Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: H Point s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13, Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátska kancelária, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poist'ovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 81A, Bratislava, o zaplatenie 194 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k.:

- 155 zo dňa 2. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. - 155 zo dňa 2. apríla 2019.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 194 eur od 20. 4. 2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 194 eur od 20.4.2018 do zaplatenia, z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že dňa 8.2.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Koleos, EČV: M., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: U. V., V. Ž. XXXX/XX, XXX XX M.C. (ďalej označený aj ako „poškodený“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť číslo 9527127105. Poškodený si počas opravy poškodeného motorového vozidla prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise žalobcu. Náklady za prenájom náhradného motorového vozidla boli vo výške 517,94 eur s DPH za 14 dní prenájmu náhradného motorového vozidla. Táto suma bola následne faktúrou číslo 318017 uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.4.2018 oznámené, že dňa 4.4.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti číslo 9527127105 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala

celkovo 517,94 eur s DPH, žalovaným priznaná bola iba suma vo výške 323,94 eur. Nepriznaná suma predstavovala výšku 194 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 194,00 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.4.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Fakturovaná doba za vypožičanie náhradného motorového vozidla od 12.2.2018 do 26.2.2018, t.j. 14 dní, denná sadzba za prenájom 37,00 eur s DPH. Priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla 10 dní, krátenie 4 dni, s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu MV a rozsah vykonaných prác: 10 normohodín klampiarskej a lakovníckej práce. Priznaná sadzba za nájom MV 32,40 eur s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného MV a dĺžky nájmu“.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že tvrdenia, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na náhradu škody, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca má nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla v plnej výške tak, ako vyčíslil vo faktúre. Tieto náklady totiž predstavujú skutočnú škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok. Poškodený totiž nemôže doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil nemôže používať svoje vozidlo. Práve náhradné vozidlo má zabezpečiť, aby poškodený zo škodovej udalosti nestrácal na svojom komforte. Žalovaný krátil poistné plnenie žalobcovi za údajne neprimerane fakturovanú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla nedôvodne. S poukazom na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len Zákon o PZP) je žalovaný povinný pri krátení poistného plnenia jasne a určito uviesť dôvody krátenia poistného plnenia a tieto dôvody krátenia podložiť relevantnými skutočnosťami. V predmetnom prípade žalovaný porušil svoju povinnosť riadne odôvodniť dôvody krátenia poistného plnenia, keďže vo svojom oznámení o poistnom plnení neuviedol, z akého dôvodu považuje práve dobu prenájmu náhradného motorového vozidla 10 dní za dobu oprávnenú a naopak neuviedol, prečo je doba prenájmu 14 dní neprimeraná. V jeho oznámení o poistnom plnení absentujú závery, ktoré by boli podložené technologickými závermi o primeranosti prenájmu náhradného motorového vozidla v dobe 10 dní. Žalobca uvádza, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným v rozsahu 14 dní je absolútne dôvodná a to vzhľadom na technologickosť postupu opravy, ako aj objektívne okolnosti, ktoré sa vyskytli pri oprave poškodeného motorového vozidla, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Samotná doba nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla, počas ktorej vzniká poškodenému nárok na prenájom náhradného motorového vozidla sa totiž neposudzuje len z hľadiska čistého času vynaloženého na opravu tak, ako to posudzuje žalovaný. Počas doby nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla je totiž potrebné prihliadnuť aj na iné - objektívne okolnosti, vyskytujúce sa nezávisle od vôle servisu, ktoré daný servis nemôže ovplyvniť. Jednou z takýchto okolností je aj doba objednania a dodania náhradných dielov, ktoré servis objedná za účelom opravy poškodeného vozidla. Servis resp. žalobca totiž nemôže ovplyvniť dobu dodania dielov, tá je závislá priamo od dodávateľa. Až následným dodaním objednaných náhradných dielov a ich použitím na opravu vozidla, je ukončená doba nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla, pričom toto môže byť odovzdané jeho vlastníkovi resp. držiteľovi. V danom prípade žalobca len postupne počas procesu opravy vozidla zisťoval jednotlivé poškodenia na vozidle, pričom - vzhľadom na ich charakter a rozsah - ich postupne odstraňoval. Žalobca v procese opravy vozidla zistil, že je potrebné vykonať výmenu snímača zadných senzorov vozidla, čo uviedol aj žalovaný vo svojom zázname o obhliadke vozidla dňa 16.2.2018. Keďže oprava si vyžadovala výmenu poškodeného dielu za nový, žalobca vykonal objednávku tohto dielu, pričom k jeho dodaniu došlo dňa 26.2.2018, kedy bol tento diel žalobcom použitý na opravu poškodeného motorového vozidla. Dňa 26.2.2018 bola skončená nevyhnutná oprava vozidla a toto bolo v ten istý deň odovzdané poškodenému, pričom žalobcom bola vystavená faktúra za opravu vozidla. Žalovaný krátil poistné plnenie za údajne neprimerane účtovanú cenu za prenájom náhradného vozidla za 1 deň. Uviedol, že žalobca si účtoval za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla sumu 30,83 eur bez DPH. Táto cena je však pri porovnaní s inými autopožičovňami v danom regióne porovnateľná resp. výhodnejšia, preto považoval za nedôvodné, že žalovaným bola priznaná cena za prenájom náhradného vozidla za 1 deň len v sume 32,40 eur s DPH. Žalobca predložil súdu cenníky za prenájom náhradného - obdobného vozidla určených autopožičovní, podľa ktorých vo firme RAI Car rental, Rent a Car - Košice Internacional Airport je cena prenájmu 35,- eur bez DPH a vo firme AVIS Košice van Renta - Dopravná 36979/5, Košice je cena prenájmu 37,- eur bez DPH. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu

uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9527127105 vo výške 194 eur s príslušenstvom, ktoré mu boli neoprávnene krátené. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil s poukazom na v spojení s prvá veta . Žalovaný listom zo dňa 9.4.2018 oznámil, že dňa 4.4.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527127105. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 194 eur od 20.4.2018 do zaplatenia.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že faktúra týkajúca sa uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia zákona číslo 160/2015 (ďalej len ) nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavených faktúr predstavuje práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa . Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámeniach poukázal na jeho tvrdenia uvádzané v predmetnom Oznámení. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Poukázal pritom aj na judikatúru, v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by inak poškodený vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať z dôvodu jeho poškodenia.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa náležitostí žaloby poukázal na ust. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie - sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal, sporný je len rozsah náhrady škody, nie samotný nárok. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Žalobca uviedol, že v prípade prenájmu náhradného vozidla počas doby nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla vzniká poškodenému nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zaplatením nákladov poškodením servisu za prenájom náhradného vozidla. Týmto okamihom, keď nastane úbytok v majetkovej sfére na strane poškodeného vzniká mu pohľadávka voči poisťovni na úhradu takto vynaložených nákladov titulom náhrady skutočnej škody podľa Zákona o PZP. Zo strany žalovaného došlo k uznaniu pohľadávky poškodeného vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobcovi časť náhrady škody zo škodovej udalosti, pričom priamo na účet poškodeného poukázal sumu 323,94 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak mal za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle . Po oznámení o poistnom plnení zo strany žalovaného zo dňa 09.04.2018 došlo zo strany poškodeného dňa 23.04.2018 k úhrade žalovaným nezaplatenej časti nároku za prenájom náhradného motorového vozidla v prospech žalobcu vo výške 194,00 EUR. Týmto dňom úhrady zo strany poškodeného v prospech žalobcu, došlo na strane poškodeného k úbytku v jeho majetkovej sfére, čím mu vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady skutočnej škody podľa zákona o PZP. Následne táto pohľadávka za časť nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 194,00 EUR bola samotným poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2018, pričom dňa 25.04.2018 bolo formou dodatku k predmetnej zmluve jej stranami dohodnuté odplatné postúpenie predmetnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené preto mal za to, že poškodenému úhradou nezaplatenej časti pohľadávky za prenájom náhradného vozidla žalovaným vo výške 194,00 EUR v

prospech žalobcu vznikla pohľadávka v danej výške priamo voči žalovanému, pričom túto pohľadávku v súlade s platnou právnou úpravou postúpil odplatne vo výške nominálnej hodnoty pohľadávky priamo na žalobcu. Predložil čestné vyhlásenie zamestnanca žalobcu p. Ing. T., ktoré obsahuje časovú os opravy poškodeného motorového vozidla poškodeného, z ktorej je zrejmé, že doba prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 14 dní je vzhľadom na všetky opravy a objektívne skutočnosti, ktoré vplývali na opravu vozidla celkom dôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla, náklady za prenájom náhradného motorového vozidla). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v predmetnej výške, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistných udalostí. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávky postúpiť. Žalobca ku kráteniu poistného plnenia uviedol, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe a neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nemal žalobca právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. K námietke výšky náhrady škody uviedol, že žalovaný dostatočným spôsobom v súlade s Zákona o PZP neuviedol z čoho vychádzal pri krátení poistného plnenia - čo bolo podkladom pri jeho krátení. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 9.4.2018 absentujú podklady, ktoré by preukazovali správnosť postupu žalovaného pri výpočte poistného plnenia, na ktoré má poškodený resp. žalobca nárok.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch 10. až 24. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení a C. s. p, zákona o PZP, zákona o PZP, zákona o PZP, podľa , , , , a , a , Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k žalovaným vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I podaním zo dňa 20.11.2018 uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaný má svoju organizačnú zložku Centrum likvidácie Košice na adrese Mäsiarska 11, 040 01 Košice, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice I. Táto vykonávala šetrenie predmetnej poistnej udalosti, a teda spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky, čím sú splnené podmienky na založenie osobitnej miestnej príslušnosti podľa Centrum likvidácie Košice je možné považovať za organizačnú zložku žalovaného vzhľadom na to, že táto vykonáva komunikáciu s klientmi a zabezpečuje od nich potrebné doklady na posúdenie skutočností dôležitých na riadne posúdenie poistnej udalosti. Okrem iného uvedená organizačná zložka má aj svojho vedúceho, čím je naplnený ďalší znak organizačnej zložky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že sú naplnené všetky podmienky na to, aby bolo možné Centrum likvidácie Košice považovať za organizačnú zložku žalovaného. Navyše je potrebné uviesť, že aj podľa ustálenej judikatúry v podobných prejednávaných veciach je miestne príslušným súdom Okresný súd Košice I.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v tomto konaní nenamietal výšku uplatneného nároku žalobcu a ani výšku uplatnených úrokov z omeškania.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti evidovanej pod č. 9527127105 vychádzal z ustanovení Zákona o PZP. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 318017 zo dňa 26.2.2018 vyplýva vyúčtovanie nákladov za prenájom náhradného vozidla Volkswagen Polo vo výške 517,94 eur. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s prenájmom motorového vozidla a to jednak vo vzťahu k dĺžke nájmu, ako aj vo vzťahu k cene nájmu. Na preukázanie dĺžky nájmu predložil čestné vyhlásenie C.. P. T., Dodací list zo dňa 26.2.2018, Faktúry č. P180041 a 318017 a Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla. Z uvedených dôkazov súd zistil, že dĺžka nájmu motorového vozidla 14 dní zodpovedala nevyhnutnej dĺžke trvania opravy vozidla. Na základe predložených cenníkov autopožičovní cena nájmu nebola pre daný región neobvyklá. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. a nariadenia vlády SR č. .

11. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 194 eur , úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 194,00 eur od 20.4.2018 do zaplatenia. Priznanie príslušenstva v danom rozsahu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalostí dňa 4.4.2018, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania odo dňa 20.4.2018 kedy sa žalovaný dostal do omeškania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. - 155 zo dňa 2. apríla 2019 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , . Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a nález sp. zn. -30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového

stavu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časti pohľadávky, ktoré vznikli z neuhradenia vystavenej faktúry. Poškodený teda mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Uvedené zakladá absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložená zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca až po podaní odporu žalovaného predložil do konania Dodatok č. 1 zo dňa 25.4.2018 k Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorým sa snažil sanovať nedostatok prejavu vôle poškodeného ako postupcu v danej zmluve, avšak tento Dodatok je vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy bez právneho významu. Navyše aj samotný Dodatok je po jeho aplikácii v priamom rozpore s ostatnými ustanoveniami danej zmluvy, keďže napríklad v bode 1. predmetu danej zmluvy sa uvádza, že suma pohľadávky predstavuje nezaplatenú časť faktúry žalobcu, avšak v zmysle dodatočnej právnej argumentácie žalobcu a dodatočne predkladaných dokumentov až po podaní odporu žalovaného by malo byť zrejmé, že celá žalobcom fakturovaná suma mu bola už uhradená, a to ešte pred uzavretím danej zmluvy. S uvedenými, žalovaným namietanými skutočnosťami, sa súd prvej inštancie v rozsudku podľa názoru žalovaného žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov, ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať“ ().

15. Vo vzťahu ku namietanému predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky a dodatku č. 1 k nej žalobca poukázal na odsek 36. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie jasne uviedol, že predmetná zmluva i jej dodatok č. 1 majú všetky zákonom stanovené náležitosti, sú určité, zrozumiteľné a platné. V odseku 37. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie súd prvej inštancie uviedol náležité odôvodnenie k úhrade faktúry za nájom vo výške 194,00 eur. Žalobca zároveň poukázal na judikatúru v otázke náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 14. 8. 2019.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu a dodatok č. 1 k nej sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.

26. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V danom konkrétnom prípade poškodený má nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Tieto náklady predstavujú skutočnú škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že poškodený nemôže doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti ktorú nezavinil nemôže používať svoje vozidlo.

Práve náhradné vozidlo má zabezpečiť, aby poškodený zo škodovej udalosti nestrácal na svojom komforte.

27. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že Zmluva o postúpení pohľadávky a jej dodatok č. 1 sú neplatné pre rozpor a nasl. . Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky a dodatku č. 1 k nej (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný čiastočne plnil) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a jej dodatku č. 1, a teda ich platnosti, vychádzajúc z .

28. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

29. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia .

30. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri danej poistnej udalosti bola žalovaným priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla 10 dní, krátenie 4 dni, s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu MV a rozsah vykonaných prác: 10 normohodín klampiarskej a lakovníckej práce. Priznaná sadzba za nájom MV 32,40 eur s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného MV a dĺžky nájmu. Fakturovaná doba za vypožičanie náhradného motorového vozidla od 12.2.2018 do 26.2.2018, t.j. 14 dní, denná sadzba za prenájom 37,00 eur s DPH. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal odôvodnenosť takto stanoveného krátenia doby za požičanie motorového vozidla. Odvolací súd poukazuje na to, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla nemôže byť stanovená iba dobou samotných úkonov opravy poškodeného motorového vozidla, ale aj inými nevyhnutnými okolnosťami spojenými s touto opravou, napríklad dobou čakania na náhradné diely. Ako súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne uviedol, žalobca v konaní zároveň listinnými dôkazmi vo vzťahu k dĺžke nájmu, ako aj vo vzťahu k cene nájmu preukázal odôvodnenosť doby prenájmu motorového vozidla a to čestným vyhlásením C.. P. T., ako aj výšku nájmu a to predloženými cenníkmi autopožičovní.

31. Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

32. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa

poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti

- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní - zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti - žalovaný nesplnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje iba právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku ako moment pre začatie plynutia lehoty na plnenie a aj vzniku omeškania žalovaného s peňažným plnením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalovaný nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

33. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 194,00 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 194,00 eur od 20.4.2018 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou prenájmu náhradného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

35. Odvolací súd zároveň konštatuje správne a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie k žalovaným vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I. Z Oznámenia o poistnom plnení je aj odvolaciemu súdu zrejmé, že šetrenie škodovej resp. poistnej udalosti vykonávalo Centrum likvidácie škôd - Košice, ktoré má adresu na Mäsiarskej 11, Košice. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že sa spor týka organizačnej zložky žalovaného, ktorá má sídlo v obvode Okresného súdu Košice I, a teda Okresný súd Košice I je miestne príslušným súdom na prejednanie danej veci.

36. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

37. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).