Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-15-2021.pdf
PDF · 136.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: C. T. H., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: C. I. W., bez dokladov totožnosti, trvale bytom: A. H., Y. D., A. R. A., Vietnamská socialistická republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia vo veci predĺženia zaistenia č. PPZ-HCP- BB4-61-046/2021-AV zo dňa 11.06.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu, č.: PPZ-HCP-884-61-046/2021-A zo dňa 11.06.2021, týkajúceho sa žalobcu: C. T. H., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: C. I. W., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Včas podanou správnou žalobou z 24.06.2021, proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11.06.2021, č. PPZ-HCP-BB4-61-046/2021-AV, žiadal žalobca zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, vydané podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov"), o predlžení zaistenia žalobcu a žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznanie trov právneho zastúpenia voči žalovanému v plnom rozsahu.
Administratívne konanie
2. Predmetom konania pred správnym súdom je správna žaloba vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného o predlžení zaistenia žalobcu č . PPZ- HCP-BB4-61-046/2021-AV zo dňa 11.06.2021 vydaného podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ktorým rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu odo dňa 12.06.2021 do 13.08.2021, na účel zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky vydaného žalovaným dňa 11.12.2020.
3. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-85-013/2020-AV z 11.12.2020 bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody, a bol mu uložený zákaz vstupu, v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
4. Žalovaný 1. rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BB4-85-016/2020-AV zo dňa 12.12.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobcu dňom 12.12.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 12.04.2021 na účel výkonu administratívneho vyhostenia a 2. rozhodnutím zo dňa 12.04.2021 č.: PPZ-HCP-BB4-61-034/2021-AV rozhodol žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas do 12.06.2021 na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
5. Napadnutým rozhodnutím z 11.06.2021 žalovaný rozhodol vo veci predĺženia lehoty jeho zaistenia, keďže zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky na území Slovenskej republiky neeviduje odpoveď z domovskej krajiny pre vydanie náhradného cestovného dokladu žalobcovi a voči žalobcovi prebiehajú úkony súvisiace s vybavením náhradného cestovného dokladu, pre účely jeho administratívneho vyhostenia, a z dôvodu, že v čase pôvodného zaistenia nebolo možné vybaviť náhradný cestovný doklad, (do 6 mesiacov). Žalovaný mal za to, že podľa § 88 ods. 4 ZoPC policajný útvar môže rozhodnúť opakovane o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Uviedol, že žalobca bol zaistený na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia a po preverení a posúdení zaistenia z pohľadu účelnosti zaistenia, t.j. reálnej možnosti vykonania administratívneho vyhostenia do Vietnamskej socialistickej republiky má za to, že účel zaistenia naďalej trvá, a preto jeho zaistenie predĺžil. Podľa žalovaného sú naďalej splnené podmienky § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že ÚPZC Sečovce od decembra 2020 vo veci vybavenia náhradných cestovných dokladov pre účastníka konania, viedol komunikáciu s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov (ÚPZC), ako aj s Veľvyslanectvom Vietnamskej socialistickej republiky. ÚPZC vykonal odo dňa zaistenia účastníka konania úkony, ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu, ale zatiaľ sa nepodarilo vybaviť náhradný cestovný doklad. Po vykonaní vstupného pohovoru dňa 15.12.2020 bola predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu a dotazník k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, ktorý žalobca vypísal. O možnosti požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neuvažoval a prejavil záujem vrátiť sa do domovskej krajiny. ÚPZC Sečovce následne požiadal príslušné policajné orgány o vykonanie lustrácií a dňa 17.12.2021 (zrejmá nesprávnosť bola že 17.12.2021) požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 18.01.2021 bola vo veci zaslaná urgencia, dňa 25.01.2021 ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 08.04.2021 bola zo zaslaná do ÚPZC Medveďov ďalšia urgencia za účelom zistenia stavu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. Oddelenie spolupráce s agentúrou FRONTEX a Úradom hraničnej a cudzineckej polície PPZ Bratislava informovalo o neúspešnosti vo vybavovaní náhradného cestovného dokladu, a žalobca bol vyradený zo spoločnej návratovej operácie, ktorá mala byť aktuálne realizovaná agentúrou FRONTEX. Správnemu orgánu následne bola dňa 07.06.2021 doručená písomnosť ÚPZC Sečovce č. PPZ-HCP- SE1-76-046/2021-ZC zo dňa 07.06.2021, v ktorej boli chronologicky zhrnuté vykonané úkony, takto: dňa 09.04.2021 