Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-158-2019.pdf
PDF · 261.87 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/158/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária RUSOVÁ, s. r. o., Jesenského 220/11, Nováky, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 21. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPo 2/2019-6/Br OU-NR- OOP5-2019/039930-6 k: Pd 83/19/4403-3 Z 3859/2018 zo dňa 18. 09. 2019 (v znení opravy vykonanej dňa 31. 01. 2020), takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému, ostatným účastníkom konania a Krajskej prokuratúre Nitra právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca ako oprávnený návrhom zo dňa 11. 05. 2018 (doručeným Okresnému úradu Nitra dňa 16. 05. 2018) v znení opravy návrhu zo dňa 03. 07. 2018 navrhol, aby správny orgán prvého stupňa vykonal záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností v prospech oprávneného z vecného bremena, a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 351/2011 Z. z. alebo zákon o elektronických komunikáciách alebo ZoEK), t.j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti na tam uvedených pozemkoch registra C KN (parc. č. XXXX/X, XXXX/XX vo vlastníctve SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vo vlastníctve MH Invest, s.r.o.) v katastrálnom území M.. Konanie sa viedlo pod sp. zn. Z 3859/18.
2. V oznámení pod Z 3859/18-5 zo dňa 25. 06. 2018 správny orgán prvého stupňa požadoval od žalobcu okrem iného doložiť žiadosť, v ktorej bude uvedený obsah a rozsah vecného bremena. Na základe tohto oznámenia žalobca predložil i stanovisko k zápisu zákonných vecných bremien do katastra nehnuteľností vydané Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 31. 07. 2013.
3. V LV č. XXXX zo dňa 26. 07. 2018 v katastrálnom území M. bolo na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX vo vlastníctve podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik zapísané vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách v prospech žalobcu spočívajúce v oprávnení zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti (dve vyššie uvedené parcely) v celom rozsahu podľa Z 3859/18. - 832/18. V LV č. XXXX zo dňa 26. 07. 2018 v katastrálnom území M. bolo na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX vo vlastníctve MH Invest, s.r.o. zapísané vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách v prospech žalobcu spočívajúce v oprávnení zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti (vyššie uvedené parcely) v celom rozsahu podľa Z 3859/18. - 832/18.
4. Na základe podnetu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 03. 2019 podala Okresná prokuratúra Nitra proti zápisu práv k nehnuteľnosti záznamom č. Z 3859/2018 protest prokurátora pod č. Pd 83/19/4403-3 zo dňa 20. 05. 2019. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. UP 2/2019.
5. K protestu prokurátora podal žalobca vyjadrenie zo dňa 17. 06. 2019 (s protestom prokurátora nesúhlasil) a spoločnosť MH Invest, s.r.o. (s protestom prokurátora súhlasila).
6. O proteste prokurátora rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 2/2019-10 zo dňa 21. 06. 2019 tak, že protestu č. Pd 83/19/4403-3 vyhovel a zrušil záznam č. Z 3859/2018 zo dňa 23. 07. 2018 položka výkazu zmien č. 832/2018 týkajúci sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. evidovaných na LV č. XXXX ako pozemky registra C KN parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere 323 m2, parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 206 m2 a na LV č. XXXX ako pozemky registra C KN parc. č. 4790/5 ostatná plocha o výmere 3082 m2, parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 226 m2, parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 2496 m2, parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 1499 m2 a parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 1138 m2, ku ktorým bolo zapísané zákonné vecné bremeno v prospech žalobcu.
7. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 09. 07. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. UPo 2/2019-6/Br OU-NR-OOP5-2019/039930-6 k: Pd 83/19/4403-3 Z 3859/2018 zo dňa 18. 09. 2019 (v znení opravy vykonanej dňa 31. 01. 2020) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 2/2019-10 zo dňa 21. 06. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 18. 09. 2019 (v znení opravy vykonanej dňa 31. 01. 2020) žalovaný opísal priebeh konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa, vrátane dôvodov protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 83/19/4403-3 zo dňa 20. 05. 2019 proti záznamu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. Z 3859/2018 zapísanému do katastra nehnuteľností dňa 23. 07. 2018 výkazom zmien č. 832/2018, ako aj obsah vyjadrení žalobcu a spoločnosti MH Invest, s.r.o. k protestu. Správny orgán prvého stupňa po oboznámení sa s dôvodmi protestu prokurátora skonštatoval, že je potrebné mu vyhovieť a vydal rozhodnutie č. UP 2/2019-10 zo dňa 21. 06. 2019, ktorým protestu prokurátora zo dňa 20. 05. 2019 vyhovel a zrušil záznam Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. Z 3859/2018 zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 23. 07. 2018 výkazom zmien č. 832/2018 týkajúcim sa zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. vedených na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že stanovisko alebo usmernenie, ktoré vydáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR je pre katastrálne odbory metodickým pokynom na riešenie konkrétnych problémov a slúži na zosúladenie postupov jednotlivých katastrálnych odborov, nie je však právne záväzným aktom, t.j. má charakter odporúčania pri rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Z príslušných ustanovení zákonov, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, je zrejmé, že nemôže dôjsť k vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu k celej parcele, ale len k časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby. Pokiaľ je v ust. § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách uvedené, že oprávnenia podľa ods. 1 písm. a/ sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, je potrebné rešpektovať aj úpravu uvedenú v ods. 1 tohto ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že podnik môže zriaďovať
a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti len v nevyhnutom rozsahu. Práve z tohto znenia vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká zo zákona len v nevyhnutnej miere a v rozsahu potrebnom pre poskytovanie služby vo verejnom záujme v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. V nevyhnutnom rozsahu znamená v súlade s princípom primeranosti a proporcionality tak, aby došlo k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva v najnižšom možnom rozsahu. Správny orgán je v rámci záznamového konania povinný skúmať, či návrh na záznam podala osoba, ktorej patria práva v zmysle ust. § 66 zákona o elektronických komunikáciách a zároveň je povinný žiadať predloženie geometrického plánu s vyznačením nevyhnutného rozsahu vecného bremena v záujme rešpektovania rozsahu vecného bremena a obmedzenia výkonu vlastníckeho práva v najnižšom možnom rozsahu.
9. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu a odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa stotožnil s tvrdeniami prokurátora v proteste zo dňa 20. 05. 2019 ako aj s právnym záverom prvostupňového orgánu ohľadom posúdenia hmotnoprávneho stavu, teda s tým, že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a zrušení napadnutého opatrenia č. Z 3859/2018 zo dňa 23. 07. 2018 v celom rozsahu. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 2/2019-10 zo dňa 21. 06. 2019 spĺňa požadované náležitosti, je z neho zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci, správna úvaha pri použití právnych predpisov, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi podaného protestu prokurátora a dospel k záveru, že napadnuté opatrenie je potrebné ako nezákonné zrušiť a následne v zákonnej lehote nahradiť opatrením zodpovedajúcim súvisiacim právnym predpisom. Žalovaný taktiež poukázal na Smernicu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. O-84.11.13.31.31.00-16 na evidovanie rozsahu vecného bremena v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností schválenú dňa 31. 10. 2016 pod č. SM_UGKK SR 23/2016. V § 4 ods. 2 tejto smernice je uvedené, že objekt rozsahu vecného bremena vo VKM zodpovedá rozsahu, ktorý je určený listinou v jednom katastrálnom konaní. Objekt rozsahu vecného bremena v SPM zodpovedá rozsahu, ktorý je zobrazený v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena. Pokiaľ je teda podľa žalobcu ako odvolateľa nedôvodné požadovať správnym orgánom k zápisu nevyhnutného rozsahu vzniku zákonného vecného bremena geometrický plán a súčasne je zrejmé, že žiadateľ má záujem o zápis rozsahu zákonného vecného bremena v celom rozsahu k celej parcele, v návrhu na záznam táto skutočnosť uvedená nebola. V návrhu na záznam zo dňa 11. 05. 2018 bolo výslovne uvedené, že navrhovateľ „navrhuje, aby Okresný úrad Nitra vykonal záznam vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a to v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, ...". Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Bolo teda nevyhnutné vyhovieť protestu prokurátora zo dňa 20. 05. 2019 a zrušiť zápis záznamu č. Z 3859/2018 zo dňa 23. 07. 2018 výkazom zmien č. 832/2018 o zápise zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností ku konkrétnym nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. uvedeným na LV č. XXXX a č. XXXX. K odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že netvrdí, že je v kompetencii správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností posudzovať rozsah zákonného vecného bremena. Táto skutočnosť je výslovne uvedená v ust. § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, pričom jednou z podmienok pre vznik vecného bremena je vymedzenie rozsahu vecného bremena, pretože v ust. § 66 ods. 1 uvedeného zákona je explicitne uvedené, že oprávnenia patria podniku len v nevyhnutnom rozsahu. Z tohto znenia je teda zrejmé, že neprišlo k vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu k celej parcele, ale len k časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby. Vzhľadom k tomu, že k návrhu žalobcu ako odvolateľa nebol predložený geometrický plán, ktorým by bol vymedzený nevyhnutný rozsah vecného bremena, nebol správny orgán oprávnený zapísať uvedené vecné bremeno do katastra nehnuteľností, ale mal žalobcu vyzvať na predloženie takéhoto geometrického plánu s vyznačením nevyhnutného rozsahu vecného bremena. Je potom nesporné, že katastrálny orgán pri vykonaní záznamu č. Z 3859/2018 výkazom zmien pod č. 832/2018 dňa 23. 07. 2018 nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. K tvrdeniu žalobcu, že zákonné vecné bremeno vzniká k celým nehnuteľnostiam a nie len voči ich častiam, žalovaný poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i na dôvodovú správu k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorých časti i citoval.
K právnym názorom a teóriám žalobcu vo vzťahu k dátumu vzniku zákonného vecného bremena v súvislosti so stavebným konaním žalovaný uviedol, že k inému než katastrálnemu predpisu (v tomto prípade k stavebnému poriadku), k územnému konaniu, k trasovaniu vedenia sietí a porealizačnému zameraniu skutočného vyhotovenia stavby vedenia sietí nie je správny orgán na úseku katastra nehnuteľností oprávnený sa vyjadriť. Vo vzťahu k zákonnému vecnému bremenu týkajúceho sa stavby a nie pozemku žalovaný zdôraznil, že predmetom napadnutého záznamu boli práva k cudzej veci týkajúce sa pozemkov a nie stavieb (napr. telekomunikačných zariadení umiestnených na budovách - stavbách) a z tohto dôvodu je bezpredmetné vyjadrovať sa k právnej teórii žalobcu. V závere svojho rozhodnutia žalovaný vyjadril názor, že samotný protest prokurátora má zákonom stanovené náležitosti, bol podaný oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote 3 rokov od vydania napadnutého opatrenia, dôvody v ňom nevybočujú z rámca zákona a podaný protest prokurátora má oporu v katastrálnom zákone. Z tohto dôvodu si prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu osvojil dôvody protestu prokurátora v predmetnej veci, ktoré prevzal do svojho odôvodnenia použijúc argumentáciu prokurátora, pretože táto má základ v právnej úprave citovanej priamo v danom rozhodnutí. Na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemá žiadny vplyv skutočnosť, že konajúci prvostupňový správny orgán sa výslovne nevysporiadal s konkrétnou námietkou žalobcu týkajúcou sa neodôvodnenia všetkých námietok žalobcu, ktorý však vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali opak alebo vyvrátili skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v žalobe
10. Žalobou zo dňa 21. 11. 2019 žalobca žiadal, aby správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/, g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 09. 2019 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 06. 2019 a vec vrátil tomuto správnemu orgánu na ďalšie konanie. Týmito rozhodnutiami bolo dotknuté právo žalobcu na dovolávanie sa všeobecnej znalosti ohľadom existencie zákonného vecného bremena v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 351/2011 Z. z. alebo zákon o elektronických komunikáciách alebo „ZoEK“) v prospech žalobcu a to na ťarchu nehnuteľností vo vlastníctve ďalších účastníkov konania. Rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spôsobuje voči žalobcovi nemožnosť participovať na právnom stave spojenom so záznamom vecného bremena do katastra nehnuteľností a žalobca bol ním priamo dotknutý na právom chránenom záujme spočívajúcom v tom, aby správne orgány konali v jeho záležitostiach v súlade so zákonmi.
