Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/33/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: J.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. Q. U. XXX, zast. MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., 023 05 Nová Bystrica 850, pracovisko: Fraňa Kráľa 2080, 0220 01 Čadca, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: S. Š.I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. Q. X. XXXX, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 04.04.2023, sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmet kúpy špecifikovaný v žalobe.

2. Žalobkyňa následne podaním, doručeným súdu dňa 22.05.2023, vzala žalobu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že dňa 17.05.2023 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu mimosúdnej dohody v podobe kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný previedol sporné podiely na žalobkyňu. Zároveň o trovách konania žiadala rozhodnúť tak, aby súd zaviazal žalovaného na tzv. sankčnú náhradu trov konania, pretože len pre jeho správanie došlo k podaniu žaloby a následne k jej späťvzatiu.

3. Podľa ust. , žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konania zastaví.

5. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručenímžalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

7. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. V danom prípade žalobkyňa využila svoje dispozičné právo disponovať so žalobou a svoju žalobu vzala späť, pred prvým pojednávaním a pred predbežným prejednaním sporu. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia druhej vety preto nebol potrebný.

10. Týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ustanovenia rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa a , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, je potrebné z hľadiska skúmania procesného zavinenia posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu, že nemá ďalej záujem pokračovať v konaní. V zásade procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý svojim úkonom - späťvzatím žaloby spôsobí zastavenie konania. Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce dôvodne ( pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle žalobného petitu a splnil to, čoho sa žalobca domáhal.

11. Žalobkyňa v podanom späťvzatí žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania v dôsledku, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom zo strany žalovaného došlo k splneniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. prejaviť takúto vôľu s uzavretím zmluvu až po podaní žaloby teda v priebehu súdneho konania.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. V danom prípade súd konštatuje, že žalobkyňa, domáhajúc sa súdnej ochrany odôvodnila podanú žalobu tým, že predchádzajúci spoluvlastník (R. J.) ako predávajúci previedol jemu patriace podiely na žalovaného, ako kupujúceho, ktorý podľa jej vedomostí nebol vo vzťahu k menu ako osoba blízka a konštatovala, že tým konal nezákonne, pretože ju nevyzval vo vzťahu k predpokladanému úkonu na využitie jej patriaceho predkúpneho práva. Samotná žalobkyňa konštatuje, že zákonnú povinnosť si nesplnil predchádzajúci spoluvlastník ( R. J.). Teda nie je možné žalovanému pričítať porušenie práva a súdu sa javí vo veci rozhodovania o trovách konania ako vhodná aplikácia podľa ust. z dôvodu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené podiely na sporných nehnuteľnostiach zo žalovaného na žalobkyňu došlo o necelý mesiac po doručení žaloby žalovanému, čím teda došlo k náprave. Zároveň súdu nie je ani známe či sa žalobkyňa u žalovaného domáhala nápravy nejakým spôsobom už pred podaním žaloby. Z dôvodu, že zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať výlučne žalovanému, súd využil moderačné právo a aplikoval ust. a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

17. Po právoplatnosti uznesenia súd rozhodne o vrátení súdneho poplatku žalobkyni.

Poučenie:

1. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( ,

.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( , ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.