Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-36-2021.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Subarea
64Ek/36/2021
Uznesenie
O. súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného1/: F. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX Humenné a oprávneného 2/: maloleté dieťa L. A. L., nar. 20.12.2007, trvale bytom N. XX, XXX XX Humenné, zastúpené zákonným zástupcom: D.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 2, XXX XX Humenné, oprávnení právne zastúpení JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 085 934, proti povinnému: C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/ XX, XXX XX Humenné, právne zastúpený JUDr. Peter Gdovin, advokát, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, o vymoženie bežného výživného 170 Eur a zameškaného výživného 1.330 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, sp. zn. 178EX 114/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/36/2021 zo dňa 17. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/36/2021zo dňa 17. mája 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05.01.2021 domáhajú od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1330,- Eur a bežného výživného vo výške 170,- Eur mesačne, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/405/2017 zo dňa 22.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2018 a rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/99/2019 zo dňa 08.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.09.2020 vo výroku I., II., IV v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 24CoP/191/2019-117 zo dňa 27.08.2020.
2. Poverením zo dňa 04.02.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 178EX 114/21.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/36/2021 zo dňa 17.05.2021 vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.).
4. Vyšší súdny úradník odôvodnil predmetné uznesenie nasledovne: „Pokiaľ ide o námietky prezentované povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, súd uvádza, že má za preukázané z návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného (výpisy z bankového účtu) ako aj z dôkazov, ktoré predložil povinný (výpisy z bankového účtu), že povinný od októbra 2019 do podania návrhu na vykonanie exekúcie (05.01.2021), zaplatil sumu 1.050 Eur, pričom oprávnená 1.) a aj zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa si neuplatňujú výživné za mesiac december, ktoré ako vyplýva z výpisu bankového účtu bolo uhradené povinným. Tiež súd ma za preukázané z výpisu bankového účtu povinného, že výživné za
mesiac január aj február bolo uhradené v plnej výške, avšak túto úhradu zohľadňuje výlučne súdny exekútor, nakoľko k nej prišlo po začatí exekučného konania. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje najmä na skutočnosť, že výživné na oprávnenú 1.) sa stalo splatným až dňa 09.09.2020, kedy rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 8P/99/2019 zo dňa 08.10.2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. S uvedenou argumentáciou povinného sa súd nestotožňuje, nakoľko ako vyplýva zo samotného znenia § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom (alebo len v časti výživného) sú vykonateľné jeho doručením a funkcie vyživovacej povinnosti smerujú k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch, pričom tento osobitný účel pri všetkých vyživovacích povinností vrátane vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa zdôrazňuje nastavením predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom a to ex lege. Z toho vyplýva, že povinnému od októbra 2019 vznikla povinnosť platiť mesačne výživné spolu vo výške 170,- Eur - 70,- Eur na maloletú L. A. a 100,- Eur na oprávnenú 1) F. Y.. Zameškané výživné k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie predstavuje sumu 1.330 Eur - teda sumu, ktorá bola uplatnená v návrhu na vykonanie exekúcie. Súd navyše dopytom na Okresný súd Humenné zistil, že rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 8P/99/2019 zo dňa 08.10.2019 bol právnemu zástupcovi povinného doručený do elektronickej schránky dňa 22.10.2019 - čo predstavuje dátum od ktorého si oprávnená 1.) a zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa uplatňujú zameškané výživné. Pokiaľ ide o bežné výživné, súd dáva povinnému do pozornosti fakt, že aby súdny exekútor mohol vydať Upovedomenie o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. e) musí povinný zaplatiť okrem zvyšnej časti zameškaného výživného aj trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekútora, potom môže podať žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásiť, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Potom možno aplikovať ustanovenie § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré hovorí, že exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Súd nakoniec dodáva, že uskutočnenie platieb počas exekúcie povinný preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V tejto súvislosti súd uvádza, že vykonané platby po vydaní poverenia má zohľadniť súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, pričom exekučný súd osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie v týchto častiach nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia.“ Na základe vyššie uvedeného súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej sa nestotožňuje s argumentáciou uvedenou v napadnutou uznesení, pojednávajúcou v zmysle ustanovenia § 44 CMP o predbežnej vykonateľnosti predložených exekučných titulov. Povinný uvádza, že ho mrzí, že je neprijateľné, aby jeho správanie sa ako povinného, ktoré bolo v súlade s obsahom rozhodnutí, malo pre neho negatívne dôsledky. Opätovne poukazuje na to, že splatnosť výživného neurčil povinný, ale urobil tak súd, ktorý v predmetnej veci konal, a to opakovane v rozhodnutí sp. zn. 8P/405/2017 zo dňa 22.08.2018, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 8P/99/2019 zo dňa 08.10.2019 a povinný mal za to, že je pre neho záväzný výrok týchto rozsudkov, a teda že súd rozhodol tak, že má platiť výživné až počnúc právoplatnosťou týchto rozhodnutí, čím sa povinný aj riadil. S ohľadom na uvedené povinný navrhuje, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil ako predčasné a nezákonné.
6. Súd zaslal sťažnosť povinného právnemu zástupcovi oprávnených, ktorý sa však napriek výzve súdu k nej nevyjadril.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 44 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že právna otázka predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu, t.j. exekučného titulu vo výrokoch o výživnom, ktorá bola v danej veci sporná resp. povinným namietaná, a to tak v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v samotnej sťažnosti (pričom v prípade sťažnosti sa jedná o jediný sťažnostný dôvod uvedený povinným), je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR ako aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, dlhodobo posudzovaná jednotne. Rozhodnutie súdu o výživnom je predbežne vykonateľné, bez obmedzenia, priamo zo zákona, t.j. ex lege. Na uvedenom závere nič nemení ani formulácia výroku exekučného titulu, v ktorom sa povinnosť plniť výživné viaže na právoplatnosť rozsudku, a rovnako ani prípadné odvolanie, podané voči exekučnému titulu. Oprávnenými predložene exekučné tituly tak boli bez pochybností, už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Súd podotýka, že oprávnení ani nepodali návrh na vykonanie exekúcie bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti. Povinný, naopak nepreukázal žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Výrok exekučného titulu viažuci sa, v rozpore s § 44 CMP (predbežnou vykonateľnosťou), k pojmu právoplatnosť, preto nebolo možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie.
15. V tejto súvislosti vyšší súdny úradní správne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 386/2018 zo dňa 20.6.2018, v ktorom Ústaný súd dospel rovnakému záveru, vychádzajúc zo v zásade zhodných skutkových okolností ako v posudzovanej veci. Ústavný súd poukázal najmä na to, že: „Rozsudky na plnenie výživného sú v zmysle § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP") predbežne vykonateľné. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje za arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný. Ústavný súd predovšetkým zohľadnil, že sťažovateľ bol v predmetnom konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorého úlohou bolo poučiť ho o relevantných právnych aspektoch predmetného konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že advokát - ako práva znalá osoba - si musel byť vedomý toho, že rozhodnutia súdov majú dvojakú vlastnosť, o to právoplatnosť a vykonateľnosť. Všeobecným pravidlom je, že rozhodnutie je vykonateľné po jeho právoplatnosti. Existujú však situácie, keď táto následnosť je narušená a rozhodnutie sa stáva vykonateľným pred tým, ako nadobudne právoplatnosť, ide o t zv. Predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia. K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu (napr. § 233 CSP) alebo nastáva zo zákona (ex lege) (napr. § 44 CMP). V prejednávanom prípade výrok exekučného titulu bol jednoznačný v tom, že nič nepojednával o vykonateľnosti tohto rozsudku v tom zmysle, že by napr. odkladal jeho predbežnú vykonateľnosť (bez ohľadu na to, či by takýto výrok bol právne možný, pozn.). Z tohto pohľadu výrok exekučného titulu nemohol v sťažovateľovi vyvolať dojem, že nejakým spôsobom modifikuje okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti oproti tomu, ako to vyplýva z § 44 CMP. Preto pri bežnej opatrnosti si sťažovateľ mohol byť vedomý aj ďalšej vlastnosti rozsudku - t. j. jeho vykonateľnosti a aj okamihu, kedy k tejto vykonateľnosti v zmysle § 44 CMP dochádza. V súvislosti s uvedeným ústavný súd pripomína jednu zo základných zásad práva, ktorou je „vigilantibus iura scripta sunt", teda bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu (m. m. IV. ÚS 301/07, I. ÚS 1/2013, I. ÚS 213/2013). Primeraná opatrnosť a aj zodpovednosť za stráženie si svojich práv v tomto prípade vyžadovala - obzvlášť pri zastúpení advokátom - aby si sťažovateľ bol vedomý vykonateľnosti ako vlastnosti rozsudkov, okamihu, keď nastáva vykonateľnosť, a tiež aj dôsledkov spojených s vykonateľnosťou rozsudkov."
16. Poukazom na uvedené súd ešte dodáva, že v prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie lehota na plnenie od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Začiatok plynutia lehoty na plnenie pri predbežne vykonateľnom rozsudku sa neviaže na právoplatnosť rozsudku, nakoľko deň právoplatnosti totiž nie je z hľadiska vykonateľnosti významný. Z tohto dôvodu tak súd nemohol priznať právnu ochranu povinnému vzhľadom na ním uplatnenú obranu tzv. spoliehania sa a riadenia sa doslovným znením výroku dotknutého exekučného titulu, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, obchádzaním ustanovenia § 44 CMP, nezakladá zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vedenej v neprospech povinného.
17. Súd napokon, pre úplnosť dáva do pozornosti povinnému, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti (matky dieťaťa, s ktorou má povinný zjavne narušené vzájomné vzťahy). Rovnako súd poukazuje na to, že výživné má spotrebný charakter a majú sa ním uhrádzať priebežne vznikajúce (t.j. aj počas súdneho konania) životné potreby a výdavky dieťaťa, ktoré si vyžadujú aj potrebu ich priebežného uhrádzania. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, o ktorom povinný tvrdí, že nemal byť vykonateľný, súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, je v zásade zákonnou povinnosťou rodiča (t.j. na jej vznik sa nevyžaduje exekučný titul), ktorá trvá od narodenia dieťaťa až do času, kým dieťaťa nebude schopné samo sa živiť. Bolo preto predovšetkým v záujme mal. dieťaťa a v záujme povinného, vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu plniť priamo na základe zákona a dobrovoľne (aspoň v nejakom rozsahu) a nečakať na rozhodnutie súdu prvej inštancie na úpravu vyživovacej povinnosti súdom alebo na rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní. To, že má povinný deti, ktoré musia niekde bývať, niečo jesť, niečo si obliecť a chodiť do školy, je mu totiž známe aj bez potreby vzniku exekučného titulu. Neplnením vyživovacej povinnosti, totiž porušuje predovšetkým práva svojich detí na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb.
18. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).