11. V IV. časti (dôvody správnej žaloby) žaloby žalobca uviedol skutkový stav tak, ako je uvedený v I. časti (1. až 7. bod) tohto rozsudku. Následne citoval právne predpisy, ktoré sa týkajú predmetnej veci, teda zápisu práv k nehnuteľnostiam vzniknutých na základe zákona o elektronických komunikáciách.
A. Žalobou napadnuté rozhodnutia boli podľa jeho názoru vydané v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 34 a nasl. katastrálneho zákona (ust. § 36 ods. 1, ust. § 42 ods. 1 katastrálneho zákona). Poukázal na tú skutočnosť, že svoje odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odôvodnil okrem iného i tým, že tento správny orgán nemá kompetenciu určovať rozsah zákonného vecného bremena v rámci záznamového konania vedeného v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona a meniť rozsah práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu ako je uvedené vo verejnej listine, v danom prípade v samotnom návrhu na zápis vecného bremena. Pri zápise listín záznamom preskúmavacia právomoc správneho orgánu prvého stupňa je obmedzená a tento neskúma vecnú stránku listiny, pokiaľ ju vydal príslušný orgán v súlade so zákonom. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že nie je v kompetencii správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností posudzovať rozsah zákonného vecného bremena, čo je výslovne uvedené v ust. § 66 ods. 1 ZoEK, pretože oprávnenia patria podniku len v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej tvrdil, že neprišlo k vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu k celej parcele, ale len k časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby. Spôsob, akým správne orgány v konaní o proteste prokurátora konali a rozhodovali však nezodpovedá uvedenému tvrdeniu, pretože pristúpili nielen k rozhodovaniu o rozsahu zákonného vecného bremena, ale aj k rozhodnutiu o jeho vzniku so záverom, že toto zákonné vecné bremeno v prospech žalobcu k dotknutým (celým) nehnuteľnostiam
nevzniklo. Túto skutočnosť sa snaží žalovaný poprieť formalistickým výkladom ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK, pričom však nerešpektuje s tým súvisiace ust. § 66 ods. 2 prvá veta ZoEK. Zákon o elektronických komunikáciách v žiadnych ustanoveniach neustanovuje, že by zákonné vecné bremeno vznikalo iba k určitej časti dotknutej nehnuteľnosti, ale výslovne (explicitne) uvádza, že viazne na dotknutých nehnuteľnostiach a nie na častiach dotknutých nehnuteľností. Pokiaľ správne orgány používajú výlučne formalistický výklad ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK a pritom ignorujú jazykový, logický, teleologický a historický výklad týchto ako aj ostatných súvisiacich ustanovení tohto zákona, potom je namieste otázka, prečo má mať formalistický výklad ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK prednosť pred výkladom ust. § 66 ods. 2 prvá veta ZoEK. V súvislosti s právnymi dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní žalovaný uviedol, že k právnym teóriám vzťahujúcim sa k inému než katastrálnemu predpisu (v tomto prípade k stavebnému poriadku), k územnému konaniu, trasovaniu vedenia sietí a porealizačnému zameraniu skutočného vyhotovenia stavby vedenia sietí nie je správny orgán na úseku katastra nehnuteľností oprávnený sa vyjadrovať. Vo svetle takýchto záverov žalovaného, potom je celé konanie správnych orgánov pochybné, keď' na jednej strane okrem katastrálneho zákona pristupujú k formalistickému výkladu jedného ustanovenia ZoEK (§ 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK), aj to nesprávnemu, ale zároveň odmietajú sa vôbec zaoberať ďalšími súvisiacimi ustanoveniami a právnymi predpismi, a celý inštitút zákonného vecného bremena posudzujú v akomsi právnom vákuu, ako keby existoval bez vzájomnej súvislosti s iným ustanoveniami ZoEK a inými právnymi predpismi. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný tak robí iba z dôvodu, že sa s argumentmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní nedokáže racionálne vyrovnať, a preto ich zamieta bez toho, aby sa s nimi snažil argumentačne vysporiadať. Žalovaný sa na jednej strane odmietol zaoberať dôvodmi a argumentami žalobcu s odôvodením, že tieto sa viažu k iným právnym predpisom, než je katastrálny zákon, ale na druhej strane si zároveň osoboval právomoc vykladať iný zákon než katastrálny, a to jedno ustanovenie ZoEK a jeho formalistickým výkladom dospel k záveru, že podmienka nevyhnutného rozsahu znamená reálnu časť dotknutej nehnuteľnosti a na tomto základe potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol zrušený záznam zákonného vecného bremena. Pochybnosti o zákonnosti vyvoláva takisto i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že z ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK ako aj v ust. § 66 ods. 2 ZoEK je zrejmé, že nemôže dôjsť k vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu k celej parcele, ale len k časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby a teda, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká zo zákona len v nevyhnutnej miere a v rozsahu potrebnom pre poskytovanie služby vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa sa argumentmi žalobcu vôbec nezaoberal a tieto bez riadneho zdôvodnenia (majúceho oporu v logickom uvažovaní) odmietol napr. argumentáciou, že zákon neustanovuje lehotu, v akej musí navrhovateľ podať návrh na zápis zákonného vecného bremena do katastra a teda, že navrhovateľ si môže dať vyhotoviť geometrický plán (ktorý má byť vyjadrením nevyhnutnej miery), keď' je jasné a presne určené trasovanie vedenia sietí a teda je zrejmý rozsah vecného bremena. Odhliadnuc od toho, že takéto právne zdôvodnenie je nesprávne, znamenalo by v konečnom dôsledku (nielen v tomto prípade) pre žalobcu nemožnosť participovať na právnom stave spojenom so záznamom vecného bremena do katastra nehnuteľností a dovolávať sa tak jeho všeobecnej znalosti v čase, keď' presné trasovanie vedenia sietí, v súvislosti s ktorým vzniklo, nie je presne určené. Žalobca bol toho názoru, že pri takomto chápaní danej problematiky zo strany správneho orgánu prvého stupňa (ako orgánu verejnej správy) ide vlastne o odňatie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože správny orgán doslova odkazuje žalobcu so svojím problémom (s podaním návrhu na záznam zákonného vecného bremena) na okamih, keď stavba vedenia sietí, v súvislosti s ktorou zákonné vecné bremeno vzniká, bude zrealizovaná, a teda bude možné presné určenie jej trasy. Je však neprípustné, aby sa žalobca mal obracať na správny orgán až v momente, kedy to bude komfortné pre tento orgán a v „súlade“ s jeho právnym názorom (že zákonné vecné bremeno vzniká len k určitej časti dotknutých nehnuteľností a teda, keď sa bude vedieť, o akú presnú časť nehnuteľnosti/í sa jedná) a nie v čase, keď stavba vedenia sietí ešte nie je povolená a žalobca potrebuje už v tomto okamihu svoje práva chrániť aj cestou záznamu v katastri nehnuteľností a participovať na právnom stave spojenom so záznamom. Taktiež je neprípustné a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 34 a nasl. katastrálneho zákona, aby správne orgány rozhodovali o rozsahu zákonného vecného bremena, a aby na základe takéhoto nezákonného postupu dospeli k rozhodnutiu, že zákonné vecné bremeno v prospech žalobcu na ťarchu dotknutých nehnuteľností nevzniklo. Vzhľadom na ustanovenia katastrálneho zákona (ust. § 34 a nasl. katastrálneho zákona) správny orgán nie je oprávnený v záznamovom konaní exaktne skúmať, či vzniknuté zákonné vecné bremeno vzniklo v časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby. Pokiaľ by sme pripustili takýto argument ako správny, a požiadavka na predloženie geometrického plánu by bola legitímna, potom by v rámci zápisu takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností mal mať správny orgán prvého stupňa
na úseku katastra nehnuteľností oprávnenie prípadný geometrický plán s vyznačením nevyhnutného rozsahu posudzovať v tom zmysle, či sa skutočne jedná o nevyhnutný rozsah potrebný pre poskytovanie služby. Správny orgán prvého stupňa nemôže posudzovať, aká časť dotknutej nehnuteľnosti by mala predstavovať nevyhnutný rozsah výkonu oprávnení podniku (žalobcu) vyplývajúcich mu z ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK. V rozpore so zákonom stanoveným spôsobom vybavovania návrhov na vykonanie záznamu a teda aj návrhu žalobcu, správne orgány vydali rozhodnutia, ktorých výsledkom je zrušenie záznamu zákonného vecného bremena v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností. V danom prípade jednoznačne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré na základe protestu prokurátora pristúpili k preskúmavaniu návrhu a následného záznamu nad rámec, ktorý im umožňuje katastrálny zákon a následne tento záznam zrušili.
B. Zrušenie záznamu zákonného vecného bremena nie je dôvodné a nemá oporu v platných právnych predpisoch. Z doterajšieho priebehu konania a zo žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že jedinou skutočnosťou, k vôli ktorej sa žalobca nemôže domáhať všeobecnej znalosti ohľadom existencie zákonného vecného bremena v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK, je nepredloženie geometrického plánu. Takéto právne posúdenie veci je (okrem vyššie uvedených dôvodov) nesprávne aj z toho dôvodu, že zákonné vecné bremeno podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK viazne na celých dotknutých nehnuteľnostiach, nie na ich častiach, pričom to vyplýva taktiež z tej skutočnosti, že s povinnosťami zodpovedajúcimi oprávneniam podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK, ktoré viaznu na dotknutých nehnuteľnostiach ako vecné bremená, sú neoddeliteľne späté taktiež oprávnenia žalobcu ako oprávneného z vecného bremena v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoEK. Vzhľadom na uvedené sa nevyžaduje, aby bol rozsah zákonného vecného bremena ešte dodatočne stanovovaný geometrickým plánom. Vo svetle ust. § 35 ods. 2 katastrálneho zákona geometrický plán nie je nevyhnutný pre účely záznamu takéhoto zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností a keďže sa vecné bremeno nezriaďuje k časti pozemku nie je potrebné ho prikladať k návrhu. Oprávnenie vyplývajúce zo zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK neznamená, že vecné bremeno sa musí zobraziť v katastri nehnuteľností aj v súbore geodetických informácií napr. zakreslením samotnej inžinierskej siete (stavby vedenia sietí). Naopak, môže sa vzťahovať na celý pozemok (aj na celú stavbu) tak, ako je to v tomto prípade. Samotný rozsah výkonu práva zriaďovať a prevádzkovať resp. práva vstupovať môže byť v menšom alebo aj vo väčšom rozsahu (v porovnaní s rozlohou pozemku), a to podľa potreby na výkon povolenej činnosti podniku (žalobcu) a podľa spôsobu užívania dotknutej nehnuteľnosti jej vlastníkom. Zákonodarca pojmovo vymedzuje v ust. § 66 ZoEK len „cudzie nehnuteľnosti“ a nie časť cudzích nehnuteľností, z čoho možno odvodzovať aj vyššie uvedenú úvahu. S možnosťou zriadenia vecného bremena k celému pozemku počíta aj Smernica Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. O-84.11.13.31.31.00-16, a to v ust. § 2 ods. 2, v ktorom sa uvádza, že rozsah vecného bremena k celému pozemku sa vo vektorovej katastrálnej mape a súbore prevzatých meraní nezobrazuje. V rámci inštitútu zákonného vecného bremena je podľa názoru žalobcu potrebné rozlišovať právo zriadiť zákonné vecné bremeno a oprávnenia podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoEK, ktoré patrí/patria podniku voči celej nehnuteľnosti, od práva výkonu oprávnení vyplývajúcich mu zo zákonného vecného bremena ako aj z ust. § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoEK, ktorý je prípustný iba v nevyhnutnom rozsahu zohľadňujúci jednak potrebu na výkon povolenej činnosti podniku (žalobcu) a jednak spôsob užívania dotknutej nehnuteľnosti jej vlastníkom. Požiadavka na predloženie geometrického plánu má svoje opodstatnenie v prípade, ak je vecné bremeno zriaďované k časti pozemku, čo nie je tento prípad. Takisto požiadavka na predloženie geometrického plánu s vyznačením nevyhnutného rozsahu vecného bremena neobstojí ani vo vzťahu k ochranným pásmam vedenia, pretože tie sú stanovené v ust. § 68 ods. 5 ZoEK a nie je potrebné ich stanovovať geometrickým plánom, pretože geometrický plán by mohol iba duplicitne konštatovať to, čo už je vymedzené zákonom (ZoEK). Zákonné vecné bremeno vzniká ex lege ako výraz vôle zákonodarcu a bez ohľadu na súhlas a vôľu vlastníka nehnuteľnosti, a v dôsledku jeho existencie má žalobca oprávnenie vyplývajúce z ustanovení ZoEK, ktoré postačuje na preukázanie iného práva k pozemku/om definované v ust. § 139 ods. 1 písm. c/, resp. v ust. § 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podanie návrhu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom je len formalizáciou tohto oprávnenia. Vykonaním záznamu vecné bremeno nevzniká, pretože záznam len deklaruje oprávnenia žalobcu uvedené ust. v § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK. Neoprávnenosť požiadavky geometrického plánu žalobca ilustroval na konkrétnom prípade z praxe (územné konanie), ktorý stavia právny záver žalovaného na nutnosť predloženia geometrického plánu v
