Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoR/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: J.. V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. M.Š. XXX, XXX XX M., zastúpenému: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 14, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08, Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.apríla 2023, č.k. -262, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku spisovej značky zo dňa 02.01.2018 vydaného ad hoc rozhodcom J.. V. M. so sídlom B. XXX, S. s poukazom na nedostatok právomoci na prejednanie žaloby v rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že žalovaný sa ako žalobca žalobou podanou na rozhodcovský súd v konaní vedenom pod sp.zn. domáhal voči žalobcovi ako žalovanému 1/ a voči J.. W. K. ako žalovanému 2/ zaplatenie sumy 4715,91 eur s príslušenstvom, ktorej žalobe bolo v rozhodcovskom konaní vyhovené a žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní na náhradu škody spoločne a nerozdielne. Po právnej stránke vec posúdil podľa , , , , , , , zákona číslo o rozhodcovskom konaní v spojení s , . Posudzoval otázku procesného spoločenstva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že o nútené spoločenstvo ide vtedy, ak z osobitného predpisu pre úspech v spore sa vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, pričom v predmetnej veci týmto osobitným zákonom je zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý ustanovuje podmienky pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v danom prípade to bez ďalšieho znamená, že pre riadne uplatnenie tohto práva sa vyžaduje, aby žaloba bola podaná účastníkmi rozhodcovského konania - v danom prípade v procesnom postavení žalovaných - ako subjektmi spoločne a nerozdielne zaviazaní na plnenie. Poukázal na obdobnosť s konaním o dobrovoľných dražbách. Mal za to, že v tomto konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodnúť vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorých rozhodcovský rozsudok zaväzuje, ktorým priznáva judikovanú pohľadávku a ukladá judikovanú povinnosť. Uzavrel, že stranami sporu v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania a jedná sa o nútené spoločenstvo. V prípade, že by súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok výlučne voči žalobcovi, došlo by k opätovnému

konaniu o žalobe z rozhodcovského konania, avšak voči žalovanému 2/ by to už nebolo možné. Zo zákona o rozhodcovskom konaní ako osobitnom predpise sa vyžaduje pre úspech žalobcov, aby v tomto súdnom spore boli všetci, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania na podklade žaloby podanej v rozhodcovskom konaní. Nakoľko táto podmienka účasti všetkých subjektov splnená nebola, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal jedno pojednávanie, pričom zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie prečítaním listín alebo oznámením ich obsahu, nijako nekonkretizoval listinné dôkazy, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a či listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené, prípadne ako sa strany sporu k listinným dôkazom vyjadrili. Tento procesný postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny. Súd bol povinný na konkrétne listiny odkázať, aby bolo jednoznačné, ktoré listinné dôkazy boli podkladom pre prijatie rozhodnutia. Súd prvej inštancie neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v dôsledku čoho je rozhodnutie prekvapivé. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou k otázke charakteru procesného spoločenstva ani s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.03.2021 spisovej značky . Argumentoval, že zo žiadneho ustanovenia zákona číslo o rozhodcovskom konaní nevyplýva, že by sa pre úspech v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyžadovala účasť všetkých účastníkov rozhodcovského konania. Poukaz na zákon o dobrovoľných dražbách neobstojí. Opakovane poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave spisovej značky zo dňa 25.03.2021 vydaným medzi žalobcom a žalovaným. Mal za to, že súd prvej inštancie mal rozhodcovský rozsudok zrušiť iba vo vzťahu k žalobcovi a žalobu vo zvyšku zamietnuť a ďalší postup v rozhodcovskom konaní by prebiehal už iba medzi žalobcom a žalovaným a voči žalovanému 2/ by rozhodcovský rozsudok zostal nedotknutý. Argumentáciu rozsudkom spisovej značky považoval za nedôvodnú.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť okruh strán rovnaký, ako bol okruh účastníkov napadnutého rozhodcovského konania, o to viac, ak boli účastníci zaviazaní k plneniu spoločne a nerozdielne. Podľa výroku rozhodcovského rozsudku boli účastníci rozhodcovského konania vystupujúci na žalovanej strane v pozícii núteného procesného spoločenstva, a preto bolo nevyhnutné, aby v žalobe boli označení obidvaja účastníci rozhodcovského konania, čo však danom prípade nebolo splnené; vady žaloby nie je možné nejako napraviť. Poukázal tiež na to, že žalobca nenapadol rozhodcovské konanie na príslušnom súde námietkou podľa Poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. - 241, . Mal za to, že v rozhodcovskom konaní žalovaní 1/ a žalovaný 2/ tvorili pasívne procesné spoločenstvo - nerozlučné spoločenstvo, keďže rozhodcovský súd konal a rozhodoval o spoločnej povinnosti žalovaných a rozhodcovský rozsudok sa vzťahuje na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane, pričom rozhodcovský rozsudok sa vzťahuje rovnako na každého žalovaného, a preto je nevyhnutné, aby boli v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený na strane žalobcov tí istí účastníci, ktorí vystupovali v rozhodcovskom konaní na strane žalovaných. Procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe nesie žalobca. Zdôraznil, že súd nemôže meniť výrokovú hmotnoprávnu časť rozhodcovského rozsudku.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. zo dňa 02.01.2018 vydaného ad hoc rozhodcom J.. V. M. so sídlom B. XXX, S., s poukazom na

nedostatok právomoci na prejednanie žaloby v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie vyvodil z ust. o rozhodcovskom konaní v spojení s , , že uvedené ustanovenie stanovuje podmienky pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, že pre riadne uplatnenie tohto práva sa vyžaduje, aby bola žaloba podaná účastníkmi rozhodcovského konania. Mal za to, že v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodnúť vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorých rozhodcovský rozsudok zaväzuje, ktorým priznáva judikovanú pohľadávku a ukladá judikovanú povinnosť. Uzavrel, že stranami sporu v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania a jedná sa o nútené spoločenstvo. Poukázal na obdobnosť s konaním o dobrovoľných dražbách. Vychádzajúc z medzi stranami nesporného tvrdenia, že žalobca bol rozhodcovským rozsudkom solidárne zaviazaný ako žalovaný 1/ na náhradu škody spolu so žalovaným 2/, ktorý nie je stranou sporu v tomto konaní, žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol. Dodal, že v prípade, že by súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok výlučne voči žalobcovi, došlo by k opätovnému konaniu o žalobe z rozhodcovského konania, avšak voči žalovanému 2/ by to už nebolo možné. Zo zákona o rozhodcovskom konaní ako osobitného predpisu sa vyžaduje pre úspech žalobcov, aby v tomto súdnom spore boli všetci, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania na podklade žaloby podanej v rozhodcovskom konaní.

6. Odvolací súd zistil, že v otázke posúdenia vecnej legitimácie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa o rozhodcovskom konaní existuje v rámci obchodného kolégia Krajského súdu v Bratislave rozdielna rozhodovacia prax.

7. Vo veci sp.zn. ; týkajúcej sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného medzi totožnými stranami sporu ako v prejednávanej veci; Krajský súd v Bratislave žalobe podanej žalobcom J.. V. W. vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom J.. V. M. sp.zn. vo vzťahu k žalobcovi. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného CRNI, zzpo, v likvidácii, že žalobca v žalobe nesprávne určil strany konania - odchýlne od účastníkov rozhodcovského konania, v ktorom vystupoval okrem žalobcu aj druhý žalovaný z rozhodcovského konania - J.. W. K.. V zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Uvedená podmienka bola v danom prípade splnená, keď žalobu voči spoločnosti CRN1, zzpo v likvidácii (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) podal J.. V. W., ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného 1/. Žalobu teda podal účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania - žalobcovi v rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 40 ods. 1 neuvádza, že účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania. Naopak, s poukazom na charakter uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní - nárok proti členom predstavenstva spoločnosti podľa , zastával názor, že v danom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa ustanovenia , kde ide o samostatné práva a povinnosti a každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov koná sám za seba.

8. Vo veci pod sp.zn. Krajský súd v Bratislave potvrdil zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Konštatoval, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na plnenie z ktorého boli zaviazaní nielen žalobcovia v 1. a 2. rade, ale aj spoločnosť Media Invest One, s.r.o, boli povinné podať všetky menované subjekty, a to s poukazom na ustanovenie , keďže sa v danom prípade jedná o nútené procesné spoločenstvo všetkých žalovaných z rozhodcovského rozsudku. Nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní ako osobitný zákon ustanovuje podmienky pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v danom prípade to bez ďalšieho znamená, že pre riadne uplatnenie tohto práva sa vyžaduje, aby žaloba bola podaná účastníkmi rozhodcovského konania - v danom prípade v procesnom postavení žalovaných - ako subjektmi spoločne a nerozdielne zaviazanými na plnenie (obdobné platí pri nárokoch napr. podľa o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov). Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci žalovaní z rozhodcovského rozsudku, ktorým aktívna vecná legitimácia v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v spore svedčí, súd žalobe pre jej nedostatok vyhovieť nemôže. Na predmetnej skutočnosti nemení nič ani žalobcami v 1. a 2. rade namietané postavenie ako zmenkových ručiteľov, nakoľko sa nejedná o uplatňovanie práv v súvislosti so zmenkou, ale o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnymi závermi, ktoré zaujal Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. vychádzajúc z názoru, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o osobitný druh určovacej žaloby, o posúdenie platnosti súkromnoprávneho aktu obdobne ako je posúdenie platnosti zmluvy v hmotnom práve (Ústavný súd SR, ). Potom v prípade, ak sa vyžaduje pri žalobe o určenie neplatnosti zmluvy účasť všetkých zmluvných strán v sporovom konaní, potom možno dovodiť, že aj v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku musia byť všetci účastníci rozhodcovského konania stranami v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ide o nútené spoločenstvo v zmysle vyplývajúce z povahy zákona o rozhodcovskom konaní. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ boli v rozhodcovskom konaní zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, ktorá skutočnosť zakladá samostatné procesné spoločenstvo. Nakoľko v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nejde o odvolací (inštančný) prieskum, nemožno vychádzať pri posudzovaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z úpravy odvolacieho konania, v ktorom je možné podanie odvolania len jedným zo solidárne zaviazaných žalovaných a tým aj zrušenie časti rozsudku odvolacím súdom len voči jednému zo solidárne zaviazaných účastníkov.

10. Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením , považoval odvolací súd za opodstatnenú, pretože zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by konajúci súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi. Táto iná vada konania však nemohla mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

11. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nezaoberal meritom veci, pretože svoj výrok, ktorým zamietol žalobu, založil na nedostatku vecnej legitimácie strán v konaní. Súd prvej inštancie z dôkazných prostriedkov predložených v konaní stranami nevyvodil žiadne zásadne významné skutkové zistenia pre právne posúdenie vecnej legitimácie strán v konaní. Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, jeho záver o nedostatku vecnej legitimácie nemal podklad v listinných dôkazoch predložených stranami. Konajúci súd vychádzal z nesporného tvrdenia medzi stranami, že rozhodcovským rozsudkom, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal, bol žalobca ako žalovaný 1/ zaviazaný na náhradu škody spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 2/, ktorý v tomto konaní nevystupoval ako strana sporu. V danom prípade teda súd prvej inštancie z listinných dôkazov nevyvodil pre svoje právne závery žiadne relevantné skutkové zistenia, a preto nemožno konštatovať, že jeho skutkové zistenia nemajú základ vo vykonanom dokazovaní a zakladajú tak vadu konania. Pokiaľ na pojednávaní nebolo vykonané dokazovanie takými listinnými dôkazmi, ktoré neboli podkladom pre skutkové závery súdu prvej inštancie, uvedené pochybenie súdu prvej inštancie nemohlo mať za následok nesprávnosť rozhodnutia. Konajúci súd z vadne vykonaných dôkazov nevyvodil žiadne zásadné skutkové zistenie pre právne posúdenie vecnej legitimácie. Nevykonanie dokazovania takými listinnými dôkazmi, z ktorých konajúci súd nečerpal žiadne informácie pre svoje právne závery, nemohlo založiť nesprávnosť rozhodnutia.

12. Navyše súd prvej inštancie nevychádzal pri svojom rozhodovaní zo žiadnej takej rozhodujúcej skutočnosti, resp. listinného dôkazu preukazujúceho takúto skutočnosť, ktoré by žalobcovi neboli známe a na ktoré skutočnosti by nebol mohol v konaní patrične, svojimi procesnými návrhmi a vyjadreniami, reagovať, a preto nebolo porušené ani právo žalobcu na spravodlivý proces.

13. Pokiaľ žalobca namietal porušenie , toto pochybenie nemalo žiaden priamy dosah na možnosť jeho vylúčenia ako strany sporu z uplatňovania procesných práv priznaných mu . Porušenie uvedeného zákonného ustanovenia totiž žiadnym spôsobom nezbavovalo žalobcu jeho základnej procesnej povinnosti tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a procesnej povinnosti označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. V tejto súvislosti preto nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

14. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa .

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).