Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/106/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A.-Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: U.T. Q., Q. M. Ľ. X, XXX XX N., zast.: Mgr. Peter Petrík, so sídlom: Poľnohospodárska 26, 821 07 Bratislava proti povinnému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š. E., K. X, XXX X S. o vymoženie 274 942,50 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, so sídlom: Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. 283EX 100/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a. III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.01.2019 domáhal od povinného vymoženia 274 942,50 EUR s prísl. na základe exekučného titulu

- rozsudok Tribunal de Grande Instance do Bobigny zo dňa 13.11.2018, sp. zn. RG 15/08338, ktorý je vykonateľný dňa 13.11.2018 (ďalej len „ exekučný titul).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a Opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 19.03.2019 poveril na vykonanie exekúcie dňa 03.04.2019 súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, so sídlom: Moskovská 18, 811 08 Bratislava, IČO:31813933, ktorý ju viedol pod sp. zn. 283EX 100/19 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 12.08.2019 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.08.2019. Následne bol dňa 26.08.2019 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 21.08.2019, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 v spojení s § 61k ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku, čl. 36 ods. 2 a 3, čl. 45 ods. 1 písm. a) a d), čl. 46 a čl. 43 ods. 1 Nariadenia a návrh na odklad exekúcie a prerušenie exekučného konania podľa čl. 38 písm. a) Nariadenia. Oprávnený inicioval 27.8.2010 rozhodcovské konanie pred H. U. B. („H.“) v USA, pričom NFA rozhodcovským rozsudkom z 29.07.2011 uplatnené nároky oprávneného v celom rozsahu zamietol. Oprávnený následne 18. a 21.11.2011 podal na generálnu prokuratúru Monackého kniežatstva proti povinnému trestné oznámenie. Súd prvej inštancie Monackého kniežatstva však trestné stíhanie 15.09.2014 zastavil a Odvolací súd Monackého kniežatstva rozsudkom z 20.10.2014 toto rozhodnutie potvrdil. Oprávnený následne inicioval 06.07.2015 súdne konanie vo Francúzsku, pričom Tribunal de grande instance do Bobigny rozhodol rozsudkom z 13.11.2018, ktorý nie je konečný, lebo oprávnený aj povinný napadli rozsudok odvolaním. Odvolací súd v Paríži nariadil v tejto veci pojednávanie na termín XX.XX.XXXX X. XX.XX D... Oprávnený sa po vydaní rozsudku domáhal jeho výkonu vo Švajčiarsku, kde má povinný trvalý pobyt. Okresný

súd Höfe v nadväznosti na vyjadrenie povinného dočasne nepokračuje v exekučnom konaní. Napokon sa oprávnený domáha výkonu rozsudku aj na Slovensku. Uznanie a výkon rozsudku na Slovensku sú neprípustné, resp. rozsudok nemožno vymáhať, pretože je nezlučiteľný so skoršími Monackými rozhodnutiami a rozhodcovským rozsudkom. Navyše exekútor v rozpore s Nariadením a Exekučným poriadkom nepredložil spolu s Upovedomením opatrenie vydané podľa čl. 53 Nariadenia. Poukázal na § 61k ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku v spojení s čl. 36 ods. 2 a 3, čl. 45 ods. 1 písm. a) a d) a čl. 46 Nariadenia. Ďalej poukázal na § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a čl. 43 ods. 1 Nariadenia. Povinnému Osvedčenie, ani žiadna ďalšia listina spolu s Upovedomením, ktoré predstavuje prvé opatrenie v rámci výkonu rozsudku doručené neboli. Uznanie cudzieho exekučného titulu, na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu „vyžaduje osvedčenie“, súd prezumuje a povinnému umožňuje namietať jeho uznanie a výkon až po vydaní poverenia (§ 53 ods. 2 písm. c)), t. j. až po začatí exekúcie. Taktiež poukázal na čl. 38 Nariadenia. Povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil a pre prípad, že návrhu nevyhovie, súd povolil odklad exekúcie a prerušil exekučné konanie do dňa právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaniach proti cudziemu exekučnému titulu - rozhodnutiu č. 15/083338 z 13.novembra 2018, ktorý vydal Tribunal de Grande Instance do Bobigny - francúzsky súd prvej inštancie.

