Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoCsp-59-2020.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173, adresa pre doručovanie: Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpený JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 7.002,06 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4. júna 2020 sp. zn. 20Csp/723/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4. júna 2020 č. k. 20 Csp/723/2019-150 vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 515,60 € s príslušenstvom zastavil, výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.145,91 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.145,91 € od 13.04.2019 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 80 €, splatných vždy k 27. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,54 % proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 7.002,06 € s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere zo dňa 28.10.2015.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver medzi stranami sporu dňa 28.10.2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 8.200 € a žalovaný sa zaviazal úver splácať po 179,56 € mesačne v 96 splátkach. V zmysle zmluvy ročná úroková sadzba predstavovala 21,61 %, RPMN predstavovala 24,1 % pri priemernej hodnote RPMN 10,07 % a odplata predstavovala 21,61 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný titulom úverovej zmluvy zaplatiť, predstavovala 17.237,76 €. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý 96 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená mesiac po poskytnutí úveru a splatnosť ďalších splátok už bola určená na 15. deň v kalendárnom mesiaci, vrátane poslednej splátky. Do podania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu
6.538,49 € a po podaní žaloby ešte sumu 515,60 €. Dňom 28.3.2019 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný a uplatnil si zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania.
4. Právne posudzoval vec podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 53 ods. 6, ods. 9, § 54a, § 100, § 101, § 103, § 565, § 3 a § 39 OZ, § 1, § 2 písm. a/, b/,d/, § 21 zákona 129/2010 Z.z. v spojení s § 1 ods. 1,4 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.
5. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje zákon 129/2010 Z.z. pre jej platnosť. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti. Aplikujúc závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 dospel k záveru, že zmluva dostatočne určitým spôsobom vymedzuje termín konečnej splatnosti úveru, ktorým je 15. december 2022. Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 28.10.2014 (správne 28.10.2015), v ktorej bola dohodnutá výška splátok sumou 159,56 € (správne 179,56 €), uvedený je počet 96 splátok a určený je aj dátum splatnosti prvej splátky (prvá splátka splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru), doba trvania zmluvy je tak 96 mesiacov (8 rokov) a posledná splátka splatná do 15. dňa v poslednom mesiaci, teda termín konečnej splatnosti je 15.12.2022 (správne 15.10.2023 - poznámka odvolacieho súdu). Konštatoval teda, že zmluva má náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. (správne § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 28.10.2015).
6. Súd sa ďalej zaoberal výškou odplaty, ktorú stotožnil s RPMN a táto podľa zmluvy predstavovala 24,10 % ročne. Vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2015, zverejnených na stránke Ministerstva financií SR, RPMN pre úvery splatné nad 5 rokov do 10 rokov predstavovala 10,97 %. Keďže výška RPMN nesmela prevýšiť dvojnásobok sumy 10,97 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 nar. vl. 87/1995 Z.z., t.j. 21,94 % a dojednaná výška odplaty predstavovala 24,10 %, odplata presahovala maximálne prípustnú odplatu, v dôsledku čoho dohoda o dojednanej odplate je neplatná podľa § 53 ods. 6 OZ a spôsobuje bezúročnosť úveru.
7. Za preukázané vzal dodržanie zákonom predpísaných podmienok pre mimoriadne zosplatnenie úveru žalobcom v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Žalobca vyzval žalovaného dňa 28.1.2019 na úhradu dlžnej sumy a zároveň ho upovedomil, že pokiaľ tak neurobí, má možnosť zosplatniť dlh. Aj keď v tejto výzve bola uvedená splatnosť ihneď namiesto 15 dní, fakticky úver zosplatnil až 28.3.2019, a teda uvedenú lehotu dodržal.
8. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 8.200 €, z ktorého uhradil pred podaním žaloby 6.538,49 € a po podaní žaloby 515,60 €, pričom úver je bezúročný, považoval žalobu za dôvodnú v časti zaplatenia 1.145,91 € (8.200 - 6.538,49 - 515,60) a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
9. V zmysle ust. § 517 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 1.145,91 € vo výške 5 % ročne od 13.4.2019 do zaplatenia.
10. Žalovanému povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 65 € mesačne vzhľadom na jeho sociálnu situáciu.
11. O späťvzatí žaloby, čo do sumy 515,60 €, súd rozhodol podľa ust. § 144, § 145 a § 146 CSP tak, že konanie v tejto časti zastavil.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a keďže v spore bol celkovo úspešný žalovaný v rozsahu 52,54 %, priznal mu v tomto rozsahu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
13. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku IV. o nároku na náhradu trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.340,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.980,33 € od 13.4.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 80 €, splatných vždy k 27. dňu kalendárneho
mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania proti žalovanému. Konštatoval, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, že dojednaná výška odplaty úveru predstavovala 24,10 % a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak uzavrel, že výška odplaty je v rozpore s § 53 ods. 6 OZ. Právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny v tom, že stotožnil pojmy RPMN, výška odplaty a maximálna výška odplaty, pričom definície týchto pojmov nie sú totožné. Poukázal na to, že definícia RPMN je obsiahnutá v ust. § 19 zákona 129/2010 Z.z. s tým, že táto sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Výška odplaty je stanovená v § 1 ods. 2 a 3 nar. vl. 87/1995 Z.z., pričom odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Odplatu podľa ods. 1 tvoria plnenia vyjadrené za a/ v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako 1 rok sa prepočíta na obdobie 1 roka. Maximálna výška odplaty je stanovená v § 1 ods. 4 v spojení s § 1a nar. vl. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého na účely ustanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu. Ak nie je ďalej ustanovené inak, odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN. V súlade s vymedzením vyššie uvedených pojmov žalobca do úverovej zmluvy uviedol RPMN pre daný úver vo výške 24,10 % a výšku odplaty pre daný úver vo výške 21,61 %. Súd správne stanovil maximálnu výšku odplaty pre daný úverový produkt vo výške 21,94 %. Odplata v zmysle zmluvy vo výške 21,61 % teda neprevyšuje maximálnu výšku odplaty určenú súdom vo výške 21,94 % a konštatovanie súdu o tom, že odplata v úverovej zmluve je 24,10 %, je nesprávnym skutkovým zistením. Keďže dojednaná odplata je 21,61 %, a nie 24,10 %, táto je dojednaná v súlade s ust. § 53 ods. 6 OZ a úverová zmluva preto nie je bezúročná. Zo všetkých týchto dôvodov žiadal priznať celú žalobou uplatnenú sumu.
14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že aj keď okresný súd nesprávne vyhodnotil najvyššiu prípustnú výšku odplaty, žalovaný považuje rozhodnutie súdu za správne, pretože zmluva obsahuje nesprávny údaj o odplate, ktorý je totožný s úrokovou sadzbou. Podľa názoru žalovaného v danom prípade by údaj o odplate mal byť totožný s údajom o RPMN, a teda odplata by mala byť vo výške 24,10 % ročne. Zotrval na svojom tvrdení, že zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a jednoznačne dátum prvej mesačnej splátky a rovnako neobsahuje ani náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z., pretože aj keď obsahuje úrokovú sadzbu, neobsahuje podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Rovnako v zmluve je síce uvedená RPMN, avšak nie sú v nej uvedené predpoklady na jej výpočet. Chýba tak aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Aj z týchto dôvodov je úver bezúročný a bez poplatkov.
15. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
17. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania. Výroky I. a II. nadobudli právoplatnosť, keďže voči týmto výrokom strany sporu odvolanie nepodali, a preto tieto výroky nadobudli právoplatnosť.
18. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. júna 2021 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 1. júna 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
20. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, pričom vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, tieto dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že odplata v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.10.2015, prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov požadovať, z ktorého dôvodu je v tejto časti zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (t.j. v časti dojednania odplaty za poskytnutie úveru, ktorá predstavuje 9.037,76 €).
27. Aj keď zákonodarca v ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v znení účinnom do 22.12.2015) určoval ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere úrokovú sadzbu, odplatu podľa osobitných predpisov (odkaz na § 53 ods. 6 OZ a § 1 a § 1a nar. vl. SR 87/1995 Z.z.) a ročnú percentuálnu mieru nákladov, teda tieto tri pojmy navzájom nestotožňoval, resp. nestotožňoval odplatu a RPMN, vychádzajúc z definície pojmu odplaty v zmysle § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. a definície pojmu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 2 zákona 129/2010 Z.z. písm. i/ a g/, ide o navzájom sa prekrývajúce sa veličiny.
28. Pojem odplaty pre účely zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj pre účely § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je vymedzený v § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. tak, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladov, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
29. Odplata podľa ods. 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa ods. 3 za rok (§ 1 ods. 2 cit. nar. vl.).
30. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a cit. nar. vl. sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 cit. nar. vl.).
31. Zároveň nariadenie vlády stanovuje aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá v zmysle § 1a cit. nar. vl. pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak.
32. Vymedzenie RPMN je obsiahnuté v § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. tak, že ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
33. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu výšku odplaty najlepšie vyjadruje RPMN, zahrňujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a teda nie ročná úroková sadzba, ako to prezentuje žalobca počas celého konania, a to vzhľadom na to, že do odplaty nie sú zahrnuté len úroky, ale aj rôzne poplatky.
35. Pre lepšiu zrozumiteľnosť odvolací súd konštatuje, že v prípade uvedených troch pojmov - RPMN, úrok, odplata, ide o navzájom sa prelínajúce veličiny, z ktorých RPMN (v prejednávanej veci 24,10 %) predstavuje odplatu (RPMN = odplata) a zároveň v sebe zahŕňa aj zmluvný úrok (ktorý v prejednávanej veci predstavuje 21,61 %).
36. Odplatu teda nemožno stotožňovať s výškou ročnej úrokovej sadzby a správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď výšku celkovej odplaty odvíjal od výšky RPMN, ktorá v zmysle zmluvy predstavovala 24,10 % a po zistení, že táto presahuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre daný typ úveru (21,94 %) správne uzavrel, že dojednaná odplata je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, a preto neplatná podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok iba na vrátenie istiny úveru vo výške 8.200 €.
37. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi iba sumu 1.145,91 €, ktorá predstavuje nedoplatok na istine (istina 8.200 €, úhrady 6.538,49 € a 515,60 €) s úrokom z omeškania a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
38. Odvolací súd správnosť úvah súdu prvej inštancie, ktorý stotožnil pojem odplaty a RPMN zdôvodňuje nielen poukazom na obsah pojmov odplata a RPMN, ako tieto vyplývajú z § 2 písm. i/ a g/ zákona 129/2010 Z.z. a § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z., ale poukazuje aj na znenie § 11 ods. 1 písm. g/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 23.12.2015, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (odkaz na § 53 ods. 6 OZ a § 1 a § 1a nar. vl. 87/1995 Z.z.).
39. Z uvedeného vyplýva, že cieľom zákonodarcu je, aby najvyššia prípustná výška odplaty v zmysle § 1 ods. 4 v spojení s § 1a nar. vl. 87/1995 Z.z., t. j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, bola naplnená v prípade RPMN daného úveru.
40. Následne od 1.5.2018 odplata už nie je ani osobitnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Z.z.
41. Z hľadiska posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty je tak rozhodujúca výška RPMN daného úveru, ktorú súd porovnáva s najvyššou prípustnou výškou odplaty podľa § 1a nar. vl. 87/1995 Z.z. tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).