Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu 1/ SEBESLAVCE, s.r.o., Blatnica 363, IČO: 46 120 122, 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 3/ V.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. P., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. cesta XXXX/XX, E., právne zastúpená V.. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, v konaní o určenie že právo nie je, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovia 1/ až 3/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v plnom v rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súd dňa 10.1.2018 domáhali v zmysle ustanovenia § 131 a nasl. určenia, že právo žalovaného podľa článku III. bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05.04.2017 a podpísanej zo strany Žalobcov a Žalovaného, t. j. právo Žalovaného požadovať zo strany Žalobcu 1/, zo strany Žalobcu 2/ a zo strany Žalobcu 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť: „I. sumu vo výške 10.000,- Eur do 30.06.2017, II. sumu vo výške 30.000,- Eur do 31.12.2017, III. sumu vo výške 30.000,- Eur do 30.06.2018, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31.12.2018, nie je (neexistuje) a druhým výrokom, ktorý označovali za eventuálny petitu sa domáhali, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi v 3/ rade sumu vo výške 1.950,- EUR.

2. Nárok odôvodnili tým, že žalovaný ako poskytovateľ pôžičky a žalobca 1/ (vystupujúci ešte pod obchodným menom EXIMIUM Group s.r.o.) uzatvorili dňa 01.03.2012 písomnú zmluvu o pôžičke 01/2012 (ďalej aj „ZoP“). Na jej základe mal Žalovaný poskytnúť Žalobcovi 1/ sumu vo výške 96.800,- EUR ako pôžičku v hotovosti, a to s dohodnutým ročným úrokom vo výške 5 %. ZoP sa uzatvorila na dobu 48 mesiacov s tým, že predčasná návratnosť pôžičky bola možná. Dňa 09.03.2013 uzatvorili Žalovaný so Žalobcom 1/ dodatok č. 1 k ZoP, v zmysle ktorého sa okrem iného bod 1. ZoP nahradil znením „Poskytovateľ pôžičky poskytne príjemcovi sumu vo výške 96.800 EUR“ a bod 3. ZoP znením „Táto dohoda o pôžičke sa uzatvára na 24 mesiacov, predčasná návratnosť pôžičky je možná. Úrok je splatný dňom kedy dôjde k vráteniu pôžičky prípadne jej časti.“

3. Uviedol, že odo dňa uzatvorenia ZoP bola žalobcovi 1/ zo strany žalovaného poskytnutá suma celkom 50.600 EUR. Jednotlivé platby boli vo výške 30.000 EUR zo dňa 19.03.2012, vo výške 15.000 EUR zo dňa 21.03.2012, vo výške 5.000 EUR zo dňa 26.11.2012 a vo výške 600 EUR zo dňa 25.04.2013. Z uvedených platieb len suma 5.000 EUR bola poskytnutá výslovne z titulu pôžičky, pričom však v ani jednom z uvedených prípadov nešlo o sumu poskytnutú v hotovosti, pričom svoje tvrdenia dokladoval potvrdeniami o úhrade celkovej sumy 50.600 EUR. Žalovaný v žalobnom návrhu, ktorý ako žalobca podával voči žalobcovi 1/ ako žalovanému, a ktorý bol doručený dňa 28.02.2017 Okresnému súdu

Martin, uviedol, že „Pôžička bola poskytnutá v rozsahu 72.600 EUR, pričom suma 50.600 EUR bola poskytnutá na účet žalovaného (v tomto spore žalobcu 1/) a suma v celkovej výške 22.000 EUR bola poskytnutá veriteľom žalovaného (žalobcu 1/) na základe pokynu osoby oprávnenej konať za žalovaného. V žalobe na OS Martin sa teda okrem sumy 50.600 EUR uvádza aj suma 22.000 EUR. Sumu 22.000 EUR však (rovnako ako sumu 50.600 EUR) nie je možné považovať za platbu v zmysle zmluvy o pôžičke, nakoľko uvedená suma nikdy žalobcovi 1/ vyplatená nebola. V zmysle právnej teórie ako aj judikatúry je pritom jednoznačne dané, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom: „Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí.“ (Pagáč, Ľ. In: Števček, M. Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015. s. 2280). Poukázali tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 55/98 podľa ktorého „Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.“ Rovnako poukazovali na komentár FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1969 podľa ktorého „Ako už bolo uvedené, bez odovzdania peňazí v prípade peňažnej pôžičky nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdený podľa ustanovenia § 657 OZ. O taký prípad by išlo vtedy, keď jedna strana zmluvného vzťahu neodovzdá druhej strane peniaze a ani ich neprevedie na ním určený účet, ale napr. na základe dohody s ním postupne za neho hradí cenu tovaru (stavebného materiálu a prác), ktorý mu bol dodávaný pri rekonštrukcii jeho domu. Plniaca strana tak plnila to, čo podľa zmluvy mala plniť sama. Samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že druhá strana v dohodnutej dobe uhradí to, čo bolo za neho zaplatené tretej osobe, nerobí z uvedeného právneho vzťahu účastníkov právny vzťah upravený v § 657 OZ, t. j. pôžičku.“

4. Zdôraznili, že žalobca 1/ ani nikdy nedal pokyn na úhradu uvedenej sumy priamo zo strany žalovaného na účet veriteľov žalobcu 1/. Pokyn žalobcu 2/, ako „osoby oprávnenej konať za žalovaného (v tomto spore žalobcu 1/) bol, aby bola platba vo výške 22.000 EUR uskutočnená v prospech veriteľov žalobcu 1/ z účtu žalobcu 1/, a nie z účtu žalovaného. Uvedené vyplýva z e-mailovej správy žalobcu 2/ adresovanej žalovanému dňa 19.03.2012, súčasťou ktorého je aj vysvetlenie žalovaného, že daná platba v celkovej výške 22.000 EUR bola uskutočnená v prospech veriteľov žalobcu 1/ omylom. Z uvedeného vyslovil názor, že v prípade celkovej sumy 22.000 EUR teda išlo o platbu uskutočnenú omylom a mimo žalobcu 1/, a preto sumu 22.000 EUR nie je možné považovať za pôžičku poskytnutú zo strany žalovaného žalobcovi 1/.

5. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný v žalobe na OS Martin uvádzal, že mu bola uhradená „len časť dlhu vo výške 3.390 EUR. Zo sumy 50.600 EUR (odhliadnuc na tomto mieste od skutočnosti, že priamo z titulu pôžičky bolo v skutočnosti poskytnutých len 5.000 EUR, aj to nie v hotovosti) však bola žalovanému do dňa podpisu Dohody uhradená celkom suma 17.835 EUR, z toho suma 3.390 EUR z účtu žalobcu 1/ a suma 14.445 EUR z účtu žalobcu 3/. Nepovažoval za pravdivý údaj naznačený žalovaným v žalobe na OS Martin, že žalovanému bola uhradená len suma 3.390 EUR. Zaplatenie vyššej sumy ako 3.390 EUR žalovanému už v čase pred podpisom Dohody priamo vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.01.2016, ktoré žalovaný predložil v konaní na rozhodcovskom súde vedenom v roku 2015 a 2016 z jeho strany voči žalobcovi 1/, kde vo vyjadrení žalovaného zo dňa 22.01.2016 na strane 3 vypovedá o uhradenej sume z titulu vrátenia pôžičky vo výške 10.490 EUR; z uvedeného vyplýva, že žalovaný akceptoval ako úhrady pôžičky aj platby z účtu žalobcu 3/). Platby nad rámec sumy 3.390 EUR, t. j. platby z účtu žalobcu 3/, pritom boli žalobcom 3/ uskutočňované a žalovaným prijímané aj s ohľadom na skutočnosť, že osoba vystupujúca na strane žalobcu 3/ je dcérou osoby vystupujúcej na strane žalovaného.

6. Žalobcovia vyslovili názor, že z ich tvrdení vyplýva, že žiadna z platieb Žalovaného nebola poskytnutá v hotovosti, a navyše len pri platbe vo výške 5.000,- EUR bolo zrejmé, že má byť hradená z titulu pôžičky. Avšak aj v prípade, ak by bolo odhliadnuté od skutočnosti, že v zmysle zmluvy o pôžičke žiadna suma Žalobcovi 1/ zo strany Žalovaného poskytnutá nebola, a ak by za pôžičku poskytnutú zo strany Žalovaného Žalobcovi 1/ podľa ZoP považovali sumu 50.600,- EUR, tak je nespochybniteľné, že z uvedenej sumy 50.600,- EUR bola do dňa podpisu Dohody Žalovanému vrátená minimálne suma celkom 17.835,- EUR. Následne Dohodou (berúc do úvahy jej znenie) mali byť upravené vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo ZoP. Žalobcovia však považujú Dohodu za neplatný právny úkon z dôvodu, že dohoda v článku I. bod 1. uvádza, že na základe ZoP bola Žalobcovi 1/ poskytnutá suma

96.800,- EUR. Z predchádzajúceho článku tejto žaloby je však evidentné, že daný údaj nie je správny. Opätovne poukazovali na skutočnosť, že aj samotný Žalovaný v Žalobe na OS Martin (podanou na súd len cca. mesiac pred podpisom Dohody) uvádza, že poskytnutá bola pôžička v rozsahu 72.600,- EUR a nie až 96.800,- EUR (ako pritom bolo vysvetlené v predchádzajúcom článku, v skutočnosti nebolo poskytnutých ani 72.600,- EUR). Je logicky vylúčené a nezmyselné, aby Žalovaný, po podaní Žaloby na OS Martin voči Žalobcovi 1/, ešte poskytoval Žalobcovi 1/ z titulu pôžičky akékoľvek ďalšie platby. Keďže preto odo dňa podania Žaloby na OS Martin nedošlo k vykonaniu akýchkoľvek ďalších úhrad zo strany Žalovaného Žalobcovi 1/, Dohoda je v uvedenej časti o poskytnutí sumy 96.800,- EUR jednoznačne nepravdivá. Zdôraznili, že dohoda zároveň v článku I. bod 3. uvádza, že záväzok na vrátenie pôžičky bol uhradený v časti sumy 15.885,- EUR. Z predložených dôkazov má vyplývať, že do dňa podpisu Dohody bola Žalobcovi uhradená nepochybne minimálne suma 17.835,- EUR, t. j. o 1.950,- EUR viac, ako je uvedené v Dohode. Aj v danej časti teda ustanovenia Dohody nezodpovedajú skutočnému stavu. Žalobcovia upozorňovali aj na to, že článok I. bod 3. Dohody uvádza uhradenie istiny vo výške 0,- EUR a uskutočnené platby započítava výlučne na úrok. Samotná ZoP však neuvádza, či sa čiastočne prijatá platba má započítať najprv na úrok alebo na istinu a rovnako nič v obdobnom smere nebolo oznamované do momentu uskutočnenia úhrad (ani následne) ani zo strany Žalobcu 1/. Preto vyvodili názor, že následne je nevyhnutné aplikovať zákonné znenie podľa § 566 ods. 2 OZ: podľa ktorého, ak pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. S prihliadnutím na citovaný § 566 ods. 2 preto ak by aj bolo uznané, že platby Žalovaného vo výške 50.600,- EUR možno považovať za pôžičku podľa ZoP, mali byť uskutočnené úhrady pôžičky započítané najprv na istinu, a nie na úrok. Aj v danej otázke teda Dohoda nezodpovedá skutočnému stavu.

7. Za ďalší dôvod neplatnosti Dohody označili skutočnosť, že kumuluje za to isté obdobie úrok z pôžičky vo výške 5 % ročne „do zaplatenia“ a úrok z omeškania. Zdôraznili, že podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98) však dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. To znamená, že za obdobie odo dňa splatnosti pohľadávky možno požadovať len úrok z omeškania. Tento právny záver jednomyseľne podporuje aj odborná doktrína (napr. FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 2293). Dohoda však naznačenému princípu o zákaze kumulácie úroku z pôžičku a úroku z omeškania za to isté obdobie odporuje. Nehovoriac o tom, že plnenia Žalovaného ani neboli v celosti poskytované dňa 19.03.2012, to znamená nie je dôvod požadovať úrok z pôžičky na celú sumu už odo dňa 20.03.2012. Žalobcovia aj s prihliadnutím na vyššie uvedené poukazovali na neurčitosť a zmätočnosť definície pojmu „Záväzok“, tak ako je uvedený pojem definovaný v článku II. bod 1. Dohody, pretože podľa článku II. bod 1. Dohody: „Spoločnosť SEBESLAVCE, s.r.o. potvrdzuje prevzatie zostávajúcej neuhradenej časti pôžičky vo výške, 96.800 Eur, ktorá vznikla zo Zmluvy o pôžičke v celkovej výške 96.800,00 Eur s dohodnutým zmluvným úrokom 5 % p.a. od 20.03.2012 do dňa podpisu tejto Dohody, ktorý predstavuje sumu 24.398,90 Eur (ďalej len „Záväzok“).“ Z citovaného znenia článku II. bod 1. Dohody, definujúceho pojem „Záväzok“, vyplývajú nasledovné zmätočnosti: (i) nie je možné, aby prevzatie zostávajúcej sumy pôžičky bolo v rovnakej výške (96.800,- EUR) ako celá suma pôžičky; (ii) ani celá pôžička nebola poskytnutá vo výške 96.800,- EUR - k tomu viď odsek 18. tejto žaloby; (iii) pri dobe splatnosti 24 mesiacov, ako bola uvedená v dodatku č. 1 k ZoP, nie je možné uvažovať o úroku z pôžičky od 20.03.2012 až do momentu uzatvorenia Dohody (čo je ďaleko viac ako 24 mesiacov), ale len do doby splatnosti pôžičky - k tomu viď ods. 22. tejto žaloby; (iv) úrok z pôžičky nie je dôvodné počítať na celú sumu pôžičky (ktorá navyše nemôže byť v sume 96.800,- EUR, ako už bolo uvedené) už od 20.03.2012, nakoľko plnenia Žalovaného ani neboli v celosti poskytované dňa 19.03.2012. Pojem „Záväzok“, tak ako je definovaný v Dohode, preto nielenže nezodpovedá skutočnému stavu v čase uzatvorenia Dohody, ale je aj v rozpore s kogentnými ustanoveniami a navyše ako taký vyjadrený neurčito a rozporne. Pokiaľ preto článok II. body 3. až 5. Dohody jednak vypovedajú o pristúpení Žalobcu 2/ a Žalobcu 3/ k „Záväzku“, zároveň pokiaľ článok III. bod 1. Dohody hovorí o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti Žalobcov na úhradu „Záväzku“ (pričom článok III. je priamo označený ako „Predmet Dohody“), a navyše pokiaľ z článku III. vôbec nevyplýva suma, akú by mali Žalobcovia v súhrne vlastne hradiť (položka IV. článku III. bod 1. Dohody len neurčito uvádza pojem „suma vo výške zostávajúcej časti záväzku“), je evidentné, že Dohoda ako taká je neurčitá a nezrozumiteľná - a to tak v časti povinnosti Žalobcu 1/, ako aj v časti pristúpenia Žalobcu 2/ a Žalobcu 3/. Ergo - ide teda aj z týchto dôvodov o právny úkon v celosti neplatný, a to s poukazom na § 37 ods. 1 OZ.

