Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: X.-Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O.: X Y. P. J., B., E., R. E., zastúpeného: Mgr. Peter Petrík, LL.M., advokát, so sídlom Poľnohospodárska 26, Bratislava, IČO: 52 501 574, proti žalovaným: 1/ H. S., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X, V., Š., 2/ H. W. S., K.. XX.XX.XXXX, O. S. X.-W. X/XX, V., Y., zastúpenému: Mgr. Lukáš Reguli, advokát, so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 51 911 469, 3/ auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 36 765 121, zastúpenému: AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 52 360 458, 4/ Q.. P. G., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, O., zastúpenému: hbr advokáti s.r.o., so sídlom: Kalinčiakova 33, Bratislava, IČO: 47 239 310, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie neexistencie záložného práva, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2022 sa žalobca voči žalovaným domáhal (i) určenia, že dražba č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2022 (správne 23.12.2021, pozn. súdu), zverejnená v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX (správne XXX/XXXX, pozn. súdu), vykonaná dražobníkom auctio s.r.o. na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie B., obec Bratislava

- mestská časť B., okres Bratislava II, a to na stavbu so súpisným č. XXXXX, druh stavby - rodinný dom, postavený na parcele parc. č. XXX/X, na pozemky parc. č. XXX/X o výmere 201 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 25 m2, druh pozemkov - záhrada, a na pozemok parc. č. XXX/X o výmere 78 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie (ďalej spolu len "nehnuteľnosti"), je neplatná; (ii) určenia, že záložné právo na nehnuteľnosti zriadené zmluvou o zriadení záložného práva a zmluvou o zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti zo dňa 17.04.2009 nevzniklo.

2. Žalobou uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému 1/ pohľadávku v celkovej výške 274.942,50 eur s príslušenstvom, ktorá mu bola priznaná rozsudkom francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.11.2018, čo potvrdzuje osvedčenie vydané podľa čl. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.1215/2012 zo dňa 21.12.2018. Vo veci vymáhania uvedenej pohľadávky je vedené exekučné konanie o vymoženie pohľadávky na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , a to od 19.01.2019. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ sa dlhodobo vyhýba úhrade svojho dlhu voči žalovanému a doposiaľ mu ju neuhradil ani čiastočne. Žalovaný 1/ sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, pričom miesto je posledného pobytu na území SR bolo na adrese Ž. XXA, O., na ktorej sa nachádza rodinný dom,

ktorý bol pôvodne vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalovaný 2/ je otcom žalovaného 1/, dlhodobo žije v Rakúsku a bol navrhovateľom dražby na predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný 3/ je obchodná spoločnosť, ktorá bola dražobníkom. Žalovaný 4/ je vydražiteľom nehnuteľností. Žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. Na liste vlastníctva č. XXXX bolo dlhé roky v časti C vyznačené záložné právo a takisto aj vecné bremeno doživotného užívania v prospech matky žalovaného 1/ U. Q., ktorá však už zomrela. Touto právnou udalosťou odpadla nutnosť udelenia jej súhlasu s exekúciou nehnuteľností v zmysle . Okresný súd Bratislava II zriadil na nehnuteľnostiach na základe návrhu žalobcu aj zabezpečovacie opatrenie v jeho prospech. Pani U. Q., ktorá bola matkou žalovaného 1/, ešte pred svojou smrťou bezodplatne postúpila zmluvou z októbra 2020 pohľadávku vo výške približne 409.000,- na žalovaného 2/. O týchto skutočnostiach sa žalobca dozvedel až na základe výpisov z Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, o ktoré požiadal v roku 2021. Následne žalovaný 2/ realizoval záložné právo formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného 3/, až kým sa v opakovanej dražbe (dražba č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2021 zverejnená v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX vykonaná dražobníkom auctio s.r.o.) nepodarilo predmetné nehnuteľnosti predať žalovanému 4/ príklepom licitátora dňa 23.12.2021. Žalovaný ďalej uviedol, že záložné právo na nehnuteľnosti bolo formálne zriadené zmluvou o zriadení záložného práva a zriadení vecného bremena uzavretou medzi žalovaným 1/ a jeho matkou U. Q. zo dňa 17.04.2009. V tejto zmluve sa v čl. 2 uznanie dlhu uvádza, že žalovaný 1/ uznáva svoj dlh vo výške 409.120,56 eur z titulu plnenia všetkých záväzkov za nehnuteľnosti. Z prílohy č. l, ktoré tvorí čestné vyhlásenie U. Q., vyplýva, že dom mala zaplatiť osobne z určitého bankového účtu (časť čísla účtu je vybielená) a napísať na jej syna H. S. (žalovaného 2/). Podľa názoru žalobcu žiadnu z týchto skutočností nie je možné reálne objektívne preveriť, pričom celý koncept zriadenia záložného práva a doživotného vecného bremena, a to celé na základe uznania dlhu a určenia výšky pohľadávky čestným vyhlásením a taktiež na základe následného postúpenia pohľadávky (dokonca bezodplatne), bol vytvorený účelovo so zámerom zamedziť akýmkoľvek veriteľom žalovaného 1/ exekvovať rodinný dom, ktorého bol žalovaný 1/ vlastníkom. Na podporu uvedeného svedčia podľa žalobcu viaceré skutočnosti. V prvom rade žalovaný 1/ nikdy v živote v predmetných nehnuteľnostiach nebýval a ani ich inak neužíval. Konečným užívateľom nehnuteľností bola vždy jeho matka U. Q.. Podľa žalobcu je krajne nelogické, aby matka kúpila svojmu synovi dom a ďalej doňho investovala s tým, že majiteľom tejto nehnuteľnosti bol stále jej syn, ktorý v ňom nikdy nežil, keďže sa zdržiaval "vtedy i teraz v zahraničí" (podľa prvej vety čestného vyhlásenia). Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa žalobcu svedčí o tom, že išlo o účelovú montáž, je skutočnosť, že samotná záložná zmluva neobsahuje konkrétne určenie splatnosti pohľadávky v pomerne vysokej sume s tým, že nikdy nedošlo ani len k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného 1/, t. j. žalovaný 1/ svojej matke nikdy neuhradil ani len jedinú splátku. To podľa názoru žalobcu znamená, že predmetná pohľadávka bola iba fiktívna. Žalobca v tejto súvislosti žiadal súd, aby "konsekventne nechal preveriť pôvod finančných prostriedkov použitých na nákup nehnuteľností, resp. aby k tomu zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorí sú jediní v pozícii tieto skutočnosti preukázať". Žalobca bol toho názoru, že v tomto prípade viazne dôkazné bremeno na žalovaných 1/ a 2/. Žalobca ďalej poukázal na to, že následne malo dôjsť k bezodplatnému postúpeniu celej pohľadávky vo výške zhruba 409.000,- eur na žalovaného 2/, pričom hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku je len 269.000,- eur. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný 1/ so svojou matkou pohľadávku ešte umelo formálne navýšili. Žalobca sa domnieval, že skutočný priebeh kúpy a následný koncept zabezpečenia nehnuteľností voči dražbám prebiehal tak, že žalovaný 1/ poskytol všetky potrebné finančné prostriedky na ich kúpu s úmyslom zakúpiť si nehnuteľnosť, v ktorej bude do konca života bývať jeho matka, a účelovo ju zabezpečiť voči veriteľom. O tom podľa žalobcu svedčí aj následné bezodplatné postúpenie pohľadávky na žalovaného 2/, po realizácii ktorého došlo hneď k realizácii záložného práva a viacerým pokusom o dražbu nehnuteľností, keďže žalovaný 2/ si musel byť veľmi dobre vedomý, že žalovaný 1/ nikdy nesplácal a ani nemal v úmysle splatiť svoj fiktívny dlh voči U. Q.. Žalobca spochybnil výšku a aj reálnosť existencie pohľadávky U. Q. voči žalovanému 1/, ktorá je založená na objektívne neoveriteľných tvrdeniach, uznaniach dlhu a čestných vyhláseniach. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že samotný žalovaný 1/ bol a je veľmi zámožný (on sám o sebe dokonca viackrát z pozície investičného poradcu vyhlasoval, že je multimilionár) a v čase, keď sa uskutočňovali predmetné úkony týkajúce sa nehnuteľností, žalovaný 1/ okrem iného vlastnil veľmi drahú vilu v St. Jean Cap Ferrat, čo je jedna z najlukratívnejších častí francúzskej riviéry, kde sú ceny akýchkoľvek nehnuteľností mnohonásobne vyššie než vo B.. Podľa žalobcu preto existuje logický predpoklad podporený aj následným dlhoročným správaním zúčastnených (t. j. neexistenciou splácania údajného dlhu), že žalovaný 1/ nemal vôbec žiaden dôvod si akúkoľvek čiastku požičiavať od svojej matky, avšak práve naopak.

