Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-6-2021.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/6/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: ADC Slovakia, s.r.o., so sídlom Nitrianska 99, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 769 401, proti žalovanému: C.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX U., v konaní o žalobe na obnovu konania, v štádiu konania o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/32/2020-49 zo dňa 16.9.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/32/2020-49 zo dňa 16.9.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému náhrada trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol a výrokom II. žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Žalobou na obnovu konania zo dňa 10.5.2020, podanou osobne na okresnom súde dňa 13.5.2020, doplnenou podaním zo dňa 15.6.2020, doručeným okresnému súdu dňa 16.6.2020, sa žalovaný domáhal, aby okresný súd vydal rozhodnutie, ktorým by povolil obnovu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18Cb/13/2019.
3. Žalovaný žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 15.5.2019 došlo bez účasti strán konania ku rozhodnutiu, ktoré napadol opravným prostriedkom, o výsledku ktorého sa žalovaný podľa jeho slov dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie „375 Ex 156/20-Zf“ (správne má byť sp.zn. 075 EX 156/20-ZF) zo 16.3.2020, z ktorého úkonu zistil, že odvolanie bolo odmietnuté. Žalobu podľa jeho slov podal v trojmesačnej subjektívnej lehote počítanej od doručenia exekučného príkazu a trojročnej objektívnej lehote na uplatnenie návrhu. V čase od 13.3.2020 do 30.4.2020 neplynuli podľa predpisov o ochrane pred dôsledkami šírenia Covid 19 lehoty na uplatnenie práva na súde.
4. Následne v podaní zo dňa 15.6.2020 žalovaný doplnil, že dňa 25.5.2020 mu jeho manželka doručila podanie označené ako „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 25.5.2020. Predmetným úkonom sa podľa slov žalovaného jeho manželka dovolala v zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka relatívnej neplatnosti právneho úkonu „Prevzatie ručiteľského záväzku“ zo dňa 19.1.2018. Tento právny úkon bol podľa slov žalovaného jediným podkladom, jediným dôkazom, jedinou skutočnosťou, ktorá viedla k podaniu žaloby na obnovu konania napadnutých rozhodnutí. Dňa 25.5.2020 nastala skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia sa opierajú o neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť sa svojimi účinkami podobá absolútnej neplatnosti. Tento dôkaz (dovolanie sa relatívnej neplatnosti) nemohol žalovaný podľa jeho slov predložiť v pôvodnom konaní, pričom je zrejmé, že ako dôkaz je spôsobilý privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
5. Ako listinné dôkazy žalovaný pripojil k žalobe na obnovu konania kópie rodných listov detí, kópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16.3.2020, kópiu listiny „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 25.5.2020 spolu s kópiou podacích lístkov zo dňa 25.5.2020.
6. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 400 CSP, § 403 ods. 1 a 2 CSP, § 405 CSP, § 409 CSP, § 410 CSP, § 413 ods. 1 CSP, § 414 CSP s poukazom na obsah spisového materiálu okresný súd žalobu na obnovu konania zamietol.
7. Pokiaľ ide o označenie sporových strán v konaní o žalobe na obnovu konania, platí zásada, že v rozhodnutiach o návrhu na obnovu konania treba účastníkov konania označovať podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní a nie podľa toho, kto žalobu na obnovu konania podal (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.8.2011, sp. zn. 3Cdo 98/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.3.2018, sp. zn. 1Obo 1/2018).
8. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo odvolacieho súdu. Z právnej úpravy v § 397 až § 418 CSP vyplýva, že konanie o obnove má dve fázy, a to konanie o žalobe na obnovu konania a postup po povolení obnovy konania. V konaní o žalobe na obnovu konania súd skúma prípustnosť obnovy konania v rovine splnenia všetkých zákonom vymedzených podmienok. Medzi základné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania patrí predovšetkým podanie žaloby s náležitosťami podľa ust. § 406 CSP, oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, ďalej žaloba na obnovu konania musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a z dôvodov ustanovených v zákone. Súd teda primárne skúmal prípustnosť žaloby na obnovu konania v rovine splnenia procesných podmienok a po preskúmaní dôvodov žaloby na obnovu konania zistil, že nie sú splnené žalovaným tvrdené dôvody na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a), b) CSP.
