Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-72-2021.pdf
PDF · 110.93 KB
Case nature
Subarea
9Co/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : D. - E. H., nar. XX.XX.XXXX, X S. C. A., XXXXX R., M., zast. Mgr. Peter Petrík, LL.M., advokát, Poľnohospodárska 26, Bratislava proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, J. X, XXX X H., Š., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. marca 2021 č.k. 21C/13/2021-36, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že : I. Súd v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo na: 1.stavbu súp. č. XXXXX, rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, vedený pre k. ú. R., obec T., mestská časť R., okres Bratislava II, vo vlastníctve žalovaného; 2.pozemky parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X druh pozemku - záhrada a parc. č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetky zapísané na LV č. XXXX vedený pre k. ú. R., obec T., mestská časť R., okres Bratislava II, vo vlastníctve žalovaného; na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 274.942,50 € s prísl. titulom rozsudku francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny, právoplatný a vykonateľný dňa 14.11.2018. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov vo výške 100 %. III. Súd poučuje žalovaného o tom, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej v právnej veci spojenej s výkonom zabezpečovacieho opatrenia. 1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že voči žalovanému má pohľadávku v celkovej výške 274.942,50 € s príslušenstvom, ktorá mu bola priznaná rozsudkom francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny, právoplatný a vykonateľný dňa 14.11.2018. Uvedený rozsudok bol osvedčený príslušným tlačivom. Vo veci vymáhania tejto pohľadávky je vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 17Ek/106/2019, a to od 19.01.2019. Žalovaný sa dlhodobo vyhýba úhrade svojho dlhu a doposiaľ ho neuhradil ani čiastočne. Prebiehajúca exekúcia je sťažovaná pre rôzne procesné obštrukcie zo strany žalovaného a konajúci súd už takmer rok vôbec nekoná. Žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu so záhradou, nachádzajúceho sa v k. ú. R., zapísaný na LV č. XXXX. Ku dňu podania tohto návrhu je na LV č. XXXX vyznačená plomba W. - XXX/XXXX. V nedávnej dobe došlo k úmrtiu p. I. E. v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo i vecné bremeno - doživotné právo užívania nehnuteľnosti. Touto skutočnosťou odpadla nutnosť udelenia jej súhlasu s exekúciou nehnuteľností podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ohrozenie exekúcie je dané tým, že žalobca sa chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky. O tomto zámere (ako aj o úmrtí matky žalovaného) bol žalobca informovaný zo strany p. P. V. (družka žalovaného). Z vyznačenej plomby vyplýva, že žalovaný už uskutočňuje úkony, jednak za účelom výmazu tiarch zapísaných na LV po úmrtí jeho matky ale je aj dôvodný predpoklad, že sa snaží nehnuteľnosť scudziť. Uvedené
nehnuteľnosti pritom predstavujú všetok majetok žalovaného na SR. Nariadenie opatrenia navyše žalovaného nijako neovplyvní - momentálne žije vo Š.. Z priloženého svedectva p. V. taktiež vyplýva napríklad aj skutočnosť, že žalovaný iba vo Francúzsku na daniach dlží približne 300.000,- €. Motivácia žalovaného vyhýbať sa plneniu dlhov je tak zrejmá. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 326 ods. 1,2, § 343 ods. 1,2,3, § 344 C.s.p., keď uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a či osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. Reálne vyhodnotenie tejto potreby žalobcu ako aj hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nároku je otázkou voľnej úvahy súdu. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo v tomto konaní splnené bolo. Súd pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia takisto prihliadol k zásade proporcionality. Súd je toho názoru, že zriadením záložného práva k posledným majetkovým hodnotám vo vlastníctve žalovaného je splnená zásada proporcionality, a že žalovaný nebude obmedzený na svojich právach a záujmoch nad mieru prípustnú a nad mieru presahujúcu nárok žalobcu. 1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z priložených dokumentov vyplýva dôvodnosť návrhu; sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu vymáhateľnej peňažnej pohľadávky (rozsudok francúzskeho súdu + osvedčenie podľa čl. 53 nariadenia č. XXXX/ XXXX), ako aj prebiehajúce exekučné konanie na vymoženie dlžnej sumy. Taktiež v konaní osvedčil správanie sa žalovaného i jeho majetkové pomery (výpoveď svedka P. V. č. l. 20 - 22). Na LV č. XXXX je vyznačená plomba W. - XXXX/XXXX. Inštitút plomby je zakotvený v slovenskom právnom poriadku v § 44 zákona č. 1692/1995 Z. z. (katastrálny zákon). Inštitút plomby má preventívny účinok, resp. informatívny význam pre verejnosť - oznamuje, že sa s nehnuteľnosťou/jej vlastníkom niečo deje. Inými slovami, právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. O tejto skutočnosti svedčí aj samotný nadpis § 44 - Plomba o zmene práva k nehnuteľnosti. Súd je preto názoru, že je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a to navyše z dôvodu, že ide o jediný majetok žalovaného na území SR. S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej na príslušný súd, teda rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia. 1.4. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi súd vyhovel v celom rozsahu, lebo nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa podaného návrhu a preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta a prizná mu nárok na náhradu trov celého konania. Vo svojom odvolaní popísal skutkový a procesný stav podľa ktorého, žalobca je francúzsky občan, ktorý ho v roku 2006 kontaktoval
ako európskeho agenta spoločnosti MANAGED ACCOUNT RESEARCH INC („MARINC") sídliacej v USA. Pán H. následne v priebehu rokov 2006 a 2007 investoval zo svojich účtov v Luxemburgu spolu sumu 392.775 € do amerických finančných produktov („Investícia"). Investícia najskôr viedla k značnému zhodnoteniu portfólia (hodnota mala presahovať 1. 000. 000 USD), avšak následne po presune do iných finančných produktov zaznamenala podstatný prepad. Žalobca inicioval 27. augusta 2010 rozhodcovské konanie v USA pred NATIONAL FUTURES ASSOCIATION („NFA") v USA, v ktorom si uplatnil proti MARINC nárok na náhradu škody 6559.775 USD) a nemajetkovej ujmy (1.679.325 USD). NFA rozhodcovským rozsudkom z 29. júla 2011 uplatnené nároky žalobcu v celom rozsahu zamietol. Dňa 18. a 21. novembra 2011 žalobca podal ako civilný subjekt (poškodený) na generálnu prokuratúru Monackého kniežatstva proti nemu a MARINC trestné oznámenie. Generálny prokurátor Monackého kniežatstva začal 4. júna 2012 vo veci trestné stíhanie. Súd prvej inštancie Monackého kniežatstva však trestné stíhanie 15. septembra 2014 zastavil a odvolací súd Monackého kniežatstva rozsudkom z 20. Októbra 2014 toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca následne inicioval 6. júla 2015 súdne konanie vo Francúzsku, v ktorom sa opätovne na rovnakom skutkovom základe domáhal nárokov na náhradu škody (388. 847,25 €) a nemajetkovej ujmy (50. 000 €). Vyšší súd v Paríži (Tribunal de grande instance de Bobigny) ako súd prvej inštancie rozsudkom z 13. novembra 2018, č. 15/08338 žalobcovi čiastočne vyhovel, priznal mu proti nemu nárok na náhradu škody vo výške 274.942,50 €, a ostatné nároky zamietol. Rozsudok nie je konečný, pretože on aj žalobca napadli rozsudok odvolaním a príslušný súd o odvolaniach nerozhodol. Rozsudok je predbežne vykonateľný, v dôsledku čoho sa on domáhal, aby bola predbežná vykonateľnosť odložená. Odvolací súd v Paríži (Cour d 'appel de Paris) uznesením z 20 . januára 2020, č . S. XX/XXXXX - č . H. XXLX-R.-T.-T. („Uznesenie o udalosti"), tomuto návrhu nevyhovel. Žalobca sa po vydaní rozsudku domáhal jeho výkonu vo Švajčiarsku, kde má on trvalý pobyt kde na výzvu Okresného súdu Höfe (Bezirksgericht Höfe) vyjadrením z 21. mája 2019 namietal, že rozsudok nemožno vo Švajčiarsku uznať a vykonať, pretože je nezlučiteľný s Monackými rozhodnutiami, ktoré sa týkali tej istej veci a účastníkov. Zároveň žiadal o prerušenie exekučného konania až do rozhodnutia o meritórnych odvolaniach. Žalovaný Ďalej uviedol, že žalobca sa domáha exekúcii aj na Slovensku., keď Okresný súd Banská Bystrica 3. apríla 2019 na návrh žalobcu vydal poverenie č. XXXXXXXXXX, ktorým poveril D.. E. U., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, Bratislava , na vykonanie exekúcie. Exekútor vydal 7. augusta 2019 upovedomenie o začatí exekúcie č. XXXEX XXX/XX. On dňa 22. augusta 2019 podal Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom exekútora v zákonnej lehote 15 dní návrh na zastavenie exekúcie podľa § 6 l k ods. 2 v spojení s § 6lk ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku, čl. 36 ods. 2 a 3, čl. 45 ods. 1 písm. a) a d), čl. 46 a čl. 43 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 návrh na odklad exekúcie a prerušenie exekučného konania (v celom rozsahu) podľa čl. 38 Nariadenia. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 2. marca 2020, sp. zn. 17EK/106/2019 návrh zamietol a súčasne žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania, keď on podal sťažnosť, proti prvostupňovému uzneseniu. 2.1. K odvolacím dôvodom žalovaný uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je vecne nesprávne a nezákonné, pretože žalobca neosvedčil, že exekúcia môže byť ohrozená ako zákonnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď bez takéhoto hodnoverného osvedčenia nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy. Zároveň, podľa odbornej literatúry je takýto predpoklad daný výlučne vtedy, ak navrhovateľ jednoznačne osvedčí hrozbu zmarenia exekúcie a tento predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia splnený nebol a nie je. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súd mal tento predpoklad za osvedčený výlučne na základe výpovede, resp. tvrdení pani P. V. a existencie plomby vyznačenej na LV XXXX pod č. Z - XXXX/XXXX. Súd však zjavne prišiel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože údajná „výpoveď svedkyne " pani P. V. je zavádzajúca, tendenčne urobená objektívne nedôveryhodnou osobou a plomba Z - XXXX/ XXXXvyznačená na liste vlastníctva XXXX nijako nesúvisí s jeho konaním. Žalovaný uviedol, že P. V. je jeho bývalá družka s ktorou dlhodobo nežije a nestýka sa s ňou a v nedávnej minulosti podal na ňu trestné oznámenie vo Francúzsku, okrem iného, pre pokus o podvod. V kontexte vzájomných sporov P. V. a jeho, ktoré vyústili až do trestného oznámenia, možno označiť tvrdenia pani P. V. o ňom za nedôveryhodné a zjavne tendenčné. Záznamová plomba vyznačená LV XXXX pod č. W. - XXXX/ XXXX má údajne preukazovať, že uskutočňuje kroky za účelom výmazu záložného práva prednostného záložného veriteľa, či snahy previesť nehnuteľnosti. Ako vyplýva z A. XXXX, predmetná záznamová plomba preukazuje, že došlo k zmene v osobe prednostného záložného veriteľa, resp. nesúvisí s jeho konaním. Z tohto dôvodu súd nemal na záznamovú plombu prihliadať ako na okolnosť osvedčujúcu obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobca nepredložil ani nenavrhol žiadne ďalšie dôkazné prostriedky ktoré by čo i len nepriamo osvedčovali jeho tvrdenie o obave z možného ohrozenia exekúcie.
2.2. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že zabezpečovacie opatrenia je v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. celkom zjavne neúčelné a preto nezákonné, keďže jeho účelu a výkonu bráni hmotnoprávne prekážka podľa § 151h ods. 6, § 151ma ods. 8 a 9 Občianskeho zákonníka, resp. skoršie záložné právo prednostného veriteľa. Žalobca tvrdí, že účel sledovaný zabezpečovacím opatrením je predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky pričom tieto tvrdenia sú zavádzajúce, účelové a odporujú skutkovému stavu aj právu. Podľa odbornej literatúry je procesným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa § 324 ods. 3 C.s.p., okrem iného, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením sú splnené. Na nehnuteľnostiach viazne, ako prvé v poradí, záložné právo v prospech prednostného záložného veriteľa evidované na LV XXXX pod R.-XXXX/ XX. Prednostné záložné právo viazne na nehnuteľnosti od roku 2009 a zabezpečuje pohľadávku prednostného záložného veriteľa vo výške istiny presahujúcej výšku pohľadávky žalobcu. Skoršie záložné právo prednostného záložného veriteľa predstavuje hmotnoprávnu prekážku nariadenia a výkonu Zabezpečovacieho opatrenia podľa § 151 h ods. 6, § 151 ma ods. 8 a § 151 ma ods. 9 Občianskeho zákonníka. Konkrétne, podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, bez súhlasu prednostného záložného veriteľa, nehnuteľnosti nemôžu byť predmetom exekúcie a zabezpečovacie opatrenie v exekúcii nemožno vykonať, teda účel sledovaný žalobcom (odstránenie jeho obavy z ohrozenia exekúcie) zabezpečovacím opatrením dosiahnuť nemôže. Práve naopak , zabezpečovacie opatrenie je celkom zjavne nedôvodné, samoúčelné a nijakým spôsobom nemôže „vylepšiť" postavenie žalobcu v exekúcii. Okrem toho, prípadným výkonom zabezpečovacieho opatrenia, resp. speňažením nehnuteľnosti (čo i tak nie je možné, pretože tomu bráni hmotnoprávna prekážka podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka) by žalobcovi, ako v poradí druhému záložnému veriteľovi z hodnoty zálohu (nehnuteľností) neostalo nič na uspokojenie svojej pohľadávky. Napokon prednostný záložný veriteľ so skorším záložným poradím v zmysle § 151 ma ods. 9 Občianskeho zákona priamo bráni výkonu zabezpečovacieho opatrenia tým, že môže sám začať výkon skoršieho záložného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca neosvedčil základný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to že môže splniť tvrdený účel, predísť údajnému ohrozeniu exekúcie. 3. Žalobca nevyužil svoje právo a k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5.1. Podľa § 343 ods. 1,2 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 5.2. Podľa § 344 ods. 2 C.s.p ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 5.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 6. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie . 6.1. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie v tomto smere nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality
7. Na podklade skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doložením listinných dôkazov správne dospel súd prvej inštancie k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca osvedčil existenciu svojho nároku v podobe peňažnej pohľadávky voči žalovanému v konkrétnej sume. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie vzhľadom na výšku dlžnej sumy (274.942,50 €) ako aj existenciu iných záväzkov žalovaného (nedoplatky na daniach vo Francúzsku vo výške 300.000,-€). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 8. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neosvedčil zákonnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že exekúcia môže byť ohrozená. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súd mal tento predpoklad za osvedčený výlučne na základe výpovede, resp. tvrdení pani P. V. . Údajná „výpoveď svedkyne " je zavádzajúca, tendenčná, keďže menovaná je jeho bývalá družka s ktorou dlhodobo nežije a nestýka sa s ňou a v nedávnej minulosti podal na ňu trestné oznámenie vo Francúzsku, okrem iného, pre pokus o podvod. 8.1. Uvedené námietky žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja. Žalobca svoje tvrdenia doložil relevantnými dôkazmi, t.j. osvedčil, na rozdiel od žalovaného, ktorý zostal v predkladaní dôkazov, z ktorých by súd mohol tvrdenie žalobcu mať za spochybnené absolútne nečinný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že svedecká výpoveď P. V. nie je pravdivá napr. v tom, že nemá dlh vzhľadom na svoje daňové povinnosti vo Francúzsku, resp. tendenčná, lebo na menovanú podal trestné oznámenie mal tieto svoje tvrdenia dôkazne podložiť, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Zabezpečovacie opatrenie je dočasného charakteru a z jeho podstaty síce vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C.s.p., ale vychádza z listín predložených stranami. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné existenciu meritórneho nároku hodnoverne osvedčiť, nie preukázať, podmienka ktorá vychodí zo znenia § 326 v spojení s § 344 C..sp.. Žalobca svoje tvrdenie doložil listinnými dôkazmi (rozsudok francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny právoplatný a vykonateľný dňa 14.11.2018; potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica o vedení exekučného konania pod sp. zn. XXEk/XXX/XXXX; LV č. XXXX; čestné vyhlásenie P. V.) z ktorých možno mať existenciu ohrozeného nároku za osvedčenú . 8.2. Naviac odvolací súd dodáva, že ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť právne účinná a efektívna, len v prípade, ak bude nariadená včas. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude zjavné, že žalovaná sa začala svojím úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by žalovaný ako povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva zápisom v katastri nehnuteľností. Práve preto len samotné robenie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd dospel preto v súlade so súdom prvej inštancie k záveru, že pre účely nariaďovania zabezpečovacieho patrenia žalobca dostatočným spôsobom osvedčil svoju pohľadávku voči žalovanej a rovnako bola osvedčená aj obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je aj námietka žalovaného, že zabezpečovacie opatrenia je v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. celkom zjavne neúčelné a preto nezákonné, keďže jeho účelu a výkonu bráni hmotnoprávne prekážka podľa § 151h ods. 6, § 151ma ods. 8 a 9 Občianskeho zákonníka, resp. skoršie záložné právo prednostného veriteľa.
9.1. Odvolací súd poukazuje nato, že prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Nie je ani vylúčené, že popri sudcovskom záložnom práve zriadenom na podklade zabezpečovacieho opatrenia bude na veci viaznuť viacero záložných práv. V takomto prípade sa pre výkon záložného práva použije ustanovenie § 151k a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Relevantné následne je, či má záložný veriteľ z titulu zabezpečovacieho opatrenia postavenie prednostného záložného veriteľa alebo nie (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1155 a s.1162). Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, že bolo skôr zriadené záložné právo nemôže byť prekážkou pre súd zaby abezpečovacím opatrením zriadil na návrh záložné právo na nehnuteľných veciach dlžníka (žalovaného) na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) ak je obava, že exekúcia bude ohrozená čo preukázané jednoznačne bolo.
10. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 11. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).