Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/27/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: N.M., N.H., proti

ţalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti Okresnej

prokuratúry Nové Zámky, F. Rákocziho 15, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia ţalovaného č. -17/Br k: Z 426/2009, Pd 13/10-11 zo dňa

9. marca 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

č.k. -48 zo dňa 19. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -48 zo dňa 19. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. -48 zo dňa

19. októbra 2011 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti

postupu a rozhodnutia ţalovaného č. -17/Br k: Z 426/2009, Pd 13/10-11 zo dňa

9. marca 2011.

Predmetným rozhodnutím ţalovaný ako druhostupňový právny orgán rozhodol vo veci

účastníkov N.M. a B.B. spol. s.r.o. o odvolaní účastníka konania ţalobcu podanom proti

rozhodnutiu Správy katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 8. novembra 2010

o vyhovení protestu Okresného prokurátora v Nových Zámkoch sp. zn. Pd 13/10-11 zo dňa

10. marca 2010 o zrušení zápisu vlastníckeho práva B. spol. s r.o. zapísaného do katastra

nehnuteľností záznamom pod č. Z 426/2009 dňa 19. februára 2009 pod poloţkou výkazu

zmien 549/09 na LV č. X. ohľadom nehnuteľností v katastrálnom území N. a to bytový dom

súpisné číslo 2951 na pozemku parc. č. X. (v súčasnosti parc. č. X.) a pozemok parc.

2

č. registra E – KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m(v súčasnosti pozemky

2

parc. č. registra C –KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 ma parc. č. registra

2

C-KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m), tak ţe zmenil rozhodnutie Správy

katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 8. novembra 2010 nasledovne: Správa

katastra Nové Zámky podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov a o správnom konaní v znení neskorších

predpisov vyhovuje protestu Okresného prokurátora v Nových Zámkoch sp. zn. Pd 13/10-11

zo dňa 10. marca 2010 a ruší zápis vlastníckeho práva B. spol. s r.o. zapísaný do katastra

nehnuteľností záznamom pod č. Z 426/2009 dňa 19. februára 2009 pod poloţkou výkazu

zmien 549/09.

Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj konanie tomuto

predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Preto ţalobu podľa

zamietol.

V odôvodnení svojho rozsudku citoval znenie ustanovenia , podľa

ktorého sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Ďalej uviedol, ţe okrem zákonom poţadovaných náleţitostí ţaloby v zmysle § 79

ods. 1 je teda ďalšou podmienkou postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti

splnenie podmienky uvedenej v ustanovení , pričom ţalobca musí

jednoznačne a nepochybne uviesť a špecifikovať, v čom bol dotknutý a na svojich právach

ukrátený rozhodnutím alebo postupom ţalovaného. Uvedená podmienka ako náleţitosť

ţaloby vyplýva aj z toho, ţe v zmysle je súd viazaný rozsahom ţaloby od jej

podania, pričom ţalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu nemá moţnosť poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

V tejto zákonnej lehote sa teda uplatňuje koncentračná zásada, v ktorej musí ţalobca uviesť

všetky dôvody ţaloby a preto nie je moţné postupovať v prípade ich absencie podľa § 43

ods. 1 v spojení s .

Dôvodil tým, ţe ţalobca všeobecným spôsobom uviedol formálne, ţe bol rozhodnutím

a postupom ţalovaného ukrátený na svojich právach, avšak konkrétne ukrátenia na svojich

právach bliţšie nešpecifikoval. Tento nedostatok podmienky podania ţaloby teda nie je

moţné po uplynutí podanej ţaloby ani ţalobcom následne doplniť(R č. 67/2005ZSP).

O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko v konaní úspešný nebol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie a navrhol rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby sa súd v ďalšom konaní

zaoberal vecou v merite, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu

ţalovaného správneho orgánu a rozhodol o náhrade trov konania. Uviedol, ţe bol na svojich

právach ukrátený napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu.

Zopakoval tvrdenia zo ţaloby, pričom zdôraznil, ţe pre ţalobcu má značný význam,

aby sa nezákonný stav odstránil, v opačnom prípade mu hrozí vysoká finančná ujma.

Uviedol, ţe do konania vstúpila Okresná prokuratúra Nové Zámky, ktorá značne

ovplyvnila celé konanie pred krajským súdom a spolu so súdom hľadali dôvod, ako ţalobu

zamietnuť a nedostať sa k meritu veci. Okresná prokuratúra si je vedomá, ţe svojim postupom

– protestom Pd 13/10-11 zo dňa 10. marca 2010 – nevhodne zasiahla do právneho diania celej

veci, a preto vstupom do konania sa snaţila dosiahnuť, aby krajský súd nekonal o podstate

veci. Je to kuriózna situácia, keď prokurátor vstúpi do konania za účelom, aby „obhajoval“

špekulatívne pokusy vydraţiteľa (B., spol. s r.o. N.) „zbaviť sa“ vydraţenej nehnuteľnosti a

na to nadväzujúcu nezákonnosť katastrálneho úradu. Tým, ţe aţ po roku a pol od vydraţenia

spornej nehnuteľnosti sa prokuratúra rozhodla pre zrušenie predmetných vlastníckych práv

vydraţiteľa, spolu so Správou katastra Nové Zámky mimoriadne váţne zasiahla

do existujúcich právnych vzťahov, ktoré uţ nie je moţné vrátiť do pôvodného stavu

vzhľadom na vykonané právne úkony, prebiehajúce súdne spory a rozporuplné záujmy

účastníkov konania.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný

predpis patrí aj právo obrátiť sa na súd a ţiadať o preskúmanie rozhodnutí a postupov

správnych orgánov. Ţalobná legitimácia v zmysle ust. je daná pre všetky

prípady, kde je dotknutá právna sféra ţalobcu, t j. kde sa jednostranný úkon správneho

orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne

dotýka ich právnej sféry. Ukrátenie ţalobcu na jeho právach, t j. porušenie alebo ohrozenie

subjektívnych práv ţalobcu, sa môţe udiať buď priamo samotným rozhodnutím, alebo tým,

ţe správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil

procesné práva ţalobcu. V kaţdom prípade ţalobca musí tvrdiť, ţe bol ukrátený na svojich

vlastných subjektívnych právach, t. j. musí ísť o subjektívne práva ţalobcu (nie tretej osoby).

Zamietnutím ţaloby krajským súdom z dôvodu, ţe ţalobca nebol rozhodnutím a postupom

ţalovaného ukrátený na svojich právach, je odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom,

keď nemôţe uplatniť procesné práva, ktoré mu poskytuje

na ochranu jeho práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu, nakoľko rozhodnutím

ţalovaného, o ktorý vo veci ide, bol priamo dotknutý na svojich právach. Jedným

zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej

istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav,

ktorý by orgánu štátu umoţňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj

nad zákona a tieţ iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva

aj v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány

budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať

a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu narúšajú princíp

právnej istoty a tým aj práva ţalobcu.

Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, ţe ţalobca v podanom odvolaní opätovne uviedol skutočnosti uţ uvedené v ţalobe,

ţe ako právnická osoba podala v tejto veci ţalobu z dôvodu, ţe bola na svojich právach

ukrátená vyššie uvedeným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, ktorý toto rozhodnutie

vydal, a preto ţiadala súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho

orgánu, nakoľko napadnuté rozhodnutie vykazuje vady predovšetkým vo výrokovej časti a

dostatočne sa nevysporiadal so skutkovým základom veci a vydal rozhodnutie namiesto toho,

aby vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu zrušiac jeho rozhodnutie v tejto veci.

Katastrálny úrad v Nitre opätovne uvádza, ţe nebola splnená základná náleţitosť

na podanie ţaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu v zmysle ,

a to, ţe by bol ţalobca N.M. ako právnická osoba na svojich právach ukrátený rozhodnutím a

postupom správneho orgánu, nakoľko konečným výsledkom rozhodnutia napadnutého

ţalobou je skutočnosť, ţe vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v katastrálnom

území N. má byť zapísané v prospech mesta N.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe rozsudok

krajského súdu je potrebné zrušiť pre závaţné procesné pochybenie. Napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis ţalovaného zistil, ţe predmetom preskúmavacieho konania je

rozhodnutie ţalovaného Číslo: -17/Br k: Z 426/2009 Pd 13/10-11 zo dňa

9. marca 2011, ktorým ţalovaný Katastrálny úrad v Nitre podľa § 59 ods. 2 zákona

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil rozhodnutie Správy

katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 8. novembra 2010 o vyhovení protestu

prokurátora tak, ţe výrok rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10

zo dňa 8. novembra 2010 znie nasledovne: „Správa katastra Nové Zámky podľa § 26 ods. 2

o prokuratúre v znení neskorších predpisov a zákona

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vyhovuje protestu Okresného

prokurátora v Nových Zámkoch zn. Pd 13/10-11 zo dňa 10. marca 2010 a ruší zápis

vlastníckeho práva B., spol. s r.o. zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom pod číslom

Z 426/25009 dňa 19. februára 2009 pod poloţkou výkazu zmien 549/09.“

Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe predmetom

preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných

na základe vyhovenia protestu prokurátora.

Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúţi predovšetkým na nápravu

nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým

rozhodnutím.

Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve moţnosti – buď protestu prokurátora

vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.

V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyţaduje

súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu

o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 Správneho poriadku).

Keďţe predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len

rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 Správneho poriadku, v odvolaní (rozklade)

nie je moţné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa

teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to,

či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom

stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona.

Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku „Rozhodnutie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych

orgánov“, t. j. preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je,

ţe návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu

na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva ( ),

ako aj, ţe ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, ţe správne súdnictvo je

zaloţené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom a je

spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy

správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam

fyzických a právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a

právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút,

ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu

verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie,

v ktorom správny orgán uţ nebude mat autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania

s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.

Pokiaľ krajský súd bez prejednania veci v merite ţalobu zamietol s tým názorom,

ţe ţalobca konkrétne ukrátenia na svojich právach bliţšie nešpecifikoval, vyslovil tak podľa

názoru odvolacieho súdu nesprávny právny názor.

Podľa názoru najvyššieho súdu ţalobca sa zákonným postupom domáhal preskúmania

zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného a boli jednoznačne splnené podmienky

ustanovené v .

V intenciách vyššie uvedeného bude krajský súd postupovať v ďalšom konaní

pri posudzovaní ţaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -48 zo dňa 19. októbra 2011 zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( Občianskeho

súdneho poriadku), v ktorom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. októbra 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková