Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Mestské kultúrno-športové stredisko, príspevková organizácia, so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 35 994 061, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom X. XXXX/XX, XXX XX O. A. P., F. Y. F. C. E. F. E. P.: H. O., X. P. F. X. XXXX/XX, XXX XX O. A. P., G.: XX XXX X0, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.153,89 EUR s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 28.040,03 EUR a s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Súd v y l u č u j e na samostatné konanie vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 28.040,03 EUR spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.040,03 EUR od 31.8.2015 do zaplatenia a na zaplatenie náhrady trov konania o vzájomnom návrhu žalovaného.

II.Súd z a s t a v u j e konanie v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 3.759,84 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 EUR od 1.9.2013 do 30.6.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 EUR od 1.7.2014 až do zaplatenia.

III.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.759,84 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 EUR od 1.9.2013 do 30.6.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 EUR od 1.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

IV.Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 6.9.2013 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.653,89 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 31.12.2011 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol žalobca skutkové tvrdenia poukazujúce na uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom z 15.9.2007 /ďalej už len Zmluva /. Na základe hrubého porušenia ustanovení predmetnej Zmluvy, a to opakovaného meškania žalovaného s platením nájomného, bola predmetná Zmluva vypovedaná zo strany žalobcu a žalovaný bol vyzvaný na úhradu svojich záväzkov z titulu nezaplateného nájomného vo výške 5.653,89 EUR upomienkami z 22.9.2010, z 22.10.2010 a z 10.7.2013. Žalovaný na tieto výzvy nereagoval. Žalobca už priamo v písomnom vyhotovení žaloby označil dôkazy - listinné dôkazy: Zmluvu o nájme nebytových priestorov z 15.9.2007 vrátane Dodatku č. 1 k tejto Zmluve z 18.12.2008, upomienky č. 1, 2, 3, výpoveď Zmluvy o nájme

nebytových priestorov z 15.8.2013 a výpis zo živnostenského registra žalovaného. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci zobral žalobca žalobu späť v časti prevyšujúcej nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 5.153,89 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, zo sumy 252,14 EUR od 1.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 500,- EUR od 1.7.2012 do 30.6.2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 765,01 EUR od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.128,21 EUR od 1.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.128,21 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.128,21 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 752,14 EUR od 1.10.2013 do zaplatenia, na základe ktorého dispozitívneho úkonu žalobcu súd samostatným uznesením č.k. 19Cb/37/2014-105 zo dňa 7.4.2015 rozhodol o čiastočnom zastavení konania. V priebehu konania učinil žalobca ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 3.759,84 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 EUR od 1.9.2013 do 30.6.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 EUR od 1.7.2014 až do zaplatenia, na základe ktorého dispozitívneho úkonu žalobcu učineného po začatí konania a za súhlasu žalovaného rozhodol súd o čiastočnom zastavení konania tak, ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku, pričom v tejto časti rozhodoval o čiastočnom zastavení konania až v meritórnom rozhodnutí s poukazom na úpravu podľa § 145 ods. 2 veta druhá /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/, podľa ktorého: O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

2.Žalobe v jej znení pred realizáciou dispozitívnych úkonov žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo označenému žalovanému doručiť zákonom predpísaným spôsobom, v nadväznosti na čo rozhodol súd o jeho zrušení v celom rozsahu. Súd vyzval žalovaného uznesením č.k. 19Cb 37/2014-47 z 20.2.2014, ktoré bolo žalovanému doručené podľa § 48 ods. 3 OSP /Z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok/, aby sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia vyjadril, na ktorú výzvu na vyjadrenie žalovaný nereagoval. V žiadosti z 29.7.2015 /č.l. 125/ žalovaný oznámil súdu, že inicioval rokovanie s Mestským zastupiteľstvom P. O. A. P. a vypracovanie znaleckého posudku v súvislosti s investíciami, ktoré vykonal do predmetu nájmu. Vzhľadom na to, že mestské zastupiteľstvo bude najbližšie zasadať dňa 10.9.2015 a jeho predmetom bude aj žalovaným zrealizovaná investícia do predmetu nájmu, žiadal žalovaný odročiť pojednávanie z dôvodu hospodárnosti a o nevytyčovanie pojednávania pred 10.9.2015 a počas mesiaca september 2015 s tým, že výsledky zasadnutia mestského zastupiteľstva majú dôležitý význam pre rozhodnutie v tejto veci. Podaním zo dňa 31.8.2015, ktoré bolo súdu v ten istý deň doručené, vzniesol žalovaný procesnú obranu pri využití kompenzačnej námietky voči žalobcom uplatnenej pohľadávke a zároveň učinil vzájomný návrh. Uviedol, že počas trvania nájmu so súhlasom žalobcu vykonal rozsiahlu rekonštrukciu predmetu nájmu. Vzhľadom na to, že sa žalobca ako prenajímateľ v nájomnej zmluve nezaviazal uhradiť nájomcovi, teda žalovanému náklady spojené s rekonštrukciou, požaduje od žalobcu úhradu sumy 33.193,92 EUR, ktorá predstavuje zhodnotenie predmetu nájmu. Predmet nájmu nebol spôsobilý na prevádzku reštaurácie, pričom žalovanému bol prenechaný za účelom zriadenia reštaurácie. Po skončení nájmu zostal predmet nájmu v stave spôsobilom na prevádzkovanie reštaurácie, pričom jeho pôvodný stav takéto užívanie bez rozsiahlej rekonštrukcie vôbec neumožňoval. Na základe toho s poukazom na úpravu § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný započítava na žalobcom uplatnený nárok svoju pohľadávku 33.193,92 EUR a v časti, v ktorej táto prevyšuje žalobcom uplatnenú pohľadávku, činí vzájomný návrh, v rámci ktorého navrhuje žalobcu zaviazať na zaplatenie sumy 28.040,03 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 28.040,03 EUR od 31.8.2015 až do zaplatenia. V priebehu ďalšieho konania poukázal žalovaný na zmluvu o kúpe podniku uzatvorenú medzi Y. F. ako predávajúcim a kupujúcim H. O. zo dňa 13.9.2007, na základe ktorej nadobudol predmet prevodu tak, ako je vymedzený v článku II. písomného vyhotovenia tejto zmluvy a vo vzťahu k tejto zmluve zdôrazňoval, že už i predchádzajúci nájomca predmetného nebytového priestoru p. Y. F.E. vykonávala v tomto nebytovom priestore rekonštrukčné a stavebné úpravy, ktoré boli odsúhlasené žalobcom. Súhlas na realizáciu stavebných úprav a rekonštrukčných prác bol udelený za čas trvania nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným i samotnému žalovanému zo strany štatutárneho orgánu žalobcu. Tento súhlas bol udelený ústne, nakoľko žalobca videl, že žalovaný stavebné úpravy a rekonštrukčné práce v predmetnom nebytovom priestore vykonáva a voči tomuto nezakročil. Žalovaný poukázal na realizáciu úhrad nájomného podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej so žalobcom podľa listinných dôkazov, ktoré boli prílohou jeho podania z 9.2.2016 /č.l. 171 až 179/, na komunikáciu vedenú so žalobcom listami zo 4.4.2016, z 8.4.2016 a z 10.4.2016 /č.l. 192 až 194/, ktoré boli prílohou podania žalovaného z 10.4.2016, predložil súdu čestné vyhlásenie F. X. z 24.5.2016 / čl. 243/, Potvrdenie W. - L. F. , O. A. P. z 26.5.2016, čestné prehlásenie P. W. z 30.5.2016 /č.l. 249/,

navrhol vykonať výsluch svedkyne p. Y. F. k okolnostiam vykonaných prác na predmete nájmu a k udelenému súhlasu na ich vykonanie /č.l. 290/, výsluch svedkov F. X. a P. W., prípadne ďalších ako osôb, ktoré vykonávali konkrétne práce súvisiace so zhodnotením predmetu nájmu a navrhol na určenie výšky zhodnotenia nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru /podanie žalovaného z 8.10.2016/.

