodnutia.

18. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

21. Podľa ust. a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s , keď podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalovanými, z čoho vyplýva ich plný úspech, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.