Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou, v právnej veci žalobcu: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Radovan Repa advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, korešpondenčná adresa: priečinok 72, 918 65 Trnava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 188440-2-DT zo dňa 27.5.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 188440-2-DT zo dňa 27.5.2019 o d m i e t a.

II. Súd žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy o d m i e t a.

III. Súd vylučuje na samostatné konanie žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1884440-4- DT zo dňa 12.05.2020. IV. Súd vylučuje na samostatné konanie žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. ÚVTOS-211-1/13-2020 zo dňa 30.07.2020.

V. Súd p r i z n á v a žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Správna žaloba a ďalšie podania žalobcu

1. Spis žalobcu vedený na správnom súde obsahuje niekoľko žalôb a podaní, ktoré žalobca postupne dopĺňal a podával, z dôvodu prehľadnosti na úvod správny súd zhrnie to, čo žalobca navrhuje v jednotlivých podaniach doručených Krajskému súdu. 2. Žalobou zo dňa 22.09.2019, doručenou na Krajský súd v Trnave dňa 24.09.2019, sa žalobca domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým sa rozhodlo odvolaní proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu (pokarhania), ktoré dňa 27.05.2019 vydal major V. J. v disciplinárnom konaní č. 188440-2-DT. Podľa priebehu konania, ako ho opísal žalobca, dňa 20.03.2019 bolo oprávneným orgánom zistené disciplinárne previnenie žalobcu a došlo aj k vyhotoveniu oznámenia o ňom. Žalobca namieta dĺžku konania, keď podľa neho bolo o disciplinárnom previnení rozhodnuté na 40. deň, od kedy sa o ňom oprávnený orgán dozvedel, teda dňa 29.04.2019 (išlo však o rozhodnutie o zrušení pôvodného rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie). Ďalšie porušenie zákona vníma žalobca v tom, že disciplinárny trest mu bol uložený na 55. deň od začatia konania, a to rozhodnutím zo dňa 15.05.2019 kapitánom B.. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, jeho odvolanie bolo zamietnuté. Ďalej žalobca namieta porušenie ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“), pričom podľa jeho názoru malo byť v jeho prípade od trestu upustené.

Ďalším žalobným bodom žalobca namieta nesprávne zistenie skutkového stavu, ďalej nespravodlivosť konania, resp. nedodržanie princípu spravodlivého procesu, konkrétne namieta absenciu nestrannosti rozhodujúceho orgánu. 3. Z vyžiadaných rozhodnutí, ktoré žalobca doručil správnemu súdu je zrejmé, že dňa 20.03.2019 pri preberaní korešpondencie mal vykasanú, nezapravenú košeľu, čím mal porušiť ústrojovú disciplínu. Preto mu bol oprávneným orgánom (pedagógom) uložený disciplinárny trest, voči ktorému sa odvolal a o odvolaní bolo rozhodnuté dňa 29.04.2019 - pôvodné rozhodnutie bolo pritom zrušené a vec vrátená oprávnenému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko uložený trest považoval odvolací orgán za neprimeraný. Oprávnený orgán vydal nové rozhodnutie, proti ktorému sa žalobca znova odvolal, pričom o odvolaní rozhodoval odvolací orgán rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Spolu so správnou žalobou - v tom istom podaní zo dňa 22.09.2019 - žalobca zároveň podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom žiada, aby mu bola priznaná disciplinárna odmena, ktorá mu bola navrhnutá z pracoviska a ktorú zamietol Mjr. A. X. z dôvodu vlastného rozhodnutia v disciplinárnom konaní. Po vyžiadaní si doplňujúcich informácií Krajským súdom doplnil žalobca, že mu bolo zamietnutie návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny oznámené iba ústne. 5. V ďalšom podaní zo dňa 11.07.2020 žalobca rozšíril žalobu o ďalší návrh, a to zrušenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie npor. Mgr. X. P. v konaní č. 1884440-4-DT. Žalobca namieta dĺžku konania ako aj skutočnosť, že mu bolo rozhodnutie oznámené ústne, hoci on požadoval písomnú formu rozhodnutia. Žalobca zároveň požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že navrhol, aby sa správny súd obrátil na Ústavný súd s otázkou rozpornosti ustanovenia s SR. V ďalšej časti svojho podania žalobca citoval ustanovenia SR a zákonov. Z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že disciplinárne konanie č. 1884440-4-DT bolo začaté na základe skutočnosti, že žalobca počas vychádzky na vychádzkovom dvore nadväzoval nedovolené kontakty s inými odsúdenými v monobloku ubytovní, odkiaľ mu bol následne vyhodený predmet - čokoláda Milka, ktorú zodvihol a vzal si ju. Preto bol žalobcovi uložený disciplinárny trest - pokarhanie - rozhodnutím zo dňa 12.05.2020. Toto rozhodnutie mu bolo dňa 13.05.2020 oznámené ústne, voči rozhodnutiu sa odvolal a o odvolaní rozhodol odvolací orgán mjr. Mgr. V. J. tak, že rozhodnutím zo dňa 02.06.2020 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 6. Ďalším podaním zo dňa 26.9.2020 žiadal žalobca zrušenie rozhodnutia o odvolaní č. ÚVTOS-221-1/13-2020 zo dňa 30.07.2020 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia o zhabaní veci č. ÚVOTS-zhab-9/23-2020 zo dňa 17.06.2020, nakoľko podľa žalobcu sú obe tieto rozhodnutia nezákonné. Žalobca namieta nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia a celkovú nespravodlivosť rozhodnutí. Zo žalobcom doložených dokumentov je zrejmé, že rozhodnutím o zhabaní veci č. ÚVTOS-zhab-9/23-2020 zo dňa 17.06.2020, ktoré bolo vydané vedúcim oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, bola žalobcovi zhabaná čokoláda Milka z iného všeobecného záujmu. Vlastníkom predmetnej veci sa stala Slovenská republika. Napadnutým rozhodnutím o odvolaní bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie zamietnuté. 7. Dňa 13.9.2020 bol v konaní splnomocnený advokát, JUDr. Radovan Repa. 8. Advokát však okrem splnomocnenia správnemu súdu nepredložil žiadne návrhy, doplnenia podaní žalobcu a pod. So správnym súdom naďalej komunikoval žalobca, a to podaniami zo dňa 17.02.2021, zo dňa 06.04.2021 a 18.11.2021. V podaní zo dňa 17.02.2021 sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia vo veci. Svoje podanie podporuje opisom situácie, kedy mu malo byť nájdené nezapísané rádio, za čo by mu mal byť udelený disciplinárny trest, pričom opisuje rôzne machinácie pri uložení tohto trestu. Ide o jeho domnienky, nakoľko, ako sám píše, ide o nadchádzajúce disciplinárne konanie, teda také, ktoré očakáva. V podaní sa však domáha vydania neodkladného opatrenia, čo odôvodňuje tým, že ústav na výkon trestu mu pôsobí diskomfort z dôvodu žalobcových sťažností a žalôb a podaní na rôzne orgány ochrany práva. 9. V podaní zo dňa 06.04.2021 žalobca žiadal o fotokópie zo spisu, nakoľko žalobca potrebuje fotokópie rozhodnutí v konaní č. 1884440-4-DT pre verejnú ochrankyňu práv. Zároveň správny súd oboznámil s ďalšími rozhodnutiami o uložení disciplinárneho trestu, a to rozhodnutím zo dňa 30.07.2020, ktorým bol uznaný za vinného za to, že na izbe prechovával nepovolené veci - vlastnoručne vyrobenú anténu a 1 ks ústavného uteráka navyše, za čo mu bol uložený disciplinárny trest zákaz jedného nákupu. Ďalej oboznámil správny súd s rozhodnutím, ktoré spomínal už v predchádzajúcom podaní - rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu za nepovolené prechovávanie veci - rádioprijímača, za čo mu bol uložený disciplinárny trest - umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu tri dni. O

odvolaní voči tomuto rozhodnutiu bolo rozhodnuté dňa 23.02.2021 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a predmetné napadnuté rozhodnutie potvrdené. 10. V podaní zo dňa 18.11.2021 žalobca oboznamuje správny súd s listom pána F. A., v ktorom žiada vrátenie Milka čokolády, ktorá bola zhabaná žalobcovi v disciplinárnom konaní. Ďalej žalobca oboznamuje správny súd so svojou žiadosťou adresovanou riaditeľovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o preloženie do iného ústavu, nakoľko žalobca má pocit neustáleho porušovania zákona voči svojej osobe zo strany žalovaného.

II. Relevantná právna úprava

11. Podľa (ďalej ako „“), na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 12. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 13. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 14. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 16. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 17. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 18. Podľa , žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 19. Podľa (Druhý diel, Prvá hlava Štvrtej časti - Vykonávacie konania, Výkon trestu odňatia slobody ), spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon. 20. Podľa , tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. 21. Podľa , na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 22. Podľa , rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 23. Podľa SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

24. Podľa SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 25. Podľa SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 26. Podľa SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 28. Podľa SR, prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. 29. Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. 30. Podľa , prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 31. Podľa , pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 32. Podľa , prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

III. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd sa najskôr zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutia sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 34. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly ( ) s negatívnou enumeráciou ( ), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. 35. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Nepreskúmavajú sa však rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis, a to v zmysle . V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie žalovaného vydané v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobcovi z dôvodu jeho disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že porušil ústrojovú disciplínu, konkrétne základnú povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie . Práve disciplinárne rozhodnutia sú v zmysle vylúčené zo súdneho prieskumu. Osobitným predpisom, ktorý treba v súvislosti s použiť, je teda . V danom prípade ide o disciplinárne previnenie, resp. konanie odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku a v zmysle ustanovenia rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za takéto disciplinárne previnenie je výslovne zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčené. 36. Je potrebné poukázať na to, že trest odňatia slobody je jedným z druhov trestov ( ), ktorý ako sankciu za spáchaný trestný čin umožňuje uložiť . V prípade, že trest odňatia slobody je súdom uložený nepodmienečne, obligatórnou súčasťou odsudzujúceho

rozsudku je aj zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia (vonkajšia diferenciácia trestu odňatia slobody ). Zo samotnej povahy a koncepcie trestu odňatia slobody je zrejmé, že jeho dôsledkom je ujma na osobnej slobode a na subjektívnych právach odsúdeného. Zásahy do osobnej slobody a subjektívnych práv sú v určitých prípadoch akceptované aj SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. v znení jeho dodatkov; ďalej len „Dohovor“) a medzi tieto prípady patria práve aj prípady výkonu trestu odňatia slobody ( a 4 SR a čl. 8 bod 2 Dohovoru). 37. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 25.05.2016, sp. zn. zo dňa 17.01.2017) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 03.05.2017 a sp. zn. zo dňa 11.04.2017) je nepochybné, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv. vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá v , v a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu, a preto tieto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ ide o rozhodnutia disciplinárne, tieto sú naviac expressis verbis (výslovne) zo súdneho prieskumu vylúčené. 38. Žalovaný a vo všeobecnosti (t. j. na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených) tvoria organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol zriadený o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorý plní podľa citovaného zákona úlohy na úseku a) výkonu väzby, b) výkonu trestu odňatia slobody, c) ochrany objektov zboru detenčného ústavu a v ich blízkosti, d) ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. 39. Z dikcie určenia právomoci a pôsobnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa , , a a citovaného vyplýva, že Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho orgány sú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zriadené štátne organizácie, ktoré nie sú správnym orgánom v zmysle vymedzenia správneho orgánu podľa správneho poriadku s výnimkou, kedy im zákon zveril pôsobnosť plniť úlohy štátnej správy. Rovnako tak nie je možné subsumovať na výkon trestu odňatia slobody, ako organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, pod definíciu pojmu orgán verejnej správy, upravený v ustanovení , pre účely správneho určenia pasívne legitimovaného žalovaného v súdnych konaniach podľa . 40. Zároveň možno konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie zo strany ústavu nie je administratívnym konaním v zmysle ustanovenia a rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania účelu výkonu trestu odňatia slobody a iných činností uvedených v , až p) nie je rozhodovaním orgánu verejnej správy, resp. správneho orgánu o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ústav pri plnení úloh, zverených mu do pôsobnosti v , je viazaný . Pri plnení týchto úloh nemá postavenie správneho orgánu, ktorému je zverené rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale má postavenie ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorý bol zriadený a ktorému bola týmto zákonom zverená pôsobnosť zabezpečovať, okrem iného, výkon trestu odňatia slobody a ostatné činnosti vo vzťahu k odsúdeným, uvedené v V súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorým je najmä , pričom ústav vykonáva len tie konania, ktoré sú vymedzené v zákona. Ide o osobitné konania upravené v ôsmej časti (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.12.2018). 41. Je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (, ), ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Už z podstaty ukladania trestov podľa vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2

Dohovoru, a 4 SR). (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.05.2016 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 pod č. 63). 42. Hoci zákonodarca výslovne vyňal s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, zo súdneho prieskumu ( ), neznamená to podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR ( zo dňa 21.08.2019), „že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Na účely posúdenia prejednávanej veci možno v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy prokuratúru spolu s ochrancom práv zaradiť v istom smere do moci súdnej, a to v zmysle výkonu prieskumnej právomoci. Podľa SR ako aj je prokuratúra štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ako vyplýva z citovaných ustanovení (, , ), prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody“. 43. Správny súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na korešpondujúce závery Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných veciach (napr. sp. zn. , , , ), ako aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že „Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [ v spojení s zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení zákona o prokuratúre, konkrétne zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 44. O správnosti právneho názoru súdu ohľadom vylúčenia disciplinárneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu zákonnosti svedčí aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.04.2017, ktoré podporilo napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého s poukazom na relevantnú zákonnú úpravu ( ), napadnuté rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie v disciplinárnom konaní) je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 45. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 46. V súlade s dôvodovou správou k , možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa . Nakoľko správny súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca napáda, je vylúčené z prieskumu správneho súdu, túto žalobu v zmysle odmietol. 47. Pokiaľ ide o žalobu o nečinnosť, pre jej podanie je potrebné splnenie podmienok podľa , teda pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. K tomuto bol žalobca vyzvaný uznesením sp. zn. -8 zo dňa 26.09.2019, pričom bol poučený o tom, že ak žalobu správne nedoplní, bude v zmysle odmietnutá. Žalobca síce následne dňa 10.10.2019 žalobu doplnil, avšak z doloženého „Upovedomenia prokurátora“ vyplýva, že toto sa netýkalo prešetrovania nečinnosti, ale jeho disciplinárneho konania 184440-2-DT. Zákonná podmienka pre súdny prieskum nečinnosti teda nebola splnená. 48. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa . (ods. 1). V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (ods. 2). Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (ods. 3). 49. Nakoľko žalobca vo veci podanej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nedoplnil žalobu o podstatnú náležitosť - oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom podľa , musel správny súd v tejto časti žalobu odmietnuť.

50. Podľa , správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 51. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie konania, tomuto návrhu správny súd nevyhovel, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s podľa SR v spojení s o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Účastník konania môže dať súdu do pozornosti skutočnosti, ktoré nasvedčujú potrebe podať návrh Ústavnému súdu SR, avšak úvaha krajského súdu je v tomto autonómna a na postup podľa tohto ustanovenia nemá účastník konania právny nárok. V danom prípade, aj s poukazom na vyššie uvádzané dôvody v bodoch 36 až 45 uznesenia, nemá správny súd pochybnosti o súlade ustanovenia s . 52. Žalobca v podaní zo dňa 17.02.2021 žiadal súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko súd postupuje podľa (Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.), návrh žalobcu posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Inštitút neodkladného opatrenia totiž v správnom súdnictve neexistuje, pričom v upravený odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje tak určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. V danom prípade žalobca žiadal jeho nariadenie z dôvodu, že je voči nemu uplatňovaná, resp. bude uplatňovaná disciplinárna právomoc príslušných spôsobom, ktorý sa mu zdá nezákonný. 53. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. 54. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. 55. Návrh žalobcu však neobsahuje zásadné dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe riadne nepreukázal (konkrétne nepreukázal, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma), pritom inštitútom odkladného účinku správnej žaloby sa ani nedá dosiahnuť zamedzenie výkonu disciplinárnych kompetencií žalovaného tak, ako to v návrhu žalobca požaduje. Preto správny súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a odkladný účinok správnej žalobe nepriznal. 56. Podľa , ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné. 57. Podania žalobcu zo dňa 11.07.2020 (týkajúce sa disciplinárneho konania č. 1884440-4-DT) a zo dňa 26.9.2020 (týkajúce sa rozhodnutia o odvolaní č. ÚVTOS-221-1/13-2020 zo dňa 30.07.2020 a prvostupňového rozhodnutia o zhabaní veci č. ÚVOTS -zhab-9/23-2020 zo dňa 17.06.2020) správny súd vylúčil na samostatné konanie, nakoľko správnemu súdu sa javí samostatné konanie vhodné. Rozhodnutie, ktoré je predmetom prvej žaloby nevykazuje žiadnu skutkovú súvislosť s rozhodnutiami, ktoré žalobca napáda vo svojich ďalších podaniach. Preto správny súd vyššie uvedené rozhodnutia

vylúčil na samostatné konanie, o ktorých sa budú viesť samostatné súdne spisy. Žiadosť žalobcu o fotokópie zo spisu bude súd posudzovať pri preskúmavaní rozhodnutí, ktorých sa žiadosť týka, teda vylúčených rozhodnutí. Z toho dôvodu sa touto žiadosťou v prejednávanom prípade nezaoberal. 58. Žalobca tiež žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, v návrhu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku poukázal na svoje pomery, ktoré majú byť dôvodom pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku, pričom z predložených informácií súd identifikoval, že žalobca má veľmi nízke príjmy, je vo výkone trestu odňatia slobody, je síce vlastníkom nehnuteľností (pozemok a rodinný dom), z ktorých však nemá žiaden príjem a sú predmetom iných súdnych konaní. Príjmy žalobcu plynú iba z jeho pracovnej odmeny vykonávanej v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. 59. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou podmienkou práva na spravodlivý proces a štát má v rámci práva na prístup k súdu aj povinnosť vyplývajúcu z jeho pozitívneho záväzku rešpektovať požiadavky na zabezpečenie dostupnosti súdov pre každého. Hoci právo na prístup k súdu môže a aj musí podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, nesmie byť pri nich odopreté právo na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený účel súdneho konania. Ak sa teda prístupu k súdu domáha osoba, ktorá z dôvodu svojej nepriaznivej majetkovej situácie nemôže súdny poplatok objektívne zaplatiť, v dôsledku čoho by sa právo na súdnu ochranu stalo pre takú osobu nedostupným, je úlohou súdu takú osobu od súdneho poplatku oslobodiť. Na to, aby súd mohol žalobcovi priznať oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, musia byť kumulatívne splnené dva zákonné predpoklady, a to podanie návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku a pomery žalobcu odôvodňujúce oslobodenie od súdneho poplatku. Zároveň v súlade so základnými princípmi civilného procesu (pri uplatňovaní článku 5 v spojení s ) platí, že nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. 60. Pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku musí mať správny súd na zreteli, aby sa účastníkovi konania len pre jeho majetkové pomery neznemožnilo uplatňovať alebo brániť jeho právo. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, toto zaťažuje účastníka konania, ktorý žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov. 61. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že základná hmotnoprávna podmienka priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorou je preukázať majetkové pomery odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov, je v tomto prípade splnená. Nakoľko žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal také nepriaznivé majetkové pomery, ktoré odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal. 62. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v jeho častiach výrokov I, II, a VI, je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Proti tomuto uzneseniu v jeho častiach výrokov III, IV a V nie je prípustná kasačná sťažnosť v zmysle .