4. Oprávnený súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku doručil dňa 10.09.2019 Vyjadrenie zo dňa 08.09.2019 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, na odklad exekúcie, prerušenie exekučného konania, v ktorom uviedol, že povinný vo svojom návrhu cituje a prikladá ako dôkazy aj viacero zahraničných rozsudkov (vydaných v krajinách, ktoré nie sú členským krajinami EÚ - USA a Monako), ktoré nemajú priamu súvislosť s exekučným konaním a na ktoré by sa dokonca ani len teoreticky nemohlo vzťahovať Nariadenie Brusel I. Čo sa týka rozhodcovského konania v USA povinný ani nebol stranou predmetného konania a navyše v zmysle čl. 1 ods. 2 písm. d) Nariadenie Brusel I. sa na rozhodcovské konanie neaplikuje. Nariadenie Brusel I. sa uplatňuje výlučne na občianske a obchodné veci (viď čl. 1) a takisto sa neuplatňuje na trestné konanie. Takzvané Monacké rozhodnutia z roku 2014, o ktoré sa povinný opiera boli vydané v rámci trestného konania a trestné stíhanie bolo zastavené, pretože sa nikdy nepodarilo vypočuť v tejto veci povinného, ktorý nereagoval na výzvy Monackých orgánov a skrýval sa v zahraničí. Pre predmetné exekučné konanie je tak jediným relevantným rozsudkom, ktorý predstavuje exekučný titul, navyše opatrený osvedčením v zmysle čl. 53 Nariadenia Brusel I. na príslušnom tlačive podľa prílohy I. Nariadenia Brusel I., rozhodnutie francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance do Bobigny z 13.11.2018. Poukázal na čl. 52, čl. 39, čl. 53 Nariadenia Brusel I. Francúzsky právny poriadok nevyžaduje právoplatnosť rozsudku a umožňuje vykonať exekúciu aj na základe tzv. dočasného výkonu exekúcie, pričom táto sa vykoná bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný opravný prostriedok vo veci samej. Povinný ako dôvod zastavenia exekúcia uvádza tzv. Monacké rozsudky, ktoré boli vydané výlučne v rámci trestného konania a ktorými sa celkom jednoznačne nikdy nerozhodovalo v merite veci, a teda ani teoreticky nemôžu byť uznané v SR ako tzv. skoršie rozsudky pre účely nariadenia Brusel I, ktoré sa na trestné veci vôbec neaplikuje. Ďalším čisto špekulatívnym pokusom povinného je uvedenie rozhodcovského rozsudku z USA, na čo sa samozrejme Nariadenie Brusel I. neaplikuje a navyše povinný nikdy nebol účastníkom predmetného rozhodcovského konania v USA. Poukázal na postup súdu v súlade s § 53 ods. 1, 2 a § 54 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na čl. 38 Nariadenia Brusel I. a uviedol, že sa jedná o možnosť a nie povinnosť súdu v takomto prípade prerušiť konanie. Súd by mal zvážiť, či za daných okolností skutočne existujú dôvodné pochybnosti o konečnom výsledku rozhodnutia a či sporová strana nechce napadnutím súdneho rozhodnutia v štáte pôvodu proces jeho uznania a výkonu len zbytočne predĺžiť. Podanie opravného prostriedku v štáte pôvodu samé osebe teda neznamená automatické prerušenie konania, v ktorom sa účastník dovoláva súdneho rozhodnutia vydaného v inom štáte. Účelom článku 38 Nariadenia Brusel I. nie je primárne umožniť účastníkom prerušenie exekučného konania, ale čl. 38 predstavuje len všeobecný sekundárny spôsob obrany povinného v prípade, že nemá možnosť sa účinne brániť proti výkonu rozhodnutia v štáte, v ktorom bol predmetný rozsudok vydaný. Povinný sa bráni proti výkonu rozhodnutia priamo vo Francúzsku, kde podal proti dočasnému výkonu rozsudku návrh na zastavenie exekúcie. Povinný zámerne zamlčal skutočnosť, že konajúci francúzsky súd nielenže jeho návrh proti tzv. dočasnému výkonu rozsudku rozhodnutím z 16.07.2019 v plnej miere zamietol, ale mu naviac aj udelil pokutu 6 000,00 EUR, odsúdil ho na náhradu škody v prospech oprávneného vo výške 3 000,00 EUR za šikanózny proces a ďalších 2 500,00 EUR podľa čl. 700 francúzskeho súdneho poriadku a taktiež na náhradu trov konania. Povinnému vo Francúzsku nehrozí, že by prípadným vykonaním exekúcie hrozila nenapraviteľná ujma v dôsledku toho neexistujú žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie podľa čl. 38 Nariadenia Brusel I., pretože ani prípadný úspech povinného v rámci odvolania by neznamenal, že by