záznamovom konaní, teda v čase, keď stavba nie je zrealizovaná, do svetla absurdity, a to aj z hľadiska praxe. S poukazom na ust. § 68 ods. 4 ZoEK zákonné vecné bremeno vzniká skôr, než je stavba povolená a jeho vznik (časovo a aj príčinne) predchádza vzniku ochranných pásiem a teda samotný okamih vzniku zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK nie je viazaný na povolenie ani na postavenie/existenciu stavby na nehnuteľnosti zaťaženej týmto vecným bremenom a teda vypracovanie geometrického plánu v čase, keď stavba ešte nie je povolená, resp. postavená, nemá oporu v existujúcej právnej úprave. I jazykovým výkladom ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK je možné dospieť k záveru, že žalobcovi vznikajú tieto práva k celej cudzej nehnuteľnosti a nie k časti. Z charakteru týchto vecných bremien potom jednoznačne vyplýva, že sú ním zaťažené celé pozemky. Význam zaťaženia celých pozemkov je aj v tom, aby bolo možné oprávnenia vyplývajúce zo zákonného vecného bremena vôbec vykonávať, podnik (žalobca) musí mať nielen možnosť jednorazovo stavbu (vedenie) zriadiť, ale aj ju prevádzkovať s možnosťou prístupu k nej (a z toho vyplývajúceho práva vstupovať na dotknuté nehnuteľnosti) ako aj s možnosťou nevyhnutných úprav pôdy a jej porastu. Ak by správny orgán prvého stupňa v rámci záznamového konania bol oprávnený požadovať predloženie geometrického plánu s vyznačeným rozsahom vecného bremena, znamenalo by to akceptáciu jeho právomoci o takomto geometrickom pláne rozhodovať a posudzovať ho v tom zmysle, či vecné bremeno vyznačené geometrickým plánom je skutočne v nevyhnutnom rozsahu. To je však nebezpečný precedens, ktorý by zakladal orgánu verejnej správy v rámci záznamového konania oprávnenia posudzovať návrh na zápis zákonného vecného bremena záznamom z hmotnoprávneho hľadiska a nie len z formálneho hľadiska. Pri zápise listín záznamom preskúmavacia právomoc prvostupňového orgánu je obmedzená a tento neskúma vecnú stránku listiny, pokiaľ ju vydal príslušný orgán v súlade so zákonom. Žalobca vidí nezákonnosť a nesprávnosť v tom, že žalovaný tvrdí, že správny orgán prvého stupňa má v záznamovom konaní pristúpiť k zisťovaniu, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zapisovaného práva (zákonného vecného bremena), pričom robí záver, že splnenie podmienky nevyhnutného rozsahu má byť dokázané predložením geometrického plánu, a na základe týchto nesprávnych záverov a postupov potom vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobca ďalej poukázal na zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy, ktoré je potrebné dodržiavať v správnom konaní a do pozornosti súdu dal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/121/ 2016 zo dňa 28. 02. 2018 a sp. zn. 1Sžr/68/2011. Žalobca navrhoval vykonanie záznamu zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným, pričom zápis navrhoval vykonať k celým dotknutým nehnuteľnostiam. Napriek tomuto vymedzeniu žalovaný tvrdí, že to v návrhu uvedené nebolo a za základ pre svoje napadnuté rozhodnutie vzal do úvahy skutkový stav, že zákonné vecné bremeno podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK sa zriaďuje iba k určitej časti dotknutých nehnuteľností, pričom určitá časť má prezentovať splnenie podmienky nevyhnutného rozsahu stanovenej v ust. § 66 ods. 1 ZoEK. Opierajúc sa o takýto výklad zákonného ust. § 66 ods. 1 ZoEK následne tvrdí, že správny orgán prvého stupňa bol povinný vyžadovať od žalobcu predloženie geometrického plánu so zakreslením určitej časti nehnuteľnosti, ktorá má predstavovať nevyhnutný rozsah. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný vzal za základ skutkový stav, ktorý z administratívneho spisu nevyplynul a nemá v ňom oporu, a teda je potrebné z tohto dôvodu prihliadať na žalobný bod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP. Takisto žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia zobral za základ nesprávny skutkový stav, a to zákonné vecné bremeno sa zriaďuje k časti dotknutých nehnuteľností a nie k celým dotknutým nehnuteľnostiam, a tým je daný žalobný bod v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú postavené na nesprávnom právnom posúdení veci v záznamovom konaní č. Z 3859/2018 a hlavne nesprávnom výklade ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK, t.j. je daný žalobný bod v zmysle ust. 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Zároveň došlo k prekročeniu zverených právomocí (v tom zmysle, že správny orgán má posudzovať návrh nad rámec kompetencií, ktoré sú mu v rámci záznamového konania zákonom zverené), hlavne porušenie ust. § 36 ods. 1 katastrálneho zákona a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo má za následok podstatné porušenie ustanovení o záznamovom konaní s následkom vydania nezákonných rozhodnutí spôsobujúcich zrušenie záznamu, a je preto potrebné prihliadať na žalobný bod v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. a/ SSP. V závere žaloby žalobca zopakoval, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, pretože by to znamenalo, že správny orgán prvého stupňa je oprávnený si osobovať väčšie kompetencie než mu priznáva Ústava SR a zákony, a to len na základe svojej úvahy (úvahy, že nevyhnutný rozsah znamená časť dotknutej nehnuteľnosti a ktorý má byť vyobrazený v geometrickom pláne) a následne tak založiť si právomoci,
ktoré sú v rozpore s ústavným princípom zakotveným v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, a to doslova konať nad rozsah a spôsob stanovený zákonom, v tomto prípade nad rámec katastrálneho zákona.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
12. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie zo dňa 04. 02. 2020. Uviedol, že chyby v písaní vo svojom napadnutom rozhodnutí č. UPo 2/2019-6/Br OU-NR-OOP5-2019/039930-6 (spočívajúce v uvedení nesprávneho dátumu vydania rozhodnutia „18.9.2018“ a v uvedení nesprávneho registra pozemkov „E“ na LV č. XXXX v katastrálnom území M. vo výroku rozhodnutia a na strane 9) opravil na správny dátum „18.9.2019“ a na správny „register C“ písomným prípisom pod č. UPo 2/2019-5 OU- NR-OOP5-2020/008545-15 zo dňa 31. 01. 2020 v súlade s ust. § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalobca opiera svoj právny názor poukazujúc na Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „ÚGKK SR“) č. KO - 3908/2013-712 zo dňa 31. 07. 2013, ktoré však nebolo zverejnené v súbore usmernení a smerníc ÚGKK SR na webovej stránke úradu a bolo adresované iba obchodnej spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ako odpoveď na jej dopyt. Nemá teda všeobecne záväzný charakter. V tejto súvislosti pre úplnosť žalovaný poukázal na všeobecne záväznú Smernicu ÚGKK SR č. O-84.11.13.31.31.00-16 na evidovanie rozsahu vecného bremena v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností č. SM_UGKK SR_23/2016 schválenú dňa 31. 10. 2016. V smernici je v § 4 ods. 2 uvedené, že objekt rozsahu vecného bremena vo VKM zodpovedá rozsahu, ktorý je určený listinou v jednom katastrálnom konaní. Objekt rozsahu vecného bremena v SPM zodpovedá rozsahu, ktorý je zobrazený v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena. Pokiaľ bolo podľa žalobcu nedôvodné požadovať správnym orgánom k zápisu nevyhnutného rozsahu vzniku zákonného vecného bremena geometrický plán a súčasne je zrejmé (v súčasnosti aj zo žaloby), že žiadateľ má záujem o zápis rozsahu zákonného vecného bremena v celom rozsahu k celej parcele, v návrhu na záznam táto skutočnosť uvedená nebola. Práve naopak, v návrhu na záznam zo dňa 11. 05. 2018 je výslovne uvedené, že navrhovateľ „navrhuje, aby Okresný úrad Nitra vykonal záznam vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a to v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách, ...“. Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Žalobca vo svojom rozsiahlom vyjadrení v žalobe poukazoval na rôzne skutočnosti, možný výklad dotknutých zákonov a podobne. V podstate však ide o skutočnosť, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a zrušení napadnutého opatrenia č. Z 3859/2018 zo dňa 23. 07. 2018 v celom rozsahu. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 2/2019-10 zo dňa 21. 06. 2019 ako výsledok konania o proteste prokurátora spĺňalo požadované náležitosti, bol z neho zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci, správna úvaha pri použití právnych predpisov, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi podaného protestu prokurátora a dospel k záveru, že svoje napadnuté opatrenie je potrebné ako nezákonné zrušiť a následne v zákonnej lehote nahradiť opatrením zodpovedajúcim súvisiacim právnym predpisom. Protest prokurátora má zákonom stanovené náležitosti, bol podaný oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote 3 rokov od vydania napadnutého opatrenia, dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona a má oporu v katastrálnom zákone. Z tohto dôvodu si prvostupňový správny orgán správne v plnom rozsahu osvojil dôvody protestu, ktoré prevzal do svojho odôvodnenia použijúc argumentáciu prokurátora, ktorá má základ v právnej úprave citovanej priamo v danom rozhodnutí. Žalovaný s ohľadom na obsah žaloby zdôraznil, že predmetom preskúmania v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/158/2019 nie je postup správneho orgánu v záznamovom konaní č. Z 3859/2018, ale zákonnosť rozhodnutí oboch správnych orgánov v konaní o podanom proteste prokurátora. Správny súd v danom prípade teda skúma len to, či protest prokurátora bol vydaný oprávneným orgánom, v zákonnej lehote a dôvody v ňom uvedené nevybočovali z rámca zákona, a teda bol dôvodný i s poukazom na právny názor vyjadrený aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr/27/2012-77 zo dňa 24. 10. 2012, v konaní pod sp. zn. 10Sžr/127/2013 zo dňa 24. 09. 2014 a v konaní pod sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 08. 2018. Protest prokurátora bol podľa názoru žalovaného dôvodný a bolo mu potrebné vyhovieť, nakoľko v záznamovom konaní pod č. Z 3859/2018 boli predložené listiny, ktoré neboli spôsobilé na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Žalovaný zároveň poukázal na súdne konania vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/48/2019 a sp. zn. 26S/26/2019 začaté na základe žaloby žalobcu Orange
Slovensko, a.s. proti nevykonaniu záznamu zákonného vecného bremena katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd rozsudkom zamietol žalobu ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
13. Spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorú žalobca označil za ďalšieho účastníka konania v zmysle ust. § 32 ods. 3 SSP podala k žalobe vyjadrenie zo dňa 20. 01. 2019 (správne mal byť uvedený rok 2020). Ako ďalší účastník konania spoločnosť nesúhlasila so žalobnými dôvodmi žalobcu a považovala ich za nedôvodné, zavádzajúce a účelové. K skutkovému stavu veci a opomenutiu významných skutočnosti spoločnosť uviedla, že žalobca ako podnik v zmysle ZoEK žiadal v návrhu na vykonanie záznamu s poukazom na ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK o vykonanie zápisu zákonného vecného bremena vo svoj prospech na pozemkoch ďalších účastníkov konania, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., na ktorých zriadil a prevádzkoval elektronickú komunikačnú sieť v zmysle ust. 2 ods. 1 ZoEK, s presnou identifikáciou pozemkov uvedenou v návrhu na vykonanie záznamu. Pôvodná elektronická komunikačná sieť, ktorá bola zriadená a prevádzkovaná na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o. v katastrálnom území M., bránila spoločnosti v realizácii vlastného investičného zámeru, v dôsledku čoho sa so žalobcom dohodla na jej preložení. Preložka verejnej elektronickej komunikačnej siete sa uskutočnila na pozemkoch reg. C parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území M. na základe zmluvy o preložke verejnej komunikačnej siete. Po uskutočnení výstavby preložky elektronickej komunikačnej siete zabezpečila spoločnosť MH Invest, s.r.o. jej porealizačné zameranie a vyhotovenie geometrického plánu č. GDZV - 75/2017 na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskej siete na pozemkoch tam uvedených, ktorý bol vyhotovený dňa 11. 09. 2017 a úradne overený Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom dňa 29. 09. 2017. Geometrický plán k pozemkom spoločnosti MH Invest, s.r.o. táto spoločnosť odovzdala žalobcovi za účelom zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Napriek uvedeným skutočnostiam, zhotoveniu a predloženiu geometrického plánu k pozemkom spoločnosti MH Invest, s.r.o., v ktorom bola zameraná trasa existujúcej stavby elektronickej komunikačnej siete vrátane jej ochranných pásiem v zmysle zákona o elektronických komunikáciách na pozemkoch MH Invest, s.r.o., žalobca v návrhu na vykonanie záznamu s poukazom na ust. § 66 ods. 1 ZoEK žiadal zaťažiť všetky uvedené pozemky spoločnosti MH Invest, s.r.o. v celom rozsahu, čo znamenalo zaťaženie pozemkov spolu o výmere 8.441 m2 (teda výrazne a bezdôvodne nad rozsah uvedený v geometrickom pláne k pozemkom spoločnosti MH Invest, s.r.o.). Uvedené skutočnosti žalobca zámerne opomenul uviesť a svoju argumentáciu sústredil na teoretizovanie o jednotlivých výkladoch ustanovení zákona o elektronických komunikáciách a hypotetické situácie, ktoré však v tunajšom prípade nenastali a ani nemôžu nastať, nakoľko elektronická komunikačná sieť, resp. jej preložka bola na pozemkoch spoločnosti MH Invest, s.r.o. už zriadená a porealizačne zameraná a bol k nej vyhotovený aj príslušný geometrický plán, ktorým žalobca disponoval už pred podaním návrhu na vykonanie záznamu. V čase podania návrhu žalobcu na vykonanie záznamu boli elektronické komunikačné siete vybudované, ich trasovanie zamerané a žalobca potvrdil prevzatie príslušných geometrických plánov tak, ako vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 10. 05. 2018. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca naďalej bezdôvodne trvá na zaťažení pozemkov spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie v nevyhnutnom rozsahu, ako mu to prikazuje zákon o elektronických komunikáciách, ale v celom rozsahu a v súvislosti s touto požiadavkou podal krajskému súdu nedôvodnú žalobu. K zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že je povinnosťou žalovaného skúmať, či predložená listina preukazuje vznik zákonného vecného bremena v zmysle príslušného zákona a pokiaľ uvedenú skutočnosť nemá preukázanú, evidenciu zákonného vecného bremena by uskutočniť nemal. Žalobca nad rámec svojich oprávnení žiadal o zápis zákonného vecného bremena v celom rozsahu ním uvedených pozemkov, čo v prípade pozemkov spoločnosti MH Invest, s.r.o. predstavuje ich neúnosné a nezmyselné zaťaženie v rozsahu 8.441 m2. Je neprípustné, aby žalobca nerešpektoval zákonné ustanovenia o nevyhnutnosti rozsahu zaťaženia pozemkov a snažil sa o ich zaťaženie v celej ich výmere, pričom od okresného úradu žiadal zápis vecného bremena s odôvodnením, že vecné bremeno vzniká zo zákona a okresný úrad má preskúmať len náležitosti a bezchybnosť návrhu na vykonanie záznamu. K oprávnenosti požiadavky na určenie rozsahu zákonného vecného bremena spoločnosť uviedla, že v zmysle zákona o elektronických komunikáciách je zaťaženie cudzích pozemkov možné len v nevyhnutnom rozsahu, z čoho implicitne vyplýva, že rozsah evidencie zákonného vecného bremena sa priamo zo zákona obmedzuje a subjekt, v prospech ktorého zákonné vecné bremeno svedčí, je
logicky povinný pri evidencii vecného bremena tento nevyhnutný rozsah uviesť. Okresný úrad ako orgán na úseku katastra nehnuteľností musí mať podklad pre zápis do katastra nehnuteľností, teda musí disponovať určením rozsahu zákonného vecného bremena, aby mohol zákonné vecné bremeno v katastri nehnuteľností vyznačiť. Zákonné vecné bremeno podľa ZoEK je zákonom obmedzené na nevyhnutný rozsah a pokiaľ v návrhu na vykonanie záznamu žalobca uvádza odkaz na ZoEK, odkazuje tým na podmienku nevyhnutného rozsahu, ktorý musí preukázať. Požiadavka okresného úradu na uvedenie rozsahu vecného bremena je absolútne legitímna, keďže sám zákon o elektronických komunikáciách predpokladá zaťaženie cudzích nehnuteľností v určitom (nevyhnutnom) rozsahu, teda zaťaženie časti nehnuteľnosti. Tak ako vyplýva z vyhlášky, práve rozsah vecného bremena na časti nehnuteľností sa na účely katastrálneho zákona definuje geometrickým plánom. Je absurdné, aby sa žalobca snažil o zaťaženie viac než 0,8 ha pozemkov spoločnosti MH Invest, s.r.o. a ďalších pozemkov ďalšieho účastníka konania, za súčasnej vedomosti, že výstavba sietí a vedení už bola uskutočnená, ich trasy zamerané a teda účel bol naplnený. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že požiadavka na predloženie geometrického plánu neobstojí z dôvodu zákonnej úpravy ochranných pásiem, ktorých špecifikácia je určená v ust. § 68 ods. 5 ZoEK. Predloženie geometrického plánu pre prípad zápisu vecného bremena v záznamovom konaní jednoznačne predpokladá samotný katastrálny zákon (ust. § 46 katastrálneho zákona). Geometrický plán má zahŕňať nevyhnutný rozsah zaťaženia pozemkov, v ktorom budú zahrnuté inžinierske siete spolu s ochrannými pásmami podľa ZoEK. V predmetnej veci žalobca žiadal o zápis vecného bremena až v čase po realizácii stavby, resp. jej preložky. V čase podania návrhu na vykonanie záznamu žalobca disponoval geometrickým plánom k pozemkom spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorý mu bol odovzdaný a ktorý spoľahlivým spôsobom určoval trasu inžinierskych sietí spolu s jej ochrannými pásmami na pozemkoch spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Tento geometrický plán mohol žalobca použiť na zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľnosti, resp. si mohol kedykoľvek vykonať vlastné zameranie inžinierskych sietí a ochranných pásiem na predmetných pozemkoch MH Invest, s.r.o. a dať si zhotoviť vlastný geometrický plán na vlastné náklady ako podklad k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. Uvedenie (nevyhnutného) rozsahu je zákonnou požiadavkou pre zápis vecného bremena a argumentácia žalobcu, že geometrický plán nie je potrebné vyhotoviť z dôvodu, že sa vyhotovuje pri porealizačnom zameraní, neobstojí v žiadnom prípade. Žalobca je povinný v ktoromkoľvek momente (či už pred realizáciou stavby alebo po nej), keď požiada o zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, uviesť aj jeho (nevyhnutný) rozsah. K obmedzeniam spojeným so zákonnými vecnými bremenami a ich dopade na práva spoločnosti MH Invest, s.r.o., táto uviedla, že výklad zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého by bol žalobca oprávnený zaťažiť a tým obmedziť jej vlastnícke práva k pozemkom o výmere 0,8 ha je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a zároveň i v rozpore s Ústavou SR. Je neprijateľné, aby bol inštitút zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ZoEK zneužívaný na to, aby si jeho prostredníctvom žalobca zaťažil akékoľvek pozemky v akomkoľvek rozsahu, nerešpektujúc vlastnícke právo a s ním spojené oprávnenia skutočných vlastníkov pozemkov. Takéto konanie považuje spoločnosť MH Invest, s.r.o. za zneužitie práva, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva nad rámec povinností, ktoré stanovuje zákon o elektronických komunikáciách, je neúmerným zásahom do ústavného práva spoločnosti MH Invest, s.r.o. vlastniť majetok a realizovať oprávnenia spojené s jeho vlastníctvom. K záznamovému konaniu v obdobnej veci žalobcu spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že obdobné záznamové konanie je vedené Okresným úradom Nitra pod č. Z - 4180/2018 na základe návrhu žalobcu na zápis zákonného vecného bremena zo dňa 24. 05. 2018 podľa zákona o elektronických komunikáciách Žalobca v tomto konaní (rovnako ako v tunajšom prípade) žiadal o zápis zákonného vecného bremena k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, a to len s odkazom na ust. § 66 ZoEK. Okresný úrad žalobcu vyzval na doloženie geometrického plánu za účelom určenia rozsahu vecného bremena v súlade s ustanoveniami ZoEK, ale vzhľadom na skutočnosť, že žalobca návrh na vykonanie záznamu v konaní pod č. Z - 4180/2018 nedoplnil o požadovaný rozsah zaťaženia a nepredložil geometrický plán v stanovenej lehote, okresný úrad záznamové konanie ukončil ku dňu 21. 01. 2019, s čím žalobcu oboznámil oznámením o ukončení záznamového konania. Proti opatreniu okresného úradu, ktorým bolo záznamové konanie č. Z - 4180/2018 bez vykonania zápisu zákonného vecného bremena skončené, podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre, o ktorej je v súčasnosti vedené správne súdne konanie pod sp. zn. 26S/26/2019. V závere svojho vyjadrenia spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že žalobca nesplnením podmienky určenia nevyhnutného rozsahu zákonného vecného bremena, nepreukázal splnenie podmienky
vyžadovanej zákonom o elektronických komunikáciách pre evidenciu zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľností. Neuvedením rozsahu vecného bremena zo strany žalobcu nedošlo k splneniu zákonnej podmienky nevyhnutnej pre vznik vecného bremena. Návrh na vykonanie záznamu bol podaný v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách a v uvedenom dôsledku jednoznačne nie je možné o takom návrhu vykonať zápis zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľnosti záznamom. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. navrhla, aby správny súd žalobcu zamietol. 14. Krajská prokuratúra Nitra v podaní zo dňa 16. 01. 2020 oznámila, že vstupuje do konania v predmetnej veci. Vo vyjadrení zo dňa 29. 05. 2020 prokuratúra k žalobe uviedla, že žalobca môže zasahovať do vlastníckych práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnom rozsahu. Podľa žiadneho ustanovenia ZoEK žalobcovi neprináleží zasahovať do vlastníckeho práva vlastníka pozemku v celom rozsahu. Takýto zásah by bol v rozpore s ust. § 66 ZoEK a bolo by ho nutné považovať za zásah do vlastníckych práv bez právneho dôvodu, čo je jednoznačne v rozpore s čl. 20 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR. V tejto súvislosti prokuratúra poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 38/1995 zo dňa 03. 04. 1996, v zmysle ktorého Ústava SR neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom. K verejnému záujmu na obmedzení vlastníckeho práva vecným bremenom prokuratúra uviedla, že žalobca v protestom napadnutom konaní nepreukázal verejný záujem na zápis vecného bremena k dotknutým nehnuteľnostiam, keď malo dôjsť k závažnému zásahu do vlastníckych, ústavou garantovaných, práv vlastníka pozemku. Skúmanie existencie verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva prináleží správnemu orgánu, nie žalobcovi, a je predmetom správnej úvahy. Žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom dosiahnutia zisku a z tohto dôvodu nemožno jeho zámery automaticky kvalifikovať ako konanie vo verejnom záujme. Zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich v meste Nitra a priľahlých obciach charakterizuje silné konkurenčné prostredie, keď na danom území pôsobí viacero podnikov v zmysle ZoEK. Existuje dôvodný predpoklad, že v danom prípade žalobca sledoval, resp. sleduje s poukazom na aktuálny konkurenčný boj v prvom rade súkromný záujem (vytvorenie zisku), a teda nemohla byť splnená ani podmienka preukázania verejného záujmu, t.j. nemohlo platne dôjsť ani k vzniku zákonného vecného bremena v zmysle ust. § 66 ZoEK. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia a všetky uvedené skutočnosti neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom. Preto bol protest prokurátora podaný dôvodne a keď mu správne orgány vyhoveli, postupovali zákonne a správne. Krajská prokuratúra navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. K vyjadreniu prokuratúry podal žalobca vyjadrenie zo dňa 30. 06. 