Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : Mestské kultúrno-športové stredisko, príspevková organizácia, so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO : 35 994 061, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640 proti žalovanému : H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX O. A. P., podnikajúci pod obchodným menom H. O., X. P. F. H. XXXX/X, XXX XX O. A. P., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, o zaplatenie 3.759,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.759,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 06.09.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy vo výške 5.653,89 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 31.12.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 15.09.2007 zmluvu o nájme nebytových priestorov. Na základe hrubého porušenia ustanovení predmetnej zmluvy, a to opakovaného meškania žalovaného s platením nájomného, bola predmetná zmluva vypovedaná zo strany žalobcu a žalovaný bol vyzvaný na úhradu svojich záväzkov z titulu nezaplateného nájomného vo výške 5.653,89 eur upomienkami zo dňa 22.9.2010, 22.10.2010 a 10.07.2013, žalovaný na tieto výzvy nereagoval. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy: zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.09.2007 s dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 18.12.2008, upomienky č. 1, 2, 3, výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2013 a výpis zo živnostenského registra žalovaného.

2. Podaním zo dňa 06.02.2015 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny o zaplatenie sumy 500,-eur, nakoľko dňa 30.06.2014 zaznamenal žalobca od žalovaného úhradu tejto sumy. Súd o tomto dispozitívnym procesnom návrhu žalobcu rozhodol uznesením č.k. -105 zo dňa 07.04.2015 a to tak, že súd konanie zastavuje v časti prevyšujúcej nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 5.153,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 252,14 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 500,-eur od 01.07.2012 do 30.06.2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 765,01 eur od 01.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.128,21 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.128,21 eur od 01.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.128,21 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 752.14 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.08.2015 podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha voči žalobcovi zaplatenia sumy 33.193,32 eur, ktorá predstavuje zhodnotenie predmetu nájmu. Žalovaný sa vyjadril, že týmto si voči žalobcovi ním uplatnený nárok započítava svojou pohľadávkou vo výške 33.193,32 eur a domáha sa tak voči žalobcovi zaplatenia sumy 28.040,03 eur s príslušenstvom. Uviedol, že počas trvania nájmu so súhlasom žalobcu vykonal rozsiahlu rekonštrukciu predmetu nájmu. Vzhľadom na to, že sa žalobca ako prenajímateľ v nájomnej zmluve nezaviazal uhradiť nájomcovi, teda žalovanému náklady spojené s rekonštrukciou, požaduje od žalobcu úhradu sumy 33.193,92 eur, ktorá predstavuje zhodnotenie predmetu nájmu. Na základe toho s poukazom na úpravu žalovaný započítava na žalobcom uplatnený nárok svoju pohľadávku 33.193,92 eur a v časti, v ktorej táto prevyšuje žalobcom uplatnenú pohľadávku, uplatňuje vzájomný návrh, v rámci ktorého navrhuje žalobcu zaviazať na zaplatenie sumy 28.040,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 28.040,03 eur od 31.08.2015 až do zaplatenia. V priebehu ďalšieho konania poukázal žalovaný na zmluvu o kúpe podniku uzatvorenú medzi Y. F. ako predávajúcim a kupujúcim H. O. zo dňa 13.09.2007, na základe ktorej nadobudol predmet prevodu tak, ako je vymedzený v článku II. písomného vyhotovenia tejto zmluvy a vo vzťahu k tejto zmluve zdôrazňoval, že už i predchádzajúci nájomca predmetného nebytového priestoru p. Y. F.E. vykonávala v tomto nebytovom priestore rekonštrukčné a stavebné úpravy, ktoré boli odsúhlasené žalobcom. Súhlas na realizáciu stavebných úprav a rekonštrukčných prác bol udelený za čas trvania nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným i samotnému žalovanému zo strany štatutárneho orgánu žalobcu, tento súhlas bol udelený ústne.

4. Podaním zo dňa 09.02.2016 žalovaný predložil doklad zo dňa 16.08.2013 o úhrade sumy 210,-eur od platiteľa sestry X. O., doklad zo dňa 16.08.2013 o úhrade sumy 40,-eur od platiteľa sestry H. Q., doklad o úhrade sumy 500,-eur zo dňa 30.06.2014.

5. Podaním zo dňa 10.02.2016 sa žalobca vyjadril, že žalovaný v priebehu konania predkladal viaceré listiny, medzi ktorými bol aj vklad zo dňa 16.08.2013 na sumu 210,-eur, uvedené na doklade X. O., tento bol zaúčtovaný pod účtovnou triedou neidentifikovateľné, z uvedeného potvrdenia nebolo zrejmé, že platba sa mala započítať na dlžné nájomné žalovaného. V podaní zo dňa 03.03.2016 sa žalobca vyjadril ku vkladu na sumu 40,-eur zo dňa 16.08.2013, platba poukázaná na účet žalobcu, ako majiteľ účtu H. Q. s tým, že s touto osobou nie je žalobca v žiadnom vzťahu, finančné prostriedky boli zaslané bez bližšej špecifikácie.

