Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., sídlo Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária RUSOVÁ, s. r. o., sídlo Jesenského 220/11, Nováky, IČO: 53 242 190, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: Krajská prokuratúra Nitra, sídlo A. X, B., za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ MH Invest, s.r.o., sídlo Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom: JUDr. Allan Böhm, sídlo Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ Slovenská republika, v mene ktorej koná správca majetku štátu – Slovenská správa ciest, sídlo Miletičova 19, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 003 328, 3/ Mesto Nitra, sídlo C. D. XX, B., IČO: 00 308 307, o preskúmanie zákonnosti opatrenia (oznámenia) žalovaného číslo Z 4180/18-9 z 21.01.2019 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

II. Súd spoločnosti MH Invest, s.r.o. priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

II. Súd žalovanému, ostatným účastníkom konania a Krajskej prokuratúre Nitra náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

Žalobca dňa 24.05.2018 podal žalovanému – Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru, návrh na vykonanie zápisu zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách v jeho prospech ako oprávneného záznamom do katastra nehnuteľností, ktoré vecné bremeno zodpovedá oprávneniu žalobcu na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Žalobca v návrhu označil pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa zápisu zákonného vecného bremena domáha. Návrhu bola pridelená spisová značka Z 4180/18.

Žalovaný prípisom č. Z 4180/18 – 8 z 11.12.2018, doručeným žalobcovi dňa 19.12.2018, oznámil, že v jeho návrhu na zápis vecného bremena nie je uvedený rozsah vecného bremena. Žalovaný ďalej uviedol, že pre vznik zákonného vecného bremena musia byť splnené viaceré zákonné podmienky súčasne. Oprávneným z vecného bremena môže byť len subjekt, ktorý je podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách a okrem toho zriaďuje a prevádzkuje verejnú sieť vo verejnom záujme. Ďalšou zákonnou podmienkou pre vznik vecného bremena je vymedzenie rozsahu vecného bremena, pretože v § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je explicitne uvedené, že oprávnenia (z ktorých oprávnenie pod písm. a/ je podľa § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách vecným bremenom) patria podniku len v nevyhnutnom rozsahu. Z tohto znenia je zrejmé, že nemôže dôjsť k vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu k celej parcele, ale len k časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby vo verejnom záujme. Len v prípade kumulatívneho splnenia týchto podmienok dochádza k vzniku práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu podľa § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ale len v nevyhnutnom rozsahu, v súlade s princípom primeranosti a proporcionality, tak aby došlo k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva v najnižšom možnom rozsahu. Katastrálny orgán je v rámci záznamového konania povinný skúmať, či návrh na záznam podala osoba, ktorej patria práva v zmysle § 66 zákona o elektronických komunikáciách a či predložená listina preukazuje vznik týchto práv zo zákona. To znamená, že je povinný skúmať oprávnenie navrhovateľa na prevádzkovanie verejných sietí vo verejnom záujme a skúmať či je listina po formálnej stránke spôsobilá na vykonanie záznamu a či listina a iné s ňou predložené dôkazy preukazujú vznik práva zo zákona. Žalovaný preto vyzval žalobcu na doloženie návrhu, v ktorom bude uvedený aj rozsah vecného bremena v súlade s § 66 ods. 1 a 2 zákona o elektronických komunikáciách spolu s originálom geometrického plánu, v ktorom bude vyznačený rozsah vecného bremena, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia.

II. Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia

Žalovaný následne správnou žalobou napadnutým opatrením (prípisom) č. Z 4180/18-9 z 21.01.2019, doručeným žalobcovi dňa 28.01.2019, oznámil žalobcovi, že keďže v stanovenej lehote k návrhu na zápis vecného bremena záznamom nedoložil listiny, k doloženiu ktorých bol vyzvaný (t. j. návrhu, v ktorom bude uvedený rozsah vecného bremena v súlade s § 66 ods. 1 a 2 zákon o elektronických komunikáciách spolu s originálom geometrického plánu, v ktorom bude vyznačený rozsah vecného bremena), pričom nedoložením týchto listín nepreukázal vznik vecného bremena, žalovaný vedené konanie č. Z 4180/18 dňa 21.01.2019 ukončil.

III. a/ Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou poštou dňa 25.03.2019 a doručenou správnemu súdu dňa 27.03.2019, domáhal vo veci samej zrušenia opatrenia žalovaného, označeného v záhlaví (s číslom spisu Z 4180/18-9 z 21.01.2019) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, v žalobe založil na nižšie uvedených v žalobe vecne vymedzených žalobných dôvodoch nezákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného (správny súd v tejto súvislosti na okraj dopĺňa, že za žalobný dôvod možno podľa považovať len konkrétne skutkové a právne vymedzenie dôvodov, z ktorých považuje žalobca napadnuté opatrenie za nezákonné, a nie ich právne posúdenie pod dôvody zrušenia napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy taxatívne vymedzené v , resp. len vymenovanie týchto všeobecných dôvodov zrušenia napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy).

Preskúmavacia právomoc žalovaného v záznamových konania je vo vzťahu k vecnej stránke návrhu (na vykonanie záznamu) obmedzená. Rozsah tejto preskúmavacej právomoci určuje § 36 ods. 1

katastrálneho zákona, podľa ktorého správny orgán skúma záznamovú listinu len z formálneho hľadiska, či obsahuje náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona, či neobsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Posudzovanie, či návrh na vykonanie záznamu na zápis zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách spĺňa aj hmotnoprávny predpoklad vzniku uvedeného zákonného vecného bremena stanovený v § 66 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách (podľa ktorých na cudzej nehnuteľnosti vzniká zákonné vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej siete a stavanie ich vedenia len v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme) nie je v právomoci žalovaného konajúceho o návrhu na vykonanie záznamu. Žalovaný teda preskúmaval návrh žalobcu na vykonanie záznamu nad rámec stanovený katastrálnym zákonom, čo následne viedlo aj k vydaniu napadnutého opatrenia.

Požiadavka žalovaného na predloženie geometrického plánu s odôvodnením, že len na základe tohto podkladu je možné posúdiť splnenie podmienky zápisu vecného bremena, ktoré vzniká podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách len v nevyhnutnom rozsahu, nemá oporu v práve. Zákonné vecné bremeno v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách viazne na dotknutých nehnuteľnostiach, nie na častiach (s čím v súlade sú aj oprávnenia žalobcu stanovené v § 66 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o elektronických komunikáciách, ktoré sú neoddeliteľne späté s oprávnením vyplývajúcim z § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách). Geometrický plán v súlade s § 35 ods. 2 katastrálneho zákona nie je preto nevyhnutný pre účely záznamu uvedeného zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Význam zaťaženia celých pozemkov je aj v tom, aby bolo možné oprávnenia vyplývajúce zo zákonného vecného bremena (§ 66 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona o elektronických komunikáciách) vôbec vykonávať, žalobca ako podnik musí mať nielen možnosť jednorazovo stavbu (vedenie) zriadiť, ale ju aj prevádzkovať s možnosťou prístupu k nej (a s tým súvisiace právo vstupovať na dotknuté nehnuteľnosti) ako aj s možnosťou nevyhnutných úprav pôdy a jej porastu.

III. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe

K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol, pričom k nej uviedol v podstate nasledovné:

Z ustanovení katastrálneho zákona (§ 4 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 36 ods. 1 a 2, § 46 ods. 9) vyplýva, že správny orgán vykoná záznam do katastra nehnuteľností, ak predložená tzv. iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. V danej veci mala listina potvrdzovať právo na vznik vecného bremena podľa zákona o elektronických komunikáciách v prospech žalobcu ako navrhovateľa v administratívnom konaní. Z ustanovení § 66 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách je zrejmé, že nemôže dôjsť k vzniku zákonného vecného bremena vo vzťahu k celej parcele, ale len k časti nevyhnutne potrebnej pre poskytovanie služby, keďže oprávnenia podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách (ktorým zodpovedajúce povinnosti sú podľa § 66 ods. 2 tohto zákona vecnými bremenami) má podnik len v nevyhnutnom rozsahu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak vzniká zo zákona len v nevyhnutnej miere a v rozsahu potrebnom pre poskytovanie služby vo verejnom záujme podľa zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný ako správny orgán je povinný skúmať v záznamovom konaní, či návrh na vykonanie záznamu podala osoba, ktorej patria práva podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách a zároveň je povinný aj žiadať doloženie geometrického plánu s vyznačením nevyhnutného rozsahu vecného bremena v záujme rešpektovania rozsahu vecného bremena a obmedzenia výkonu vlastníckeho práva v najnižšom možnom rozsahu. Ak by správny orgán nepovolil zásah do vlastníckych práv len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu, neoprávnene by zasiahol do práv a právom chránených záujmov vlastníkov nehnuteľností.

Keďže k návrhu na vykonanie záznamu žalobca nedoložil geometrický plán, ktorým by bol vymedzený nevyhnutný rozsah vecného bremena, správny orgán nebol oprávnený zapísať vecné bremeno do katastra nehnuteľností, a preto vyzval žalobcu na predloženie takéhoto geometrického plánu. Keďže ho žalobca nedoložil, žalovaný záznamové konanie napadnutým opatrením ukončil.

III. c/ Podstatné zhrnutie vyjadrení ďalšieho účastníka a osôb zúčastnených na konaní k správnej žalobe

K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania ako aj osoba zúčastnená na konaní 1/. Ostatné osoby zúčastnené na konaní procesné právo vyjadriť sa k správnej žalobe nevyužili.

