Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoR-4-2020.pdf
PDF · 119.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoR/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcov: 1. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX L., 2. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX L., oboch zastúpených JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúcemu prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenému ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sp. zn. I/2015-34 zo dňa 16.11.2015, vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cr/1/2016-186 zo dňa 28.11.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cr/1/2016-186 zo dňa 28.11.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnej výške (výrok II).
2. Súd prvej inštancie predmetné meritórne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, podanou dňa 11.01.2016 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, odkladu jeho vykonateľnosti a náhrady trov konania. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 01.12.2015 im bol doručený predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorým boli žalobcovia v 1. a 2. rade a spoločnosť Media Invest One, s.r.o. (ako žalovaní v 1. až 3. rade v rozhodcovskom konaní) zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní) zmenkovú sumu 17.427,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 17.427,53 Eur od 16.05.2015 do zaplatenia, odmenu v sume 58,09 Eur a nahradiť trovy v sume 1.485,80 Eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade považujú rozhodcovský rozsudok za nesprávny, nakoľko nemali spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, neboli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu, nebola im umožnená
účasť na rozhodcovskom konaní podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 cit. zákona, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 cit. zákona a priebeh predmetného rozhodcovského konania bol v rozpore s § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 cit. zákona. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalobcom v 1. a 2. rade a spoločnosti Media Invest One, s.r.o. uložená povinnosť zaplatiť žalovanému vyššie uvedenú peňažnú sumu na základe zmenkového ručenia založeného blankozmenkou (mesiac a dátum vystavenia: zo dňa 03. júna 2009 v Prešove). K vyplneniu blankozmenky malo dôjsť na základe dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: 000005/SB/10/131 zo dňa 09.02.2010 (ďalej len „Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky“) na sumu 17.427,53 Eur, s dátumom splatnosti 15.05.2015 (ďalej len „blankozmenka“). Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená podľa bodu 4.6. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky rozhodcovskou doložkou v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy (a tiež zo zmenky vyplnenej podľa nej) alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie ...“. Žalobcovia v 1. a 2. rade namietali právomoc rozhodcovského súdu na základe námietky podľa § 21 ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd v 2. výroku rozhodcovského rozsudku rozhodol, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú zaviazaní uhradiť peňažný záväzok spoločne a nerozdielne. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali za to, že takýmto spôsobom rozhodol rozhodcovský súd mimo rámec rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená ohľadom právneho vzťahu majúci charakter ručenia žalobcu 1. a 2. voči žalovanému (subjekt žalovaný v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 1. rade bol primárne zaviazaným na základe zmluvy o úvere). Právny režim ručenia je zásadne odlišný od pasívnej solidarity ako vo vzťahu k veriteľovi, tak aj vo vzťahu k ostatným zaviazaným účastníkom právneho vzťahu. Zatiaľ, čo pri ručení ručiteľ, ktorý plnil veriteľovi, vstupuje do jeho právneho postavenia, pri pasívnej solidarite to neplatí. Zároveň vzájomný vzťah viacerých ručiteľov toho istého primárneho záväzku je odlišný od právneho postavenia solidárnych dlžníkov. Za týchto okolností mal výrok rozhodcovského rozsudku namiesto výroku „spoločne a nerozdielne“ obsahovať výrok „plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných“. Rozhodcovský súd nemal právomoc založiť rozhodcovským rozsudkom pasívnu solidaritu medzi všetkými účastníkmi konania, pretože takáto právomoc nevyplývala ani z rozhodcovskej doložky ani zo skutkových okolností prípadu. Uvedená vada zakladá dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZoRK.
3. V predmetnej sporovej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 21Cr/1/2016-80 zo dňa 08.12.2016, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. I/2015-34 zo dňa 16.11.2015 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zrušený a žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania, pričom uvedené meritórne rozhodnutie bolo následne na základe odvolacieho konania, iniciovaného žalovanou stranou sporu, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1CoR/6/2017-137 zo dňa 18.10.2018 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd zároveň okrem iného (bližšie viď ods. 20 - 27 rozhodnutia odvolacieho súdu) uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v 1. a 2. rade nevystupovali ako spotrebitelia, ale ako podnikatelia
- spoločníci obchodnej spoločnosti, súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočným spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, že v predmetnom rozhodcovskom rozsudku boli na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom zaviazaní žalobcovia v 1. a 2. rade spolu so spoločnosťou Media Invest One, s.r.o., ktorá však návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodala. S poukazom na uvedené tak v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, prečo bol rozhodcovský rozsudok zrušený v celosti aj napriek skutočnosti, že spoločnosť Media Invest One, s.r.o., ktorej práv a povinností sa jednoznačne týka, v sporovom konaní v procesnom postavení žalobcu nevystupovala.
4. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „C.s.p.“), sa otázkou právneho postavenia žalobcov v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov nezaoberal, nakoľko táto bola dostatočným spôsobom vyriešená v rámci meritórneho rozhodnutia č. k. 21Cr/1/2016-80 zo dňa 08.12.2016 a odvolací súd sa s predmetným právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie v danom rozsahu stotožnil (viď ods. 19 rozhodnutia odvolacieho súdu). Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v predmetnej sporovej veci posúdiť vyriešenie otázky procesného spoločenstva na strane žalobcu, a to s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 ZoRK v spojení s § 78 ods. 1 C.s.p.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 60, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 2, § 391 ods. 2 C.s.p, § 40 ods. 1, § 40 ods. 4 ZoRK a konštatoval, že za situácie, kedy v rozhodcovskom konaní na strane žalovaného vystupovali 3 subjekty (žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a spoločnosť Media Invest One, s.r.o.), pričom v predmetnom sporovom konaní z nich vystupujú len dva subjekty, nie je splnená procesná podmienka účasti účastníka rozhodcovského konania na strane žalobcu. Žalobu nepodali všetky subjekty na strane žalovaného z rozhodcovského konania, t.j. všetci účastníci rozhodcovského konania na strane žalovaného, súd prvej inštancie preto v súlade s § 78 ods. 2 C.s.p. žalobu zamietol, nakoľko nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa § 40 ods. 1 ZoRK v spojení s § 78 ods. 1 C.s.p. Záverom súd prvej inštancie dodal, že predmetom konania nie je vecný prieskum predmetu rozhodcovského konania, ale má len výlučne formalistický charakter, zameraný na preskúmanie procesných otázok v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 ZoRK.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. podľa úspešnosti v konaní. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu proti žalobcom v 1. a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
7. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p. tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Žalobcovia v 1. a 2. rade v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie pochybil, keď identifikoval, že v predmetnej sporovej veci sa jedná o nútené procesné spoločenstvo (§ 78 C.s.p.), nakoľko odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení dospel iba k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou procesného spoločenstva. Odvolací súd podľa žalobcov v 1. a 2. rade v predmetnom rozhodnutí vytkol vady meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, konštatoval, že ak sa nejedná o nútené procesné spoločenstvo, rozhodcovský rozsudok zrušený byť nemal - z čoho však nevyplýva, že nemal byť zrušený vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade a taktiež skutočnosť, že povaha núteného procesného spoločenstva vyplýva z povahy hmotno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Takto prijaté závery odvolacieho súdu sú plne v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 ZoRK, ktorý nevyžaduje, aby žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal každý z účastníkov rozhodcovského konania, ale práve naopak, aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby majú samostatne všetci účastníci rozhodcovského konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade s poukazom na judikatúru uviedli, že medzi dlžníkom a ručiteľom nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože veriteľ si proti každému z nich uplatňuje nárok zo samostatného právneho dôvodu, preto ani žalobcovia v 1. a 2. rade a spoločnosť Media Invest One, s.r.o. netvorili nútené procesné spoločenstvo v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie sa preto arbitrárne odkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít a nepriamo vyvoláva situáciu denegatio iustitiae v neprospech žalobcov v 1. a 2. rade. V rámci rozhodcovského konania bola zo strany rozhodcovského súdu nesprávne vyslovená pasívna solidarita medzi subjektami, medzi ktorými takáto nie je hmotným právom založená. Uvedené malo samo o sebe predstavovať dôvod na zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku a nie zaťažiť žalobcov v 1. a 2. rade a ako ručiteľov požiadavkou na podanie žaloby spoločne s primárnym dlžníkom, voči ktorému v skutočnosti žalobcom v 1. a 2. rade postavenie solidárnych dlžníkov nikdy nesvedčalo. Súd prvej inštancie sa v danom prípade mohol s predmetnou situáciou vysporiadať dvomi spôsobmi - v prvom rade mohlo dôjsť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade a vo vzťahu k spoločnosti Media Invest One, s.r.o. mal byť ponechaný v platnosti, prípadne v druhom rade mohol súd prvej inštancie vysloviť, že rozhodcovským rozsudkom bolo medzi účastníkmi založené nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 C.s.p., čo je presným opakom núteného spoločenstva podľa § 78 C.s.p., pri ktorom sa nevyžaduje vykonanie procesného úkonu všetkými účastníkmi konania, ale v ktorom procesný úkon jedného účastníka zakladá účinky aj pre ostatných. Za daných okolností mal následne súd prvej inštancie
konať aj so spoločnosťou Media Invest One, s.r.o. a umožniť jej realizovať jej procesné oprávnenia. Jedná sa o procesný postup, ktorý sa žalobcom v 1. a 2. rade javí ako vhodnejší, a to predovšetkým vzhľadom na zásadnú vadu výroku rozhodcovského rozsudku, ktorý pasívnu solidaritu vyslovuje v rozpore so zákonom. Posúdením postavenia účastníkov rozhodcovského konania ako nerozlučného procesného spoločenstva pre účely podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohlo dôjsť k náprave a spravodlivému riešeniu nezákonnosti vyvolanej týmto rozhodnutím vo vzťahu ku všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
9. Žalobcovia v 1. a 2. rade odvolaciemu súdu navrhujú, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sa jedná o nútené spoločenstvo a s ohľadom na predmetnú skutočnosť, keďže spoločnosť Media Invest One, s.r.o. nebola sporovou stranou, nebola splnená podmienka pre úspech v uvedenej sporovej veci. V rámci predmetného sporového konania bol zo strany žalobcov v 1. a 2. rade nesprávne, resp. neúplne označený okruh sporových strán, pretože ide o prípad núteného spoločenstva, čo vyplýva zo znenia § 40 ods. 1 a § 43 ods. 1 ZoRK. Rozhodcovským rozsudkom, zrušenia ktorého sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú, boli zaviazaní na plnenie nielen žalobcovia v 1. a 2. rade, ale aj spoločnosť Media Invest One, s.r.o, a to spoločne a nerozdielne. Navyše, nakoľko spoločnosť Media Invest One, s.r.o., ako účastník rozhodcovského konania nebola subjektom vystupujúcim v procesnom postavení žalobcu v uvedenom sporovom konaní, súd prvej inštancie by v zmysle § 43 ods. 1 ZoRK nemohol po zrušení rozhodcovského rozsudku ani pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe. Žalovaný má za to, že sa nejedná o samostatné procesné spoločenstvo, pretože ak by tomu tak bolo, musel by rozhodcovský rozsudok zostať vo vzťahu k spoločnosti Media Invest One, s.r.o. v platnosti, čo je v rozpore so ZoRK, pretože ten možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k niektorým účastníkom rozhodcovského konania neumožňuje. Zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len vo vzťahu ku všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade otázku núteného spoločenstva spochybňujú na základe toho, že v pôvodnom konaní vystupovali ako ručitelia a v rámci vzťahu dlžník - ručiteľ sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo. Žalovaný tento záver nespochybňuje, avšak má za to, že v danom prípade je neaplikovateľný, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade v rozhodcovskom konaní vystupovali nie ako ručitelia, ale ako zmenkoví ručitelia, t.j. osoby rovnako zaviazané ako dlžník, pričom sú s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov zaviazaní spoločne a nerozdielne. Procesné postavenie žalobcov v 1. a 2. rade v rozhodcovskom konaní však nijakým spôsobom nevyvracia záver o tom, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o nútené spoločenstvo, nakoľko toto je upravené ZoRK. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nedošlo k naplneniu procesných podmienok, keďže v ňom na strane žalobcu nevystupovala aj spoločnosť Media Invest One, s.r.o., preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. ZoRK umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku len ako celku, nie iba vo vzťahu k niektorým účastníkom rozhodcovského konania zaviazaných z rozhodcovského rozsudku, preto žalobcami v 1. a 2. rade uvádzané možnosti riešenia nie sú pre daný prípad použiteľné.
11. Žalovaný považuje odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade za nedôvodné a odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania.
12. Žalobcovia v 1. a 2. rade následne vo svojom vyjadrení opakovane poukázali na to, že v danom prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 C.s.p., nie o nútené spoločenstvo, ako tvrdí žalovaný. Do úvahy prichádzalo podľa žalobcov v 1. a 2. rade alternatívne skonštatovanie, že nie sú splnené predpoklady pre nútené spoločenstvo v predmetnej sporovej veci, čím by sa zároveň každej z dotknutých osôb umožnilo plné uplatnenie práva na súdnu ochranu, bez nutnosti súčinnosti iných osôb. Ak má každý zo žalobcov vlastný nárok - v danom prípade procesný nárok na preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, pričom tento má aj iná osoba, nie je podľa žalobcov v 1. a 2. rade požadovať podanie žaloby všetkými týmito osobami. Súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil, že v predmetnej sporovej veci majú žalobcovia v 1. a 2. rade aktívnu vecnú legitimáciu vyplývajúcu z ich procesného práva na preskúmanie rozhodcovského rozsudku a
nie z ich hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom boli aj so spoločnosťou Media Invest One, s.r.o., čím došlo k denegatio iustitiae v neprospech žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade naďalej zotrvávajú na názore, že zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je vo vzťahu k niektorému z účastníkov rozhodcovského konania vylúčené, nakoľko preskúmavanie rozhodcovského rozsudku súdnou cestou je obdobné a má najbližšie ku konaniu o opravnom prostriedku, čiže aj v danom prípade je (ako pri meritórnom rozhodnutí všeobecných súdov) možné zrušenie/potvrdenie rozhodcovského rozsudku len voči niektorému z účastníkov rozhodcovského konania.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku (29.03.2022) bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 21.03.2022 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalobcov v 1. a 2. rade dospel odvolací súd k záveru, že mu vyhovieť nemožno.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 78 ods. 1, 2 C.s.p., nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
17. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20200101> tohto zákona.
18. Podľa § 43 ods. 1 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
19. Podľa § 43 ods. 2 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/244/20200101>.
20. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v napadnutom meritórnom rozhodnutí dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
21. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 16.11.2015 došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku sp. zn. I/2015-34, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 17.427,53 Eur s príslušenstvom, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že predmetný rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať v tomto konaní (výrok I), žalovaní v 1. až 3. rade (spoločnosť Media Invest One, s.r.o., B. R. - žalobca v 1. rade v sporovom konaní a T. R. - žalobca v 2. rade v sporovom konaní) boli zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (žalovanému v sporovom konaní) zmenkovú sumu 17.427,53 Eur s úrokom vo výške 6% zo sumy 17.427,53 Eur od 16.05.2015 do zaplatenia a odmenu 58,09 Eur (výrok II) a taktiež povinnosťou nahradiť žalobcovi sumu 1.485,80 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 825,80 Eur a iných trov v sume 660,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (výrok III). Zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali z dôvodu, že nemali spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK, neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu, nebolo im umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoRK, v rozhodcovskom konaní rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a neboli splnené podmienky podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK, priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZoRK v zmysle jeho § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. Žalobcovia v 1. a 2. rade zároveň namietali, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená ohľadom právneho vzťahu, ktorý má charakter ručenia žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému (subjekt žalovaný v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 1. rade bol primárne zaviazaný na základe zmluvy o úvere). Právny režim ručenia je zásadne odlišný od pasívnej solidarity ako vo vzťahu k veriteľovi, tak aj vo vzťahu k ostatným zaviazaným účastníkom právneho vzťahu.
22. V žalobe žalobcami v 1. a 2. rade akcentovaný charakter právneho vzťahu so žalovaným v rozsahu právnych noriem ochrany spotrebiteľa bol posúdený súdom prvej inštancie v rozsudku č. k. 21Cr/1/2016-80 zo dňa 08.12.2016 a zároveň aj v uznesení odvolacieho súdu č. k. 1CoR/6/2017-137 zo dňa 18.10.2018, právoplatným dňa 07.12.2018, tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade nespĺňajú podmienky spotrebiteľa v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ani osobitného zákona na ochranu spotrebiteľov (viď ods. 19 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). V súlade s uvedeným bola povaha vzťahu medzi sporovými stranami ustálená a táto skutočnosť sa následne premietla aj do odôvodnenia napadnutého meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 21Cr/1/2016-186 zo dňa 28.11.2019, ktoré sa otázkou právneho postavenia žalobcov v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov ďalej nezaoberalo (viď ods. 15 odôvodnenia). Na základe odvolania žalobcov v 1. a 2. rade zostala spornou otázka ich procesného spoločenstva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotená v súlade s ustanovením § 78 C.s.p. v spojení s § 40 ods. 1 ZoRK tak, že nakoľko v predmetnom rozhodcovskom konaní vystupovala na strane žalovaného okrem žalobcov v 1. a 2. rade v tomto spore aj spoločnosť Media Invest One, s.r.o., v danom prípade nebola splnená procesná podmienka účasti účastníkov rozhodcovského konania na strane žalobcu z dôvodu nepodania žaloby všetkými subjektmi, a preto bola žaloba žalobcov v 1. a 2. rade zamietnutá.
23. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí svoje procesné postavenie v predmetnom sporovom konaní odvodzujú od skutočnosti, že preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je obdobné ako konanie o opravnom prostriedku a keďže v danom prípade je možné zrušenie/potvrdenie meritórneho rozhodnutia všeobecného súdu len voči niektorému účastníkovi, uvedené je možné aplikovať aj na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako tak sa odvolací súd nestotožnil ani s alternatívou žalobcov v 1. a 2. rade odvodzovať ich procesné podstavenie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku od ustanovenia § 77 C.s.p. Je nesporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade mali postavenie zmenkových ručiteľov za účelom zabezpečenia úverového záväzku spoločnosti Media Invest One, s.r.o. ako dlžníka, pričom v súlade s ustanovením § 47 zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov je každý ručiteľ zaviazaný rukou spoločnou a nerozdielnou spolu so všetkými ostatnými zmenkovými dlžníkmi, t.j. jedná sa o dlžníka solidárneho (na základe čoho možno zároveň konštatovať, že avalista je samostatným dlžníkom). Avšak, predmetom uvedeného sporového konania nie je uplatňovanie práv v súvislosti so zmenkou, ale jedná sa o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pre úspešnosť ktorého je potrebné splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 40 a nasl. ZoRK.
24. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, samotné rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom rozhodcovia ako osoby súkromného práva rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu. Aj samotný Ústavný súd SR opakovane konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé možných negatívnych dôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi vzniknutých sporov prostredníctvom súkromnoprávnej osoby - rozhodcovského súdu pred súdnym orgánom SR, čím sa ich základné právo na súdnu ochranu v istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim z ustanovenia § 40 ZoRK (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR č. k. I. ÚS 234/2013-14 zo dňa 17.04.2013). Odvolací súd zároveň uvádza, že konanie pred všeobecným súdom o zrušenie rozhodcovského rozsudku na rozhodcovské konanie nijak nenadväzuje a nie je možné ho považovať ani za ďalšie opravné konanie. Predmetom konania všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozhodcovského rozsudku je v súdnom konaní o zrušenie rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu, a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ZoRK (bližšie viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020).
25. Nakoľko z rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú, vyplýva, že na zaplatenie žalovanej istiny bola okrem žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazaná aj spoločnosť Media Invest One, s.r.o, všetky menované subjekty tak boli bez pochýb v postavení žalovaných v rámci rozhodcovského konania, vedeného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. I/2015. Z ustanovenia § 40 ods. 1 ZoRK vyplýva, že na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, ktorá je podaná proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Je teda jednoznačné, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na plnenie z ktorého boli zaviazaní nielen žalobcovia v 1. a 2. rade, ale aj spoločnosť Media Invest One, s.r.o, boli povinné podať všetky menované subjekty, a to s poukazom na ustanovenie § 78 C.s.p., keďže sa v danom prípade jedná o nútené procesné spoločenstvo všetkých žalovaných z rozhodcovského rozsudku, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko ZoRK ako osobitný zákon ustanovuje podmienky pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v danom prípade to bez ďalšieho znamená, že pre riadne uplatnenie tohto práva sa vyžaduje, aby žaloba bola podaná účastníkmi rozhodcovského konania - v danom prípade v procesnom postavení žalovaných - ako subjektmi spoločne a nerozdielne zaviazanými na plnenie (obdobné platí pri nárokoch napr. podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov). Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci žalovaní z rozhodcovského rozsudku, ktorým aktívna vecná legitimácia v zmysle ZoRK v spore svedčí, súd žalobe pre jej nedostatok vyhovieť nemôže. Na predmetnej skutočnosti nemení nič ani žalobcami v 1. a 2. rade namietané postavenie ako zmenkových ručiteľov, nakoľko - ako už bolo uvedené vyššie, nejedná sa o uplatňovanie práv v súvislosti so zmenkou, ale o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Záverom odvolací súd dodáva, že je zároveň neprípustné, aby všeobecný súd posudzoval hmotnoprávnu stránku nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní a v rámci sporového konania podľa § 40 ZoRK akokoľvek vecne zasahoval do záverov rozhodcu.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vystupovali ako žalobcovia všetky subjekty zúčastnené v rozhodcovskom konaní na strane žalovaného (§ 40 ods. 1 ZoRK v spojení s § 78 C.s.p. ako generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces), pričom splnenie predmetnej podmienky aj v rámci odvolacieho konania naďalej absentuje, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).