Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29CbVO/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Obec Smrdáky, Smrdáky 181, 906 03 Smrdáky, IČO: 00 311 000, zastúpený Advokátska kancelária O. 2/ red cube construction, a.s., Prievaly 410, 906 34 Prievaly, IČO: 35 761 911, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 29.06.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa (ďalej v rozsudku len „CSP“) domáhal s poukazom na o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v rozsudku len „ZVO“) a zo dňa 03.07.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2019, Dodatku č. 2 zo dňa 17.07.2019 a Dodatku č. 3 zo dňa 25.09.2019 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ z dôvodu, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu so žalovaným 2/ v rozpore s ZVO, čím založil jej absolútnu neplatnosť podľa . Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňuje ustanovením ZVO, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby v zmysle , keď žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem, pričom poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. k. -60 zo 07.07.2010.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný 1/ ako kupujúci uzatvoril so žalovaným 2/ ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti SO 01 Bytový dom - 8. b.j., súp. č. 51 zapísanej na LV č. 1118 k. ú. Smrdáky, obec Smrdáky, okres Senica a súvisiacej technickej vybavenosti: SO 02 - Vodovodná prípojka, SO 03 Kanalizačná prípojka, SO 04 - NN prípojka, SO 05 Plynová prípojka, SO 06 - Slaboprúdová prípojka, SO Spevnené plochy a terénne úpravy, všetko zhotovené podľa projektovej dokumentácie vypracovanej TINAMA, s.r.o., Bratislava. Predmet prevodu sa nachádzajúca na pozemkoch vo vlastníctve kupujúceho a to na pozemkoch v katastrálnom území Smrdáky zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN- C č. XX/X o výmere 635 m2, parc KN-C č. XX/ X. o výmere 482 m2, parc. KN-C č. XX/X o. výmere 210 m2 a parc. KN-C č. XX/X o výmere 200

m2. Uzatvoreniu Kúpnej zmluvy predchádzalo „Zverejnenie zámeru previesť majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia o majetku obcí v znení neskorších predpisov“ zo dňa 31.10.2017 na úradnej tabuli a webovom sídle obce od 02.11.2017 do 17.11.2017, podľa ktorého v súlade s uznesením obecného zastupiteľstva č. 11/2017 zo dňa 26.10.2017 došlo k zverejneniu zámeru o prenechaní majetku obce pozemku KN-C parc. č. XX/X. o výmere 805 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemku KN-C parc. č. XX/X o výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných Správou katastra S. pre katastrálne územie Smrdáky na LV č. XXX, do nájmu za účelom výstavby bytového domu S., 8 bytových jednotiek. V zdôvodnení osobitného zreteľa sa uvádza, že „...záujemca sa zmluvne zaviaže na vlastné náklady najneskôr v termíne do 12 mesiacov od podania žiadosti o úver zo ŠFRB a žiadosti o dotáciu z MDaV SR zrealizovať na predmetných pozemkoch výstavbu Nájomného bytového domu „SO 01 - Bytový dom - 8 b. j.“, v ktorom sa bude nachádzať 8 nájomných bytov (3 trojizbové, 3 dvojizbové, 1 jednoizbový byt a 1 garzónka, priemerná podlahová plocha do 50 m2), vrátane technickej vybavenosti „SO 02 Vodovodná prípojka, SO 03 Kanalizačná prípojka, SO 04 Prípojka NN, SO 05 Prípojka STL plyn“. Byty budú zhotovené v bežnom štandarde podľa požiadaviek o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení a podľa požiadaviek o Štátnom fonde rozvoja bývania ...“. Dňa 08.01.2018 žalovaný 1/ ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným 2/ ako nájomcom (v tom čase pod obchodným menom EUROHOLDING, a.s., zmena obchodného mena bola predmetom Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 09.07.2018) Nájomnú zmluvu č. 1/2018, predmetom ktorej bol nájom pozemkov v katastrálnom území Smrdáky zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XX/X o výmere 805 m2 a parcela č. XX/X o výmere 224 m2, druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie, za účelom realizácie stavby „Bytový dom Smrdáky“ vrátane technickej vybavenosti a napojenia na verejné siete, spevnených plôch, ktoré chce realizovať (postaviť) na prenajatých pozemkoch ako stavebník. Dňa 26.02.2018 žalovaný 1/ ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným 2/ ako budúcim predávajúcim (v tom čase pod obchodným menom EUROHOLDING, a. s., zmena obchodného mena bola predmetom Dodatku č. 1 zo dňa 09.07.2018) Zmluvu o budúcej zmluve č. 01/2018, ktorej predmetom bol záväzok budúceho predávajúceho zhotoviť stavbu SO 01 Bytový dom - 8 b. j. a súvisiacu technickú vybavenosť na pozemkoch v katastrálnom území Smrdáky zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. XX/X o výmere 805 m2 a parc. KN-C č. XX/X o výmere 224 m2, pričom byty budú zhotovené v bežnom štandarde v súlade so o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a a v súlade so o Štátnom fonde rozvoja bývania za dohodnutú kúpnu cenu 418.105 € s DPH. Žalobca uviedol, že uzatvoreniu Kúpnej zmluvy nepredchádzal žiaden postup podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný 1/ sa zvolenou kombináciou zmluvných vzťahov vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na predmet zákazky na uskutočnenie stavebných prác podľa ZVO, nakoľko podstatou vyššie uvedených zmlúv je vykonanie stavebných prác žalovaným 2/ podľa požiadaviek žalovaného 1/, čo predstavuje zákazku na stavebné práce podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca poukazuje na vyjadrenie žalovaného 1/ v liste Doručenie dokumentácie k predmetnému konaniu a vyjadrenie obce zo dňa 15.06.2020, v ktorom uvádza, projekt realizoval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08.01.2018, zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26.02.2018 a kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019 a predmetom výstavby bolo zabezpečenie nájomných sociálnych bytov tak, aby výstavbu bolo možné realizovať s podporou zo štátnych zdrojov. Žalobca zdôrazňuje, že bytový dom mal byť postavený podľa požiadaviek žalovaného 1/, keďže byty mali byť zhotovené v bežnom štandarde podľa požiadaviek o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a o Štátnom fonde rozvoja bývania. Vo vzťahu k realizácii projektu „Bytový dom 8 b. j.“ aplikoval žalovaný 1/ v danom prípade ustanovenie ZVO, ako vyplýva z jeho listu Žiadosť o poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 03.03.2020. Podľa žalobcu je z obsahu zmlúv zrejmý úmysel žalovaného 1/ nadobudnúť výlučné vlastníctvo k nájomnému bytovému domu za účelom zriadenia nájomných obecných bytov a výlučné právo k súvisiacej technickej vybavenosti k bytovému domu. Žalovaný 1/ podľa žalobcu zvolenou kombináciou zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa ZVO, čím sa vyhol povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Bytový dom - 8. b.j. a súvisiaca technická vybavenosť k bytovému domu“ postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že žalovaní uzatvorili zmluvu bez súťažného postupu neaplikujúc pritom ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na stavebné práce bola zadávaná bez hospodárskej súťaže, v rozpore so zmyslom a účelom ZVO, založili absolútnu neplatnosť napadnutej zmluvy podľa . Žalobca v žalobe poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-213/13 zo dňa 10.07.2014, rozsudky SD EÚ C-26/03, C-458/03, C-385/02, vec 340/02, C-220/05, C-536/207, C-451/08 a vlastné

všeobecné metodické usmernenie č. 10-2016 zo dňa 13.10.2016 a 5246-5000/2014 zo dňa 04.06.2014 k problematike nadobúdania alebo nájmu nehnuteľností.

3. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.08.2020, žalobu žiada zamietnuť. Výstavba projektu Bytový dom - 8 b.j., súpis č. XX na LV č. XXXX, kat. územie Smrdáky, obec Smrdáky, okres Senica spolu s technickou vybavenosťou prebehla na základe stavebného povolenia zo dňa 14.02.2018, kolaudačné rozhodnutie na užívanie stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2019. Zámer bol zverejnený po dobu 15 dní, čím došlo k naplneniu podmienok transparentnosti hospodárenia s verejnými zdrojmi. Žalovaný 1/ projekt realizoval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08.01.2018, zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26.02.2018 a kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019, pričom predmetom výstavby bolo výlučne zabezpečenie nájomných sociálnych bytov. Žalovaný 1/ zdôraznil, že akceptuje rozhodnutie žalobcu, ktorý identifikoval neoprávnené použitie výnimky v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) ZVO spôsobené interpretáciou zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na osobitné predpisy poskytovania štátnej finančnej pomoci pri výstavbe nájomných bytov. Žalovaný 1/ je ale presvedčený, že sankcia v podobe pokuty 10.452,63 € je v plnom rozsahu postačujúca pre naplnenie preventívnej aj represívnej funkcie.

4. Žalovaný 1/ v prvom rade namieta preklúziu práva žalobcu na napadnutie platnosti zmluvy, čo odôvodňuje tým, že žalobca napáda platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.07.2019. Žalovaný 1/ zverejnil zámer realizovať projekt dňa 31.10.2017 po dobu 15 dní. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzavreli dňa 26.02.2018 zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol definovaný záväzok žalovaného 2/ zhotoviť stavbu, ako aj záväzok zmluvných strán uzatvoriť k tejto stavbe kúpnu zmluvu. Záväzok žalovaného 1 uzavrieť Kúpnu zmluvu je vynútiteľný súdom. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 26.02.2018 došlo k neoprávnenému uplatneniu výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorej neplatnosť mal žalobca napadnúť v prekluzívnej jednoročnej lehote do 26.02.2019. V takom prípade by bol zachovaný priestor na revíziu postupu žalovaného 1/ ako verejného obstarávateľa, zneplatnenie kúpnej zmluvy (navyše v čase po jej realizácii) by znamenalo ďalekosiahle právne a ekonomické následky na už existujúce súkromnoprávne vzťahy (najmä vlastnícke právo žalovaného 1/ a nájomné práva obyvateľov bytového domu), ako aj verejnoprávne vzťahy (zánik zmluvného nároku žalovaného 1/ na už poskytnuté dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja).

5. Žalovaný 1/ poukazuje na právny základ neplatnosti zmluvy vo verejnom obstarávaní, a to § 180 ZVO a recitál 13, 19, 22 a 24 Smernice EP a Rady 2007/66/ES zo dňa 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS a právne účinky smernice. Smernica (recitál 13, 21,22) pre určenie neplatnosti zmluvy stanovuje jasné kritériá, ktoré majú vnútroštátne úpravy pri posudzovaní neplatnosti nasledovať: 1. sankcie udeľované vnútroštátnymi orgánmi by mali byť účinné, primerané a odradzujúce; 2. neplatnosť zmluvy by mala byť určovaná len v prípade najzávažnejších porušení práva EÚ; 3. primeranosť sankcií sa má odrážať v nespochybňovaní zmluvy v prípade, ak si výnimočné okolnosti prípadu vyžadujú rešpektovanie všeobecného záujmu. V týchto prípadoch sa majú namiesto vyhlásenia neplatnosti uplatňovať alternatívne sankcie. Súd má preskúmať všetky aspekty prípadu za účelom stanovenia, či si prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú zachovanie platnosti zmluvy; 4. v prípade, ak sa povinnosti zo zmluvy celkom alebo takmer v celom rozsahu už splnili, členské štáty majú určiť alternatívne sankcie zohľadňujúce rozsah, v akom zmluva zostáva platná. Napriek účelu smernice slovenský zákonodarca posudzovanie neplatnosti zakotvil len priamou povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy bez zohľadnenia špecifických požiadaviek európskeho zákonodarcu, čo je v rozpore s požiadavkami na výklad smerníc EÚ, preto je úlohou súdu aplikovať právne predpisy v súlade s právom EÚ. Je zrejmé, že prebratie smernice 2007/66/ES bolo neúplné, v dôsledku čoho je nevyhnutné pre zachovanie účelu smernice použiť pravidlá normované judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V kauzalitách žalovaného prípadu sa preto žalovaný 1/ domáha priameho vzostupného vertikálneho účinku smernice, a to v súvislosti s nenáležite transponovanou úpravou neplatnosti zmluvy v procese verejného obstarávania voči orgánom aplikujúcim právne predpisy z pozície štátnej moci (t.j. voči žalobcovi a konajúcemu súdu) a nepriameho účinok smernice, ktorý sa prejavuje v povinnosti vnútroštátnych orgánov vykladať vnútroštátne právne predpisy v čo možno najväčšom rozsahu v súlade so znením a účelom smerníc. Podľa žalovaného 1/ je legislatívne zakotvenie neplatnosti zmluvy v zákone o verejnom obstarávaní v priamom rozpore so zmyslom a účelom vyjadreným úniovým zákonodarcom v smernici 2007/66/ES, preto sú splnené podmienky pre výklad zákona o verejnom obstarávaní v súlade s princípom priameho a nepriameho účinku smernice 2007/66/ES. S poukazom na eurokonformný výklad smernice 2007/66/ES žalovaný 1/ zastáva názor, že

priamy aj nepriamy účinok sekundárneho právneho aktu EÚ kreuje v konkrétnom prípade supralegálne prekážky pre možnosť vyslovenia neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovanými : 1. snaha žalovaného 1/ postupovať transparentne; 2. postup v súlade so zákonmi na úseku verejnej správy (zákon o majetku obcí, zákon o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní a zákon o štátnom fonde rozvoja bývania); 3. neurčitosť zákonného ustanovenia o výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní, kedy je právnou vedou preferovaný výklad pro libertate - v prospech adresáta právnej normy; 4. uloženú administratívnu sankciu (a jej akceptovanie v celom rozsahu); 5. uplynutie rozhodného času, kedy by vyslovenie neplatnosti zmluvy malo svoj racionálny zmysel (v čase pred alebo tesne po začatí realizácie zmluvy); 6. prevaha všeobecného záujmu v čase rozhodovania súdu na zachovaní už realizovanej zmluvy a zachovaní nadobudnutých práv, a to aj tretích osôb.

6. Žalovaný 1/ pri realizácii projektu postupoval v súlade so o majetku obcí, o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní a Zz: o Štátnom fonde rozvoja bývania. Žalovaný 1 / na základe zákona o majetku obcí zverejnil dňa 31.10.2017 svoj zámer realizovať projekt na obecných pozemkoch po dobu 15 dní, za účelom spravodlivého posúdenia ponúk uchádzačov zriadil nezávislú komisiu. Na výzvu reagoval jediný uchádzač, ktorý po odporúčaní komisie projekt realizoval. Nakladanie s obecným majetkom bolo opakovane predmetom schvaľovania obecným zastupiteľstvom. Podľa dotáciu podľa a možno poskytnúť aj ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byt' právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu. Žalovaný 1/ postupoval tak, aby výstavbu bolo možné realizovať hospodárne za podpory zo štátnych zdrojov, jeho záujmom nebolo obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. V zmysle smernice 2007/66/ES je potrebné pri určovaní podmienok neplatnosti zmluvy prihliadať na (ne)primeranosť sankcie, ako aj hospodárske dôsledky, ktoré nastanú v prípade splnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy. V danom prípade boli splnené všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, stavba bola skolaudovaná a v súčasnej dobe je aj v plnej kapacite obývaná (dokonca so záujmom prevyšujúcim ubytovacie možnosti nájomných bytov) a preto je podľa smernice potrebné uložiť alternatívnu sankciu, pričom (pokuta) žalovanému 1/ právoplatne bola udelená. Prípadná neplatnosť zmluvy by v korelácii s udelenou pokutou mala na žalovaného 1/ ďalekosiahly negatívny hospodársky dosah s devastačnými účinkami. Pre potreby výstavby získal žalovaný 1/ z verejných zdrojov dotáciu presahujúcu výšku 400.000 €, ktorú bude splácať ďalších 30 rokov. Neexistuje žiaden racionálny dôvod pre navodenie tohto stavu za situácie, keď bola podpora na výstavbu udelená a verifikovaná zo strany subjektov verejného práva a obchádzanie zákona pokutou sankcionované. V rozhodnutiach C-220/05, C-451/8, C- 451/08 Súdny dvor EÚ zdôraznil, že v rámci individuálneho skutkového stavu je potrebné brať do úvahy priamy hospodársky prospech, ktorý verejný obstarávateľ nadobudol nezákonným postupom. V prípade žalovaného 1/ je hospodársky profit z výstavby nájomných bytov de facto nulový, sumy nájomného pokrývajú výlučne splátky jednotlivých úverov. Žalovaný 1/ žiada súd o eurokonformý výklad vnútroštátneho práva, v dôsledku ktorého je potrebné považovať za postačujúcu sankciu právoplatne uloženú žalobcom v administratívnom konaní a namieta porušenie zásady ne bis in idem v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie a článku 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zakotvujú právo nebyť opätovne stíhaný za totožný skutok. Neplatnosť má povahu sankcie vychádzajúcej z predpisov verejnoprávnej povahy (čo vyplýva aj z textácie smernice 2007/66/ES), ktorá postihuje totožné konanie žalovaného 1/, v čase po realizácii zmluvy by mala duplicitný hospodársko-represívny dopad (popri administratívnej sankcii), avšak smernica 2007/66/ES počíta len s jednou (represívnou) sankciou za porušenie predpisov o verejnom obstarávaní (recitál 19, 21, 22). Žalobca preukázal len oprávnenosť udelenia pokuty v konaní o správnom delikte, napriek rozsiahlej textácii v žalobe zdôrazňuje len neoprávnené uplatnenie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, nepreukázal naplnenie podmienok vyžadovaných európskym zákonodarcom pre určenie zmluvy medzi žalovanými za neplatnú. Predkladaná judikatúra Súdneho dvora EÚ sa vzťahuje výlučne na prípady výnimiek z verejného obstarávania, ktoré majú relevanciu len vo vzťahu k možnosti udelenia pokuty v správnom konaní.

7. Žalovaný 1/ napokon žiada súd, aby zohľadnil prevažujúce dôvody všeobecného záujmu, ktoré vyžadujú zachovanie platnosti zmluvy a v prípade neprimeranosti by sa v takýchto prípadoch mali uplatňovať alternatívne sankcie (článok 2d bod. 3 smernice 2007/66/ES). Žalovaný 1/ pri výstavbe postupoval transparentným spôsobom v plnej miere dodržiavajúc legislatívne požiadavky

troch predpisov na úseku verejného práva (zákona o majetku obcí, zákona o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní a zákona o štátnom fonde rozvoja bývania), zámer všeobecne dostupným spôsobom zverejnil, zriadil nezávislú komisiu a zmluvy podliehali schvaľovaciemu procesu obecného zastupiteľstva. Žalovaný 1/ realizoval výstavbu za účelom obstarania nájomných bytov pre sociálne znevýhodnených občanov a z výstavby nemá žiadny hospodársky profit. V danom prípade sú preto exemplárnym spôsobom naplnené kritériá verejného záujmu normované smernicou, ktoré justifikujú zachovanie platnosti zmluvy. Alternatívna sankcia v podobe pokuty v celkovej výške 10.452,63 EUR už bola žalovanému 1/ právoplatne uložená a prípadná neplatnosť zmluvy s následnou reštitúciou medzi žalovanými by aj vzhľadom na poskytnuté dotácie z verejných zdrojov bola pre žalovaného 1 / devastačná. Zároveň žalovaný 1/ odkazuje na princíp preferencie platnosti právnych úkonov a princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, ktoré sú vyjadrené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. apríla 2015, sp. zn. , nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.10.2018, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2020, sp. zn. ), v súlade s ktorým žiada potrebné posudzovať aj jeho postup.

