Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, v právnom spore žalobcu: 1/ SEBESLAVCE, s. r. o., so sídlom Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 46 120 122, 2/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 3/ C. A. A., D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení právnym zástupcom Valko & Volný, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: B. B., D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o určenie, že právo nie je, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -569 zo dňa 28. septembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaná má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -569 zo dňa 28. 09. 2021 žalobu žalobcov 1/ až 3/ zamietol (výrok I.). Vzájomný nárok žalovanej o zaplatenie sumy 30.000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2018 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie (výrok II.). Žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.). 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 10. 01. 2018 domáhali určenia že právo žalovanej podľa článku III. bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05. 04. 2017, t. j. právo žalovanej požadovať zo strany žalobcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť: „I. sumu vo výške 10.000,- eur do 30. 06. 2017, II. sumu vo výške 30.000,- eur do 31. 12. 2017, III. sumu vo výške 30.000,- eur do 30. 06. 2018, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31. 12. 2018 nie je (neexistuje)“ a druhým výrokom, ktorý označovali za eventuálny petit sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 1.950,- eur. 3. Žalobcovia uvedenú dohodu považovali za neplatný právny úkon z dôvodu nepravdivého údaja o výške poskytnutej sumy žalobcovi 1/, ktorá mala podľa dohody predstavovať 96.800,- eur, nesprávneho údaja uvedeného v čl. I. bod 3. ohľadne výšky uhradeného záväzku, ktorý bol podľa dohody uhradený vo výške 15.885,- eur, hoci do dňa podpisu dohody bola uhradená minimálne suma 17.835,- eur. Článok I. bod 3. dohody zároveň uvádza uhradenie istiny vo výške 0,- eur a uskutočnené platby započítava výlučne na úrok, čo je v rozpore s ust. . Dôvod neplatnosti dohody videli aj v tom, že táto kumuluje za to isté obdobie úrok z pôžičky vo výške 5 % ročne do zaplatenia a úrok z omeškania. Žalobcovia poukazovali aj na neurčitosť a zmätočnosť

definície pojmu „záväzok“ ako je uvedený v článku II. bod 1. dohody. Pojem záväzok ako je definovaný v dohode nezodpovedá skutočnému stavu v čase uzatvorenia dohody a je aj v rozpore s kogentnými ustanoveniami , je vyjadrený neurčito a rozporne. Pokiaľ preto článok II. body 3. až 5. dohody vypovedajú o pristúpení žalobcov 2/, 3/ k záväzku a článok III. bod 1. dohody hovorí o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalobcov za úhradu „záväzku“ a z článku 3. nevyplýva suma akú by mali žalobcovia v súhrne uhradiť, je dohoda ako taká neurčitá a nezrozumiteľná, a to tak v časti povinnosti žalobcu 1/, ako aj v časti pristúpenia žalobcov 2/, 3/. Ide teda v celosti o neplatný právny úkon v zmysle . Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodnili tým, že dohoda uvádza zásadne odlišné sumy v ich neprospech, t. j. sumy, ktoré sú v rozpore so skutočným skutkovým a právnym stavom veci. Pre prípad vyhodnotenia primárneho petitu ako čo i len čiastočne nedôvodného žalobcovia eventuálnym petitom žiadali zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.950,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby titulom bezdôvodného obohatenia podľa a nasledujúce . Žalovanej bola uhradená suma 17.835,- eur, z toho 14.445,- eur zo strany žalobkyne 3/, avšak dohoda v článku I. bod 3. uvádza len sumu 15.885 eur. Ak by teda súd posúdil dohodu ako platný právny úkon, rozdiel medzi uvedenými sumami je 1.950,- eur, ktorá suma by bola bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo na strane žalovanej na úkor žalobkyne 3/. 4. Vyhodnotiac, že nejde o alternatívny alebo eventuálny petit súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.950,- eur spolu s úrokom z omeškania zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku a ďalej konal len o nároku určenia neexistencie práva. 5. Rozsudkom zo dňa 14. 03. 2019 okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcami 1/ až 3/ na požadovanom určení, keď čl. III. bod 1. dohody upravuje nanovo len prolongáciu splatnosti pôvodného záväzku, nedotýka sa účinnosti či neúčinnosti pristúpenia žalobcov 2/, 3/ k záväzku žalobcu 1/ a ani pôvodných nárokov zo zmlúv o pôžičke, ktoré práva a povinnosti sú upravené v čl. I. a II. dohody. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na logický nesúlad medzi obsahom žaloby, respektíve právnymi následkami, ktoré chcú žalobcovia dosiahnuť na základe skutkového vymedzenia žaloby a petitom žaloby, z ktorého dôvodu bolo potrebné podľa (ďalej len „“) vyzvať žalobcov na odstránenie vád žaloby spočívajúcej v neurčitosti a nezrozumiteľnosti, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé čo je predmetom konania. V prípade odstránenia vád žaloby odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať aj otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle 6. Na základe výzvy súdu žalobcovia upravili petit žaloby, ktorým sa domáhali určenia, že akýkoľvek peňažný záväzok žalobcu 1/, 2/ a 3/ voči žalovanej, ktorý by mal vyplývať z dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05. 04. 2017 a podpísanej zo strany žalobcu a žalovanej nie je (neexistuje). 7. Žalovaná považovala podanú žalobu za nedôvodnú. Podľa žalovanej žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to aj v súvislosti s vecnou legitimáciou, pretože došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 30.000,- eur, evidovanej voči žalobcom v zmysle dohody o úprave vzájomných práv a povinností na spoločnosť PRESSE & MARKETING, s. r. o., so sídlom vo Zvolene. Poukázala tiež na konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. , v ktorom konaní sa žalobkyňa 3/ domáha voči uvedenej spoločnosti zaplatenia sumy 4.600,- eur a uvedená spoločnosť sa voči žalobkyni 3/ vzájomným návrhom domáha zaplatenia sumy 25.400,- eur titulom plnenia z predmetnej dohody. Podľa žalovanej uvedené konanie litispenduje konanie o určenie, v uvedenom konaní sa zároveň súd musí nutne vysporiadať s platnosťou, resp. neplatnosťou dohody. 8. Podaním zo dňa 03. 06. 2021 si žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 30.000,- eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01. 07. 2018 do zaplatenia. Súd nárok vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že posúdenie nároku závisí od rozhodnutia odvolacieho súdu o nárokoch žalobcov, či právny úkon – dohoda o urovnaní bude platný alebo neplatný právny úkon, prípadne bude neplatný v časti, či bude platné pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu a pod. 9. Citujúc ust. , až 3, , , , , súd žalobu zamietol. 10. Konštatoval, že dohoda ako právny úkon bola podpísaná v písomnej forme, podpisy strán boli úradne osvedčené. Posúdením dohody v súvislosti s tým čo vyšlo počas konania najavo konštatoval, že uzavretiu dohody predchádzali spory ohľadne právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 03. 2012, vrátane dodatku zo dňa 09. 03. 2013, uzavretej medzi žalovanou ako veriteľkou a žalobcom 1/ ako dlžníkom. Medzi stranami došlo k urovnaniu, kedy strany uznali pôvodný záväzok, ktorý bol medzi