3.Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého nebol za čas trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalovanému udelený ani písomný, ani ústny súhlas na realizáciu stavebných úprav alebo rekonštrukčných prác, bolo mu odobrené len realizovanie toho, čo bolo potrebné na udržiavanie priestoru v prevádzkyschopnom stave /vyjadrenie sa štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.1.2016 podľa č.l. 159 a rovnako na pojednávaní 2.10.2015 podľa čl. 134/. Pokiaľ bol predmet nájmu prenajatý p. Y. F. a pokiaľ táto na predmete nájmu vykonávala stavebné úpravy alebo rekonštrukčné práce, boli vzájomné nároky medzi prenajímateľom a nájomcom z toho vyplývajúce vysporiadané, tento nájomný vzťah bol ukončený a žalobca neeviduje žiadnu pohľadávku p. Y. F. z titulu zrealizovaných stavebných úprav alebo investícií na predmete nájmu.

4.Súd vzhľadom ku skutočnosti, že k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci nebolo rozhodnuté o žiadosti žalovaného na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v súvislosti s jeho poplatkovou povinnosťou za podaný vzájomný návrh, postupoval podľa § 166 ods. 2 CSP, podľa ktorého: Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. V nadväznosti na to rozhodol súd o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného na samostatné konanie tak, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku. Súd vychádzal z hľadiska použitej terminológie čo do označenia dispozitívneho úkonu žalovaného z úpravy podľa § 470 ods. 2 veta prvá a rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného na samostatné konanie ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.

5.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho štatutárneho zástupcu, výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 15.9.2007 a Dodatkom č. 1 z 18.12.2008 k tejto Zmluve, výpoveďou žalobcu zo dňa 15.8.2013, ktorou žalobca vypovedal s účinkami k 31.8.2013 Zmluvu o nájme nebytových priestorov /č.l. 11/, Protokolom o komisionálnom prevzatí priestorov zo dňa 6.2.2015 /č.l. 101 až 104 vrátane príloh/, súborom listinných dôkazov: dokladov o úhradách v prospech žalobcu, tak ako boli prílohou podania žalobcu zo dňa 10.2.2016 /č.l. 169 až 179/, Zmluvou o kúpe podniku uzatvorenou medzi predávajúcim Y. F. a kupujúcim

- žalovaným zo dňa 13.9.2007 vrátane Zápisnice o prevzatí majetku podniku z č.l. 149 až 151, fotodokumentáciou z č.l. 154, súborom listinných dôkazov, ktoré boli prílohou podania žalovaného z 10.4.2016 a dokumentujú komunikáciu žalovaného so žalobcom - list zo 4.4.2016 a z 8.4.2016, špecifikáciou žalovanej pohľadávky, tak ako bola táto prílohou podania žalobcu z 26.4.2016 a je v spise na č.l. 203 až 237, čestným vyhlásením F. X. z 24.5.2016, potvrdením W.-L. F. z 26.5.2016 /č.l. 243 až 244/, čestným vyhlásením P. W. z 30.5.2016 /č.l. 249/, listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou podania žalobcu z 9.8.2016, tak ako sú v spise na č.l. 259 až 263 a celým spisovým materiálom.

6.Podľa Článku 8 / Zákon č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7.Podľa Článku 15 ods. 1,2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8.Podľa § 147 ods. 1,2,3,4 CSP: Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

9.Podľa § 152 CSP: Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

10.Podľa § 166 ods. 2 CSP: Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

11.Podľa § 186 ods. 2 CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

12.Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13.Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka / Z.č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným - ďalej len /: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

14.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

15.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16.Podľa § 667 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

17.Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

18.Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov / ďalej už len Zákon/: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

19.Podľa § 7 Zákona: Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

20.Medzi stranami sporu neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom z 15.9.2007 /ďalej už len Zmluva /, uzatvorenie Dodatku č. 1 k tejto Zmluve z 18.12.2007, ukončenie nájomného vzťahu založeného Zmluvou výpoveďou žalobcu z 15.8.2013 ku 31.8.2013, uzatvorenie Zmluvy o kúpe podniku medzi predávajúcim: Y. F. a kupujúcim - žalovaným z 13.9.2007, ktorá je v písomnom vyhotovení na č.l. 149 vrátane Zápisu o prevzatí majetku podniku z č.l. 151. Uvedené skutkové okolnosti v konaní nesporné na základe tvrdení strán, u ktorých zároveň neexistoval dôvod pochybovať o ich pravdivosti, predstavovali okruh zhodných tvrdení strán, z ktorých súd pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádzal podľa § 186 ods. 2 CSP.

21.Žalobca uplatňoval v konaní právo na zaplatenie nájomného za prenajatý nebytový priestor, pričom po dvoch dispozitívnych úkonoch uplatnené právo vymedzil tak, že sa jedná o pohľadávku na zaplatenie sumy 3.759,84 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 EUR od 1.9.2013 do 30.6.2014 a spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 EUR od 1.7.2014 až do zaplatenia. Uvedené vymedzenie predmetu konania učinil žalobca po špecifikácii jeho nárokov zo Zmluvy a po zohľadnení realizovaných úhrad vykonaných žalovaným, ako vyplývajú z podania žalobcu z 26.4.2016 a jeho príloh a z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 11.10.2016, pričom podanie žalobcu z 26.4.2016 vrátane príloh, ktoré sú v spise na č.l. 203 až 237, bolo žalovanému doručené a tento k jeho obsahu nevzniesol žiadne konkrétne námietky a neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia.

22.Ťažisko a smer dokazovania v tejto veci bol určený žalovaným zvolenými prostriedkami procesnej obrany, keď žalovaný v konaní uplatnil svojím podaním zo dňa 31.8.2015 jednak kompenzačnú námietku a zároveň učinil vzájomný návrh tak, ako to vyplýva z obsahu uvedeného podania, ktoré bolo súdu doručené 31.8.2015. Kompenzačnú námietku a vzájomný návrh vzniesol žalovaný v štádiu, kedy predmetom konania bolo právo žalobcu na zaplatenie sumy 5.153,89 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, zo sumy 252,14 EUR od 1.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 500,- EUR od 1.7.2012 do 30.6.2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 765,01 EUR od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.128,21 EUR od 1.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.128,21 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.128,21 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 752,14 EUR od 1.10.2013 do zaplatenia a zároveň v štádiu, kedy ešte nebolo otvorené prvé pojednávanie vo veci samej. Žalovaný uviedol na odôvodnenie vznesenej kompenzačnej námietky a vzájomného návrhu tvrdenie o existencii jeho vlastnej pohľadávky voči žalobcovi z titulu zhodnotenia predmetu nájmu - prenajatého nebytového priestoru za čas trvania Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku realizácie stavebných prác a rekonštrukčných prác na tomto predmete nájmu žalovaným. Poukazoval na úpravu § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pohľadávku z titulu zhodnotenia predmetu nájmu vymedzil sumou 33.193,92 EUR a túto voči žalobcom v uvedenom štádiu konania uplatnenej pohľadávke započítal a zvyšok si uplatnil ako vzájomný návrh a navrhol žalobcu zaviazať na zaplatenie sumy 28.040,03 EUR spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.040,03 EUR od 31.8.2015 do zaplatenia. Uplatnený prostriedok procesnej obrany zo strany žalovaného - kompenzačná námietka, v rámci ktorej žalovaný uplatnil kompenzáciu vlastnej tvrdenej pohľadávky voči žalobcom uplatnenej pohľadávke tvoriacej v danom procesnom štádiu predmet konania, založil presun dôkazného bremena v tomto konaní na žalovaného, ktorého následne ťažilo dôkazné bremeno podľa článku 8 preukázať existenciu a výšku vlastnej kompenzabilnej pohľadávky voči žalobcovi, vymedzenú skutkovými tvrdeniami žalovaného o zhodnotení predmetu nájmu výkonom stavebných úprav a rekonštrukčných prác na predmete nájmu počas trvania nájmu žalovaného. Uvedený presun dôkazného bremena na žalovaného logicky vyplýva zo skutočnosti zvoleného prostriedku procesnej obrany žalovaného, ktorý uplatnil hmotno-právnu námietku podľa § 152 CSP, a ktorý žalovaný pokiaľ svoju tvrdenú pohľadávku v konaní kompenzoval s pohľadávkou žalobcu, ktorá tvorila predmet konania podľa § 147 ods. 2 CSP, zároveň učinil nespornou samotnú žalobcom uplatnenú pohľadávku, voči ktorej kompenzoval, nakoľko v opačnom prípade by nemohol úspešne /za predpokladu preukázania vlastnej kompenzabilnej pohľadávky čo do jej existencie a výšky/ kompenzačnú námietku uplatniť. Pri posudzovaní kompenzačnej námietky žalovaného, ktorou sa musel súd zaoberať v tomto konaní a vo vzťahu ku ktorej neprichádzalo do úvahy jej vylúčenie na samostatné konanie, vychádzal súd z obsahu Zmluvy v znení Dodatku č. 1 k tejto Zmluve, ktoré právne úkony komplexne upravovali obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pri zohľadnení nespornej skutkovej okolnosti ukončenia nájomného vzťahu založeného touto Zmluvou k 31.8.2013 výpoveďou žalobcu a hmotno- právnej úpravy podľa § 667 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení. Z obsahu Zmluvy, a to konkrétne z článku IV. bod 8 vyplýva dojednanie, podľa ktorého: V prípade ukončenia nájmu sa nájomca zaväzuje odovzdať nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a na stavebné úpravy, pokiaľ boli schválené prenajímateľom, a to v lehote do 10 dní od ukončenia nájmu. V prípade nedodržania termínu odovzdania nebytových priestorov sa nájomca zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Sk za každý deň omeškania. Citované zmluvné dojednanie teda neupravuje záväzok žalobcu ako prenajímateľa v prípade udelenia súhlasu so zmenou predmetu nájmu uhradiť žalovanému náklady zmien vykonaných na predmete nájmu a neupravuje ani písomnú formu udelenia súhlasu so zmenou predmetu nájmu - stavebnou úpravou alebo rekonštrukciou. Schválenie stavebných úprav v zmysle článku IV. bod 8 Zmluvy, preto mohlo byť zo strany žalobcu žalovanému udelené aj ústne, avšak

muselo ísť o schválenie konkrétnej stavebnej úpravy alebo rekonštrukčných prác a nie o výkon údržby alebo bežných opráv, čo súd zdôrazňuje. Udelenie takéhoto súhlasu prenajímateľa na výkon rekonštrukčných prác alebo stavebných úprav žalovaný v konaní tvrdil /č.l. 160/, avšak v konaní spoľahlivo nepreukázal. Žalobca cestou štatutárneho zástupcu žalobcu opakovane v konaní uviedol / č.l. 134, 159/, že žalobca neeviduje žiaden žalobcom žalovanému udelený súhlas na rekonštrukčné práce alebo stavebné úpravy v ústnej, ani v písomnej forme. Za takejto dôkaznej situácie bolo potom dôkaznou povinnosťou žalovaného skutočnosť udelenia súhlasu na realizáciu rekonštrukčných prác alebo stavebných úprav predmetu nájmu - prenajatého nebytového priestoru udelený žalobcom žalovanému spoľahlivo preukázať. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vypočuť ako svedkyňu p. Y. F.. Sám žalovaný pri konkretizácii skutkových okolností, na ktoré túto svedkyňu navrhoval vypočuť konkrétne tieto vymedzil tak, že ju navrhuje vypočuť na okolnosti vykonaných prác na predmete nájmu a k udelenému súhlasu na ich vykonanie /čl. 290/. Súd tento dôkazný návrh žalobcu zamietol na základe jeho vyhodnotenia ako dôkazného návrhu, ktorý by nezvrátil priebežne prijaté závery súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania, kedy súd vychádzal z právneho názoru, v zmysle ktorého právo na zaplatenie žalovaným uplatneného zhodnotenia - protihodnoty v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka, teda protihodnoty toho, o čo sa realizáciou stavebných alebo rekonštrukčných prác zvýšila hodnota veci /prenajatého nebytového priestoru/, by v prípade preukázania udelenia súhlasu prenajímateľa s realizáciou rekonštrukčných prác alebo stavebných úprav predmetu nájmu výpoveďou svedkyne p. Y. F.Š., zodpovedalo z hľadiska jeho kvantifikácie rozdielu medzi hodnotou prenajatej veci pri nástupe žalovaného do nájmu a jej hodnotou pri ukončení nájmu. Nakoľko žalovaný v konaní ani netvrdil a ani nepreukazoval, aký bol konkrétny stav predmetu nájmu pri začatí nájmu /žalovaný len vo všeobecnej rovine tvrdil, že prenajatý nebytový priestor nebol spôsobilý na jeho užívanie na účel reštauračnej prevádzky, bol zdevastovaný a schátralý/, dokonca sám žalovaný potvrdil, že pri začatí nájmu nebol spísaný preberací protokol /č.l. 160 až 161/, a teda nie je preukázané, aký bol stav predmetu nájmu pri začatí nájmu a tým jeho hodnota pri začatí nájmu, nie je pri absencii preukázania tohto stavu predmetu nájmu možné ho porovnať so stavom pri ukončení nájmu /ku ktorému momentu sa viaže preberací protokol podľa č.l. 101/. Tým nie je možné ani ustáliť pre potreby prípadného znaleckého dokazovania skutkový stav, ktorý by bolo možné znalecky vyhodnotiť v rámci zadanej znaleckej úlohy v súlade s návrhom žalovaného, teda na základe ktorého porovnania by bolo možné určiť rozsah protihodnoty v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka. Na preukázanie relevantnej skutočnosti východiskového stavu predmetu nájmu pri začatí nájmu nenavrhoval žalovaný, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, žiaden konkrétny dôkaz. K tomuto nesmeroval dôkazný návrh výsluchom svedkyne p. Y. F., v nadväznosti na čo tento návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol. Rovnako pokiaľ žalovaný označil okruh dôkazných návrhov - výsluch osôb, ktoré navrhol vypočuť ako svedkov, nakoľko sa jednalo o osoby, ktoré mali rekonštrukčné práce a stavebné úpravy na predmete nájmu vykonávať v konkrétnom druhu a rozsahu týchto prác, bol zamietnutý i tento dôkazný návrh, pretože výšku protihodnoty v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka nie je možné stotožňovať so sumou, ktorú nájomca - žalovaný na rekonštrukčné práce alebo stavebné úpravy vynaložil, pretože nájomca môže požadovať od prenajímateľa v zmysle úpravy § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka len zaplatenie toho, o čo sa vykonaním zmien predmetu nájmu hodnota predmetu nájmu zvýšila ku dňu skončenia nájmu. Z rovnakých dôvodov nepreukazujú výšku žalovaným vznesenej kompenzačnej námietky ani listinné dôkazy predložené žalovaným, a to konkrétne fotodokumentácia, ktorá je v spise na č.l. 154 a ktorá zachytáva stav už zrekonštruovaného nebytového priestoru. Pri uvedených záveroch poukazuje súd na konštatovania podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/119/2015 zo dňa 23.9.2015, podľa ktorých: Ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka rieši otázku vzájomného vyporiadania nájomcu a prenajímateľa v prípade, ak v priebehu trvania nájomného vzťahu došlo zo strany nájomcu k vykonaniu zmien na prenajatej veci. V zmysle tohto ustanovenia na každú zmenu prenajatej veci zo strany nájomcu je nevyhnutný súhlas prenajímateľa, ktorý by mal predchádzať realizácii zmien. Ustanovenie § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka priznáva nájomcovi po skončení nájmu oprávnenie požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný v postavení prenajímateľa v prejednávanom prípade nezaviazal na úhradu nákladov spojených so zmenami na veci vykonávanými nájomcom, nie je žalobca ako nájomca oprávnený požadovať úhradu týchto nákladov, ale len náhradu zodpovedajúcu rozsahu, v ktorom sa hodnota prenajatej veci v dôsledku vykonaných zmien zvýšila. Výšku tejto náhrady nie je možné stotožňovať so sumou, ktorú nájomca na zmeny vykonané na prenajatej veci vynaložil. Od prenajímateľa totiž nájomca môže požadovať zaplatenie iba toho, o čo sa vykonaním zmien hodnota veci zvýšila ku dňu skončenia nájmu. V nadväznosti na uvedené v prípade, ak by výsluch svedkyne p. Y. F. a ani iné vykonané dokazovanie udelenie súhlasu na

vykonanie rekonštrukčných prác alebo stavebných úprav na predmete nájmu nepreukázalo, a teda by dokazovanie ostalo v stave, v akom bolo k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci, nakoľko návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne p. Y. F. bol zamietnutý, a teda v stave spornosti ohľadom skutkovej otázky udelenia súhlasu žalobcom žalovanému na vykonanie stavebných úprav alebo rekonštrukčných prác /žalovaný udelenie tohto súhlasu tvrdil a žalobca ho na druhej strane rozporoval/, je nevyhnutné vzhľadom na obsah dojednania vyplývajúceho z článku IV. bod 8 Zmluvy konštatovať priestor pre aplikáciu § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy pri realizácii zmien na veci bez súhlasu prenajímateľa je nájomca povinný po skončení nájmu uviesť vec do pôvodného stavu na vlastné náklady, v nadväznosti na čo by žalovanému z hľadiska hmotného práva ani právo na zaplatenie protihodnoty v zmysle úpravy § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka nesvedčilo. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatoval nedôvodnosť procesnej obrany žalovaného - jeho hmotno-právnej námietky - kompenzačnej námietky, vo väzbe na čo pri zohľadnení procesných dôsledkov uplatnenia takéhoto prostriedku procesnej obrany žalovaného súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku III. tohto rozsudku a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.759,84 EUR ako práva na zaplatenie nájomného podľa § 7 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. So splnením tohto záväzku je žalovaný v omeškaní, na základe čoho bol žalobcovi priznaný ako dôvodne uplatnený i úrok z omeškania v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka pri konštatovaní nespornosti žalobcom uplatneného práva čo do istiny, ako aj úroku z omeškania v zmysle jeho základu, doby omeškania a úrokovej sadzby na základe procesnej obrany žalovaného - vznesenej kompenzačnej námietky.

23.Pre úplnosť odôvodnenia meritórneho rozhodnutia považuje súd za významné dodať, že vyhodnotením listinného dôkazu - zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi predávajúcim p. Y. F. a kupujúcim - žalovaným, tak ako je táto v spise na č.l. 149, z hľadiska obsahu tohto listinného dôkazu vrátane jeho prílohy dospel k záveru, podľa ktorého žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť kompenzačnej námietky ani prostredníctvom tohto listinného dôkazu. Predmet prevodu podľa tejto zmluvy je identifikovaný v článku II. bod 1 pri vymedzení práv, ktoré sú predmetom prevodu odkazom na stav zachytený v evidencii podniku ku dňu účinnosti zmluvy. Žalovaný, ktorého ťažilo v tomto smere dôkazné bremeno, nepreukázal, že by na základe tejto zmluvy na neho boli prevedené konkrétne pohľadávky p. Y. F. voči žalobcovi zahŕňajúce alebo predstavované právom, ktoré bolo uplatnené v rámci kompenzačnej námietky. K preukázaniu tejto skutočnosti žalovaný ani nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz /návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne p. Y. F. smeroval k preukázaniu tvrdenia žalovaného o okolnostiach realizácie prác na predmete nájmu za čas trvania nájomného vzťahu medzi p. Y. F. a žalobcom a následne za čas trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ku skutočnosti udelenia súhlasu na tieto práce, čo sú odlišné skutkové okolnosti/. Vo väzbe na to ani z uvedeného listinného dôkazu - Zmluvy o predaji podniku nebolo možné vyvodiť dôvodnosť kompenzačnej námietky, tak ako je konštatované vyššie. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní 29.1.2016 uvádzal komplex tvrdení vo vzťahu k osobe právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Chovanca, tak ako tieto vyplývajú zo zápisnice z uvedeného pojednávania na č.l. 158, poukazuje súd na úpravu podľa § 21 Zákona č. 586/2003 Z.z. O advokácii, ktorá úprava taxatívne vymenúva dôvody, v prípade naplnenia ktorých je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb. V nadväznosti na toto ustanovenie, ako aj pri zohľadnení skutočnosti, že právnym zástupcom žalobcu v tejto veci nie je JUDr. Chovanec, ale Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom v Žiline súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané a ani zistené, že by existoval ktorýkoľvek z dôvodov v zmysle citovanej úpravy Zákona o advokácii, pre ktorý by právny zástupca žalobcu mal zákonnú povinnosť odmietnuť poskytovanie právnych služieb žalobcovi v tejto veci. Uvedenú argumentáciu žalovaného preto v jej súhrne hodnotí súd ako nedôvodnú.

24.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26.Podľa § 256 ods. 2 CSP: Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

27.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2, § 256 ods. 2 všetko CSP. Súd zohľadnil jednak obsah meritórneho rozhodnutia, tak ako vyplýva z výroku III. tohto rozsudku, ako aj skutočnosť procesného zavinenia žalovaného vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania v časti o zaplatenie 500,- EUR pri rozhodovaní o čiastočnom zastavení uznesením č.k. 19Cb/37/2014-105, nakoľko táto suma bola žalovaným zaplatená až po začatí konania / čl. 179/. Žalobca celkom žalobou uplatnil právo na zaplatenie istiny 5.653,89 EUR a 9 %-ný úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 31.12.2011 až do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania súd vyčíslil ku dňu rozhodnutia vo veci, teda k 11.10.2016 v sume 2.435,50 EUR, teda celkom žalobca žalobou uplatnil 8.089,39 EUR. Ako dôvodne uplatnená bola žalobcovi priznaná pohľadávka na istine v sume 3.759,84 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.259,84 EUR od 1.9.2013 do 30.6.2014, čo predstavuje sumu 300,58 EUR a 8,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 3.759,84 EUR od 1.7.2014 až do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania súd vyčíslil k momentu meritórneho rozhodnutia, teda k 11.10.2016 v sume 730,23 EUR, a teda celkom meritórnym rozhodnutím bola žalobcovi priznaná ako dôvodne uplatnená suma 4.790,65 EUR, ku ktorej súd pri určení čistého úspechu žalobcu v konaní pričítal pôvodne uplatnenú istinu 500,- EUR, vo vzťahu ku ktorej bolo skonštatované procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto časti podľa § 256 ods. 2 CSP. Pomerom pohľadávky žalobou uplatnenej /8.089,39 EUR/ na jednej strane a pohľadávky priznanej žalobcovi ako dôvodne uplatnenej v meritórnom rozhodnutí /4.790,65 EUR/ a sumy 500,- EUR, vo vzťahu ku ktorej bolo konštatované procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania na druhej strane, dospel súd k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalobcu v konaní, ktorý predstavuje 65,40 %, jeho neúspechu, ktorý predstavuje 34,60 % /100 % mínus 65,40 %/ a k vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, ktorý predstavuje 30,80 % /65,40 % mínus 34,60 %/. V nadväznosti na to a pri aplikácii § 255 ods. 2 bol žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,80 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).