2020. Naďalej zotrval na názore, že správne orgány na úseku katastra nehnuteľností v rámci záznamového konania vedeného v zmysle ust. § 34 a nasl. katastrálneho zákona, nemajú kompetenciu skúmať, či sú splnené (zákonné) podmienky verejného záujmu a nevyhnutného rozsahu stanovené v ust. § 66 ods. 1 ZoEK a následne potom rozhodovať o existencii a rozsahu zákonného vecného bremena, resp. prijímať rozhodnutie o jeho rozsahu v tom zmysle, že budú vyžadovať napr. vymedzenie „nevyhnutného rozsahu v geometrickom pláne“. V prípade, ak by bol výklad prokuratúry správny, znamenalo by to, že správne orgány majú rozhodovať o tom, či zákonné vecné bremeno a tomu zodpovedajúce právo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti vlastne vzniklo. Správny orgán v rámci záznamového konania však skúma splnenie podmienok na vykonanie zápisu práva do katastra nehnuteľností a neskúma splnenie podmienok vzniku zapisovaného práva. Podľa názoru žalobcu je nutné uvedené rozlišovať a nespájať, keďže sa nejedná o to isté. Z tohto dôvodu je preto nesprávny výklad prokuratúry v tom zmysle, že správne orgány majú právo v rámci záznamového konania si svoju preskúmavaciu právomoc rozšíriť a skúmať, či sú splnené podmienky vzniku zapisovaného zákonného vecného bremena, ale naopak žalobca je toho názoru, že sa môže iba obmedziť na skúmanie splnenia podmienok na vykonanie zápisu. Oprávnenia podniku (teda aj žalobcu) v zmysle ust. § 66 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ ZoEK viaznu na celých dotknutých nehnuteľnostiach, ale ich skutočná realizácia (ich skutočný výkon) môže byť len v nevyhnutnom rozsahu, tzn. podnik je povinný ich uplatňovať voči vlastníkom dotknutých nehnuteľností v miere, ktorá ich obmedzuje v užívaní/využívaní nehnuteľností najmenej a tým je dodržaný princíp primeranosti a proporcionality tak, aby došlo k obmedzeniu v užívaní/využívaní dotknutých nehnuteľností a teda aj vlastníckeho práva v najnižšom možnom rozsahu. Vzhľadom na výslovnú úpravu v ust. § 66 ods. 2 prvá veta ZoEK je podľa žalobcu dané, že podmienka nevyhnutného rozsahu nie je ustanovená vo vzťahu k nejakej konkrétnej časti dotknutej nehnuteľnosti, ale vo vzťahu ku spôsobu, akým majú byť tieto oprávnenia vykonávané podnikom a vo vzťahu k tomu, ako výkon oprávnení ovplyvňuje,
resp. obmedzuje vlastníka dotknutej nehnuteľnosti v užívaní/využívaní celej dotknutej nehnuteľnosti. Tvrdenie prokurátora o nutnosti geometrického plánu, ktorým by mal žalobca preukázať „nevyhnutný rozsah zásahu do vlastníckeho práva majiteľov pozemkov navrhovaným zápisom zákonného vecného bremená“ považuje žalobca za nesprávne. Na podporu svojej argumentácie (zákonné vecné bremeno viazne na celých dotknutých nehnuteľnostiach) žalobca uviedol, že návrhy na záznam zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností podniky podávajú v čase, keď samotná stavba (vedenie sietí) nie je ešte v/na dotknutých pozemkoch umiestnená a sú podávané z toho dôvodu, aby sa podniky okrem iného mohli dovolávať všeobecnej znalosti ohľadom existencie tohto zákonného vecného bremena, a to nielen voči tretím osobám ale aj voči štátnym orgánom, napr. aj voči stavebnému úradu. Z charakteru zákonného vecného bremena vyplýva, že sú ním zaťažené celé nehnuteľnosti, ale to neznamená, že vlastník nehnuteľnosti je absolútne vylúčený z ich užívania. Význam zaťaženia celých nehnuteľností žalobca vidí v tom, že aby bolo možné oprávnenia vyplývajúce zo zákonného vecného bremena ako aj z ust. § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoEK vôbec efektívne vykonávať, podnik musí mať tieto oprávnenia k celým dotknutým nehnuteľnostiam a tak potom môže byť dosiahnuté ich vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu, ktoré bude zohľadňovať a rešpektovať spôsob využívania/užívania nehnuteľností samotnými vlastníkmi v konkrétnom mieste a čase. Nie je správne ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK posudzovať prísne formalisticky, ale naopak, treba ho posudzovať vo vzájomnom vzťahu k ostatným oprávneniam podniku špecifikovaným v ust. § 66 ods. 1 písm. b/, c/ ZoEK ako aj voči ostatným ustanoveniam ZoEK, pričom sa má rešpektovať podstata a zmysel tohto inštitútu. Skúmanie verejného záujmu nie je v kompetencii správneho orgánu na úseku katastra v rámci záznamového konania. Akýkoľvek záver takého orgánu v otázke verejného záujmu (či daný je alebo nie je) je bezpredmetný, pretože takýto orgán nie je oprávnený rozhodovať o existencii alebo neexistencii zákonného vecného bremena. Výsledkom záznamového konania je deklarovanie a nie rozhodovanie o práve a povinnosti. K prokuratúrou namietanej existencii verejného záujmu žalobca uviedol, že buduje rôzne stavby, ktoré sú súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete (napr. líniové stavby optických sietí), prostredníctvom ktorých napĺňa úlohy stanovené štátom ako úlohy vo verejnom záujme, a to budovanie, rozširovanie a modernizácia verejne prospešnej elektrokomunikačnej infraštruktúry. Aktivity podnikov (a teda aj žalobcu), ktoré prispievajú k plneniu cieľov spomenutých stratégií majú charakter všeobecnej prospešnosti a verejného záujmu, pričom stavby vedení sietí sú stavbami vo verejnom záujme a sú osobitne chránené zákonmi (stavebným zákonom, ZoEK, trestným zákonom - § 286 a nasl. a pod.). Takisto skutočnosť, že v danej lokalite (Nitra) už pôsobia iní poskytovatelia služieb elektronických komunikácií s jestvujúcimi stavbami verejných sietí nemôže byť dôvodom, k vôli ktorému nie je daný na strane žalobcu verejný záujem alebo že by dokonca nebolo vo verejnom záujme pluralitu týchto subjektov ešte zvýšiť. Aj podľa územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja (Záväzná časť územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja - v znení Zmien a doplnkov č. 1, časť 8 Zásady a regulatívy verejného technického vybavenia, bod 8.3.), zverejneného na internetovej stránke Nitrianskeho samosprávneho kraja https://www.unsk. sk/zobraz/sekciu/uzemnoplanovacie-dokumenty- a-uzemnoplanovacie-podklady-kraja, vyplýva, že budovanie stavieb verejných elektrokomunikačných sietí v lokalite Nitrianskeho kraja je verejným záujmom aj z hľadiska územnoplánovacieho. Závery prokurátora o súkromnom záujme žalobcu a teda neexistencii verejného záujmu v danom prípade sú nesprávne a vychádzajú z nesprávneho chápania danej problematiky a v končenom dôsledku aj z neprávneho právneho posúdenia, pretože správnym orgánom kompetentným túto otázku posudzovať nie je žalovaný ako správny orgán na úseku katastra v rámci záznamového konania. Formalistický výklad ust. § 66 ods. 1 ZoEK, ktorý zvolil prokurátor, je v rozpore so zmyslom a účelom tohto zákona a nerešpektuje ho. Je potrebné rozlišovať právo zriadiť zákonné vecné bremeno, ktoré patrí podniku (žalobcovi) voči celej nehnuteľnosti, od práva výkonu oprávnení vyplývajúcich mu zo zákonného vecného bremena ako aj z ust. § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoEK, ktorý je prípustný iba v nevyhnutnom rozsahu zohľadňujúcom jednak potrebu na výkon povolenej činnosti podniku (žalobcu) a jednak spôsob užívania dotknutej nehnuteľností jej vlastníkom.
16. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2020 k vyjadreniu spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Uviedol, že zo skutočného stavu veci vyplýva, že podmienka nevyhnutného rozsahu bola splnená skôr, než došlo k podaniu návrhu na záznam zákonného vecného bremena (Z-3859/2018), pretože nová sieť bola na pozemkoch spoločnosti MH Invest, s.r.o. vybudovaná v súlade so zmluvou o preložke a to tak, aby vlastníkov dotknutých pozemkov, teda aj MH Invest, s.r.o. obmedzovala v jeho vlastníckom práve ako aj v jeho budúcich investičných zámeroch čo najmenej, a zakreslenie, resp. nezakreslenie novej siete vo
forme geometrického plánu na tejto skutočnosti nič nezmení. Podmienka nevyhnutného rozsahu je pri novej sieti (vybudovanej o. i. na základe zmluvy o preložke) splnená. Geometrický plán č. GDZV-75/2017 úradne overený dňa 29. 09. 2017 (ďalej len „Geometrický plán"), ktorý predložila spoločnosť MH Invest, s.r.o., nie je listinou, ktorou sa priznávajú žalobcovi práva uloženia inžinierskych sietí na pozemkoch tejto spoločnosti a nie je ani listinou preukazujúcou vznik zákonného vecného bremena v prospech žalobcu na ťarchu pozemkov spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktoré bolo pôvodne evidované v katastrálnom území M. pod č. Z 3859/2018. Geometrický plán je iba zakreslením novej siete s jej ochrannými pásmami, nemajúci žiaden význam vo vzťahu k vzniku zákonného vecného bremena a k splneniu podmienky nevyhnutného rozsahu. Žalobca je toho názoru, že je vo verejnom záujme, aby bolo zákonné vecné bremeno zapísané na príslušných listoch vlastníctva čo najskôr (tzn. ešte pred vydaním rozhodnutia/povolenia a skutočným vybudovaním vedenia siete), a to z dôvodu prehľadu o zákonnom obmedzení vlastníka nehnuteľnosti a transparentnosti právnych vzťahov. Žalobca nepovažuje všeobecne geometrický plán (a ani geometrický plán predložený spoločnosťou MH Invest, s.r.o.), ktorý je totožný s porealizačným zameraním, tzn. zakresľujúcim presne to isté, čo je zakreslené aj v porealizačnom zameraní (umiestnenie vedenia sietí s ich ochrannými pásmami) za dôkaz o tom, že podnik (žalobca) vykonáva svoje oprávnenia vyplývajúce zo zákonného vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu. MH Invest, s.r.o. má pravdu v tom, že zákonné vecné bremeno a ochranné pásma sú dve rozdielne záležitosti, ale nedáva odpoveď na to, prečo sú potom v tomto prípade geometrický plán ako aj porealizačné zameranie totožné a teda vlastne jeden z týchto dokumentov je zbytočný. Podľa názoru žalobcu je „zbytočnou“ záležitosťou práve geometrický plán. Vznik zákonného vecného bremena, resp. ostatných oprávnení špecifikovaných v ust. § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoEK, a konkrétny výkon týchto oprávnení sú dve rozdielne právne situácie, a že podmienka nevyhnutného rozsahu je spojená s výkonom týchto oprávnení a teda, ako taká je meniteľná vzhľadom na konkrétny výkon oprávnení v konkrétnom čase a mieste. Zo zákonnej úpravy v ust. § 66 ods. 4, 5 ZoEK vyplýva, že podmienka nevyhnutného rozsahu uvádzaná v ust. § 66 ods. 1 ZoEK je ustanovená vo vzťahu ku spôsobu, akým sú oprávnenia vyplývajúce z ust. § 66 ods. 1 ZoEK podnikom (žalobcom) vykonávané voči vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti a teda vo vzťahu k tomu, ako ich výkon ovplyvňuje, resp. obmedzuje vlastníka dotknutej nehnuteľnosti v užívaní/ využívaní celej dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaný, resp. katastrálny odbor nemali danú preskúmavaciu právomoc vo vzťahu k hmotnoprávnej podstate zapisovaného práva vecného bremena, t.j. nemali právo zisťovať, či sú splnené podmienky verejného záujmu a nevyhnutného rozsahu. Žalobca vidí problém v tom, že žalovaný, resp. katastrálny odbor pristúpili k zisťovaniu, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zapisovaného práva (zákonného vecného bremena), pričom urobili záver, že podmienka nevyhnutného rozsahu má byť preukázaná geometrickým plánom. V prípade, ak by boli závery spoločnosti MH Invest, s.r.o. považované za správne, znamenalo by to, že katastrálny odbor v rámci záznamového konania má konať o právach a povinnostiach žalobcu a osoby zúčastnenej na konaní, a to v tom zmysle, že pri vydaní opatrenia (záznamu) má rozhodovať, či zákonné vecné bremeno a tomu zodpovedajúce právo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti žalobcovi vlastne vzniklo. Týmto by však došlo k prelomeniu a porušeniu zákonom stanoveného ohraničenia kompetencie katastrálneho odboru v záznamovom konaní v zmysle ust. § 5 ods. 2 a ust. § 36 katastrálneho zákona. Žalobca v súvislosti s tvrdeniami spoločnosti MH Invest, s.r.o. opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Sžr/121/2016 zo dňa 28. 02. 2018, z ktorého vyplýva, že preskúmavacia právomoc katastrálneho odboru (resp. všeobecne správneho orgánu v záznamovom konaní) má byť výlučne zameraná na skúmanie splnenia podmienok vykonania zápisu a nie skúmanie podmienok vzniku zapisovaného práva, v tomto prípade zákonného vecného bremena. V ust. § 36 katastrálneho zákona je jednoznačne uvedené, v akom rozsahu je katastrálny úrad oprávnený listiny predložené v záznamovom konaní skúmať a je jednoznačné, že nie je oprávnený skúmať vznik, resp. existenciu práva alebo povinnosti, ktoré sa majú zapísať záznamom do katastra nehnuteľností.