8. Žalovaný 2/ sa k žalobe sa nevyjadril.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného1/ k žalobe zo dňa 11.01.2021 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/ o preklúzii práva podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy. V podanom návrhu uviedol genézu postupu žalovaného 1/, výsledkom ktorého bolo uzavretie kúpnej zmluvy bez aplikovania postupov podľa ZVO, čím porušenie ZVO dosahuje taký rozsah závažnosti, aký vyžaduje Ústavný súd SR pre vynesenie rozsudku, že zmluva je neplatná, pričom žalobca odkazuje na Nález ÚS SR, sp. zn. -60 zo dňa 07.07.2010. Žalobca bez bližšieho odôvodnenia uvádza, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného 1/ týkajúcou eurokonformného výkladu Smernice 2007/66/ES a priznania priameho a aj nepriameho účinku sekundárneho právneho aktu EÚ, ktoré v danom prípade kreujú supralegálne prekážky pre možnosť vyslovenia neplatnosti zmluvy. Žalobca tiež nesúhlasí so žalovaným 1/, že neuniesol dôkazné bremeno existencie dôvodov vyslovenia neplatnosti zmluvy, má za to, že dôvodnosť vyplýva z jeho podania. Absencia základnej publicity verejného obstarávania predstavuje porušenie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, z ktorých vyplýva povinnosť transparentnosti, ktorá spočíva v zabezpečení zodpovedajúceho stupňa zverejnenia umožňujúceho otvorenie trhu hospodárskej súťaži v prospech každého potenciálneho uchádzača. V danom prípade nedošlo k zverejneniu zákazky vo Vestníku verejného obstarávania ako miesta, na ktoré koncentrujú dodávatelia svoju pozornosť pri zákazke na stavebné práce zadanej bez súťažného postupu v zmysle ZVO. Žalobca s poukazom na § 180 ZVO zdôrazňuje obligatórnosť podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zo strany úradu. Podľa žalobcu nie je na mieste po tom, ako došlo k závažnému porušeniu ZVO, akým je jeho úplné obídenie, tvrdiť, že následky, ktoré z neplatne uzatvorenej kúpnej zmluvy žalovanému 1/ plynú, by mu spôsobili existenčné finančné problémy a žiadať ich zmiernenie spoločenskou akceptáciou neplatnej zmluvy. Určenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej porušením ustanovení ZVO počíta s nepriaznivými následkami takéhoto určenia a tieto majú pôsobiť nápravne a výchovne. Žalobca nesúhlasí tiež s argumentáciou žalovaného 1/ o porušení zásady ne bis in idem, naopak je toho názoru, že uloženie represívneho opatrenia zo strany úradu vo forme pokuty za správny delikt nevylučuje podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy a následné vyhlásenie zmluvy za neplatnú. V zmysle § 167 ods. 2 písm. d) ZVO možnosť podávania návrhov na určenie neplatnosti možno považovať za „inú“ dohľadovú činnosť úradu podľa 4. hlavy 6. časti ZVO. Rovnako žalobca preto nesúhlasí aj s argumentáciou neprimeranosti sankcie. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného 1/, že výklad žalobcu ako aj legislatívne zakotvenie neplatnosti zmluvy v ZVO je v priamom rozpore so zmyslom a účelom vyjadreným v Smernici 2007/66/ES, naopak podľa neho zmluva z titulu jej uzatvorenia v rozpore so ZVO je absolútne neplatným právnym úkonom. V čase pred uzatvorením Kúpnej zmluvy existovala početná metodika úradu zaoberajúca sa otázkou výstavby nájomných bytov, pričom žalovaný 1/ mal možnosť, dokonca povinnosť, overiť si správnosť svojho postupu skôr ako pristúpil k jeho realizácii.

10. Žalovaný 1/ v duplike k replike žalobcu zo dňa 22.02.2021 uviedol, že žalobca sa v replike žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného 1 / ohľadom neúplnej transpozície Smernice 2007/66/ES, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce vyhovenie žalobe, má za to, že žalovaný 1/ naopak vyčerpávajúcim spôsobom vymedzil dôvody pre legitímne zamietnutie žaloby, a to márne uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti zmluvy; neúplná

transpozícia sekundárnych právnych aktov a jej následky v podobe (ne)priameho účinku; existencia prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu vyžadujúcich zachovanie platnosti zmluvy; rešpektovanie zásady ne bis in idem a primeranosti ukladanej sankcie; reflektovanie bazálnych princípov verejného obstarávania; princíp preferencie platnosti právnych úkonov a princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Žalobca pričom svoj postup domnelo verifikuje výhradne poukazom na porušenie ZVO spočívajúce v nedôvodnom aplikovaní výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO a dôvodnosť určovacieho návrhu osvedčuje výhradne rigidnou gramatickou interpretáciou § 180 ZVO, ktorý v rozpore s vôľou úniového normotvorcu zakotvuje jediný právny následok kontraktu uzavretého v rozpore so ZVO bez zohľadnenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Z teleologického výkladu smernice 2007/66/ES je zrejmé pochybenie slovenského zákonodarcu, ktorý pre posudzovanie neplatnosti zmluvy zakotvil len priamu povinnosť príslušného orgánu dohľadu (t. j. ÚVO) podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy bez zohľadnenia špecifických požiadaviek európskeho zákonodarcu. Uvedený postup je v príkrom rozpore s interpretačnými požiadavkami na výklad dotknutej smernice. S prihliadnutím na princíp prednosti úniového práva ( ) je preto úlohou súdu aplikovať vnútroštátne právne predpisy v súlade s právom EÚ. S poukazom na prioritu práva EÚ nemožno akceptovať doslovný gramatický výklad ZVO bez akéhokoľvek reflektovania individuálnych okolností predmetnej veci tak, ako to prezentuje žalobca. Vo vzťahu k existencii konkrétnych prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu vyžadujúcich zachovanie platnosti zmluvy žalovaný 1/ odkazuje na argumentáciu v čl. VI. vyjadrenia zo dňa 14.08.2020. Žalovaný 1/ opätovne zdôrazňuje, že smernica 2007/66/ES počíta len s jednou (represívnou) sankciou za porušenie predpisov o verejnom obstarávaní a trvá na argumentácii o neprimeranosti sankcie. Žalovaný 1/ konal v dobrej viere, keď pri zabezpečovaní potrieb verejného záujmu (nájomných sociálnych bytov pre sociálne znevýhodnených občanov za čo najhospodárnejších podmienok) transparentným spôsobom zverejnil zámer o realizácii projektu, čím rešpektoval otvorenú neskreslenú hospodársku súťaž, v zmysle princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania zriadil nezávislú komisiu, v súlade s princípom hospodárnosti nakladania s verejnými zdrojmi podliehala zmluvná dokumentácia opätovnému schvaľovaciemu procesu zo strany obecného zastupiteľstva. Rešpektovanie noriem verejného práva v prípade danej zmluvy zhodne osvedčili i Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako aj Štátny fond rozvoja bývania. V neposlednom rade konal v presvedčení, že je dôvodné uplatnenie výnimky podľa ZVO. Základným záujmom účastníkov súkromnoprávnych vzťahov ani orgánov verejnej moci v takomto prípade nemôže byť snaha o bezpodmienečné dosiahnutie neplatnosti právneho úkonu výlučne s cieľom „formálneho navrátenia zákonnosti" bez zohľadnenia negatívnych hospodárskych následkov s devastačnými účinkami.

11. Žalovaný 2/ dupliku nepripojil.

12. Žalobca doručil súdu podanie zo dňa 30.06.2021, v obsahu uvádza opätovne právnu argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich podaniach. Nad jej rámec uviedol, že ZVO upravuje procesné oprávnenie úradu, ktoré mu umožňuje podanie návrhu na určenie neplatnosti bez toho, aby musel preukazovať naliehavý právny záujem, inak nevyhnutne potrebný podľa . Naliehavý právny záujem vyplýva priamo z kompetencií úradu ako orgánu dohľadu nad dodržiavaním princípov a pravidiel verejného obstarávania. Úplné obídenie ZVO je tak zásadným porušením zákona, ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, že je zjavné, že ZVO sleduje len procesné splnomocnenie úradu na podanie žaloby, ktorej výsledkom bude rozhodnutie deklaratórne. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.08.2020 v analogickej veci. Žalobca rešpektuje, že potreba výstavby nájomných bytov predstavuje verejný záujem, ktorým však je aj dodržiavanie platných právnych noriem. Podľa žalobcu podľa platnej právnej úpravy ZVO otázka posudzovania verejného záujmu v prípade potvrdenia neplatnosti zmluvy nie je na mieste, nakoľko zákon posudzovanie verejného záujmu v danom prípade neumožňuje. Podľa žalobcu nejde o prvý prípad, v ktorom súkromné spoločnosti profitovali z výstavby bytových jednotiek, preto deklaruje potrebu zastaviť tento proces porušovania ZVO a rozhodnutie konajúceho súdu sa mu tak javí ako reálny donucovací prostriedok, keďže zodpovedné subjekty ignorujú dlhodobú metodickú činnosť žalobcu.

13. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

14. V prejednávanej veci súd podľa nariadil pojednávanie na termín 27.07.2021 o 9,00 hod. Žalovaný 2/ sa na pojednávaní nezúčastnil, svoje neúčasť ospravedlnil 26.07.2021 a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd podľa veta druhá konal v neprítomnosti

žalovaného 2/. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tvoriacimi obsah spisu a z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

15. Z Kúpnej zmluvy č. 1/2019 zo dňa 03.07.2019 súd zistil, že žalovaný 1/ ako kupujúci uzatvoril so žalovaným 2/ ako predávajúcim zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam: SO 01 Bytový dom - 8. b.j., súp. č. XX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Smrdáky, obec Smrdáky, okres Senica a súvisiaca technická vybavenosť: SO 02 - Vodovodná prípojka, SO 03 Kanalizačná prípojka, SO 04 - NN prípojka, SO 05 Plynová prípojka, SO 06 - Slaboprúdová prípojka, SO Spevnené plochy a terénne úpravy. Predmet kúpy bol zhotovený podľa projektovej dokumentácie vypracovanej TINAMA, s. r. o., Bratislava a nachádza sa na pozemkoch vo vlastníctve kupujúceho v katastrálnom území Smrdáky, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parc. registra C č. XX/X o výmere 635 m2, parc. registra C č. XX/X o výmere 482 m2, parc. registra C č. XX/X o výmere 210 m2 a parc. registra C č. XX/X o výmere 200 m2. Z bodu 2.3 čl. II. zmluvy vyplýva, že predmet kúpy bytový dom a technická vybavenosť boli skolaudované kolaudačným rozhodnutím č.j. SOÚ-611/2019-PLA právoplatným dňa 24.05.2019 a spevnené plochy a terénne úpravy kolaudačným rozhodnutím č.j. OVŽPaD/JO/2019/673 právoplatným dňa 22.05.2019, ktoré sú prílohou zmluvy. Podľa bodu 2.5 čl. II. zmluvy sú byty zhotovené v bežnom štandarde v súlade so o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a v súlade so o Štátnom fonde rozvoja bývania. Podľa čl. IV. zmluvy dohodnutá kúpna cena predstavuje sumu vo výške 418.105 € s DPH, časť kúpnej ceny bude uhradená z nenávratných finančných prostriedkov Ministerstva dopravy a výstavby SR podľa Z.z a z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania podľa tak, ako je špecifikované v čl. IV. body 4.3 až 4.9 zmluvy. Z čl. VII. zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola zmluvnými stranami určená v Zmluve o budúcej zmluve č. 01/2018 zo dňa 26.02.2018.

16. Dodatkom č. 1 zo dňa 17.07.2019 zmluvné strany upravili predmet zmluvy v časti špecifikácie nehnuteľností tak, že je ním prevod vlastníctva nehnuteľnostiam: SO 01 Bytový dom - 8. b.j., súpis č. XX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Smrdáky, obec Smrdáky, okres Senica, postavený na pozemku parc. registra C č. XX/X o výmere 210 m2, a súvisiaca technická vybavenosť: SO 02 - Vodovodná prípojka, SO 03 Kanalizačná prípojka, SO 04 - NN prípojka, SO 05 Plynová prípojka, SO 06 - Slaboprúdová prípojka, SO Spevnené plochy a terénne úpravy, predmet kúpy bol zhotovený podľa projektovej dokumentácie vypracovanej TINAMA, s. r. o., Bratislava a nachádza sa na pozemkoch vo vlastníctve kupujúceho v katastrálnom území Smrdáky, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parc. registra C č. XX/X o výmere 635 m2, parc. registra C č. XX/X o výmere 482 m2, parc. registra C č. XX/X . o výmere 210 m2 a parc. registra C č. XX/X o výmere 200 m2. Dodatkom č. 2 zo dňa 17.07.2019 a Dodatkom č. 3 zo dňa 25.09.2019 zmluvné strany upravili spôsob úhrady kúpnej ceny.

17. Z listiny Obce Smrdáky Zverejnenie zámeru previesť majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia o majetku obcí v znení neskorších predpisov zo dňa 31.10.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ v súlade s uznesením obecného zastupiteľstva č. 11/2017 zo dňa 26.10.2017 zverejňuje zámer o prenechaní majetku obce pozemku KN- C parc. č. 43/1 o výmere 805 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemku KN-C parc. č. 43/2 o výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných Správou katastra Senica pre katastrálne územie Smrdáky na LV č. XXX, do nájmu za účelom výstavby Bytového domu Smrdáky, 8 bytových jednotiek. Odôvodnenie osobitného zreteľa spočíva v tom, že záujemca sa zmluvne zaviaže na vlastné náklady najneskôr do 12 mesiacov od podania žiadosti o úver zo ŠFRB a žiadosti o dotáciu z MDaV SR zrealizovať na predmetných pozemkoch výstavbu Nájomného bytového domu „SO 01 - Bytový dom - 8 b. j., v ktorom sa bude nachádzať 8 nájomných bytov (3 trojizbové, 3 dvojizbové, 1 jednoizbový byt a 1 garzonka, priemerná podlahová plocha do 50 m2), vrátane technickej vybavenosti SO 02 Vodovodná prípojka, SO 03 Kanalizačná prípojka, SO 04 Prípojka NN, SO 05 Prípojka STL plyn. Byty budú zhotovené v bežnom štandarde podľa požiadaviek o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení a podľa požiadaviek o Štátnom fonde rozvoja bývania. Schvaľovanie prevodu bude predmetom rokovania na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva najmenej po uplynutí 15 od zverejnenia zámeru tak, aby žalovaný 1/ mohol podať najneskôr do 31.07.2017 žiadosť o úver zo ŠFRB a žiadosť o dotáciu z MvaD SR. Zámer bol zverejnený na úradnej tabuli a webovom sídle obce od 02.11.2017 do 17.11.2017 vrátane.

18. Z Nájomnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 08.01.2018 vyplýva, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným 2/ ako nájomcom (pod obchodným menom EUROHOLDING, a. s.) zmluvu, predmetom

ktorej bol nájom pozemkov v katastrálnom území Smrdáky parcela č. XX/X o výmere 805 m2 a parcela č. XX/X o výmere 224 m2, obe druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXX, Správa katastra Senica, za účelom realizácie stavby uvedenej „Bytový dom Smrdáky“ vrátane technickej vybavenosti a napojenia na verejné siete, spevnených plôch za dohodnuté nájomné v čl. VI. jednorazovo 1 €. V zmluve sa uvádza, že nájomca je budúcom stavebníkom stavby na prenajatých pozemkoch, v čl. III. bod 3.2 žalovaný 1/ dáva žalovanému 2/ výslovný neodvolateľný súhlas na zhodnotenie pozemku a jeho zaťaženie uvedenou stavbou. Stavba musí byť zrealizovaná v súlade so o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a v súlade so o Štátnom fonde rozvoja bývania tak, aby prenajímateľ mohol požiadať o dotáciu MVaD SR a úver zo ŠFRB na kúpu predmetnej nehnuteľnosti (čl. II. bod 3.1). Prenechanie pozemkov do nájmu na dohodnutý účel bolo schválené Uznesením obecného zastupiteľstva č. 26/2017 zo dňa 14.12.2017. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú do predaja skolaudovanej stavby (čl. V. zmluvy). Predmetom Dodatku č. 1 zo dňa 09.07.2018 bola zmena obchodného mena žalovaného 2/.

19. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 01/2018 súd zistil, že žalovaný 1/ ako budúci kupujúci a žalovaný 2/ pod obchodným menom EUROHOLDING, a.s. ako budúci predávajúci uzavreli dňa 26.02.2018 zmluvu, ktorou sa žalovaný 2/ ako budúci predávajúci a zároveň budúci stavebník bytového domu zaviazal zhotoviť stavbu povolenú na základe stavebného povolenia č. SOÚ-106/2018-PLA, právoplatného 15.02.2018 SO 01 Bytový dom - 8 b. j. a súvisiacu technickú vybavenosť SO 02 Vodovodná prípojka, SO 03 Kanalizačná prípojka, SO 04 Prípojka NN, SO 05 Prípojka STL plyn, SO-06 Slaboprúdová prípojka a SO Spevnené plochy a teréne úpravy na základe stavebného povolenia č. OVŽPaD/JO/2018/97 právoplatného dňa 14.02.2018. Stavba sa bude nachádzať na pozemkoch v katastrálnom území Smrdáky zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. XX/X o výmere 805 m2 a parc. KN-C č. XX/X o výmere 224 m2. Podľa čl. II. bod 2.2 budú byty zhotovené v bežnom štandarde v súlade so o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a v súlade so o Štátnom fonde rozvoja bývania. Budúci predávajúci sa tiež zaviazal, že výstavbu zrealizuje a skolauduje do 31.08.2019 (čl. II. bod 2.10). Podľa čl. III. zmluvy dohodnutá kúpna cena predstavuje sumu vo výške 418.105 € s DPH, časť kúpnej ceny bude uhradená z nenávratných finančných prostriedkov Ministerstva dopravy a výstavby SR podľa a z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania podľa tak, ako je špecifikované v čl. III. Podľa čl. IV. bod 4.2 sa budúci predávajúci zaväzuje, že bytový dom bude postavený v súlade so o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a požiadaviek o Štátnom fonde rozvoja bývania. Zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu najneskôr do 31.08.2019 (čl. II. bod 2.9). Predmetom Dodatku č. 1 zo dňa 09.07.2018 bola zmena obchodného mena budúceho predávajúceho.

