Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 50 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)872/372816.3d0a0c.pdf
PDF · 112.05 KB
No categories available
5Obdo/10/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Obdo 10/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,
v právnej veci žalobcu: D., zastúpený
J., proti žalovaným v 1. rade: D., v 2. rade: C., zastúpený J., advokátom, Advokátska
kancelária Č. a v 3. rade: F., o určenie neplatnosti kúpnej a lízingovej zmluvy, vedenej na
Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 23Cb 148/2005, na dovolanie žalovaného
v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 4. decembra 2007 č. k.
15 Cob/189/2007-156, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 4. decembra 2007 č. k. 15 Cob/189/2007-156
m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. marca 2007 č. k.
23 Cb 148/2005-123 p o t v r d z u j e.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade 20 000,-- Sk z titulu náhrady trov
dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 28. marca 2007 č. k. 23Cob 148/2005-123
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
04. 02. 2004 uzavretej v O. medzi žalovaným v 3. rade ako predávajúcim a neoznačeným
kupujúcim o predaji motorového vozidla Rover 400 RT 1,4 16 V, farba šedá metalíza, r. v.
1998, ŠPZ LV 496 AX, kúpnej zmluvy č. X. zo 04. 02. 2004 uzavretej medzi žalovaným v 3.
rade ako predávajúcim zastúpeným žalovaným v 1. rade a kupujúcim Q., a. s. (právnym
predchodcom žalovaného v 2. rade), zastúpeným nájomcom D. o predaji predmetného
motorového vozidla a lízingovej zmluvy č. X.
zo 04. 02. 2004 uzavretej medzi Q., a. s. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom
s predmetom lízingu motorové vozidlo Rover 400 RT.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný v 3. rade ako vlastník motorového
vozidla zn. Rover 400 RT 1,4i mal záujem vozidlo predať prostredníctvom autobazáru
patriaceho žalovanému v 1. rade, ktorému vozidlo aj odovzdal a žalobca ako záujemca o kúpu
si ho u neho vybral. Následne došlo k právnym úkonom, ktorých neplatnosti sa v tomto
konaní dovoláva. Ako prvá bola podpísaná listina označená ako kúpna zmluva, v ktorej je ako
predávajúci označený aj podpísaný žalovaný v 3. rade a za kupujúceho, ktorý nie je označený,
ju podpísal žalobca. Z ich výpovedí súd zistil, že ju nemienili podpísať ako kúpnu zmluvu, ale
ako preberací protokol ojazdeného osobného vozidla Rover 400 RT 1,4i, resp., bola by
kúpnou zmluvou, pokiaľ by vozidlo žalobca kupoval priamo, nie prostredníctvom lízingu.
Následne boli v ten istý deň uzavreté dve zmluvy, a to lízingová a kúpna, obe pod
č. X.. Lízingová zmluva bola uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom
a žalobcom ako nájomcom a kúpna zmluva medzi žalovaným v 3. rade ako predávajúcim,
zastúpeným žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, zastúpeným
žalobcom. Po tom, čo žalobca prestal splácať v zmluve dohodnuté lízingové splátky,
prenajímateľ od zmluvy odstúpil a žiadal finančné vyrovnanie 55 000,-- Sk, ktoré žalobca
neuhradil. Keďže išlo o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP, súd predovšetkým skúmal
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti uvedených
zmlúv. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry v tomto smere dospel k záveru, že žalobca
naliehavý právny záujem nepreukázal žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi. Obava,
že žalobca bude musieť v budúcnosti poskytnúť žalovanému v 2. rade finančné vyrovnanie,
existenciu naliehavého právneho záujmu nepreukazuje, pretože v prípadnom spore o splnenie
dlhu otázka platnosti zmlúv môže byť riešená ako otázka predbežná. Okrem toho s odkazom
na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z vôle strán právny úkon
s neoznačeným kupujúcim nemožno považovať za kúpnu zmluvu.