ÚPZC Sečovce zaslal MJ PZ Banská Bystrica žiadosť o predĺženie zaistenia č. PPZ-HCP- SE 1-76-03 8/2021-ZC. Dňa 12.04.2021 bolo MJ PZ Banská Bystrica menovanému predĺžené zaistenie rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-61-034/2021-AV, na čas nevyhnutne potrebný najviac na dva mesiace, t.j. do 12.06.2021. Dňa 19.04.2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď z ÚPZC Medveďov, že Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky nepotvrdil totožnosť menovaného, a nie je možné vystaviť náhradný cestovný doklad. Dňa 26.04.2021 ÚPZC Sečovce vykonala eskortu menovaného na Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky v Bratislave, kde na pohovore vyplnil formulár dňa 25.05.2021, vo veci bola zaslaná urgencia a bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu a dňa 07.06.2021 MJ PZ Banská Bystrica zabezpečila dĺžku návratovej procedúry VMN č. PPZ-HCP-BB4-61-039/2021-AV, a informuje, ak cudzinec bez platných cestovných dokladov, už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (3) troch mesiacov. Dĺžka návratovej procedúry z ÚPZC Sečovce č. PPZ-HCP-BB4-61-040/2021-AV z praxe informuje, ak cudzinec bez platných cestovných dokladov, už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (4) štyroch mesiacov. Správnym orgánom dňa 11.06.2021 bolo začaté správne konanie vo veci predĺženia zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o čom bol účastník konania písomne upovedomený. Žalovaný konštatoval, že žalobca uviedol, že s návratom do Vietnamskej socialistickej republiky súhlasí, a tiež
uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky príbuzných alebo známych, ktorí by mu vedeli pomôcť vrátiť sa do Vietnamu, nevie si zabezpečiť na území Slovenskej republiky finančnú hotovosť potrebnú na pokrytie svojich životných nákladov ani ubytovanie a ani zdravotnú starostlivosť. Uviedol tiež, že chce ísť ďalej do západnej Európy konkrétne do Nemecka alebo do Francúzska. Žalovaný konštatoval, že žalobca tak nie je schopný vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej ani existenčnej stránke, je stále bez potrebných dokladov totožnosti, finančných prostriedkov a bez možnosti zabezpečiť si ubytovanie. Rovnako je neschopný za súčasnej situácie v Európe dostať sa do Vietnamu vlastnými silami. Pre potrebu dokončenia potrebných administratívnych úkonov realizovaných v spolupráci s Vietnamskou socialistickou republikou vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu, správny orgán aplikáciu alternatív zaistenia u účastníka konania vylúčil pre nemožnosť ich praktickej realizácie a využitia. O reálnosti možnosti výkonu administratívneho vyhostenia do Vietnamskej socialistickej republiky svedčí to, že vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu bol zaradený do spoločnej návratovej operácie, agentúry FRONTEX. V priebehu konania o predĺžení lehoty zaistenia a ku postupu policajného útvaru pred predĺžením zaistenia, k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj spôsobu jeho zistenia, sa žalobca nevyjadril. Preto podľa žalovaného podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na základe vykonaných dôkazov bolo vydané napadnuté rozhodnutie o zaistení a obmedzená osobná sloboda odo dňa 12.06.2021 do 13.08.2021. Žalobca je umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce").
Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
6. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že žalovaný dospel k nezákonnému záveru, na lehotu zaistenia žalobcu je potrebné predĺžiť k zrealizovaniu jeho administratívneho vyhostenia. Predĺženie lehoty svojho zaistenia žalobca na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného považuje za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, lebo nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia, a preto žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, zo dňa 11.06.2021, č: PPZ- HCP-BB4-61-046/2021-AV týkajúce sa žalobcu: C. T. H., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: C. I. W., bez dokladov totožnosti, zrušiť a nariadiť, aby bol žalobca: C. T. H., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: C. I. W., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustený zo zaistenia, a žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
7. Podľa žalobcu z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, vyplýva, že limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Odkázal na čl. 5 ods. 1 písm. j) Dohovoru, podľa ktorého v texte uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie, ktorým sa rozumie aj reálnosť vyhostenia. Medzi zaistením a jej účelom sa viackrát zaoberal aj ESĽP napr. vo veci Samie Ali v. Suisse, Agnissan v. Demnark a uviedol, že obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a jej účelom je úzka súvislosť, keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu. Pri osobnej slobode je veľmi bezprostredne, priam na nerozlíšenie previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent. Nie je náhoda, že práve ochrana osobnej slobody je tak podrobne upravená v Ústave a dohovore.
8. Ďalej uviedol, :“v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013 s odkazom na čl. 5 ods. I Dohovoru, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem jedného z prípadov vymenovaných v písmenách a) až j) uvedeného odseku, ak sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom. (...) Zaistenie však nemôže byť svojvoľné, ale jeho limitom je naplnenie účelu, teda reálnosť vyhostenia. V zmysle judikatúry (Samie Ali proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 24881/94, správa Európskej komisie pre ľudské práva z 26.02.1997, už citované rozhodnutia Agnissan proti Dánsku a Abdolkhani a Karimniaproti Turecku, rozhodnutia Českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 As 12/2009 a sp. zn. 2 As 80/2009,) sú preto orgány verejnej moci pri rozhodovaní o zaistení na účely vyhostenia a pri jeho výkone vždy povinné skúmať, či k vyhosteniu aj skutočne môže dôjsť. Pokiaľ sú príslušným orgánom známe prekážky vyhostenia, nemôže byť zaistenie naďalej považované za zaistenie v rámci konania o vyhostenie v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.“
9. Preto podľa žalobcu je správny orgán pri rozhodovaní o zaistení cudzinca podľa tohto ustanovenia povinný prihliadať aj na prekážky výkonu administratívneho vyhostenia, trestu vyhostenia, prevozu alebo vrátenia cudzinca, pokiaľ sú také prekážky v čase rozhodovania o zaistení zrejmé, alebo sú správnemu orgánu známe, alebo vyšli v konaní najavo s odkazom na § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a posúdiť, či ním zistené, alebo najavo vyjdené skutočnosti zakladajú takúto prekážku, a či je výkon administratívneho vyhostenia, trestu vyhostenia, prevozu alebo vrátenia aspoň potenciálne možný, (porov. Zhodne i uznesenie Českého Najvyššieho správneho súdu č.k. 7As 79/2010-150 z 23.11.2011). Osobitne táto povinnosť zaťažuje správne orgány i súdy v prípadoch, keď sa rozhoduje o zaistení osoby, ktorá je súčasne žiadateľom o azyl. (...)
10. Podľa žalobcu aj: „Judikatúrou ESĽP (porov. Chchal proti Spojenému kráľovstvu, ods. 118, Saadi proti Spojenému kráľovstvu, ods. 66) aj Ústavný súd vychádza z toho, že takéto zaistenie musí byť vždy zbavené arbitrárnosti. Pri posudzovaní, či zaistenie je arbitrárne alebo nie, je potrebné orientovať sa podľa kritérií vymedzených najmä judikatúrou ESĽP. Podľa uvedenej judikatúry (porov. Saadi proti Spojenému kráľovstvu, ods. 67 a nasl.) sa za arbitrárne na účely čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru považuje také zbavenie slobody, kde v postupe správnych alebo súdnych orgánov, ktoré o zaistení rozhodujú, je prítomný prvok zlomyseľnosti, teda nedostatku dobromyseľnosti vo vzťahu k účelu zaistenia. To podľa názoru Ústavného súdu znamená, že správny orgán rozhodujúci o zaistení je povinný pri svojom rozhodovaní zaoberať sa a vziať do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa daného prípadu žiadateľa a musí takto zistených okolnostiach dospieť k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má administratívne zaistenie slúžiť, teda niektorému z dôvodov uvedených v zákona o pobyte cudzincov.“
11. Žalobca má na základe uvedeného za to, že v jeho veci už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia, a z tohto dôvodu považuje za neúčelné aj predĺženie lehoty jeho zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo veci žalobcu nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od 15.12.2020, k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu. Rovnako odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia dňa 12.04.2021 došlo iba k opätovnému odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Medveďov na zastupiteľský úrad a odoslaniu vyplneného formuláru, žalobcu o vydanie náhradného cestovného dokladu. Zo strany pracovníkov ÚPZC Medved'ov bola doručená odpoveď v ktorej uviedli, že nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, teda nedošlo k žiadnemu posunu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. Od 25.05.2021 nedošlo k žiadnym úkonom zo strany ÚPZC Medveďov ani zo strany zastupiteľského úradu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Žalobca poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine. Vytýka napadnutému rozhodnutiu žalovaného, že bližším spôsobom nijako nešpecifikuje, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, aby tak zabezpečili výkon administratívneho vyhostenia žalobcu, a ktoré by zároveň odôvodňovali záver žalovaného o účelnosti a efektívnosti predĺženia zaistenia žiadateľa do 13.08.2021. V tejto súvislosti poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp.zn. 1SZa/9/2016: „vyššie uvedené kritérium reálneho predpokladu vyhostenia možno aplikovať v dvoch prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny de facto nevyhostiteľný, napr. nedisponuje platným cestovným dokladom a štát, ktorého je občanom, mu odmieta nový cestovný doklad vydať a jednak prípady, kedy vyhosteniu bránia prekážky právnej povahy".
12. Preto podľa žalobcu ak od 15.12.2021 nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcovi po dobu niekoľkých mesiacov a nedošlo zo strany zastupiteľského úradu či jeho domovského štátu k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov Vietnamu nemožno dávať na ťarchu žalobcu, jeho dlhodobým zadržaním. Má za to, že vo veci existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia, a nemožnosť predĺženia lehoty jeho zaistenia. Vychádzal z toho, že MV SR PPZ ÚHCP Útvar policajného zaistenia pre cudzincov na základe doterajšej praxe ÚPZC Sečovce informoval žalovaného, že v prípade ak štátny príslušník tretej krajiny nedisponuje platným cestovným dokladom pracovníci ÚPZC Sečovce po preštudovaní spisového materiálu pristupujú k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. ÚPZC Sečovce na základe doterajšej praxe zasiela žiadosť o vybavenie NCD
do ÚPZC Medveďov. ÚPZC Medveďov odovzdáva žiadosť o vystavenie NCD na Zastupiteľskom úrade Vietnamskej socialistickej republiky so sídlom v Bratislave. Ak štátny príslušník Vietnamskej socialistickej republiky nedisponuje platným cestovným dokladom, ale už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese zabezpečovania NCD napr. pri zadovažovaní kópií dokladov, ktoré potvrdia jeho totožnosť, odporúčame ho zaistiť na dobu (4) štyroch mesiacov.
13. Listom PPZ-HCP-BB4-62-053/2021-AV zo dňa 07.07.2021 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení správny orgán doslovne uviedol to, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny orgán má za to, že v tomto konaní postupoval v súlade so správnym poriadkom a ostatnými platnými zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky a tým pádom správny orgán neporušil žiadny zákon a ani Ústavu SR. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
14. Z vyjadrenia vyplýva, že žalovaný postupoval pri určovaní lehoty zaistenia v súlade s odporúčaniami zariadenia, pričom uvedená písomnosť je súčasťou spisového materiálu. Dňa 15.12.2020 ÚPZC Sečovce požiadal Kriminalistický a expertízny ústav Prezídia Policajného zboru Bratislava o lustráciu daktyloskopického materiálu žalobcu na základe Prumskej zmluvy, ako aj o zaslanie daktyloskopickej karty. Dňa 15.12.2020 ÚPZC Sečovce požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o vykonanie lustrácií k osobe žalobcu v Turecku, Ukrajine a Českej republike na základe jeho daktyloskopickej karty a fotografie. Dňa 17.12.2020 ÚPZC Sečovce požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 25.01.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal odpoveď na svoju urgenciu z ÚPZC Medveďov o tom, že k uvedenému dátumu nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 08.04.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal informáciu z Oddelenia spolupráce s agentúrou FRONTEX Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava o tom, že žalobca bol vzhľadom na neúspešnosť vo vybavovaní náhradného cestovného dokladu vyradený zo spoločnej návratovej operácie, ktorá mala byť v mesiaci máj realizovaná agentúrou FRONTEX. Dňa 12.04.2024 do zápisnice spísanej v rámci konania o predĺžení zaistenia žalobca uviedol, že nemá dostatočné finančné prostriedky, neovláda cudzie jazyky, nie je schopný sa sám vrátiť do C. a chce, aby mu bola poskytnutá pomoc pri návrate do C., alebo aby bol prepustený na slobodu a potom by išiel do Francúzka, alebo Nemecka. Dňa 19.04.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal odpoveď na svoju urgenciu z ÚPZC Medveďov o tom, že k uvedenému dátumu nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, nakoľko Zastupiteľský úrad C. I. W. oznámil, že nie je potvrdená totožnosť osoby z Vietnamskej socialistickej republiky. Dňa 26.04.2021 vykonal ÚPZC Sečovce eskortu žalobcu na Zastupiteľský úrad C. I. W. v Bratislave, kde sa uskutočnil osobný pohovor, na ktorom žalobca vyplnil formulár. Dňa 25.05.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že nedisponuje žiadnymi ďalšími relevantnými informáciami ohľadom stotožnenia žalobcu. Dňa 07.06.2021 žalovaný pre overenie dĺžky návratovej procedúry a overoval trvanie procesu vybavovania náhradných cestovných dokladov. Dňa 11.06.2021 do zápisnice spísanej v rámci konania o predĺžení zaistenia žalobca opätovne uviedol, že nemá dostatočné finančné prostriedky, neovláda cudzie jazyky, nie je schopný sa sám vrátiť do C. a chce, aby mu bola poskytnutá pomoc pri návrate do C., alebo aby bol prepustený na slobodu a potom by išiel do Francúzska alebo do Nemecka. Pri vydávaní rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalovaný vychádzal z informácií zistených o žalobcovi, vrátane jeho správania sa pred zaistením a hlavne z toho, že nemá potrebný cestovný doklad, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí. V zápisnici ďalej uviedol, že nežiada o právnu pomoc, dobrovoľný návrat ani kontaktovanie mimovládnej organizácie. Na otázku, čo by urobil, keby ho policajný útvar prepustil na slobodu, odpovedal, že sa chce dostať ďalej do západnej Európy, konkrétne do Nemecka alebo do Francúzska. Žalovaný znova konštatuje, je možné zabezpečiť riadny výkon trestu vyhostenia len zaistením žalobcu. Zároveň je potrebné brať do úvahy potrebu eliminovať riziko jeho úteku a skrývania sa, ktoré u neho vzhľadom na predchádzajúce neoprávnené pobyty nielen na území členských štátov, ale aj na území Ukrajiny považujeme za reálne. Rovnako je potrebné zohľadniť existujúcu dôvodnú obavu z pokračujúceho nelegálneho pobytu na území Slovenskej republiky, alebo iných členských štátov. V prípade žalobcu, s poukázaním na praktické skúsenosti súvisiace s realizáciou vyhostenia štátnych príslušníkov C. I. W., existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho administratívneho vyhostenia v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, a to aj z pohľadu možnosti získania náhradného cestovného dokladu.
Právny názor správneho súdu
15. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 23.07.2021, podľa ustanovenia § 206 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), postupoval a zisťoval neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v konaní o preskúmanie správnej žaloby vo veci zaistenia cudzinca, s odkazom na ust. § 134 ods. 2 písm. e/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. d/, SSP. Dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je čiastočne dôvodná vzhľadom na judikatúru kasačného súdu, ako aj rozhodnutia ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci postavenia cudzincov z tretích krajín na území Schengenského priestoru, z pohľadu ochrany ako aj ich práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Krajský súd nariadil pojednávanie na deň 23.07.2021, z neúčasti na ktorom sa obaja účastníci konania ospravedlnili. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BB4-61-046/2021-AV z 11.06.2021, o predlžení lehoty zaistenia žalobcu, ktorým žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil lehotu zaistenia žalobcu najviac však do 13.08.2021, preukazujúc, že účelom zaistenia je výkon administratívneho vyhostenia žalobcu do krajiny pôvodu, preto súčasne rozhodol o jeho umiestnení do ÚPZC Sečovce.
17. Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
Podľa čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej aj návratová smernica), touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva Spoločenstva a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv.
Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice, pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a/ existuje riziko úteku, alebo b/ dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
Podľa čl. 15 ods. 4 návratovej smernice, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
Podľa čl. 15 ods. 5 návratovej smernice, zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Podľa čl. 15 ods. 6 návratovej smernice, členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie: a/ z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo: b/ z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 89 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve krajský súd uvádza, že správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu, a z dôvodov uvedených v žalobe, t. j. v medziach žalobných bodov. Správny súd uvádza, že správna žaloba bola všeobecne koncipovaná s poukazom na dotknutú rozhodovaciu prax súdov ohľadne účelnosti zaistenia. Správny súd zohľadnil túto žalobnú námietku v nej obsiahnutú a priznal správnej žalobe čiastočnú dôvodnosť, čo do argumentácie ohľadom účelnosti zaistenia žalobcu, predovšetkým vychádzajúcu z ustálenej judikatúry súdnych autorít povolaných na ochranu ľudských práv zaručených medzinárodnými normami.
19. Dôvodom, pre ktorý správny súd považoval správnu žalobu za čiastočne dôvodnú, bola aj námietka, že rozhodnutie o predĺžení zaistenia, nie je zrozumiteľné ohľadom úkonov, ktoré bude potrebné vykonať pre úspešné vyhostenie žalobcu, ktoré žalovaný mal za dôvodné, poukazujúc na fakt, že náhradný cestovný doklad môže vystaviť len po identifikácii žalobcu, ktorú tento predostrel bez dokladov svojej totožnosti. Preto súd dáva do pozornosti, že žalobca v správnej žalobe uvádza: „Z napadaného rozhodnutia žalovaného naopak vyplýva, že vo veci žalobcu nedošlo po dobu viac ako 6 mesiacov k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu.
20. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov, napr. rozsudok sp.zn. 1SZa/7/2016 z 5. apríla 2016, v ktorom vyslovil, že správny orgán je „v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Podľa kasačného súdu v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. Povinnosťou je preto odôvodniť rozhodnutie žalovaného o jeho zaistení, tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto odporca musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.
21. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné (rozsudok NS SR sp.zn. 1SZa/7/2016 zo dňa 05.04.2016). Naplnenie požiadavky efektívnosti a účelnosti vyhostenia sa
teda neviaže len na samotný akt rozhodnutia o zaistení, ale musí byť preukázané po celý čas trvania zaistenia. V prípade podania správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia, je preto účelom konania pred správnym súdom skúmanie, či v čase rozhodovania správneho súdu sú naplnené všetky atribúty zákonnosti zaistenia (vrátane jeho efektívnosti a účelnosti).
22. Posudzujúc relevanciu úkonov popísaných žalovaným vo vzťahu k posúdeniu naplnenia efektívnosti a účelu zaistenia nielen v napádanom rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení žalovaného, musí dať správny súd za pravdu žalobcovi, že uvedený zoznam úkonov sa javí ako stručný a vágny a vo forme, ako bol žalovaným poskytnutý ho možno do veľkej miery považovať za takpovediac málo obsažný, nevyjadrujúci mieru úsilia žalovaného a orgánov Slovenskej republiky, aby od prvotného zaistenia žalobcu 11.12.2020 deklaroval všetko úsilie dodržať maximálnu lehotu zaistenia, a v každom momente svojho rozhodovania v rámci nej aj reálnosť a dôvodnosť vyhostenia žalobcu a v rámci neho i jeho zaistenia vzhľadom na vykonané úkony. V tomto momente a za takto kvalitatívne prezentovaných skutkových okolností zo strany žalovaného sa vytratila správnemu súdu relevantná odpoveď na základnú otázku v tomto konaní, či výkon administratívneho vyhostenia žalobcu je aspoň potenciálne možný.
23. Správny súd by mohol konštatovať, že jedinou relevantnou skutočnosťou, ktorá vyplýva z vyjadrenia žalovaného je, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavenie náhradného cestovného dokladu. Ďalej už však nie je zrejmé, o absenciu akých konkrétnych informácií ide, či a ako ich je možné získať aké konkrétne kroky pre ich získanie policajné, resp. iné spolupracujúce orgány vykonávajú. V prejednávanej veci síce nie je ustálená totožnosť žalobcu, avšak je zrejmé, že žalovaný pracuje s verziou, že ide o príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky. Od ustálenia štátnej príslušnosti sa automaticky odvíja určenie domovskej krajiny. Vo vyjadreniach žalovaného absentujú akékoľvek úvahy na tému krajín, potenciálne prichádzajúcich do úvahy pri realizácii administratívneho vyhostenia.
24. Povinnosťou žalovaného bolo a je preto ozrejmiť, na základe čoho sa domnieva, že stanovený účel zaistenia bude možné dosiahnuť. Uvedenú požiadavku správny orgán naplní preukázaním doposiaľ zistených informácií a vykonaných úkonov vo veci, ako aj pomenovaním úkonov, ktoré ešte len bude potrebné vykonať, vrátane uvedenia aspoň približného časového harmonogramu ich realizácie, pričom rozsah vykonaných úkonov musí, samozrejme s prihliadnutím na okolnosti každej prejednávanej veci, primerane zodpovedať štádiu trvania zaistenia, teda či ide o jeho samotný počiatok (vydanie rozhodnutia o zaistení), alebo či už uplynula značná doba, po ktorú zaistenie trvá.