20. Z písomnosti žalovaného 1/ adresovanej žalobcovi Žiadosť o poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 03.03.2020 k č. XXXXX-XXXX/XXX vyplýva, že žalovaný 1/ nepopiera, že prišlo k realizácii projektu „bytový dom - 8 b.j.“, postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase rozhodnutia o zámere prenajať pozemok v majetku obce a aplikoval vo vzťahu k realizácii projektu ustanovenie ZVO. Pri realizácii projektu postupoval v súlade so o majetku obcí, o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní a o Štátnom fonde rozvoja bývania. Na základe zákona o majetku obcí zverejnil dňa 31.10.2017 zámer realizovať projekt na obecných pozemkoch po dobu 15 dní, za účelom posúdenia ponúk uchádzačov zriadil nezávislú komisiu. Na zverejnenú výzvu reagoval jeden hospodársky subjekt, ktorý bol po odporúčaní komisie vybratý ako zmluvný partner. Nakladanie s obecným majetkom bolo opakovane predmetom schvaľovania obecným zastupiteľstvom. Obec uzavrela s vybraným subjektom nájomnú zmluvu na pozemok dňa 08.01.2018, ku ktorej bol uzatvorený dodatok č. 1 zo dňa 09.07.2018, dňa 26.02.2018 Zmluvu o budúcej zmluve č. 01/2018 v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona o ŠFRB, ku ktorej bol uzatvorený dodatok č. 1 dňa 09.07.2018. Obec odkúpila nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019, ku ktorej bol uzatvorený dodatok č. 1 a dodatok č.2 dňa 17.07.2019. Celková cena projektu dosiahla sumu 418.105 €. Podaním zo dňa 15.06.2020 doručeným žalobcovi 16.06.2020 žalovaný 1/ predložil žalobcovi dokumentáciu k správnemu konaniu a vyjadrenie.

21. Podľa ods. 13 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, s cieľom bojovať proti nezákonne vedenému priamemu zadávaniu zákaziek, ktoré Súdny dvor označil za najvážnejšie porušenie práva Spoločenstva

v oblasti zadávania verejných zákaziek zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by sa mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Zmluvy uzavreté na základe nezákonne vedeného priameho zadávania zákaziek by sa preto mali v zásade považovať za neplatné. Neplatnosť by nemala byť automatická, ale mal by ju overiť nezávislý orgán zodpovedný za preskúmanie alebo by mala vyplynúť z rozhodnutia tohto orgánu.

22. Podľa ods. 21 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. Dôsledky vyplývajúce z toho, že sa zmluva považuje za neplatnú, by mali určiť vnútroštátne právne predpisy. Vnútroštátne právne predpisy preto môžu ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností so spätnou platnosťou (ex tunc) alebo naopak obmedziť rozsah pôsobnosti zrušenia na tie povinnosti, ktoré by sa mali ešte vykonať (ex nunc). To by nemalo viesť k absencii prísnych sankcií, ak sa povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v celom alebo takmer v celom rozsahu už splnili. Pre takéto prípady by členské štáty mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanoviť aj alternatívne sankcie zohľadňujúce rozsah, v akom zostáva zmluva platná. Podobne sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch majú ustanoviť dôsledky týkajúce sa možného vrátenia akýchkoľvek súm, ktoré sa prípadne vyplatili, ako aj všetkých ostatných foriem možnej náhrady vrátane finančnej náhrady, ak nie je možná náhrada vecná.

23. Podľa ods. 22 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, s cieľom zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií však členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie. Orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala.

24. Podľa ods. 24 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, pri neplatnosti zmluvy sa hospodárske záujmy môžu považovať za prevažujúce dôvody len vtedy, ak by neplatnosť mala za mimoriadnych okolností neprimerané následky. Hospodárske záujmy priamo spojené so zákazkou by však nemali byť prevažujúcimi dôvodmi.

25. Podľa čl. 2d ods. 1 Smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, v znení Smernice 2007/6/ES, členské štáty zabezpečia, aby orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, považoval zmluvu za neplatnú alebo aby tento orgán rozhodol o neplatnosti zmluvy v týchto prípadoch: a) ak verejný obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to povoľovala smernica 2004/18/ ES; b) v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2 tejto smernice, ak takéto porušenie neumožnilo uchádzačovi, ktorý žiada o preskúmanie, využiť opravné prostriedky pred zadaním zákazky; v prípade porušenia spojeného s porušením smernice 2004/18/ES, ak takéto porušenie ovplyvnilo možnosť uchádzača žiadajúceho o preskúmanie získať zákazku, alebo c) v prípadoch uvedených v článku 2b písm. c) druhom pododseku tejto smernice, ak členské štáty uplatnili výnimku z odkladnej lehoty pre zákazky zadané na základe rámcovej dohody a dynamického obstarávacieho systému.

26. Podľa čl. 2d ods. 2 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/6/ES, dôsledky neplatnosti zmluvy sa upravia vo vnútroštátnom práve. Vo vnútroštátnom práve sa môže so spätnou účinnosťou ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností alebo obmedzenie rozsahu zrušenia na tie povinnosti, ktoré sa ešte majú vykonať. V druhom prípade členské štáty zabezpečia uplatnenie iných sankcií v zmysle článku 2e ods. 2.

27. Podľa čl. 2d ods. 2 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, členské štáty môžu ustanoviť, že orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, nesmie

vyhlásiť zmluvu za neplatnú, aj keď sa uzavrela nezákonne z dôvodov uvedených v odseku 1, ak tento orgán po preskúmaní všetkých relevantných aspektov zistí, že prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu si vyžadujú, aby sa účinky zmluvy zachovali. V tomto prípade sa namiesto toho uplatňujú alternatívne sankcie, ktoré členské štáty ustanovia v zmysle článku 2e ods. 2.

28. Podľa čl. 2d ods. 4 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, členské štáty ustanovia, že odsek 1 písm. a) tohto článku sa neuplatňuje, ak:

- verejný obstarávateľ považuje zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania v Úradnom vestníku Európskej únie za prípustné v súlade so smernicou 2004/18/ES,

- verejný obstarávateľ uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie uvedené v článku 3a tejto smernice, v ktorom vyjadruje svoj zámer uzavrieť zmluvu, a

- zmluva sa neuzavrela pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni uverejnenia tohto oznámenia.

29. Podľa čl. 2d ods. 5 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, členské štáty ustanovia, že odsek 1 písm. c) tohto článku sa neuplatňuje, ak:

- verejný obstarávateľ dospel k názoru, že zadanie zákazky je v súlade s druhou zarážkou druhého pododseku článku 32 ods. 4 alebo s článkom 33 ods. 5 a 6 smernice 2004/18/ES,

- verejný obstarávateľ zaslal dotknutým uchádzačom rozhodnutie o zadaní zákazky spolu so zhrnutím dôvodov v zmysle článku 2a ods. 2 štvrtého pododseku prvej zarážky tejto smernice, a

- zmluva sa neuzavrela pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bolo rozhodnutie o zadaní zákazky poslané dotknutým uchádzačom faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bolo rozhodnutie o zadaní zákazky poslané dotknutým uchádzačom, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o zadaní zákazky.

30. Podľa čl. 2e ods. 1 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2, na ktoré sa nevzťahuje článok 2d ods. 1 písm. b), členské štáty ustanovia neplatnosť v súlade s článkom 2d ods. 1 až 3 alebo alternatívne sankcie. Členské štáty môžu ustanoviť, že orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, po posúdení všetkých relevantných aspektov rozhodne, či by sa mala zmluva považovať za neplatnú alebo či by sa mali uložiť alternatívne sankcie.

31. Podľa čl. 2e ods. 2 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, alternatívne sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Alternatívne sankcie sú: uloženie pokút verejnému obstarávateľovi alebo skrátenie dĺžky trvania zmluvy. Členské štáty môžu preniesť na orgán zodpovedný za preskúmanie široké rozhodovacie právomoci o tom, či zohľadní všetky príslušné faktory vrátane závažnosti porušenia, správania sa verejného obstarávateľa a v prípadoch uvedených v článku 2d ods. 2 rozsah, v ktorom zmluva ostáva v platnosti. Náhrada škody nie je primeranou sankciou na účely tohto odseku.

32. Podľa článku 4 Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES zo dňa 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, publikovanej v Úradnom vestníku EÚ 20.12.2007, táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

33. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

35. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.

36. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

37. Podľa § 180 ZVO, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

38. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZVO verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je obec.

39. Podľa § 10 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

40. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania.

41. Podľa § 3 ods. 1 ZVO zákazka je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

42. Podľa § 3 ods. 3 ZVO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania, b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo c) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.

43. Podľa touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.

45. Podľa o štátnom fonde rozvoja bývania, podporu na obstaranie nájomného bytu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > možno poskytnúť aj, ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byť právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu.

46. Podľa žiadateľom môže byť obec; v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť.

47. Podľa o dotáciách na rozvoj bývania, dotáciu možno poskytnúť na a) obstaranie nájomného bytu na účel sociálneho bývania podľa tohto zákona, b) obstaranie technickej vybavenosti.