8. Nad rámec žalobcovia uviedli, že pokiaľ Dohoda - a navyše zmätočne - uvádza sumy nezodpovedajúce skutočnému stavu v čase podpisu Dohody, čo bolo preukázané už doterajším obsahom tejto žaloby, nie je možné na dané sumy prihliadať, a to napriek tomu, že Dohoda bola podpísaná zo strany žalobcov ako aj žalovaného. S prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť súdov totiž napríklad platí, že „Podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky, s ohľadom na skutkový stav súdenej veci nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č. k. 25Co/289/2012-127; primerane viď aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2013). S ohľadom na opísaný skutkový stav a označené dôkazné prostriedky preto obdobne v tejto veci žalobcovia osvedčili, že ustanovenia Dohody a tam uvádzané sumy neobstoja, nakoľko sú v rozpore so skutočným stavom veci. Bez ohľadu na uvedené však už len samotná zmätočnosť a neurčitosť pojmu „Záväzok“, bez pochybností zakladá právny záver o neplatnosti Dohody ako takej, vrátane tam uvedených povinností (či „pristúpení“ alebo „uznaní“) žalobcov resp. práv žalovaného. Tiež žalobcovia v 1/ až 3/ rade uviedli, že zo skutočností uvedených v predchádzajúcom článku je bez ďalšieho zrejmá neplatnosť Dohody. Žalobcovia však súdu z dôvodu úplnosti informácie poukázali aj na okolností uzatvorenia Dohody, hoci tieto okolnosti nie sú spôsobilé ovplyvniť záver o neplatnosti Dohody, už s prihliadnutím na bez ďalšieho zrejmú neurčitosť Dohody a jej nesúlad so skutočným stavom. Poukázali na to, že medzi žalobcom 1/ konajúcim v rozhodnom čase prostredníctvom žalobcu 2/ a žalovaným nebola možná normálna komunikácia (z dôvodu osočovania, ohovárania, vyhrážok…). Aj na základe uvedeného a vzhľadom na to, že osoba Žalovaného je v najbližšom príbuzenskom vzťahu s osobou žalobcu 3/, prebiehala následne komunikácia práve medzi žalobcom 3/ a žalovaným. Po čase sa však vyostrila aj táto komunikácia natoľko, že prebiehala už len medzi žalobcom 3/ a pánom Juhászom, jedným z dvoch konateľov a spoločníkov spoločnosti PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s.r.o. (P & MS). Druhým konateľom a spoločníkom spoločnosti P & MS je práve žalovaný. Na konci roka 2016 bol žalobca 3/ kontaktovaný žalovaným a pánom Juhászom, pričom predmetom stretnutia bola požiadavka na poskytnutie prostriedkov v prospech spoločnosti P & MS vo výške 4.600 EUR za účelom vyriešenia situácie v spoločnosti P & MS. Žalovaný a pán Juhász ako konatelia spoločnosti P & MS tiež uviedli, že spoločnosť P & MS sa má dostať k prostriedkom z vysporiadania v rámci niekoľkoročného súdneho sporu a tým by sa následne celá situácia upokojila. Na konci roku 2016 bola s prihliadnutím na uvedené zo strany Žalobcu 3/ poskytnutá spoločnosti P & MS peňažná suma v celkovej výške 4.600,- EUR, a to prostredníctvom dvoch platieb (3.000,- EUR a 1.600,- EUR). Následne v januári a februári roku 2017 sa uskutočnili aj dve stretnutia za účasti p. V., Žalobcu 2/ (ktorý je zároveň konateľom žalobcu 1/) a žalobcu 3/, ktorých účelom mala byť dohoda o vysporiadaní vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným. Osoba žalobcu 3/ sa takisto zúčastňovala príslušných rokovaní, nakoľko bol (a aj je) v partnerskom vzťahu s osobou žalobcu 2/, ktorý je konateľom žalobcu 1/. Žalobca 2/ na stretnutiach informoval o možnosti realizácie developerského projektu, pričom zo strany p. V. bol prejavený záujem, aby spoločnosť P & MS investovala do projektu formou kúpy pozemkov, avšak podmieňoval to tým, aby sa najprv uzatvorila dohoda medzi žalobcom 1/ a žalovaným týkajúca sa ZoP. V rámci následného vývoja bolo požadované aj pristúpenie žalobcov 2/ a 3/ k dlhu žalobcu 1/ tvrdenému zo strany žalovaného z titulu ZoP. Na osobnom stretnutí v deň podpisu Dohody pritom bolo namietané zo strany žalobcov, že sumy uvedené v Dohode nesúhlasia so skutočným stavom. Dôvodom, že Dohoda bola napokon podpísaná, však bola jednak nevyhnutnosť vrátenia prostriedkov vo výške 4.600 EUR zo strany spoločnosti P & MS, ktoré boli poskytnuté spoločnosti P & MS zo strany žalobcu 3/ (pričom bol uskutočnený prísľub o vrátení daných prostriedkov v hotovosti hneď na ďalší deň po uzavretí Dohody), a zároveň aj prísľub podpisu zmluvy, predmetom ktorej by bola kúpa už vytypovaných pozemkov zo strany spoločnosti P & MS. Po podpísaní Dohody však nasledovalo či už zo strany p. V. alebo zo strany žalovaného neadekvátne reagovanie na telefonáty žalobcov či uvádzanie nepravdivých skutočností. Došlo síce k osobnému stretnutiu p. V. so žalobcom 3/, na ňom však bola osoba žalobcu 3/ nahováraná na ukončenie partnerského vzťahu s osobou žalobcu 2/ ako aj na to, aby sa vrátila bývať k osobe žalovaného (t.j. k matke). Následne došlo ešte k nátlaku, že žalobcovia majú podpísať ďalší dodatok k Dohode, čo však žalobcovia už odmietli. O klamlivom postupe žalovaného v súvislosti s podpisom Dohody svedčí aj článok IV. ods. 3. písm. b) Dohody, podľa ktorého žalovaný „nepodal voči inému Účastníkovi žiadnu žalobu, návrh na súd (s výnimkou žaloby podanej na rozhodcovský súd) […] alebo akékoľvek iné podanie na orgán verejnej moci, týkajúci sa záväzku, ktorý je predmetom Dohody […]“. Ako neskôr vysvitlo, aj toto tvrdenie bolo evidentne klamlivé, nakoľko cca. jeden mesiac pred podpisom Dohody bola zo strany žalovaného podaná žaloba na OS Martin voči žalobcovi 1/. Žalobcovia sa o danom konaní dozvedeli až po tom, čo bolo žalobcovi 1/ doručené uznesenie o zastavení uvedeného konania. Prepojenosť okolností týkajúcich sa uzatvorenia Dohody so spoločnosťou P & MS má preukazovať aj list spoločnosti P & MS zo dňa

08.11.2017, v ktorom prejavila spoločnosť P & MS záujem, aby bola o jej dlh vo výške 4.600 EUR voči žalobcovi 3/ znížená suma, na ktorú má podľa danej spoločnosti nárok žalovaný voči žalobcovi 1/. Daný návrh spoločnosti P & MS bol zo strany žalobcu 3/ odmietnutý, a to prostredníctvom predžalobnej výzvy zo dňa 14.11.2017. Žalobca 3/ bol napokon z dôvodu nevrátenia prostriedkov vo výške 4.600 EUR nútený podať voči spoločnosti P & MS (ktorej konateľmi a spoločníkmi sú - ako už bolo uvedené - žalovaný a pán Juhász) osobitný žalobný návrh na Okresný súd Zvolen (k čomu došlo dňa 14.12.2017). Žalobcovia tiež uviedli, že už spomenuté konanie na rozhodcovskom súde bolo iniciované zo strany žalovaného žalobou podanou voči žalobcovi 1/, na základe ktorej rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 16.11.2016 zaviazal žalobcu 1/ na zaplatenie sumy 5.000 EUR žalovanému (práve danú sumu žalovaný v spore vedenom pred rozhodcovským súdom žiadal). Uvedený spor však prebiehal a bol aj ukončený ešte pred podpisom Dohody a preto - takisto ako konanie iniciované žalobou na OS Martin - nepredstavuje akúkoľvek procesnú prekážku pre podanie tejto žaloby a jej prejednanie súdom.