25. Správny súd pripúšťa akúsi roztrieštenosť participácie štátnych orgánov realizujúcich výkon administratívneho vyhostenia a vykonávajúcich povinnosti pri zaistení a umiestnení žalobcu, to však žalovaného nezbavuje povinnosti trvať na podrobnom prieskume, či disponuje vedomosťou o množine všetkých krokov, a ktoré to sú, ktoré je potrebné ešte vykonať pre dosiahnutie úspešného výkonu vyhostenia a o podmienkach, ktoré je potrebné splniť. Zároveň súd si je vedomý toho, akým spôsobom splnenie či nesplnenie jednotlivých podmienok, resp. obsah zistených informácií, ovplyvní ďalšie smerovanie a možnosti výkonu administratívneho vyhostenia. Bez pochybností existuje plán postupných úkonov vedúcich ku konečnému zisťovaniu o reálnej vyhostiteľnosti vyhosteniu, ktorej predpokladom je stotožnenie žalobcu v domovskej krajine, ako predpoklad vydania náhradného cestovného dokladu. O žalobcovi má žalovaný informácie, ktoré podmieňujú následnú voľbu okruhu krokov a úkonov prichádzajúcich teoreticky do úvahy v procese realizácie jeho vyhostenia, ktorý žalovaný nenačrtol, hoci ak reálne existuje trvá účelnosť žalobcovho zaistenia.
26. Ďalej správny súd tiež uvádza, že nedostatky rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa názoru správneho súdu nemôže mať vzhľadom na obsah správneho konania a z neho vyplývajúce závery správneho orgánu za následok prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo možné nariadiť žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
27. Správny súd sa nestotožnil s obsahom žalobných námietok uvedených v správnej žalobe vo veci predĺženia zaistenia zo dňa 23.06.2021, v časti vzťahujúcej sa na navrhovaný procesný postup
podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, nakoľko nevzhliadol právne dôvody pre nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia v súvislosti so zrušením preskúmavaného rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalobcu. V prípade, ak by bol žalobca prepustený zo zaistenia, je vysoké riziko jeho úteku do Francúzska či Nemecka, a teda jeho neoprávnený pohyb v štátoch Európskej únie. Podľa názoru súdu je preto zaistenie žalobcu pre tento účel zákonné a nevyhnutné.
28. Keďže správny orgán nemohol v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, žalobcu prepustiť zo zaistenia, pretože trval účel zaistenia, ktorým je vyhostenie žalobcu do krajiny pôvodu, preto je jeho fyzická prítomnosť pre tento proces nevyhnutná. Ani správny súd nespochybňuje reálnosť vyhostiteľnosti žalobcu do krajiny pôvodu, no zároveň poukazuje na vyššie uvedené dôvody, keď účelnosť a efektívnosť trvania zaistenia nemožno v tejto chvíli mať za preukázanú preto, že nie je úplne preukázané, že by zaistenie nebolo reálne účelné, ale nebolo v tejto veci výslovne žalovaným preukázaný obsah jednotlivých úkonov vykonaných v priebehu trvania zaistenia. Bez poznania skutočného obsahu a dôvodov týchto úkonov nemožno v tejto chvíli vysloviť ako dôvodný záver, či vykonané úkony viedli k potenciálnemu vyhosteniu žalobcu. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného ustáliť reálny obsah úkonov vykonaných v priebehu zaistenia žalobcu a na ich základe overiť, či ďalšie trvanie zaistenia je účelné a efektívne, resp. či spĺňa aj iné atribúty zákonnosti v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku.
29. Správny súd tak dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o predĺžení jeho zaistenia. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd považuje tak za čiastočne dôvodné.
30. Z dôvodov, že dané rozhodnutie obsahuje vady, ktorú sú odstrániteľné, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia č. PPZ-HCP-BB4-61-046/2021-AV z 11.06.2021 o predĺžení zaistenia žalobcu zrušil uvedené rozhodnutie v zmysle § 230 ods. 1 písm. c) SSP a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, pričom žalovaného ponechal naďalej v zaistení z dôvodu, že lehota zaistenia 12 mesiacov doposiaľ neuplynula, a zo zhora naznačeného vyplýva riziko úteku žalobcu.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 50%, nakoľko žalobca bol v konaní čiastočne úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní od doručenia rozsudku, na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).