Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-34-2024.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Subarea
8Co/34/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. D., proti žalovanej: F. B., G. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, XXX XX D. E. D., zastúpenej: A | K | J | K s. r. o., IČO: 50 112 252, so sídlom Športová 2071/39, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 67C/7/2023-40 zo dňa 15. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9C/16/2022-39 zo dňa 9. augusta 2022 zamietol. Výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. V odôvodnení uviedol, že dňa 09.08.2022 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. 9C/16/2022-39 (ďalej aj ako „uznesenie“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov k žalovanej, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom sporovom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch; ďalej mu uložil povinnosť, aby sa úplne zdržal písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie, alebo komunikácie inými prostriedkami so žalovanou; súd žalobcu poučil, že môže proti žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie práva priblížiť sa k nej a práva kontaktovať ju. Súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/107/2022-91 zo dňa 18.01.2023 tak, že napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku I. potvrdil, a vo výroku II. uznesenie zmenil tak, že poučil žalobcu, že môže podať proti žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z Civilného sporového poriadku. Odvolací súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.3. Dňa 21.06.2023 žalobca doručil prvoinštančnému súdu návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. 9C/16/2022-39 zo dňa 9. augusta 2022. Odôvodnil ho tým, že v súčasnosti nie sú dané dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, teda neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená integrita žalovanej ako aj jej bezpečnosť. Žalovaná so žalobcom komunikuje formou SMS bez problémov, napr. mu posiela požiadavky, čo si chce prevziať 0z ich spoločného domu, k čomu žalobca priložil ukážky správ. Okrem toho mu žalovaná sama začala posielať blahoprajné správy k sviatkom. Z komunikácie je podľa žalobcu zrejmé, že medzi stranami nevládne nevraživosť ani strach, či obavy zo strany žalovanej. Komunikáciu zahájila žalovaná aj napriek tomu, že sama žiadala obmedzenie ich spoločného kontaktu. Žalobca napriek vlastnému nestotožneniu sa s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia sa snažil obmedzenia dodržiavať. V súčasnosti však tieto dôvody pominuli a vyvolávajú zbytočné komplikácie v ich praktickom živote. Ďalším dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia je, že žalobca a žalovaná majú spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú majú záujem vyporiadať formou dohody, bez účasti súdu, a preto nevyhnutne potrebujú aktívne komunikovať bez obmedzenia. Proces vyporiadania BSM iniciovala žalovaná, k čomu žalobca priložil SMS komunikáciu. Žalobca doposiaľ k žiadnym rokovaniam nepristúpil, nakoľko má obavy, že by tým porušil povinnosti vyplývajúce z nariadeného neodkladného opatrenia.
1.4. Dňa 13.09.2023 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie k návrhu žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia, v ktorom poprela tvrdenia žalobcu, že dôvody nariadeného neodkladného opatrenia pominuli. Správy, ktoré žalobca predložil súdu, sú povytŕhané z kontextu, už boli súdu predložené v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, a nezakladajú dôvod, pre ktorý by malo byť neodkladné opatrenie zrušené. Žalovaná považuje za nevyhnutnú potrebu vyporiadania majetku, nakoľko medzi stranami došlo k rozvodu manželstva. V záujme rýchleho uskutočnenia tohto vyporiadania žalovaná považovala za vhodné byť k žalobcovi zdvorilá a slušná, a s týmto cieľom ho i kontaktovala. Napriek snahe žalovanej k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo, preto požiadala svoju právnu zástupkyňu o zastupovanie v konaní o vyporiadanie BSM. Tá žalobcu viackrát kontaktovala prostredníctvom e-mailu s cieľom uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, avšak žalobca na uvedené e- maily neodpovedal, a preto sa jeho tvrdenia o tom, že potrebuje so žalovanou aktívne komunikovať, nezakladajú na pravde. Žalovaná je presvedčená, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, trvajú, neodkladné opatrenie je dôvodné a žalovaná má z možného konania žalobcu naďalej strach. Doposiaľ nedošlo k takému kvalitatívnemu posunu v zmene pomerov strán, pre ktorý by bol daný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia a žalovaná naďalej trvá na svojej argumentácii, ktorú uvádzala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa vyjadroval, že v prípade ich rozvodu zabije žalovanú i seba, že po rozvode príde tragédia, žalovanú napadol, škrtil ju, ukazoval jej náboje. Tieto skutočnosti žalovaná už preukázala. Žalobca predviedol agresívne správanie aj na pojednávaní súdu o rozvod manželstva dňa 14.06.2022. Žalovaná má za to, že pokus žalobcu o zrušenie neodkladného opatrenia len potvrdzuje dôvodnosť a nevyhnutnosť jeho nariadenia. Je presvedčená, že vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželstva strán ukončí tento vzťah a len čas dokáže zmierniť jej strach z možného konania žalobcu. Navrhla, aby súd návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 334 a § 339 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko neodpadli dôvody pre ktoré bolo nariadené. Tvrdenia žalobcu, že so žalovanou komunikuje neobstoja, nakoľko dôkazy, najmä výpis textových správ medzi stranami, ktorým podporil svoje tvrdenie, bol použitý už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom odvolací súd už predmetné dôkazy vykonal, vyhodnotil a rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil. Žalobca nepreukázal, že by došlo ku kvalitatívnemu posunu v zmene pomerov strán, pre ktorý by bol daný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia, pričom žalovaná naďalej trvá na svojej argumentácii, ktorú uvádzala už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a síce, že má strach a obavu z možného nepriaznivého správania žalobcu. Žalovaná komunikuje so žalobcom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s cieľom uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov medzi stranami, a tým má záujem uzavrieť túto životnú etapu, resp. ich vzájomný
vzťah. Skutočnosť, že strany majú doposiaľ spoločný majetok, ktorý má byť v budúcnosti vyporiadaný v rámci zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nezakladá dôvod, aby súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Táto skutočnosť žiadnym spôsobom nesmeruje k priaznivej zmene pomerov strán, a tým k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, čo je možné badať z postoja žalovanej, ako i z formy vzájomnej komunikácie strán cez právnu zástupkyňu žalovanej.
1.7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9C/16/2022-39 zo dňa 9. augusta 2022, zamietol.
1.8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255, § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (napadnuté uznesenie doručené žalobcovi dňa 18.12.2023, odvolanie podané na pošte dňa 29.12.2023). Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
2.2. Ako odvolací dôvod uviedol zaujatosť sudkyne rozhodujúcej na súde prvej inštancie, ktorá podľa jeho názoru vystupuje ako feministka, a za každú cenu sa snaží o potlačenie práva mužov na ich obhajobu bez akýchkoľvek dôkazov o ohrození zo strany žalobcu smerom k žalovanej. Uviedol, že viac ako rok vôbec nekomunikoval so žalovanou, nesnažil sa o stretnutie s ňou, ani sa o ňu nezaujíma, žije si svoj život penzistu, ktorý má partnerku a žalovaná ho nezaujíma. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že sudkyňa súdu prvej inštancie vôbec nezisťovala skutkový stav a rozhodla iba na základe tvrdenia advokátky a príslušnosti sudkyne k ženskému pohlaviu v snahe za každú cenu chrániť vykonštruované a účelové tvrdenia voči žalobcovi. Žalobca tvrdil, že vzťahy medzi ním a žalovanou sú stabilizované, slová o zabití mu vložila do úst jeho dcéra, ktorá ako lekárka zneužila jeho psychický stav po rozchode žalobcu a žalovanej po čom svedčí čestné vyhlásenie jeho syna. Zdôraznil, že nie násilným človekom nikdy sa nikomu nevyhrážal, že ju zabije, pretože veriaci človek na záver uviedol že je 100 násobným darcom krvi. Zdôraznil že je to žalovaná, ktorá rozbila rodinu a spôsobila jej hanbu a v konaní považoval za účelové, keď v snahe urobiť z neho násilníka sa snaží dosiahnuť lepšiu východiskovú pozíciu pri rozdelení majetku.
3.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.2. Mala za to, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobca vo svojom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť závery napadnutého uznesenia, práve naopak. Na margo argumentácie žalobcu v podanom odvolaní uvádza, že práve to je dôkazom, že nariadené neodkladné opatrenie je dôvodné a má svoje opodstatnenie. Vzťahy medzi ňou a žalobcom sú hlboko poškodené, v minulosti podal žalobca na žalovanú trestné oznámenie, ktoré bolo postúpené na správny orgán, ktorý ani nezačal konanie a vec bola odložená.
3.3. Žalovaná zdôraznila, že z konania žalobcu má naďalej odôvodnený strach. Ako už viackrát uviedla vo svojich písomných podaniach, žalobca sa opakovane vyjadroval, že v prípade rozvodu ich manželstva ju zabije, zabije seba, že po rozvode príde tragédia a podobne. Na žalovanú zaútočil, škrtil ju, a ukazoval náboje. Dôvodnosť obavy vyjadril žalobca aj v dôvodoch podaného odvolania, z ktorých je zrejmé, že bolo nariadené dôvodne a bolo nevyhnutné pre ochranu žalovanej.
3.4. Na záver zdôraznila, že žalobca nepreukázal, že by došlo ku takému kvalitatívnemu posunu a zmene pomerov strán, pre ktorý by bol daný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2024 uviedol, že nebol oboznámený so stavom trestného konania, ktorý podnet podal preto, lebo prišiel domov a zistil, že chýbajú hnuteľné veci. Mal za to, že žalovaná si spôsobuje traumy sama.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 05.04.2024 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Uviedla, že trestné oznámenie podané žalobcom bolo postúpené na správny orgán, kde vec bola odložená zmysle § 66 z. č. 372/1990 Zb o priestupkoch, v zmysle ktorého správny orgán nevydáva rozhodnutie. Uviedla, že stále má strach z možného konania žalobcu voči nej, na ktoré žalovaná opakovane poukazuje vo svojich podaniach. Žalobca sa viackrát vyjadril, ako ju zabije, zabije seba, že príde tragédia a podobne. V minulosti na ňu fyzicky zaútočil. Všetky tieto skutočnosti žalovaná v konaní riadne preukázala dôkazmi. Na záver uviedla, že skutočnosť, že žalovaný je 100 násobným darcom krvi nemá s vecou žiaden súvis. Trvala na tom, že samotné kroky žalobcu, jeho neustála a nedôvodná argumentácia aj v rámci tohto konania len potvrdzuje dôvodnosť a relevanciu ponechania neodkladného opatrenia v platnosti.
6. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, v prvom rade skúmal, či je voči uzneseniu odvolanie prípustné, či odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, či spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP a vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania dospel k záveru, že odvolanie voči uzneseniu je prípustné v zmysle ust. § 357 písm. e) CSP, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Odvolací súd uzavrel, že žalobca je osobou oprávnenou podať odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, pretože napadnuté uznesenie, ktorým bolo v časti zrušené nariadené zabezpečovacie opatrenie, bolo vydané v jeho neprospech.
9. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd porušenie týchto ustanovení v konaní nezistil.
10. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
14. Podľa § 49 ods. 1, 2 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
15. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Žalobca založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že sudkyňa súdu prvej inštancie, ktorá vo veci rozhodovala zaujatá, z dôvodu feministického prístupu k mužom, ako aj z dôvodu, že nebol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné.
17. K odvolaciemu dôvodu, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa odvolací súd uvádza nasledovné. V odvolaní vznesenú námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorá na súde prvej inštancie vec prejednala a rozhodla, posúdil odvolací súd podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku. Zákonná sudkyňa sa vyjadrila pred predložením veci na odvolací súd dňa 16.04.2024 (na číslo listu 59 spisu) tak, že sa vo veci necíti byť zaujatá.
18. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že zákonná sudkyňa je vo veci zaujatá. Odvolací súd považuje v súdenej veci za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa dôkazná situácia v spore nevyvíja podľa predstáv strany sporu, nie je táto skutočnosť dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti ani na vylúčenie zákonného sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci. V zmysle ust. § 49 ods. 3 CSP totiž dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. V uvedenom kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
19. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).
20. Po preskúmaní obsahu spisu a vyjadrenia zákonnej sudkyne odvolací súd nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudkyne z prejednávanej veci. Žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by oprávňovali odvolací súd dospieť k záveru, že zákonná sudkyňa je vo veci zaujatá. V podanom odvolaní uviedol len subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia o jej zaujatosti, ktoré ako výslovne uviedol súvisia s tým, že nevyhovela jeho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. V uvedenom kontexte argumentácie žalobcu považuje odvolací súd jeho námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni za nedôvodnú, až nemiestnu.
21. K odvolacej námietke žalobcu, že nebol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu sa domáhal jeho zrušenia po uplynutí viac než roku, kedy sa so žalovanou nekontaktoval uvádza odvolací súd nasledovné.
22. Uznesením o neodkladnom opatrení je súd viazaný len čo ho vydal, resp. vyhlásil. Po nadobudnutí vykonateľnosti a právoplatnosti takéhoto uznesenia, teda po konštituovaní jeho právnych účinkov, umožňuje zákon jeho zrušenie výlučne na základe univerzálneho kritéria, ktorým je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. O jeho zrušení môže súd rozhodnúť na návrh žalobcu alebo žalovanej. V súdenej veci odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti na základe skutkových okolností uvádzaných subjektom, ktorý navrhuje jeho zrušenie. Súd prvej inštancie riadne preskúmal dôvody žalobcom podaného návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ako aj ním uvádzané dôvody. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s argumentáciou strán, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle požiadaviek ust. § 220 CSP.
23. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 CSP a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 CSP. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie na jeho právne posúdenie a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanej proti žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania v plnej výške.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).