Ďalší účastník (Krajská prokuratúra Nitra) vo vyjadrení navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol, pričom k nej uviedol v podstate nasledovné:

Žalovaný správny orgán v súlade so zásadou zákonnosti a materiálnej pravdy, ktoré platia aj pre záznamové katastrálne konanie, mal povinnosť vyžadovať kumulatívne splnenie zákonných podmienok na zápis vecného bremena podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách, a to, či je navrhovateľ podnikom v zmysle tohto zákona, či je činnosť navrhovateľa vo verejnom záujme a či je vecné bremeno zriadené v nevyhnutnom rozsahu v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Žalovaný si túto povinnosť splnil, vyzval žalobcu na doplnenie návrhu, z ktorého bude zrejmé splnenie všetkých zákonných podmienok na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalobca kumulatívne splnenie týchto podmienok správnemu orgánu napriek výzve počas celého konania nepreukázal.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách môže podnik v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam sú podľa § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách vecnými bremenami. Keďže vecné bremeno sa zriaďuje priamo zo zákona, musí spĺňať prísne zákonné podmienky, a to nevyhnutný rozsah (preukazujúci sa geometrickým plánom) a verejný záujem. Splnenie týchto podmienok je povinný správny orgán v zmysle zásady zákonnosti, preskúmať. V danej veci nebola splnená ani jedna z týchto dvoch kumulatívnych podmienok, preto nemohol žalovaný záznam vykonať. Bez splnenia týchto podmienok by zásah do vlastníctva bol obmedzením vlastníckeho práva v rozpore s , 4 a 5 i zákona o elektronických komunikáciách.

Osoba zúčastnená na konaní 1/ (MH Invest, s.r.o.) vo vyjadrení navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol, pričom k nej uviedol v podstate nasledovné:

Napadnuté opatrenie žalovaného obsahuje všetky náležitosti tak, aby bola naplnená podmienka jeho určitosti i zrozumiteľnosti a je dôsledkom zákonného postupu žalovaného. Žalovaný správne zistil skutkový stav a návrh žalobcu na vykonanie záznamu aj správne posúdil.

Z ustanovenia § 36 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že žalovaný mal preskúmať návrh na vykonanie záznamu z formálnej stránky. Prieskumnú činnosť žalovaného však nemožno vykladať striktne iba z hľadiska gramatického výkladu uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, ale postup a prieskumnú činnosť žalovaného treba posudzovať aj s ohľadom na základné zásady správneho konania, a to zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy. Žalovaný bol v súlade s týmito zásadami povinný návrh preskúmať a zistiť skutočný stav veci, vrátane skutočnosti, či návrh na vykonanie záznamu podala osoba, ktorej patria práva podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách a či predložená listina preukazuje vznik týchto práv zo zákona.

Zákon o elektronických komunikáciách v § 66 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že zaťaženie cudzích pozemkov je možné len v nevyhnutnom rozsahu, z čoho implicitne vyplýva, že rozsah evidencie zákonného vecného bremena sa priamo zo zákona obmedzuje a práve žalobca je tak povinný pri evidencii vecného bremena tento nevyhnutný rozsah uviesť, pričom rozsah vecného bremena na časti nehnuteľnosti sa na účely katastrálneho zákona definuje geometrickým plánom (§ 46 katastrálneho zákona v spojení s § 3 vykonávacej vyhlášky), a to bez ohľadu na to, či sa vecné bremeno zapisuje vo vkladovom alebo v záznamovom konaní. Žalovaný preto postupoval zákonne a správne, keď vyzval žalobcu na doplnenie uvedenia rozsahu a predloženia geometrického plánu za účelom presného vymedzenia rozsahu zaťaženia požadovaných parciel.

V demokratickom a právnom štáte je neprijateľné, aby bol inštitút zákonného vecného bremena podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách zneužívaný na to, aby si jeho prostredníctvom žalobca zaťažil akékoľvek pozemky v akomkoľvek rozsahu, nerešpektujúc vlastnícke právo a s ním spojené oprávnenia vlastníkov pozemkov. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva nad rámec povinností, ktoré stanovuje zákon o elektronických komunikáciách, by predstavovalo neúmerný zásah do ústavného práva osoby zúčastnenej na konaní 1/ vlastniť majetok a realizovať oprávnenia z tohto práva vyplývajúce.

III. d/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky žalobcu

K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka k správnej žalobe podal žalobca samostatné žalobné repliky, v ktorých zotrval na žalobnom návrhu obsiahnutom v správnej žalobe i nosnej žalobnej argumentácii.

Nad rámec žalobnej argumentácie žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v podstate uviedol nasledovné:

Prípadný spor, či zákonné vecné bremeno vzniklo k celým nehnuteľnostiam alebo iba k určitým častiam dotknutých nehnuteľností nie je oprávnený rozhodovať ani príslušný orgán správy katastra, ani správny súd, ale civilný súd na základe žaloby o určenie či popretie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho rozsahu.

Keďže zákonné vecné bremeno podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách bolo konštruované tak, aby sa na jeho základe umožnilo podnikom v zmysle zákona o elektronických komunikáciách stavať verejné siete a ich vedenia bez súhlasu vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a podniku už pred začatím povoľovacieho (napr. územného) konania svedčí k nehnuteľnosti iné právo v zmysle § 139 písm. b), resp. c) stavebného zákona, možno ustáliť, že oprávnenia podniku vyplývajúce zo zákonného vecného bremena musia vznikať k celým dotknutým nehnuteľnostiam, pričom v rámci povoľovacieho konania je možné dojednať, resp. upraviť konkrétny spôsob trasovania vedenia. Vzhľadom na uvedené je neopodstatnená požiadavka vypracovania geometrického plánu už v čase podania návrhu na vykonanie zápisu, v ktorom okamihu stavba vedenia sietí nie je na dotknutých nehnuteľnostiach umiestnená a v priebehu územného konania sa môže meniť, čo následne spôsobí, že geometrický plán nebude zodpovedať umiestneniu stavby vedenia sietí, ktorá však bude umiestnená v súlade s právoplatným územným rozhodnutím.