nimi sporný, teda dohodli sa, že žalobca 1/ preberá na seba záväzok zaplatiť žalovanej 96.800,- eur na istine, 8.513,90 eur úroky a úroky od 05. 04. 2017. Konštatoval, že je pravda, že suma úrokov od 20. 03. 2012 do 04. 05. 2017 nemusí byť vyčíslená nesprávne, avšak prepočet, podľa názoru súdu nemôže mať vplyv na platnosť dohody, nakoľko platí presne dohodnutá suma 24.398,90 eur. Tiež je na vôli strán ako si vysvetlili výklad počítania času. Súd poukázal aj na spornosť pôvodného nároku, kedy žalobcovia tvrdili poskytnutie pôžičky len vo výške po odčítaní reúveru, pričom žalobkyňa tvrdila úhradu v hotovosti pri uzavretí zmluvy o pôžičke a následne zo spotrebiteľského úveru, teda sporná bola aj čiastka, ktorá skutočne bola poskytnutá, prípadne či uvedenie istiny 96.800,- eur už predstavovalo aj odmenu za poskytnutie úveru navýšením istiny popri dohodnutom úroku. 11. Podľa súdu prvej inštancie z obsahu dohody je možné ustáliť, že žalobca 1/ sa dohodou zaviazal uhradiť istinu 96.800,- eur, zostatok vyčíslených úrokov do dňa podpisu dohody v sume 8.513,90 eur a úrok vo výške 5 % ročne od 05. 04. 2017 zo sumy 96.800,- eur do zaplatenia. Konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby dohodou o urovnaní vznikol výslovne nový záväzok. V danom prípade strany odstránili pôvodnú spornosť (konštatované aj v rozhodcovskom konaní) a dohodli sa, že platí pôvodný záväzok, pričom upravili splatnosť tak, že pôvodne splatný záväzok na 24 mesiacov je splatný vo výške 10.000,- eur do 30. 06. 2017, vo výške 30.000,- eur do 31. 12. 2017, vo výške 30.000,- eur do 30. 06. 2018 a zostatku, ktorý je potrebné vyčísliť vypočítaním úrokov zostávajúcej istiny do 31. 12. 2018. 12. Podľa súdu prvej inštancie je potrebné aplikovať výklad právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je jeho dostatočná určitosť, avšak napriek tomu môžu niektoré právne úkony vykazovať určité znaky neurčitosti, ktoré je potrebné odstrániť pomocou ustálených výkladových pravidiel. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25 zo dňa 19. 06. 2008 a zo dňa 01. 04. 2015 mal za to, že konštatovať neplatnosť právneho úkonu pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť podľa možno len vtedy, ak prostredníctvom výkladových pravidiel nie je možné zistiť čo je predmetom právneho úkonu a čo ním chceli strany dosiahnuť. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že návrh uzavrieť zmluvu o urovnaní navrhli žalobcovia, mal súd za to, že vyložením obsahu právneho úkonu a jeho porovnaním s deklarovanou vôľou strán je možné dospieť k predmetu dohody, a teda právny úkon nie je možné považovať za neurčitý či nezrozumiteľný. 13. Konštatoval tiež, že ak žalobcovia vychádzali z predpokladu, že dohodu je potrebné posudzovať ako dohodu o urovnaní podľa a nasledujúce , mali na jej určení naliehavý právny záujem, pretože prípadným konštatovaním neplatnosti by z tohto úkonu neboli povinní plniť. Súčasťou dohody je však aj právny úkon uznania záväzku a pristúpenia k dlhu, pričom ide o právne úkony, ktoré by bolo možné oddeliť od prípadnej neplatnosti časti dohody - zmluvy. V prípade neexistencie vzniku nového záväzku na základe dohody o urovnaní by však stále boli žalobcovia, osobitne žalobca 1/, povinní plniť zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 03. 2012 a dodatku zo dňa 09. 03. 2013, a to aj v prípade keby pôžička bola poskytnutá len čiastočne. Dohodou o urovnaní došlo aj k uznaniu dlhu (článok II. bod 2. dohody), pristúpeniu žalobcov 2/, 3/ k záväzku žalobcu 1/, ktorý uznal v článku II. bod 2. dohody a uznaniu tohto záväzku. V uvedených prípadoch však žalobcovia 1/ až 3/ nemajú naliehavý právny záujem na určení, že akýkoľvek peňažný záväzok žalobcu 1/ až 3/ voči žalovanej, ktorý by mal vyplývať z dohody o úprave vzájomných práv a povinností nie je, nakoľko v prípade neexistencie dohody o urovnaní (prípadne jej neplatnosti v tejto časti) by bola povinnosť plniť zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 03. 2012 a dodatku zo dňa 09. 03. 2013. 14. K žalobcami tvrdenej pohnútke o prísľube vrátenia čiastky 4.600,- eur zo spoločnosti PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s. r. o. alebo investovania vyššieho obnosu do projektu žalobcu uvedenou spoločnosťou, s poukazom na zdôraznil, že tvrdená pohnútka žalobcov nenapĺňa dôvody konania v omyle podľa uvedeného ustanovenia. V dohode sa neuvádzajú tieto skutočnosti, neuvádzajú sa ani v iných dohodách. Súdu sa zároveň javilo ako nelogické pristúpiť k dlhu vo výške 96.800,- eur s príslušenstvom len z dôvodu, aby bol splnený záväzok voči dlžníkovi od tretej osoby vo výške 4.600,- eur. Nebol ani tvrdený ďalší predpoklad, a to, že druhý účastník omyl vyvolal alebo aspoň o ňom musel vedieť. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že zmluvy uzavreli v tiesni, samotná tieseň nebola preukázaná. Samotná tieseň tiež nespôsobuje neplatnosť, ale v spojení s existenciou nápadne nevýhodných podmienok môže byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa , a žalovanej ako úspešnej strane konania priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov I. a III. podali žalobcovia 1/ až 3/ z dôvodu podľa , , , odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu. 18. Žalobcovia v prvom rade poukázali na značný počet formálnych nedostatkov rozsudku, napr. v označení žalobkyne 3/, či zámena strán konania v odôvodnení rozsudku s tým, že uvedené dokresľuje nesprávnosť napadnutého rozsudku. 19. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že medzi stranami došlo na základe dohody k urovnaniu pôvodného a predtým sporného záväzku, čo nevyplýva ani zo samotnej dohody. V konaní bolo preukázané, že im bola reálne poskytnutá suma 50.600,- eur. To, že nebola reálne poskytnutá suma 96.800,- eur vyplýva aj z výsluchu žalovanej na pojednávaní. Súd si podľa žalobcov celú vec zjednodušil a rozhodné právne a skutkové okolnosti odignoroval napriek tomu, že tieto neboli medzi sporovými stranami sporné. Súd prvej inštancie tvrdil, že uzavretiu dohody predchádzali spory a spochybňovanie platnosti pôžičky, ale všetky sporné skutočnosti vyvstali len z dôvodu neplatného znenia dohody. Poukázali na to, že ani samotná dohoda neuvádza nič o tom, že by na jej základe malo prísť k urovnaniu práv sporných či pochybných. Poukázali pritom aj na záver súdu v predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že v konaní nedošlo k novácii záväzkov dohodou v zmysle ustanovenia . Nie pritom zrejmé ako by sa daná spornosť mala týkať žalobcu 2/ a žalobkyne 3/, ktorí účastníkmi pôvodných dokumentov neboli. 20. Podľa žalobcov mal súd vyhodnotiť dohodu ako neplatnú už len z dôvodu, že nie je možné určiť o aký inštitút má v jej prípade vlastne ísť. Opätovne poukázali na svoje vyjadrenie zo dňa 23. 08. 2021 a súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 23. 08. 2021. V rámci uvedeného vyjadrenia uviedli, že samotná dohoda hovorí o tom, že jej strany majú plniť povinnosti v zmysle zmluvy o pôžičke, a teda nemožno hovoriť, že by dohoda predstavovala, či mala predstavovať, generálne urovnanie strán či privatívnu nováciu. Pokiaľ dohoda v čl. I. bod 1. uvádza a definuje pojem „Zmluva o pôžičke“ ako dokument, na základe ktorého mala byť žalobcovi 1/ zo strany žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 96.800,- eur, tak uvedená suma žalobcovi 1/ nikdy poskytnutá nebola. Už len z tohto pohľadu ide v prípade dohody o právny úkon neurčitý, nezrozumiteľný a neplatný. 21. Keďže z dohody nie je zrejmé čo je skutočným dôvodom jej uzatvorenia, nie je zrejmé o aký právny inštitút má v jej prípade ísť, pričom nemohla nahrádzať pôvodné záväzky. Keďže dohoda obsahuje a definuje aj kľúčové pojmy neurčito a nezrozumiteľne, je nevyhnutné považovať ju za neplatný právny úkon, a teda všetky nároky, ktoré by eventuálne boli z jej obsahu odvodzované, za nedôvodné. S touto argumentáciou sa súd v rozsudku nevysporiadal. 22. K názoru súdu, že dohoda je právny úkon určitý a zrozumiteľný žalobcovia uviedli, že súd sa nevyjadril k argumentom, pri ktorých poukazovali na neurčitosť a nezrozumiteľnosť dohody. Uviedli, že nie je logicky možné, aby prevzatie zostávajúcej sumy pôžičky bolo v rovnakej výške ako celková výška pôžičky. Uvedené robí predmetnú definíciu neurčitou a z tohto dôvodu aj dohodu ako takú neplatnou. Súd sa nevyjadril ani k tomu, ako je možné, že dohoda za to isté obdobie kumuluje úrok z pôžičky a úrok z omeškania. Nie je zrejmé ako mohol súd odignorovať to, že dohoda v čl. I. bod 1. definuje zmluvu o pôžičke ako zmluvu, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi 1/ pôžičku vo výške 96.800,- eur, hoci vykonané dokazovanie preukázalo, že takáto pôžička poskytnutá nikdy nebola. Súd sa nevyjadril ani k ďalším zmätočnostiam v dohode používaného pojmu záväzok, na ktoré poukazovali v žalobe. Nevenoval a nevyjadril sa ani k argumentom, pri ktorých poukazovali na neurčitosť a nezrozumiteľnosti dohody. 23. Záver súdu, že pokiaľ by nedošlo k urovnaniu, nemali by na podanej žalobe naliehavý právny záujem, keďže by naďalej platil pôvodný právny úkon - zmluva o pôžičke, považovali za nelogický. Prípadná neplatnosť dohody by nič nemenila na platnosti zmluvy o pôžičke, kým však na základe zmluvy o pôžičke bola reálne poskytnutá suma 50.600,- eur, dohoda, okrem toho, že je neurčitá a nezrozumiteľná, uvádza sumy kardinálne iné. Preto nie je zrejmé z akého dôvodu by povinnosti žalobcu 1/ podľa zmluvy o pôžičke mali mať za následok, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení týkajúcom sa úplne iného dokumentu – dohody. Nie je teda zrejmé prečo by nemali mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie práv žalovanej vyplývajúcich z dohody len preto, že by bol naďalej platný iný právny úkon uzavretý o niekoľko rokov skôr. V prípade neplatnosti dohody by pritom boli neplatné i pristúpenia žalobcov 2/, 3/, odvolávajúce sa takisto na neurčitý pojem záväzok. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že ide o právne úkony, ktoré by bolo možné oddeliť od prípadnej neplatnosti časti dohody - zmluvy. Aj v súvislosti s posúdením naliehavého právneho záujmu preto išlo o nesprávne právne posúdenie súdu.