48. Podľa žiadateľom o poskytnutie dotácie môže byť obec; v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť.

49. Súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie stranami predloženými dôkazmi, keď iné dôkazy neboli žiadnou zo strán navrhnuté a ani predložené a po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

50. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky ako kauzálne príslušnému súdu s poukazom na domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. 1/2019 zo dňa 03.07.2019 vrátane jej dodatkov, ktorou žalovaný 2/ ako predávajúci previedol na žalovaného 1/ ako kupujúceho vlastníctvo bytového domu a súvisiacej technickej vybavenosti tak ako je špecifikované v bode 15. a 16. odôvodnenia tohto rozsudku z dôvodu, že žalovaní uzatvorili zmluvu bez súťažného postupu v rozpore s ZOV a ZVO, a z toho dôvodu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa pre obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca neplatnosť napadnutej zmluvy odôvodňuje tým, že žalovaný 1/ zvolenou kombináciou zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa ZVO, čím sa vyhol povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác postupom podľa ZVO. Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňuje ustanovením ZOV, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby v zmysle , keď žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem.

51. Z obsahu žaloby teda vyplýva, že žalobca uplatňuje nároky, ktoré mu ZVO priznáva z tvrdeného porušenia postupu žalovaného 1/ ako verejného obstarávateľa v samotnom procese obstarania zákazky. V sporoch o určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu (ZVO) rozhodujú postupom upraveným v civilnom sporovom konaní všeobecné súdy, a to s poukazom na ustanovenie Okresný súd Malacky ako súd prvej inštancie a Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd.

52. Súd primárne skúmal prípustnosť žaloby, t.j. splnenie podmienok upravených osobitným predpisom na jej podanie z dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe podanej podľa v spojení s ZVO. upravuje v až všeobecnú právnu úpravu podaní účastníkov ako úkonov určených súdu v sporovom konaní. Demonštratívny výpočet podaní upravuje , pričom podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, demonštratívny výpočet žalôb upravuje , ako je citovaný v bode 33. odôvodenia.

53. Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou podanej žaloby žalobcom ako žaloby podľa o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu ( ) diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je upravené v , pričom pri tomto type žaloby je nevyhnutnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; a na žaloby na určenie právnej skutočnosti upravené v , pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V konaniach podľa má súd určiť aktuálny právny stav, nie je prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto už zanikli. V prípade žalôb o určenie, či tu právo je alebo nie je, musí byť vždy prítomný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení, a to aj v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu a žalobca ho nemusí preukazovať. Osobitné predpisy, ktoré mal zákonodarca na mysli v prípade žalôb podľa vždy obsahujú výslovné oprávnenie na podanie žaloby, t.j. zjednodušene povedané ich formulácia je uvádzaná ako: „... je oprávnený podať na súd žalobu ...“ alebo „ ...je oprávnený domáhať sa na súde určenia neplatnosti...“, v prípade ustanovenia tomu tak nie je. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa nie je žalobou, ktorá by vyplývala z osobitného predpisu a nemožno ju subsumovať pod typ žaloby podľa . Ustanovenie totiž neuvádza explicitne oprávnenie podať žalobu, len konštatuje, z akých dôvodov je možné právny úkon považovať za neplatný. Pri uvedených žalobách na rozdiel od z konkrétneho

osobitného predpisu vyplýva dôvod neplatnosti konkrétnej právnej skutočnosti. Ustanovenie § 180 ZVO upravuje legitimáciu žalobcu obrátiť na súd a žiadať vyslovenie neplatnosti zmluvy len v prípade uzavretia zmluvy v rozpore s predpismi verejného obstarávania (formulácia „ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu“). V prípade zákona o verejnom obstarávaní ide o osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie podať žalobu na určenie právnej skutočnosti (ktorou uzavretie/ neplatnosť zmluvy nepochybne je). Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady, ustanovené právnou normou <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1vna_norma>, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Subjektívne právne skutočnosti sú prejavom vôle ľudí, objektívne právne skutočnosti vznikajú nezávisle od ich vôle. Objektívnymi právnymi skutočnosťami sú právne udalosti a právne domnienky a fikcie. Subjektívnymi právnymi skutočnosťami sú konštitutívne rozhodnutia, vytvorenie veci alebo diela alebo právne relevantné úkon <https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pr %C3%A1vne_relevantn%C3%BD_%C3%BAkon&action=edit&redlink=1>y. Právne relevantné úkony sa potom delia na právne a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie. Možno teda konštatovať, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle . Oprávnenie žalobcu podať žalobu vyplýva priamo z právneho predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy z procesného hľadiska zodpovedá žalobám podľa o určenie neplatnosti právnej skutočnosti, čo je predmetom konania v týchto žalobách.

54. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje okruh subjektov oprávnených podať žalobu o neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo dodatku k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode v ustanoveniach § 180 a 181 ods. 1 ZVO, a to za splnenia striktne vymedzených podmienok, kedy sa zákonom určený žalobca môže obrátiť na súd. Oprávnenou osobou na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody súdom podľa § 181 ods. 1 ZVO je uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej zákazky alebo koncesie a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, zároveň zákon limituje možnosť napadnúť platnosť zmluvy v prípade, ak ide o nadlimitné zákazky alebo nadlimitné koncesie. V prípade § 180 je aktívne legitimovaným na podanie žaloby Úrad pre verejné obstarávanie, teda žalobca, a to v prípade akejkoľvek zákazky alebo koncesie bez ohľadu na finančný limit. Vnútroštátna úprava teda rozšírila nad rámec požiadaviek revíznych smerníc okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v o Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie ( o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) a zároveň upravuje špecifické podmienky pre podanie žaloby žalobcom aktívne legitimovaným podľa ZVO, a to len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa v rozpore s týmto zákonom - teda v rozpore so ZVO - uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu () ide o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, ktorá je viazaná na podmienku zistenia rozporu postupu verejného obstarávateľa pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy. Žalobca v postavení ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu je s poukazom na SR oprávnený a povinný konať iba na základe , v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a tiež spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade konania vo veci žaloby podľa ZVO je spôsob konania žalobcu podmienený zisteniami pri výkone dohľadu. V súdenej veci nebolo v konaní sporné, že žalobca pri výkone dohľadu zistil, že žalovaný 1/ porušil opísaným postupom pri zadaní zákazky zákon o verejnom obstarávaní, z dôvodu čoho rozhodnutím v správnom konaní bola žalovanému 1/ uložená sankcia (pokuta vo výške 10.452,63 €). Súd vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby za preukázanú. Súdu prvej inštancie je známe rozhodnutie žalobcu č. 15612-6000/2019-OD/7 zo dňa 20.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.07.2020, verejne dostupné na webovej stránke žalobcu ( <https://www.uvo.gov.sk/legislativametodika-dohlad/kontrola/prehlad-rozhodnuti/prehlad-rozhodnuti- v-konani-o-preskumanie-ukonov-kontrolovaneho-podla-zakona-c-3432015-z-z5be.html?text=Obec +Smrd%C3%A1ky&kontrolovany=&voCislo=&predmetZakazky=&ext=0&sort=&sort-dir=ASC> ), avšak existenciu rozhodnutia nie je možné zaradiť medzi tzv. notoriety, ako skutočnosť známu súdu z jeho činnosti, ktorá nepodlieha dokazovaniu. Činnosť súdu je úradná činnosť, preto aj skutočnosťami, ktoré sú známe súdu z jeho činnosti, môžu byť len skutočnosti súvisiace s úradným postupom súdu, nie s úradným postupom žalobcu. Nakoľko však existencia a dôvody vydania tohto rozhodnutia žalobcu v

správnom konaní strany nebola sporovaná, súd vychádzal pri posúdení splnenia podmienok na podanie žaloby (zistené porušenie ZVO žalobcom pri výkone dohľadu) podľa ZVO zo zhodných tvrdení strán, nakoľko neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ), aj keď žiadna zo strán sporu dané rozhodnutie, na ktoré poukazujú, súdu nepredložila.

55. Podľa čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva Spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené. V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja Spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti možno ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom Spoločenstva. Postup preskúmania v oblasti zadávania zákaziek patriacich do rozsahu pôsobnosti smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES je upravený smernicami Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS. S cieľom zvýšenia účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania zákaziek patriacich do rozsahu pôsobnosti smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES na úrovni spoločenstva bola prijatá smernica európskeho parlamentu a rady 2007/6/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (tzv. revízne smernice). Smernica 2007/66/ES bola prijatá 11.12.2007, publikovaná v Úradnom vestníku EU dňa 20.12.2007 a podľa čl. 4 nadobudla účinnosť 20. deň po zverejnení v Úradnom vestníku EU, teda 09.01.2008. Zákon o verejnom obstarávaní bol prijatý ako výsledok povinnosti transponovať revíznej smernice do nášho právneho poriadku, preto je potrebné ho vykladať v súlade so zmyslom a účelom smernice.

56. Koncept neplatnosti zmlúv podľa revíznych smerníc je pre oblasť verejného obstarávania špecifický, všeobecná úprava neplatnosti právnych úkonov tak podľa režimu , ako aj , nie je plne aplikovateľná na režim neplatnosti zmlúv, ktorý predpokladá smernica. Ako vyplýva z recitálu smernice 2007/66/ES a najmä naň nadväzujúceho obsahu jednotlivých článkov smernice 89/665/EHS, členské štáty by mali vo svojej úprave s cieľom bojovať proti nezákonne vedenému priamemu zadávaniu zákaziek, ktoré Súdny dvor označil za najvážnejšie porušenie práva Spoločenstva stanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Revízne smernice akceptujú princíp právnej istoty zmluvných vzťahov a zásadu pacta sunt servanda a upravujú povinnosť aplikovať neplatnosť právneho úkonu len v prípade najzávažnejších porušení postupov verejného obstarávania. Dôsledky vyplývajúce z toho, že sa zmluva považuje za neplatnú, by mali určiť vnútroštátne právne predpisy, ktoré môžu ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností so spätnou platnosťou (ex tunc) alebo naopak obmedziť rozsah pôsobnosti zrušenia na tie povinnosti, ktoré by sa mali ešte vykonať (ex nunc) a pre prípady ak sa povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v celom alebo takmer v celom rozsahu už splnili, by mali vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanoviť aj alternatívne sankcie zohľadňujúce rozsah, v akom zostáva zmluva platná. Podobne sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch majú ustanoviť dôsledky týkajúce sa možného vrátenia akýchkoľvek súm, ktoré sa prípadne vyplatili, ako aj všetkých ostatných foriem možnej náhrady vrátane finančnej náhrady, ak nie je možná náhrada vecná. Smernica ďalej umožňuje upraviť členským štátom možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré alebo všetky z jej dočasných účinkov, ak si výnimočné okolnosti prípadu vyžadujú rešpektovanie prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu a vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie. Zmluvy uzavreté na základe nezákonne vedeného priameho zadávania zákaziek by sa preto mali v zásade považovať za neplatné, avšak neplatnosť by nemala byť automatická, ale mal by ju overiť nezávislý orgán alebo by mala vyplynúť z rozhodnutia tohto orgánu. Členské štáty pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že zmluva sa považuje za neplatnú, majú dosiahnuť cieľ, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán.