9. Pri rozhodovaní o žalobe na obnovu konania okresný súd v prvom rade posudzoval včasnosť jej podania podľa § 403 CSP s prihliadnutím na dôvody jej podania. Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 18Cb/13/2019 okresný súd zistil, že dňa 16.10.2018 podal žalobca - obchodná spoločnosť ADC Slovakia s.r.o., IČO: 36 769 401, na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 101.210,66 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom zo dňa 8.11.2018, sp.zn. 15Up/649/2018, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu však žalovaný C.. M. V. podal odpor a keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa CSP, vec bola postúpená na rozhodnutie Okresnému súdu Martin. Následne Okresný súd Martin rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 15.5.2019, č.k. 18Cb/13/2019-70, ktorým v I. výroku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 101.210,66 Eur spolu s príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s dlžníkom NORMÁL s.r.o., IČO: 31 593 402, ktorý je povinný zaplatiť žalobcovi tú istú sumu na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/480/2018 zo dňa 14.8.2018, právoplatného dňa 18.9.2018 s tým, že plnením jedného z povinných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého povinného a v II. výroku žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 13Cob/188/2019 tak, že odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol.
10. Žalovaný v žalobe na obnovu konania tvrdí, že o výsledku konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/13/2019 sa dozvedel až dňa 16.3.2020, keď mu bolo zo strany súdneho exekútora doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.3.2020. Uvedené tvrdenie žalovaného však nie je pravdivé, nakoľko ako vyplýva z vyššie opísaného obsahu súdneho spisu sp. zn. 18Cb/13/2019, žalovanému bol doručený rozsudok Okresného súdu Martin, a to dňa 21.6.2019 a aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, a to dňa 30.11.2019. O výsledku konania sp. zn. 18Cb/13/2019 sa tak nemohol dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16.3.2020, a teda v tomto smere okresný súd konštatoval, že žaloba na obnovu konania nebola podaná v lehote ustanovenej v § 403 ods. 1 CSP.
11. Žalovaný ďalej žiada obnoviť konanie z dôvodu existencie nového dôkazu, a to listiny označenej ako „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“, spísanej jeho manželkou dňa 25.5.2020, ktorá mu bola doručená toho istého dňa. V tomto prípade sa však nejedná o taký dôvod, ktorý by pripúšťal obnovu konania proti právoplatnému rozsudku v zmysle § 397 písm. a) CSP, pretože nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre stranu, ktorá žalobu na obnovu konania podala, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existoval, bez svojej viny nemohla strana použiť v pôvodnom konaní, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. Listina „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ však v čase pôvodného konania neexistovala, keďže bola spísaná až dňa 25.5.2020.
12. Rovnako tak nemožno existenciu listiny „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 25.5.2020 vyhodnotiť ako dôvod obnovy konania v zmysle § 397 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko predmetná listina nebola (a ani v tom čase nemohla byť) dôkazom, ktorý strana v pôvodnom konaní navrhla vykonať, ale z objektívnych dôvodov sa tento vykonať nemohol. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene a je zjavne nedôvodná, a preto rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP odmietol. „Žalovaný spolu so žalobou podal aj návrh na odklad vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 15.5.2019, č.k. 18Cb/13/2019-70 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 13Cob/188/2019. O tomto návrhu však už súd nerozhodoval, nakoľko má za to, že rozhodnutie, ktorým sa žaloba na obnovu konania odmietne, pohlcuje aj rozhodnutie o tomto návrhu.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
13. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zrušenie a povolenie obnovy. Namietal, že rozsudok okresného súdu zo dňa 15.5.2019 sa opiera v podstate iba o prevzatie ručiteľského záväzku zo dňa 19.1.2018 medzi veriteľom, ručiteľom a dlžníkom. Kópiu tohto dokumentu priložil. „V druhej respektíve tretej triede ZŠ sa požaduje na žiakoch čítanie a porozumenie písaného textu. Táto požiadavka nebola v tomto prípade zjavne dodržaná. Text sa nečítal alebo mu nebolo správne porozumené/respektíve mu nebolo možné porozumieť/. Uvedený dokument má dva články. ČI I. prvá veta Veriteľa a dlžník mali medzi sebou uzatvorených viacero parciálnych kúpnych zmlúv za dodanie tovaru a obdobných vzťahov, kde dlžník opakovane odoberal od postupcu tovar, na základe čoho bol povinný v zmysle vystavených faktúr právnych predchodcov navrhovateľa /predstavujúcich cenu tovaru/ týmto riadne a včas uhradiť. V tejto vete sa nedá porozumieť výrazom „a obdobných vzťahov“. O ktoré vzťahy sa jedná?. Veta pokračuje: kde dlžník opakovane odoberal od postupcu tovar základe čoho bol povinný v zmysle vystavených faktúr právnych predchodcov navrhovateľa... Vo vyššie citovanom dokumente nie sú uvedení ako účastníci prevzatia ručiteľského záväzku postupca, právny predchodcovia ani navrhovateľ. Čl. II. Ručiteľ C.. M. V. /pozn. moje meno je M./ nar. X.X.XXXX, P. XXXX/XX, XXXXX U., týmto svojim podpisom vyhlasuje, že ak dlžník neuspokojí pohľadávku voči veriteľovi, túto pohľadávku uspokojí ručiteľ priamo veriteľovi s tým, že môže tiež zabezpečiť svoj budúci záväzok zriadením záložného práva k svojmu majetku za účelom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam do úplného splatenia pohľadávky voči veriteľovi. Z tejto vety je jasné že sú dva rovnocenné postupy a to „uspokojenie pohľadávky voči veriteľovi“ alebo „zabezpečiť svoj budúci záväzok zriadením záložného práva k svojmu majetku za účelom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam do úplného splatenia pohľadávky voči veriteľovi. Pritom druhej časti vety sa nedá pri najlepšej snahe porozumieť. Ďalšou formálnou vadou prevzatia ručiteľského záväzku je podpis dlžníka kde nie je uvedené za ktorú spoločnosť koná konateľ. Ručiteľský záväzok som podpísal bez možnosti konzultovať tento dokument s právnym zástupcom a pod nátlakom zo stany zástupcu ADC Slovakia, s.r.o. Túto skutočnosť s žiadosťou o výsluh svedkov som uviedol v žiadosti o povolenie obnovy konania ktorej nebolo v súvislosti so zamietnutím žiadosti o obnovu konania vyhovené.“ Odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí odvolania na obnovu konania odôvodnil tým, že „l./Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ručiteľský záväzok /uvedený v prílohe/ z dôvodu vecných a formálnych vád nemôže byť podkladom k rozsudku ako bol vynesený. 1./ Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy pre potrebné zistenia rozhodujúcich skutočností. Výsluch svedkov o okolnostiach podpisu učiteľského záväzku.“
14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žiada, aby odvolací súd postupoval v zmysle § 387 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil. Žalovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti NORMAL s.r.o. dlhšiu dobu odoberal tovar od žalobcu a opakovane sa snažil oddialiť úhradu faktúr, čoho dôsledkom bol aj vznik ručiteľského záväzku zo strany žalovaného. Žalovaný však predmetný záväzok nemal v úmysle splniť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že dlžnú spoločnosť NORMAL s.r.o. previedol na nekontaktnú osobu z Bulharskej republiky a nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve previedol na blízku osobu - svoju svokru, presne z dôvodu, aby sa vyhol plneniu svojich povinností. Z tohto dôvodu medzi žalobcom a R. L. (svokrou žalovaného) prebieha na okresnom súde konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi (odporovacia žaloba). Napriek tomu, že sa žalovaný stavia do pozície, v ktorej mu malo byť nejakým spôsobom ukrivdené, že je to práve žalobca, ktorý utrpel škodu, kde práve žalobca musel uhradiť a aj uhradil kúpnu cenu za tovar, ktorý síce dodal spoločnosti NORMAL s.r.o. patriacej žalovanému avšak finančné prostriedky za tento tovar nikdy nedostal.
15. K obsahu odvolania žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že je zmätočné a sám žalovaný si v ňom odporuje. Čo sa týka atakov na stranu konajúceho súdu, k týmto sa nepovažoval žalobca za potrebné vyjadriť. Avšak je zrejmé, že tak isto ako samotná žaloba neobsahovala žiadne relevantné informácie, ktoré by odôvodňovali vyhovieť žalobe na obnovu konania, tak rovnako žiadne relevantné informácie neobsahovalo ani odvolanie. Žaloba na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok má presne v zákone taxatívne vymenované dôvody jej podania, vymedzenie oprávnených subjektov, ako aj lehoty, v ktorých je možné takúto žalobu podať. Tieto podmienky nie je možné žiadnym spôsobom obísť, pretože tým by sa porušilo právo na právnu istotu účastníkov konania, ktorí disponujú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu sú tieto podmienky formulované striktne a jasne. Súd prvej inštancie v napádanom uznesením, ktorým zamietol žalobu na obnovu konania jednoznačne vysvetlil a odkázal na príslušné ustanovenia CSP, z ktorých jednoznačne vyplýva, kto a kedy môže podať žalobu na obnovu konania. Následne súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysvetlil nielen to, že žaloba na obnovu konania bola zjavne nedôvodná, ale taktiež to, že žalovaný nedodržal subjektívnu lehotu, a teda žaloba bola nielen nedôvodná, ale aj podaná oneskorené.
16. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť iným spôsobom, ako rozhodol, pretože v takom prípade by bolo rozhodnutie v rozpore so zákonom. To, že podaná žaloba, ako aj odvolanie, ktoré napáda uznesenie o zamietnutí žaloby na obnovu konania, sú absolútne nedôvodné, bolo podľa žalobcu evidentné. Z uvedeného vyplývalo, že ide len o snahu žalovaného ako oddialiť výkon predmetného rozhodnutia, resp. skončenie súvisiacich konaní vo veci samej. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
17. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril (č.l. 75 spisu).
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 380 v spojení s § 379 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
20. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
21. Podľa § 397 písm. b) CSP, možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého „...odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
24. Primárne k označeniu účastníkov konania o obnove odvolací súd uvádza, že použil pre prehľadnosť rozhodnutia totožné označenie (žalobca c/a žalovaný) ako okresný súd v napadnutom uznesení.
25. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu, v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 15.9. 2020 (čl. 61 spisu).
26. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné uviesť, že tak za pôvodného procesno- právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, ako aj Civilného sporového poriadku, návrh (žaloba) na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Pre zásah do týchto právoplatných rozhodnutí formou mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorými sú obnova konania a dovolanie, práve so zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov, platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním, ktoré sú vyjadrené zákonnou úpravou. K týmto obmedzeniam patrí nielen vyjadrená subjektívna a objektívna lehota, ale aj zákonné podmienky prípustnosti žaloby - návrhu na obnovu konania (§ 397 a nasl. ustanovenia CSP, uznesenie NS SR z 23. januára 2010, sp. zn. 3Obo 138/2009, uznesenie NS SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3Cdo 98/2011).
27. Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že i prípadná vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000), pokiaľ nie sú naplnené zákonné podmienky prípustnosti žaloby - návrhu na obnovu konania.
28. Zo zákonných ustanovení upravujúcich obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho odmietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a) CSP) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) CSP).
29. Za vychádzania z vyššie uvedených kritérií, podľa výsledkov konania o obnove, odvolací súd uvádza, že žalovaný výslovne v návrhu poukazoval na dôvody obnovy dotknutého konania podľa § 397 CSP. Podľa § 397 písm. a) CSP môže účastník napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP sa uplatňuje v tých prípadoch, keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť, alebo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní, sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 397 písm. a) CSP má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť tvrdenia alebo povinnosť dôkaznú. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na to, že síce v žalobe na obnovu konania žalobca navrhol vykonať „dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov L. V. (konateľ z času vzniku záväzkov) aktuálny konateľ dlžníka a predložením faktúr o postúpení ku ktorým mal ručiteľ pristúpiť, ktorých sa pohľadávky mali týkať“ (č.l. 2 spisu), avšak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval dôvody, pre ktoré nemohli byť takto označené dôkazy v relevantnom štádiu konania vykonané a z akých dôvodov mal za to, že boli naplnené podmienky § 397 písm. a) CSP. Pre odvolací súd nebol vytvorený priestor na odklon od záverov konštatovaných okresným súdom v napadnutom uznesení.