Žalobca ďalej tvrdil, že ani samotné záložné právo U. Q. nemohlo nikdy platne vzniknúť, keďže pohľadávka U. Q. (následne bezodplatne postúpená na žalovaného 2/) mala byť základom pre vznik záložného práva (ako tzv. hlavná obligácia, ku ktorej je záložné právo akcesorické), a to aj napriek skutočnosti, že boli formálne uzavreté príslušné zmluvy (záložná, o zriadení vecného bremena, o postúpení pohľadávky), ktoré príslušný katastrálny odbor bez bližšieho skúmania len čisto formálne zapísal. Podľa žalobcu teda išlo o disimulované právne úkony, ktoré nemali žiadne ekonomické opodstatnenie. Žalobca teda tvrdil, že záložné právo na nehnuteľnostiach nevzniklo, a to z dôvodu reálnej neexistencie pohľadávky, ktorú malo toto záložné právo zabezpečovať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.05.2004 sp. zn. . Žalovaný bol presvedčený, že v konaní má naliehavý právny záujem žalobcu, keďže určenie neplatnosti dražby by znamenalo zmenu jeho právneho postavenia ako záložného veriteľa, ktorého právo je vyznačené na liste vlastníctva č. XXXX na základe zabezpečovacieho opatrenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 26.07.2021. Podľa žalobcu je jeho právo na úhradu jeho pohľadávky ohrozené, keďže žalovaný 1/ nemal a nemá okrem nehnuteľností iný relevantný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky. Dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu sú nepochybné, pretože nárok žalobcu bol nielenže priznaný francúzskym súdom, ale žalovaný ho už aj bol donútený čiastočne plniť vo Švajčiarsku, kde takisto prebieha voči žalovanému exekúcia. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ dlhodobo vôbec nežije na Slovensku a jeho medzinárodné pôsobenie (striedavo žil v Monaku, Francúzsku a teraz vo Švajčiarsku) je dlhodobo pochybné, keďže žalovaný 1/ bol za svoju činnosť viackrát trestne stíhaný a dokonca aj odsúdený v Monaku, avšak od výkonu trestu ho zachránila amnestia. Podľa žalobcu žalovaný 1/ dlží vo Francúzsku na daniach približne 300.000,- eur, preto je zrejmá jeho motivácia vyhýbať sa plneniu dlhov akýmkoľvek spôsobom.

3. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: notárska zápisnica zo dňa 23.12.2021 č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, obchodný vestník č. XXX/XXXX - oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, informatívne výpisy z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. zo dňa 29.03.2021 a zo dňa 23.03.2022, návrh na vykonanie záznamu o zmene záložného veriteľa do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2021, zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2020, zmluva o zriadení záložného práva a o zriadení vecného bremena zo dňa 17.04.2009, čestné vyhlásenie zo dňa 14.04.2009, výpis z francúzskeho katastra nehnuteľností, rozsudok odvolacieho súdu v Paríži zo dňa 20.01.2020 spolu s úradným prekladom, osvedčenie o vykonateľnosti rozsudku spolu s úradným prekladom, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.03.2020 sp. zn. .

4. Žalovanému 1/ bola žaloba doručená dňa 19.05.2022. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný 1/ sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

5. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany uviedol, že o dobrovoľných dražbách (ďalej len "") vymedzuje dôvody, pre ktoré sa možno na súde domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to (i) ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo (ii) ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukázal na to, že samotný žalobca v podanej žalobe argumentoval, že záložné právo nemohlo platne vzniknúť aj napriek skutočnosti, že záložná zmluva bola formálne uzatvorená. Zákon však ako dôvod na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby jasne vymedzuje "spochybnenie platnosti záložnej zmluvy" a nie "spochybnenie" vzniku záložného práva, o ktorom súd nie je oprávnený v tomto konaní rozhodovať. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na to, že žalobca nikde v žalobe netvrdí, že by pri procese dražby malo dôjsť k porušeniu akýchkoľvek ustanovení Vzhľadom na uvedené bol žalovaný 2/ toho názoru, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v , odôvodňujúcich určenie neplatnosti dražby, a preto je nárok uplatnený žalobcom v tejto časti v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný 2/ takisto argumentoval, že v zmysle a katastrálneho zákona (ďalej len "") príslušná správa katastra v čase podania návrhu na vklad na podklade záložnej zmluvy preskúmala platnosť záložnej zmluvy a taktiež preskúmala, či bol úkon urobený v predpísanej forme, pričom pri rozhodovaní o povolení vkladu správa katastra prihliadala aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vo vzťahu k druhému žalobou uplatnenému nároku na určenie neexistencie záložného práva žalovaný 2/ uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V tejto