Vzhľadom na uvedené, preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému v 1. rade priznal ich
náhradu vo výške 27 274,71 Sk a žalovaným v 2. a 3. rade ich náhradu nepriznal, pretože si
náhradu trov neuplatnili.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP tak, že žalobe vyhovel a určil všetky tri zmluvy
za neplatné. Existenciu naliehavého právneho záujmu považoval za preukázanú tým,
že súčasné postavenie žalobcu možno považovať za právne neisté vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný v 2. rade odstúpil od lízingovej zmluvy a uplatňuje si voči žalobcovi finančné
nároky. K otázke neplatnosti jednotlivých zmlúv uviedol, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalovaným v 3. rade ako predávajúcim a neoznačeným kupujúcim je neplatná z dôvodu
absencie podstatnej náležitosti, ktorou je označenie zmluvných strán. Ďalšiu kúpnu zmluvu
považoval za neplatnú z dôvodu, že žalobca, ktorý ju uzatváral v mene prenajímateľa
(žalovaného v 2. rade), nedisponoval v tom čase platným splnomocnením, pretože to mu bolo
udelené až v bode 6 lízingovej zmluvy, ktorá je však rovnako neplatná, pretože v čase jej
uzavretia nemal žalovaný v 2. rade vlastnícke, a teda ani dispozičné právo k predmetu lízingu.
Obe zmluvy sú preto absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách
prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti žalovaným
v celkovej výške 13 168,-- Sk.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
28. 01. 2008, podal žalovaný v 2. rade dovolanie z dôvodu, že rozsudok spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP) a konanie pred odvolacím
súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP). S odkazom na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP namietal, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné, nie je z neho zrejmé, akými
výkladovými pravidlami sa odvolací súd spravoval, na základe čoho ustálil poradie, v akom
boli zmluvy uzavreté a ako sa vysporiadal s otázkou prípadného schválenia úkonu
uskutočneného za iného bez plnomocenstva. Za nesprávnu považuje aj úvahu súdu,
na základe ktorej dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu, pretože ide
o neprípustný extenzívny výklad tohto pojmu, ktorý by viedol k absolútnej preferencii
určovacích sporov pred žalobami na plnenie. Podľa ustálenej judikatúry však majú prednosť
spory o plnenie zo zmlúv, kedy otázka platnosti zmluvy je riešená ako prejudiciálna.
Naliehavý právny záujem je daný zvyčajne v prípade, keď požadované určenie odstráni
alebo aspoň výrazne zníži, prvok neistoty v existujúcom záväzkovom právnom vzťahu,
pričom rozsudok odvolacieho súdu tento prvok neistoty práve naopak neúmerne zvýšil.
Ak do vydania jeho rozhodnutia malo byť neisté postavenie žalobcu, po rozhodnutí
odvolacieho súdu sa stalo neistým aj postavenie ďalších osôb: žalovaného v 3. rade ako
pôvodného majiteľa vozidla a dovolateľa ako kupujúceho. Pri skúmaní naliehavého právneho
záujmu samostatne pri každej zmluve je zrejmé, že žalobca ho nemôže mať na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, kde nebol účastníkom, len uzavrel zmluvu za kupujúceho
a prípadný nedostatok alebo prekročenie oprávnenia rieši ustanovenie § 33 ods. 2
Občianskeho zákonníka bez možnosti ovplyvnenia výsledku žalobcom. Pokiaľ ide o lízingovú
zmluvu, otázka posúdenia jej platnosti je výsostne otázkou predbežnou pri práve odvolateľa
na peňažné plnenie voči žalobcovi, ktoré môže existovať aj v prípade absolútnej neplatnosti
oboch zmlúv, hoci z iného právneho dôvodu. Výrok o absolútnej neplatnosti lízingovej
zmluvy teda nespôsobil úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu. Ďalej namietal,
že odvolací súd vyslovil neplatnosť týchto zmlúv s odkazom na ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka bez toho, aby špecifikoval konkrétny zákonný dôvod neplatnosti.