Pripustenie výkladu, že zákonné vecné bremeno nevzniklo k celým nehnuteľnostiam by vo svojom dôsledku znamenalo nemožnosť reálneho využívania opatrení stanovených v § 66 ods. 1 písm. b) a c) zákona o elektronických komunikáciách. Nie je prípustný ani výklad, podľa ktorého oprávnenie podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vznikajú k častiam nehnuteľností a ostatné

oprávnenia (§ 66 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o elektronických komunikáciách k celým nehnuteľnostiam), keďže vo vzťahu k všetkým oprávneniam stanovil zákonodarca rovnakú podmienku nevyhnutného rozsahu. Naviac, ak by žalobca mal oprávnenia zo zákonného vecného bremena len k v geometrickom pláne zobrazenej časti nehnuteľnosti, mal by len k nej iné právo v zmysle § 139 ods. 1 písm. b), resp. písm. c) stavebného zákona, a potom by zmena trasovania mimo tejto časti bola možná len so súhlasom vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, pričom za týchto okolností by bola podstata inštitútu spochybnená, keďže by sa predmetné oprávnenia podniku nemohli uplatňovať bez súhlasu vlastníka.

Oprávnenia žalobcu ako podniku podľa § 66 ods. 1 písm. a) až c) zákona o elektronických komunikáciách teda viaznu na celých dotknutých nehnuteľnostiach a len ich realizácia (výkon) sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu, čo vyplýva aj z právnej úpravy obsiahnutej v § 66 ods. 3 až 5 zákona o elektronických komunikáciách. Právna úprava „odškodňuje“ vlastníka dotknutej nehnuteľnosti v miere, ktorá zohľadňuje, že všetky oprávnenia podľa § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách sú vykonávané voči celým dotknutým nehnuteľnostiam. Podmienka nevyhnutného rozsahu v § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách nie je ustanovená ku konkrétnej časti dotknutej nehnuteľnosti, ale vo vzťahu k spôsobu, akým sú tieto oprávnenia vykonávané podnikom a vo vzťahu k tomu, ako ich výkon obmedzuje vlastníka dotknutej nehnuteľnosti v užívaní celej dotknutej nehnuteľnosti.

Ak je zákonné vecné bremeno zriadené k celej nehnuteľnosti, je vlastník, resp. užívateľ dotknutej nehnuteľnosti obmedzený v najnižšie miere, pretože žalobca, resp. podnik, môže výkon oprávnení z vecného bremena prispôsobovať v reálnom čase a mieste spôsobu, akým vlastník, resp. užívateľ užíva dotknutú nehnuteľnosť. Ak by tieto oprávnenia vykonával len voči časti nehnuteľnosti vyobrazenej geometrickým plánom, v skutočnosti by obmedzoval vlastníka, resp. užívateľa v jeho práve oveľa viac, pretože by nemohol vykonávanie týchto oprávnení variabilne prispôsobovať užívaniu dotknutej nehnuteľnosti vlastníkom, resp. užívateľom.

Deklaratórny zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností k celej nehnuteľnosti neznamená rozpor so zásadou primeranosti a proporcionality vo vzťahu k vlastníckemu právu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti.

Nad rámec žalobnej argumentácie žalobca v replike k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 1/ v podstate uviedol nasledovné:

Zásada zákonnosti má dva rozmery – hmotnoprávny a procesnoprávny. Z vyplýva procesnoprávny rozmer tejto zásady, podľa ktorej každé konanie správneho orgánu je obmedzené a podmienené okrem iného kompetenciami správneho orgánu. Kompetencie žalovaného v záznamovom konaní ako aj jeho procesný postup sú stanovené katastrálnym zákonom. Spôsob, akým sa o návrhu na vykonanie záznamu koná, je stanovený v katastrálneho zákona. V záznamovom konaní, ktoré slúži iba na deklarovania práv a povinností k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli napr. na základe zákona, nie je úlohou žalovaného posudzovať podmienky verejného záujmu a nevyhnutného rozsahu a požadovať od žalobcu listinu preukazujúcu, že žalobca zriaďuje a prevádzkuje verejnú sieť vo verejnom záujme a geometrický plán, v ktorom bude uvedený nevyhnutný rozsah zákonného vecného bremena. Pri zápise listín záznamom je preskúmavacia právomoc žalovaného obmedzená, keďže tento neskúma vecnú stránku listiny, pokiaľ ju vydal príslušný orgán v súlade so zákonom. Takouto listinou je podľa vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu samotný návrh na vykonanie záznamu. Žalovaný si v prejednávanej veci túto preskúmavaciu právomoc nezákonne rozšíril.