návrat do pôvodného stavu bol obtiažny ako celkom účelovo uvádza povinný. Exekúcia vo Švajčiarsku nebola ani náhodou prerušená, ani zastavená, tak ako sa to snaží interpretovať povinný, iba bola v súlade so švajčiarskou legislatívou predložená Okresnému súdu v Höfe, a to zo strany švajčiarskych orgánov príslušných na výkon rozhodnutia, čo je štandardný legálny postup. Oprávnený navrhuje súdu, aby v plnej miere zamietol všetky návrhy povinného na zastavenie, prerušenie a odklad exekúcie a zaviazal povinného k náhrade trov exekučného konania. Oprávnený v plnej miere trvá na podanom návrhu a žiada, aby exekučné konanie pokračovalo v zmysle podaného návrhu. Dňa 20.02.2020 doručil oprávnený súdu úradný preklad rozsudku Odvolacieho súdu v Paríži, ktorý zamietol odvolanie povinného voči vykonateľnému rozsudku prvostupňového súdu v Bobigny (exekučný titul). Povinný nedisponuje žiadnymi ďalšími opravnými prostriedkami. Žiadame preto konajúci súd, aby rozhodol o pokračovaní exekúcie, na ktorej oprávnený naďalej trvá v plnom rozsahu.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 26.09.2019 Predloženie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že doručený návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol povinnému zaslaný dodatočne prostredníctvom poštovej prepravy dňa 30.08.2019. Má za to, že povinný neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko sa neodvoláva ani na jeden zo zákonných predpokladov zastavenia exekúcie. Ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka povinný, Zaslanie exekučného titulu + doručenka povinný.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak

a) povinný v priebehu exekúcie zomrel, b) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods.9, c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne, f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhané nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel, g) z osobitného predpisu vyplýva, že exekúcia sa odkladá alebo že sa prerušuje, h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

13. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.

14. Podľa § 48 ods. 5 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje na vykonanie exekúcie rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti, oprávnený pripojí aj rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu. Ak o uznaní cudzieho exekučného titulu rozhodol súd v osobitnom konaní podľa osobitného predpisu, oprávnený pripojí aj rozhodnutie o uznaní. Ak bol cudzí exekučný titul osvedčený podľa osobitného predpisu a ako podmienka jeho výkonu sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o jeho vykonateľnosti, oprávnený pripojí aj osvedčenie.

15. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

16. Podľa § 53 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyžaduje osvedčenie.

17. Podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, ak je podkladom na vykonanie exekúcie cudzí exekučný titul, k upovedomeniu o začatí exekúcie sa pripoja aj iné listiny, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K upovedomeniu sa pripojí aj cudzí exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už skôr. 18. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa (ďalej len ), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Slovenskej republiky (ďalej len „“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

20. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

21. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 23. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. d) Nariadenia, toto nariadenie sa neuplatňuje na rozhodcovské konanie.

24. Podľa čl. 36 ods. 1 Nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

25. Podľa čl. 36 ods. 2 Nariadenia, každý zainteresovaný účastník môže postupom ustanoveným v oddiele 3 pododdiele 2 podať návrh na rozhodnutie o tom, že neexistujú dôvody na zamietnutie uznania uvedené v článku 45.

26. Podľa čl. 36 ods. 3 Nariadenia, ak výsledok konania na súde členského štátu závisí na posúdení zamietnutia uznania ako predbežnej otázky, potom tento súd má právomoc v tejto otázke.

27. Podľa čl. 38 písm. a) Nariadenia, súd alebo orgán, na ktorom sa účastník dovoláva rozsudku vydaného v inom členskom štáte, môže čiastočne alebo úplne prerušiť konanie, ak je rozsudok v členskom štáte pôvodu napadnutý.

28. Podľa čl. 39 Nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti.

29. Podľa čl. 43 ods. 1 Nariadenia, ak sa žiada o výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte, osvedčenie vydané podľa článku 53 sa doručí osobe, proti ktorej sa žiada o výkon, pred prvým opatrením v rámci výkonu rozsudku. K osvedčeniu sa pripojí rozsudok, ak sa tejto osobe nedoručil už skôr.

30. Podľa čl. 45 ods. 1 Nariadenia, uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovaného účastníka zamietne: a) ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) dožiadaného členského štátu; d) ak je rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho uznanie v dožiadanom členskom štáte.

31. Podľa čl. 46 Nariadenia, výkon rozsudku sa na návrh osoby, proti ktorej sa žiada o výkon, zamietne, ak sa preukáže existencia niektorého z dôvodov uvedených v článku 45.

32. Podľa čl. 53 Nariadenia, súd pôvodu na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie na tlačive v prílohe I. 33. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

34. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, na odklad exekúcie a prerušenie exekučného konania, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie a prerušenie exekučného konania, s vyjadrením súdneho exekútora a ich všetkými prílohami zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej

republike, a to konkrétne cudzí exekučný titul, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, a to Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

35. Nakoľko povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 v spojení s § 61k ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku, čl. 36 ods. 2 a 3, čl. 45 ods. 1 písm. a) a d), čl. 46 a čl. 43 ods. 1 Nariadenia, súd poukazuje na čl. 36 ods. 1 Nariadenia a čl. 39 Nariadenia. Pokiaľ povinný namieta, že mu podľa čl. 43 ods. 1 Nariadenia a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku nebolo predložené Osvedčenie v zmysle čl. 53 Nariadenia, súd uvádza, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie a následnej Oprave vád návrhu na vykonanie exekúcie predložil Osvedčenie k rozsudku v občianskych a obchodných veciach podľa čl. 53 Nariadenia. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 15.09.2019 uviedol, že exekučný titul bol povinnému zaslaný dodatočne prostredníctvom poštovej prepravy dňa 30.08.2019, pričom o tom súdu predložil aj doručenku od povinného. Nakoľko povinný tvrdí, že rozsudok je nezlučiteľný so skoršími Monackými rozhodnutiami a rozhodcovským rozsudkom, súd uvádza, že vyššie uvedené Nariadenie sa vzťahuje na uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, teda nie trestných, keďže Monacké rozhodnutia boli vydané v rámci trestného konania a trestné stíhanie bolo zastavené, nakoľko sa nepodarilo vypočuť povinného. Pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, na ktorý poukazuje povinný, predmetné Nariadenie sa neuplatňuje sa na rozhodcovské konanie, pričom povinný nebol ani stranou predmetného konania.

36. Pokiaľ povinný podal návrh na prerušenie exekučného konania podľa čl. 38 písm. a) Nariadenia, súd má za to, že len môže čiastočne alebo úplne prerušiť konanie, ak je rozsudok v členskom štáte pôvodu napadnutý, avšak nemusí. Podľa tvrdenia oprávneného, povinný sa bráni proti výkonu rozhodnutia priamo vo Francúzsku, kde podal proti dočasnému výkonu rozsudku návrh na zastavenie exekúcie. Konajúci francúzsky súd nielenže jeho návrh proti tzv. dočasnému výkonu rozsudku rozhodnutím z 16.07.2019 v plnej miere zamietol, ale mu naviac aj udelil pokutu 6 000,00 EUR, odsúdil ho na náhradu škody v prospech oprávneného vo výške 3 000,00 EUR za šikanózny proces a ďalších 2 500,00 EUR podľa čl. 700 francúzskeho súdneho poriadku a taktiež na náhradu trov konania. Povinnému vo Francúzsku nehrozí, že by prípadným vykonaním exekúcie hrozila nenapraviteľná ujma. Exekúcia vo Švajčiarsku podľa tvrdenia oprávneného nebola ani náhodou prerušená, ani zastavená, iba bola v súlade so švajčiarskou legislatívou predložená Okresnému súdu v Höfe, a to zo strany švajčiarskych orgánov príslušných na výkon rozhodnutia, čo je štandardný legálny postup. Oprávnený dňa 20.02.2020 predložil súdu úradný preklad rozsudku Odvolacieho súdu v Paríži, z ktorého má súd za preukázané, že Odvolací súd v Paríži, Č.. Q. XX/XXXXX - Č.. S. XXLX-N.-C.-C. M. XX.XX.XXXX vydal V. X. V. S. K. S. N. R. Ú. S., z ktorého je zrejmé, že sudkyňa nariaďuje zamietnuť odvolanie povinného na súde.

37. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 c), d) Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

39. Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, súd uvádza, že o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 rozhoduje súdny exekútor. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na prerušenie exekučného konania, a preto návrh povinného na prerušenie exekučného konania v zmysle zamietol. 41. Podľa Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

42. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

43. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 44. Oprávnený vo Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada, aby súd zaviazal povinného k náhrade trov exekučného konania.

45. Súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko vo Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol, že si uplatňuje trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a neuviedol ani výšku trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.