Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/10/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,

v právnej veci žalobcu: D., zastúpený

J., proti žalovaným v 1. rade: D., v 2. rade: C., zastúpený J., advokátom, Advokátska

kancelária Č. a v 3. rade: F., o určenie neplatnosti kúpnej a lízingovej zmluvy, vedenej na

Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného

v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 4. decembra 2007 č. k.

-156, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 4. decembra 2007 č. k. -156

m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. marca 2007 č. k.

-123 p o t v r d z u j e.

Žalovaným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade 20 000,-- Sk z titulu náhrady trov

dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 28. marca 2007 č. k. -123

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa

04. 02. 2004 uzavretej v O. medzi žalovaným v 3. rade ako predávajúcim a neoznačeným

kupujúcim o predaji motorového vozidla Rover 400 RT 1,4 16 V, farba šedá metalíza, r. v.

1998, ŠPZ LV 496 AX, kúpnej zmluvy č. X. zo 04. 02. 2004 uzavretej medzi žalovaným v 3.

rade ako predávajúcim zastúpeným žalovaným v 1. rade a kupujúcim Q., a. s. (právnym

predchodcom žalovaného v 2. rade), zastúpeným nájomcom D. o predaji predmetného

motorového vozidla a lízingovej zmluvy č. X.

zo 04. 02. 2004 uzavretej medzi Q., a. s. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom

s predmetom lízingu motorové vozidlo Rover 400 RT.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný v 3. rade ako vlastník motorového

vozidla zn. Rover 400 RT 1,4i mal záujem vozidlo predať prostredníctvom autobazáru

patriaceho žalovanému v 1. rade, ktorému vozidlo aj odovzdal a žalobca ako záujemca o kúpu

si ho u neho vybral. Následne došlo k právnym úkonom, ktorých neplatnosti sa v tomto

konaní dovoláva. Ako prvá bola podpísaná listina označená ako kúpna zmluva, v ktorej je ako

predávajúci označený aj podpísaný žalovaný v 3. rade a za kupujúceho, ktorý nie je označený,

ju podpísal žalobca. Z ich výpovedí súd zistil, že ju nemienili podpísať ako kúpnu zmluvu, ale

ako preberací protokol ojazdeného osobného vozidla Rover 400 RT 1,4i, resp., bola by

kúpnou zmluvou, pokiaľ by vozidlo žalobca kupoval priamo, nie prostredníctvom lízingu.

Následne boli v ten istý deň uzavreté dve zmluvy, a to lízingová a kúpna, obe pod

č. X.. Lízingová zmluva bola uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom

a žalobcom ako nájomcom a kúpna zmluva medzi žalovaným v 3. rade ako predávajúcim,

zastúpeným žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, zastúpeným

žalobcom. Po tom, čo žalobca prestal splácať v zmluve dohodnuté lízingové splátky,

prenajímateľ od zmluvy odstúpil a žiadal finančné vyrovnanie 55 000,-- Sk, ktoré žalobca

neuhradil. Keďže išlo o určovaciu žalobu podľa , súd predovšetkým skúmal

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti uvedených

zmlúv. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry v tomto smere dospel k záveru, že žalobca

naliehavý právny záujem nepreukázal žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi. Obava,

že žalobca bude musieť v budúcnosti poskytnúť žalovanému v 2. rade finančné vyrovnanie,

existenciu naliehavého právneho záujmu nepreukazuje, pretože v prípadnom spore o splnenie

dlhu otázka platnosti zmlúv môže byť riešená ako otázka predbežná. Okrem toho s odkazom

na ustanovenie vychádzajúc z vôle strán právny úkon

s neoznačeným kupujúcim nemožno považovať za kúpnu zmluvu.

Vzhľadom na uvedené, preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému v 1. rade priznal ich

náhradu vo výške 27 274,71 Sk a žalovaným v 2. a 3. rade ich náhradu nepriznal, pretože si

náhradu trov neuplatnili.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil podľa tak, že žalobe vyhovel a určil všetky tri zmluvy

za neplatné. Existenciu naliehavého právneho záujmu považoval za preukázanú tým,

že súčasné postavenie žalobcu možno považovať za právne neisté vzhľadom na skutočnosť,

že žalovaný v 2. rade odstúpil od lízingovej zmluvy a uplatňuje si voči žalobcovi finančné

nároky. K otázke neplatnosti jednotlivých zmlúv uviedol, že kúpna zmluva uzavretá medzi

žalovaným v 3. rade ako predávajúcim a neoznačeným kupujúcim je neplatná z dôvodu

absencie podstatnej náležitosti, ktorou je označenie zmluvných strán. Ďalšiu kúpnu zmluvu

považoval za neplatnú z dôvodu, že žalobca, ktorý ju uzatváral v mene prenajímateľa

(žalovaného v 2. rade), nedisponoval v tom čase platným splnomocnením, pretože to mu bolo

udelené až v bode 6 lízingovej zmluvy, ktorá je však rovnako neplatná, pretože v čase jej

uzavretia nemal žalovaný v 2. rade vlastnícke, a teda ani dispozičné právo k predmetu lízingu.

Obe zmluvy sú preto absolútne neplatné podľa . O trovách

prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení

s tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti žalovaným

v celkovej výške 13 168,-- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28. 01. 2008, podal žalovaný v 2. rade dovolanie z dôvodu, že rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a konanie pred odvolacím

súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). S odkazom na ustanovenie namietal, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné, nie je z neho zrejmé, akými

výkladovými pravidlami sa odvolací súd spravoval, na základe čoho ustálil poradie, v akom

boli zmluvy uzavreté a ako sa vysporiadal s otázkou prípadného schválenia úkonu

uskutočneného za iného bez plnomocenstva. Za nesprávnu považuje aj úvahu súdu,

na základe ktorej dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu, pretože ide

o neprípustný extenzívny výklad tohto pojmu, ktorý by viedol k absolútnej preferencii

určovacích sporov pred žalobami na plnenie. Podľa ustálenej judikatúry však majú prednosť

spory o plnenie zo zmlúv, kedy otázka platnosti zmluvy je riešená ako prejudiciálna.

Naliehavý právny záujem je daný zvyčajne v prípade, keď požadované určenie odstráni

alebo aspoň výrazne zníži, prvok neistoty v existujúcom záväzkovom právnom vzťahu,

pričom rozsudok odvolacieho súdu tento prvok neistoty práve naopak neúmerne zvýšil.

Ak do vydania jeho rozhodnutia malo byť neisté postavenie žalobcu, po rozhodnutí

odvolacieho súdu sa stalo neistým aj postavenie ďalších osôb: žalovaného v 3. rade ako

pôvodného majiteľa vozidla a dovolateľa ako kupujúceho. Pri skúmaní naliehavého právneho

záujmu samostatne pri každej zmluve je zrejmé, že žalobca ho nemôže mať na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy, kde nebol účastníkom, len uzavrel zmluvu za kupujúceho

a prípadný nedostatok alebo prekročenie oprávnenia rieši ustanovenie § 33 ods. 2

bez možnosti ovplyvnenia výsledku žalobcom. Pokiaľ ide o lízingovú

zmluvu, otázka posúdenia jej platnosti je výsostne otázkou predbežnou pri práve odvolateľa

na peňažné plnenie voči žalobcovi, ktoré môže existovať aj v prípade absolútnej neplatnosti

oboch zmlúv, hoci z iného právneho dôvodu. Výrok o absolútnej neplatnosti lízingovej

zmluvy teda nespôsobil úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu. Ďalej namietal,

že odvolací súd vyslovil neplatnosť týchto zmlúv s odkazom na ustanovenie § 39

bez toho, aby špecifikoval konkrétny zákonný dôvod neplatnosti.