6. Podaním zo dňa 26.04.2016 sa žalobca vyjadril, že dňa 15.09.2007 uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, kde bolo určené štvrťročné nájomné vo výške 33.084,-Sk, mesačne suma 11.028,-Sk, t.j. 366,06 eur mesačne. Dňa 18.12.2008 bol k zmluve uzatvorený dodatok č. 1, kde bolo dohodnuté mesačné nájomné vo výške 376,07 eur a splatnosť nájomného bola zmenená na mesačnú. Počas nájomného vzťahu však žalovaný uhrádzal nájomné v nepravidelných splátkach a v rôznych výškach, dokonca počas konania sa preukázalo, že niektoré splátky nájomného za neho uhrádzali iné osoby, čo nebolo v tom čase možné započítať na jeho účet. Žalobca poukázal na jednotlivé roky trvania nájomného vzťahu s tým, že žalovanému vznikol za rok 2012 nedoplatok vo výške 1.501,28 eur, na začiatku roka 2013 mal žalovaný dlžné nájomné za rok 2012 vo výške 1.501,28 eur a predpísané nájomné na rok 2013 vo výške 3.008,56 eur (8 x 376,07 eur), počas roka 2013 uhradil iba dve splátky spolu vo výške 250,-eur (dňa 16.08.2013). Jeho dlžné nájomné za rok 2013 bolo vo výške 4.509,84 eur (1.501,28 eur + 3.008,56 eur), z uvedenej sumy uhradil 250,-eur, žalovanému vznikol nedoplatok za rok 2013 vo výške 4.259,84 eur. K ukončeniu nájomnej zmluvy mal žalovaný nedoplatok na nájomnom vo výške 4.259,84 eur. Dňa 30.06.2014 uhradil žalovaný splátku nájomného vo výške 500,-eur. Od 01.07.2014 bol záväzok žalovaného vo výške 3.759,84 eur. Vo zvyšku pôvodne uplatneného nároku zobral žalobca žalobu späť. Vzhľadom k veľkému počtu nepravidelných splátok žalovaného, a taktiež ku skutočnosti, že žalovaný označil niektoré variabilným symbolom a niektoré nie, žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od ukončenia nájomného vzťahu a iba z istiny, ktorá nebola žalovaným uhradená. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.759,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 11.10.2016 sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že žalobca trvá na uplatnení práva na zaplatenie sumy 3.759,84 eur

spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia. Na tomto pojednávaní súd skonštatoval, že podanie zo dňa 26.04.2016 v znení vyjadrenia sa právneho zástupcu žalobcu na tomto pojednávaní hodnotí ako dispozitívny úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby učinené žalobcom po začatí konania v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 3.759,84 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia (o ktorom bolo rozhodnuté v rozsudku zo dňa 11.10.2016).

7. Okresný súd Žilina vo veci samej pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. -342 zo dňa 11.10.2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.08.2017 a to tak, že vylučuje na samostatné konanie vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 28.040,03 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.040,03 eur od 31.08.2015 do zaplatenia a na zaplatenie náhrady trov konania o vzájomnom návrhu žalovaného (I. výrok), zastavuje konanie v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 3.759,84 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 až do zaplatenia (II. výrok), žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.759,84 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (III. výrok), žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,80 % (IV. výrok). Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.

8. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. zo dňa 18.04.2018 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -342 zo dňa 11.10.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. -385 zo dňa 02.08.2017 - vo výrokoch I., ktorým okresný súd vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 28.040,03 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.040,03 eur od 31.08.2015 do zaplatenia a na zaplatenie náhrady trov konania o vzájomnom návrhu žalovaného, - vo výroku III., ktorým je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.759,84 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, - vo výroku IV., ktorým žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,80 % zrušil a v tejto zrušenej časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že primárne je potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom okresného súdu vo výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.759,84 eur spolu s príslušenstvom, nebola žalovaným rozporovaná, keďže predstavovala žalobcom uplatňované právo na zaplatenie nájomného za prenajatý nebytový priestor, ktoré právo žalobcu vyplývalo z uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.09.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Podstatným v sporovej veci bola obrana žalovaného voči uplatnenému žalobnému nároku, ktorý pôvodne bol žalobou žalobcu vymedzený na sumu 5.653,89 eur s príslušenstvom ako pohľadávka z titulu nájomného na základe uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Vo vzťahu k tejto pohľadávke žalobcu uskutočnil žalovaný podaním zo dňa 31.08.2015 vzájomný návrh, keď mal za to, že na jeho strane v súlade s ust. je existujúca pohľadávka voči žalobcovi a to vo výške 33.193,92 eur, ktorá prestavuje zhodnotenie predmetu nájmu. Postup okresného súdu s vyhodnotením tohto vzájomného návrhu krajský súd nemohol považovať za správny, a to jeho rozdelením na započítací prejav žalovaného ako obranu žalovaného a časť uplatnenej vzájomnej žaloby žalovaným ako vzájomný návrh, ktorého časť, a to o zaplatenie 28.040,03 eur bola vylúčená na samostatné konanie. Vzájomným návrhom žalovaného bola žalovaným tvrdená pohľadávka o zaplatenie sumy vo výške 33.193,92 eur, a preto táto ako celok mala byť vylúčená na samostatné konanie. Ak pohľadávka žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie 3.759,84 eur spolu s príslušenstvom bola nesporná, oproti tomu vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 33.193,92 eur bol sporný, keď táto suma, ktorá mala predstavovať zhodnotenie predmetu nájmu, bola žalobcom, čo do základu, aj výšky rozporovaná, teda celý vzájomný návrh žalovaného mal byť vylúčený na samostatné konanie. Pokiaľ okresný súd posudzoval vzájomný návrh v časti o zaplatenie 5.153,89 eur ako procesnú obranu žalovaného, jeho hmotno-právnu námietku, kompenzačnú námietku s vyhodnotením ako nedôvodnú, tak túto posudzoval v štádiu, keď predmetom súdneho konania zostala už len pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 3.759,84 eur, čo nebolo v súlade so zmyslom a účelom takejto hmotno-právnej námietky, kompenzačnej námietky, pretože tá má smerovať voči uplatnenému právu žalobcu, ktorým uplatneným právom žalobcu bola už len suma 3.759,84 eur. Okresný súd po

vrátení spisu bude postupovať tak, že vzájomný návrh uplatnený žalovaným celý vylúči na samostatné konanie.

9. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. -531 zo dňa 24.10.2019 dovolanie odmietol s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

10. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, súd uznesením č.k. -551 zo dňa 23.04.2020 vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáha proti žalobcovi zaplatenia sumy 33.193,92 eur s príslušenstvom na samostatné konanie (konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ).

11. Na základe uvedeného tak predmetom sporu zostala žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 3.759,84 eur s príslušenstvom.

12. Žalobca sa podaním zo dňa 20.04.2020 na výzvu súdu vyjadril, že v odôvodnení uznesenia odvolací súd v bode 13. odôvodnenia jednoznačne potvrdil, že primárne je potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté vo výroku III. zrušeného rozsudku zaplatiť žalobcovi 3.759,84 s príslušenstvom nebola žalovaným rozporovaná, preto je nesporné, že na základe vykonaného dokazovania dospel odvolací súd ku zhodným zisteniam. Žalobca navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.759,84 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.10.2020, na ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich právni zástupcovia. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, žalovanú pohľadávku považujú za nespornú, pretože samotný žalovaný túto nerozporoval, snažil sa túto pohľadávku započítať oproti svojej tvrdenej pohľadávke. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že zmluvu o nájme nebytových priestorov považujú za neplatnú, je v rozpore so , poukázali na predložené zásady hospodárenia zo dňa 09.09.2008 spolu s dodatkom č. 1 a 2, podľa týchto zásad pri prenájme nehnuteľností nad 5 rokov, musí byť prenájom nehnuteľného majetku schválený mestským zastupiteľstvom. Navrhli predložiť zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta platné a účinné v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pojednávanie tak bolo odročené za účelom vyžiadania týchto zásad.