57. Koncept neplatnosti zmlúv podľa smerníc sa podľa názoru súdu približuje nášmu ponímaniu relatívnej neplatnosti právneho úkonu (dovolať sa neplatnosti môže každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia tvrdeným porušením postupu; právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je časovo ohraničené prekluzívnou lehotou a len v prípade vymedzených porušení kontraktačného postupu, neplatnosť musí vysloviť súd, súd môže ponechať zmluvu v platnosti) a tento koncept sa premietol v konaniach o žalobách podaných oprávnenou osobou podľa § 181 ZVO (aktívne legitimovaný na podanie žaloby je uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky

alebo nadlimitnej koncesie a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa).

58. Takáto úprava neplatnosti podľa revíznych smerníc a aj podľa zákona o verejnom obstarávaní preto podľa názoru súdu nemá charakter absolútnej neplatnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči všetkým, absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku. Je nepochybné, že neplatnosť zmluvy vyslovená rozhodnutím súdu podľa má osobitný charakter, účelom a právnymi účinkami najbližší účinkom relatívnej neplatnosti. Na zmluvný vzťah sa hľadí ako na platný právny úkon, pokiaľ sa žiadny z oprávnených subjektov jeho neplatnosti v prekluzívnej lehote nedovolal (účinky márneho uplynutia lehoty na uplatnenie práva na súde podľa názoru súdu sú analogické ako v prípade neuplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu).

59. Ustanovenie § 180 je rýdzo vnútroštátnou úpravou, kde sa javí prevzatie smernice ako neúplné, nakoľko absentuje bezsporná úprava dôsledkov vyhlásenia zmluvy za neplatnú, systematika zákona v časti procesných noriem § 180 a 181 vyvoláva pochybnosti o tom, či úprava postupu súdu v ustanovení § 181, a to najmä v odsekoch 8 až 10, sa vzťahuje výlučne na konania začaté na základe žaloby podanej oprávnenou osobou v § 181 ods. 1 ZVO, alebo aj na konania začaté na návrh UVO podľa § 180 ZVO. Súd prvej inštancie má za to, že ustanovenie § 180 upravuje len oprávnenie ÚVO podať takúto žalobu (aktívna legitimácia) a podmienky pre podanie žaloby (zistenia pri výkone dohľadu a lehota), na postup súdu je aj v konaniach začatých podľa § 180 potrebné primerane aplikovať úpravu § 181 ods. 8 až 10. Uvedené je potrebné vyvodiť z ústavného princípu rovnosti, ktorý je porušený vždy vtedy, ak príslušné právne normy riešia rovnaké alebo analogické situácie odchýlnym spôsobom. Pokiaľ by teda nastala napr. situácia existencie dôvodu všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje ponechanie zmluvy v platnosti, na návrh by sa súd takouto procesnou obranou musel zaoberať bez ohľadu na to, či je žalobcom ÚVO alebo oprávnená osoba podľa § 181 ods. 1 ZVO. Je neprípustné, aby v právnom štáte účinky toho istého skutku (ten istý právny úkon), resp. toho istého porušenia zákona, vyvolalo rozdielne právne následky v závislosti od subjektu, ktorý uplatnil právo na určenie neplatnosti na súde (len preto, že žalobcom je štátny orgán, tak by mal vyvolať účinky absolútnej neplatnosti a ak by bola žalobcom oprávnená osoba, súd by posudzoval neplatnosť ako relatívnu).

60. Súd sa preto nestotožnil s prezentovaným názorom žalobcu (podanie zo dňa 30.06.2021), že právna úprava v § 180 ZVO upravuje len a ZVO sleduje len procesné splnomocnenie úradu na podanie žaloby, ktorej výsledkom bude rozhodnutie deklaratórne. V prípade, že by sa súd stotožnil so žalobcom, že v konaniach vedených na návrh žalobcu podľa ZVO s poukazom na je zmluva uzatvorená v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní bez ďalšieho absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť musí súd prihliadať ex offo a len ju deklaruje a nie je možné ju preto dohodou ukončiť alebo od nej odstúpiť, takýto výklad právnej úpravy by jednak nezodpovedal konceptu neplatnosti podľa revíznych smerníc mal neakceptovateľné dôsledky, keď v prípade rovnakej žaloby podanej oprávnenou osobou podľa ZVO by súd nemohol ani primerane ponechať zmluvu v platnosti v prípadoch existencie dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu, ktoré by si vyžadovali pokračovanie plnenia zmluvy. Nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale na ťarchu tvorcu normy (analog. rozhodnutie NS SR z 01.07.2020). Prevzatie revíznych smerníc sa preto javí ako neúplné, a je potrebné priznať aj v konaniach vedených na návrh žalobcu podľa ZVO priamy vertikálny účinok smernice a nepriamy horizontálny účinok smernice. Zákon o verejnom obstarávaní bol prijatý ako výsledok povinnosti transponovať revíznej smernice do nášho právneho poriadku, preto je potrebné ho vykladať v súlade so zmyslom a účelom smernice.

61. Žalobca v žalobe argumentuje Nálezom Ústavného súdu SR č.k. -60, ktorý právnu úpravu neplatnosti zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní považuje za komplementárnu, nie špeciálnu úpravu k (Nález Ústavného súdu SR č. k. -60 zo 07.07.2010). Samotný inštitút vyhlásenia zmluvy alebo časti zmluvy za neplatnú, ako aj vymedzenie osôb oprávnených domáhať sa tejto neplatnosti podľa predpisov o verejnom obstarávaní, v podstate znamená konštitutívny charakter rozhodnutia súdu, tzn. zmluva alebo jej napadnutá časť sa považuje za neplatnú až právoplatným rozhodnutím súdu. Napokon nie akékoľvek porušenie predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod vyhlásenia neplatnosti zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že nález bol vydaný 07.07.2010, avšak súd má za to, že závery nie sú plne aplikovateľné na aktuálnu právnu úpravu. Ústavný súd posudzoval konanie vedené pred Najvyšším súdom SR sp. zn. ,

ktorý rozhodoval dňa 09.09.2009 o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 18.02.2009. Prvostupňové konanie bolo vedené Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. na základe žaloby podanej 04.04.2008 o neplatnosť koncesnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.12.2006. Vec bola súdmi posudzovaná podľa v tom čase účinného a v čase účinnosti . Ústavný súd SR vzhľadom na to, že Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES bola prijatá 11.12.2007, publikovaná v Úradnom vestníku EU dňa 20.12.2007 a podľa čl. 4 nadobudla účinnosť 20. deň po zverejnení v Úradnom vestníku EU, teda 09.01.2008, teda ani neposudzoval účinky neplatnosti koncesnej zmluvy uzatvorenej 15.12.2006 s koncepciou neplatnosti zmluvy podľa nových revíznych smerníc.

62. Pri posúdení podanej žaloby súd dospel k záveru, že žalobe tak, ako je podaná nie je možné vyhovieť a to z dôvodov, že z obsahu žaloby vyplývajú dve zásadné prekážky, ktoré bránia tomu, aby túto posúdil a následne jej žalobe vyhovel, a to pre rozpornosť prezentovaných skutkových tvrdení o porušení zákona viacerými právnymi úkonmi žalovaného v porovnaní so samotným žalobným návrhom a faktické nedodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou ako tvrdí žalobca prišlo k obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní ním opísaným spôsobom.

63. ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v konaní pred súdom, povinnosť tvrdiť, že tu určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú skutočne existuje (analogicky ). Predmetom civilného sporového konania je konkrétny nárok, ktorý tvoria dve zložky, a to vecné odôvodnenie nároku, t.j. opis skutkového stavu a žalobná žiadosť, navrhovaný petit. Procesný kódex ukladá žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych nielen hmotnoprávnych otázok pre rozhodnutie v merite, ale aj otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita). na rozdiel od predchádzajúcej procesnej úpravy vyžaduje ako osobitnú náležitosť žaloby aj žalobný petit, teda žalobný návrh, ktorý spolu s obsahom žaloby vymedzuje predmet žaloby ( pripúšťal, aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, nebolo potrebné formulovať žalobná návrh). Ak teda žalobný návrh s obsahom žaloby vymedzujú predmet žaloby, musí obsah žaloby, t. j. rozhodujúce skutkové tvrdenia a žalobcom navrhovaný petit vzájomne korešpondovať, teda skutkové tvrdenia by mali smerovať k požadovanému výroku súdu.