24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 25. Uviedla, že dohodu považuje za platnú. Žiaden z dôvodov, na ktorý žalobcovia poukazujú, nie je relevantným dôvodom na vyslovenie neplatnosti dohody. Dohoda bola výsledkom konsenzu strán

sporu a každá z nich mala možnosť túto pripomienkovať, pričom osobitne poukázala na to, že základné navrhované znenie jej predložili žalobcovia. Podľa žalovanej všetky dôvody uvádzané žalobcami sú irelevantné a ničím nepodložené. Predmetnú dohodu žalobcovia podpísali slobodne a vážne a na znak tejto vážnosti došlo k úradnému overeniu podpisov. 26. Poukázala na ustanovenie článku V. ods. 3 dohody, kde je výslovne uvedené, že v prípade, ak sa niektoré ustanovenie stane neplatné, ostatné ustanovenia zostávajú v platnosti, pričom neplatné ustanovenie sa zaväzujú účastníci dohody nahradiť platným ustanovením. Pokiaľ by teda aj bolo niektoré ustanovenie dohody neplatné, nespôsobuje to neplatnosť celej dohody. Dohodu ako takú však považuje za platnú. 27. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je nevyhnutné aplikovať výklad právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Žalobcovia k uvedenému nezaujali žiadne stanovisko, pričom dané tvrdenie priamo atakuje ich teóriu o neurčitosti a neplatnosti dohody. Jej význam a zámer bol však od počiatku daný a žalobcovia sa nemôžu len tak rozhodnúť, že ak im jej znenie v momentálnej situácii nevyhovuje, s týmto súhlasiť nebudú a budú sa chcieť povinnosti, ktorú im ustanovuje, zbaviť. 28. V ďalšom uviedla, že žalobcovia nepreukázali, že dohoda mala byť uzatvorená pod nátlakom a vyhrážkami. 29. K formálnym nedostatkom žalobcami napadnutého rozsudku uviedla, že tieto nie sú spôsobilé privodiť jeho nesprávny výklad, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé čoho sa žalobcovia domáhajú, opis zistených a preukázaných skutočností, spôsob akým sa s týmito súd prvej inštancie vysporiadal a aj samotné rozhodnutie vo veci. 30. Podľa žalovanej žalobcovia nemajú na požadovanom určení ani naliehavý právny záujem.