9. Žalobcovia skutočnosti preukazujúce neplatnosť Dohody žalovanému pred začatím tohto konania oznámili, a to listom (výzvou) zo dňa 02.11.2017. Za účelom mimosúdneho urovnania veci bol žalovaný daným listom vyzvaný aj na stretnutie. Na základe odpovede žalovaného zo dňa 08.11.2017 sa však žiadne spoločné stretnutie sporových strán za účelom urovnania veci pred podaním tejto žaloby napokon neuskutočnilo. Preto žalobcovia boli nútení pristúpiť k podaniu tohto žalobného návrhu. Z dôvodu ust. § 137 CSP: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; je zrejmé, že Dohodu je potrebné považovať za neplatný právny úkon. S poukazom na § 137 citovaný v predchádzajúcom odseku tejto žaloby preto žalobcovia v rámci primárneho petitu žiadajú, aby súd určil neexistenciu konkrétnych práv žalovaného, ktoré by z Dohody mohol odvodzovať - t.j. samotného predmetu dohody uvedeného v článku III bod 1. Dohody. Žalobcovia majú pritom za to, že naliehavý právny záujem na primárnom petite je potrebné považovať za nesporný, nakoľko Dohoda uvádza zásadne odlišné sumy v neprospech žalobcov, t. j. sumy, ktoré sú v rozpore so skutočným skutkovým a právnym stavom veci.

10. Žalobcovia tiež žiadali ďalším petitom, ktorý označovali za tzv. „Eventuálny petit“, t.j. v prípade, ak by súd vyhodnotil primárny petit čo i len v časti ako nedôvodný, žiadal žalobca 3/, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.950 EUR, a to z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Zdôraznil, že žalovanému bolo celkom uhradených 17.835 EUR, z toho suma 14.445 EUR práve zo strany žalobcu 3/. Dohoda však v článku I. bod 3. uvádza, že žalovanému bola uhradená len suma 15.885 EUR. Ak by teda súd prípadne posúdil Dohodu ako platný právny úkon, má byť zrejmé, že rozdiel v sume 17.835 EUR a sume 15.885 EUR, t. j. práve suma 1.950 EUR, by bolo bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor žalobcu 3/. V prípade, ak by súd pristúpil k zamietnutiu žaloby v časti primárneho petitu, avšak bol by názoru, že žaloba je v časti eventuálneho petitu žalobou dôvodnou, žiada žalobca 3/ aj o úrok z omeškania zo sumy 1.950 EUR, a to odo dňa podania žaloby súdu do zaplatenia, v zákonnej výške 5 % p. a., v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..

11. Nakoľko súd zistil, že sa nejedná o alternatívny (výber dvoch alebo viacerých možností z jedného dôvodu) alebo eventuálny petit (výber následného nároky po tom, ako je plnenie podľa pôvodného nároku z toho istého titulu nemožné), súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za ďalší nárok uplatnený žalobou. Následne uznesením č.k. 14Csp/2/2018 zo dňa 09.05.2018 súd rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 1 950 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1950 eur od 10.01.2018 do zaplatenia zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd preto ďalej konal len o nároku určenia neexistencie práva.

12. Žalovaný uviedol, že žalobu žalobcov považuje za neopodstatnenú a nedôvodnú.

13. Čo sa týka tvrdení žalobcu o absolútnej neplatnosti dohody, s tvrdením vyslovil nesúhlas, pretože dohodu o úprave vzájomných práv a povinností považuje za absolútne platnú, pretože ani jeden dôvod na ktorý žalobcovia poukazujú, nie sú relevantnými dôvodmi na vyslovenie neplatnosti dohody. Žalobcovia sa snažia vyhnúť sa svojej povinnosti plniť v zmysle dohody o úprave vzájomných práv. Poukázal na to, že predmetnú dohodu žalobcovia podpísali slobodne a vážne čo sama dohoda uvádza a na znak tejto vážnosti došlo k úradnému overeniu podpisov. Rovnako by som poukázal aj na ust. v článku V ods. 3 kde je výslovne uvedené že v prípade ak sa niektoré ustanovenie stane neplatné, ostatné ustanovenia zostávajú v platnosti, pričom neplatné ustanovenie sa zaväzujú účastníci dohody

nahradiť platným ustanovením. Preto pokiaľ by aj bolo niektoré ustanovenie dohody neplatné resp. neúčinné, nespôsobuje to neplatnosť resp. neúčinnosť celej dohody. Dohodu ako takú však považuje v celom rozsahu za platnú. Ustanovenia v dohode neodporujú žiadnemu ustanoveniu zákona. Žalobcovia ju podpísali, boli oboznámení s jej obsahom, na tomto sa aktívne podieľali a jej obsah v žiadnom prípade nenamietali. Bez ohľadu na skutkový stav a vyjadrenie, napriek skutočnostiam na ktoré poukazujú v žalobe žalobcovia, nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem na takomto určení a to aj v súvislosti s vecnou legitimáciou, pretože došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 30.000 EUR evidovanej voči žalobcom v zmysle dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 01.01.2018 na postupníka spoločnosť PRESSE & MARKETINGĽ s.r.o. so sídlom Tulská 35Ľ 960 01 Zvolen IČO: 36404225.

14. Žalobcovia replikou uviedli, že vyjadrenie žalovaného obsahuje len všeobecné „závery“, ktoré však z právneho a ani zo skutkového pohľadu nie sú ničím podložené a odôvodnené, čo len odôvodňuje opodstatnenosť žaloby. Vo vyjadrení však žalovaný vôbec nekonkretizuje, prečo by žalobcami prezentované skutočnosti nemali byť relevantné, hoci žalobcovia pritom v žalobe uviedli hneď niekoľko samostatných dôvodov, pre ktoré nie je možné považovať Dohodu za platný (a takisto určitý a zrozumiteľný - viď napr. definíciu pojmu „Záväzok“ v článku II. bod 1. Dohody) právny úkon. Predmetné dôvody boli odôvodňované nielen právne, ale aj viacerými listinnými dôkazmi. Navyše, ako žalobcovia preukázali v žalobe, skutočnosti o úhradách (platbách) uskutočňovaných do dňa podpisu Dohody sú v Dohode uvádzané nielen zmätočne, ale aj nesprávne a v rozpore so skutočným stavom. Z uvedeného dôvodu považujú vyjadrenia za účelové a z právneho pohľadu bezvýznamné.

15. Vyslovili názor, že z dôvodu nepresnosti, neurčitosti a neplatnosti Dohody, ako aj pojmu „Záväzok“ ako je v Dohode definovaný, nevyhnutne nemožno za platne dojednané považovať ani pristúpenie žalobcu 2/ a žalobcu 3/ k „Záväzku“ žalobcu 1/. Keďže teda Dohoda v celosti vykazuje vady zakladajúce jej absolútnu neplatnosť, nie je možné uvažovať ani o čiastočnej platnosti právneho úkonu, pretože podľa § 533 zákona č. Občiansky zákonník pri inštitúte pristúpenia k záväzku musí byť splnená písomná forma právneho úkonu. Keďže teda Dohoda vykazuje vady zakladajúce jej absolútnu neplatnosť a iná písomná dohoda nikdy medzi sporovými stranami podpísaná nebola, nie je daná akákoľvek zodpovednosť žalobcov 2/ a 3/ za akýkoľvek prípadný záväzok žalobcu 1/ voči žalovanej. S ohľadom na absolútnu neplatnosť Dohody považujú za irelevantné prehlásenie strán, že dohodu uzatvorili „… na základe ich pravej, vážnej a slobodnej vôle, jej obsahu porozumeli, a na znak toho ju podpísali“.

16. V súvislosti s prijatím nového civilno-procesného kódexu (Civilný sporový poriadok) uviedli, že je potrebné žalovať nie neplatnosť Dohody ako takú, ale neexistenciu práv, ktoré by v prípade platnosti Dohody mohli z Dohody vyplývať. Presne v uvedenom smere žalobcovia žalobný petit formulovali. Považujú za nespochybniteľné, že pokiaľ Dohoda uvádza sumy, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom, je naliehavý právny záujem žalovaných na požadovanom určení nespochybniteľný. Tiež vyslovil názor, že ak by na základe požadovaného rozsudku bolo žalobe vyhovené, nebolo by možné považovať žalobcu 2/ a žalobcu 3/ za solidárne zaviazaných k úhrade akýchkoľvek súm žalovanej, čo odôvodňuje ich naliehavý právny záujem.

17. Vo vzťahu k spochybneniu vecnej legitimácie v súvislosti so zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť dňa 01.01.2018 uzatvorená medzi žalovanou ako postupcom a spoločnosťou PRESSE & W. M., s.r.o., so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX E., R.: XX 404 225 ako postupníkom poukázali na to, že k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky vyplývajúcej alebo súvisiacej s Dohodou totiž nemohlo dôjsť, a to ani v prípade, pokiaľ by Dohoda bola platným právnym úkonom, s poukazom na článok IV bod 3. písm. a) Dohody podľa ktorého „Z. Z. zároveň vyhlasuje, že žiadny zo sporných nárokov, ktoré sú predmetom tejto Dohody nepostúpila na tretiu osobu a ani tak neurobí v budúcnosti “, teda žalovaná nie je oprávnená postúpiť akúkoľvek pohľadávku, ktorá by z nej mala vyplývať, na tretiu osobu nakoľko podľa § 525 ods. 2 platí, že „Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.“

18. Žalovaný v duplike zotrval na predchádzajúcom vyjadrení a zdôraznil, že nie je možné domáhať sa žalobou neexistencie práv ako to žalujú samotní žalobcovia.

19. Čo sa týka tvrdení žalobcov o neplatnom postúpení a poukázal na to, že zákaz postúpenia sa týka sporných nárokov, avšak nárok z dohody už nebol sporným.

20. Tiež poukázal na konanie pred Okresným súdom E., kde je vedené konanie pod sp. zn. 7Csp/185/2XX7 ktorým sa žalobca 3/ domáha voči spoločnosti PRESSE & W. M., s.r.o. zaplatenia sumy 4.600 EUR a uvedená spoločnosť voči nemu vzájomným návrhom zaplatenia sumy vo výške 25.400 EUR titulom plnenia z predmetnej dohody. Vyslovil názor, že práve konanie o zaplatenie litispenduje konanie o určenie a navyše súd sa v tomto konaní musí nutne vysporiadať tak s platnosťou resp. neplatnosťou dohody, ako aj s nárokom žalobcu uplatňovaným podanou žalobou.

21. V konaní súd vzhľadom na sporný naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe a spochybnenie úplnej vecnej legitimácie nariadil predbežné prejednanie sporu.

22. Podľa § 168 ods. 1 ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

23. Podľa § 168 ods. 2 ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu ustanovenia o pojednávaní.

24. Podľa § 170 ods. 1 na predbežnom prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

25. Podľa § 171 ods. 2 ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.

26. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade zotrvali na stanovisku, že pasívna legitimácia v konaní nie je a nemôže byť sporná, nakoľko ak je neplatná samotná dohoda, nie je možné z nej postúpiť z toho žiadne práva. Aj keby dohoda bola platná, záväzok existentný, došlo len k čiastočnému postúpeniu pohľadávky, nie celej tvrdenej pohľadávky, pričom zotrvali na nemožnosti postúpenia v súvislosti s dohodou o zákaze postúpenia veriteľa s dlžníkom. Vo vzťahu k formulácií petitu poukazuje na ustanovenie § 137 CSP, kde nie je možné žalovať neplatnosť dohody a preto výrok bol formovaný v tomto zmysle. Zároveň poukázal na to, že súd nie je viazaný doslovným znením petitu, ale jeho posúdením v spojení s obsahom žaloby. Má za to, že žaloba je teda dostatočne určitá a zrozumiteľná a umožňuje vyjasniť vzťahy medzi stranami. Osobitne žalobcovia zdôrazňovali, že sú v stave neistoty na strane žalobcov, kde nemožno ponechať ich stav v tom, aby nevedeli či a koľko majú hradiť, či môžu alebo nemôžu byť zaviazaní voči žalovanému, takýto stav neistoty je možno odstrániť len takouto žalobou, obdobne ako napr. pri záložnom práve, kde je možné sa domáhať určenia neexistencie záložného práva. Teda žalobcovia nemôžu byť ponechaný v celej neistote, či sa žalovaný rozhodne alebo nerozhodne, vymáhať jednotlivé nároky. Vyslovili názor, že mino žalobkyne 3/ pred konaním OS E. nie je totožnosť strán v konaní a ani predmetu konania.

27. Žalovaný uviedol, že celá žaloba obsahuje procesné nedostatky. Nie je úplná pasívna vecná legitimácia a zotrval na nedostatku naliehavého právneho záujmu s tým, že žaloba nič nerieši a opätovne poukázal na konanie pred OS E..

28. Súd v konaní v zmysle ustanovenia § 171 ods. 2 prešiel do konania za účelom rozhodnutia vo veci samej, nakoľko dospel k záveru, že z dôvodu hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania je nevyhnutné najskôr rozhodnúť o procesných podmienkach konania.

29. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh na dokazovanie vo vzťahu k prípadnému výsluchu svedkov a strán k jednotlivých nárokom, predložených listín v súvislosti s podnikateľskými zámermi, ktoré boli predložené na pojednávaní.

30. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Predmetom konania zostal nárok na určenie, teda žalobu uplatnený nárok podľa § 137 písm. c/ že nie je, neexistuje právo žalovaného podľa článku III. bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05.04.2XX7 a podpísanej zo strany žalobcov a žalovaného, t. j. právo žalovaného požadovať zo strany žalobcu 1/, zo strany žalobcu 2/ a zo strany žalobcu 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť: „I. sumu vo výške 10.000 Eur do 30.06.2XX7, II. sumu vo výške 30.000 Eur do 31.12.2XX7, III. sumu vo výške 30.000 Eur do 30.06.2XX8, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31.12.2XX8.

32. Súd zistil, že strany uzavreli dňa 5.4.2XX7 Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností s odkazom na ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., ako inominátnu zmluvu, ktorá zahŕňa viacero právnych inštitútov.

33. Úvodom zmluvy deklarujú strany právny stav, podľa ktorého žalovaná (Z. Z.) poskytla spoločnosti SEBESLAVCE, s.r.o. (žalobcovi v 1/ rade) pôžičku vo výške 96.800 eur, ktorú sa spoločnosť žalobcu v 1/ rade zaviazala vrátiť s dohodnutým 5% úrokom do 24 mesiacov od platnosti dodatku č. 1. Deklarovali aj rozhodcovský rozsudok IURO, z.z.po. o uložení povinnosti zaplatiť 5.000 eur s príslušenstvom. Následne konštatovali, že ku dňu podpisu dohody bol záväzok SEBESLAVCE, s.r.o. voči žalovanej vo výške 121.198,90 eur čiastočne uhradený sumou 15.885 eur započítanej na úrok od 20.3.2XX2 do 5.4.2XX7. Zároveň žalobcovia 2/ a 3/ deklarovali, že majú záujem pristúpiť k zvyšnej časti záväzku žalobcu 1/ a všetci traja spoločne a nerozdielne zvyšnú neuhradenú časť vrátiť.

34. V čl. II dohody žalobca 1/ potvrdil prevzatie pôžičky vo výške 96.800 eur, nárok uznal čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu, teda 96.800 eur istina, úrokov z omeškania 8.513,90 eur a úrokov od 5.4.2XX7 do zaplatenia so záväzkom uhradiť nároky napriek ich premlčaniu. V odseku 3. žalobcovia 2/, 3/ pristúpili k záväzku žalobcu 1/ s prehlásením, že si uvedomujú, že ho žalobca 1/ ako pôvodný dlžník v celom rozsahu a bez námietok uznal a zaviazal sa ho vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Prehlásili, že pristupujú k pôvodnému záväzku, berú na vedomie ich povinnosti ako spoludlžníkov popri žalobcovi 1/. Žalovaný prehlásil, pristúpenia akceptuje.

35. Účastníci dohody sa následne dohodli, že sa zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej: I. sumu vo výške 10.000 Eur do 30.06.2XX7, II. sumu vo výške 30.000 Eur do 31.12.2XX7, III. sumu vo výške 30.000 Eur do 30.06.2XX8, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31.12.2XX8.

XX. Súd zastáva názor, že napriek nesprávnemu zaradeniu konania do registrov súdu sa nejedná o spotrebiteľské konanie, ale o konanie s dohodnutou pôsobnosťou Obchodného zákonníka súvisiaci s poskytnutím pôžičky žalobcovi 1/ bez toho, aby pôžička súvisela s podnikaním žalovanej ako veriteľa.

37. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

38. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

39. V čl. II dohody jednoznačne došlo k pristúpeniu žalobcov v 2/ a 3/ rade k záväzku žalobcu v 1/ rade voči žalovanej, ktorý je podľa zmlúv o pôžičke definovaných v čl. I. dohody. Súd súhlasí s vyslovenými názormi strán, že v konaní nedošlo k novácii záväzku dohodou v zmysle ust. § 570 Občianskeho zákonníka.