64. Je nutné konštatovať, že v posudzovanej veci skutkové tvrdenia žalobcu v obsahu žaloby nekorešpondujú s tým, akého meritórneho rozhodnutia sa žalobca domáha, teda s petitom žaloby:

- žalobca sa žalobným návrhom domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva nehnuteľnosti z dôvodov porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri uzatvorení zmluvy. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO účinného v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy sa tento zákon nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania, obstaranie existujúcej nehnuteľnosti teda spadá pod uvedenú výnimku z postupu podľa ZVO, teda posudzovaním neplatnosti kúpnej zmluvy nie je možné dospieť k záveru o rozpore so ZVO, nakoľko nadobúdanie existujúcich stavieb a iných nehnuteľností predstavuje podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO výnimku z povinnosti zadania zákazky postupom podľa ZVO;

- podľa obsahu žaloby žalobca v skutočnosti napáda neplatnosť zmluvných vzťahov predchádzajúcich uzatvoreniu napadnutej zmluvy, ak teda žalobca tvrdí, že účinky obchádzania zákona spočívajú v obchádzaní povinnosti obstarania zákazky zadaním zákazky na stavebné práce v rozpore s § 3 ods. 3 ZVO, potom ale je potrebné vyriešiť otázku, ktorou z komplexu zmlúv žalovaný 1/ zadal zákazku na stavebné práce. Posúdením obsahu uzatvorených zmlúv je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 01/2018 sa žalovaný 1/ ako budúci kupujúci a žalovaný 2/ ako budúci predávajúci zmluvu, ktorou sa žalovaný 2/ ako budúci predávajúci a zároveň budúci stavebník bytového domu zaviazal zhotoviť stavbu a súčasne sa zmluvné strany dohodli, že zhotovenú nehnuteľnosť následne do 31.08.2019 prevedie žalovaný 2/ do vlastníctva žalovaného 1/. Pokiaľ teda žalovaný 1/ v skutočnosti zadal zákazku na stavebné práce bez postupu podľa ZVO, k obchádzania zákona prišlo uzatvorením tejto zmluvy dňa 26.02.2018. Potom ale prekluzívna lehota na podanie žaloby

žalobcovi podľa § 180 ZVO márne uplynula 26.02.2019 a posudzovanie týchto skutkových okolností súdom je neprípustné;

- ak žalobca tvrdí, že žalovaný 1/ neoprávnene aplikoval výnimku zo ZVO zvolenou kombináciou zmluvných vzťahov, ktorou prišlo k obchádzaniu povinnosti žalovaného 1/ zadať zákazku na stavebné práce, nemôže napadnúť neplatnosť len jednej zo zmlúv izolovane, na ktorej uzatvorenie sa naviac vzťahuje výnimka z postupu ZVO. Dôvody neplatnosti tak ako ich špecifikuje žalobca, sú súladné s obsahom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

65. Z postupu žalobcu sa potom súdu javí, že prišlo k porušeniu jeho povinností pri výkone dohľadu, keď porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výkone dohľadu nezistil v prekluzívnej lehote na podanie žaloby, výkon dohľadu zrejem len začal až 11.02.2020 (podľa textu odpovede žalovaného 1/ na žiadosť o poskytnutie informácie). Okamih zistenia, resp. okamih vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu v rozpore so ZVO zákon nedefinuje, avšak vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súdov, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR v správnom súdnictve, analogicky je možné za takýto okamih považovať doručenie protokolu o výsledky kontroly a jeho prerokovanie so žalovaným (analog. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31.07.2013). Zmeškanie lehoty na podanie žaloby voči zmluve, ktorou žalovaný 1/ mal obchádzať § 3 ods. 3 ZVO nie je možné sanovať odôvodením, že k uplatneniu neplatnosti izolovane len voči jednej zo zmlúv pristúpil žalobca preto, že uzatvorením kúpnej zmluvy prišlo k naplneniu účelu, ktorý žalovaný 1/ svojím postupom sledoval. Postup žalobcu a jeho výklad ustanovenia § 180 ZVO je nesprávny. Lehota na podanie žaloby žalobcovi plynie uzavretím zmluvy, nie naplnením účelu akejkoľvek zmluvy alebo viacerých zmlúv. Výklad žalobcu je potom aj v rozpore s princípom právnej istoty. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie entropie (neurčitosti) pri uplatňovaní práv, resp. právomoci, časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov [porov. napr. nález sp. zn. z 17. 12. 1997 (N 163/9 SbNU Sb.)]. Zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je primäť správny orgán k aktívnej činnosti, vrátane zisťovania a preukazovania, kto je za porušenie zákona zodpovedný, bezprostredne od okamihu, kedy sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne vyhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého; to platí s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Lehoty na rozhodnutie totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencií k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahom v konaní pred nimi (analog. rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. zo dňa 17.3.2010).

66. Žalobca ako ústredný orgán štátnej správy môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu ale tiež spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ teda pri výkone dohľadu zistil, že žalovaný 1/ v rozpore s týmto zákonom, t.j. ZVO uzavrel zmluvu, ktorou zadal zákazku na stavebné práce bez postupu podľa ZVO, žalobu mohol podať do jedného roka od uzatvorenia tejto zmluvy t. j. do 26.02.2019. Ak mal za to, žalovaný 1/ v rozpore s týmto zákonom uzatvoril komplex zmlúv, čím došlo k porušeniu ZVO, potom nie je možné napadnúť neplatnosťou izolovane iba jednu zo súvisiacich zmlúv, pri ktorej posúdením v rámci obsahu žaloby a žalobného návrhu k porušeniu ZVO z dôvodu zákonnej exempcie neprišlo.

67. Pokiaľ žalobca odôvodňuje podanie žaloby tým, že rozhodnutie konajúceho súdu sa javí ako efektívny donucovací prostriedok, keďže zodpovedné subjekty ignorujú dlhodobú metodickú činnosť žalobcu, je potrebné upozorniť, že metodický pokyn ani usmernenie nepredstavuje záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní. Metodickú činnosť žalobcu upravuje § 147 písm. h) a i), podľa ktorého žalobca usmerňuje metodicky účastníkov procesu verejného obstarávania (písm. h § 147 ZVO) a zverejňuje na svojom webovom sídle všetky svoje metodické usmernenia pre účastníkov procesu verejného obstarávania a všetky svoje rozhodnutia, ktoré sú výsledkom dohľadu nad verejným obstarávaním (písm. i § 147 ZVO). Metodické usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva, a preto nemôžu byť pre súd záväzné. Úrad pre verejné obstarávanie poskytuje v súvislosti s aplikáciou zákona o verejnom obstarávaní metodické usmernenie pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, čo jednoznačne vyjadruje charakter usmernení ako vnútorného aktu. Uvedené závery vyplývajú z judikatúry Najvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28. 11. 2012, alebo tiež sp. zn. zo dňa 17.03.2010).

68. Súd preto žalobu zamietol. Vzhľadom na procesné dôvody zamietnutia žaloby súd netrval na predložení originálnej dokumentácie žalovaným 1/, ktorou žalovaný 1/ nedisponuje a podľa jeho oznámenia sa nachádza u žalobcu. Táto povinnosť podľa znenia zákona o verejnom obstarávaní by vyplývala žalovanému 1/ ex lege len v prípade žaloby podanej oprávnenou osobou z § 181 ods. 4 ZVO, ktorá jej nesplnenie sankcionuje vyslovením neplatnosti zmluvy. V tomto prípade ide opäť o vnútroštátnu úpravu nad rámec revíznych smerníc. Aby mohol súd o neplatnosti zmluvy rozhodnúť (ak dospeje k záveru, že nie sú procesné prekážky, aby žalobu preskúmal aj z vecnej stránky), potrebuje ako jeden z podkladov kompletnú dokumentáciu podľa § 24 ZVO. Túto podľa § 181 ods. 4 ZVO môže žiadať predložiť aj bez osobitného návrhu strán, je preto na mieste otázka, či rovnaký postup podľa vnútroštátnej normy je možné primerane aplikovať aj v konaniach na základe žaloby podľa ZVO. Vzhľadom na konštrukciu prejudiciality v a má súd prvej inštancie za to, že i v konaniach podaných na základe žaloby podľa môže všeobecný súd posúdiť sám otázku, o ktorej má právomoc rozhodnúť iný orgán verejnej moci (t. j. otázku či pri zadaní zákazky prišlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní). Posúdenie, či bol alebo nebol porušený ZVO pri obstaraní zákazky, patrí do kompetencie žalobcu ako prvostupňového správneho orgánu a v konaní o odvolaní Rady, ktoré závery podliehajú preskúmaniu súdom v správnom súdnictve (, ZVO) a výsledkom môže byť vydanie rozhodnutia, či bol v danej veci spáchaný správny delikt, ktorým bude súd v danej veci pri rozhodovaní o žalobe žalobcu viazaný. Avšak konštatovanie spáchania správneho deliktu samo o sebe neznamená dôvod neplatnosti zmluvy. Ako vyplýva z úvah vyššie v odôvodnení, súd prvej inštancie má za to, že ustanovenie upravuje len oprávnenie ÚVO podať takúto žalobu (aktívna legitimácia) a podmienky pre podanie žaloby (zistenia pri výkone dohľadu a lehota) a na postup súdu je aj v konaniach začatých podľa potrebné primerane aplikovať úpravu až 10 (viď. bod 59 odôvodnenia). Súd však s ohľadom na dôvody zamietnutia žaloby napokon dospel k záveru, že pre rozhodnutie v konkrétnej prejednávanej veci nie je posúdenie dokumentácie potrebné.

69. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Vo prejednávanej veci boli plne úspešní žalovaní, preto im súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude konanie skončené.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).