Závery ďalšieho účastníka (Krajskej prokuratúry Nitra) o súkromnom záujme žalobcu a neexistencii verejného záujmu v danom prípade sú nesprávne, pričom žalovaný orgán verejnej správy nie je ani kompetentný túto otázku v záznamovom konaní posudzovať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že je vo verejnom záujme dostupnosť vysokorýchlostného internetového pripojenia, ktoré je schopné

zabezpečovať prístup k vysokému objemu informácií, nevyhnutnému z hľadiska rozvoja spoločnosti, pričom na zabezpečenie prístupu na internet je dôležitá existencia elektronických komunikačných sietí. Verejným záujmom je aj čo najväčšia pluralita poskytovateľov služieb, a to z hľadiska ceny i kvality pre verejnosť.

Zákonodarca pojmovo predmet, na ktorom viazne vecné bremeno, v § 66 zákona o elektronických komunikáciách vymedzuje tak, že toto viazne na „cudzej nehnuteľnosti“ a nie „časti cudzej nehnuteľnosti“.

III. e/ Podstatné zhrnutie žalobnej dupliky ďalšieho účastníka a osôb zúčastnených na konaní

K žalobnej replike žalobcu sa vyjadril (žalobnou duplikou) ďalší účastník konania ako aj osoba zúčastnená na konaní 1/ a osoba zúčastnená na konaní 2/. Ostatné osoby zúčastnené na konaní procesné právo vyjadriť sa k žalobnej replike nevyužili.

Ďalší účastník (Krajská prokuratúra Nitra) v žalobnej duplike zotrval na svojom návrhu obsiahnutom vo vyjadrení k žalobe, a nad rámec toho v nej uviedol nasledovné:

Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 31.07.2013, na ktoré žalobca poukazuje (aj) v žalobnej replike je okrem toho, že je v mnohých častiach nezákonné, adresované žalobcovi, a nie je teda záväzné pre žalovaného ani iné subjekty.

Osoba zúčastnená na konaní 1/ (MH Invest, s.r.o.) v žalobnej duplike zotrvala na svojom návrhu obsiahnutom vo vyjadrení k žalobe, a nad rámec argumentácie v ňom obsiahnutom v nej uviedla v podstate nasledovné:

Zákon o elektronických komunikáciách, s poukazom na ochranu vlastníckeho práva , je možné vykladať len tak, že neposkytuje podniku bezbrehú možnosť budovať verejné elektronické siete v akomkoľvek rozsahu, kdekoľvek na daných pozemkoch podľa vlastného uváženia, ale len v prípade, že je naplnený predpoklad verejného záujmu a výlučne v nevyhnutnom rozsahu. Nevyhnutný rozsah zaťaženia podľa zákona o elektronických komunikáciách zahŕňa zaťaženie nehnuteľností v časti vybudovania inžinierskych sietí, vrátane ich ochranných pásiem a v časti, v ktorej bude podnik oprávnený pristupovať k stavbe, vykonávať jej správu, údržbu či opravu. Keďže rozsah zákonného vecného bremena vyplýva priamo z zákona o elektronických komunikáciách, nie je potrebné, aby ho určoval civilný súd.

Výklad ustanovení katastrálneho zákona, podľa ktorého by orgán katastra nehnuteľností v záznamovom konaní nemohol skúmať návrh na vykonanie záznamu z hľadiska toho, kto ho podáva (teda či ide o podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách) a ani z hľadiska splnenia zákonných predpokladov vzniku vecného bremena a následne vykonal požadovaný zápis, je neprípustný, v rozpore s garantovanými právami jednotlivcov, a poškodzujúci vlastníkov dotknutých pozemkov.

Je nutné odmietnuť i žalobcov výklad § 66 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zápis evidencie zákonného vecného bremena sa má uskutočniť v celom rozsahu pozemkov v katastri nehnuteľností, no skutočný výkon práv na zaťažených pozemkoch sa musí uskutočňovať len v nevyhnutnom rozsahu. Nemalo by totiž právny význam evidovanie zaťaženia pozemkov zákonným

vecným bremenom v celom ich rozsahu v katastri nehnuteľností, keď v skutočnosti jeho obsahom by nebolo uskutočňovanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu v celom rozsahu.

Žalobca v správnej žalobe ani žalobnej replike naviac neuviedol, ako bol ukrátený na svojich právach napadnutým opatrením žalovaného.

Osoba zúčastnená na konaní 1/ v žalobnej duplike zopakovala tvrdenie uvedené už vo vyjadrení k správnej žalobe o tom, že v prejednávanej veci ide o prípad, keď sa žalobca domáhal zápisu zákonného vecného bremena až po skutočnom vybudovaní preložky elektronickej komunikačnej siete na predmetných nehnuteľnostiach a po skutočnom zameraní tejto výstavby na pozemkoch osoby zúčastnenej na konaní 1/ geometrickým plánom č. GDZV – 76/2017 vyhotoveného dňa 11.09.2017. Tento geometrický plán, zhotovený na vlastné náklady, osoba zúčastnená na konaní 1/ poskytla žalobcovi na účely zápisu zákonného vecného bremena. Napriek tomu žalobca podal návrh na vykonanie záznamu, ktorým žiadal zaťažiť všetky ním uvedené pozemky v celom rozsahu, čo by iba vo vzťahu k osobe zúčastnenej na konaní 1/ znamenalo zaťaženie jej pozemkov o výmere 28 ha, teda enormne nad rozsah zameraný geometrickým plánom.