40. Súd preto je názoru, že článok III bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 05.04.2XX7 upravuje nanovo len prolongáciu splatnosti pôvodného záväzku. Nedotýka sa účinnosti či neúčinnosti pristúpenia žalobcov v 2/ a 3/ k záväzku žalobcu v 1/ rade a nedotýka sa ani pôvodných nárokov zo zmlúv o pôžičke, dokonca ani uznania záväzku zo strany žalovaného v 1/ rade. Všetky tieto práva a povinnosti sú upravené v článkoch I. a II. dohody. Teda prípadná neplatnosť či neúčinnosť (aj nesprávnosť vymedzenia nárokov) čl. III bod dohody o úhrade sumy 10.000 Eur do 30.06.2XX7, sumy 30.000 Eur do 31.12.2XX7, sumy 30.000 Eur do 30.06.2XX8 a zostatku záväzku do 31.12.2XX8, nemá žiaden vplyv na pristúpenie žalovaných k záväzku a spoločnej povinnosti splniť záväzok zo zmlúv o pôžičke, dokonca ani na existenciu či neexistenciu nárokov z pôžičky.

41. Dokonca s poukazom na ďalej uvedené súdne rozhodnutia a súdnu prax je súd aj názoru, že by nebol daný naliehavý právny záujem ani vtedy, ak by bolo možné žalovať neplatnosť právneho úkonu. To že žalovaný uplatňuje alebo môže uplatniť proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

42. Naviac v tomto prípade Dohoda o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 05.04.2XX7 obsahuje viacero inštitútov, úprav, teda súhrn právnych úkonov zhrnutých pri vykonaní jedného úkonu, teda v žiadnom prípade nemožno žalovať ju ako celok (mimo okolnosti napríklad absencie vôle, spôsobilosti na právne úkony, konania v duševnej poruche a pod., ktoré by robili všetky prejavy vôle neplatné). Nemožno opomenúť ani povinnosť súdu riadiť sa základným princípom výkladu zmlúv pri priorite výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2373/2XX2 z 26. 9. 2XX2, ÚS SR I.ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2XX4 ÚS ČR IV.ÚS 1783/11, z 23. 4. 2XX3, III.ÚS 3900/12, z 28. 2. 2XX3, I. ÚS 546/03 a I. ÚS 625/03).

43. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 6.10.2XX7, sp. zn. II. ÚS 590/2XX7 ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.

44. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2XX6 sp. zn. 5 Cdo 548/ 2XX5 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2XX7 <https://www.najpravo.sk/clanky/zbierka-stanovisk-najvyssieho-sudu-a-rozhodnuti-sudov- sr-3-2XX7.html> naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.

45. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2008, sp. zn. 5 Obdo 10/2008 určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. 46. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2XX6 sp. zn. 5 Ndc 10/2XX6 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2XX7 <https://www.najpravo.sk/clanky/zbierka-stanovisk-najvyssieho-sudu-a-rozhodnuti-sudov- sr-3-2XX7.html> fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.

47. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia súdov, ktoré je potrebné zo strany tunajšieho súdu rešpektovať a v prípade odlišného názoru, tento riadne odôvodniť (záväznosť nálezov). Na odlišné rozhodnutie však súd musí nadobudnúť presvedčenie z prezentácie a dôvodenia strany v spore s ktorým sa stotožní. V danom prípade už zo samotného vyjadrenia žalovaného, ktorý nedostatok naliehavého právneho záujmu namietal, nariadenia predbežného prejednania veci, predbežného právneho posúdenia sporu a upozornení na procesný nedostatok bolo zrejmé, že v konaní súd vzhliadol procesné prekážky. Žalobcovia tieto nedostatky neodstránili, nevykonali a nenavrhli vykonanie žiadnych procesných úkonov spojených s odstránením týchto nedostatkov. Súd preto považoval za účelné prejsť do pojednávania a rozhodnúť v súlade s ust. § 171 ods. 2 CSP, nakoľko a nedošlo k preukázaniu naliehavého právneho záujmu už pri predbežnom prejednaní veci, bolo nadbytočné vykonávať dokazovanie na skutkové tvrdenia vo vzťahu k predmetu sporu.

48. Hoci žalovaný namietal aj neúplnú vecnú legitimáciu, rozhodovanie o tejto otázke už bolo vo vzťahu k prípadnému zamietnutiu žaloby nadbytočné. Naviac s poukazom na prebiehajúce súdne konanie pred OS E. súd nepovažuje za vhodné, aby sa vyjadroval za daného stavu, keď musí žalobu zamietnuť pre procesný nedostatok naliehavého právneho záujmu ku prebiehajúcemu konanie, kde sudca v danom konaní sa sám prejudiciálne dokáže vysporiadať s otázkou, či je alebo nie je možné postúpenia nárokov zo zmluvy o pôžičke v súlade s prehlásením veriteľa v čl. IV bod 3. písm. a) Dohody.

49. Vzhľadom na nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov v 1/ až 3/ rade na určení, že právo žalovaného podľa článku III. bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05.04.2XX7 a podpísanej zo strany žalobcov a žalovaného, t. j. právo žalovaného požadovať zo strany žalobcu 1/, zo strany žalobcu 2/ a zo strany žalobcu 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť: „I. sumu vo výške 10.000 Eur do 30.06.2XX7, II. sumu vo výške 30.000 Eur do 31.12.2XX7, III. sumu vo výške 30.000 Eur do 30.06.2XX8´, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31.12.2XX8, nie je (neexistuje) súd žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Nakoľko úspech žalovaného bol v plnom rozsahu, súd priznal žalovanému proti žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (§ 255 ods. 1 ). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).