Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_11CoCsp-12-2024.pdf
PDF · 136.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie sumy 5.525,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2Csp/13/2023-89 zo dňa 01. februára 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.525,44 eur s príslušenstvom, zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II. napadnutého rozsudku).
1.1 Súd prvej inštancie primárne konštatoval danosť aktívnej vecnej legitimácie v spore na strane (poznámka odvolacieho súdu: pôvodného) žalobcu, t.j. spoločnosti XXX.G., H.. V spore mal preukázané, že pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 23.07.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 6.300,- eur, v ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 82,54 eur (posledná splátka vo výške 82,26 eur), pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 5,9 % p.a., RPMN 6,10 %, priemernej hodnote RPMN 8,39 %, s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 5,90 % p.a., s celkovou čiastkou 7.923,56 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 25.08.2019, ostatné splátky splatné k 25. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti úveru dňa 25.07.2027. Ustálil, že vzťah medzi stranami sporu vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zdôraznil, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu, žalobca (poznámka odvolacieho súdu: pôvodný žalobca) v spore nespochybňoval. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok titulom uzatvorenej zmluvy, ktorý si už uplatnil ako zosplatnený v celosti, pričom zosplatnenie uskutočnil z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, nakoľko žalovaný nesplácal dlh vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere riadne a včas. Poukázal na to, že žalovaný v konaní namietal predčasné zosplatnenie úveru, neskúmanie bonity zo strany žalobcu pred poskytnutím úveru, nesprávne uvedenú výšku odplaty a
neuvedenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalej neuvedenie výpočtu RPMN. Z uvedených dôvodov mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a zároveň, že žalobca si v konaní nemôže uplatňovať istinu po zosplatnení.
1.2 V konaní mal za nesporné, že výzvou zo dňa 28.12.2020 nazvanou ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ pôvodný žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu sumy 364,93 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky úveru vo výške 355,93 eur, poplatkov vo výške 9 eur a poistného 0 eur, a to v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že inak je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.
1.3 Súd prvej inštancie mal súčasne za nesporné, že žalobca listom zo dňa 25.01.2021 adresoval žalovanému okamžité zosplatnenie úveru nazvané ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ v ktorom uviedol, že z dôvodu porušenia ustanovení zmluvy o úvere sa stáva úverový záväzok voči banke k 25.01.2021 predčasne splatný v celom rozsahu, keď sa jedná o záväzok vo výške 6.035,21 eur pozostávajúci z istiny: 5.919,78 eur, úroku: 97,43 eur, poplatkov za upomienky: 18 eur s tým, že uvedenú dlžnú sumu je povinný žalovaný uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
1.4 Súd prvej inštancie vo vzťahu k právnym úkonom, a to okamžitému zosplatneniu („Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.12.2020) a okamžitému zosplatneniu („Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 25.01.2021) ako úkonov prezumovaných § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, konštatoval ich rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že uvedené úkony sú neplatné pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko z nich nevyplýva, ku ktorej konkrétnej splátke, v akej výške, s akou splatnosťou je dlžník (žalovaný) v omeškaní, a teda vo vzťahu ku ktorej splátke právny predchodca žalobcu využíva právo vyplývajúce mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na závery Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.06.2018. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že výzva a oznámenie o okamžitej splatnosti úveru neboli uskutočnené kvalifikovane v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), z čoho vyvodil neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Konštatoval, že ani z dostupných údajov nie je možné overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď dlžník musí byť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní najmenej tri mesiace a súčasne v tejto lehote musí byť dlžníkovi zo strany veriteľa doručená notifikácia s lehotou 15 dní na zaplatenie tak, aby 15-dňová lehota na zaplatenie uplynula v rámci 3-mesačnej lehoty. Súčasne konštatoval, že v žalobe absentujú skutkové tvrdenia, v zmysle ktorých by bolo možné overiť splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru, keď ani zo žaloby a ani z iných vyjadrení žalobcu uskutočnených v konaní nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej splátke žalobca po splnení zákonných podmienok má pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, z čoho vyvodil, že žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení a rozhodné skutkové tvrdenia, ktoré majú vplyv na preukázanie uplatneného nároku, v žalobe absentujú. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný v konaní namietal platnosť okamžitého zosplatnenia strany žalobcu, avšak napriek tomu žalobca neprodukoval relevantné skutkové tvrdenia.
1.5 Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku súčasne poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere v celosti, t. j. zosplatnenú. Zdôraznil, že v spore bolo potrebné zamietnuť žalobný nárok ako celok, nakoľko nebolo možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu (ktorá navyše ani nenastala) by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Z uvedeného vyvodil, že žalobca si uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, a preto nemohol súd posudzovať nárok ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/14/2023.
1.6 Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného týkajúcimi sa nesplnenia náležitostí zmluvy o úvere, s dôsledkami nesplnenia ktorých malo byť vyhlásenie úveru za bezúročný
a bezpoplatkový, keď uvedené námietky už nemohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci samej, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.7 Keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu čo do zaplatenia istiny a zamietol žalobu aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania, predstavujú vo vzťahu k nároku na zaplatenie istiny sekundárny právny nárok.
1.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) v spojení s § 262 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1 Žalobca namietal právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého výzva pred zosplatnením pohľadávky podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, musí obsahovať, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní, t. j. uvedenie splátky, ktorá zakladá dôvod na predčasné zosplatnenie úveru, keď zdôraznil, že zákonnou požiadavkou pre uplatnenie práva zosplatniť úver zo strany veriteľa je jednak dojednanie medzi veriteľom a spotrebiteľom, omeškanie so splátkou presahujúce dobu troch mesiacov a upozornenie na vznik oprávnenia výkonu tohto oprávnenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom zdôraznil, že dojednanie zosplatnenia úveru nebolo v prejednávanom prípade sporné. Uviedol, že z predloženého listinného dôkazu Aktuálneho stavu úveru, ktorý tvorí prílohu žalobného návrhu, a ktorý predstavuje predpis platobnej disciplíny žalovaného, je zrejmé, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania. Čo sa týka obsahu oznámenia (upozornenia), žalobca poprel neurčitosť právneho úkonu, keď má za to, že z upozornenia je zrejmé, z akého zmluvného vzťahu žalobca vychádza, čo zamýšľa a z akého dôvodu došlo k vzniku práva na zosplatnenie úveru. Má za to, že v uvedenom prípade interpretáciu neurčitosti gramatickým výkladom nemožno akceptovať a zákonné ustanovenia je nutné vykladať najmä s prihliadnutím na ich účel, pričom účelom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo zamedzenie tzv. zrýchleného procesu výkonu práv veriteľa a zabezpečenie práva spotrebiteľa predísť strate výhody splátok dodatočným plnením v lehote nie kratšej ako 15 dní. Má za to, že s ohľadom na logiku veci potom nedáva zmysel, aby označoval potencionálnu zosplatňujúcu splátku a jej výšku v upozornení, pretože spotrebitelia sú v omeškaní nielen viac ako 3 mesiace, ale aj spravidla v omeškaní minimálne s troma splátkami. Doplatením potencionálnej zosplatňujúcej splátky by si spotrebitelia oprávnenie zosplatnenia len oddialili o mesiac, avšak by mu nezamedzili. Oznámenie celkovej čiastky v omeškaní, ktorá je uvedená v upozornení, vychádza podľa názoru žalobcu z § 53 ods. 9, ktorým je najmä možnosť spotrebiteľa dodatočným plnením zabrániť reálnej strate výhody splátok. Čo sa týka neurčitosti obsahu výzvy (zosplatňujúcej), žalobca poukázal aj na skutočnosť, že uvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky, nie je obligatórnou náležitosťou, ktorú by stanovoval zákon a má za to, že podmienky vzťahujúce sa na obsah listín, ktorými je zabezpečovaný proces zosplatnenia pohľadávky, a ktoré uviedol v odôvodnení konajúci súd, nemajú v zákonnej úprave, v žiadnom vykonávacom právnom predpise, ani v ustálenej rozhodovacej praxi súdov oporu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2023 zo dňa 30.03.2023 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/38/2022 zo dňa 13.04.2023. Žalobca sa súčasne nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne splnenia podmienok potrebných na splnenie platného zosplatnenia úveru – uplynutie 15-dňovej lehoty v rámci 3-mesačnej lehoty, nakoľko uvedené nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia ani ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ani rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a taktiež sa nestotožnil ani so skutočnosťou, že on nemal produkovať skutkové tvrdenia, z ktorých by malo byť zrejmé, že došlo k platnému zosplatneniu úveru. Má za to, že on počas celého konania vo svojich vyjadreniam produkoval také skutkové tvrdenia, ktoré reflektovali na argumentáciu žalovaného, a teda reflektoval na teóriu presúvania dôkazného bremena
skutkových tvrdení. Má za to, že žalovaný síce vo svojich vyjadreniach poukazoval na otázku neplatného zosplatnenia, na tieto námietky však žalobca vždy reagoval, keď zdôraznil, že žalovaný nežiadal výslovné uvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky, ale iba okrajovo poukazoval na určitosť predložených listín. Má za to, že ak konajúci súd považoval presné označenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, za nevyhnutné pre rozhodnutie, mal ho vyzvať na vyjadrenie k tejto otázke, keď má za to, že v opačnom prípade možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý súdny proces, aj v kontexte nedodržania primeranej aplikácie ustanovenia § 300 CSP. Žalobca opätovne zdôraznil, že on predložil konajúcemu súdu listinu Aktuálny stav úveru, z ktorého je zjavná platobná disciplína žalovaného a v nadväznosti na to aj Upozornenie na zosplatnenenie, z obsahu ktorého vyplýva výška dlžnej sumy, a teda pri výške mesačnej splátky je možné matematickým výpočtom dospieť k požadovanému záveru súdu. Má za to, že nemožno opomenúť ani fakt, že konajúci súd je povinný v spotrebiteľských sporoch skúmať otázku premlčania uplatneného nároku a na posúdenie tejto skutočnosti musí byť konajúcemu súdu zrejmá aj splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky zo strany žalobcu, nakoľko by relevantne nemohol rozhodnúť o otázke premlčania. Z uvedeného má potom žalobca za to, že odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti prinajmenšom rozporuplné. Za rozporuplné považuje žalobca aj to, že žalovaný namietal platnosť zosplatnenia a že on ako žalobca neprodukoval relevantné skutkové tvrdenia, keďže on každú právnu argumentáciu žalovaného svojimi vyjadreniami a skutkovými tvrdeniami vyvrátil.
2.2 Žalobca súčasne namieta, že konajúci súd zamietol žalobu v celku a nezaoberal sa otázkou dôvodnosti pohľadávky v rozsahu splátok splatných ku dňu rozhodovania súdu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že titulom uplatnenia pohľadávky a nároku v konaní nie je tzv. „zosplatnenie“ ale úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, keď výška uplatneného nároku sa odvíjala od zosplatnenia pohľadávky, nie však samotný uplatnený nárok. Má za to, že súd sa má riadiť zásadou Iura novit curia, a teda, ak by súd posúdil zosplatnenie ako neplatné, nemohol zamietnuť nárok na jednotlivé splatné splátky ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia, nakoľko by mu uprel nárok na pohľadávku, ktorá bola v tejto časti splatná. Má za to, že v tomto smere nemožno hovoriť o aplikácii ust. § 132 CSP, ako to uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. S ohľadom na prax a ustálenú judikatúru súdov považoval predmetný názor súdu prvej inštancie za arbitrárny a prekvapivý, v dôsledku čoho možno hovoriť aj o porušení práva na spravodlivý súdny proces.
2.3 Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Spolu s podaným odvolaním doručil (pôvodný) žalobca súdu aj návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, na základe ktorého navrhol, aby do konania na miesto (pôvodného) žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 z dôvodu, že pôvodný žalobca spoločnosť XXX.G., H. (pôvodne A. G., H.) ako postupca uzavrel dňa 19.10.2023 so spoločnosťou R Collectors s.r.o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2023, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa. Predmetný návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu bol pripustený uznesením č. k. 2Csp/13/2023-130 zo dňa 07.02.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2024.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Má za to, že potom, ako krajský súd pripustí zmenu subjektu na strane žalobcu, je daný dôvod na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súčasný žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a postúpenie odporuje zákonu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4.1 Žalovaný má súčasne za to, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keď v tomto smere sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že list zo dňa 28.12.2020 nespĺňa náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.06.2022 sp. zn. 7CoCsp/32/2022. Zastáva názor, že predžalobná výzva bez presného označenia konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, je pre neurčitosť neplatný právny úkon, a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
4.2 Súčasne poukázal na to, že z ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že možno postúpiť len splatnú pohľadávku a ak dôjde k postúpeniu nesplatenej pohľadávky, ide o postúpenie, ktoré odporuje zákonu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto má za to, že žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
4.3 Súčasne má za to, že údaj o RPMN by mal byť v rovnakej výške ako odplata, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/59/2020 zo dňa 08.06.2021, a preto má za to, že zmluva podľa jeho názoru obsahuje nesprávny údaj o odplate, ktorý nie je totožný s RPMN, z dôvodu čoho je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, a keďže bol povinný uhrádzať len splátky istiny bez úroku ku dňu 28.12.2020, nebol v omeškaní so žiadnou sumou, a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a neboli splnené ani podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
4.4 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa 15.06.2022 predstavuje odklon od ustálenej judikatúry súdov v otázke platnosti právneho úkonu zosplatnenia, keď opätovne poukázal na závery rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Košiciach, ako aj stanovisko Krajského súdu v Trenčíne v uznesení sp. zn. 5CoCsp/14/2021 zo dňa 09.06.2021.
6. Vo vzťahu k namietanej nezhode vo výške odplaty a výške RPMN žalobca zdôraznil, že ide o hodnoty, ktorých výpočet podlieha rozdielnemu matematickému postupu a tvrdenie, že tieto hodnoty musia byť rovnaké, považuje za absurdné. Má za to, že súd vo svojom rozhodnutí, ktoré vydal v konaní o zaplatenie dlhu z hotovostného úveru a revolvingového úveru, len poukázal na vzájomnosť týchto veličín a nijakým spôsobom nemožno dospieť k záveru, že hodnota RPMN musí byť v totožnej výške ako hodnota odplaty a naopak. Na základe uvedeného zotrval na svojom odvolacom návrhu.
7. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na závery Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/161/2018 zo dňa 25.07.2018, v zmysle ktorého neuvedenie, resp. aj nesprávne,zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne z ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec. Má za to, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, odplate, a tiež nesprávny údaj o priemernej RPMN, čo má v zmysle tohto rozhodnutia Krajského súdu v Žiline za následok, že na nesprávny údaj je potrebné pozerať tak, akoby zmluva tento údaj vôbec neobsahovala, a preto je táto zmluva bezúročná a bez poplatkov. Opätovne poukázal na to, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru nebol ku dňu výzvy na predčasné splatenie úveru a ani ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní so žiadnou splátkou, nakoľko bol povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške 65,94 eur (6.300/96). Má za to, že výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, je z uvedeného dôvodu neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/25/2022 zo dňa 26.10.2022.
7.1 Opätovne poukázal na to, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko predžalobnú upomienku, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, je potrebné považovať za neplatné právne úkony, a preto podľa jeho názoru žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a súčasne z dôvodu, že v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu k tzv. „živého úveru“, čo je v rozpore s ust. §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto považuje zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatný právny úkon pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
7.2 Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny a priznal mu právo na náhradu trov konania.
8. Strany sporu ďalšie podania v odvolacom konaní neprodukovali.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I., ako aj v závislom výroku II., t. j. vo výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa stotožnil s podstatnými skutkovými závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti, relevantné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd v odvolacom konaní sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
12. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa záverov súdu prvej inštancie o platnosti výzvy na zaplatenie omeškaných splátok označenej ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.12.2020 a „Výzvy na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 25.01.2021, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatné právne úkony pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko v nich absentovala konkretizácia omeškanej splátky, ku ktorej využil žalobca právo predčasného zosplatnenia úveru.
13. Účelom právnej úpravy ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátkou trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil veriteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, tak ako sú prezumované §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, sú jednostranným právnym úkonom, ktoré z hľadiska ich určitosti musia obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore) žalovaný v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa „dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a „spôsobe“ ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše, je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace a súčasne upozorniť dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo skúmať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonníka I. § 1 – 450 – Komentár od Števček M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015, strana 576 a nasl., ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.
13.1 Iba na doplnenie vo vzťahu k žalobcom v odvolaní namietanému záveru súdu prvej inštancie, že na splnenie podmienok potrebných na splnenie platného zosplatnenia úveru musí 15-dňová lehota uplynúť v rámci 3-mesačnej lehoty (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), pričom poukazoval na to , že uvedený záver nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia ani ustálenej praxe súdov ani rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, odvolací sú sa s touto námietkou stotožňuje, keď má za to, že na splnenie platného zosplatnenia úveru postačuje, aby tieto podmienky (lehoty) boli splnené ku dňu realizácie práva veriteľa na predčasné splatenie úveru. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery však uvedené nemohlo mať vplyv na výsledné rozhodnutie vo veci.
14. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k zmene subjektu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu, t. j. spoločnosti XXX.G., H., na aktuálneho žalobcu, t. j. spoločnosť R Collectors s. r. o. s čím súvisí otázka existencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane aktuálneho žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, tak ako ich prezumuje § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorej sa žalobca nevyjadril.
14.1 S poukazom na už vyššie uvedený záver o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (a na to nadväzujúcu námietku žalovaného o tom, že nedošlo k postúpeniu pohľadávky po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo po termíne, po ktorom sa stala splatnou pohľadávka
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak ako to prezumuje § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa uvedenou odvolacou námietkou, nakoľko aj jej prípadné pozitívne zodpovedanie by nemohlo prispieť k iného rozhodnutiu odvolacieho súdu.
15. Pokiaľ žalovaný súčasne namieta, že ak konajúci súd považoval presné označenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, za nevyhnutné pre rozhodnutie, mal ho na vyjadrenie k tejto otázke vyzvať a v opačnom prípade, ak tak súd neučinil, považoval žalobca tento postup za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd poukazuje na to, že určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu (ako právne relevantného prejavu vôle) je daná obsahom listiny, a teda musí byť poznateľná z jej textu. Súčasne je objektívnou kategóriou, a teda posudzovaný právny úkon, ako výsledok prejavu vôle účastníkov právneho vzťahu, ktorý je týmto úkonom založený, nemôže vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na tomto vzťahu. S poukazom na uvedené, ako aj s poukazom na to, že predmetná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je súčasťou súdneho spisu, nevzhliadol odvolací súd dôvod, pre ktorý by (tak ako to žalobca v odvolaní uvádza) mal byť vyzvaný na predloženie dôkazov, resp. doplnenie určitých skutkových tvrdení. Neurčitosť predmetných právnych úkonov, a to výzvy podľa § 53 ods. 9, ako aj vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je objektívne posúditeľná už zo samotných listín, pričom neurčitosť týchto právnych úkonov je objektívnou vadou, ktorú nemožno odstrániť (zhojiť) dovysvetlením zo strany žalobcu. V daných súvislostiach odvolací súd nevidí dôvod ako by následné doplnenie údaja o splátke zakladajúcej dôvodnosť predčasného zosplatnenia úveru v rámci doplnenia skutkových tvrdení strany sporu mohlo relevantným spôsobom založiť vedomosť žalovaného o možnosti odvrátenia vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keď uvedené mu malo/muselo byť dostatočne určito vyjadrené pred týmto vyhlásením. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že žalobca ani v odvolacom konaní ani len netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé relevantným spôsobom zvrátiť záver súdu prvej inštancie o neurčitosti predmetných právnych úkonov.
16. Žalobca v odvolaní súčasne namietal prekvapivosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne jeho záverov o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, keď podľa názoru žalobcu aj v prípade neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru nemohol žalobcovi zamietnuť nárok na jednotlivé splátky splatné ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia, nakoľko by mu tým uprel nárok na pohľadávku, ktorá bola v tejto časti splatná. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd východiskovo stotožňuje a v ktorom súd prvej inštancie dostatočne určito prezentoval záver, z ktorého vychádzal pri zamietnutí žaloby v celom rozsahu, keď poukázal na to, že žaloba východiskovo a skutkovo bola „postavená“ na tvrdení žalobcu o predčasnom zosplatnení (celého) úveru. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje poukazujúc na to, že žalobca sa v spore domáha zaplatenia dlhu na tom skutkovom základe, že celý zostatok dlžnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1993034439 sa stal z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2021 splatný, pričom v spore neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku čo i len v časti, a toto skutkové tvrdenie uvádza až v samotnom odvolacom konaní. Z uvedených dôvodov pri viazanosti súdu skutkovými tvrdeniami strán sporu (pri konštatovaní neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) nie je možné vysloviť záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Uvedený záver nachádza oporu aj v aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý v skutkovo obdobnom prípade vyslovil záver, že „...Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“ (porovnaj uznesenie NS SR s.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024).
17. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2023 zo dňa 30.03.2023, prípadne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/38/2022 zo dňa 13.04.2023, prípadne v odvolacom konaní na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/14/2021 zo dňa 09.06.2021, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutia odvolacích súdov nie sú pre odvolací súd rozhodnutiami vyššej súdnej autority, keď odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol východiská, ktoré ho viedli k ním vysloveným (odlišným) právnym záverom.
18. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania, žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP tak vo výroku I., ako aj vo výroku II., ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 386 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný (rozsudok súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalobcu odvolací súd v celom rozsahu potvrdil), a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)