Z uvedeného skutočného stavu vyplýva, že žalobca sa v správnej žalobe i žalobnej replike nevenuje skutočným okolnostiam daného prípadu, ale vytvára rôzne hypotézy (napr. časti o podaní návrhu na zápis zákonného vecného bremena v prípade, ak samotná stavba – vedenie sietí ešte nie je na dotknutých pozemkoch umiestnená) a polemizuje o možných dopadoch nezaťaženia (celých) pozemkov podľa zákona o elektronických komunikáciách vo všeobecnej rovine.

V prejednávanej veci neuvedením rozsahu vecného bremena v návrhu na vykonanie záznamu nedošlo k dodržaniu zákonného predpokladu zaťaženia pozemkov, v dôsledku čoho na základe návrhu na vykonanie záznamu nebolo možné zápis zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľností vykonať.

Osoba zúčastnená na konaní 2/ podala samostatne (i/) žalobnú dupliku k žalobnej replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného a (ii/) žalobnú dupliku k žalobnej replike žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka. V týchto osoba zúčastnená na konaní 2/ navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

Osoba zúčastnená na konaní 2/ v žalobnej duplike k žalobnej replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného v podstate uviedla nasledovné:

Osoba zúčastnená na konaní 2/ sa v celom rozsahu stotožnila s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v jeho vyjadrení (k správnej žalobe) a taktiež aj argumentáciou osoby zúčastnenej na konaní 1/ obsiahnutou v jej vyjadrení (k správnej žalobe).

Žalobcovi neprislúcha právo na záznam zákonného vecného bremena k pozemkom v neobmedzenom rozsahu. Takýto výklad relevantných ustanovení by bol v rozpore s princípom proporcionality zásahu do vlastníckeho práva.

Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou o tom, že právo vstupu na pozemky predpokladá zaťaženie pozemku v celom rozsahu, bez potreby vyznačiť vecné bremeno geometrickým plánom. Právo vstupu na nehnuteľnosť je v nevyhnutnom rozsahu zahrnuté v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete, vyznačené geometrickým plánom. Trasa prístupu sa vyznačiť nemusí. Až pri reálnom výkone práva vstupu a vykonávať nevyhnutné úpravy žalobca vyhodnotí spôsob, ktorý najmenej vlastníka obmedzuje. Povinnosť vyznačiť zákonné vecné bremeno v katastri nehnuteľností tým nemôže byť dotknutá.

Žalobca, pokiaľ by aj išlo o záznam vecného bremena ešte pred realizáciou z dôvodu preukázania práva k pozemku stavebnému úradu, môže dať návrh na záznam zákonného vecného bremena na základe geometrického plánu vyhotoveného na základe projektovej dokumentácie a následne po realizácii, v prípade nemožnosti trasovania podľa projektovej dokumentácie, môže podať návrh na výmaz pôvodného geometrického plánu a podať návrh na záznam zákonného vecného bremena podľa porealizačného geometrického plánu.

Osoba zúčastnená na konaní 2/ v žalobnej duplike k žalobnej replike žalobcu k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 1/ uviedla nasledovné:

Osoba zúčastnená na konaní 2/ zotrvala na argumentácii obsiahnutej už v žalobnej duplike, ktorú podala k žalobnej replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného a (okrem tých vyjadrení ostatných subjektov konania, s ktorými sa stotožnila už v žalobnej duplike podanej k žalobnej replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného) sa stotožnila aj s argumentáciou ďalšieho účastníka obsiahnutou v jeho vyjadrení k správnej žalobe.

III. f/ Zhrnutie ďalšieho priebehu písomnej fázy konania

Správny súd podľa v spojení s prípisom č. k. – 161 z 23.07.2019 doručil žalobcovi (okrem vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe aj) vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní 1/ na oboznámenie sa s podaním. Tento prípis bol žalobcovi doručený dňa 25.07.2019. Žalobca až o viac ako 13 mesiacov, keď sa vec nachádzala v štádiu po skončení celej písomnej fázy a bola pripravená na prejednanie na pojednávaní, podal na správny súd vyjadrenie (žalobnú repliku) k uvedenému vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 1/. Táto žalobná replika bola správnemu súdu doručená až dňa 04.09.2020.

Z princípu sudcovskej koncentrácie konania, uplatňovaného podľa doktríny správneho súdneho procesu aj v správnom súdnom konaní, okrem iného vyplýva, že procesné úkony neurobené včas nemusia byť zo strany správneho súdu akceptované s poukazom na tzv. spätnú koncentráciu konania ( v spojení s , k tomu aj doktrína – napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1824 s. – ďalej len "Komentár C. H. Beck k " - komentár k , s. 584), a to najmä vtedy, ak by prihliadnutie na daný procesný úkon (napr. vyjadrenie obsahujúce skutkové tvrdenia či právnu argumentáciu) vyžiadalo okrem iného vykonanie ďalších úkonov súdu.

Správny súd z uvedených dôvodov, keď žalobca neuviedol žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by nemohol uvedenú žalobnú repliku podať skôr ako po skončení celej písomnej fázy, ktorá bola ukončená ešte na konci marca 2020 (najmä pre ktoré by ju nemohol podať spolu so žalobnou replikou podanou k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 20.08.2019 a obzvlášť keď vyjadrenie žalovaného, ku ktorému sa žalobca vyjadril, doručoval správny súd žalobcovi jedným prípisom spoločne s vyjadrením osoby zúčastnenej na konaní 1/), teda včas a prihliadnutie na doručenú žalobnú repliku k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 1/ k správnej žalobe by si súčasne vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov súdu (v danom prípade doručovanie žalobnej repliky ostatným subjektom konania po skončení celej písomnej fázy, s čím by bol spojený aj prípadný neprimeraný vznik trov týchto ostatných subjektov), správny súd na túto žalobnú repliku žalobcu, podanú k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 1/ k správnej žalobe, v konaní neprihliadol. Správny súd sa preto ňou ani v tomto rozsudku vecne nezaoberal a ani ju nedoručoval ostatným subjektom konania.

IV. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

Predseda senátu podľa nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, keďže o to požiadal aspoň jeden z účastníkov konania (ďalší účastník – Krajská prokuratúra Nitra vo vyjadrení k správnej žalobe; tu správny súd dopĺňa, že tento síce uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie na právnom základe a , tým však nie je správny súd viazaný a rozhodujúca je explicitná žiadosť o nariadenie pojednávania, keďže táto sama o sebe zakladá povinnosť správneho súdu na prejednanie veci pojednávanie nariadiť podľa ).

Správny súd prejednal vec na pojednávaní dňa 24.02.2022.

Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej správnej žalobe. Žalovaný, ďalší účastník (Krajská prokuratúra Nitra), osoba zúčastnená na konaní 1/ (MH Invest, s.r.o.), osoba zúčastnená na konaní 2/ (Slovenská republika, v mene ktorej koná správca majetku štátu – Slovenská správa ciest) zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach.

Osoba zúčastnená na konaní 3/ (Mesto Nitra), ktorá sa v písomnej fáze konania nevyjadrila, na pojednávaní k veci v podstate uviedla, že sa stotožňuje so správnou žalobou napadnutým opatrením žalovaného a aj s vyjadreniami žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní 1/ a 2/. Zriadiť vecné bremená, ako to ustanovuje § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, môže podnik len v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme, a to za kumulatívneho splnenia týchto podmienok, pričom za nevyhnutný rozsah v súlade so zákonným znením nemožno považovať zaťaženie celej parcely, ak sieť prechádza parcelou len v nepatrnej časti. Absencia geometrického plánu, v ktorom by bol vyznačený priebeh siete a ochranného pásma spôsobuje, že vecné bremeno nad nevyhnutnú mieru neprimerane a nezákonne obmedzuje vlastnícke právo vlastníka k celej parcele a toto obmedzenie je spôsobilé osobe zúčastnenej na konaní 3/ disponovanie s dotknutou nehnuteľnosťou. Zákonné vecné bremeno vzniká len v rozsahu nevyhnutnom, pod ktorým je potrebné rozumieť len rozsah nevyhnutný na uloženie siete a k nemu priľahlé ochranné pásmo. Vecné bremeno nad tento rozsah nie je možné považovať za vecné bremeno podľa zákona o elektronických komunikáciách a je potrebné upraviť ho zmluvne.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a – inak len „“ alebo „SSP“), konajúci v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( , a contrario ), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa vety druhej a nezistiac naplnenie dôvodov podľa vychádzajúci zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( vety prvej ), na nariadenom pojednávaní ( ) preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho vydania ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa zamietol.

Správny súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je opísaný v podstatných častiach v I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia (ďalej len „“), (1) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 34 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona, (1) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 35 katastrálneho zákona, (1) okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. (2) Prílohou návrhu na vykonanie záznamu je a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie.

Podľa § 36 katastrálneho zákona, (1) okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. (2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie (c/) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, ako vlastníka alebo inú oprávnenú osobu zapíše okresný úrad do katastra osobu uvedenú vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná osoba.

Podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia (ďalej len „“), na vykonanie záznamu na návrh podľa zákona sú spôsobilé najmä: (c/) návrh, ak ide o práva k cudzím veciam6).

Poznámka 6) vyhlášky č. znie: napríklad o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa a o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia (ďalej len „“), (1) elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. (2) Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.

Podľa , Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5)

Poznámka 5) znie: .

Podľa , osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo

ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.

Podľa a , (1) Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. (2) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.50) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

Poznámka 49) znie: až 151p . v znení neskorších predpisov.

Podľa až 6 , (4) na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby.52) (5) Ochranné pásmo vedenia je široké 0, 5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie. (6) V ochrannom pásme je zakázané a) umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, b) vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.