Pokiaľ ako dôvod neplatnosti ustálil nedostatok plnomocenstva u žalobcu ako zástupcu
kupujúceho, jeho dôsledky rieši ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale
absolútna neplatnosť medzi ne nepatrí. Neplatnosť lízingovej zmluvy odvolací súd vyvodil
z chýbajúceho dispozičného oprávnenia prenajímateľa k predmetu lízingu, hoci v čl. VII
zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobúda účinnosť až okamihom, kedy prenajímateľ
nadobudne vlastnícke právo k predmetu lízingu. Tým, že prenajímateľ získal vlastnícke
právo k predmetu lízingu okamžitým následným uzavretím kúpnej zmluvy, došlo
ku konvalidácii lízingovej zmluvy, a to konaním samotného žalobcu. V tejto súvislosti
poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 142/2002, v ktorom
bol vyslovený právny názor, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom
predmetu predaja a kúpy v čase jej uzavretia, za podmienky, že obe strany sú si tejto
skutočnosti vedomé, treba považovať za platnú, pokiaľ sa predávajúci stane dodatočne
vlastníkom predmetu prevodu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby pred svojím rozhodnutím
rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho zjavnej
nezákonnosti.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami
odvolacieho súdu, ktorého rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje preto, aby
dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 OSP) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru,
že dovolanie je opodstatnené.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c/ OSP). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem
na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby po procesnej stránke a jeho
existenciu súd skúma skôr, než preskúma žalobu po vecnej stránke.
Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom
je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi
účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho
postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia
žaloby by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť,
že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe
naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa
mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby
na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky
prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.
V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti dvoch kúpnych a jednej
lízingovej zmluvy zo dňa 04. 02. 2004 tvrdiac, že jeho právne postavenie je neisté
po odstúpení žalovaného v 2. rade od lízingovej zmluvy, pretože by voči nemu mohol
uplatňovať majetkový nárok. Odhliadnuc od skutočnosti, že - vychádzajúc zo skutkového
stavu, ako ho vykonaným dokazovaním ustálil súd prvého stupňa, sa dovolací súd stotožnil
s jeho záverom, že v prípade právneho úkonu, ktorý bol označený ako kúpna zmluva
a podpísali ho žalovaný v 3. rade ako vlastník motorového vozidla, zastúpený žalovaným
v 1. rade a za druhú stranu žalobca zastupujúc žalovaného v 2. rade, nešlo o kúpnu zmluvu,
ale o preberací protokol, takže žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je právne
nedôvodná, dovolací súd považuje za správny aj právny názor súdu prvého stupňa o tom,
že žalobca v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
nepreukázal. Žalobca sám bol účastníkom iba lízingovej zmluvy, a to v postavení nájomcu,
pričom predmetom tejto zmluvy bolo motorové vozidlo, ktorého vlastníkom sa mal stať
žalovaný v 2. rade (resp. jeho právny predchodca) ako prenajímateľ na základe kúpnej
zmluvy uzavretej so žalovaným v 3. rade. Pokiaľ žalovaný v 2. rade, ktorý od lízingovej
zmluvy odstúpil pre neplnenie dohodnutých zmluvných podmienok žalobcom, sa bude
domáhať voči žalobcovi finančného plnenia majúceho základ v tejto zmluve, otázkou jej
platnosti by sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Ak by súd v tomto konaní riešil otázku
platnosti kúpnej a lízingovej zmluvy, neznamenalo by to pre žalobcu odstránenie stavu
právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie,
hoci z iného právneho dôvodu (zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia). Dovolací súd preto
dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto
sa už nezaoberal správnosťou odvolacieho rozsudku v časti vecného prejednania žaloby.
Pretože nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom
právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd podľa § 243b ods. 2
OSP v znení účinnom od 15. 10. 2008 rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu potvrdil
podľa § 218 OSP ako vecne správny.
Tým, že dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil, rozhodoval znova
aj o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak,
že úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní nevznikli
žiadne trovy, resp. si ich neuplatnili.
V dovolacom konaní úspešnému dovolateľovi vznikli trovy konania z titulu súdneho
poplatku za dovolanie vo výške 20 000,-- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si však
ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, preto mu bola podľa
§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 OSP priznaná iba náhrada za zaplatený
súdny poplatok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. novembra 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.