17. Krajská prokuratúra v podaní zo dňa 24. 08. 2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30. 06. 2020 uviedla, že tvrdenia uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecné a právne argumenty prokurátora uvedené vo vyjadrení k žalobe.
18. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie zo dňa 02. 09. 2020, v ktorom uviedla, že výklad žalobcu je v rozpore s ústavnou ochranou vlastníckeho práva a priamo protirečí úprave zákonného vecného bremena v ust. § 66 ods. 2 v spojení s ust. § 66
ods. 1 ZoEK. Žalobca argumentuje, že ak sa rozhodne zriadiť verejnú sieť a postaviť jej vedenie na ktorejkoľvek časti akéhokoľvek pozemku v Slovenskej republike, môže si už pred začatím povoľovacieho konania, resp. skôr, než je stavebným úradom rozhodnuté o povolení jeho stavby (napr. územným rozhodnutím) nechať zapísať zákonné vecné bremeno k celému tomuto pozemku a jeho vlastník je povinný strpieť vyššie uvedené aktivity žalobcu na celom svojom pozemku. Neexistuje však žiadny logický dôvod, pre ktorý by mal mať žalobca ako podnik v zmysle zákona o elektronických komunikáciách takéto široké oprávnenia k celému (a často - ako v tomto prípade - rozsiahlemu) pozemku vlastníka. Je žiaduce, tak to predvídajú i príslušné zákonné ustanovenia, aby bol územný rozsah oprávnení podniku v zmysle zákona o elektronických komunikáciách presne vymedzený objektívnym geometrickým plánom, ktorý stanoví jasne hranice možnej ľubovôle predmetného podniku pri realizácii oprávnení zo zákonného vecného bremena. Zápis zákonného vecného bremena k cca 84 árom pozemkov spoločnosti MH Invest, s.r.o. zjavne nie je nevyhnutný k vôli zhruba 2 árom, ktorých sa týkajú aktivity žalobcu podľa ust. § 66 ods. 1 ZoEK. Relevantné právne normy, t.j. ust. § 66 ods. 1, 2 ZoEK v spojení s ust. § 67 ods. 1 a ust. § 46 ods. 1 katastrálneho zákona účinného v čase podania návrhu na vykonanie záznamu a s ust. § 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov svojou požiadavkou na predloženie geometrického plánu, ktorý vymedzí zapisované zákonné vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu, plne zodpovedajú ústavnoprávnej ochrane vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti. Práve geometrický plán, vymedzujúci rozsah zákonného vecného bremena na časti nehnuteľnosti v konkrétnom prípade, tak reflektuje podmienku „nevyhnutného rozsahu“ v zmysle ust. § 66 ods. 1 ZoEK a ústavnoprávneho imperatívu ochrany vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti pred excesívnym zásahom doň. Výklad žalobcu je vnútorne rozporuplný, nelogický a vnútorne nekonzistentný, keď za podmienky, ktoré sa údajne nemajú preskúmavať, považuje splnenie podmienky zaťaženia nehnuteľnosti „v nevyhnutnom rozsahu“ a podmienky zaťaženia nehnuteľnosti „vo verejnom záujme", ktoré sú stanovené v ust. § 66 ods. 1 ZoEK. Tretiu podmienku (t.j. skutočnosť, že žalobca je podnikom v zmysle zákona o elektronických komunikáciách) má však už správny orgán v prípade pochybnosti posúdiť a overiť. Žalobca tak účelovo vykladá zákon vo svoj prospech, keď to, čo sa mu hodí, má správny orgán zohľadniť, a to, čo sa mu nehodí preskúmavať nemá. S poukazom na základné zásady správneho konania bol okresný úrad povinný preskúmať a zistiť skutočný stav veci, vrátane skutočnosti, či návrh na vykonanie záznamu podala osoba, ktorej patria práva v zmysle ust. § 66 ZoEK a či predložená listina preukazuje vznik týchto práv zo zákona. Na jednej strane žalobca argumentuje tým, že pre účely správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností (v záznamovom konaní) nie je potrebné predkladať geometrický plán, a správnemu orgánu postačuje jednoduchý odkaz na ust. § 66 ods. 1 ZoEK a zákonné vecné bremeno v ňom obsiahnuté. Na druhej strane však žalobca vo vyjadrení uvádza, že podnik v zmysle zákona o elektronických komunikáciách musí pre účely správnych orgánov (napr. stavebného úradu) zákonné vecné bremeno - ktoré sa má rovnako týkať celej nehnuteľnosti - preukazovať zápisom v katastri nehnuteľností. Žalobca tak sám pripúšťa, že samotný odkaz na zákonné ustanovenie teda pre správne orgány nepostačuje. Žiadny dôvod, pre ktorý by mal mať vlastník obmedzené svoje vlastnícke právo v rozsahu celej nehnuteľnosti, t.j. aj v časti, kde takéto obmedzenie nie je nevyhnutné, nepredstavuje ani argument žalobcu, že v priebehu konania pred stavebným úradom sa môže zmeniť trasovanie (umiestnenie) stavby vedenia sietí. Ak sa zmení trasovanie pred umiestnením (realizáciou) danej stavby, je na žalobcovi ako osobe, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka, aby sa s touto situáciou náležíte vysporiadal. Žalobcovi nič nebráni, aby si nechal vypracovať príslušný geometrický plán, kde bude jasne vymedzený nevyhnutný rozsah zákonného vecného bremena. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. nijako nespochybňuje, že ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZoEK (oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti) je nutné vykladať spolu s ust. § 66 ods. 1 písm. b/ ZoEK (možnosť prístupu k danej nehnuteľnosti a práva na ňu vstupovať) a ust. § 66 ods. 1 písm. c/ ZoEK (možnosť nevyhnutných úprav pôdy a jej porastu). To však žiadnym spôsobom neznamená, že žalobca by nemal prekladať geometrický plán s vyznačeným zákonným vecným bremenom. Naopak, je na žalobcovi, aby v geometrickom pláne vyznačil plný rozsah svojho zákonného vecného bremena (t.j. napr. aj presne vymedzil potrebné právo prístupu k dotknutej časti nehnuteľnosti) a na tomto základe si takto vymedzené zákonné vecné bremeno nechal zapísať v katastri nehnuteľností. Žalobca vo svojich podaniach argumentuje hypotetickými situáciami, ktoré však vôbec nezodpovedajú konkrétnym skutkovým okolnostiam tohto prípadu a teoretickou argumentáciou sa snaží ospravedlniť svoj neadekvátny (a neústavný) zásah do vlastníckeho práva spoločnosti MH Invest, s.r.o..
19. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 27. 08. 2020 podal žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04. 02. 2020 (vyjadrenie žalovaného k žalobe). Poukázal na to, že stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. KO - 3908/2013-712 zo dňa 31. 07. 2013, ktoré nie je všeobecne záväzné, žalobca uviedol iba na podporu svojej argumentácie. Všeobecne záväzná smernica Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. O-84.11.13.31.31.00-16, na ktorú sa odvoláva žalovaný, pripúšťa, že ťarcha vecného bremena môže byť evidovaná k celému pozemku a bez geometrického plánu, a potom právny názor žalobcu nie je v rozpore so smernicou. Žalobca vo svojom návrhu na záznam vecného bremena zo dňa 11. 05. 2018 uviedol, že navrhuje vecné bremeno zapísať na ťarchu celých pozemkov a je otázne, aký návrh žalovaný, resp. katastrálny odbor posudzovali, keď dospeli k záveru, že návrh neobsahuje údaj o tom, že žalobca ako žiadateľ o zápis vecného bremena má záujem o zápis zákonného vecného bremena na celých pozemkoch. Podľa názoru žalobcu protest prokurátora v predmetnej veci (č. Pd 83/19/4403-3 zo dňa 20. 05. 2019) značne vybočil z rámca zákona a dopustil sa nedovoleného formalistického výkladu ustanovení ZoEK, pričom žalovaný, resp. katastrálny odbor si tento výklad osvojili bez rozmýšľania, výsledkom čoho sú rozhodnutia napadnuté v tomto konaní pre ich nezákonnosť a nesprávnosť. Taktiež prístup, ktorý v tomto proteste prokurátor stanovil aj pri posúdení katastrálneho zákona, značne vybočuje z rámca zákona, pretože rozširuje katastrálnemu odboru právomoci v záznamovom konaní, a to v tom smere, že má právo skúmať podmienky vzniku zapisovaného práva a nemá sa obmedziť na posúdenie podmienok zápisu. K rozsudkom, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, žalobca uviedol, že v žiadnom z nich nie je vyslovený taký právny záver, aby posudzovanie rozhodnutí podobných napadnutým rozhodnutiam (t.j. rozhodnutie správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora a rozhodnutie o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu) bolo čisto formalistické, ako sa snaží naznačiť žalovaný. Napokon právne závery NS SR obsiahnuté v uvádzaných rozsudkoch o tom, že dôvody uvedené v proteste prokurátora nesmú vybočiť z rámca zákona naznačujú, že nie je každý protest prokurátora automaticky správny (z hľadiska prokurátorom vytýkaného rozporu s právnymi predpismi), nie je automaticky v súlade s príslušnými právnymi predpismi a teda v rámci zákona. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžr/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018 žalobca poukázal na iné závery v ňom uvedené, a to o teleologickom výklade, ktorý by podľa jeho názoru mal byť použitý vo i vzťahu k ust. § 66 ods. 1, 2 ZoEK. Vzhľadom na vyššie uvedené ako i dôvody v žalobe a v ostatných svojich podaniach je žalobca toho názoru, že protest prokurátora a na jeho základe vydané napadnuté rozhodnutia značne vybočujú z rámca zákona (ZoEK ako aj katastrálneho zákona) a sú o.i. v rozpore s teleologickým výkladom ust. § 66 ods. 1, 2 ZoEK. V súvislosti so žalobným bodom - § 191 ods. 1 písm. g/ SSP - žalobca poukázal na podľa jeho názoru zásadné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným ako aj pred katastrálnym odborom a to, že obe napadnuté rozhodnutia sú nesprávne a neúplné, pretože v nich chýba výrok o tom, že vracajú vec správnemu orgánu na nové konanie. Obe napadnuté rozhodnutia obsahujú iba výroky o vyhovení protestu prokurátora (resp. odmietnutí odvolania) a zrušení záznamu Z-3859/2018, avšak nevracajú vec správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie (vydanie opatrenia) a tomu zodpovedajúci výrok neobsahujú. Poslednú vetu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia č. UP 2/2019-10 zo dňa 21. 06. 2019 za takýto výrok považovať nemožno, pretože informácia o tom, že prebehne nové záznamové konanie z dôvodu vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie (opatrenie), má byť uvedená vo výroku rozhodnutia a nie v jeho odôvodnení. Ide o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ako aj pred katastrálnym odborom, majúce aj v tomto smere za následok vydanie nezákonných rozhodnutí napadnutých žalobou. Na tieto skutočnosti, vzhľadom na ich závažnosť, má správny súd prihliadať bez ohľadu na to, či sú osobitne v správnej žalobe uvedené. Závažnosť týchto skutočností spočíva i v ďalšom postupe katastrálneho odboru, ktorý napriek tomu, že v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia uviedol, že bude pokračovať v konaní po právoplatnosti svojho rozhodnutia, nekonal. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 18. 09. 2019 a žalobcovi doručené dňa 25. 09. 2019, napriek tomu katastrálny odbor v konaní nepokračoval a žalobca obdržal oznámenie katastrálneho odboru o pokračovaní v konaní až v decembri 2019, t.j. až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby. Na tieto skutočnosti, vzhľadom na ich závažnosť, by mal súd prihliadať aj pokiaľ výslovne v správnej žalobe uvedené neboli.
20. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 30. 09. 2020 podal žalovaný, ktorý uviedol, že správny orgán v predmetnej veci skúmal len to, či protest prokurátora bol vydaný oprávneným orgánom, v zákonnej lehote a dôvody v ňom uvedené nevybočovali z rámca zákona, a teda bol dôvodný s poukazom aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/27/2012-77 zo dňa 24. 10. 2012, sp. zn. 10Sžr/127/2013 zo dňa 24. 09. 2014 a sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 08. 2018. Podľa právneho názoru vyjadreného v uvedených
rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Žalovaný má za to, že podaný protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, v zákonnej lehote a dôvody v ňom uvedené nevybočovali z rámca zákona, nakoľko v záznamovom konaní Z 3859/2018 bola predložená žiadosť, ktorá nebola spôsobilá sama o sebe na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, pričom evidentne v zmysle vyjadrení ako žalobcu tak i dotknutého pristúpeného účastníka súdneho konania je zrejmé, že otázka vzniku a rozsahu zákonného vecného bremena bola a je medzi účastníkmi jednoznačne sporná. Vo vzťahu k žalobcom namietanému „neuvedeniu o vrátení veci späť správnemu orgánu na nové konanie“ vo výroku rozhodnutí oboch správnych orgánov, žalovaný poukázal na ust. § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého správny orgán prvého stupňa postupoval a z ktorého nevyplýva, že by mal vrátiť vec správnemu orgánu na nové konanie. Bolo by to nadbytočné (nakoľko by prvostupňový správny orgán vracal späť sám sebe, keďže protestu prokurátora vyhovel konajúci prvostupňový správny orgán) a okrem toho táto skutočnosť automaticky vyplýva zo zákona. Žalovaný opätovne navrhol, aby Krajský súd v Nitre rozsudkom zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP.
21. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 01. 10. 2020 zotrvala na argumentácii uvedenej vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a k argumentácii žalobcu o absencii výroku o vrátení veci na ďalšie konanie v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uviedla, že táto neobstojí. V predmetnej veci nemohol správny orgán rozhodnúť o vrátení veci na ďalšie konanie, pretože toto prebiehalo u neho samotného.
22. Na prejedanie žaloby súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa v zmysle písomných podaní vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu ako i zástupkyňa žalovaného a rovnako v zmysle písomných podaní sa vyjadril právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o. a zástupca Krajskej prokuratúry Nitra.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 09. 2019 (v znení opravy vykonanej dňa 31. 01. 2020), ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
24. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa o návrhu žalobcu na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7) Podľa § 35 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a/ meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b/ názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c/ verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d/ označenie príloh. Podľa § 36 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Podľa § 42 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 46 ods. 1 vyššie citovaného zákona, k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.
25. Podľa § 28 ods. 1 písm. c/ vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, na vykonanie záznamu na návrh podľa § 34 ods. 1 zákona sú spôsobilé najmä: c/ návrh, ak ide o práva k cudzím veciam, 6) _________________________________ 6) Napríklad § 29 ods. 4 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, elektronická komunikačná sieť (ďalej len "sieť") je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 5) Podľa § 15 ods.1 vyššie citovaného zákona, osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.
Podľa § 66 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a/ zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b/ vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c/ vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami 49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. 50) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom. Podľa § 68 ods. 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby. 52) Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie. V ochrannom pásme je zakázané a/ umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, b/ vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb. _____________________________
5) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
27. Podľa § 151n ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
28. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2019 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 21. 06. 2019 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 83/19/4403-3 zo dňa 20. 05. 2019 a zrušil protestom napadnutý záznam pod č. Z 3859/2018 zo dňa 23. 07. 2018 týkajúci sa nehnuteľností v katastrálnom území M. evidovaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX, ku ktorým bolo zapísané zákonné vecné bremeno v prospech žalobcu) potvrdil ako vecne správne.
29. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje o tom, či rozhodnutím, resp. opatrením (za ktoré sa považuje i záznam v zmysle ust. 34 zákona č. 162/1995 Z. z.) bol alebo nebol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora v predmetnej veci sa vzťahoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a taktiež i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Správny súd v predmetnej veci na základe žaloby podanej žalobcom posudzoval, či v konaní o proteste prokurátora zo dňa 20. 05. 2019 proti záznamu správneho orgánu prvého stupňa pod č. Z 3859/2018 zo dňa 23. 07. 2018 o zápise zákonného vecného bremena v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností malo alebo nemalo byť tomuto protestu vyhovené, či pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 09. 2019 bol dodržaný zákonný procesný postup, či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, či správny orgán rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov. Nebolo možné v tomto súdnom konaní preskúmavať rozhodnutie, resp. záznam zo dňa 23. 07. 2018 o vykonaní zápisu vecného bremena, proti ktorému protest prokurátora smeroval. Nemohlo byť preto úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní na základe správnej žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia - záznamu ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe.
30. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z. z. alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 obsahuje taxatívne výpočet prípadov, v ktorých sa práva do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom. Záznam sa vykoná na základe verejných alebo iných listín, pričom pod pojmom „iná listina“ nemožno rozumieť akúkoľvek listinu, ale len listinu uvedenú v ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z., teda listinu, ktorá podľa zákona potvrdzuje práva k nehnuteľnostiam. Musí ísť o relevantnú listinu, ktorá priamo preukazuje právo k nehnuteľnosti a je vyhotovená podľa zákona. Okresný úrad v záznamovom konaní neskúma záznamovú listinu len z hľadiska splnenia podmienok podľa ust. § 36, § 36a a ust. § 42 zákona č. 162/1995 Z. z., ale skúma aj to, či ide o verejnú alebo „inú“ listinu, čo vyplýva z ust. § 35 ods. 2 písm. c/ tohto zákona. Ak by okresný úrad rešpektoval akúkoľvek listinu, postupoval by v rozpore s hlavným poslaním katastra - chrániť práva k nehnuteľnostiam. V ust. § 28 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. sú demonštratívne uvedené listiny, na základe ktorých sa vykonáva zápis záznamom, pričom na vykonanie záznamu je spôsobilý i návrh, ak ide o práva k cudzím veciam (ust. § 28 písm. c/ vyhl. č. 461/2009 Z. z.), medzi ktoré patria i práva z vecných bremien. V záznamovom konaní katastrálny odbor okresného úradu preskúmava návrh na vykonanie záznamu, záznamovú listinu (ak existuje), resp. i ďalšie prílohy, ak boli predložené, ale len v rozsahu ustanovenom zákonom č. 162/1995 Z. z., pričom nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť, zákonnosť, resp. platnosť záznamových listín.
31. V predmetnej veci sa katastrálne záznamové konanie začalo dňa 16. 05. 2018, kedy bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh žalobcu ako oprávneného z vecného bremena na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 351/2011 Z. z.) k tam označeným nehnuteľnostiam. Žalobca je spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti okrem iného zapísané i zriaďovanie a prevádzkovanie verejných mobilných telekomunikačných sieti na pridelených frekvenciách, poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, poskytovanie verejnej dátovej služby prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí, zriaďovanie a prevádzkovanie pevnej verejnej telekomunikačnej siete na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby a poskytovanie verejných dátových služieb prostredníctvom siete Internet. Nebolo sporné, že žalobca má postavenie podniku podľa ust. § 5 zákona č. 351/2011 Z. z., ktorý v zmysle ust. § 66 ods. 1 písm. a/ tohto zákona môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a/ sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach a návrh na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností podá podnik (ust. § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.).
32. V predmetnej veci nebolo sporné ani to, že žalobcovi vzniklo zákonné vecné bremeno podľa ust. § 66 ods. 2 veta prvá zákona č. 351/2011 Z. z. k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. uvedeným v návrhu zo dňa 11. 05. 2018 na záznam vecného bremena. Spornou medzi účastníkmi konania bola však otázka rozsahu vecného bremena a to, či žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa taký návrh (spolu s prílohami), ktorý by bol spôsobilý na zápis vecného bremena. Žalobca tvrdil, že má právo zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a povinnosti, ktoré zodpovedajú týmto oprávneniam sú vecnými bremenami na nehnuteľnosti, ktoré zaťažujú vlastníkov
nehnuteľnosti. Žalovaný zastával názor, že pokiaľ podnik môže v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, musí byť tento nevyhnutný rozsah zrejmý a zistiteľný, aby bolo možné vecné bremeno zapísať do katastra nehnuteľností.
33. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci bolo potrebné striktne vychádzať z ust. § 66 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., z ktorých je nepochybné, že oprávnenie podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti nie je neobmedzené. Zákonodarca toto zákonné oprávnenie (a jemu zodpovedajúcu povinnosť vlastníka strpieť výkon tohto oprávnenia) vymedzil dikciou „v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme“, teda nie v neobmedzenom rozsahu. Pokiaľ nie je vecným bremenom zaťažená nehnuteľnosť v celom rozsahu, potom je v záujme právnej istoty vo vlastníckych vzťahoch nevyhnutné, aby bolo vecné bremeno do katastra nehnuteľností záznamom zapísané len v presne vymedzenom rozsahu, a to geometrickým plánom. V záujme zachovania princípu právnej istoty a ochrany vlastníckeho práva je nevyhnutné, aby vlastník nehnuteľnosti vedel, v akom rozsahu, t.j. vo vzťahu, k akej časti svojej nehnuteľnosti je povinný strpieť rozsiahle oprávnenia podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať vedenia. S uvedeným súvisí aj istota vlastníka nehnuteľnosti o tom, v akom rozsahu môže svoju nehnuteľnosť ďalej užívať, resp. so svojou nehnuteľnosťou ďalej disponovať. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je citeľným zásahom do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, a preto je ohraničené do primeraného ústavného a zákonného rámca. 34. Z návrhu žalobcu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobca navrhol vykonať záznam vecného bremena vo svoj prospech v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., teda v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. S poukazom na znenie tohto ustanovenia by nemala byť pochybnosť o tom, že sa jedná o realizáciu týchto oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, ktorý musí byť zrejmý ako nevyhnutný, nakoľko sa nejedná o neobmedzený rozsah, čomu potom musí zodpovedať aj rozsah zapísaného vecného bremena. Oprávnený z vecného bremena teda nemôže zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu, pretože lokalizácia umiestnenia sietí a vedení, ako aj ich rozsah, sú obmedzené zákonnou požiadavkou nevyhnutného rozsahu (ako aj požiadavkou verejného záujmu). V situácii, kedy v ust. § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. je výslovne stanovené, že zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti možno len v nevyhnutnom rozsahu, potom aj vecné bremeno má zaťažovať nehnuteľnosť len v nevyhnutnom rozsahu a nemožno ho vyznačiť v katastri nehnuteľností k celej nehnuteľnosti, pretože inak by došlo k jej zaťaženiu vo väčšom rozsahu, než predpokladá zákon (ak ide o zákonné vecné bremeno). Žalobca v priebehu záznamového konania a ani v priebehu konania o proteste prokurátora žiadnym spôsobom neosvedčil dôvod, pre ktorý by v konkrétnom prípade jeho právu v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti mala zodpovedať povinnosť vlastníka cudzej nehnuteľnosti (MH Invest, s.r.o. a SLOVENSKÝ VOHOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik) strpieť vecné bremeno v neobmedzenom rozsahu na celej nehnuteľnosti.
35. Vzhľadom k postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vykonal dňa 23. 07. 2018 záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe návrhu žalobcu zo dňa 11. 05. 2018 bez toho, aby mal preukázaný nevyhnutný rozsah zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na dotknutých nehnuteľnostiach, bol potom podľa názoru súdu dôvodne podaný protest prokurátora pod sp. zn. Pd 83/19/4403-3 zo dňa 20. 05. 2019 proti záznamu zo dňa 23. 07. 2018, pričom jedným z dôvodov tohto protestu bolo, že správny orgán prvého stupňa neskúmal rozsah zákonného vecného bremena a žalobcu nevyzval na predloženie geometrického plánu s vyznačením nevyhnutného rozsahu vecného bremena. Po právnej stránke prokurátor svoj protest správne zdôvodnil i citáciou ust. § 34 ods. 1, 35 ods. 1, § 36 ods. 1, 2 a § 46 ods. 9 zákona č. 162/1995 Z. z.. Správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval správne, keď na základe dôvodne podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 21. 06. 2019 zrušil záznam zo dňa 23. 07. 2018, ktorým bolo zapísané zákonné vecné bremeno v prospech žalobcu a správne postupoval i žalovaný, keď žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2019 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 06. 2019 o vyhovení protestu prokurátora a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní o proteste prokurátora. Správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní o návrhu na zápis záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností skúmať, či podaný návrh je spôsobilý na zápis záznamu a či tento zodpovedá ust. § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z..
36. Podľa názoru súdu v predmetnej veci nemožno opomenúť, že v čase, keď žalobca podal návrh zo dňa 11. 05. 2018 na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností v rozsahu oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzích nehnuteľnostiach (uvedených v tomto návrhu), existoval už geometrický plán vyhotovený dňa 11. 09. 2017 na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskej siete na parc. registra C KN č. XXXX/X, XXXX/ X., XXXX/X, XXXX/XX., XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v prospech spoločnosti žalobcu pre stavbu „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“, SO 651-00, na ktorom je trasa sietí vyznačená s vymedzením ochranného pásma a zhruba kopíruje hranice pozemkov. Tento geometrický plán predložila súdu spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako vlastník dotknutých pozemkov spolu s vyjadrením zo dňa 20. 01. 2019 k predmetnej žalobe. Nie je zrejmé, prečo žalobca tento geometrický plán nepripojil ako prílohu svojho návrhu zo dňa 11. 05. 2018, resp. prečo nepripojil vlastný geometrický plán, keď už v tom čase bola známa trasa sietí vedených cez dotknuté pozemky. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca žiadal o vykonanie záznamu vecného bremena v jeho prospech v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. (t.j. v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti), ale k svojmu návrhu nepredložil žiadnu listinu, ktorá by tento nevyhnutý rozsah preukazovala, resp. nepredložil ani listinu, ktorá by preukazovala, že nevyhnutný rozsah zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti sa týka celej nehnuteľnosti (celých dotknutých nehnuteľností). Návrh žalobcu zo dňa 11. 05. 2018, tak ako bol podaný, neoprávňoval správny orgán, aby bez ďalšieho zapísal vecné bremeno pod Z 3859/2018 tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX a XXXX v katastrálnom území M. zo dňa 26. 07. 2018, teda v celom rozsahu, čo žalobca ani nepožadoval, nakoľko z jeho návrhu vyplýva, že žiadal o vykonanie záznamu v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., teda v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme.
37. K námietkam žalobcu v IV. časti žaloby správny súd uvádza, že ich nepovažuje za nedôvodné. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci neurčoval rozsah zákonného vecného bremena, nerozhodoval o tom, že vecné bremeno na dotknutých (celých) nehnuteľnostiach nevzniklo a neposudzoval ani to, aká časť dotknutých nehnuteľností by mala predstavovať nevyhnutný rozsah výkonu oprávnení žalobcu vyplývajúcich z ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z.. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa nesprávne vykonal zápis vecného bremena tak, ako je to uvedené na LV č. XXXX a XXXX zo dňa 26. 07. 2018 v katastrálnom území M. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, napriek tomu, že žalobca žiadal o zápis v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., teda o zápis vecného bremena nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzích, tam uvedených nehnuteľnostiach. Samotný návrh zo dňa 11. 05. 2018 na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorý žalobca predložil, nebol spôsobilý na zápis vecného bremena v prospech žalobcu, nakoľko z neho nebol zrejmý nevyhnutný rozsah oprávnenia žalobcu zriaďovať, prevádzkovať a stavať verejné siete a ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a tomu zodpovedajúci rozsah vecného bremena v prospech žalobcu. Z predloženého návrhu nebol zrejmý rozsah zaťaženia cudzích nehnuteľností vecným bremenom a napriek tomu, že žalobca žiadal o zápis podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a vyššie uvedeného zákona, teda v nevyhnutom rozsahu, správny orgán nesprávne zapísal vecné bremeno na dotknutých nehnuteľnostiach v celom rozsahu.
38. Nedôvodná bola i námietka týkajúca sa toho, že zákonné vecné bremeno podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. viazne na celých dotknutých nehnuteľnostiach, nie na ich častiach a teda nevyžaduje sa, aby bol rozsah zákonného vecného bremena ešte dodatočne stanovený geometrickým plánom. V súvislosti s ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. je potrebné poukázať na ust. § 66 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Oprávneniam na strane žalobcu v zmysle ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. zodpovedajú povinnosti vlastníkov nehnuteľností, ktoré sú vecnými bremenami viaznucim na dotknutých nehnuteľnostiach. Rozsah oprávnení žalobcu teda musí korešpondovať s povinnosťami vlastníkov nehnuteľností, a pokiaľ je tento rozsah oprávnení stanovený ako nevyhnutný (čo neznamená, že v celom rozsahu, resp. nevyhnutnosť v celom rozsahu nehnuteľnosti preukázaná nebola), potom aj rozsah povinností z vecného bremena musí byť stanovený ako nevyhnutný (teda nie vecné bremeno k dotknutým nehnuteľnostiam v celom rozsahu).
39. K požiadavke správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 06. 2018 na predloženie žiadosti, v ktorej bude uvedený obsah a rozsah vecného bremena správny súd uvádza, že takáto požiadavka vyplynula so samotného návrhu zo dňa 11. 05. 2018 na záznam vecného bremena, z ktorého jednoznačne vyplynulo že žalobca žiadal o záznam vecného bremena v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., teda v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah ale žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. nepreukázal, že nevyhnutný rozsah sa týka celej nehnuteľnosti, príp. celých v návrhu označených nehnuteľností. Rozsah vecného bremena sa preukazuje geometrickým plánom, čo znamená, že rozsah práva zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť vymedzený geometrickým plánom. V zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Pod pojmom vecné bremeno k časti nehnuteľnosti je potrebné rozumieť všetky tie situácie, kedy či už zo zmluvy, rozhodnutia, resp. zákona bude zrejmé, že vecné bremeno k nehnuteľnosti nevzniklo v neobmedzenom rozsahu. V situácii, kedy zákon ustanovuje, že vecné bremeno má zaťažovať pozemky len v nevyhnutnom rozsahu (ako je tomu v predmetnej veci), je potrebné dospieť k záveru, že vecné bremeno nemožno vyznačiť k celému pozemku, pretože by došlo k jeho zaťaženiu vo väčšom rozsahu ako predpokladá zákon (v prípade, že ide o zákonné vecné bremeno). Z ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. vyplýva, že oprávnený nemôže zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia kdekoľvek a v akomkoľvek rozsahu na cudzej nehnuteľnosti. Lokalizácia umiestnenia sietí a vedení, ako aj ich rozsah, sú obmedzené zákonnou požiadavkou nevyhnutného rozsahu, a túto požiadavku musia správne orgány v administratívnom konaní sledovať.
40. Správny súd je toho názoru, že vyžadovaním predloženia žiadosti, v ktorej bude uvedený obsah a rozsah vecného bremena správny orgán prvého stupňa nekonal v rozpore so svojimi oprávneniami danými katastrálnym zákonom. Povinnosť žalobcu predložiť geometrický plán vyplývala z ust. § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. 09. 2018, nakoľko žiadal o vykonanie záznamu vecného bremena v zmysle ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., teda v nevyhnutnom rozsahu, z čoho nemožno vyvodiť záver, že by sa vecné bremeno malo týkať celej nehnuteľnosti, resp. celých nehnuteľností v návrhu uvedených. Vyhotovením geometrického plánu bude presne vymedzené, kde vecné bremeno zo zákona na pozemku vzniklo, bez toho, aby sa zápisom do katastra nehnuteľností v rozsahu celej parcely zasiahlo do tej časti pozemku/parcely, ktorá zákonným vecným bremenom nie je zaťažená a nad nevyhnutnú mieru bol zaťažený vlastník pozemku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správny orgán prekročil svoju právomoc, nakoľko vyžadovaním geometrického plánu rozhodoval o rozsahu a vzniku vecného bremena, s týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Prekročením právomoci správneho orgánu prvého stupňa v záznamovom konaní by bolo posudzovanie vecnej správnosti zoznamu nehnuteľností uvedených žalobcom v návrhu na vykonanie záznamu alebo posudzovanie vecnej správnosti geometrického plánu a takéto konanie správneho orgánu z administratívneho spisu nevyplýva. 41. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora zo dňa 20. 05. 2018 proti opatreniu - záznamu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2018 bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. 06. 2019) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 09. 2019 vysporiadal s otázkou existencie vecného bremena a jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Správny orgán prvého stupňa tak ale neurobil pri svojom rozhodovaní o návrhu žalobcu zo dňa 11. 05. 2018 na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, keď dňa 23. 07. 2018 zapísal vecné bremeno v prospech žalobcu k tam uvedeným nehnuteľnostiam v celom rozsahu napriek tomu, že sám žalobca požadoval o vykonanie záznamu vecného bremena k nehnuteľnostiam v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah ale nepreukázal. Podľa názoru súdu potom prokurátor dôvodne podal protest proti vykonaniu záznamu dňa 23. 07. 2018, pričom správny orgán prvého stupňa dôvodne tomuto protestu vyhovel a protestom napadnutý záznam vecného bremena v katastri nehnuteľností zrušil rozhodnutím zo dňa 21. 06. 2019. Rovnako v súlade so zákonom postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 06. 2019 potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2019. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu.
42. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 06. 2019 a rozhodnutím žalovaného zo 18. 09. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Správny súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu v podanej žalobe,
ale nemohol reagovať na hypotetické situácie, ktoré žalobca uvádzal vo svojich vyjadreniach, resp. v ďalších podaniach a ktoré v priebehu administratívneho konania ani nenastali, resp. nevyplývajú z administratívneho spisu. Za právne celkom irelevantnú však považoval námietku uvedenú žalobcom v jeho podaní zo dňa 27. 08. 2020 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 04. 02. 2020) spočívajúcu v absencii výroku v rozhodnutiach správnych orgánov o vrátení veci správnemu orgánu na nové konanie. V rozhodnutí žalovaného takýto výrok nemohol byť uvedený, nakoľko rozhodoval podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, teda zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a nie podľa ust. § 59 ods. 3 tohto zákona (kedy by zrušil rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal). Výrok o vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa správne nie je obsiahnutý ani v jeho rozhodnutí zo dňa 21. 06. 2019, nakoľko spôsob jeho rozhodovania je upravený v ust. § 24 (konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a tento bol dodržaný. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 09. 2019 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/, g/ SSP (ako sa toho domáhal žalobca), ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Náhradu trov konania súd nepriznal ani ďalším (žalobcom označeným) účastníkom konania, a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre to, aby im súd náhradu trov konania mohol priznať. Týmto účastníkom konania, t.j. spoločnosti MH Invest, s.r.o. a štátnemu podniku Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 09. 12. 2019 zaslanú týmto účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Taktiež za uloženie povinnosti nemožno považovať ani zaslanie predvolanie na pojednávanie v predmetnej veci, ktorého sa zúčastnil právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Z rovnakých dôvodov v zmysle ust. § 169 SSP súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani Krajskej prokuratúre v Nitre, ktorá vstúpila do začatého konania podľa ust. § 46 SSP, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.
44. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.