14. Dňa 08.10.2020 boli zo strany právneho zástupcu žalobcu predložené listiny : výpis z uznesenia č. X/XXXX zo dňa 30.09.1996, zriaďovacia listina žalobcu zo dňa 16.07.2002 spolu s výpisom z uznesenia č. X/XXXX, štatút žalobcu zo dňa 01.08.2002, zásady hospodárenia s majetkom mesta a majetkom štátu zo dňa 19.12.1991, uznesenie č. XX/XXXX, č. XX/XXXX.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.08.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril, že zotrvávajú na žalobe v celom rozsahu s tým, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 3.759,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia. Žalobca zároveň žiada, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože pokiaľ aj dochádzalo ku čiastočnému späťvzatiu žaloby v dôsledku čiastočných úhrad žalovaného z titulu ním plateného nájomného, tak tieto skutočnosti boli preukázané až po začatí súdneho konania, kedy žalovaný dokladoval, že za neho platil niekto iný a táto platba nebola identifikovaná ako platba za žalovaného, ako platba za žalovaného bola identifikovaná, preukázaná až v súdnom konaní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že suma vo výške 3.759,84 eur vzhľadom ku doteraz vykonanému dokazovaniu bola označená aj krajským súdom v uznesení zo dňa 18.04.2018, že pohľadávka je nesporná a žalovaným nebola do tohto času rozporovaná. Uviedol, že štatút, zásady hospodárenia mesta tieto na dôvodnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému v podstate nič nezmenili. Je nesporné, že žalobca je subjektom s vedením mestom O. A. P. za účelom aj správy nehnuteľnosti, v ktorej žalovaný mal nájomný vzťah a ktorý nájom nezaplatil. V prípade, že by mala byť nájomná zmluva označená za neplatnú, tak potom nárok žalobcu treba posudzovať podľa zásad bezdôvodného obohatenia a žalovaná suma zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré sa za obdobné nebytové priestory, v tomto prípade

aj samotným žalobcom platili. Čo sa týka investícii do zhodnotenia nehnuteľnosti, táto skutočnosť preukázaná nebola, v tomto konaní sa to ani posudzovať nemá, pretože tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu považujú za nedôvodnú a zmluvu o nájme nebytových priestorov za neplatnú. Predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov je v rozpore so o majetku obcí. V zmysle tohto zákona je obec povinná zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudla a tento by mal slúžiť na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti, takáto povinnosť sa neuplatní v prípade rozhodnutia obecného zastupiteľstva o zmene účelového určenia majetku.

16. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

17. Podľa článku 6 ods. 1 , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

18. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

20. Podľa prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania

23. Podľa , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

24. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

25. Podľa a o nájme a podnájme nebytových priestorov : (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

27. Podľa (platného a účinného v čas uzatvorenia zmluvy o nájme nebytových priestorov), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

28. Podľa o majetku obcí (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

29. Podľa o majetku obcí, obec je povinná zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudla podľa a a ktorý ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec slúži na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti.

30. Podľa o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe : a) právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov (pozn. odkaz napr. na o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, o sociálnej pomoci), b) zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona, c) zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.

31. Podľa o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe a) právnických osôb v oblasti zdravotníctva, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov, b) zriaďovateľa zdravotníckych zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto zdravotníckych zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.

32. Podľa o majetku obcí, obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu (ďalej len ""). Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

33. Podľa ) a o majetku obcí, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce, c) postup prenechávania majetku do užívania.

34. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § a : (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (ide o ust. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení v čase omeškania), podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

37. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

38. Po posúdení uplatnenej žaloby súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom (ako prenajímateľom) a žalovaným (ako ) bol založený záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.09.2007 v znení dodatku č. 1. Právna

úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov je síce zaradená do a to v ust. , ktorý však odkazuje na úpravu obsiahnutú v osobitnom právnom predpise a tým je Tam, kde zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje špeciálnu úpravu, platia všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.07.1997, sp. zn. ). Vzťah obidvoch predpisov je vzťahom všeobecného právneho predpisu, ktorými sú ustanovenia a osobitného právneho predpisu vo vzťahu k nemu, ktorým je o nájme a podnájme nebytových priestorov. Uzavretím zmluvy o nájme nebytového priestoru vznikajú pre prenajímateľa a pre práva a povinnosti, ktoré sú vzájomnej povahy. Osobitná právna úprava nájmu nebytových priestorov a zmluvy o nájme v ust. a nasl. o nájme a podnájme nebytových priestorov (na ktorú v ust. odkazuje všeobecný predpis a to ) je založená na princípe odplatnosti. V konkrétnom prípade ide o právo žalobcu ako prenajímateľa na zaplatenie nájomného dohodnutého medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v zmluve o nájme nebytových priestorov.

39. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov s dojednaným predmetom nájmu v čl. I zmluvy : 1/ P. O. A. P. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti T. O. v k.ú. O. A. P. súp. č. XXX na ul. D., postavenej na parcele č. KN XXX/X. 2/ Prenajímateľ je na základe štatútu Mestského kultúrneho športového strediska v Kysuckom Novom Meste uvedenej nehnuteľnosti a má právo prenajímať nebytové priestory nachádzajúce sa v uvedenej nehnuteľnosti. 3/ Prenajímateľ prenecháva nájomcovi na dočasné užívanie nebytové priestory - miestnosť č. XX o výmere XX m2, spoločné priestory XX,X m2 za účelom zariadenia reštaurácie. Výška nájmu bola dojednaná v článku II zmluvy, pričom dodatkom č. 1 zo dňa 18.12.2008 sa zmenil článok II zmluvy tak, že je povinný platiť za nájom nebytových priestorov a služby spojené s jeho užívaním sumu vo výške 376,07 eur mesačne a to podľa splátkového cenníka (vždy do 10 dňa v mesiaci). Podľa článku V bod 1 zmluvy, zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 16.09.2007 na dobu neurčitú. Žalovaný uvedené skutočnosti nepoprel, nerozporoval. Uvedené skutkové okolnosti boli tak nesporné, pričom zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal.

40. Zo strany žalobcu ako prenajímateľa bola daná žalovanému ako nájomcovi výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov a to výpoveďou zo dňa 15.08.2013, v ktorej žalobca poukázal na ust. čl. V bod 3 zmluvy (dôvody ukončenia zmluvy - opakované meškanie s platením nájomného), zánik zmluvy ku dňu 31.08.2013.

41. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému (po dvoch dispozitívnych procesných návrhoch žalobcu - čiastočných späťvzatiach, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté) nezaplatené nájomné za prenajatý nebytový priestor vo výške 3.759,84 eur s príslušenstvom.

42. Procesná obrana žalovaného spočívala v podstate v dvoch bodoch, jednak v uplatnení jeho vzájomnej žaloby a to podaním zo dňa 31.08.2015, keď žalobca má za to, že na jeho strane v súlade s ust. je existujúca pohľadávka voči žalobcovi, ktorá predstavuje zhodnotenie predmetu nájmu. Tým, že žalovaný svoju tvrdenú pohľadávku kompenzoval s pohľadávkou, ktorá tvorí predmet tohto sporu, učinil tým nespornou samotnú uplatnenú pohľadávku žalobcu (v tom čase pohľadávka žalobcu vo výške 5.153,89 eur, po čiastočnom späťvzatí vo výške 3.759,84 eur), voči ktorej kompenzoval. Žalovaný navrhol započítať túto svoju tvrdenú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Teda z uvedeného vyplýva, že žalovaný týmto započítacím prejavom nerozporoval pohľadávku žalobcu, nerozporoval ju čo do jej základu, ani výšky (nesporná výška dlžného nájomného). Súd poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 18.04.2018, v ktorom odvolací súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 3.759,84 eur s príslušenstvom nebola žalovaným rozporovaná, keďže predstavovala žalobcom uplatnené právo na zaplatenie nájomného za prenajatý nebytový priestor, ktoré právo žalobcu vyplýva z uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.09.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako .

43. V ďalšom bode procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že namietal neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.09.2007 v znení dodatku č. 1, jej rozpor so o majetku obcí. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že mestské zastupiteľstvo v Kysuckom Novom Meste svojím uznesením č. X/XXXX zriadilo príspevkovú organizáciu s názvom : Mestské kultúrno - športové stredisko, so sídlom Dom kultúry, ul. Litovelská 871, Kysucké Nové Mesto tak, ako vyplýva zo zriaďovacej listiny zo dňa 16.07.2002. Mestské zastupiteľstvo v Kysuckom Novom

