Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. C. XXX, XXX XX D. E. C., právne zastúpená: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, H. E. H. XXXX, XXX XX H. E. H., o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. - 60 zo dňa 31.08.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku I. z o s t á v a uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) konanie zastavil, a to podľa ustanovenia (ďalej len ako „CSP“) z dôvodu späťvzatia žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. Súd prvej inštancie k prvému výroku uviedol, že žalobkyňa využila svoje dispozičné právo disponovať so žalobou a svoju žalobu vzala späť pred prvým pojednávaním a pred predbežným prejednaním sporu. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia druhej vety preto nebol potrebný.

1.2. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa, domáhajúc sa súdnej ochrany odôvodnila podanú žalobu tým, že predchádzajúci spoluvlastník (I. A.), ako predávajúci, previedol jemu patriace podiely na žalovaného, ako kupujúceho, ktorý podľa jej vedomostí nebol vo vzťahu k nemu ako osoba blízka a konštatovala, že tým konal nezákonne, pretože ju nevyzval vo vzťahu k predpokladanému úkonu na využitie jej patriaceho predkúpneho práva. Samotná žalobkyňa konštatovala, že zákonnú povinnosť si nesplnil predchádzajúci spoluvlastník (I. A.). Teda súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné žalovanému pričítať porušenie práva a súdu sa javila vo veci rozhodovania o trovách konania ako vhodná aplikácia podľa ustanovenia z dôvodu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené podiely na sporných nehnuteľnostiach zo žalovaného na žalobkyňu, došlo o necelý mesiac po doručení žaloby žalovanému, čím teda došlo k náprave. Zároveň súdu nie je ani známe, či sa žalobkyňa u žalovaného domáhala nápravy nejakým spôsobom už pred podaním žaloby.

2. Proti výroku II. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žiada napadnuté uznesenie súd prvej inštancie zmeniť tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, spravodlivé a v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Ide o nesprávne právne posúdenie a hodnotenie skutkového stavu.

2.2. Žalobkyňa uviedla, že názory súdu, že zákonnú povinnosť si nesplnil predchádzajúci spoluvlastník (I. A.), ku kúpnej zmluve došlo o necelý mesiac po doručení žaloby žalovanému, čím teda došlo k náprave, a tiež, že nie je ani známe, či sa žalobkyňa u žalovaného domáhala nápravy nejakým spôsobom už pred podaním žaloby, sú podľa názoru žalobkyne vo vzťahu k tomu, kto mal byť zaviazaný na náhradu trov konania, irelevantné a nezakladajú v žiadnom ohľade mimoriadne okolnosti, pre ktoré by žalobkyňa mala byť ukrátená o náhradu trov konania, ktoré jej vznikli tým, že sa na súd musela obrátiť žalobou a osloviť advokáta o právnu pomoc v konaní.

2.3. Ďalej mala žalobkyňa za to, či žalovaný splnil svoju povinnosť mesiac alebo napr. rok po podaní žaloby, bolo bezpredmetné, rovnako tak to, či žalobkyňa žalovaného vyzvala na nápravu, čo nebolo jej zákonnou povinnosťou. To, že si zákonnú povinnosť nesplnila iná osoba, nebolo správnym názorom. Predkupné právo síce porušila (primárne) iná osoba – podielový spoluvlastník, ale ani žalovaný (ktorý rovnako ako prevodca mal a musí poznať právo vrátane ustanovení o predkupnom práve a túto skutočnosť mohol žiadať preukázať - ) v rovnakej miere participoval na porušení zákona, pretože predkupné právo bolo porušené kúpnou zmluvou, čo je dvojstranný právny úkon. Navyše je to len žalovaný, kto je jedinou pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto type konaní i podľa ustálenej praxe NS SR (napr. ). Žalobkyňa preto nemusela a ani nemohla žalovať inú osobu, aby uzavrela zmluvu s ňou.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných v ustanovení , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania vecne správne.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Citované ustanovenia o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu ( petitu ). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním ( konaním ) žalovaného bez toho, aby o veci ( meritórne ) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal ( podľa petitu ) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania oprávnenej strane celkom alebo sčasti neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov oprávnenej strane, ale vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku ( práva ) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie upravujúce moderačné právo súdu, osobitne akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

13. Predmetom konania v predmetnej veci bolo nahradenie prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy. Účelom žaloby bolo dosiahnuť nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam od nadobúdateľa (žalovaného). K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala po podaní žaloby na súd.

14. Odvolací súd uvádza, že uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie , neprestavujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na ktoré by bolo dôvodné o trovách konania rozhodnúť v zmysle .

15. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 02.04.2020 , v ktorom uviedol, že: ,,Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa.“

16. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu ( ). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

17. V súlade s ustanovením odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť zodpovednosť za zastavenie konania, či je daná na strane žalobcu alebo na strane žalovaného.

18. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti (vo výroku I.) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté (s. 2 ).

19. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa ustanovenia a a ustanovenie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )