Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/73/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, Hollého 20, Hlohovec proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX a 2/ F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. XX, obaja zastúpení JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. júla 2021, č.k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele registra „C“ č. 80 o výmere 579 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor (výrok I.), parcelu registra „C“ č. 80 o výmere 579 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXX na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor, rozdelil tak, že:

- do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje parcela č. 80/3 o výmere 386 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

- do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ rade sa prikazuje parcela č. 80/4 o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria, podľa geometrického plánu č. 59/2018 vypracovaného F. G. zo dňa 16.08.2018, úradne overeného Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pod č. G1 385/2018 dňa 23.08.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok II.) a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k parcele č. 80, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 579 m2, v katastrálnom území C., zapísanej na LV č. XXX a to z dôvodu, že medzi sporovými stranami, ako podielovými spoluvlastníkmi dochádza k nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku, preto je potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať ho rozdelením pozemku podľa žalobkyňou predloženého geometrického plánu č. 3/2018 a to tak, že novovytvorená parcela č. 80/1 o veľkosti 386 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela č. 80/2 o veľkosti 193 m2 sa prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ (ďalej len „rozdelenie spôsobom A“), ktorý spôsob rozdelenia pozemku žalobkyňa považuje za účelný, keďže sa pokračuje v pôvodnej hranici medzi parcelami č. 82 a 83.

Žalovaní so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozdelením veci súhlasili, nesúhlasili však s navrhovaným spôsobom rozdelenia. Pozemok navrhli rozdeliť tak, ako to vyplýva z nimi predloženého geometrického plánu č. 59/2018 s tým, že novovytvorená parcela č. 80/3 o veľkosti 386 m2 bude prikázaná do vlastníctva žalobkyne a novovytvorená parcela č. 80/4 o veľkosti 193 m2 do bezpodielového vlastníctva žalovaných 1/, 2/ (ďalej len „rozdelenie spôsobom B“). Rozdelenie spôsobom A považujú za neúčelné, vytvárajúce nedostatočnú možnosť prechodu z parcely č. 80 na parcely č. 79/4 a 79/3, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Takto vzniknutý úzky prechod by znemožňoval poľnohospodárskym zariadeniam, hasičským autám, prípadne stavebnej technike prístup na tieto pozemky. Žalobkyňa nesúhlasila s rozdelením pozemku spôsobom B, ktorý podľa nej vytvorí nelogický tvar pozemkov, zároveň dodala, že žalovaní majú prístup na svoje parcely č. 79/3 a 79/4 aj z parcely č. 86, ktorá je v ich vlastníctve. Skutočnosť, že hranica novovzniknutých parciel č. 80/1 a č. 80/2 by prechádzala pod šopou, považovala za irelevantnú, nakoľko obe sporové strany majú záujem predmetnú šopu odstrániť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebola sporná existencia podielového spoluvlastníctva sporových strán k parcele č. 80, zapísanej na LV č. XXX, v katastrálnom území C., že medzi sporovými stranami dochádza k nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku, že predmetný pozemok je podľa spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný a to spôsobom A ako aj spôsobom B, že na parcely č. 79/4 a 79/3 sa dá prejsť aj z parcely č. 86 a následne z parciel č. 87 a 88/1, že na parcele č. 86 sa nachádza okrasná záhrada, garáž, bazén, terasa a sad, že obe sporové strany majú záujem odstrániť šopu stojacu na spornom pozemku, a že žalovaný 1/ je zberateľom historických traktorov. Sporným vo veci bolo, ktorý spôsob rozdelenia zabezpečí účelnejšie využitie veci. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom parciel č. 81 a 82 v katastrálnom území C.. Žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi parciel č. 83, 85, 86, 87, 79/4, 79/3 v katastrálnom území C.. Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 80 v katastrálnom území C. s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 2/3 a spoluvlastnícky podiel žalovaných predstavuje 1/3. Parcela č. 80 je reálne deliteľná podľa spôsobu A aj B. Rozdelenie spôsobom A vytvorí parcelu č. 80/1 o veľkosti 386 m2 a parcelu č. 80/2 o veľkosti 193 m2 skoro trojuholníkového tvaru, pričom šírka tejto parcely sa smerom k parcele č. 79/4 zužuje tak, že na hranici parcely č. 79/4 jej šírka predstavuje menej ako 2 metre. Parcely č. 80, 79/4 a 79/3 sú usporiadané za sebou kolmo na cestu. Z pravej strany susedia parcely č. 86 a 87 s tým, že parcela č. 86 je prvá od cesty a za ňou nasleduje parcela č. 87. Na tejto parcele č. 86 sa nachádza záhrada, bazén a terasa, prislúchajúce k domu postavenému na parcele č. 85. Keďže nedošlo k uzatvoreniu dohody ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd v súlade s zrušil spoluvlastníctvo strán sporu a uskutočnil vyporiadanie spoluvlastníctva formou, s ktorou súhlasili obe sporové strany - rozdelením veci. Pri vyporiadaní spoločnej veci jej reálnym rozdelením súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku je zistenie, či je u novovzniknutých pozemkov zabezpečený prístup a to z komunikácie buď priamo alebo cestou po cudzom pozemku. Súd prvej inštancie za účelnejšie považoval rozdelenie parcely č. 80 spôsobom B, nakoľko tým nevznikne ani jeden nefunkčný pozemok. Rozdelením spôsobom A by naopak vznikla parcela č. 80/2, ktorej tvar by ju takmer znefunkčnil. Keďže z dôvodu jej zužujúceho sa tvaru smerom k parcele č. 79/4 a vzhľadom na vzniknutý úzky úsek by parcela č. 80/2 zostala nevyužiteľná a tiež vzhľadom na hranicu s parcelou č. 79/4 nepresahujúcou šírku 2 m aj brániaca prístupu pre osobné motorové vozidlá. Aj keď sú žalovaní vlastníkmi susedných parciel č. 86 a č. 87, nepovažuje súd za účelné odkázať žalovaných na prístup k parcelám č. 79/4 a č. 79/3 cez parcely č. 86 a č. 87, nakoľko tieto sú využívané ako záhrada k stavbe postavenej na parcele č. 85, na ktorej je vytvorený okrasný trávnik, postavený bazén a terasa, čím tieto parcely spolu vytvárajú celok určený na bývanie. Najpodstatnejším vo veci sa súdu javí, že rozdelením spornej parcely spôsobom B vzniknú dva samostatné, aj keď nie úplne dokonalé pozemky. Je v podstate irelevantné, či žalovaní 1/, 2/ k parcelám č. 79/4 a č. 79/3 majú prístup cez parcely č. 86 a č. 87, nakoľko ani táto skutočnosť neodôvodňuje vytvorenie nevyužiteľnej parcely, k čomu by prišlo, keby súd rozdelil parcelu č. 80 spôsobom A, čo bol aj