Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/78/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci žalobcu: K R A N I M E X, spol. s r.o., so sídlom Lazaretská 4/A, 812 01 Bratislava, IČO: 35 696 273, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, IČO: 50 784 404, proti žalovanému: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XA, XXX XX M. P. K., o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č.k. -32 zo dňa 7.5.2021, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom, platobný rozkaz Okresného súdu Ružomberok č.k. -32 zo dňa 7.5.2021 z r u š u j e a konanie o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaný n e m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) dňa 7.5.2021 vydal platobný rozkaz č.k. -32, ktorým výrokom I. uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 25.450,- Eur, spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.450,- Eur od 10.02.2021 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na okresnom súde. Výrokom II. okresný súd uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradil žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 1.491,15 Eur a ostatné trovy konania vo výške 1.457,- Eur. Podľa pripojených elektronických doručeniek, nachádzajúcich sa na č.l. 32 rub spisu bolo preukázané, že žalobca (cestou jeho právneho zástupcu) mal doručený platobný rozkaz dňa 10.05.2021 a žalovaný dňa 23.05.2021, resp. dňa 30.05.2021, aj s poukazom na o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

2. Žalobca po rozhodnutí okresným súdom uvedeným platobným rozkazom, v podaní právneho zástupcu zo dňa 27.05.2021 (č.l. 35 spisu), doručenom okresnému súdu prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len ,,KEP“), uskutočnil dispozitívny procesný úkon - späťvzatie žaloby v celom rozsahu, nakoľko jeho pohľadávka bola ku dňu 26.05.2021 v celom rozsahu uspokojená na základe exekučného titulu (platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. ), v exekučnom konaní sp.zn. 351 EX 209/21. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd konanie v celom rozsahu zastavil. Súčasne žalobca k predmetnému späťvzatiu žaloby predložil aj dôkazy (č.l. 36-41 spisu).

3. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcu, v podaní právneho zástupcu (č.l. 35 spisu), t.j. po vydaní platobného rozkazu č.k. -32 zo dňa 7.5.2021, okresný súd výzvou zo dňa 7.6.2021 (č.l. 46

spisu) vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy oznámil, či súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcu.

4. Žalovaný na výzvu okresného súdu písomne nereagoval, resp. v stanovenej lehote sa písomne nevyjadril.

5. Následne okresný súd krajskému súdu predkladacou správou v podaní zo dňa 15.7.2021 (č.l. 47 spisu), doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 19.07.2021, predložil spis so späťvzatím žaloby po rozhodnutí okresným súdom vo veci samej platobným rozkazom zo dňa 7.5.2021, č.k. -32.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario, za aplikácie , , vo väzbe na Čl. 4 ods. 1 , pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom, platobný rozkaz Okresného súdu Ružomberok č.k. -32 zo dňa 7.5.2021 zrušil a konanie o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom zastavil.

7. Podľa Čl. 4 ods. 1 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

11. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

12. Pre úplnosť a vzhľadom na nie celkom jednotný prístup (odvolacích) súdov v otázkach späťvzatia žaloby po vydaní platobného rozkazu krajský súd dodáva, že východiskom pre zvolený postup a následné rozhodnutie krajského súdu v tomto štádiu konania bol a Čl. 4 ods. 1 . Z je možné prijať i záver, že sa vzťahuje na (meritórne) rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu na jeho formu, t.j. bez ohľadu na to, či ide o platobný rozkaz, uznesenie alebo rozsudok. Nie je potom podľa krajského súdu vylúčený záver, že v prípade späťvzatia žaloby po vydaní každého z nich súdom prvej inštancie môže byť orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o takomto úkone procesnej strany - žalobcu, odvolací súd.

13. Keďže krajský súd považoval podmienky podľa až 3 v spojení s Čl. 4 ods. 1 , pre rozhodnutie, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, za splnené, vrátane podmienky súhlasu žalovaného, v rovine absencie jeho výslovného nesúhlasu s takýmto postupom vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu v podaní právneho zástupcu zo dňa 27.05.2021 (č.l. 35 spisu), ako o tom svedčí bezvýsledná výzva okresného súdu zo dňa 7.6.2021 (č.l. 46 spisu) doručená žalovanému dňa 15.06.2021 (č.l. 44 rub spisu), aj s poukazom na o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom, platobný rozkaz okresného súdu zrušil a konanie o zaplatenie 25.450,- Eur s príslušenstvom zastavil.

Krajský súd dopĺňa, že k späťvzatiu žaloby došlo po rozhodnutí okresného súdu platobným rozkazom č.k. -32 zo dňa 7.5.2021, ale skôr ako by platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . Vo vzťahu k náhrade trov konania uvádza krajský súd, že vo všeobecnosti sa náhrada trov sporového konania riadi zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím tomu, kto ich vznik spôsobil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán konania z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 14. septembra 2011, podľa ktorého: ,,K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienky konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.) Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.“ Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. ).“ Krajský súd dáva do pozornosti žalobcu i judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: ,,Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom na vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil, resp. či návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, ako to bolo aj v danej veci, keď žalovaný po podaní žaloby uznal nárok sťažovateľa a uspokojil ho. To znamená, že , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, možno aplikovať len v prípade, ak neexistujú dôvody (resp. výnimky) na priznanie náhrady trov konania podľa .“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -28 zo dňa 04. júla 2013). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -23 zo dňa 12. decembra 2012, podľa ktorého: ,,V súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov sa uvedený spôsob aplikácie citovaných ustanovení a v plnej miere vzťahuje aj na rozhodovanie o trovách odvolacieho konania v prípade zastavenia odvolacieho konania pre späťvzatie odvolania“. Súčasne odvolací súd dopĺňa, že vyššie uvedené je možné aplikovať aj v rámci súčasnej právnej úpravy, t.j. .

15. Z obsahu predloženého spisového materiálu okresného súdu bolo nepochybné, že žalobca sa v podaní právneho zástupcu zo dňa ,,15.03.202“ (č.l. 2 spisu), domáhal proti žalovanému, označenému ako V. U., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/X, XXX XX M. P. K., vydania platobného rozkazu, ktorým by mu bola uložená povinnosť zaplatiť mu istinu 25.450,- Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Okresný súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -32 zo dňa 7.5.2021. Súčasne z obsahu odôvodnenia dispozitívneho úkonu žalobcu v podaní právneho zástupcu zo dňa 27.05.2021 (č.l. 35 spisu) a pripojených dôkazov (č.l. 36 - 41 spisu), bolo zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby, ako dôsledok toho, že došlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 351Ex 209/21. Krajský súd zvýrazňuje že predmetné exekučné konanie bolo vedené voči oprávnenému označenému ako K R A N I M E X, spol. s r.o., Lazaretská 4A, 812 01 Bratislava, IČO: 35 696 273, ktorý v prejednávanej veci nevystupoval,

resp. ani nevystupuje ako strana konania, a to v procesnom postavení žalovaného. Vzhľadom na túto skutočnosť, krajský súd (ako súd odvolací) dospel k záveru, že zastavenie konania sp.zn. (t.č. pod sp.zn. ) a v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom nemožno pričítať žalovanému, teda došlo k zastaveniu konania bez priameho zavinenia žalovaného ako strany sporu (bez ohľadu na jeho postavenie ako ručiteľa). V danom prípade z procesného hľadiska zastavenie konania vyvolal žalobca späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorej skutočnosti na strane žalovaného tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Podľa obsahu spisového materiálu však na strane žalovaného žiadne trovy spojené s týmto konaním nevyplývajú, resp. mu nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná. Odvolací súd len podotýka, že ak si strana konania náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 základných princípov , zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že strana nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne okresným súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018, sp.zn. ).

16. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.