Podľa a v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia (ďalej len „“), (1) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

upravuje v ustanovení inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku, zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie umožňuje správnemu súdu vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže, no nemusí, stručne zopakovať.

Správnemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu, rozhodujúceho pre posúdenie veci –

tento bol daný tým, že predmetom konania bolo ako aj v prejednávanej veci v podstate preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného ako príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v administratívnom konaní vedenom o návrhu žalobcu na vykonanie zápisu zákonného vecného bremena podľa veta prvá v spojení s záznamom, ktorý návrh bol podaný vo vzťahu k celým nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, pričom vo výsledku v administratívnom konaní tento zápis zákonného vecného bremena nebol vykonaný s odôvodnením, že keďže žalobca k návrhu na vykonanie zápisu nepredložil geometrický plán, v ktorom bude vyznačený rozsah vecného bremena, ktoré je podľa vety prvej v spojení s ods. 1 písm. a/ zriadené len v nevyhnutnom rozsahu, ide o návrh nespôsobilý na vykonanie záznamu; totožnosť predmetu konaní bola daná aj tým, že žalobca uplatnil totožnú podstatnú žalobnú argumentáciu a aj ďalší účastník konania [Krajská prokuratúra Nitra] a osoba zúčastnená na konaní 1/ [MH Invest, s.r.o.] argumentovala vo vzťahu k správnej žalobe žalobcu v podstate totožne, dokonca spoločnosť MH Invest, s.r.o. aj skutkovo totožne, keď geometrický plán, na ktorý sa vo vyjadreniach odvolávala v prejednávanej veci bol totožný s tým, na ktorý sa odvolávala aj v konaní s totožným predmetom; totožnosť právneho základu vecí bola daná najmä nezmenenou právnou úpravou relevantných ustanovení rozhodujúcich pre posúdenie veci), správny súd už rozhodol vo viacerých správnych súdnych konaniach.

Z týchto správny súd konkrétne poukazuje na konanie vedené na správnom súde vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. – 340 z 28. júla 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.2021 (ďalej len ako „rozsudok sp. zn. “).

Vychádzajúc z uvedeného, správny súd uzatvára, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa . Správny súd pre úplnosť dopĺňa, že správny súd v tomto správnom súdnom konaní nezistil žiadny legitímny dôvod na to, aby sa od právneho posúdenia veci samej v označenom právoplatne skončenom konaní totožného žalobcu s totožným predmetom odchýlil.

Správny súd preto podľa v odôvodnení tohto rozsudku už len poukazuje na totožný rozsudok správneho súdu sp. zn. , pričom jeho dôvody týkajúce sa posúdenia veci samej (t. j. preskúmania zákonnosti, nie procesného rozhodnutia o procesnom nároku na náhradu trov konania) z dôvodu hospodárnosti konania už nadbytočne neopakuje.

Na dôvažok správny súd dopĺňa, že na obdobných právnych záverov založili svoje rozhodnutia v obdobných veciach aj iné správne súdy, poukazujúc pritom napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 25. mája 2021.

Keďže správny súd preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku správneho súdu, na ktorý podľa poukázal, nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z tých žalobných dôvodov, ktoré žalobca včas v konaní (v správnej žalobe) uplatnil ( v spojení s a contrario ) a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo ( a v spojení s a ), správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania správny súd rozhodol v II. a III. výroku rozsudku, a to nasledovne.

Čo sa týka náhrady trov konania žalovaného, správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania

(správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

Čo sa týka náhrady trov konania ďalšieho účastníka (Krajskej prokuratúry Nitra) a osôb zúčastnených na konaní, o týchto správny súd rozhodol podľa v spojení s .

Ďalšiemu účastníkovi a osobám zúčastneným na konaní 2/ až 3/ v správnom súdnom konaní žiadne trovy nevznikli (a to či už trovy vzniknuté v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im správny súd uložil alebo ostatné trovy), preto im správny súd podľa náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka osoby zúčastnenej na konaní 1/, tejto správny súd v súlade so svojou povinnosťou doručil správnu žalobu, ku ktorej využila procesné právo predkladať písomné vyjadrenie a toto podala aj vo vzťahu k žalobnej replike žalobcu. Tieto vyjadrenia obsahovali obsiahlu relevantnú argumentáciu spôsobilú ovplyvniť výsledok konania a súčasne dôsledne sledovali ochranu práv osoby zúčastnenej na konaní 1/. Súčasne správny súd predvolal osobu zúčastnenú na konaní 1/ aj na pojednávanie (teda nedošlo len k jej upovedomeniu o termíne pojednávania), na ktorom sa vyjadrila. Správny súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že vo vzťahu k osobe zúčastnenej na konaní 1/ sú naplnené dôvody stanovené v na to, aby na tomto právnom základe správny súd osobe zúčastnenej na konaní 1/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný (keď jeho žaloba bola zamietnutá) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej správny súd rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( o súdnych úradníkoch).

Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť ( ), ak neustanovuje v inak. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ), v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (443 ods. 1 veta prvá ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie i/ napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa , ktorými jedinými možno kasačnú sťažnosť odôvodniť, sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosti podľa neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).