dôvod nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré mali preukázať tvrdenie o prístupe k parcelám č. 79/4 a č. 79/3 cez parcely č. 86 a č. 87. Takéto dokazovanie súd považoval za nehospodárne. Parcely č. 86 a č. 87 sú využívané ako záhrada k rodinnému domu, preto ich využívanie na prístup k parcelám č. 79/4 a č. 79/3 by bol v zjavnom rozpore s účelom, na ktorý sú tieto pozemky v súčasnosti využívané. Rozdelenie spôsobom B má potenciál vytvoriť do budúcna predpoklad bezproblémovejšieho užívania nehnuteľností, keďže nevytvorí ani pre jednu sporovú stranu pozemok s nevyužiteľným tvarom. Ďalšie argumenty žalobkyne súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať a nepovažoval za potrebné na ne reagovať špecifickou odpoveďou. O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol podľa a , keď podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalovanými, z čoho vyplýva ich plný úspech, čo znamená nárok žalovaných voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd uvádza, že rozdelenie spôsobom A vytvorí parcelu č. 80/1 skoro trojuholníkového tvaru, pričom šírka tejto sa k parcele č. 79/4 zužuje, takže jej šírka predstavuje pri parcele 79/4 menej ako 2 metre. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť k rozmeru šírky prechodu a žalovaní tiež nevedeli uviesť presnú výmeru, len uvádzali, že tadiaľ neprejde ťažká poľnohospodárska technika, traktor, kombajn, ani hasičské auto. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie k zisteniu šírky tohto úseku a z tohto dôvodu je len špekuláciou tvrdenie o znefunkčnení novovzniknutého pozemku a ku konštatovaniu, že by novovytvorená parcela 80/2 neumožňovala prechod na pozemok 79/4. Žiaden právny predpis v zastavanom území obce negarantuje, aby bol prechod autom až na koniec všetkých pozemkov. Súd nepostupoval ani v súlade s rozhodnutím NS SR, sp.zn. , keď rieši, aby bol prístup z cesty na tzv. novovzniknuté pozemky. Súd ani nezdôvodnil, prečo až v takom rozšírenom meradle je potrebné sa zaoberať prístupom na ďalšie pozemky 79/4 a 79/3 vo vlastníctve žalovaných. Rovnako v rozhodnutí NS SR sa uvádza tiež, aby sa vyporiadaním vytvorili funkčné veci, ale to kritérium sa týka len novovytvorených pozemkov a ani v tomto rozhodnutí sa nekonštatuje, aby súd prihliadal rovnakou mierou na ďalšie pozemky nachádzajúce sa za novovytvorenými. Súd nevykonal také dokazovanie, ktoré by dokázalo, že spôsob rozdelenia A spôsobuje nenormálny účel využitia pozemku parcela č. 80/2, nakoľko žiadny právny predpis negarantuje vlastníkovi pozemkov, ktoré sa nachádzajú od cesty, že budú až na koniec pozemku mať možnosť dostať sa hasičským autom, či kombajnom a traktorom. Ide o tzv. zastavané územie obce, kde sú rodinné domy a nie vstup na poľnohospodárske pozemky a prístup z cesty má pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania. Spôsobom vyporiadania A by sa vytvorili dva funkčné a účelné pozemky. Súd tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd riadne nevykonal výsluch svedka – syna žalobkyne, keď mu počas výsluchu odňal slovo a bez ďalšieho ukončil výsluch bez toho, aby stranám sporu umožnil klásť svedkovi otázky, resp. sa vyjadriť k jeho tvrdeniam. Právny zástupca žalobkyne nedokončil, ani sa nedostal k otázke, či by boli nutné nejaké investície na prechod s technikou po pozemkoch žalovaných č. 86 a 87, nakoľko tvrdili žalovaní, ale žalobkyňa to poprela, nakoľko prechod na parcely č. 79/4, 3 z parcely č. 86, 87 a 88/1 nebol sporný, ale toto súd prvej inštancie zmaril. Ak súd nepripustil svedkov, susedov, ktorí by preukázali nepotrebnosť žiadnych investícií na zabezpečenie prechodu, nakoľko doteraz žalovaní využívajú tento prechod aj svojimi poľnohospodárskymi strojmi, keď vychádzajú z parciel č. 79/4, 79/3, tak potom súd mal uviesť, že ani nepripúšťa tvrdenie žalovaných o potrebe nejakých investícií v rámci tohto konania. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, súd prvej inštancie si vybral variant B spôsobu vyporiadania, nie je preto možné uvažovať o 100% úspechu žalovaných v konaní. Žalobkyňa podávala žalobu v čase, kedy žalovaní nemali žiaden záujem na vyporiadaní, disponovali len náčrtkom, uvádzali, že poskytnú iný pozemok ako náhradu za vyporiadavaný pozemok. Až po podaní žaloby zaslali do spisu geometrický plán. Súd tak mal aplikovať ust. . Poukázala tu na uznesenie Ústavného súdu SR , v ktorom sa uvádza, že aj keď bol žalobca v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neúspešný, keďže jeho žaloba bola zamietnutá, tak toto kritérium nemôže byť nosným pri rozhodovaní o trovách konania, ak už pri podaní žaloby nebolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť alebo nedôvodnosť, keďže výsledok sporu závisel výlučne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%.

Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaní 1/, 2/ kúpnou zmluvou z 26.06.2017 nadobudli spoluvlastnícky podiel 1/3 zo spornej parcely a súčasne v celosti nadobudli tou istou zmluvou parcely č. 83, 79/4 a 79/3, ktoré bezprostredne nadväzujú na spoločnú spornú parcelu. Pôvodný majiteľ vlastnil, rovnako aj žalovaní 1/, 2/ vlastnia podiel zo spornej parcely č. 80 výlučne za účelom zabezpečenia prístupu k parcelám č. 79/4 a 79/3. Javí sa im ako narušenie pokojného stavu, pokiaľ žalobkyňa navrhnutým geometrickým plánom č. 3/2018 sa snaží spoločnú parcelu rozdeliť tak, aby žalovaní 1/, 2/ nemohli do budúcna využívať prechod a prejazd cez časť spoločnej záhrady, ktorá by im mala pripadnúť a to tak, že šírka na konci by bola k tomuto účelu nepoužiteľná. Na parcele č. 86 je

okrasná záhrada k rodinnému domu vo vlastníctve žalovaných, na ktorej je vysadená tráva, kríky, stromy, bazén a táto nikdy nebola využívaná ako cesta k ďalším parcelám. Geometrický plán vypracovaný žalobkyňou nie je spôsobilý na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože všetky strany novovytvorenej parcely 80/1 majú v časti rozmer uvedené n.m t.j. nemerateľný údaj. Je to spôsobené tým, že na dotyku medzi novovytvorenou parcelou 80/2 a parcelou 79/4 je umiestnená šopa, ktorá nie je nikde evidovaná a nikým nevyužívaná, je potrebné ju odstrániť. Pokiaľ by došlo k inému rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti ako rozhodol súd, došlo by k vážnemu poškodeniu práv žalovaných ako spoluvlastníkov spoločnej parcely a vlastníkov nadväzujúcich parciel 79/4,79/3, pretože by im bolo znemožnené obe parcely napr. predať tretej osobe alebo ich využiť na stavebné účely v budúcnosti, keďže parcela 79/4 je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvoria. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže tu nebola potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daným rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k parcele registra „C“ č. 80 o výmere 579 m2 – zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a toto vyporiadal v súlade s geometrickým plánom č. 59/2018, vypracovaným F. G. zo dňa 16.08.2018 a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorenú parcelu č. 80/3 o výmere 386 m2 zastavané plochy a nádvoria a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ prikázal parcelu č. 80/4 o výmere 193 m2 zastavané plochy a nádvoria.

Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobkyne sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd mal za to, že argumenty, ktoré uviedol súd prvej inštancie pre rozdelenie spoločnej parcely spôsobom B sú správne a s týmito sa stotožnil. Žalobkyňa v konaní netvrdila skutočnosti, ktoré by preukázali, že rozdelenie podľa spôsobu B je v rozpore s účelným využitím nehnuteľnosti. Žalovaní od začiatku tvrdili, že podiel v predmetnej nehnuteľnosti kúpili za účelom prechodu na svoje susediace pozemky, po tomto pozemku aj prechádzali a to aj poľnohospodárskou technikou, keď žalovaní 1/ je zberateľom historických traktorov a hodlajú túto parcelu na tento účel využívať aj naďalej. Skutočnosť, že žalovaní využívali predmetnú parcelu na prechod potvrdil aj vypočutý svedok D. B.. Z listinných dôkazov, fotodokumentácie vyplýva, že parcela č. 86 je okrasnou záhradou, čo nepoprela ani žalobkyňa. Rozdelením podľa spôsobu B nevznikli nefunkčné parcely a žalobkyňa navyše neuviedla za akým

účelom chce novovzniknutú parcelu po rozdelení využívať, resp. neuviedla ako bráni toto rozdelenie účelnému využitiu novovzniknutej parcely č. 80/3.

9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil , keď mal za to, že súd rozhodol správne aj o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu ust. , keď strany sporu pred podaním žaloby sa pokúšali o dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, avšak nedokázali sa dohodnúť na spôsobe rozdelenia pozemku, keď ani jedna strana nesúhlasila s navrhovaným riešením druhej strany. V konaní tak možno považovať za úspešných žalovaných, keď súd rozhodol o rozdelení nimi navrhovaným spôsobom.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal ich náhradu v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).