Meste v zmysle schválenej zriaďovacej listiny vydalo dňa 01.08.2002 štatút, v ktorom podľa článku I tohto štatútu : Mestské kultúrno - športové stredisko je príspevková organizácia mesta Kysucké Nové Mesto, je kultúrno - spoločenské a športové zariadenie, ktoré spravuje majetok mesta Kysucké Nové Mesto. Podľa článku VII bod 3 písm. a) štatútu, Mestskému kultúrno - športovému stredisku sa zverujú do správy tieto objekty : a) T. O. Q. O. A. P.. Podľa článku VII bod 4 štatútu, priestory spravovaných objektov môže Mestské kultúrno - športové stredisko prenajímať iným organizáciám, inštitúciám, politickým stranám a hnutiam, fyzickým osobám, podľa príslušných predpisov, ktoré upravuje vzájomná dohoda, resp. iné platné právne predpisy o prenajímaní nebytových priestorov a o zmluvných cenách. Podľa zásad hospodárenia s majetkom mesta a majetkom štátu zo dňa 19.12.1991 (platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o nájme nebytových priestorov, tieto zásady boli zrušené zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 09.09.2008). Podľa § 1 týchto zásad hospodárenia, mesto Kysucké Nové Mesto je právnická osoba, ktorá za podmienok stanovených v týchto zásadách samostatne hospodári s vlastným majetkom a majetkom štátu prenechaným mestu. V mene mesta sú oprávnení konať mestské zastupiteľstvo ako kolektívny orgán a primátor. Podľa § 2 týchto zásad, majetkom mesta sú : a) veci, ktoré prešli z majetku SR, ku ktorým patrilo právo hospodárenia Mestskému národnému výboru v KNM a ONV v Čadci ku dňu 24.11.1990, b) veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ku ktorým prešlo podľa zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na mesto, c) veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej správy, d) historické radnice, e) nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia X. a bývalému ONV v Čadci, f) majetkom mesta sú i súvisiace majetkové práva, g) veci a majetkové práva nadobudnuté podľa Hospodárskeho zákonníka, a iných osobitných predpisov. Podľa bodu 1 a 2 týchto zásad (správa majetku mestskými podnikmi a organizáciami), mesto môže zveriť svoj majetok do správy mestským podnikom, ktoré založilo alebo zriadilo. Obdobne prechádzajú na organizácie i súvisiace majetkové práva a záväzky. Pod správou mestského majetku sa rozumie oprávnenie majetok držať, užívať, brať úžitky, nakladať s ním v súlade so zákonom č. 138/10991 Zb., týmito zásadami a štatútom, mesta. Súd má preukázané, že žalobca je príspevková organizácia mesta, žalobca je oprávnený spravovať majetok mesta, ktorý mu bol zverený do správy. Objekty, nehnuteľnosti, ktoré žalobcovi boli zverené do správy má právo prenajímať iným fyzickým, právnickým osobám. Žalobcovi bol zverený do správy aj T. O. Q. O. A. P. (ktorého vlastníkom je mesto Kysucké Nové Mesto). Podľa zásad hospodárenia s majetkom mesta a majetkom štátu zo dňa 19.12.1991 a štatútu zo dňa 01.08.2002 bol žalobca oprávnený prenajímať nehnuteľnosť - T. O.H. Q. O. A. P. (priestory v tejto nehnuteľnosti), ktorú mal v správe iným osobám a ktorá nehnuteľnosť bola aj predmetom zmluvy nájme nebytových priestorov zo dňa 15.09.2007. S poukazom na tieto listiny nebol potrebný na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov súhlas, schválenie mestského zastupiteľstva, resp. podpis primátora (súd na okraj poznamenáva, že uvedené sa vyžadovalo, ak išlo o prenájom nehnuteľného majetku na dobu nájmu nad päť rokov a to až pri uzatváraní zmlúv podľa zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta zo dňa 09.09.2008).

44. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany namietal neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.09.2007 (nájom za účelom zriadenia reštaurácie) pre jej rozpor so o majetku obcí a to konkrétne s poukazom na ust. a účelové určenie majetku, ktorý by mal slúžiť na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti, súd uvedenú námietku, procesnú obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú, neopodstatnenú a to z uvedených dôvodov : Podľa ust. cit. zákona, obec je povinná zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudla podľa a a ktorý ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec slúži na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. Súd poukazuje na to, že nemal žiadnym spôsobom preukázané, že majetok vo vlastnícke mesta, ktorý bol daný do správy žalobcovi slúžil na uvedené účely. Pričom podľa cit. ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok a to musí ísť o majetok obce (mesta), ktorý nadobudla podľa a c cit. zákona a ktorý zároveň tento majetok ku dňu prechodu na obec slúžil na výchovno- vzdelávací proces v oblasti vzdelávania, výchovy a na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti. Z predložených listinných dôkazov súd nemal preukázané, že tento majetok, nehnuteľnosť

- T. O. Q. O. A. P. slúžil ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na mesto - na dané účely, na výchovno-vzdelávací proces, resp. na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti. Súd nemal preukázané, že ide o majetok, ktorý malo mesto nadobudnúť z majetku Slovenskej republiky

podľa § 2b ods. 1, resp. 2c cit. zákona. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ide o takýto majetok a takéto účelové určenie majetku, uvedené žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.

45. S poukazom na uvedené súd teda dospel k záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako zo dňa 15.09.2007 v znení dodatku, bola platne dojednaná. Zmluva bola ukončená ku dňu 31.08.2013. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na nezaplatené nájomné za prenajatý nebytový priestor vo výške 3.759,84 eur z titulu tohto platne uzatvoreného zmluvného vzťahu. Uplatnená pohľadávka žalobcu predstavovala nezaplatené nájomné za rok 2012 vo výške 1.501,28 eur a nezaplatené nájomné za rok 2013 (január až august) vo výške 3.008,56 eur, po čiastočných úhradách (v sume 500,-eur dňa 30.06.2014 a v sume 250,-eur dňa 16.08.2013), výška uplatneného dlžného nájomného tak predstavovala sumu 3.759,84 eur. Uvedenú špecifikáciu pohľadávky učinil žalobca po zohľadnení zrealizovaných úhrad zo strany žalovaného tak, ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 26.04.2016 a jeho príloh, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 11.10.2016 (súd poukazuje na to, že podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.04.2016 spolu s prílohami bolo doručované žalovanému a tento k obsahu tohto podania nevzniesol žiadne konkrétne námietky, neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia). Pohľadávku žalobcu súd považoval za nespornú (ako bolo uvedené aj v bode 42. odôvodnenia), keďže žalovaný svoju tvrdenú pohľadávku kompenzoval s pohľadávkou žalobcu, ktorá bola predmetom konania. Súd zároveň poznamenáva, že za irelevantnú považoval aj námietku žalovaného o neprimeranosti výšky nájomného vznesenú právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 02.10.2020. V zmluve o nájme nebytových priestorov v znení dodatku si zmluvné strany dojednali zmluvné podmienky, dohodli sa na výške nájomného, súhlasili s obsahom zmluvy, dodatku, na znak čoho ich podpísali. Žalovaný sa dovtedy nevyjadroval k samotnej výške nájomného. Dokonca aj sám žalovaný sa vyjadril, potvrdil, že aj iní nájomcovia platili takého nájomné.

46. Na základe vykonaného dokazovania má súd tak za preukázané, že žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil, neuhradil riadne a včas dohodnuté nájomné za rok 2012 a za rok 2013 (za mesiace január až august) spolu vo výške 3.759,84 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku a preto súd žalobcovi priznal z titulu neuhradeného nájomného sumu 3.759,84 eur.

47. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Podľa dojednaných zmluvných podmienok v zmluve o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 bol žalovaný povinný platiť za nájom nebytových priestorov a služby spojené s jeho užívaním mesačne sumu 376,07 eur do 10 dňa v mesiaci. Pokiaľ žalovaný nezaplatil mesačné nájomné v tomto dojednanom čase, s každým nezaplateným mesačným nájmom sa dostal do omeškania 11 dňom príslušného kalendárneho mesiaca, ale keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 4.259,84 eur až od 01.09.2013 do 30.06.2014 (dlžné nájomné ku dňu ukončeniu zmluvného vzťahu predstavovalo výšku 4.259,84 eur, dňa 30.06.2014 žalovaný uhradil sumu 500,-eur) a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.759,84 eur (z dlžnej sumy nezaplateného nájomného) až od 01.07.2014 do zaplatenia, súd teda priznal žalobcovi okrem sumy 3.759,84 eur, s poukazom na ust. aj uplatnené úroky z omeškania v súlade s ust. a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

48. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa a : (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

50. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd poukazuje na to, že žalobca sa pôvodne domáhal žalobou zaplatenia sumy 5.653,89 eur s príslušenstvom. Týmto rozhodnutím bola žalobcovi priznaná suma vo výške 3.759,84 eur s príslušenstvom. Súd v priebehu tohto konania, konanie čiastočne zastavil

a to uznesením č.k. -105 zo dňa 07.04.2015 a to v časti prevyšujúcej nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 5.153,89 eur s príslušenstvom z dôvodu úhrady sumy 500,-eur zo strany žalovaného dňa 30.06.2014, teda po podaní žaloby na súd, procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania bolo na strane žalovaného. Čo sa týka čiastočného zastavenia konania týkajúcej sa úhrady vo výške 250,-eur zo dňa 16.08.2013 (vklad v sume 210,-eur a v sume 40,-eur) súd má za to, že aj v tejto časti konania je procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania na strane žalovaného, hoci úhrada bola uskutočnená pred podaním žaloby a to z nasledovných dôvodov: žalovaný až v priebehu konania a to podaním zo dňa 09.02.2016 predložil súdu doklad zo dňa 16.08.2013 o úhrade sumy 210,- eur od platiteľa sestry X. O., doklad zo dňa 16.08.2013 o úhrade sumy 40,-eur od platiteľa sestry H. Q.. Žalobca sa vyjadril, že žalovaný v priebehu konania predkladal viaceré listiny, medzi ktorými bol aj vklad zo dňa 16.08.2013 na sumu 210,-eur, uvedené na doklade X. O., tento bol zaúčtovaný pod účtovnou triedou neidentifikovateľné, z uvedeného potvrdenia nebolo zrejmé, že platba sa mala započítať na dlžné nájomné žalovaného. Čo sa týka vkladu na sumu 40,-eur zo dňa 16.08.2013, platba poukázaná na účet žalobcu, ako majiteľ účtu H. Q. s tým, že s touto osobou nebol žalobca v žiadnom vzťahu, finančné prostriedky boli zaslané bez bližšej špecifikácie. Súd poukazuje na to, že tieto platby boli zaslané na účet žalobcu nie zo strany žalovaného, ale zo strany jeho príbuzných (pričom podľa zmluvy mal platiť nájomné žalovaný a nie jeho rodinní príslušníci), avšak tieto platby boli bez bližšej špecifikácie, bez konkrétne určeného účelu platby, z tohto dôvodu, ako aj žalobca uviedol, nebolo možné tieto platby bližšie identifikovať, priradiť ich (nebolo na dokladoch uvedené, že platba je vykonaná za žalovaného, na zaplatenie dlžného nájomného za žalovaného, teda, že ide o plnenie žalovaného pre žalobcu). Súd poukazuje na to, že na strane žalovaného vystupuje fyzická osoba so statusom podnikateľa, u podnikateľoch sa predpokladá určitá obozretnosť, vedomosti, znalosti pri uzatváraní zmluvných vzťahov a pri plnení svojich zmluvných záväzkov. Teda je povinnosťou toho, kto má záväzky, plniť si záväzky a aj riadne označiť a identifikovať platbu. Ďalej, čo sa týka zastavenie konania vo zvyšnej časti, tam je procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania na strane žalobcu (v podaní zo dňa 26.04.2016 sa žalobca vyjadril, že vo zvyšku uplatneného nároku berie žalobu späť). Pôvodne sa žalobca teda domáhal zaplatenia sumy 5.653,89 eur s príslušenstvom, týmto rozhodnutím bola priznaná žalobcovi suma 3.759,84 eur s príslušenstvom (rozdiel predstavuje sumu 1.894,05 eur - v časti sumy 500,-eur a 250,-eur bolo procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania, ako už bolo uvedené, na strane žalovaného a vo zvyšku, čo sa týka sumy 1.144,05 eur je procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania na strane žalobcu, v tejto časti späťvzatie žaloby žalobca bližšie nezdôvodnil). S poukazom na uvedené je úspech žalobcu a žalovaného čiastočný. Súd teda na jednej strane vyčíslil priznanú sumu 3.759,84 eur spolu s priznanými úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku plus k tomu pripočítal sumu 500,-eur a 250,-eur z dôvodov ako bolo uvedené a na druhej strane pôvodne uplatnenú sumu v žalobe vo výške 5.653,89 eur s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo predstavuje podiel 7.079,92 eur : 10.540,24 eur. Úspech žalobcu predstavuje 67% a úspech žalovaného 33%, čistý úspech žalobcu predstavuje 34%. S poukazom na uvedené teda nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% ako požadoval žalobca. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález ÚS SR sp. zn. , k uvedenému súd uvádza, že uvedený nález ÚS SR poukazuje na účelnosť vynaložených trov konania (predmetom tam posudzovaného prípadu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Podľa tohto nálezu, pokiaľ ide o rozhodovanie o konkrétnej výške priznaného nároku na náhradu trov konania, tak aj v prípade v spore suverénne (100 %) úspešného účastníka konania mu automaticky nemusí byť priznaná celá výška ním uplatneného nároku na náhradu trov konania v sume 100 % tejto ním uplatnenej náhrady, pretože aj v tomto prípade je všeobecný súd oprávnený priznať tomuto účastníkovi iba účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie alebo bránenie práva. Z uvedeného teda vyplýva, že percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku (v bode 20 odôvodnenia ÚS SR uviedol, že rozhodovanie o „nároku“ na náhradu trov konania, všeobecný súd musí u jednotlivých účastníkov konania zohľadňovať pomer ich úspechu na prejednávanej veci, t.j. na predmete konania, ktorý pomer úspechu vyjadruje všeobecný súd percentuálne. Keď všeobecný súd prizná niektorému z účastníkov konania napríklad 100 % nároku na náhradu trov konania, znamená to iba to, že tento účastník konania mal absolútny (suverénny) úspech v spore, neznamená to však, že pri rozhodovaní o konkrétnej „výške“, resp. sume priznaného nároku na náhradu trov konania, mu budú bez ďalšieho priznané všetky ním uplatnené, resp. vyčíslené trovy konania v sume 100 %. Percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku).

Súd teda aj v danom spore zohľadňoval pomer úspechu, neúspechu strán sporu (t.j. v akej časti bolo procesné zavinenie na zastavení časti konania na strane žalobcu a v akej časti na strane žalovaného). Súd teda žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.