súvislosti poukázal na to, že prostredníctvom dražby došlo k výkonu záložného práva, ktoré v zmysle zaniklo. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nemožno hovoriť o existencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na takomto určení., pretože nie je prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto už zanikli. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom tvrdené skutočnosti o neexistencii pohľadávky, resp. záložného práva považuje len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia a domnienky, ktoré nie sú podporené žiadnymi dôkazmi, a preto ich žalovaný 2/ v celom rozsahu považuje za nepreukázané. Žalobca podľa názoru žalovaného 2/ nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden relevantný dôkaz, a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobcom predložené listinné dôkazy (zmluva o postúpení pohľadávky, čestné prehlásenie U. Q.J.) nepreukazujú tvrdenia žalobcu, ale práve naopak. Žalovanému 2/ pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky neboli odovzdané žiadne iné dokumenty, ktorými by mohol podložiť popretie skutkových tvrdení žalobcu, okrem tých, ktoré predložil samotný žalobca. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na to, že záložná zmluva bola podpísaná ešte v roku 2009 a v tom istom roku bol povolený aj vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, teda k vzniku samotnej pohľadávky a aj k vzniku jej zabezpečenia prišlo viac ako 10 rokov predtým, ako vznikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/, ktorú si v súčasnosti vymáha v exekučnom konaní. Žalovaný 2/ preto považoval tvrdenia žalobcu o disimulovanom právnom úkone za absolútne nedôvodné. Žalovaný 2/ pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky vychádzal najmä zo skutočností vyplývajúcich zo záložnej zmluvy vrátane čestného prehlásenia, v ktorom žalovaný 1/ ako dlžník pohľadávku v celom rozsahu uznal. Žalovaný 2/ preto nemal akýkoľvek dôvod pochybovať o vzniku pohľadávky. Ak by nebola zrealizovaná pani Q. prehlásená úhrada kúpnej ceny, existuje podľa žalovaného 2/ predpoklad, že by v tom čase prišlo zo strany predávajúceho k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, resp. že by určenie vlastníckeho práva bolo predmetom súdneho konania. To sa však nestalo. Ani po postúpení pohľadávky na žalovaného 2/ neprišlo zo strany žalovaného 1/ k akémukoľvek spochybneniu vzniku alebo výšky pohľadávky.

6. Žalovaný 2/ v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy.

7. Žalovaný 3/ v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že ako dražobník organizoval dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 23.12.2021 v zasadacej miestnosti nachádzajúcej sa na prvom vyvýšenom nadzemnom podlaží na adrese Štefánikova 9, Nitra, a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou Q.. A. Z., notárskou kandidátkou, konajúcou na základe poverenia X.. Q. Z., notára so sídlom v Piešťanoch, Námestie 1. mája 1121/14, pod K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/ XXXX. Dobrovoľná dražba bola ukončená udelením príklepu vydražiteľovi (žalovanému 4/), ktorý urobil najvyššie podanie. Ako vyplýva aj z notárskej zápisnice, ktorou bol priebeh dobrovoľnej dražby osvedčený, počas dražby neboli vznesené žiadne námietky proti jej priebehu. Žalovaný 3/ bol toho názoru, že ako dražobník postupoval pri organizácii dobrovoľnej dražby v súlade so a s náležitou odbornou starostlivosťou. Dobrovoľná dražba bola vykonaná na návrh žalovaného 2/ ako záložného veriteľa, pričom žalovanému 2/ podľa príslušného listu vlastníctva svedčilo záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré v poradí predchádzalo záložnému právu žalobcu, žalovaný 2/ písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva podľa , a poskytol dražobníkovi potrebnú súčinnosť na zistenie pravosti a výšky pohľadávky, a to predložením príslušných listín. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktorými žalobca spochybnil platnosť dobrovoľnej dražby alebo existenciu záložného práva, žalovaný 3/ poukázal na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby niekoľko mesiacov pred konaním dobrovoľnej dražby, keďže predmet dražby bol vydražený až v 3. kole dražby a žalovaný 3/ žalobcu prvýkrát písomne notifikoval už dňa 01.07.2021. Žalobca mal preto podľa názoru žalovaného 3/ dostatok času na to, aby sa v prípade pochybností o existencii záložného práva a zákonnosti jeho výkonu obrátil na súd so žiadosťou o určenie neexistencie záložného práva a o nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Žalovaný 3/ v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: príloha č. 1 k zmluve o vykonaní dražby

- vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 25.05.2021, doručenka zo dňa 01.07.2021, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 30.06.2021.

9. Žalovaný 4/ v rámci procesnej obrany uviedol, že mu nie je známy súčasný ani minulý vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, a to ani ich vzájomné konflikty a ďalšie vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli kedykoľvek v minulosti. Pre žalovaného 4/ sú žalobca, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ cudzími osobami, s

ktorými nebol nikdy pred týmto súdnym konaním v akomkoľvek styku, nepozná ich zo žiadnej stránky svojho doterajšieho života a žiadnym spôsobom nebol s nimi ani v minulosti, ani v súčasnosti v kontakte. Vzhľadom na svoju účasť na dražbe mal žalovaný 4/ vedomosť iba o tom, že žalovaný 1/ bol v čase konania dražby vlastníkom nehnuteľností. Rovnako je pre žalovaného 4/ cudzou osobou i pani U. Q. (matka žalovaného 1/), z toho dôvodu nemohol žalovaný 4/ potvrdiť či vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že na liste vlastníctva č. XXXX bolo vyznačené záložné právo a vecné bremeno v jej prospech. Žalovaný 4/ nemal vedomosť ani o tom, akým spôsobom pani U. Q. prevádzala svoju pohľadávku na žalovaného 2/, ktorý následne realizoval výkon záložného práva. Žalovaný 4/ poznal iba žalovaného 3/, ktorý je dražobníkom a s ktorým bol z dôvodu svojej účasti na dražbe v kontakte. Tvrdenia žalobcu o tom, že pohľadávka U. Q. voči žalovanému 1/ a s tým súvisiaci vznik záložného práva sú účelové, žalovaný 4/ považoval za nepreukázané. Žalovaný 4/ síce nepoznal okolnosti vzniku pohľadávky U. Q. voči žalovanému 1/ a spôsob, akým s touto pohľadávkou nakladala, avšak z tvrdení žalobcu je podľa žalovaného 4/ zrejmé, že ani on nepoznal pozadie vzniku tejto pohľadávky, a teda z jeho strany ide iba o jeho domnienky či hypotézy. Okrem zmluvy o zriadení záložného práva žalobca nepredložil na preukázanie svojich tvrdení žiadne listiny, ktoré by jeho domnienky potvrdzovali, a preto ich nemožno považovať za iné než za nepreukázané. Podľa názoru žalovaného 4/ žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Naopak, predložené dôkazy preukazujú, že žalovaný 1/ mal skutočne voči svojej matke záväzok zabezpečený záložným právom, ktoré bolo vykonané práve dobrovoľnou dražbou, v dôsledku čoho akékoľvek nároky tretích osôb na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/ zanikli. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere. V čase, keď zvažoval svoju účasť na dobrovoľnej dražbe, vzal do úvahy lokalitu, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, i parametre samotnej stavby - rodinného domu, na základe čoho sa rozhodol uchádzať sa v dobrovoľnej dražbe o tieto nehnuteľnosti. Žalovaný 4/ sa tiež oboznámil s dostupnými listinami. V čase, kedy žalovaný 4/ zvažoval účasť na dobrovoľnej dražbe a v čase dobrovoľnej dražby, boli v časti ťarchy na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. zapísané ťarchy tak, ako sú špecifikované na 4. strane notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 23.12.2021, t. j. záložné právo v prospech žalovaného 2/ a v časti poznámky oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným 2/ a oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Ku dňu konania dobrovoľnej dražby síce bolo zapísané na liste vlastníctva zabezpečovacie opatrenie Okresného súdu Bratislava II, ktorým bolo zriadené záložné právo v súvislosti s konaním, ktorého účastníkom bol žalobca, avšak žalovaný 4/ nemal dôvod bližšie skúmať obsah a pozadie vzniku záložných práv zapísaných na liste vlastníctva, o to viac, keď mu bolo zrejmé, že výťažok získaný dobrovoľnou dražbou bude použitý práve na úhradu zapísaných záložných práv, v dôsledku čoho očakával (a čo sa i stalo), že nadobudne nehnuteľnosti nezaťažené akýmikoľvek záložnými právami, teda nehnuteľnosti s tzv. čistým listom vlastníctva. Nie je spravodlivé požadovať od žalovaného 4/ ako právneho laika, že bude rozsiahlo, na vlastnú päsť vyšetrovať a skúmať dôvody a pozadie vzniku záložných práv zapísaných na nehnuteľnostiach, ktoré nadobúda v dobrovoľnej dražbe, keď určitým garantom zákonnosti a odbornosti pri dobrovoľnej dražbe je dražobník - žalovaný 3/. Do začatia tohto konania nemal žalovaný 4/ vedomosť o tom, že žalobca eviduje voči žalovanému 1/ pohľadávku v celkovej výške 274.942,50 eur s príslušenstvom. Pokiaľ mal žalobca obavu o to, že žalovaný 1/ sa zbavuje svojho majetku a jeho pohľadávka nebude môcť byť uspokojená, nič mu nebránilo nechať zapísať na list vlastníctva poznámku podľa katastrálneho zákona o prebiehajúcom exekučnom konaní, keďže podľa jeho slov prebieha exekučné konanie už od 19.01.2019 (a dražba sa konala dňa 23.12.2021). Žalobca mal podľa názoru žalovaného 4/ dostatok času na vykonanie úkonov smerujúcich k ochrane jeho práv veriteľa. Žalovaný 4/ v tejto súvislosti poukázal na zásadu "právo patrí bdelým". Pasivitu žalobcu preto nemožno pričítať na ťarchu žalovaného 4/. Ak by mal žalovaný 4/ vedomosť o exekúcii vedenej žalobcom, a to z poznámky, ktorá by prípadne bola na liste vlastníctva zapísaná, žalovaný 4/ by sa neuchádzal o nehnuteľnosti, keďže je zrejmé, že by jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mohlo byť ohrozené. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na predmete tohto konania, že nepozná žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a ich vzájomné vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku vyvolali exekúciu vedenú v prospech žalobcu a neprospech žalovaného 1/. Žalovaný 4/ nekonal s úmyslom sťažiť či zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/, keďže o exekúcii nemal vedomosť.

10. Žalovaný 4/ v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanému 1/ vo výške 274.942,50 eur, ktorá mu bola priznaná rozsudkom francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny zo dňa 13.11.2018 sp. zn. RG 15/08338, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13.11.2018. Túto skutočnosť potvrdzujú aj žalobcom predložené listiny, a to uznesenie Odvolacieho súdu v Paríži zo dňa 20.01.2020 sp. zn. RG 19/02760, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku prvostupňového súdu, a osvedčenie k rozsudku v občianskych a obchodných veciach vydané podľa čl. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.1215/2012 zo dňa 21.12.2018. Žalobca na základe tohto vykonateľného rozsudku doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.01.2019 návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie je vedené pod sp. zn. . Uznesením exekučného súdu zo dňa 02.03.2020 sp. zn. boli návrhy žalovaného 1/ (ako povinného) na zastavenie exekúcie a na prerušenie exekučného konania zamietnuté.

13. Medzi stranami ďalej nebolo sporné a potvrdzuje to aj informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. zo dňa 29.03.2021, že žalovaný 1/ bol pôvodne výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, t. j. stavby so súpisným č. XXXXX, druh stavby - rodinný dom, postavený na parcele parc. č. XXX/X, pozemku parc. č. XXX/X o výmere 201 m2, druh pozemku - záhrada, pozemku parc. č. XXX/X o výmere 25 m2, druh pozemku - záhrada, a pozemku parc. č. XXX/X o výmere 78 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Na predmetnom liste vlastníctva bolo od roku 2009 zapísané na základe zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.04.2009 záložné právo a vecné bremeno (doživotné právo užívania nehnuteľností) v prospech matky žalovaného 1/ U. Q.. Vklad záložného práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 15.05.2009 pod č. B.-XXXX/XX. Zmenou záložného veriteľa, zapísanou do katastra nehnuteľností pod č. G.-XXXX/XXXX, došlo k zápisu nového záložného veriteľa - žalovaného 2/. Zabezpečovacím opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.03.2021 sp. zn. a zapísaným do katastra nehnuteľností pod č. G.-XXXX/XXXX, bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky.

14. Zo zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.04.2009 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako povinným a U. Q. (matkou žalovaného 1/) ako oprávnenou vyplýva, že žalovaný 1/ ako povinný uznal svoj dlh voči oprávnenej vo výške 409.120,56 eur, ktorého bližšia špecifikácia je uvedená v prílohe č. 1 k tejto zmluve, t. j. v čestnom vyhlásení U. Q. zo dňa 14.04.2009. Dlh vznikol povinnému voči oprávnenej z dôvodu, že oprávnená doposiaľ plnila za povinného všetky jeho záväzky, ktoré sa týkajú nehnuteľností, a to záväzkov za zaplatenie kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľností a ich zhodnocovanie (vrátane výstavby garáže), nákladov súvisiacich s údržbou, prevádzkou a ochranou nehnuteľností, vrátane platenia daní z nehnuteľnosti. Povinný uznal svoj dlh čo do dôvodu aj výšky aj napriek tomu, že časť dlhu bola premlčaná. Povinný sa zaviazal dlh zaplatiť kedykoľvek na výzvu oprávnenej. Za účelom zabezpečenia záväzku povinného voči oprávnenej bolo zriadené povinným ako záložcom a záložným dlžníkom záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech oprávnenej ako záložného veriteľa. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v súlade s a nasl. sa zriaďuje k nehnuteľnostiam vecné bremeno, ktoré spočíva v práve oprávnenej doživotne užívať nehnuteľnosti. Z prílohy č. 1 zmluvy - čestného vyhlásenia U. Q. zo dňa 14.04.2009 - vyplýva, že táto napísala dom na svojho syna (žalovaného 1/), ktorý je "trvale bytom vtedy i teraz v zahraničí". Dom zaplatila osobne 04.09.2003 vo výške 5.5 milióna Sk na základe kúpnej zmluvy predávajúcemu z účtu, so svedkom. V roku 2004 dala vystavať garáž do 25 m2 v sume 850.000,- Sk. V roku 2004 dala vykonať vnútorné a vonkajšie úpravy domu, maľovanie domu zvnútra a zvonku, prerábku automatického kúrenia zn. Buderus, úpravu kúpeľne a toaliet, podláh, dverí. Hodnota uvedeného je 1.850.000,- Sk. V roku 2004 dala upraviť dvor a celé okolie domu na dlažbu v hodnote 480.000,- Sk. V roku 2004 dala urobiť nové oplotenie domu a hlavného vchodu, a to automatickú bránu a hlavné oplotenie v sume 580.000,- Sk. V roku 2004 dala vykonať novú úpravu záhrady a výsadbu vzácnych stromov a rastlín vo výške 560.000,- Sk. V roku 2004 kompletne luxusne zariadila celý dom v hodnote 890.000,- Sk. Od roku 2005 doposiaľ sú ročné výdaje na údržbu domu vo výške 120.000,- Sk. V roku 2004 bolo vykonané zabezpečenie domu bezpečnostnou technikou, alarmom a mrežami v hodnote 380.000,- Sk. Od roku 2003 znáša a mesačne platí náklady za plyn, vodu, sipo, elektrinu, poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku, zabezpečenie domu, telefón,

UPC v sume 11.900,- Sk. Ročne platí dane vo výške 8.600,- Sk. Skutočné náklady za dom a v jeho súvislosti sú 368.120,56 eur. Údržba od roku 2005 za každý rok a ďalšie roky je ročne 3.983,- eur. Zaplatené skutočné náklady platené mesačne od roku 2004 doposiaľ sú ročne 5.019,- eur.

15. Zmluvou o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2020, uzavretou medzi U. Q. ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom, bola pohľadávka U. Q. vo výške 409.120,56 eur voči žalovanému 1/, vzniknutá zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 17.04.2009, bezodplatne postúpená na žalovaného 2/. S postúpenou pohľadávkou prešlo z postupcu na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, a to vrátane záložného práva (zapísaného do katastra nehnuteľností pod č. B.-XXXX/XX). Na základe návrhu žalovaného 2/ na vykonanie záznamu o zmene záložného veriteľa do katastra nehnuteľností zo dňa 18.02.2021, bola zmena záložného veriteľa vyznačená v katastri nehnuteľností pod č. G.-XXXX/XXXX.

16. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaný 2/ vykonal svoje záložné právo v prospech predmetných nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách. Vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný 1/, navrhovateľom dražby bol žalovaný 2/, dražobníkom bol žalovaný 3/ a vydražiteľom žalovaný 4/. Žalovaný 2/ vo vyhlásení zo dňa 25.05.2021 (ktoré tvorí prílohu č. 1 k zmluve o vykonaní dražby uzavretej so žalovaným 3/) vyhlásil, že (i) pohľadávka je pravá, jej výška ku dňu 19.05.2021 predstavuje sumu 410.185,39 eur a je splatná v celom rozsahu, (ii) predmet dražby je možné v zmysle dražiť. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa - oznámenie o prvom kole dražby konajúcej sa dňa 04.08.2021 - bolo žalobcovi doručené v zmysle doručenky dňa 07.07.2021. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou dňa 23.12.2021 Q.. A. Z., notárskou kandidátkou, konajúcou na základe poverenia X.. Q. Z., notára so sídlom v Piešťanoch, pod č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX. Dobrovoľnú dražbu vykonal žalovaný 3/ ako dražobník. Dobrovoľná dražba bola vyhlásená na základe oznámenia o dražbe č. XXXXXXXXXX, ktoré bolo dňa 06.12.2021 uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb pod č. K. XXXX/XXXX. Išlo o opakovanú dražbu - tretie kolo dražby. Dobrovoľná dražba bola ukončená udelením príklepu vydražiteľovi (žalovanému 4/), ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 239.000,- eur. Počas dražby neboli vznesené žiadne námietky proti jej priebehu. Výsledok opakovanej dobrovoľnej dražby bol oznámený v obchodnom vestníku č. XXX/XXXX vydanom dňa 29.12.2021. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. zo dňa 23.03.2022 vyplýva, že žalovaný 4/ bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na základe notárskej zápisnice o vykonaní dobrovoľnej dražby č. K. XXX/XXXX zo dňa 23.12.2021 pod č. G.-XXX/XXXX. Žalovaný 4/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti bez tiarch, t. j. na predmetnom liste vlastníctva neboli uvedené žiadne ťarchy.

17. Žalovaný 4/ na pojednávaní dňa 19.01.2023 namietol, že má pochybnosti o zákonnosti získania listinných dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom a ktoré sú súčasťou zbierky listín katastra nehnuteľností. Poukázal na to, že zbierka listín katastra nehnuteľností nie je verejná, ale je prístupná len účastníkom predmetných zmluvných vzťahov. Súd však tieto dôkazy vykonal, pretože v konaní nemal preukázané, že by tieto listinné dôkazy boli získané v rozpore so zákonom (porovnaj a ), resp. mal preukázaný opak. Je síce pravda, že verejnosť zbierky listín katastra nehnuteľností je v zmysle katastrálneho zákona obmedzená a prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Toto ustanovenie však nevylučuje poskytnutie informácií či listín podľa iného právneho režimu, napr. podľa o slobodnom prístupe k informáciám alebo podľa ust. o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý upravuje nazeranie do spisov správnych orgánov. V zmysle tohto ustanovenia správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám (ako účastníkom konania a ich zástupcom), pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Žalobca na pojednávaní uviedol, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor mu poskytol požadované listiny zo zbierky listín katastra nehnuteľností na základe jeho písomnej odôvodnenej žiadosti, ktorú súdu aj krátkou cestou predložil na nahliadnutie; za poskytnutie listín zaplatil správny poplatok. Z predmetnej písomnej žiadosti vyplynulo, že žalobca odôvodnil svoju žiadosť tým, že chce tieto listiny predložiť v súdnom konaní. Aj zo žalobcom predložených listín pritom

vyplýva, že tieto sú odpismi (fotokópiami) listín zo zbierky listín katastra nehnuteľností, ktoré boli vyhotovené priamo Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na základe objednávky a ich poskytnutie bolo spoplatnené v zmysle (napr. listiny na č. l. 259 a 265). Konajúci súd preto dospel k záveru, že ide o zákonne získané listinné dôkazy, keďže platí prezumpcia správnosti a zákonnosti správneho konania pred katastrálnym úradom, pričom v tomto súdnom konaní nebol preukázaný opak.

18. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

19. Podľa v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

20. Podľa účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

21. Podľa , ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

22. Podľa (ďalej len "") právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa až 4 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

25. Podľa až 3 záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

26. Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa , ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

29. Podľa vety prvej pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len ""), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

30. Podľa záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

31. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

33. Podľa a žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a na určenie neexistencie záložného práva nie je dôvodný. Súd žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, t. j. nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, ktoré by v prípade preukázania mohli mať za následok neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy (resp. neexistenciu predmetného záložného práva), a teda aj neplatnosť samotnej dobrovoľnej dražby.

35. Žalobný návrh žalobcu pozostával z dvoch samostatných žalobných nárokov. Žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, jednak určenia neexistencie záložného práva. Oba tieto nároky bolo potrebné posudzovať v zásade samostatne.

36. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej žaloby je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Osobitným predpisom je v tomto prípade , ktorý umožňuje osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Naliehavý právny záujem sa v takomto prípade nepreukazuje, keďže vyplýva priamo zo zákona. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby musí byť uplatnené v lehote do troch mesiacov odo dňa príklepu, pričom v zmysle účastníkmi konania o určenie neplatnosti dražby sú okrem dotknutej osoby ako žalobcu navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ a predchádzajúci vlastník ako žalovaný. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby môže byť podaná v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia

37. Procesné podmienky stanovené na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby boli splnené. V konaní bolo nesporné, že žalobcovi patrí pohľadávka voči žalovanému 1/ (ako pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností), ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní. Túto skutočnosť potvrdzujú aj listiny predložené žalobcom, najmä osvedčenie k rozsudku v občianskych a obchodných veciach vydané podľa čl. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.1215/2012 zo dňa 21.12.2018 (ďalej len "nariadenie Brusel I"). V zmysle čl. 52 nariadenia Brusel I pritom platí, že za žiadnych okolností sa rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie v dožiadanom členskom štáte

skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. V zmysle čl. 39 nariadenia Brusel I ďalej platí, že rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti. Pokiaľ by teda žaloba žalobcu o určenie neplatnosti dražby (a o určenie neexistencie záložného práva) bola úspešná, v zmysle by účinky príklepu zanikli ku dňu príklepu, t. j. žalovaný 1/ by bol opätovne zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností a žalobca by mohol uspokojiť svoju pohľadávku v rámci exekúcie predajom predmetných nehnuteľností. Žalobca je preto nepochybne osobou, ktorá bola dobrovoľnou dražbou dotknutá na svojich právach. Žaloba bola takisto podaná v zákonnej trojmesačnej lehote (príklep bol udelený dňa 23.12.2021 a žaloba bola podaná dňa 23.03.2022) a smeruje proti všetkým žalovaným, proti ktorým by v zmysle mala smerovať - proti žalovanému 1/ ako predchádzajúcemu vlastníkovi, žalovanému 2/ ako navrhovateľovi dražby, žalovanému 3/ ako dražobníkovi a žalovanému 4/ ako vydražiteľovi.

38. Pre účely platnej dražby je potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať kumulatívne naplnenie troch podmienok: 1. daná (existujúca), splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa a podľa osobitných právnych predpisov, 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. V prípade spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych podmienok výkonu dražby (záložného práva) alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel nemožno dosiahnuť stav platnej dražby. Z uvedeného logicky vyplýva aj rámec a intencie výkladu prvej vety , ktorá bola pôvodne sústredená na hypotézu začínajúcu dikciou: "V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona..." Z uvedenej dikcie by sa mohlo zdať, že jediným dôvodom neplatnosti dražby mohlo byť akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, okrem prípadov vylúčených v ďalších ustanoveniach Takýto výklad sa zdal na jednej strane extenzívny, na strane druhej vylučoval z dôvodov neplatnosti dražby akékoľvek nedostatky hmotnoprávnych podmienok. Aj z tohto dôvodu do hypotézy dikcie ods. 2 tohto ustanovenia doplnil slová: "...ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo...". Zmenou dikcie zákonodarca sledoval otvorenie širokého rámca hmotnoprávnych predpokladov a podmienok výkonu záložného práva dražbou, hoci sa zameral iba na spochybnenie platnosti záložnej zmluvy. Uvedená zmena bola zrejme motivovaná tým, že spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy predstavuje jeden z najčastejších dôvod neplatnosti dražby, no akýkoľvek reštriktívny výklad je potrebné odmietnuť. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia hmotnoprávnych podmienok, je nevyhnutné dikciu prvej vety ods. 2 predmetného ustanovenia vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená dominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi a pod. Uvedený záver nie je výsledkom výkladovej svojvôle, ale plynie aj z extenzívneho výkladu "porušenia ustanovení tohto zákona", keďže zákon o dobrovoľných dražbách vo svojej podstate pri regulácii jednotlivých inštitútov nadväzuje na esenciálnu hmotnoprávnu úpravu záložného práva a jeho výkonu (porovnaj BUDJAČ, Milan, GIBAĽOVÁ, Janka, STRAKA, Peter a LAZÍKOVÁ, Jarmila. Zákon o dobrovoľných dražbách - komentár. Komentár k [Systém ASPI]. Wolters Kluwer s. r. o. Bratislava: 2017).

39. Konajúci súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/, že v tomto súdnom konaní možno posudzovať len platnosť záložnej zmluvy, a už nie skutočnosť, či záložné právo platne vzniklo alebo či v čase realizácie dobrovoľnej dražby stále existovalo. Takýto zužujúci výklad citovaného ustanovenia je potrebné odmietnuť, pretože by viedol k absurdnému záveru, že súd by musel žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietnuť aj v prípade, ak by mal vykonaným dokazovaním preukázané, že samotná záložná zmluva je síce platná, ale záložné právo nikdy platne nevzniklo alebo už v čase realizácie dobrovoľnej dražby neexistovalo, a teda by išlo o dobrovoľnú dražbu vykonanú v rozpore so zákonom. Navyše, ak by boli skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe preukázané (t. j. že žiadna pohľadávka nikdy neexistovala a išlo o účelové konanie dotknutých), predmetná zmluva o zriadení záložného práva by bola absolútne neplatná prinajmenšom pre rozpor so zákonom (išlo by o simulovaný [predstieraný] právny úkon, ktorý je v zmysle absolútne neplatný) a s najväčšou pravdepodobnosťou aj pre rozpor s dobrými mravmi.

40. Žalobca v podanej žalobe netvrdil porušenie , t. j. porušenie zákonných (procesných) pravidiel pri realizácii dobrovoľnej dražby, a súd takéto porušenie zákona ani nezistil. Žalovaný 3/ ako dražobník podľa názoru súdu postupoval pri realizácii dobrovoľnej dražby v súlade s príslušnými ustanoveniami

41. Žalobca neplatnosť dobrovoľnej dražby odôvodňoval výlučne tým, že neexistovalo záložné právo, na základe ktorého došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby, t. j. absenciou hmotnoprávnej podmienky výkonu dražby. Súd bol takto vymedzeným dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby viazaný. Žalobca tvrdil, že záložné právo na predmetné nehnuteľnosti nikdy nevzniklo, pretože pohľadávka U. Q. voči žalovanému 1/ (ktorú malo záložné právo zabezpečovať) bola fiktívna a predmetné právne úkony (uznanie dlhu, zmluva o zriadení záložného práva, zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky) boli simulované (predstierané), a teda absolútne neplatné pre nedostatok vôle a pre rozpor so zákonom, resp. pre rozpor s dobrými mravmi (v zmysle a ). Konajúci súd však konštatuje, že žalobca tieto svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, a teda v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by jeho skutkové tvrdenia preukazovali, a ani neoznačil také dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol predložiť (porovnaj a ). Dôkazné bremeno ohľadom preukázania žalobcom tvrdených skutočností pritom zaťažovalo žalobcu, keďže v tomto súdnom konaní nešlo o zákonom predvídaný prípad tzv. obráteného dôkazného bremena.

42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2010 sp. zn. ).

43. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a na ich preukázanie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. ).

44. Žalovaní sa v konaní okrem iného bránili tým, že predmetné právne úkony - uznanie dlhu, zmluva o zriadení záložného práva a zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky - sú platné právne úkony, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia existujúcej pohľadávky (v prípade uznania dlhu, zmluva o zriadení záložného práva), resp. ktorých predmetom bolo postúpenie skutočnej pohľadávky (v prípade zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky). Žalovaní v tejto súvislosti odkazovali na listinné dôkazy predložené žalobcom, z ktorých tieto skutočnosti vyplývali. Konajúci súd hodnotí tieto právne úkony ako platné právny úkony, ktoré mali všetky zákonom vyžadované náležitosti. Uznanie dlhu žalovaným 1/ (obsiahnuté v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 17.04.2009) bolo vyhotovené v písomnej forme a obsahuje všetky obsahové náležitosti stanovené v . Platné uznanie dlhu pritom zakladá (vyvrátiteľnú) právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval (existoval čo do dôvodu i výšky). Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 17.04.2009 bola takisto vyhotovená v písomnej forme a obsahuje všetky obsahové náležitosti stanovené v a nasl. . Záložné právo pritom bolo zapísané do katastra nehnuteľností, a teda vzniklo ( ). Zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2020 bola uzavretá v súlade s

príslušnými ustanoveniami o postúpení pohľadávky ( a nasl. ), záložné právo teda platne prešlo žalovaného 2/ ako na nového záložného veriteľa ( v spojení s ). Žalobca pritom netvrdil a ani nepreukazoval, že by pred realizáciou dobrovoľnej dražby došlo k zániku záložného práva iným spôsobom (napr. zánikom zabezpečenej pohľadávky). Konajúci súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalovaní v konaní uniesli svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že predmetné záložné právo a ním zabezpečená pohľadávka vznikli a trvali aj v čase realizácie predmetnej dobrovoľnej dražby (ako hmotnoprávne podmienky výkonu dražby).

45. Bolo preto povinnosťou žalobcu, aby v tomto súdnom konaní preukázal, že predmetné právne úkony sú neplatné pre nedostatok vôle (simuláciu) v zmysle či pre rozpor so zákonom alebo s dobrými mravmi v zmysle . Dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto skutočností ležalo na žalobcovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdil. Preukázaním týchto skutočností by došlo k naplneniu hypotéz uvedených hmotnoprávnych noriem, a teda by sa následne uplatnilo pravidlo obsiahnuté v dispozíciách týchto právnych noriem, t. j. nastúpila by absolútna neplatnosť predmetných právnych úkonov. Je síce pravdou, že súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. Uvedené však platí - vzhľadom na prejednaciu zásadu, ktorá ovláda civilné sporové konanie - len za predpokladu, že skutočnosti, s ktorými sa absolútna neplatnosť právneho úkonu spája, vyjdú v konaní najavo (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010 sp. zn. ). Žalobca však svoje tvrdenia o neexistencii predmetnej pohľadávky a o účelovom (protiprávnom) konaní zúčastnených žiadnym spôsobom nepreukázal. Konajúci súd musí dať v tejto súvislosti za pravdu žalovaným, že zo strany žalobcu išlo len o ničím nepreukázané domnienky a dohady, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní.

46. Nebolo pritom na mieste uplatniť tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej platí, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, pretože na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Negatívnu dôkaznú teóriu totiž nemožno prijímať všeobecne, pretože v praxi môžu nastať prípady, keď je možné preukazovať aj negatívne skutočnosti. Uplatňovanie negatívnej dôkaznej teórie nemôže byť bezbrehé, preto pri preukazovaní negatívnej skutočnosti nie vždy dôkazné bremeno prechádza na protistranu. Nie je totiž úplne pravda, že dokázať je možné len to, čo existuje, a nie to, čo neexistuje. Neexistenciu je možné v niektorých prípadoch preukázať dôkazom o existencii inej skutočnosti, ktorá súdom preskúmavanú neexistenciu vylučuje. V niektorých prípadoch je teda objektívne možné preukázať neexistenciu určitej skutočnosti prostredníctvom iných existujúcich (pozitívnych) komplementárnych skutočností, ktoré túto negatívnu skutočnosť potvrdzujú (preukazujú). V okolnostiach konkrétneho prípadu je preto potrebné dôkladne posúdiť, čo je po materiálnej (nie formálnej) stránke skutočným obsahom tvrdenie strany sporu. Z tohto dôvodu sa v jednotlivom prípade musí skúmať, či určitú negatívnu skutočnosť je možné preukázať prostredníctvom dôkazov preukazujúcich iné pozitívne skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku potvrdzovali (preukazovali) neexistenciu určitej skutočnosti (porovnaj ČENTÍK, Tomáš. Negatívna dôkazná teória - pojem a judikatúra. Dostupné z: www.ulpianus.sk).

47. A práve to je aj prípad tohto sporu. Žalovaný totiž mohol svoje tvrdenia o neexistencii pohľadávky U. Q. voči žalovanému 1/ preukázať návrhom na vykonanie konkrétnych dôkazov, ktoré by preukázali skutočný pôvod týchto finančných prostriedkov (t. j. pozitívnu skutočnosť). Žalobca tvrdil, že účastníci predmetných právnych úkonov (najmä uznania dlhu a zmluvy o zriadení záložného práva) tieto len predstierali a že skutočnosť bola iná. Za týmto účelom mohol navrhnúť výsluch účastníkov týchto právnych úkonov (t. j. žalovaného 1/, keďže U. Q. už zomrela) či výsluch iných zúčastnených osôb. Žalobca ďalej tvrdil, že pohľadávka U. Q. voči žalovanému 1/ bola fiktívna a že všetko v skutočnosti platil žalovaný 1/ (t. j. kúpnu cenu za nehnuteľnosti, náklady rekonštrukcie, zariadenia či údržby nehnuteľnosti a pod.). Žalobca teda mohol preukazovať pôvod týchto finančných prostriedkov, a za týmto účelom mohol navrhovať vykonanie najrôznejších dôkazov (napr. výsluch pôvodného predávajúceho, predloženie výpisov z účtov, faktúr a potvrdení o úhrade atď.). Je síce pravdou, že tieto dôkazy by žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nemohol bez svojej viny predložiť, to mu však nebránilo v tom, aby tieto dôkazy prinajmenšom označil a aby žiadal, aby tieto dôkazy zabezpečil súd alebo aby ich preložila protistrana. Konajúci súd by v takom prípade mohol uplatniť svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. a , t. j. uložiť protistrane alebo tretím osobám edičnú alebo informačnú povinnosť. Ako však konajúci súd uviedol už vyššie, žalobca nič také nenavrhol. Súd pritom žalobcu

v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 03.11.2022 upozornil, že jeho návrh uvedený v žalobe, aby súd "konsekventne nechal preveriť pôvod finančných prostriedkov použitých na nákup nehnuteľností, resp. aby k tomu zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorí sú jediní v pozícii tieto skutočnosti preukázať", nebol spôsobilým (dostatočne určitým) návrhom na vykonanie dokazovania. Pokiaľ strana sporu navrhne vykonanie dokazovania, mala by uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré chce vykonaním dokazovania preukázať, a zároveň by mala označiť konkrétne dôkazy, ktoré má súd na preukázanie týchto skutočností vykonať. Pokiaľ by súd na základe takéhoto neurčitého návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania sám iniciatívne vykonal dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol (neoznačil), porušil by tým zásadu rovnosti strán sporu zakotvenú v .

48. Takisto platí, že strana sporu sa bez svojho zavinenia môže za určitých okolností dostať do tzv. informačného deficitu. V takom prípade môže nastúpiť tzv. vysvetľovacia povinnosť strany nezaťaženej dôkazným bremenom. Súd však musí postupovať tak, aby stranám sporu bezdôvodne neuľahčoval ich povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto musí uloženie vysvetľovacej povinnosti dôsledne zvážiť. Súd by mal strane sporu napomôcť odstrániť jej informačný deficit len v tom prípade, ak sa strana sporu ocitne v skutkovej a dôkaznej núdzi nie z vlastnej viny a vtedy, keď nie je objektívne schopná inak prekonať informačný deficit. Strana sporu musí aspoň rámcovo navrhnúť, ako je možné informačný deficit preklenúť, a súd by mal následne poúdiť, či tento návrh môže viesť k odstráneniu informačného deficitu. Podkladom pre odstránenie informačného deficitu však nemôže byť len dohad alebo názor, že napr. v listinách, ktoré by mala druhá strana poskytnúť, budú potrebné informácie. Podkladom by mal byť preukázateľný a pravdepodobný úsudok o dôvodnosti a oprávnenosti uloženia vysvetľovacej povinnosti druhej strane sporu. Strana sporu zaťažená dôkazným bremenom musí predniesť aspoň "oporné body" skutkového stavu a zvýšiť tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, aby nastúpila vysvetľovacia povinnosť protistrany. Súd musí postupovať citlivo, aby nedochádzalo k zneužitiu vyšetrovacieho dôkazu a vysvetľovacej povinnosti strany nezaťaženej dôkazným bremenom. Účelom tohto inštitútu je podporiť pravdepodobný nárok skutkovými okolnosťami, ktoré jedna strana objektívne nemá, resp. získať dôkaz za účelom podpory už vybudovanej právnej argumentácie. Nemalo by ísť o pátranie po neznámych dôkazoch neurčitého rozsahu za účelom "vybudovania" prípadu. Preto by malo vždy ísť o konkrétne tvrdenia a konkrétne dôkazy (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 699-700, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.12.2010 sp. zn. ). Vyššie uvedené kritériá však návrh žalobcu na vykonanie "konzekventného preverovania pôvodu finančných prostriedkov súdom" v žiadnom prípade nespĺňal. Žalobca totiž ani rámcovo nenavrhol, ako chce svoju informačnú a dôkaznú núdzu preklenúť. Žalobca neuviedol ani žiadne "oporné body" skutkového stavu, ktorý by chcel uložením vysvetľovacej povinnosti, resp. vyšetrovacieho dôkazu preukázať.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol.

50. V druhom žalobnom nároku sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo na nehnuteľnosti zriadené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 17.04.2009 nevzniklo. Obsahovo išlo o žalobu podľa , t. j. o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Súd z tohto dôvodu musel skúmať, či mal žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem. Dospel pritom k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení daný nebol, keďže predmetné záložné právo už pred podaním žaloby zaniklo (vykonaním dobrovoľnej dražby), pričom pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Žalobca by na takomto určení mohol mať naliehavý právny záujem iba v prípade, ak by súd rozhodol o neplatnosti dobrovoľnej dražby, čím by došlo k obnoveniu pôvodného právneho stavu pred udelením príklepu vydražiteľovi. Keďže však súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, nemohol mať žalobca na určení neexistencie záložného práva naliehavý právny záujem. Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti o určenie neexistencie záložného práva. Ak by však súd meritórne prejednal aj tento žalobou uplatnený nárok, dospel by k tomu istému záveru o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu, ako tomu bolo v prípade žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (pozri vyššie).

51. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.01.2023 navrhol vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného 1/, výsluchom svedkyne S. C. a vyžiadaním pôvodnej kúpnej zmluvy od príslušného katastrálneho úradu. Súd tieto návrhy právneho zástupcu žalobcu na vykonanie

dokazovania zamietol, pretože boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania v zmysle . V zmysle tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku už skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku. Žalobcovi boli doručené vyjadrenia žalovaných k žalobe spolu s výzvou, aby sa k nim vyjadril v stanovenej lehote; v tejto výzve bol žalobca zároveň poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca sa napriek tomu k predmetným vyjadreniam žalovaných písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 03.11.2022 súd v zmysle umožnil stranám, aby v lehote 20 dní predniesli podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a aby označili dôkazy na ich preukázanie. Žalobca opätovne v stanovenej lehote na túto výzvu súdu nereflektoval a súdu nedoručil žiadne písomné podanie, v ktorom by uviedol ďalšie skutkové tvrdenia alebo v ktorom by navrhol vykonanie dôkazov. Žalobca doručil súdu takéto písomné podanie až priamo na ďalšom pojednávaní dňa 19.01.2023. Vykonanie predmetných dôkazov by si pritom vyžiadalo odročenie pojednávania a vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov súd tieto žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s tak, že v konaní plne úspešným žalovaným 2/, 3/ a 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 1/ ako plne úspešnej sporovej strane súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.