30. Okresný súd konštatoval, že relevantné bolo to, že žalobcom uvádzaný dôkaz 1 „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 25.5.2020 (odsek 22. napadnutého uznesenia okresného súdu) neexistoval v čase pôvodného konania a teda nemohol byť v pôvodnom konaní vykonaný, preto nešlo v tomto prípade o dôkaz podľa § 397 písm. b) CSP, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní a mohol by privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedené závery okresného súdu odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne a stotožnil sa s nimi cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že o možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) CSP) ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Ustanovenie § 397 písm. b) CSP sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka.
31. Podľa odvolacieho súdu, tak ako i podľa okresného súdu (odsek 20. napadnutého uznesenia), je zrejmé, že ak žalovaný v žalobe na obnovu konania tvrdil, že o výsledku konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/13/2019 sa dozvedel až dňa 16.3.2020, keď mu bolo zo strany súdneho exekútora doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.3.2020, tak uvedené tvrdenie žalovaného nemohlo byť pravdivé, keďže podľa obsahu súdneho spisu sp. zn. 18Cb/13/2019, žalovanému bol doručený rozsudok Okresného súdu Martin, a to dňa 21.6.2019 a následne uznesenie Krajského súdu v Žiline dňa 30.11.2019. Ak okresný súd potom ustálil, že o výsledku konania sp. zn. 18Cb/13/2019 sa vzhľadom na uvedené žalovaný nemohol dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16.3.2020, ale dozvedel sa o výsledku konania skôr, z ktorého dôvodu žaloba na obnovu konania doručená okresnému súdu dňa 13.5.2020, tak potom nebola podaná v lehote stanovenej v § 403 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, v zhode s okresným súdom, že žaloba na obnovu konania nebola žalovaným podaná v lehote podľa § 403 ods. 1 CSP, a preto okresný súd správne rozhodol, ak žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/13/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/188/2019 zo 16.10.2019 v súlade s § 413 ods. 1 písm. a) CSP odmietol.
32. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
33. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok
upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až § 408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ustanovenie § 397 písm. a) až f) CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách, respektíve z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 398 CSP). Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania.
34. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v rozsudku okresného súdu pod sp.zn. 18Cb/13/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/188/2019 zo 16.10.2019 ako aj dôvodov odvolania, konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne argumentačne i právne zdôvodnil, prečo žalobu na obnovu konania v danej veci, s poukazom na konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutie okresného súdu, považoval za oneskorene podanú a v súlade s § 413 ods. 1 písm. a) CSP ju preto odmietol. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia uznesenia nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.
35. Len pre úplnosť a ešte na dôvažok odvolací súd uvádza, že do záveru, v ktorom okresný súd uviedol „Rovnako tak nemožno existenciu listiny „Dovolenie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 25.5.2020 vyhodnotiť ako dôvod obnovy konania v zmysle ust. § 397 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko predmetná listina nebola (a ani v tom čase nemohla byť) dôkazom, ktorý strana v pôvodnom konaní navrhla vykonať, ale z objektívnych dôvodov sa tento vykonať nemohol“, nesmerovali žiadne odvolacie dôvody, preto odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní mohol konštatovať (tak ako uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie v odseku 30.) cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP len jeho vecnú správnosť.
36. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné vyhovieť žalobe na obnovu konania, pretože celkom zjavne dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju tak súd prvej inštancie posúdil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s § 413 ods. 1 písm. a), e) CSP a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vo výroku vecne správne potvrdil. Odvolací súd pre odstránenie pochybností opäť na tomto mieste uvádza, že bol vo vyvolanom odvolacom konaní viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.
37. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalobca, preto bolo rozhodnuté odvolacím súdom tak, že má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.