Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/77/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: A. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX L. U. G., D. D. O. G. A. L., E. G. D. A. XXXX/X, XXX XX L. U. G., B.: XX XXX XXX, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Mestské kultúrno- športové stredisko, so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 35 994 061, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. sa žalovaný domáhal voči žalobcovi žalobou podanou na súde dňa 06.09.2013 zaplatenia sumy 5.653,89 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 31.12.2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili dňa 15.09.2007 Zmluvu o nájme nebytových priestorov /ďalej aj len „Zmluva“/. Na základe výpovede Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.08.2013 danej žalobcom s odkazom a článok V. bod 3 Zmluvy Zmluva o nájme nebytových priestorov zanikla ku dňu 31.08.2013. Žalovaný vyzval žalobcu na úhradu záväzkov titulom nezaplateného nájomného vo výške 5.653,89 eur, ktoré žalobca neuhradil. Na základe dispozitívnych úkonov žalovaného došlo k čiastočnému zastaveniu konania a predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.759,84 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 4.259,84 eur od 01.09.2013 do 30.06.2014 a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.759,84 eur od 01.07.2014 do zaplatenia. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.08.2021 č.k. -737, ktorým žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. značka zo dňa 16.2.2022.

2. Vzájomnou žalobou podanou v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , doručenou súdu dňa 31.08.2015 žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 33.193,92 eur s príslušenstvom. Poukázal na ustanovenie a uviedol, že počas trvania nájmu so súhlasom prenajímateľa vykonal rozsiahlu rekonštrukciu predmetu nájmu. Nakoľko žalovaný ako prenajímateľ sa v Zmluve nezaviazal na úhradu nákladov spojených s touto rekonštrukciou, požaduje od žalovaného úhradu sumy 33.193,92 eur, ktorá predstavuje zhodnotenie

predmetu nájmu. Predmet nájmu nebol spôsobilý na prevádzku reštaurácie, za účelom zriadenia ktorej bol žalobcovi prenechaný. Po skončení nájmu zostal predmet nájmu v stave spôsobilom na prevádzkovanie reštaurácie, pričom jeho pôvodný stav takéto užívanie bez rozsiahlej rekonštrukcie vôbec neumožňoval. Žalobca voči pohľadávke žalovaného titulom neuhradeného nájomného započítal pohľadávku vo výške 33.193,92 eur a zároveň žiadal, aby súd žalobu žalovaného v konaní vedenom pod sp.zn. zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 28.040,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 31.08.2015 do zaplatenia a trovy konania.

3. Uznesením z 23. apríla 2020 č.k. -551 súd vzájomnú žalobu žalobcu /v danom konaní v procesnom postavení žalovaného/ z 31.08.2015, ktorou sa domáha proti žalovanému /v danom konaní v procesnom postavení žalobcu/ zaplatenia sumy 33.193,92 eur s príslušenstvom, vylúčil na samostatné konanie. Vzájomná žaloba žalobcu uplatnená pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. bola ďalej vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. . V konaní už súd nebude ďalej označovať strany tohto sporu v ich pôvodnom procesnom postavení, v akom vystupovali v konaní vedenom pod sp.zn. , ani vo vzťahu k podaniu žalobcu z 31.08.2015 označenom ako vzájomný návrh /č.l. 2 spisu/ používať pojem vzájomná žaloba.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 03.06.2020 označil za nepravdivé tvrdenia žalobcu, že žalobca počas trvania nájmu so súhlasom prenajímateľa vykonal rozsiahlu rekonštrukciu predmetu nájmu. Poukázal na článok IV. bod 3 a 5 Zmluvy a uviedol, že počas trvania nájomného vzťahu nikdy nedal žiaden písomný ani ústny súhlas na údajné stavebné, resp. rekonštrukčné práce údajne vykonané žalobcom. Poukázal na zápisnicu z pojednávania z 29.01.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , na ktorom sám žalobca uviedol, že nebol spísaný odovzdávací a preberací protokol pri začiatku nájmu na základe Zmluvy, ktorý by dokumentoval stav, v akom žalobca predmetný nebytový priestor prevzal. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní zároveň uviedol, že po dobu trvania nájomnej zmluvy neudeľoval súhlas ani neschvaľoval žiadne stavebné úpravy zo strany žalobcu. Žalobca v rámci nájomného vzťahu nerealizoval žiadne investície, v dôsledku ktorých by došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu. Pokiaľ aj nejaké investície tohto druhu vykonané boli, vykonala ich predchádzajúca nájomníčka K. D. ešte pred rokom 2007. Jej nárok by bol samostatným nárokom, z ktorého dôvodu žalovaný nárok žalobcu čo do obsahu a výšky neuznáva a vznáša voči nemu námietku premlčania.

5. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil zápisnicu o pojednávaní z 29.01.2016 v konaní . 35 a nasledujúce spisu.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 17.07.2020 zotrval na podanej žalobe. Vo veci navrhol vykonať dôkazy, a to výsluch žalobcu, aby presne vymedzil rozsah vykonávanej rekonštrukcie, pričom poukázal na to, že žalobca predložil projekty prenajatých priestorov pred realizáciou a po realizácii vykonanej rekonštrukcie a súbor fotografického materiálu, ktorý preukazuje realizáciu jednotlivých prác. Z týchto vyplývajú búracie práce viacerých malých miestností s vybudovaním dvoch veľkých miestností, sociálnych zariadení, klimatizácie a vetrania, nových otvorov a prístupov do budovy, znižovanie stropov, vybudovanie kuchyne a mnohých ďalších prác, ktoré bližšie popíše žalobca pri svojom výsluchu. Ďalej navrhol vo veci vykonať výsluch svedkyne K. D. k tej skutočnosti, že na žalobcu prevádzala zmluvou o predaji podniku predmetné priestory a všetky komodity súvisiace s reštauračným podnikaním a zároveň sa môže vyjadriť k rozsahu rekonštrukčných prác, výške vložených finančných prostriedkov a z toho vyplývajúcej pohľadávky svedkyne voči žalovanému. Taktiež navrhol výsluch svedkov D. E.L. a D. I. k otázke, aké práce na predmete prenájmu vykonávali pre žalobcu. Z výpovedí svedkov a žalobcu tak bude ustálený stav, v akom sa predmet nájmu nachádzal pred a po rekonštrukcii a na základe tejto skutočnosti a fotografickej dokumentácie by následne znalec mohol určiť zhodnotenie predmetu nájmu. Žalobca navrhuje vykonať znalecké dokazovanie prostredníctvom súdu, nakoľko žalovaný odmietol žalobcovi sprístupniť predmet nájmu. Za zhodnotenie možno pritom označiť iba to, o čo sa hodnota nájmu vykonaním rekonštrukčných, prípadne stavebných prác zvýšila v porovnaní so stavom k momentu prevzatia predmetu do nájmu ku dňu skončenia nájmu. Zhodnotenie predmetu nájmu je možné objektivizovať výlučne znaleckým posudkom.

7. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil žiadosť o sprístupnenie priestorov domu kultúry adresovanú žalovanému 16.07.2015 - č.l. 64 spisu.

8. Nadväzujúce písomné vyjadrenie žalovaného z 27.10.2010 - č.l. 76 spisu bolo totožné ako skoršie písomné vyjadrenie žalovaného z 03.06.2020 - č.l. 21 spisu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení z 15.12.2020 poukázal na to, že po podaní vzájomnej žaloby v konaní vedenom pod sp.zn. preukazoval súhlas žalovaného s vykonaním rekonštrukčných prác v danom konaní. Súhlas prenajímateľa daný žalobcovi počas trvania nájomného vzťahu potvrdil D. E., ktorého súčasne navrhuje v konaní vypočuť ako svedka, v čestnom prehlásené. Zároveň na preukázanie súhlasu prenajímateľa navrhol vypočuť svedkov D. I. a K. D.. Zotrval na tvrdeniach o súhlase žalovaného s rekonštrukčnými prácami na predmete nájmu, o rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác a zhodnotení predmetu nájmu. Zároveň zotrval na dôkazných návrhoch, naposledy uvedených v podaní zo 17.07.2020. Osobitne poukázal žalobca na ním produkované tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania na pojednávaní konanom vo veci vedenej pod sp.zn. dňa 29.01.2016, na ktorom navrhol výsluch svedkov G. D., G. D., G. R., D. O., C. R. a G. T., a to ohľadne rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác po dobu trvania nájmu a udelenia súhlasu prenajímateľa s ich vykonaním. Pri vykonávaní rekonštrukčných prác bol zástupca žalovaného pravidelne prítomný, preto podľa žalobcu nemôže účinne popierať udelenie súhlasu s ich vykonaním. Na základe vykonania dokazovania ohľadom rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác bude následne možné znalcom určiť sumu zhodnotenia predmetu nájmu, zaplatenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 25.03.2021 zotrval na svojich skorších vyjadreniach vo veci. Uviedol, že všetky stavebné, resp. rekonštrukčné práce na predmete nájmu vykonala predchádzajúca nájomníčka K. D.. Žalovaný vždy udeľoval súhlas na akékoľvek úpravy alebo iné zmeny predmetu nájmu písomne. Žalobca počas trvania nájomného vzťahu nikdy o žiaden súhlas na údajné stavebné, resp. rekonštrukčné práce údajne vykonané žalobcom nežiadal a takýto súhlas žalovaný žalobcovi počas trvania nájomného vzťahu nikdy nedal a to ústne, ani písomne.

11. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil žiadosť K. D.O. o prenájom nebytových priestorov z 09.02.2005 - č.l. 115 spisu, odpoveď žalovaného adresovanú K. D. na žiadosť o povolenie úprav z 11.02.2005 - č.l. 117 spisu, žiadosť K. D. na úpravu vonkajšej fasády z 09.08.2005 - č.l. 116 spisu, odpoveď žalovaného z 02.09.2005 - č.l. 118 spisu a žiadosť K. D. z 27.07.2006 na udelenie súhlasu s umiestnením prenosných plastových stolíkov pred prenajatými priestormi z 27.07.2006

- č.l. 114 spisu, z ktorých listín je podľa žalovaného zrejmé, že všetky investície do predmetu nájmu realizovala predchádzajúca nájomníčka. Žalovaný taktiež predložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú s K. D. dňa 01.12.2005 - č.l. 112 spisu, v ktorej poukázal na článok II. bod 6, v zmysle ktorého nájomca je povinný platiť nájomné od začiatku mesiaca, v ktorom oficiálne otvorí reštauráciu, najneskôr však od 01.07.2006. Do oficiálneho otvorenia sa nájomné odpúšťa z dôvodu vykonávania stavebných prác a rekonštrukcie priestorov. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že všetky stavebné úpravy a rekonštrukcie vykonala K. D., aby predmet nájmu bol spôsobilý na prevádzku reštaurácie. Jej investície do predmetu nájmu boli zohľadnené v podobe odpustenia nájomného. Žalobcom navrhované výsluchy svedkov považoval žalovaný za nadbytočné a nehospodárne a zároveň vyslovil predpoklad o zaujatosti svedkov, nakoľko ide o osoby, ktoré pre žalobcu vykonávali alebo vykonávajú odplatnú činnosť. Zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu sp.zn. a priebehom konania v danej veci, pričom relevantné časti spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. sú súčasťou spisu na č.l. 130 a nasledujúce spisu.

13. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku považoval súd za relevantné vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 02.10.2015 /zápisnica - č.l. 131 a nasledujúce spisu/, ktorý uviedol, že od podpisu Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007 neeviduje žiaden udelený súhlas žalobcovi na zmeny úpravy tohto priestoru. Žalobca na predmetnom pojednávaní neodpovedal na otázku právneho zástupcu protistrany, v akom časovom období mal do nebytových priestorov realizovať investície, ani sa nevyjadril k otázke trvania Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 15.09.2007 do 31.08.2013, kedy mal nájomný vzťah zaniknúť na základe výpovede žalobcu.

14. Žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 13.09.2007 s predávajúcim K. D. Zmluvu o kúpe podniku / č.l. 135 a nasledujúce spisu/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným

prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu podniku „reštaurácia V. - K. D.“ podľa stavu, ktorý je zachytený v evidencii uvedeného podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Prevod podniku sa uskutočnil s účinnosťou ku dňu 16.09.2007. Súčasťou spisového materiálu je Zápisnica o prevzatí majetku podniku z 13.09.2007

- č.l. 137 spisu.

15. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2016 žalobca predložil fotodokumentáciu reštaurácie /č.l. 141 spisu/, ktorá podľa jeho vyjadrenia má dokumentovať stav tejto reštaurácie zodpovedajúci tomu, čo vybudoval v reštaurácii on, pričom ide o fotodokumentáciu vyhotovenú v rokoch 2010 a 2011. Uviedol, že súhlas žalovaného na vykonanie rekonštrukčných prác predmetného nebytového priestoru bol daný ústne. Štatutárny zástupca žalovaného následne uviedol, že za čas trvania nájomnej zmluvy medzi stranami žalovaný neudeľoval žalobcovi súhlas na žiadne rekonštrukčné práce, neschvaľoval žiadne stavebné úpravy, a to ústne ani písomne. Žalobcovi bolo odobrené len realizovanie toho, čo bolo potrebné na udržanie priestoru v prevádzkyschopnom stave. Napríklad pokiaľ došlo ku zašpineniu stien, tak ich mal žalobca vybieliť a podobne. Žalobca zotrvával na tom, že práce boli realizované s vedomím štatutárneho zástupcu žalovaného C. Č., ktorý tam bol častokrát prítomný. Vo veci navrhol vypočuť svedkov K. D., Miroslava Putoríka a G. D. k tej skutočnosti, že v nebytovom priestore rekonštrukčné práce realizoval, v akom druhu a v akom rozsahu. Rekonštruoval napríklad schody, ktoré vedú do prevádzky, zobrazené na tretej fotografii v prvom stĺpci predloženej fotodokumentácie. Zotrval na tom, že rekonštrukčné práce vykonával, pán Č. ich videl a nezakázal mu to. Z toho dovodzuje, že súhlas mu bol udelený. Tvrdil teda, že súhlas na rekonštrukciu nebytového priestoru mal, čo uviedol aj vo vzťahu ku schodom do priestoru. Schody do objektu opravoval G. T. so svojím kamarátom. Na konkretizáciu toho, čo v nebytovom priestore zrealizoval uviedol, že sňal koberec v návštevnej miestnosti a vyrovnával podlahu, pretože bola krivá, vydláždil podlahu v kuchyni, opravil okná, natrel ich, inštaloval do reštaurácie tanečný parket, časť vzduchotechniky, najmä vykurovacie telesá, vykonal omietky v sklade, opravil okná v návštevnej miestnosti a v kuchyni, viackrát opravoval upchaté odpady z kuchyne nachádzajúce sa pod reštauráciou za súčinnosti vozidla označovaného ako krtko, opravil odpad v kuchyni a pod kuchyňou. Na preukázanie realizácie takto vymedzených prác navrhol vo veci vypočuť svedkov G. D., G. D., G. R., D. O., C. R. a G. T.. Ide pritom o osoby, ktoré reálne predmetné práce vykonávali. Na otázku, či pri preberaní nebytového priestoru pri nástupe žalobcu do nájmu na základe Zmluvy bol spísaný nejaký odovzdávací a preberací protokol medzi zmluvnými stranami, ktorý by dokumentoval stav, v akom žalobca nebytových priestor prevzal, žalobca uviedol, že takýto doklad spísaný nebol. Ďalej poukázal na správanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ktorý mu vytváral likvidačné podmienky pre podnikanie. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že z výpočtu prác, ktoré mal žalobca zrealizovať uskutočneného na pojednávaní, sa nemožno dopracovať ku sume, ktorú uplatňuje voči žalovanému. Zotrval na tom, že po celú dobu trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom období vykonával funkciu štatutárneho zástupcu žalovaného, žalovaný neudelil žalobcovi súhlas ani neschválil realizáciu žiadnych rekonštrukčných ani stavebných prác v nebytovom priestore. Je pritom potrebné rozlišovať medzi rekonštrukčnými prácami a opravami predmetu nájmu.

16. Súčasťou oboznámených listín boli opakované žiadosti žalobcu adresované žalovanému na sprístupnenie priestorov N. L. za účelom ich obhliadky znalcom /žiadosť zo 16.07.2015 - č.l. 139 spisu, žiadosť z 18.05.2016 - č.l. 163 spisu, žiadosť zo 4.10.2016 - č.l. 182 spisu/.

17. V konaní vedenom pod sp.zn. žalobca predložil čestné vyhlásenie D. E. z 24.05.2016

- č.l. 165 spisu, v ktorom menovaný čestne vyhlásil, že na objednanie žalobcu vykonával rôzne práce v budove N. L.A. H. L. U. G. v priestoroch reštaurácie V. V. A.. Práce vykonával od roku 2007, aj v neskorších obdobiach aj s inými pracovníkmi, keď podnik prevádzkoval žalobca. Konkrétne vykonával rekonštrukciu okien, pokladanie dlažieb, obkladov, omietok, vyspravenie stien stropu po elektrických rozvodoch klimatizácie, práce pri inštalovaní klimatizácie, opravy nefunkčných odpadov z budovy, schodiská a rôzne podobné práce. Potvrdil, že práce boli robené so súhlasom riaditeľa p. Č., ktorý býval prítomný, s pracovníkmi spolupracoval.

18. Ďalej žalobca predložil potvrdenie R. - I. D. z 26.05.2016 - č.l. 166 spisu, v ktorom menovaný potvrdil, že na základe objednávky žalobcu v roku 2010 vykonal dodávku a trvalú inštaláciu parketovej podlahy v priestore reštaurácie V. v N. L. o ploche cca XX m2 v nadobúdacej cene 400,- eur. Podlaha nie je odnímateľná.

19. Ako ďalší listinný dôkaz v konaní žalobca predložil čestné vyhlásenie G. R. z 30.05.2016 - č.l. 169 spisu, v ktorom menovaný vyhlásil, že na objednávku žalobcu postupne od roku 2007 vykonával rôzne práce v reštaurácii V. V. A. v budove N. L. H. L. U. G.. Potvrdil, že riaditeľ kultúrneho strediska C. Č. udelil súhlas na vykonávanie týchto prác žalobcovi, čoho bol svedkom, ako aj toho, ako pán Č. prisľúbil poskytnutie kompenzácie za vykonané práce žalobcovi. Počas týchto prác bol pravidelne prítomný riaditeľ pán Č.. Tieto práce aj usmerňoval, sem tam poskytol pracovné veci. G. R. robil napríklad pokladanie dlažby, podláh, obkladov, rekonštrukciu okien, stien a podobne. Pri prácach bolo väčšinou prítomných viacej pracovníkov. Vykonával práce aj na elektrických zariadeniach, ako napríklad inštalácii klimatizačného zariadenia zabudovaného v reštaurácii.

20. Zo zápisníc z pojednávaní konaných vo veci dňa 12.04.2016 - č.l. 158 a nasledujúce spisu a 31.05.2016 - č.l. 172 a nasledujúce spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku v tejto veci.

21. V písomnom podaní z 08.10.2016 /č.l. 176 spisu/ žalobca opakovane navrhol nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania súdnym znalcom na určenie zhodnotenia nehnuteľnosti v dôsledku prác, ktoré vykonal sú súhlasom prenajímateľa počas trvania nájmu, a to s poukazom na predchádzajúce neúspešné pokusy o zabezpečenie tohto dôkazu mimo súdneho konania v dôsledku neposkytnutej súčinnosti zo strany žalovaného. Taktiež naďalej navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom svedkov k okolnostiam vykonaných prác na predmete nájmu a udelenému súhlasu na ich vykonanie. Konkrétne k návrhu na výsluch svedkyne K. D. uviedol, že menovaná ako predchádzajúci nájomca bola účastníkom a spolu so žalobcom aj iniciátorom niekoľkých rokovaní so žalovaným o výmene nájomcu a prechode podniku na žalobcu, kde bol žalobcovi prvýkrát udelený súhlas zo strany prenajímateľa ako novému nájomcovi na ďalšie práce súvisiace so zhodnotením predmetu nájmu. Žalovaný s výmenou nájomcu súhlasil a súčasťou dohody bol aj prechod práv na žalobcu z vykonania pôvodnej rekonštrukcie počas nájmu K. D., s čím žalovaný taktiež súhlasil. Podľa konkretizácie dôkazného návrhu na výsluch svedkyne K. D. z 10.10.2016 - č.l. 186 spisu žalobca uviedol, že menovaná svedkyňa má presnú vedomosť o tom, ktoré práce na zhodnotení predmetu nájmu boli vykonané počas trvania jej nájomného vzťahu a ktoré počas trvania nájomného vzťahu žalobcu.

22. Na č.l. 184 až 185 spisu je súčasťou spisového materiálu technická dokumentácia N. L., na ktorej farebne majú byť zvýraznené časti budovy dotknuté rekonštrukciou.

23. Na pojednávaní konanom vo veci sp.zn. dňa 11.10.2016 právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že žalobca počas nájomného vzťahu nerealizoval žiadne úkony, v dôsledku ktorých by došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu. Pokiaľ nejaké úkony tohto druhu boli vykonávané predchádzajúcou nájomníčkou K. D. a v prípade, že ich aj vykonával osobne sám žalobca, nešlo o úpravy, v dôsledku ktorých by vznikol nárok na zaplatenie zhodnotenia žalobcovi. Pokiaľ by takýto nárok vznikol K. D., išlo by o samostatný nárok so samostatným právnym osudom. Vo vzťahu k tvrdenému právu žalobcu na zaplatenie zhodnotenia predmetu nájmu v dôsledku úprav z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Poukázal na list žalobcu z 10.10.2014, v obsahu ktorého sám žalobca potvrdzuje, že investície do nebytového priestoru a úpravy v ňom boli realizované v predchádzajúcich nájomných vzťahoch, t.j. pani K. D.. Nájomný vzťah K. D. zanikol dohodou na základe jej žiadosti o ukončenie nájomného vzťahu. Ku dňu skončenia nájmu svoje záväzky voči žalovanému vysporiadala, pričom pokiaľ by K. D. ku dňu zániku nájomného vzťahu evidovala nejaké pohľadávky voči žalovanému, bola by ich v čase zániku nájmu v septembri 2007 vo vzťahu k žalovanému riadne uplatnila.

24. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní 11.10.2016 uviedol, že vzťahy s K. D. boli po skončení nájomného vzťahu vysporiadané v celom rozsahu, t.j. aj pokiaľ ide o prípadné nároky z titulu investícií do nebytového priestoru, K. D. boli dávané nejaké súhlasy na úpravu priestorov, ktoré sú písomne doložené.

25. Žalobca na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedol, že K. D. za trvania nájomného vzťahu vykonala v nebytových priestoroch investície za účelom ich sprevádzkovania ako reštaurácie, nakoľko priestory boli v takom stave, že tam reštauráciu nebolo možné prevádzkovať. Následne došlo k dohode, o ktorej pán Č. vedel a odsúhlasil, že investície a nároky z toho plynúce prejdú z K. D. na žalobcu. Za tým účelom bola spísaná zmluva. Aj za nájomného vzťahu žalobcu boli do nebytových priestorov vnášané investície a boli tam realizované úpravy. Žalobca pokračoval v tom, čo začala K. D.. Bola dohoda s pánom Č., že

hodnota investícií bude zohľadnená v nájomnom, čo sa však nestalo. Svedkovia G. R. a D. E. pritom môžu dosvedčiť, že žalobcovi bolo odsúhlasené realizovať stavebné úpravy v predmetnom priestore, že tieto boli realizované a v akom rozsahu. Pán Č. tam bol dennodenne prítomný a v prípade, že s činnosťou žalobcu nesúhlasil, mal ju zastaviť.

26. Z obsahu spisového materiálu sp.zn. sa súd ďalej oboznámil so Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 15.09.2007 v znení Dodatku č. 1 z 18.12.2008 /č.l. 249 a nasledujúce spisu/.

27. V písomnom vyjadrení z 26.02.2022 právny zástupca žalovaného okrem skutočností vyplývajúcich zo zápisníc z pojednávaní konaní vo veci sp.zn. dňa 29.01.2016 a 11.10.2016 poukázal aj na zápisnice z pojednávaní konaných dňa 02.10.2020 a 04.08.2021, kde žalobca, resp. jeho právny zástupca vzniesli námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, čo by vylučovalo uplatňovanie nároku z titulu vložených investícií.

28. Žalobca v písomnom vyjadrení z 31.01.2022 zotrval na všetkých doposiaľ uvádzaných tvrdeniach a navrhovaných dôkazoch.

29. Na pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na všetkých písomných aj ústnych prednesoch žalobcu v konaní do vylúčenia veci na samostatné konanie. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania uvádzal a toto učinil nesporným, že na predmete nájmu boli vykonané úpravy smerujúce k zmene podstaty predmetu nájmu, pričom tieto mali byť vykonané za trvania nájmu predchádzajúcej nájomníčky, poukázala na Zmluvu o kúpe podniku uzatvorenú medzi predchádzajúcou nájomníčkou a žalobcom. Uviedla, že sa jedná o právne nástupníctvo /kvázi univerzálnu sukcesiu/, kedy žalobca ako nadobúdateľ vstúpil do celého súboru práv a povinností pani D.Š. a prešli na neho všetky práva a záväzky, teda sa stal oprávneným a zaviazaným vo všetkých súkromno-právnych vzťahov K. D. ako prevodcu. Nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá 12. septembra 2007, bola pokračovaním nájmu pani D. a vzhľadom na časové súvislosti uzavretia Zmluvy o prevode podniku 13. septembra a uzatvorenia Nájomnej zmluvy so žalobcom 12. septembra, sa táto nájomná zmluva dá považovať a vnímať ako dodatok k pôvodnej nájomnej zmluve. Žalovaný súhlas s vykonávaním úprav vo vzťahu k pani D. potvrdil. Pokiaľ v nájomnej zmluve uzavretej s pani D. je konštatované odpustenie nájomného z dôvodu vykonávania stavebných prác do 01.07.2006, tak je zrejmé, že práce boli urobené práve z dôvodu, že predmet nájmu nebol spôsobilý na užívanie. Odpustenie nájmu nejakým spôsobom nezohľadňovalo, že úpravy na predmete nájmu boli vykonané. Ani z udeleného súhlasu žalovaného vo vzťahu k pani D. sa nedá vyvodiť, či a kedy a v akom rozsahu boli na základe nájomnej zmluvy uzavretej s pani D. v danom čase vykonané stavebné úpravy. Žalobca tvrdí, že tieto práce prebiehali kontinuálne, v určitom momente došlo k prevodu podniku medzi pani D. a žalobcom, na základe čoho žalobca ďalej pokračoval vo výkone stavebných úprav. Kontinuálne ako na žalobcu prešli všetky práva, prešiel na neho aj súhlas s vykonávanými stavebnými úpravami pôvodne udelený pani D.. Z odpovede žalovaného na udelenie súhlasu na vykonanie úprav pani D. z 11.02.2005 pritom nemožno ustáliť, aký typ stavebných úprav bol robený a na aký jej bol daný súhlas, v akom časovom rozsahu, ani v akom časovom období. Vo vzťahu k úpravám vykonávaným v čase, kedy prevzal podnik žalobca, poukázala na čestné vyhlásenia D. E. a D. I.. Námietku neplatnosti nájomnej zmluvy vznesenú žalobcom v pôvodnom konaní považovala v tomto štádiu konania za irelevantnú s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. , na základe ktorého možno konštatovať, že nájomná zmluva bola uzavretá platne a žalobcom uplatňovaný nárok je správne opieraný o ustanovenie . Výšku uplatneného nároku navrhla ustáliť znaleckým dokazovaním. Nakoľko žalovaný po skončení nájomného vzťahu nikdy nežiadal pani D., ani žalobcu o uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu, ako to predpokladala Zmluva, mala za to, že z uvedeného sa dá implicitne odvodzovať, že súhlas na vykonanie stavebných úprav udelil. Okrem ostatných dôkazných návrhov navrhovala vo veci vypočuť žalobcu na ňou uvádzané skutočnosti, najmä na podstatu investícií a s nimi súvisiaceho uplatneného nároku. K otázke udelenia súhlasu s vykonanými úpravami uviedla, že nakoľko došlo k prevodu podniku zo strany pani D. na žalobcu, ktorého prevodu sa aktívne zúčastňoval aj právny zástupca žalovaného, ktorý zmluvu o prevode podniku vypracoval a účastný tohto prevodu bol aj štatutárny zástupca žalovaného, tak mala za to, že tieto súhlasy naďalej platia, čiže osobitne už ďalšie písomné súhlasy vo vzťahu k žalobcovi vyhotovované zrejme neboli.

30. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.04.2022 rovnako poukázal a zotrval na skorších písomných vyjadreniach žalovaného vo veci vedenej pod sp.zn. , ako aj v tomto konaní. Zotrval na tom, že žalobca nevykonal stavebné úpravy, na základe ktorých by malo dôjsť k zhodnoteniu majetku žalovaného. Všetky stavebné úpravy na predmete nájmu, ktoré však nesmerovali k zhodnoteniu majetku, ale k tomu, aby pôvodná nájomníčka mohla v predmete nájmu vykonávať činnosť, za účelom výkonu ktorej si ho prenajala, boli vykonané pôvodnou nájomníčkou K. D. na základe nájomnej zmluvy, ktorá skončila 12.09.2007. K uvedenému dňu došlo medzi K. D. a žalovaným k vyúčtovaniu, z ktorého vyplynula povinnosť K. D. doplatiť žalovanému zameškané nájomné vo výške 27.570,- korún slovenských, ktorý záväzok K. D. splnila. Žalobca uzatvoril so žalovaným novú nájomnú zmluvu, ktorá začala plynúť 16.09.2007, pričom nešlo o žiadne pokračovanie pôvodného nájmu s K. D.. Tvrdenie žalobcu, že svoj nárok odvodzuje od uzatvorenej zmluvy o predaji podniku je novým tvrdením, ktoré vo vzájomnom návrhu z 31.08.2015 neuvádzal. Nikdy pritom nebolo špecifikované, aké pohľadávky boli prevedené zmluvou o predaji podniku z K. D. na žalobcu. Pokiaľ by aj nejaké pohľadávky z titulu investícií K. D. do predmetu nájmu boli predmetom prevodu, dňom 16.09.2007 začala žalobcovi plynúť premlčacia doba, a preto voči takémuto nároku, ktorý by mal vyplynúť zo zmluvy o predaji podniku, vznáša žalovaný námietku premlčania. Žalobca do predmetu nájmu neinvestoval, podľa ním uzatvorenej nájomnej zmluvy písomným súhlasom na investície do predmetu nájmu nedisponoval, pričom akékoľvek zmeny písomne uzavretej nájomnej zmluvy aj vrátane investícií by museli byť uzavreté písomne. Súhlas s investíciami tak nemožno realizovať konkludentne. Doposiaľ nebolo ani tvrdené, aké stavebné práce mali byť reálne vykonávané, ich ohodnotenie je viac menej šablónové, nemá oporu v skutkových tvrdeniach a nebolo preukázané, že by konkrétne práce vykonané boli a v akej hodnote a že by nimi malo dôjsť k zhodnoteniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Zmenu skutkových tvrdení žalobcu videl žalovaný v tom, že pokiaľ vo vzájomnom návrhu z 31.08.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 33.193,92 eur titulom jeho vlastnej investície, tak na pojednávaní opieral o svoj nárok o zmluvu o predaji podniku.

31. Podľa ustanovenia 13/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy /ďalej len /, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

32. Podľa ustanovenia , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

33. Podľa ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy /ďalej len /, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34. Podľa ustanovenia , zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

35. Podľa ustanovenia , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

36. Podľa ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy /ďalej len /, tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

37. Podľa ustanovenia ,

(1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

38. Podľa ustanovenia , (1) Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. (2) Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. (3) Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. (4) Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

39. Podľa ustanovenia Čl. 7 ods. 1 Základných princípov č. v znení neskorších predpisov /ďalej len /, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

40. Podľa ustanovenia Čl. 8 Základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

41. Podľa ustanovenia , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

42. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 33.193,92 eur s príslušenstvom s odkazom na ustanovenie upravujúce vzájomné vysporiadanie práv a povinností prenajímateľa a nájomcu po skončení nájmu v dôsledku zmien na predmete nájmu vykonaných počas trvania nájmu nájomcom. V rámci skutkového vymedzenia uplatneného nároku žalobca primárne uvádzal, že počas trvania nájmu so súhlasom prenajímateľa vykonal rekonštrukciu predmetu nájmu. Nakoľko prenajímateľ sa v nájomnej zmluve nezaviazal na úhradu nákladov, žalobca žiada zaplatenie zhodnotenia predmetu nájmu po skončení nájmu vo výške 33.193,92 eur. Uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky pritom žalobca vôbec neobjasnil, resp. v skutkovej rovine vôbec nevymedzil, ako dospel k žalovanej sume.

43. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalobca v postavení nájomcu a žalovaný v postavení prenajímateľa uzatvorili dňa 15.09.2007 Zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení Dodatku č. 1 z 18.12.2008 /č.l. 249 a nasledujúce spisu/. Pre úplnosť súd uvádza, že v úvode Zmluvy je uvedené, že je uzatvorená dňa 15.9.2007 a v závere je datovaná dňa 12.9.2007, čo však súd nepovažoval za relevantné pre posúdenie uplatneného nároku. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov, zároveň v otázkach týmto zákonom výslovne neupravených sa primerane aplikujú ustanovenia upravujúce nájomnú zmluvu / a nasledujúce / a vo všeobecný otázkach záväzkového práva sa záväzkovo-právny vzťah medzi stranami založený Zmluvou spravuje ustanoveniami / /.

44. Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.09.2007 súd posúdil ako zmluvu platnú, vychádzajúc aj z rozsudku Okresného súdu Žilina zo 04.08.2021

č.k. -737 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 16.02.2022 sp.zn. . Zároveň súd poznamenáva, že neplatná nájomná zmluva, ktorú skutočnosť žalobca v konaní vedenom pod sp.zn. namietal, by vylučovala žalobcom uplatnený nárok na tvrdenom skutkovom základe. Z obsahu písomnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.09.2007, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 249 a nasledujúce spisu vyplýva, že žalovaný v postavení prenajímateľa prenechal žalobcovi v postavení nájomcu na dočasné užívanie nebytové priestory označené ako miestnosť č. XX o výmere XX m2, E. D. XX,X m2 za účelom zriadenia reštaurácie. Zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 16.09.2007 na dobu neurčitú. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.09.2007, ako aj Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom K. D. k rovnakým nebytovým priestorom dňa 01.12.2005, pri zohľadnení nepopretej skutkovej okolnosti tvrdenej žalovaným, že nájomná zmluva uzatvorená s K. D. zanikla dohodou zmluvných strán dňa 12.09.2007 súd konštatuje, že nepovažuje za dôvodnú argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 01.04.2022, že Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.09.2007 je dodatkom k Zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 01.12.2005 medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom K. D.. Nájomný vzťah žalobcu k dotknutým nebytovým priestorom založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007 tak nepredstavuje kontinuálne pokračovanie zmluvného vzťahu, ktorý k dotknutým nebytovým priestorom mala K. D. na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej so žalovaným dňa 01.12.2005. Nemožno tak hovoriť o tom, že by išlo o jeden nájomný vzťah, ale o dva samostatné nájomné vzťahy dvoch rôznych subjektov /nájomcov/.

45. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že nájomný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007 bol ukončený výpoveďou prenajímateľa z 15.08.2013 podľa článku V. bod 3 Zmluvy s účinnosťou k 31.08.2013. Skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku odôvodňuje jeho posúdenie podľa ustanovenia štvrtá veta , v zmysle ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Uvedenému zodpovedá aj dojednanie v článku IV. ods. 8 Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007, v zmysle ktorého v prípade ukončenia nájmu sa nájomca zaväzuje odovzdať nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a na stavebné úpravy, pokiaľ boli schválené prenajímateľom, a to v lehote do 10 dní od ukončenia nájmu. Stavebné úpravy, resp. zmeny na veci v zmysle dojednania zmluvných strán v Zmluve tak predpokladali súhlas prenajímateľa. Vzhľadom na uvedené premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu podľa ustanovenia veta štvrtá by začala v súlade s ustanovením plynúť deň po skončení nájomného vzťahu 01.09.2013 a všeobecná štvorročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia by uplynula dňa 31.08.2017. Pokiaľ nárok žalobcu bol uplatnený vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. podaním z 31.08.2015, v rovnaký deň doručeným súdu, bolo tak v rámci plynúcej premlčacej doby a ku dňu uplatnenia tohto nároku nárok žalobcu nebol premlčaný. Námietku premlčania vznesenú žalovaným tak súd nepovažuje za dôvodnú.

46. Vo väzbe na procesnú obranu žalovaného sporné medzi stranami bolo, /i/ či žalobca počas trvania nájomného vzťahu realizoval na predmete nájmu investície, v dôsledku ktorých by došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu, ak áno, /ii/ či bol na zmeny na prenajatej veci daný súhlas prenajímateľa a taktiež sporná bola /iii/ výška prípadného zhodnotenia predmetu nájmu.

47. Základom každej žaloby v civilnom sporovom konaní je skutkové vymedzenie uplatneného nároku, tak ako to vyplýva z Článku 7 ods. 1 a Článku 8 Základných princípov , ako aj z ustanovenia . Povinnosť skutkovo vymedziť uplatnený nárok má žalobca, čím žalobca vymedzuje predmet a rámec konania pred súdom, ktorým je súd v civilnom sporovom konaní viazaný. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku zaťažuje primárne žalobcu, pričom povinnosť tvrdenia žalobca plní nielen výsluchom na pojednávaní, ale predovšetkým náležitým opísaním skutočností relevantných vo vzťahu k uplatnenému nároku v žalobe a v nadväzujúcich písomných vyjadreniach žalobcu podľa ustanovenia , a to aj pri zohľadnení zásady sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ustanovenia . Z hľadiska uplatneného nároku a procesnej obrany žalovaného povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť žalobcu sa vzťahovali na tri predpoklady

uplatneného nároku, ktoré aj boli v konaní vyhodnotené ako sporné, a to že /i/ počas trvania nájomného vzťahu realizoval konkrétne zmeny na prenajatej veci, po /ii/ že tieto zmeny vykonal so súhlasom prenajímateľa a po /iii/ k akému zhodnoteniu prenajatej veci v dôsledku vykonaných zmien došlo k momentu skončenia nájmu, pričom uvedené zvýšenie hodnoty prenajatej veci sa určuje k momentu skončenia nájomného vzťahu porovnaním hodnoty prenajatej veci, ktorú by mala, ak by k zmene nedošlo a hodnoty, ktorú má prenajatá vec v dôsledku vykonanej zmeny.

48. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobcom uplatneného nároku, a to realizácii konkrétnych zmien na prenajatej veci /v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007 predmetom nájmu bola miestnosť č. XX o výmere XX m2 a E. D. XX,X m2 nachádzajúce sa v N. L. v katastrálnom území L. U. G. súpisné č. XXX na ulici M., postavenej na parcele č. KN XXX/X/ počas trvania nájomného vzťahu v období od 15.09.2007 do 31.08.2013 žalobca primárne vo vzájomnej žalobe podanej v konaní sp.zn. z 31.08.2015 uvádzal, že počas trvania nájmu so súhlasom prenajímateľa vykonal rekonštrukciu predmetu nájmu, nakoľko predmet nájmu mu bol prenechaný za účelom zriadenia reštaurácie, nebol však spôsobilý na jej prevádzkovanie. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2015 vo veci pritom žalobca neodpovedal na otázku, v akom časovom období mal do predmetných nebytových priestorov realizovať investície. Tvrdenia žalobcu vo vzájomnej žalobe z 31.08.2015 sú v rozpore s jeho neskoršími tvrdeniami na pojednávaní dňa 11.10.2016, kedy uviedol, že investície v nebytových priestoroch vykonala za trvania nájomného vzťahu K. D. za účelom ich sprevádzkovania ako reštaurácie, pričom následne došlo k dohode, o ktorej žalovaný vedel a odsúhlasil ju, že investície a nároky prejdú z K. D. na žalobcu, za ktorým účelom bola spísaná zmluva. Existencia pohľadávky K. D. voči žalovanému titulom vyporiadania investícií vnesených do predmetu nájmu počas trvania Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným a K. D. dňa 01.12.2005 v konaní nebola preukázaná. Rovnako nebolo preukázané, že by takáto pohľadávka K. D. bola postúpená na žalobcu na základe uzatvorenej Zmluvy o kúpe podniku z 13.09.2007 v spojení so Zápisnicou o prevzatí majetku podniku z 13.09.2007 /č.l. 135 až 137 spisu/, z obsahu ktorej v článku II. vyplýva, že predmetom odovzdania a prevzatia sú traja označení zamestnanci, dve označené zmluvy s úradom práce a zásoby DHIM budú predmetom osobitného protokolu, ktorý v konaní predložený nebol.

49. Žalovaný v priebehu konania vedeného pod sp.zn. a následne aj vo vyjadreniach v konaní o prejednávanej veci popieral, že by žalobca počas trvania nájmu s jeho súhlasom vykonal rekonštrukciu predmetu nájmu, resp. investície do predmetu nájmu, v dôsledku ktorých by došlo k jeho zhodnoteniu. Uviedol, že investície vykonala predchádzajúca nájomníčka K. D. ešte pred rokom 2007 na základe písomných súhlasov žalobcu a uvedená skutočnosť bola zohľadnená už v Zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej s K. D. dňa 01.12.2005, kedy v zmysle článku II. ods. 6 nájomkyňa bola povinná platiť nájomné od začiatku mesiaca, v ktorom oficiálne otvorí reštauráciu, najneskôr však od 01.07.2006 s tým, že do oficiálneho otvorenia sa nájomné odpúšťa z dôvodu vykonávania stavebných prác a rekonštrukcie priestorov. V konaní pritom nebolo preukázané, že by zo strany K. D. v dotknutých nebytových priestoroch nedošlo k prevádzkovaniu reštaurácie, za účelom zriadenia ktorej si predmetné nebytové priestory od žalovaného prenajala, resp. že by už K. D.Š. nevykonala v predmetných nebytových priestoroch také stavebné práce a rekonštrukcie, ktoré by jej umožňovali začať s prevádzkovaním reštaurácie. Zároveň ako už bolo konštatované vyššie, neskôr na pojednávaní dňa 11.10.2016 žalobca uvádzal, že K. D. za trvania nájomného vzťahu vykonala v nebytových priestoroch investície za účelom ich sprevádzkovania ako reštaurácie.

50. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 29.01.2016 žalobca opísal práce, ktoré v nebytových priestoroch vykonával vo všeobecnej, popisnej rovine, pričom z popisu týchto prác nemožno jednoznačne ustáliť, ktoré práce predstavujú obvyklé udržiavanie prenajatých priestorov v zmysle článku IV. ods. 3 Zmluvy, ktoré práce predstavujú opravy, na ktoré je povinný prenajímateľ v zmysle článku IV. ods. 5 Zmluvy a ktoré práce by možno bolo možné považovať za stavebné úpravy predstavujúce zmeny na prenajatej veci. Vykonané práce ďalej majú vyplývať z fotodokumentácie predloženej žalobcom v konaní /č.l. 141 spisu/, ku ktorej žalobca v zápisnici z pojednávania dňa 29.01.2016 uviedol, že dokumentuje, čo vybudoval v reštaurácii, pričom je z obdobia rokov 2010 a 2011. Súd konštatuje, že v prípade uvedenej fotodokumentácie nejde o dôkaz spôsobilý preukázať rozsah zmien realizovaných žalobcom na predmete nájmu v čase trvania nájomného vzťahu. Vo vyjadrení zo 17.07.2020 ďalej žalobca navrhol vypočuť svedkov D. E. a D. I., z ktorých výpovedí má byť ustálený stav, v akom sa predmet nájmu nachádzal pred a po rekonštrukcii. Súd má za to, že svedecké výpovede menovaných osôb nie sú dôkaznými prostriedkami, ktoré by boli spôsobilé preukázať tvrdenú

skutočnosť. Súd poukazuje na to, že ani sám žalobca nie je schopný stav nebytových priestorov pred a po rekonštrukcii náležite skutkovo vymedziť, kedy realizované práce uvádza len vo všeobecnej popisnej rovine a príkladmo, a to aj s ohľadom na vyjadrenie samotného žalobcu na pojednávaní dňa 29.01.2016, že nebol spísaný odovzdávací a preberací protokol pri začiatku nájmu na základe Nájomnej zmluvy z 12.09.2007, ktorý by zdokumentoval stav, v akom žalobca nebytové priestory prevzal. Uvedené, t.j. že nejde o dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať, v akom stave sa predmet nájmu nachádzal pred a po rekonštrukcii, ani aké konkrétne zmeny na prenajatej veci žalobca vykonal, obdobne platí pre návrh na výsluch všetkých svedkov, ktorí predmetné práce mali pre žalobcu vykonávať. Pokiaľ žalobca navrhoval výsluch konkrétnych svedkov k prácam vykonávaným na predmete nájmu počas doby trvania nájmu, tak súd konštatuje, že výpoveďami svedkov, ktorí by sa vyjadrovali k prácam realizovaným od roku 2007 a neskôr, by nemohol byť bezpochyby preukázaný stav nebytových priestorov v čase uzavretia nájomnej zmluvy, vo vzťahu k hodnote ktorého by následne bolo možné určovať zhodnotenie predmetu nájmu ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy.

51. Navrhovaný svedok D. E. už v čestnom vyhlásení z 24.05.2016 /č.l. 165 spisu/ vykonávané práce opísal len všeobecne, popisne. Súd má za to, že jeho výpoveď by nepriniesla presnejšie informácie a neprispela k preukázaniu vykonávania konkrétnych zmien na prenajatej veci v takej špecifikácii/identifikácii, aby mohol byť predmetom znaleckého skúmania ich vplyv na hodnotu predmetu nájmu. Obdobne to platí aj ohľadne návrhu na výsluch šiestich svedkov predneseného žalobcom na pojednávaní v konaní dňa 29.01.2016. Zároveň to obdobne platí aj pre vyhodnotenie návrhu na výsluch svedka D. I., ktorý napísal potvrdenie z 26.05.2016 /č.l. 166 spisu/. Podľa jeho obsahu menovaný vykonal len dodávku a inštaláciu parketovej podlahy v roku 2010 o ploche cca XX m2. Pokiaľ by aj túto skutočnosť potvrdil vo svedeckej výpovedi, nepreukázalo by to konkrétny stav predmetu nájmu pred touto úpravou, ktorého zhodnotenie by mohlo byť predmetom znaleckého skúmania. Rozsah žalobcom tvrdených stavebných, resp. rekonštrukčných prác na predmete nájmu nepreukazuje ani čestné vyhlásenia G. R. /č.l. 169 spisu/. Súd má za to, že vzhľadom na značný odstup času od realizácie tvrdených, avšak náležite nešpecifikovaných zmien na prenajatej veci, by svedeckými výpoveďami navrhovaných svedkov nemohli byť zistené skutočnosti v takej kvalite, že by na ich základe bolo možné ustáliť stav predmetu nájmu v čase vzniku nájomnej zmluvy a následne v čase ukončenia nájomného vzťahu.

52. Pre konanie v prejednávanej veci neboli relevantné skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v písomnom vyjadrení zo 17.07.2020 vo vzťahu k navrhovanému výsluchu svedkyne K. D., ktorá by sa mala vyjadriť k rozsahu rekonštrukčných prác, výške vložených finančných prostriedkov a z toho vyplývajúcej pohľadávky svedkyne K. D. voči žalovanému, nakoľko takáto pohľadávka nebola predmetom konania v prejednávanej veci. V konaní bolo preukázané uzavretie Zmluvy o prevode podniku „A. V. - K. D.“ medzi K. D. a žalobcom 13.09.2007 s účinnosťou prevodu k 16.09.2007, ktorej obsah však o nájomnom vzťahu k dotknutým nebytovým priestorom nič nevypovedá. Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi K. D. a žalovaným 1.12.2005 a Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 15.9.2007 sú samostatnými právnymi úkonmi, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca vstúpil do práv a povinností K. D. z nájomnej zmluvy, ktorú mala k predmetným priestorom uzavretú so žalovaným, ale medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy dňa 15.09.2007. Žalovaný v konaní práve poukazoval na rekonštrukčné práce vykonávané K. D. v predmetných nebytových priestoroch, o čom aj predložil listinné dôkazné prostriedky /č.l. 112 a nasledujúce spisu/, z ktorých vyplývajú písomné žiadosti K. D. a písomné súhlasy žalovaného s vykonávaním úprav predmetu nájmu. Zároveň ako už bolo uvedené, z predloženej nájomnej zmluvy medzi K. D. a žalovaným vyplýva odpustenie nájomného z dôvodu vykonávania stavebných a rekonštrukčných prác, t.j. vyporiadanie žalovaného a predchádzajúcej nájomníčky. Žalobca od podania vzájomnej žaloby nebol spôsobilý poskytnúť konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne rozsahu a charakteru zmien na predmete nájmu realizovaných v priebehu trvania nájomného vzťahu, ktorý bol medzi ním a žalovaným založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007, t.j. presne kedy, kto, v akom rozsahu práce s konkrétnou stavebno-technickou špecifikáciou vykonával. Zároveň v priebehu konania tieto tvrdenia žalobca postupne modifikoval, kedy uvádzal, že časť investícií do predmetu nájmu mala byť realizovaná počas trvania nájomného vzťahu K. D. a časť počas trvania jeho nájomného vzťahu so žalovaným, avšak bez konkretizácie a presnej identifikácie vykonaných zmien na prenajatej veci. Zároveň na jednej strane v priebehu konania žalobca uvádzal, že súhlas zo strany žalovaného na zmeny na prenajatej veci spočívajúce v stavebných a rekonštrukčných prácach mu mal byť udelený ústne, resp. konkludentne, kedy štatutárny zástupca žalovaného mal byť

prítomný pri realizácii prác a voči týmto nenamietal. Zároveň však návrhu na vykonanie dokazovania z 08.10.2016 v konaní /č.l. 176 spisu/ uvádzal nové tvrdenia ohľadne udeleného súhlasu zo strany žalovaného, kedy tvrdil, že K. D. bola účastníkom rokovaní žalobcu a žalovaného o výmene nájomcu a prechode podniku, kde bol žalobcovi prvýkrát udelený súhlas zo strany prenajímateľa ako novému nájomcovi na ďalšie práce súvisiace so zhodnotením predmetu nájmu, ktoré však opätovne nešpecifikoval. Ani prípadný súhlas na zmeny na prenajatej veci udelený žalovaným K. D.Š. by bez ďalšieho nebolo možné považovať za súhlas udelený žalobcovi ako ďalšiemu nájomcovi. Pokiaľ v súvislosti s návrhom na výsluch K. D. /č.l. 186 spisu/ žalobca uvádzal, že menovaná má presnú vedomosť, ktoré práce na zhodnotení predmetu nájmu boli vykonané počas jej nájomného vzťahu a ktoré počas nájomného vzťahu žalobcu, tak súd uvádza, že túto vedomosť má, resp. má mať predovšetkým žalobca a je primárne súčasťou jeho povinnosti tvrdenia skutkovo vymedziť práce, ktoré mali viesť k zhodnoteniu predmetu nájmu počas trvania nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 15.09.2007. Pokiaľ nešlo o práce, ktoré pre žalobcu niekto vykonával bezodplatne, resp. takpovediac „bez papierov“, musí mať žalobca ako podnikateľský subjekt k dispozícii faktúry od dodávateľov prác, faktúry za materiál a podobne. Uvedené dokumenty by síce priamo neboli relevantné pre výšku uplatneného nároku žalobcu, ale mohli by byť spôsobilé nepriamo preukázať druh, charakter, čas vykonávania, prípadne stavebno-technickú špecifikáciu zmien na predmete nájmu, ktoré však žalobca bol primárne povinný skutkovo špecifikovať. Až v prípade náležitého splnenia povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu by bolo relevantné zaoberať sa dôkaznými návrhmi žalobcu, resp. na základe jeho návrhu vykonať výsluch navrhnutých svedkov. Zmyslom vykonávania dôkazov v civilnom sporovom konaní nie je vyhľadávať skutkové tvrdenia relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku, ale preukázať sporné skutkové tvrdenia strán sporu. Pri absencii skutkových tvrdení však nie je k čomu vykonávať dôkazy. Žalobca v tomto smere relevantné tvrdenia v priebehu konania neposkytol a stav predmetu nájmu v čase uzavretia nájomnej zmluvy a v čase ukončenia nájmu z hľadiska údajných realizovaných zmien súhlasným prejavom žalobcu a žalovaného zachytený nebol.

53. Ako už bolo konštatované, k modifikácii tvrdení žalobcu došlo v návrhu na vykonanie dokazovania z 08.10.2016 /č.l. 176 spisu/, kde okrem iného uviedol, že žalovaný súhlasil s výmenou nájomcu a súčasťou dohody bol aj prechod práv na žalobcu z vykonanej pôvodnej rekonštrukcie počas nájmu K. D.. Ide tu o odlišné skutkové vymedzenie zmien na predmete nájmu a nároku žalobcu, čo ďalej uviedol aj na pojednávaní dňa 11.10.2016 /č.l. 187 spisu/, kedy podľa jeho vyjadrení K. D. za trvania nájomného vzťahu vykonala v nebytových priestoroch investície za účelom ich sprevádzkovania ako reštaurácie a následne došlo k dohode, o ktorej pán Č. vedel a odsúhlasil ju, že investície a nároky prejdú z K. D. na žalobcu a za týmto účelom bola spísaná zmluva. Pokiaľ žalobca tvrdí existenciu písomnej zmluvy, nie je dôvod preukazovať dohodu svedeckou výpoveďou. Žalobca takúto zmluvu v konaní nepredložil a zo zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi ním a K. D. uvedené nevyplýva. Pokiaľ žalobca ďalej uvádzal, že aj za trvania „jeho“ nájomného vzťahu boli do nebytových priestorov vnášané investície a realizované úpravy, pričom podľa dohody s pánom Č. hodnota investícií mala byť zohľadnená v nájomnom čo sa nestalo, tak žalovaný takúto dohodu potvrdil len s K. D., čo sa premietlo aj do obsahu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi K. D. a žalovaným. Zároveň žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 11.10.2016 poprel, kedy uviedol, že nájomný vzťah s K. D.Š. skončil dohodou a ich vzájomné záväzky boli vyporiadané v celom rozsahu, t.j. aj pokiaľ ide o prípadné nároky z titulu investícií do nebytových priestorov.

54. V priebehu konania dochádzalo zo strany žalobcu k zmenám aj v tvrdeniach ohľadne súhlasu prenajímateľa so zmenami na prenajatej veci, kedy vo vzájomnej žalobe žalobca uvádzal, že zmeny vykonal so súhlasom prenajímateľa, ktorý sa však nezaviazal na úhradu nákladov s nimi spojených. Žalovaný udelenie súhlasu na údajné rekonštrukčné práce poprel v písomnom vyjadrení k vzájomnej žalobe, ako aj v priebehu konania vedeného pod sp.zn. . Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2016 žalobca tvrdil, že súhlas zo strany žalovaného mu bol daný ústne. Štatutárny zástupca žalovaného C. Č. uviedol, že súhlas neudeľoval a žiadne stavebné úpravy neschvaľoval ústne, ani písomne. Žalobcovi bolo pritom odobrené len realizovanie toho, čo bolo potrebné na udržanie nebytových priestorov v prevádzkyschopnom stave /napríklad vybielenie zašpinených stien/. Žalobca zotrvával na tom, že práce boli realizované s vedomím pána Č., ktorý tam bol často krát prítomný, práce videl a nezakázal mu ich vykonanie, z čoho dovodzuje, že súhlas mu bol udelený. Zároveň ďalej v priebehu konania poukazoval na to, že súhlas mu mal byť udelený už pred uzatvorením nájomnej zmluvy v rámci vzájomných rokovaní medzi žalobcom K. D. a žalovaným o zmene k osobe nájomcu v nebytových priestoroch.

55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca v priebehu konania nebol zmeny na predmete nájmu schopný dostatočne určito skutkovo vymedziť z hľadiska ich druhu, charakteru, stavebno-technickej špecifikácie, ani času realizácie, na čo mal dostatočný časový priestor od podania vzájomnej žaloby dňa 31.08.2015 v konaní vedenom pod sp.zn. . Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel návrhu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 01.04.2022 na výsluch žalobcu, ktorý sa pojednávania z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti nezúčastnil. Rovnako z dôvodu absencie relevantných skutkových tvrdení zo strany žalobcu vo vzťahu k zmenám na prenajatej veci realizovaným žalobcom v priebehu trvania nájomného vzťahu, súd zamietol aj návrh žalobcu na výsluch svedkov označených v jeho písomných podaniach, a to K. D., ako aj ostatných svedkov, ktorí mali bližšie nešpecifikované stavebné práce v prospech žalobcu vykonávať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval za dôvodné vykonávať dôkazy ani k ďalšej spornej skutočnosti a to, či zmeny na prenajatej veci /nedostatočne špecifikované stavebné a rekonštrukčné práce/ boli realizované so súhlasom prenajímateľa. Za zisteného skutkového stavu, ak by aj realizované zmeny na predmete nájmu a súhlas prenajímateľa boli preukázané, nebolo by možné ani žalobcom navrhovaným znaleckým dokazovaním ustáliť výšku nároku žalobcu, nakoľko zvýšenie hodnoty veci v zmysle ustanovenia veta štvrtá by bolo možné stanoviť len v prípade preukázania stavu veci /prenajatých nebytových priestorov, resp. predmetu nájmu/ pred vykonávanými zmenami, pričom sám žalobca na pojednávaní dňa 29.01.2016 potvrdil, že odovzdávací a preberací protokol pri začiatku nájmu na základe Zmluvy, ktorý by zdokumentoval stav, v akom žalobca nebytové priestory prevzal, spísaný nebol. Preukázať tento stav svedeckými výpoveďami osôb, ktoré v neurčitom čase mali v predmete nájmu vykonávať všeobecne formulované stavebné práce, podľa názoru súd nie je objektívne možné, nakoľko by nemohlo ísť o dostatočne určitý podklad pre prípadné znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k uplatnenému nároku relevantné skutočnosti nepreukazuje ani žalobcom predložená technická dokumentácia N. L. /č.l. 184 až 185 spisu/, na ktorej by mali byť farebne zvýraznené dotknuté časti budovy rekonštrukciou.

56. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu zamietol.

57. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).