Pokiaľ ako dôvod neplatnosti ustálil nedostatok plnomocenstva u žalobcu ako zástupcu

kupujúceho, jeho dôsledky rieši ustanovenie , ale

absolútna neplatnosť medzi ne nepatrí. Neplatnosť lízingovej zmluvy odvolací súd vyvodil

z chýbajúceho dispozičného oprávnenia prenajímateľa k predmetu lízingu, hoci v čl. VII

zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobúda účinnosť až okamihom, kedy prenajímateľ

nadobudne vlastnícke právo k predmetu lízingu. Tým, že prenajímateľ získal vlastnícke

právo k predmetu lízingu okamžitým následným uzavretím kúpnej zmluvy, došlo

ku konvalidácii lízingovej zmluvy, a to konaním samotného žalobcu. V tejto súvislosti

poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom

bol vyslovený právny názor, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom

predmetu predaja a kúpy v čase jej uzavretia, za podmienky, že obe strany sú si tejto

skutočnosti vedomé, treba považovať za platnú, pokiaľ sa predávajúci stane dodatočne

vlastníkom predmetu prevodu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby pred svojím rozhodnutím

rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho zjavnej

nezákonnosti.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami

odvolacieho súdu, ktorého rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje preto, aby

dovolací súd dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je opodstatnené.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem ( ). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem

na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby po procesnej stránke a jeho

existenciu súd skúma skôr, než preskúma žalobu po vecnej stránke.

Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom

je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho

vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi

účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho

postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia

žaloby by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť,

že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe

naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa

mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby

na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky

prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti dvoch kúpnych a jednej

lízingovej zmluvy zo dňa 04. 02. 2004 tvrdiac, že jeho právne postavenie je neisté

po odstúpení žalovaného v 2. rade od lízingovej zmluvy, pretože by voči nemu mohol

uplatňovať majetkový nárok. Odhliadnuc od skutočnosti, že - vychádzajúc zo skutkového

stavu, ako ho vykonaným dokazovaním ustálil súd prvého stupňa, sa dovolací súd stotožnil

s jeho záverom, že v prípade právneho úkonu, ktorý bol označený ako kúpna zmluva

a podpísali ho žalovaný v 3. rade ako vlastník motorového vozidla, zastúpený žalovaným

v 1. rade a za druhú stranu žalobca zastupujúc žalovaného v 2. rade, nešlo o kúpnu zmluvu,

ale o preberací protokol, takže žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je právne

nedôvodná, dovolací súd považuje za správny aj právny názor súdu prvého stupňa o tom,

že žalobca v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

nepreukázal. Žalobca sám bol účastníkom iba lízingovej zmluvy, a to v postavení nájomcu,

pričom predmetom tejto zmluvy bolo motorové vozidlo, ktorého vlastníkom sa mal stať

žalovaný v 2. rade (resp. jeho právny predchodca) ako prenajímateľ na základe kúpnej

zmluvy uzavretej so žalovaným v 3. rade. Pokiaľ žalovaný v 2. rade, ktorý od lízingovej

zmluvy odstúpil pre neplnenie dohodnutých zmluvných podmienok žalobcom, sa bude

domáhať voči žalobcovi finančného plnenia majúceho základ v tejto zmluve, otázkou jej

platnosti by sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Ak by súd v tomto konaní riešil otázku

platnosti kúpnej a lízingovej zmluvy, neznamenalo by to pre žalobcu odstránenie stavu

právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie,

hoci z iného právneho dôvodu (zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia). Dovolací súd preto

dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto

sa už nezaoberal správnosťou odvolacieho rozsudku v časti vecného prejednania žaloby.

Pretože nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom

právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd podľa § 243b ods. 2

v znení účinnom od 15. 10. 2008 rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok

súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu potvrdil

podľa ako vecne správny.

Tým, že dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil, rozhodoval znova

aj o trovách odvolacieho konania, a to podľa v spojení s tak,

že úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní nevznikli

žiadne trovy, resp. si ich neuplatnili.

V dovolacom konaní úspešnému dovolateľovi vznikli trovy konania z titulu súdneho

poplatku za dovolanie vo výške 20 000,-- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si však

ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, preto mu bola podľa

v spojení s a priznaná iba náhrada za zaplatený

súdny poplatok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. novembra 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.