Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 152/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa 1/ , a o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 2/ , a 3/ , obaja , zastúpených sťažovateľom 1 ako zákonným zástupcom, všetci právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavné sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavné sťažnosti, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov

1. Sťažovateľ 1 sa ústavnou sťažnosťou doručenou 21. januára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v označenom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať. Požaduje tiež primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Ústavnému súdu bola 31. januára 2026 doručená ústavná sťažnosť maloletých sťažovateľov 2 a 3, ktorou sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Navrhujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať. Požadujú tiež finančné zadosťučinenie 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

3. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -5 z 11. februára 2026 boli ústavné sťažnosti spojené na spoločné konanie.

4. Sťažovateľ 1, ktorý je otcom maloletých detí (sťažovateľov 2 a 3), sa návrhom doručeným okresnému súdu 13. augusta 2025 domáhal výkonu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým sťažovateľom. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -458 zo 6. októbra 2020, ktorým bola schválená dohoda rodičov o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti.

5. Okresný súd uznesením č. k. -224 z 23. apríla 2025 nariadil neodkladné opatrenie tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky (povinnej) a sťažovateľovi 1 bol voči maloletým upravený styk. Na základe odvolania sťažovateľa 1 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -462 z 19. júna 2025 napadnuté uznesenie zrušil. Keďže neodkladné opatrenie bolo zrušené, tým sa podľa sťažovateľov opäť vrátila schválená rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti, a preto podal predmetný návrh na výkon rozhodnutia.

6. Sťažovateľ 1 podaniami z 21. novembra 2025 a 5. januára 2026 žiadal okresný súd, aby v jeho veci nariadil pojednávanie.

7. Okresný súd uznesením z 30. januára 2026 ustanovil kolízneho opatrovníka, ktorému určil povinnosť v lehote do 30 dní vykonať pohovor s maloletými deťmi. Následne okresný súd nariadil pojednávanie na 30. apríl 2026.

8. Súbežne s napadnutým konaním prebieha na návrh sťažovateľa 1 (zo 17. apríla 2024, pozn.) na okresnom súde konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedené pod sp. zn. (ďalej len „súvisiace konanie“), v ktorom okresný súd 4. decembra 2025 vykonal pojednávanie.

9. Podľa názoru sťažovateľov boli ich označené práva porušené z dôvodu nečinnosti okresného súdu, ktorý vo veci nevykonal žiadne relevantné úkony. Postup okresného súdu je v rozpore s (ďalej len „“), v zmysle ktorého je súd povinný rozhodnúť o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacoch od začatia konania. Od podania návrhu sťažovateľa uplynulo 5 mesiacov, pričom v jeho veci nebolo nariadene žiadne pojednávanie ani vykonané žiadne dokazovanie. Podľa sťažovateľov konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia nie je právne ani skutkovo zložité. Vzhľadom na jeho povahu si vyžaduje osobitnú pozornosť a rýchlosť. II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

11. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa (, ), resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ).

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (, , ). K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

14. Pri posudzovaní kritéria právnej zložitosti ústavný súd nepozoruje v okolnostiach veci žiadnu skutočnosť, ktorá by ju robila zložitou. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie súdu o zabezpečení realizácie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktorým bol upravený styk povinnej a sťažovateľa s maloletými deťmi. Tento typ konania spočívajúci vo vynútení splnenia súdneho rozhodnutia tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe takéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno považovať za právne zložitú vec.

15. Pokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, je potrebné uznať pri tomto druhu konania vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti z hľadiska potreby dokazovania týkajúceho sa otázky dodržiavania povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia o úprave styku. V okolnostiach prípadu vec možno hodnotiť ako skutkovo zložitú vzhľadom na prebiehajúce súvisiace konanie o návrhu sťažovateľa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti.

16. Pri hodnotení správania sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že tí svojím správaním neprispeli k predĺženiu napadnutého konania.

17. Pokiaľ ide o postup vo veci návrhu konajúceho súdu, ústavný súd konštatuje, že jeho postup bol v napadnutom konaní plynulý. Z bodov 2 a 5 toho uznesenia možno síce identifikovať kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu, a to od podania návrhu (august 2025) do vydania uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým, uvedenú nečinnosť však samu osebe nemožno hodnotiť ako zbytočný prieťah. Nemožno však prehliadnuť skutočnosť, že v tomto období, keď okresný súd v napadnutom konaní navonok nevykonal žiadny relevantný úkon, v súvisiacom

konaní bolo vykonané pojednávanie (4. decembra 2025). Je zrejmé, že na zistenia z vykonaného dokazovania v súvisiacom konaní okresný súd musel v napadnutom konaní prihliadnuť.

18. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľov dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať. Vnímajúc povahu a celkovú dĺžku samotného napadnutého konania, ktorú ústavný súd môže posudzovať v súvislosti so sťažovateľmi označenými právami podľa a dohovoru, ku dňu podania ústavnej sťažnosti predstavuje päť mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka tohto posudzovaného obdobia nie je neprimeraná, a nie je v rozpore s lehotou stanovenou zákonom ( ).

19. Celková doterajšia dĺžka napadnutého konania a jeho doterajší priebeh determinovaný významom rozhodnutia vo veci pre sťažovateľov v kontexte namietaného porušenia ich označených práv nesignalizujú nečinnosť okresného súdu v takej intenzite, ktorá by ústavnému súdu dovolila po prijatí ústavných sťažností na ďalšie konanie vysloviť sťažovateľmi namietané porušenie práv podľa a dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2026

Robert Šorl

predseda senátu