31. Žalobcovia v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) uviedli, že žalovaná sa vo vyjadrení nevyjadruje k tomu, že sama v žalobe podanej na Okresnom súde Martin potvrdila, že im bola reálne poskytnutá suma 50.600,- eur a nie suma ako uvádza dohoda. Ani žalovaná (rovnako ako súd) vo vyjadrení k odvolaniu neozrejmila, na základe čoho súd dospel k názoru o spochybňovaní platnosti pôžičky v čase pred podpisom dohody. Tento záver súdu pritom výslovne v odvolaní namietali. Žalovaná nijako nereagovala ani na ich tvrdenie, že samotná dohoda neuvádza nič o tom, že by malo prísť k urovnaniu sporných a pochybných práv. Žalovaná relevantne nereagovala ani na záver o neplatnosti dohody z dôvodu, že z jej obsahu nie je možné určiť, o aký inštitút má v prípade dohody ísť. Nevyjadrila sa ku konkrétnym skutočnostiam, na základe ktorých nie je možné považovať dohodu za určitý a zrozumiteľný právny úkon. Žalovaná neodôvodnila ani z akého dôvodu by nemali mať naliehavý právny záujem na podanej žalobe požadujúcej určenie neexistencie práv z dohody a nevyjadrila sa ani k záveru, že v prípade neplatnosti dohody by boli neplatné pristúpenie žalobcov 2/ a 3/, odvolávajúce sa tiež na neurčitý pojem „záväzok“. 32. Podľa žalobcov žalovaná v podstatnej časti svojho vyjadrenia uvádza tvrdenia, ktoré sú z právneho pohľadu irelevantné. Žalovaná nevie predložiť voči konkrétnym právnym argumentom prezentovaným v odvolaní také argumenty na podklade, ktorých by bolo možné ich námietky voči platnosti dohody považovať za nedôvodné. 33. K tvrdeniu žalovanej, že dohoda bola výsledkom konsenzu strán sporu, pričom každá z nich mala možnosť túto pripomienkovať, uviedli, že bez ohľadu na okolnosti, za ktorých bola dohoda uzatvorená, pokiaľ nie je právny úkon určitý a zrozumiteľný, je absolútne neplatným, a to od počiatku. Dohoda je neplatná už len z dôvodu, že nie je zrejmé o aký právny inštitút malo v jej prípade vlastne ísť. Dohoda je úkon neurčitý, nezrozumiteľný a môže vytvoriť právny stav, ktorý nekorešponduje so skutočnosťou, ktorá bola medzi žalobcom 1/ a žalovanou po uzatvorení zmluvy o pôžičke naozaj vytvorená. Z revidovaného textu návrhu dohody, ktoré bolo priložené k vyjadreniu žalovanej, je zrejmé, že pôvodné znenie bolo žalovanou, resp. ňou splnomocnenou osobou prepracované, pričom je zrejmé, že v nej neboli ešte uvedené akékoľvek sumy, ktoré boli doplnené až tesne pred podpisom dohody. Keďže dohoda nespĺňa náležitosti , nemôže byť o jej neplatnosti akýchkoľvek pochýb. 34. Pokiaľ ide o možnosť čiastočnej platnosti dohody, uviedli, že namietané vady dohody sú takého charakteru, ktoré neumožňujú záver o čiastočnej platnosti dohody, keďže tieto sa vzťahujú na dohodu ako celok. 35. K námietke žalovanej o nemožnosti aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zdôraznili, že v uvedenom rozhodnutí išlo o interpretáciu tých istých zákonných ustanovení, keďže v danom období bol aj v Českej republike ešte platný a účinný prijatý v roku 1964. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky je založené na identickom právnom a skutkovom základe, pri aplikovaní identickej právnej úpravy, pričom v danom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky dospel k jednoznačnému záveru o neplatnosti príslušného právneho úkonu. Žalovaná

vo vyjadrení k odvolaniu neprezentovala žiadnu skutočnosť, pre ktorú by dané rozhodnutie a tam uvedená argumentácia na prejednávanú vec nedopadali.

36. Ďalšie vyjadrenia neboli sporovými stranami v odvolacom konaní produkované.

37. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ex offo prihliadajúc na vady týkajúce sa procesných podmienok (, ), a tento vo výrokoch I. a III. podľa ako vecne správny potvrdil, nepovažujúc žalobu žalobcov za dôvodnú, aj keď z iných dôvodov ako súd prvej inštancie.

38. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. V prejednávanom spore sa žalobcovia domáhajú určenia neexistencie peňažného záväzku žalobcov 1/ až 3/ voči žalovanej, ktorý by mal vyplývať z dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05. 04. 2017. I keď žalobcovia sa podanou žalobou (po jej doplnení) nedomáhajú určenia ne/ existencie práva, ale neexistencie záväzku, možno ich žalobu vyhodnotiť ako určovaciu žalobu v zmysle , keď právo jednej zmluvnej strany vždy korešponduje s povinnosťou druhej zmluvnej strany právneho vzťahu.

40. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti, určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný aj v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

41. Žalobcovia v podanej žalobe odôvodnili existenciu naliehavého právneho záujmu tým, že dohoda uvádza zásadne odlišné sumy v ich neprospech, t. j. sumy, ktoré sú v rozpore so skutočným skutkovým a právnym stavom veci. Na pojednávaní dňa 14. 03. 2019 právny zástupca žalobcov naliehavý právny záujem odôvodnil stavom právnej neistoty na strane žalobcov či a koľko majú hradiť, či môžu alebo nemôžu byť zaviazaný voči žalovanej. V podaní zo dňa 25. 02. 2021, ktorým odstraňovali vady pôvodnej žaloby uviedli, že účelom žaloby je, aby žalovaná nemohla pristúpiť k vymáhaniu či uplatňovaniu si akéhokoľvek peňažného plnenia na základe dohody. Rovnako uviedli, že nemajú iný účinný spôsob ochrany svojich práv, keď nie je dôvodné od nich požadovať, aby museli čakať na to, kým bude na základe dohody voči ich osobám postupovať samotná žalovaná. Vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ uviedli, že ak by bolo žalobe vyhovené, nebolo by možné považovať žalobcov 2/, 3/ za solidárne zaviazaných k úhrade akýchkoľvek súm žalovanej, čím je daný aj ich naliehavý právny záujem.

42. V zmysle je žaloba legálne definovaná ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na plnenie.

43. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa

nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. (R 17/1972) konštatoval, že pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v mysle /v súčasnosti , poznámka odvolacieho súdu/ spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie.

44. Z obsahu spisu – vzájomnej žaloby žalovanej zo dňa 03. 06. 2021 vyplýva, že na základe dohody, práva a povinnosti z ktorej sú predmetom tohto konania, už došlo k plneniu (v zmysle čl. III. ods. 1 bod I. dohody), ktorú skutočnosť žalobcovia nerozporovali. Pokiaľ žalobcovia tvrdia neplatnosť uvedenej dohody, z ktorého dôvodu neboli povinní žalovanej poskytnúť akékoľvek plnenie, je zrejmé, že na strane žalovanej by vzniklo bezdôvodné obohatenie, a teda na základe uvedenej zmluvy došlo k porušeniu práv žalobcov. Žalobcovia tak mali možnosť domáhať sa ochrany tohto svojho porušeného práva žalobou na plnenie, v rámci ktorého konania by sa prejudiciálne riešila otázka platnosti dohody o úprave vzájomných práv a povinností a vznik nárokov z nej. Neobstojí teda tvrdenie žalobcov, pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nemajú iný účinný spôsob ochrany svojich práv, keď nie je dôvodné od nich požadovať, aby museli čakať na to, kým bude na základe dohody voči nim postupovať žalovaná. Vzhľadom na uvedené nemožno ani konštatovať, že by sa vyhovením určovacej žalobe definitívne odstránila spornosť vzťahu medzi stranami konania, ani že by uvedená žaloba slúžila na predchádzanie ďalším sporom. Vo vzťahu k žalobkyni 3/ si na Okresnom súde Zvolen zároveň vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej dohody spoločnosť PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, ktorý nárok bol na uvedenú spoločnosť postúpený žalovanou. Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa 3/ si podanou žalobu v súvislosti s určením existencie práv z dohody uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej časti však bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd za splnenú podmienku existencie naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobcami. Odvolací súd zároveň uvádza, že súčasťou dohody je uznanie dlhu žalobcom 1/, ktoré uznanie sa týka Zmluvy o pôžičke vo výške 96.800,- eur, ku ktorému záväzku pristúpili žalobcovia 2/, 3/. Žiaden zo žalobcov poskytnutie pôžičky žalobcovi 1/ žalovanou nerozporoval (rozporovali výšku pôžičky a rozsah jej vrátenia), preto odvolací súd nevidel dôvodnosť naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie akéhokoľvek peňažného záväzku voči žalovanej.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým žalobu žalobcov zamietol a výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd záver o nedôvodnosti žaloby založil na nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nezaoberal sa ďalšími odvolacími dôvodmi.

46. Vo výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania (a proti ktorému odvolanie zároveň nie je prípustné), ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )