Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-39-2021.pdf
PDF · 175.33 KB
Case nature
Subarea
31Cob/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Erika Tischlerová, v právnej veci žalobcu: FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Seredská 247/4012, Trnava, miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813, zastúpeného splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: CAR-RENTAL, s.r.o., so sídlom Drevená 766/1, Galanta, IČO: 36 275 131, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 28Cb/30/2020-72 zo dňa 04.01.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výrokom I. neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakazuje nakladať, a to najmä previesť odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, zaťažiť záložným alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom, vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti motorové vozidlo s EČV: GA863DV, VIN: YV2RG30A8EB677523, motorové vozidlo s EČV: GA153FN, VIN: YV2RT40A9FB738557, motorové vozidlo s EČV: GA908YH, VIN: WSM00000003190678 , motorové vozidlo s EČV: GA498YI, VIN: WSM00000003210829, motorové vozidlo s EČV: GA909YH, VIN: WSM00000003190679, motorové vozidlo s EČV: GA496YI, VIN: WSM00000003210828, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a výrokom II. súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 a § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu žalovaného na tom skutkovom základe, že v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7Up/1532/2019 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 265 000,26 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca predal spoločnosti AGRISEM, s.r.o., IČO: 36 218 073, (ďalej len ako „dlžník“) na základe Kúpnej zmluvy na odber PHM zo dňa 07.02.2018, Kúpnej zmluvy na odber PHM zo dňa 26.03.2018 a Rámcovej kúpnej zmluvy na odber PHM zo dňa 01.04.2019 pohonné hmoty a iné prevádzkové kvapaliny za odmenu spoločne vo výške 265 000,26 eur, pričom žalobca za takto poskytnutý tovar vystavil príslušné faktúry, avšak k úhrade uvedených záväzkov zo strany dlžníka prišlo len čiastočne, pričom veriteľ si splnil všetky svoje povinnosti spojené s vystavenými daňovými dokladmi. Vzhľadom k tomu bola prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná dlžníkovi výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.06.2019, predžalobná výzva zo dňa 10.09.2019 a posledná predžalobná výzva zo dňa 27.09.2019. Dlžník, napriek výzvam právneho zástupcu, dlžnú sumu uhradil do dnešného dňa len čiastočne, a to úhradou zo dňa 03.06.2019 vo výške 10.000,- eur, ktorá bola priradená na FA 1900000501, úhradou zo dňa 21.06.2019 vo výške 7.688,12 eur, ktorá bola priradená
na FA 1800002942, úhradou zo dňa 01.07.2019 vo výške 4.723,- eur, ktorá bola priradená na FA 1800003601, úhradou zo dňa 07.10.2019 vo výške 72,48 eur, ktorá bola priradená na FA 1900000501 a úhradou zo dňa 15.10.2019 vo výške 2.000,- eur, ktorá bola priradená na FA 1800002942. Na úhradu tak naďalej ostáva suma vo výške 265.000,26 eur. Dňa 22.11.2019 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz, sp. zn. 7Up/1532/2019. Žalobca si na vyššie uvedenom skutkovom základe uplatnil voči Dlžníkovi spolu sumu 265.000,26 eur. Platobný rozkaz nie je do dňa podania žaloby právoplatný. Okrem vyššie uvedeného má žalobca, ako bývalý obchodný partner dlžníka vedomosť o tom, že dlžník bol vlastníkom niekoľkých motorových vozidiel, s ktorými vykonával nákladnú prepravu tovaru tak, ako to má Dlžník uvedené vo výpise z obchodného registra. Dlžník bol vlastníkom minimálne motorového vozidla s EČV: GA863DV, VIN: YV2RG30A8EB677523, motorového vozidla s EČV: GA153FN, VIN: YV2RT40A9FB738557, motorového vozidla s EČV: GA908YH, VIN: WSM00000003190678, motorového vozidla s EČV: GA498YI, VIN: WSM00000003210829, motorového vozidla s EČV: GA909YH, VIN: WSM00000003190679 a motorového vozidla s EČV: GA496YI, VIN: WSM00000003210828. Dlžník, previedol vlastnícke práva k motorovým vozidlám z dôvodu, aby tento majetok ochránil pred prípadným exekučným konaním a ďalej mohol s motorovými vozidlami podnikať. Pokiaľ dlžník previedol vlastnícke práva k motorovým vozidlám, mohlo dôjsť k odporovateľnému právnemu úkonu. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by dlžník vlastnil iný nehnuteľný alebo hnuteľný majetok vyššej hodnoty, ktorá by bola dostatočná na prípadné uspokojenie pohľadávok uplatnených v konaní sp. zn. 7Up/1532/2019 a v prípadnej exekúcii. Dlžník sa snaží zabezpečiť svoj majetok v podobe motorových vozidiel tak, aby v prípadnej exekúcii neboli tieto motorové vozidlá postihnuté zo strany žalobcu predajom motorových vozidiel v exekučnej dražbe. Takéto konanie dlžníka je v rozpore so zákonom, nakoľko medzi žalovaným a spoločnosťou AGRISEM, s.r.o. vznikajú odporovateľné právne úkony a rovnako by mohlo vykazovať znaky porušenia povinností, ktoré môžu mať trestnoprávne následky. Dlžník bol vlastníkom motorových vozidiel, ktorých vlastníctvo bolo podľa žalobcu prevedené na žalovaného alebo tretí subjekt. Týmito prevodmi došlo k odstráneniu majetku dlžníka, resp. k jeho zníženiu, pričom vzhľadom na minimálnu výšku záväzkov dlžníka, ktorá je 513.871,45 eur, takže pohľadávky žalobcu spoločne s ostatnými pohľadávkami iných veriteľom týmto nebudú môcť byť uspokojené v plnom rozsahu. Znížením majetku dlžníka došlo k situácii, kedy dlžník nebude schopný uhradiť všetky svoje záväzky všetkým veriteľom v celom rozsahu. V prípade, ak by k prevodu motorových vozidiel nedošlo, dlžník by bol schopný uhradiť všetky svoje záväzky, minimálne však vo väčšom rozsahu ako je tomu teraz, potom čo tieto motorové vozidlá odišli z jeho majetku. Nakoľko spoločníkom a konateľom dlžníka je rovnaká osoba, aká je spoločníkom a konateľom žalovaného, je zákonná podmienka § 42a ods. 4 písm. c) a d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) splnená. Zmluva o prevode bola uzatvorená medzi dlžníkom, ktorého spoločníkom a konateľom je Mgr. Adrián Iványi, a žalovaným, ktorého spoločníkom a konateľom je Mgr. Adrián Iványi. Osoba Mgr. Adrián Iványi je 50%-ným spoločníkom a konateľom v právnickej osobe dlžníka a rovnako konateľom v právnickej osobe žalovaného. Zmluva o prevode uzatvorená medzi dlžníkom a žalovaným je na základe vyššie uvedeného právnym úkonom medzi spriaznenými osobami. Prevodom motorových vozidiel z vlastníctva dlžníka došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, a to v prospech žalovaného. Ukrátenie žalobcu spočíva v nemožnosti dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok v takom rozsahu, akoby to bolo za predpokladu, keby k týmto prevodom nedošlo. Spolu s predmetnou žalobou podal žalobca návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a alternatívne návrh na zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky voči spoločnosti AGRISEM, s.r.o.,: 36 218 073, uplatnenej v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7Up/1532/2019 vyplývajúcej z faktúr č. 1800002942, 1800003242, 1800003601, 1800003710, 1800004063, 1800004186, 1800004278, 1900000148, 1900000302, 1900000501, 1900000588, 1900000677, 1900000795, 1900000892, 1900000987, 1900001074, 1900001124, 1900001278, 1900001380, 1900001458, 1900001588, 1900001654, 1900001738, 1900001811, 1900001890, 1900002012, 1900002099, 1900002283, 1900002410, 1900002665, 1900002857, 1900002927, 1900003017, 1900003102, 1900003472 v celkovej sume 265 000,26 eur s príslušenstvom, a to na motorovom vozidle s EČV: GA863DV, VIN: YV2RG30A8EB677523, motorovom vozidle s EČV: GA153FN, VIN: YV2RT40A9FB738557, motorovom vozidle s EČV: GA908YH, VIN: WSM00000003190678, motorovom vozidle s EČV: GA498YI, VIN: WSM00000003210829, motorovom vozidle s EČV: GA909YH, VIN: WSM00000003190679 a motorovom vozidle s EČV: GA496YI, VIN: WSM00000003210828 dôvodiac, že dlžník sa prevodom vlastníckeho práva k motorovým vozidlám snaží vyhnúť uspokojeniu splatnej pohľadávky žalobcu. Nakoľko dlžník aj žalovaný majú rovnakého konateľa a spoločníka, Mgr. Adriána Iványiho, ktorý za obe spoločnosti ako spoločník rozhoduje a ako
konateľ prejavuje vôľu, existuje reálna obava, že žalovaný bude po doručení tejto žaloby vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť ďalej mariť uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, a to ďalším prevodom predmetných motorových vozidiel, resp. ich zaťažením vecnými právami k cudzej veci alebo iným použitím, ktoré bude znemožňovať žalobcovi uspokojenie sa predajom predmetných motorových vozidiel v exekúcii. Táto obava je o to reálnejšia, že Mgr. Adrián Iványi ako spoločník a konateľ dlžníka a žalovaného už takéto kroky raz vykonal, a to prevodom vlastníckeho práva motorových vozidiel z dlžníka na žalovaného s cieľom, aby veriteľom dlžníka neboli uhradené ich pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyplýva reálna a skutočná obava, že žalovaný bude konať tak, aby znemožnil žalobcovi budúce uspokojenie jeho splatnej pohľadávky v exekúcii. Z tejto skutočnosti vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Nariadením neodkladného opatrenia ide o jediný spôsob ako stabilizovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným, zabezpečiť, že vlastnícke práva k motorovým vozidlám nebudú znova prevedené na tretie subjekty a zabezpečiť, aby žalobca mohol predmetné súdne konanie skončiť v primeranej lehote a uspokojiť svoju pohľadávku v následnej exekúcii. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by síce bolo v prospech žalobcu zriadené záložné právo na motorových vozidlách za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, na druhej strane by táto skutočnosť nebránila žalovanému tieto motorové vozidlá opätovne scudziť, resp. inak s nimi nakladať tak, aby ich nebolo možné v exekúcii použiť na uspokojenie nároku žalobcu. Najmä vo vzťahu k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k týmto motorovým vozidlám by vznikol stav, že žalobca by bol nútený žiadať súd o pristúpenie nového účastníka konania, nového vlastníka motorových vozidiel, pričom žalobca by opätovne mal problém zistiť, či k prevodu vlastníctva k motorovým vozidlám došlo alebo nie a na aký subjekt bolo vlastnícke právo prevedené. Rovnako sa následne môže stať, že tretia osoba, na ktorú žalovaný prevedie vlastnícke právo k motorovým vozidlám, by tieto opätovne previedla na iný subjekt a týmto spôsobom by predmetné súdne konanie mohlo trvať po neprimerane dlhú dobu. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh konštatoval, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má preto povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán pred rozhodnutím konania vo veci samej, ktorého predmetom je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník previedol na žalovaného vyššie špecifikované motorové vozidlá, a to z dôvodu aby tento majetok dlžník ochránil pred prípadným exekučným konaním a mohol s motorovými vozidlami podnikať, čím došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedených skutočností mal za to, že v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému nakladať s vyššie špecifikovanými motorovými vozidlami do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žalobca hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Z tvrdení žalobcu mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčené, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným motorovým vozidlám z dlžníka (AGRISEM, s.r.o.) na žalovaného, pričom žalobca spochybňuje tento prevod a domáha sa určenia jeho neúčinnosti voči žalobcovi. Žalobca dostatočne osvedčil predovšetkým skutočnosť, že môže byť určité osobné prepojenie medzi dlžníkom (AGRISEM, s.r.o.) a žalovaným, čo mohlo mať vplyv na prevod vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám práve na žalovaného, a teda úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu. Dokazovanie ohľadom odporovateľnosti právneho úkonu, a následne určenie neúčinnosti právneho úkonu bude predmetom až v konaní vo veci samej. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, nakoľko zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práv k špecifikovaným motorovým vozidlám, resp. k ich zaťaženiu, pričom v takomto prípade by sa možnosť žalobcu na uspokojenie svojej pohľadávky podstatne zhoršila, ak by bol samozrejme úspešný v tomto konaní. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je daná aj nutnosťou zamedzenia takým úkonom žalovaného v dôsledku, ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k tomu, aby sa v danom prípade žalobca mohol domôcť svojej pohľadávky z vecí, ktoré boli osobou, voči ktorej
má pohľadávku (dlžníkom) prevedené na žalovaného, pretože účelom konania o odporovateľnosť právneho úkonu, t. j. o určenie, že príslušný právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky veriteľa aj v prípade úkonov dlžníka smerujúcich k zníženiu jeho majetku a to tak, že veriteľ má najskôr právo na uspokojenie z toho, čo spochybňovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, nastupuje tu následne právo veriteľa na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Ak platná právna úprava zakladá buď právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky voči jeho dlžníkovi, alebo právo veriteľa na náhradu voči osobe majúcej z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, je zjavné, že účel tejto úpravy by mohol byť zmarený v prípade akýchkoľvek úkonov, ktorými by nadobúdateľ hodnôt získaných úkonom považovaným veriteľom za odporovateľný, mohol v svoj prospech znížiť, resp. ho minimalizovať. Práve preto obmedzenie nadobúdateľa hodnôt (žalovaného) získaných čo aj len potenciálne odporovateľným právnym úkonom k dispozícii s takýmito hodnotami, predstavuje prípustný zásah do práva žalovaného po dobu potrebnú pre posúdenie opodstatnenosti požiadavky žalobcu vo veci samej, teda do vyriešenia otázky, či spochybňovaný právny úkon má skutočne charakter neúčinného úkonu voči žalobcovi. Súd prvej inštancie ďalej zakázal žalovanému nakladať so špecifikovanými motorovými vozidlami, nakoľko týmto sa zabráni, aby došlo k znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, z majetku, ktorého prevod bol uskutočnený na základe právnych úkonov, ktorých účinnosť je predmetom daného konania vo veci samej. Ďalší možný prevod (dispozícia) s predmetným majetkom by vymoženie pohľadávky žalobcu značne sťažil, resp. neprimerane predĺžil súdne konanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu je dôvodné, pričom nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane. Ohľadom alternatívneho petitu v časti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia sa súd prvej inštancie v tomto prípade plne stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom účinnejšej ochrany práva žalobcu vydaním neodkladného opatrenia pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia, a preto mal za to, že v tejto časti je potrebné návrh žalobcu zamietnuť.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný s tvrdením, že podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko popis skutočností v odporovacej žalobe o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, ktorými žalobca odôvodňuje svoju žalobu sú vymyslené, nepravdivé, nepresné a účelové. Dôvodil, že podmienkou k podaniu odporovacej žaloby je, aby veriteľ, v tomto prípade žalobca, disponoval vymáhateľnou pohľadávkou. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné, ako to uvádzajú aj komentáre k zákonu, odborná literatúra, ako aj judikáty súdov vyšších stupňov, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 109/18 z 28.3.2019 a najmä uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 253/2012, podľa ktorého: „Podľa názoru dovolacieho súdu pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 OZ treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu.“ V konaní sp. zn. 8Cb/14/2020 pred Okresným súdom Galanta je žalobcom taktiež spoločnosť FARMA FRESH Slovakia, s.r.o., dlžníkom taktiež spoločnosť AGRISEM, s.r.o., IČO: 36 218 073, a žalovaným spoločnosť LOGSERVICE, s.r.o., pričom pohľadávkou je identická pohľadávka, ako sa uvádza v tomto konaní a platobným rozkazom je ten istý platobný rozkaz, na ktorý sa odkazuje aj v tomto konaní. Jediným rozdielom je, že v uvedenej veci o odporovacej žalobe a o nariadení neodkladného opatrenia je predmetom prevodu nehnuteľnosť, ktorú spoločnosť AGRISEM, s.r.o. previedla na spoločnosť LOGSERVICE, s.r.o. V tejto veci Okresný súd Galanta nariadil vo veci neodkladné opatrenia, avšak na základe odvolania žalovaného Krajský súd Trnava rozhodnutím sp. zn. 21Cob/113/2020 zmenil uvedené uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca uvádza, že ako veriteľ má voči dlžníkovi, ktorým je spoločnosť AGRISEM, s.r.o. pohľadávku vzniknutú z kúpnej zmluvy, keď dlžníkovi dodával pohonné hmoty, za ktoré mu tento nezaplatil, a tak vznikla žalobcovi pohľadávka vo výške 265 000,26 eur, ktorú si uplatnil voči nemu návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.11.2019 vydaný, ale ktorý k času podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nestal právoplatným a ani k času rozhodovania o odvolaní týmto odvolacím súdom nebola zmena avizovaná. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, titulom ktorej sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia nie je pohľadávkou vymáhateľnou, ako je vyžadované podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tak žalobca nie je aktívne legitimovaný pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého dôvodnosť neosvedčuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorú by mal voči dlžníkovi AGRISEM, s.r.o. K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2020, vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/237/2017 „z dôvodu predvídateľnosti
práva a z dôvodu zásady právnej istoty máme za to, že je nutné uvedený názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vyslovil v zásade v tej istej veci ako je táto zobrať do úvahy, a rozhodnúť tak, že žalobca nebol oprávnený podať žalobu ani návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenej veci.“ S poukázaním na vyššie uvedené žalovaný dôvodil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k podanie žaloby, ako ani na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nemá k dispozícii - ako to aj sám tvrdí - vymáhateľnú pohľadávku. Žalovaný ďalej uviedol, že motorové vozidlo EČV: GA153FN, VIN:YV2RT40A9FB738557 nikdy nebolo vo vlastníctve dlžníka, nakoľko uvedené motorové vozidlo nadobudol žalovaný od spoločnosti Volvo Group Slovakia s.r.o. a dnešného dňa je vo vlastníctve spoločnosti Tatra leasing, s.r.o. a žalovaný je iba držiteľom tohto vozidla. Je pravdou, že žalovaný bol vlastníkom žalobcom uvedených motorových vozidiel (okrem vozidla EČV: GA153FN), avšak od roku 2016 boli všetky motorové vozidlá dlžníka založené v prospech veriteľa, Ing. E. W., Y. XXXX/XX, N. (ďalej len „Záložný veriteľ), a to na zabezpečenie ním poskytnutej pôžičky dlžníkovi, spoločnosti AGRISEM, s.r.o., čo preukazuje výpis z notárskeho registra záložných práv, z ktorého je zrejmé, že uvedené vozidlá zabezpečovali pohľadávku Ing. E. W. vo výške 500 000,- eur. Nakoľko táto informácia je verejne dostupná a zároveň túto informáciu má žalobca k dispozícii aj v súvislosti so sporom sp. zn. 8Cb/14/2020 vedenom pred Okresným súdom Galanta, uvedením nepravdivých a účelovo deformovaných informácií žalobca účelovo manipuluje informáciami a dezinformuje súd za účelom dosiahnutia nekalého výsledku tohto súdneho konania. Všetky uvedené motorové vozidlá boli dlžníkom založené už v roku 2016, a preto rozhodne nie je (a nikdy ani nebolo) odôvodnené previesť motorové vozidlá na iný subjekt za účelom, aby žalovaný ochránil tento majetok pred exekučným konaním, nakoľko založením týchto motorových vozidiel na celú sumu pôžičky (suma pôžičky, ktorú veriteľ poskytol dlžníkovi, a na zabezpečenie ktorej dlžník ako záložca poskytol veriteľovi ako záložnému veriteľovi motorové vozidlá do zálohu bola vo výške 375.279,48- eur), čím nastala situácia, že exekúciou na motorové vozidlá by nebolo možné uspokojiť ani záložného veriteľa (Ing. E. W.), ktorý má uvedené vozidlá založené a nie ešte ďalšieho veriteľa (žalobcu). Okrem toho je zásadného významu, že bez súhlasu záložného veriteľa nie je možné viesť exekúciu na založenú vec podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Založením motorových vozidiel v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie vyššie uvedenej sumy sa motorové vozidlá so zlomkom uvedenej hodnoty stali pre žalobcu absolútne bezpredmetné. Dlžník uhradil v roku 2018 žalobcovi sumu vo výške 264 793,51 eur a v roku 2019 sumu vo výške 214.382,52 eur. Cronológia skutočností je taká, že dlžník mal na základe zmlúv o pôžičke popísaných v zmluve o zriadení záložného práva k motorovému a nemotorovému vozidlu a mandátna zmluva zo dňa 16.5.2016 záväzok voči veriteľovi s tým, že týmto záložným veriteľom je Ing. E. W., Y. XXXX/XX, N., pričom záväzok ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy bol vo výške 375.279,49 eur bez príslušenstva. Tieto záväzky vznikali dlžníkovi v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou už od roku 2009. Nakoľko tento dlh bol značne vysoký, je jednoznačné, že tieto nedoplatky by nemohli byť takto vysoké bez toho, aby veriteľ zároveň nezačal s vymáhaním svojich pohľadávok bez toho, že by veriteľ mal na svoju pohľadávku nejakú zábezpeku. Nakoľko sa záväzok dlžníka neznižoval a zároveň sa aj úročil, záložný veriteľ oznámil zástupcovi spoločnosti AGRISEM, s.r.o., Mgr. Adriánovi Iványimu, že začína s vymáhaním svojich pohľadávok, a to realizáciou svojho záložného práva. Záložný veriteľ bol oprávnený predať vozidlo akejkoľvek tretej osobe v zmysle znenia Záložnej zmluvy. Záložný veriteľ nebol nútený na základe mandátnej zmluvy (časť Záložnej zmluvy) konať v mene záložcu (dlžníka), nakoľko bol dlžník súčinný. Žalovaný motorové vozidlá od dlžníka kúpil, a to za cenu, ktorá v danom čase prevyšovala trhovú cenu za motorové vozidlá, t.j. za cenu 80.000,- eur, pričom trhová cena sa pohybovala cca. do 70.000,- eur, čo potvrdzuje znalecký posudok a faktúry za predaj obdobného vozidla s tým, že v znaleckom posudku uvedené vozidlo malo vek necelé 4 roky a najazdené kilometre 543.546 km a bezchybný stav, kým predané motorové vozidlá boli v značne zlom technickom stave, mali do 900.000 km a mali ku dňu predaja vek 5,5 roka z tohto dôvodu bola trhová cena za vozidlo cca. 23.000,- eur/kus a za náves 6.500,- eur/kus za náves s dátumom prvej evidencie v roku 2015 a 6.000,-eur/kus za náves s dátumom prvej evidencie v roku 2014. Okrem toho, že žalovaný sa zaviazal k úhrade kúpnej ceny za motorové vozidlá voči dlžníkovi (predávajúci), zároveň prevzal motorové vozidlá aj so záložným právom s tým, že sa záložný veriteľ a žalovaný ako kupujúci sa v Kúpnej zmluve zo dňa 20.06.2019 dohodli na tom, že kupujúci prevezme motorové vozidlá aj so záložným právom s tým, že podľa znenia zmluvy vyplatí kúpnu cenu za založené vozidlá záložnému veriteľovi vtedy, ak žalovaný tieto motorové vozidlá predá tretej osobe. Predmet kúpy, ktorý tvorí bod 1.1 Kúpnej zmluvy nebol prevedený na žalobcu, nakoľko k uvedenému dňu dlžník už danými vozidlami nedisponoval. Z tohto dôvodu sa uzatvoril Dodatok č.1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 12.09.2019, prostredníctvom ktorého sa konkretizoval predmet prevodu tak, že sa obmedzil zoznam vozidiel na vozidlá, ktoré napokon boli reálne prevedené na žalovaného (s výnimkou EČV: GA481YH, náves SCHMITZ, ktorý do dnešného dňa nebol prevedený na žalovaného).
Zmenila sa aj kúpna cena, ktorá bola adekvátna obmedzenému množstvu prevedených vozidiel na sumu 80 000,- eur. Vyššie uvedené znamená, že žalovaný, okrem toho, že sa zaviazal k úhrade kúpnej ceny za motorové vozidlá v trhovej cene, zároveň prevzal motorové vozidlá so záložným právom s tým, že po predaji týchto vozidiel pristúpi k úhrade takto utŕženej kúpnej ceny v prospech záložného veriteľa, a to za účelom čiastočného vyrovnania jeho pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá je zabezpečená záložným právom na motorové vozidlá. Následne si môže žalovaný ako kupujúci uplatniť takto uhradenú kúpnu cenu voči dlžníkovi. Je teda jednoznačné, že žalovaný zaplatil vyššiu cenu za motorové vozidlá, ako bola trhová cena s tým, že okrem toho, že sa zaviazal k úhrade kúpnej ceny, zároveň prevzal motorové vozidlá aj so záložným právom záložného veriteľa a so záväzkom na úhradu pohľadávok záložného veriteľa z kúpnej ceny za motorové vozidlá. Je jednoznačné, že takto nevýhodnú konštrukciu kúpy motorových vozidiel pre žalovaného a zároveň takto výhodnú konštrukciu predaja pre dlžníka nemohol dlžník dosiahnuť za žiadnych iných okolností predaja a so žiadnym iným subjektom kúpy. Vzhľadom na uvedenú chronológiu skutočností je jednoznačné, že predajom motorových vozidiel nebol žalobca v žiadnom prípade ukrátený a žalovaný nemal z tohto prevodu žiadny prospech. Ukrátený akýmkoľvek úkonom spojeným s motorovými vozidlami ani nemohol byť, nakoľko záložný veriteľ mal motorové vozidlá dlhé roky (od roku 2016) založené, a preto žiadna exekúcia by vzhľadom na ustanovenie § 61q ods. 2 Exekučného poriadku by sa nemohla týkať motorových vozidiel. Dlžník by za žiadnych okolností nemohol hradiť z financií za motorové vozidlá žalobcovi (t.j. aj keby neboli založené v prospech záložného veriteľa), nakoľko dlh dlžníka voči záložnému veriteľovi je jeden z najstarších dlhov dlžníka, a preto ak by konal inak, mohol by sa dopustiť trestného činu uprednostňovania veriteľa. V dobe, kedy bola realizovaná Kúpna zmluva, dlžník a žalobca ešte v plnom rozsahu spolu obchodovali, o čom svedčia žalobcom vystavené faktúry aj po dátume uzatvorenia Kúpnej zmluvy (dňa 20.06.2019). V tom čase rozhodne žalobca nevymáhal voči dlžníkovi žiadne pohľadávky, nakoľko medzi žalobcom a dlžníkom obchodný vzťah fungoval tak, že sa odoberie tovar a uhradí sa najstaršia žalobcova faktúra. Vôbec teda ani vzhľadom k tejto skutočnosti nebolo odôvodnené, aby dlžník vôbec pomyslel na to, že z dôvodu svojich záväzkov voči žalobcovi sa zbaví svojho majetku, nakoľko sa pohľadávky žalobcu zo strany dlžníka ku dňu uzatvorenia Kúpnej zmluvy riadne plnili. Žalovaný odmietal, že z daného úkonu mal prospech, nakoľko zaplatil za motorové vozidlá trhovú cenu a zároveň naďalej zabezpečuje dlh dlžníka voči veriteľovi v celkovej výške rádovo cca. 350 000,- eur. V prípade, ak žalovaný motorové vozidlá odpredá, tak v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2019 uhradí kúpnu cenu dlžníkovi a on bude nútený túto sumu vymáhať od dlžníka. Dlžník teda rozhodne nemal z odporovateľného úkonu žiadny prospech. Nakoľko motorové vozidlá boli založené v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie záväzkov radených medzi najstaršie záväzky dlžníka a nakoľko Exekučný poriadok vyžaduje súhlas záložného veriteľa k vykonaniu exekúcie na predmete zálohu, a záložný veriteľ takýto súhlas rozhodne nemusel poskytnúť (nebolo by to v súlade so zamýšľaním riadneho hospodára), žalobca nemohol byť v žiadnom prípade uspokojený z motorových vozidiel a aj preto žalobca nemohol byť ako veriteľ dlžníka predajom motorových vozidiel vyššie uvedeným spôsobom ukrátený na možnosti uspokojiť svoju splatnú pohľadávku. Z exekúcie uvedených motorových vozidiel, by sa nemohol uspokojiť nikto iný, ako záložný veriteľ. Predajom vozidiel sa teda nemohol ukrátiť nikto, teda ani žalobca, nakoľko vozidlá patrili od roku 2016 záložnému veriteľovi a uspokojiť svoju pohľadávku exekvovaním týchto hnuteľných vecí mohol iba záložný veriteľ. Prevod motorových vozidiel z dlžníka na žalovaného nespĺňa žiadnu podmienku § 42a ods. 4 písm. c/ a d/ Občianskeho zákonníka, pretože nebol vykonaný žiadny nepoctivý úkon dlžníka, bol iba vykonaný prevod založených motorových vozidiel v súlade s inštrukciami záložného veriteľa ako aj záložnej zmluvy (realizácia záložného práva) a nezmenšoval sa majetok dlžníka, a to ani na úkor veriteľov, ani na úkor nikoho iného, nakoľko motorové vozidlá slúžili od roku 2016 výhradne na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi. Nakoľko trhová cena za motorové vozidlá je značne nižšia suma ako je motorovými vozidlami zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, je jednoznačné, že ak by sa uhradil aj trojnásobok trhovej ceny za vozidlá, ani to by nebolo dostačujúce k tomu, aby sa zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa vysporiadala, a aby mohlo byť z ceny za motorové vozidlá plnené aj v prospech žalobcu. Prevodom motorových vozidiel sa nezhoršila možnosť veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky, pričom veriteľ vo svojej žalobe žiadnym spôsobom ani neuviedol, ako by sa vlastne táto možnosť uspokojenia zhoršila alebo mohla zhoršiť. Možnosť uspokojenia pre veriteľa sa žiadnym spôsobom nemohla zhoršiť, nakoľko motorové vozidlá sprostredkovane od 2016 patrili záložnému veriteľovi, takže žalobca svoju pohľadávku rozhodne nikdy nemal možnosť uspokojiť z tohto predmetu. Prevodom vozidiel sa rozhodne nezmenšila majetková podstata dlžníka na úkor veriteľa, nakoľko dlžník jednak vyúčtoval voči žalovanému sumu vyššiu ako je trhová cena za motorové vozidlá a zároveň naďalej ostalo záložné právo na kúpených motorových vozidlách záložného veriteľa, t.j. vlastníctvo žalovaného k motorovým vozidlám je značne obmedzené,
resp. je bez akejkoľvek hodnoty. Žalobca v žalobe rozhodne nedokázal zmenšenie majetku dlžníka, pretože predaj tovaru za peniaze je výmenným obchodom, pričom ak sa tovar predá za trhovú cenu, v tom prípade sa nikto neobohatil a nikto nebol ukrátený a žiadny majetok sa nezmenšil. Nakoľko motorové vozidlá boli predané za trhovú cenu a ešte k tomu ostali motorové vozidlá ďalej založené, to sú tak výhodné obchodné podmienky pre dlžníka, že tento predaj motorových vozidiel rozhodne nemohol majetok dlžníka skrátiť. Úmysel vykonania predaja motorových vozidiel nebolo a ani nemohlo byť ukrátenie žalobcu, nakoľko záložný veriteľ zahájil realizáciu záložného práva na motorové vozidlá, ktoré mal založené na zabezpečenie svojich pohľadávok a sám koordinoval konkrétne úkony, ktoré sa mali s motorovými vozidlami vykonať. Ak by k realizácii záložného práva predajom motorových vozidiel nedošlo, situácia by bola pre žalobcu taká istá, nakoľko exekúciu by na motorové vozidlá nemohol z dôvodu existujúceho záložného práva aplikovať. Zaplatením trhovej ceny žalovaný iba „zamenil“ svoje peniaze na predmet kúpy, rozhodne tým nezískal žiaden prospech. Žalovaný mal záverom za to, že aj v prípade úspechu žalobcu v odporovacej žalobe žalobca rozhodne nebude oprávnený sa v exekúcii uspokojiť predajom motorových vozidiel, nakoľko by sa priečilo zásade právnej istoty ten skutok, že by po výkone záložného práva a po následnej úspešnej odporovacej žalobe nastalo, že založené veci, ktoré po realizácii záložného práva predajom tretej osobe by sa už bez záložného práva vrátili pôvodnému vlastníkovi a následne by boli exekvované tak, ako keby neboli nikdy založené. Práve táto konštrukcia by napĺňala úmysel žalobcu obohatiť sa na úkor záložného veriteľa a v tomto prípade aj žalovaného. Samozrejme však v tomto prípade takáto konštrukcia nie je opodstatnená, nakoľko motorové vozidlá sú naďalej založené a teda naďalej je exekúcia v prospech žalobcu na motorové vozidlá vzhľadom na príslušné ustanovenie exekučného poriadku nemožná. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nemohol preukázať dôvodnú existenciu obavy o uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi v súvislosti s motorovými vozidlami, nakoľko motorové vozidlá boli a sú založené v prospech záložného veriteľa, a z tohto dôvodu žalobca nemá a nikdy ani nemal žiadnu možnosť na uspokojenie sa z týchto motorových vozidiel (pre žalobcu sa reálne nič nezmenilo). Osobné prepojenie medzi dlžníkom a žalovaným rozhodne nemohlo mať vplyv na prevod vlastníckeho práva k motorovým vozidlám, nakoľko podmienky prevodu boli za reálnu trhovú cenu s tým, že boli neštandardné v tom, že podmienky predaja boli pre žalovaného horšie a pre dlžníka lepšie ako by sa dalo docieliť s inou treťou osobou ako kupujúcim. Žalobca nevedel poukázať na úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa žalovaným prevodom motorových vozidiel, a to z dôvodu, že takýto úmysel v danom prípade nebol a ani nemohol byť, nakoľko žiadny úkon súvisiaci s motorovými vozidlami nemohol ukrátiť vzhľadom na vyššie uvedenú argumenty žalobcu a nemohol ho žiadnym spôsobom ovplyvniť. Úkony s motorovými vozidlami vzhľadom na s nimi súvisiace záložné právo sú pre účely žalobcu absolútne neutrálne. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prípadne vrátil vec na ďalšie dokazovanie.
4. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie tak, že dlžník je so žalovaným prepojený prostredníctvom osoby Mgr. Adrián Iványi. Podľa verejne dostupnej informácie z obchodného registra je Mgr. Adrián Iványi konateľ a spoločník dlžníka s majetkovou účasťou 50% (základné imanie spoločnosti je vo výške 54.000,- eur, splatené v celom rozsahu, výška vkladu spoločníka Mgr. Adriána Iványiho je 27.000,- eur). Zároveň ten istý Mgr. Adrián Iványi je konateľ a spoločník žalovaného s majetkovou účasťou 100% (základné imanie spoločnosti je vo výške 6.640,- eur, splatené v celom rozsahu). Z uvedeného je nespochybniteľné, že dlžník a žalobca sú spriaznené osoby prostredníctvom osoby Mgr. Adriána Iványiho, ktorý je konateľom a spoločníkom tak ako u dlžníka, tak aj u žalovaného. Žalovaným uvádzané judikáty (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo/109/2018 z 28.3.2019 a uznesenie NS SR 6 Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013, v zmysle ktorých sa vymáhateľná pohľadávka interpretuje ako vykonateľná pohľadávka) sa odklonili od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/99 zo dňa 23.11.1999, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2001 pod č. 44 (R 44/2001), ktorý mal dovtedy charakter ustálenej rozhodovacej praxe a ktorý vymáhateľnú pohľadávku chápal ako žalovateľnú pohľadávku, na čo odkazovali aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/198/2010 z 27.02.2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/69/2012 z 30.10.2013. Ak je súd opačného právneho názoru, žalobca navrhuje po rozhodnutí odvolacieho súdu prerušiť do skončenia konania o zaplatenie, ktoré sa vedie proti dlžníkovi, a to až potom, ako súd vykoná dokazovanie, nakoľko v tejto veci nemôže rozhodnúť, čo však neznamená, že by v nej nemohol konať. Ak by sa však prijal právny záver, že nie je možné ani len podať odporovaciu žalobu, pokiaľ nemá veriteľ vymáhateľný exekučný titul a zobral by sa do úvahy beh premlčacej lehoty pre podanie odporovacej žaloby, veriteľovi
by skôr uplynula premlčacia lehota na podanie odporovacej žaloby ako by disponoval vymáhateľným exekučným titulom. Uvedené dôsledky tohto právneho názoru sú neudržateľné, nakoľko práva veriteľa na ochranu pred podvodným a ukracujúcim konaním dlžníka by boli neefektívne a neposkytovali by mu materiálnu právnu ochranu, ale iba formálnu ochranu, čo je ústavne neudržateľné. Žalobca v žalobe uvádza, ktoré z neuhradených faktúr boli uhradené aspoň čiastočne. Na druhej strane tvrdenie žalovaného, že dlžník v roku 2018 uhradil žalobcovi sumu vo výške 264.793,51 eur a v roku 2019 sumu vo výške 214.382,52 eur nie je pravdivé, nakoľko dlžník v rokoch 2018 a 2019 uhradil žalobcovi sumu spolu vo výške 242.286,86 eur. Nakoľko k zriadeniu záložného práva k motorovým vozidlám došlo už v roku 2016, je evidentné, že žalovaný s dlžníkom si dané dlhé roky pripravovali. K podpisu Kúpnej zmluvy došlo dňa 20.06.2019, teda v čase, keď už boli dlžníkovi zasielané výzvy na úhradu dlžných súm právnym zástupcom žalobcu. Dňa 22.10.2018 bola dlžníkovi zaslaná výzva na zaplatenie sumy 131.182,06 eur, dňa 14.02.2019 bola dlžníkovi zaslaná výzva na zaplatenie sumy 191.905,81 eur, dňa 26.04.2019 bola Dlžníkovi zaslaná výzva na zaplatenie sumy 186.406,68 eur a dňa 17.06.2019 bola dlžníkovi zaslaná výzva na zaplatenie sumy 224.047,05 eur. Následne dňa 20.06.2019 bola podpísaná Kúpna zmluva. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že v dobe, keď bola realizovaná Kúpna zmluva, dlžník a žalobca ešte v plnom rozsahu spolu obchodovali a v tom čase rozhodne žalobca nevymáhal voči dlžníkovi žiadne pohľadávky. Okrem žalobcovej pohľadávky existuje niekoľko ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky sú spolu minimálne vo výške 500.000,- eur. Snahou spoločného konateľa a spoločníka žalovaného a dlžníka bolo odstrániť majetok zo spoločnosti krachujúceho dlžníka tak, aby tento nepodliehal prípadnej exekúcii alebo konkurzu, a tým ukrátiť veriteľov dlžníka vrátane žalobcu. V podanom odvolaní žalovaný predovšetkým spochybňuje niektoré skutkové tvrdenia žalobcu a prednáša skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá bude musieť byť riešená v rozhodnutí vo veci samej, pričom tomuto rozhodnutiu bude musieť predchádzať rozsiahle dokazovanie. Neodkladné opatrenie však nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom na jeho vydanie postačuje osvedčenie pravdepodobnosti nároku a osvedčenie nebezpečenstva ujmy, čo v posudzovanom prípade splnené bolo. Žalovaný súdu prvej inštancie podaným odvolaním vytýka len nesprávnosť skutkových zistení, ktoré však v tomto štádiu konania nie sú konečné a k rozhodnutiu vo veci samej bude nepochybne potrebné ďalšie dokazovanie. Obsahovo sa podané odvolanie skôr javí ako vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. Na základe uvedeného preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril tak, že podmienkou k podaniu odporovacej žaloby je, aby veriteľ, v tomto prípade žalobca, disponoval vymáhateľnou pohľadávkou. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné, ako to uvádzajú aj komentáre k zákonu, odborná literatúra, ako aj judikáty, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. Navyše žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby, ako ani na podanie návrhu na neodkladné opatrenie, nakoľko nemá k dispozícii (ako to aj sám tvrdí) vymáhateľnú pohľadávku. Dlžník uhradil v rokoch 2018 a 2019 žalobcovi sumy tak, ako to uviedol v odvolaní, k čomu na pojednávaní vie predložiť aj zostavu úhrad dlžníka žalobcovi. Žalobca do septembra 2019 obchodoval s dlžníkom, a preto žalobcom tvrdený opak je ničím nepodloženým, vymysleným argumentom. Založenie vozidiel medzi dlžníkom a záložným veriteľom (osoba iná ako žalovaný) sa udialo v roku 2016, kedy dlžník so žalobcom ešte vôbec neobchodoval. Nakoľko žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z nepravdivých a neoverených skutočností, rozhodne aj jeho tvrdenia v návrhu sú nepravdivé a zavádzajúce, a preto rozhodne nemohol osvedčiť pravdepodobnosť svojho nároku. Z toho istého dôvodu žalobcovi v súvislosti s akýmkoľvek konaním žalovaného nemôže hroziť žiadna ujma, t.j. rozhodne žalobca nemohol osvedčiť nebezpečenstvo ujmy, nakoľko takúto ujmu žalovaný žalobcovi, ako je to popísané v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemôže za žiadnych okolností spôsobiť. Nakoľko žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z nepravdivých a neoverených skutočností, ktoré žalovaný v plnom rozsahu a maximálnej miere k odvolaniu priloženými dôkazmi v plnom rozsahu vyvrátil, a preto (nakoľko neobsahuje žiadne nové tvrdenie či skutočnosť) navrhol žalovaný odvolaciemu súdu sa tomuto argumentu žalobcu nevenovať.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril ešte tak, že v predmetnej veci je nevyhnutné vykonať primerané dokazovanie v zmysle predchádzajúcich vyjadrení, osobitne výsluch Mgr. Adriána Iványiho, nakoľko spoločnosti AGRISEM, s. r. o. ako dlžník žalobcu a žalovaný v tejto veci sú prepojené prostredníctvom jeho osoby. Z toho dôvodu je jeho výsluch podstatným dôkazom, nevyhnutným pre úplné a riadne zistenie skutkového stavu, na podklade ktorého bude možné následne vydať riadne odôvodnené rozhodnutie vo veci samej. V zmysle § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka sa v tomto
prípade prezumuje, že spriaznená osoba vedela, že sa jedná o odporovateľný právny úkon (najmä preto, lebo je prepojená prostredníctvom toho istého spoločníka a konateľa, ktorý má vedomosť o stave záväzkov dlžníka) a je bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom žalovaného, aby dokázal, že o odporovateľnom právnom úkone nevedel. Pritom podľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí žalovaný preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a vykonal také úkony, ktorými je možné zistiť, či sa jedná o odporovateľný právny úkon alebo nie. Na druhej strane, nakoľko ide o toho istého konateľa a spoločníka tak v spoločnosti žalovaného aj v spoločnosti dlžníka, bude žalovaný ťažko preukazovať, že o odporovateľnom právnom úkone nevedel. Žalobca poukázal na konanie vedené medzi žalobcom FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o. proti žalovanému AGRISEM, s. r. o., vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/4/2020 (na upomínacom súde Banská Bystrica vedené pod sp. zn. 7Up/1532/2019). Voči platobnému rozkazu podal žalovaný AGRISEM, s. r. o. odpor a Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.06.2020 postúpil vec príslušnému súdu na prejednanie, nakoľko žalobca v zákonnom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Predmetom tohto konania je zaplatenie pohľadávky vo výške 265.000,26 eur s príslušenstvom. Na deň 16.09.2021 bolo v tomto konaní nariadené pojednávanie. Na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu o zmenu termínu na čo najskorší termín Okresný súd Galanta zmenil termín pojednávania na termín 27.0.2021. Žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 16.03.2021, č.k. 8Cb/14/2020-290 v spore toho istého žalobcu FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o. proti žalovanému LOGSERVICE, s.r.o., v ktorom súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/4/2020, kde sa rieši existencia pohľadávky v sume 265.000,26 eur a jej vymáhateľnosť. Po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/4/2020 by tak súd mal ďalej pokračovať v danom konaní. Žalovaný nevyvrátil v plnom rozsahu a v maximálnej miere tvrdenia žalobcu. Žalovaný sa vyjadril len k niektorým tvrdeniam žalobcu, pričom bude potrebné k uvedenému vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný nenamieta fakt, že k podpisu Kúpnej zmluvy došlo dňa 20.06.2019, teda v čase, keď už boli dlžníkovi zasielané výzvy na úhradu dlžných súm právnym zástupcom žalobcu. Žalovaný spochybňuje niektoré skutkové tvrdenia žalobcu, k čomu žalobca opakovane zdôrazňuje, že vo veci samej je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Žalobca záverom eventuálne navrhol, aby súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/4/2020.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (ust. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (ust. § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (ust. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (ust. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (ust. § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (ust. § 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a vydané predčasne, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu potom bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď navrhované neodkladné opatrenie nariadil.
9. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
13. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
15. V predmetnej právnej veci sa žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať, a to najmä previesť odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, zaťažiť záložným alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom, vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti motorové vozidlo s EČV: GA863DV, VIN: YV2RG30A8EB677523, motorové vozidlo s EČV: GA153FN, VIN: YV2RT40A9FB738557, motorové vozidlo s EČV: GA908YH, VIN: WSM00000003190678 , motorové vozidlo s EČV: GA498YI, VIN: WSM00000003210829, motorové vozidlo s EČV: GA909YH, VIN: WSM00000003190679, motorové vozidlo s EČV: GA496YI, VIN: WSM00000003210828 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň podal žalobca okrem návrhu na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia alternatívne aj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky voči spoločnosti AGRISEM, s.r.o.,: 36 218 073, uplatnenej v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7Up/1532/2019 vyplývajúcej z faktúr č. 1800002942, 1800003242, 1800003601, 1800003710, 1800004063, 1800004186, 1800004278, 1900000148, 1900000302, 1900000501, 1900000588, 1900000677, 1900000795, 1900000892, 1900000987, 1900001074, 1900001124, 1900001278, 1900001380, 1900001458, 1900001588, 1900001654, 1900001738, 1900001811, 1900001890, 1900002012, 1900002099, 1900002283, 1900002410, 1900002665, 1900002857, 1900002927, 1900003017, 1900003102, 1900003472 v celkovej sume 265 000,26 eur s príslušenstvom, a to na motorovom vozidle s EČV: GA863DV, VIN: YV2RG30A8EB677523, motorovom vozidle s EČV: GA153FN, VIN: YV2RT40A9FB738557, motorovom vozidle s EČV: GA908YH, VIN: WSM00000003190678, motorovom vozidle s EČV: GA498YI, VIN: WSM00000003210829, motorovom vozidle s EČV: GA909YH, VIN: WSM00000003190679 a motorovom vozidle s EČV: GA496YI, VIN: WSM00000003210828.
16. Súd prvej inštancie v odseku 22. napadnutého rozhodnutia uviedol, že „žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi“. Odvolací súd mal však za to, že súd prvej inštancie pri nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia bol povinný uviesť konkrétne dôvody, na základe ktorých žalobca preukázal dôvodnú obavu o uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi AGRISEM s.r.o. Základným predpokladom dôvodnosti podanej odporovacej žaloby vo veci samej je totižto ustálenie otázky existencie a trvania nároku žalobcu voči jeho dlžníkovi. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej
inštancie mal predbežne ako s prvou vysporiadať s otázkou existencie pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi (spoločnosti AGRISEM s.r.o.) ako o dôvodnosti samotnej žaloby vo veci samej, pričom takáto argumentácia v napadnutom rozhodnutí zo strany súdu prvej inštancie okrem iba strohého skonštatovania jej danosti chýba.
17. Rovnako sa mal súd prvej inštancie pri svojom hodnotení navrhnutého neodkladného opatrenia zaoberať otázkou skutočnej výšky protiplnenia, ktoré obdržal dlžník žalobcu (spoločnosť AGRISEM s.r.o.) od žalovaného za prevod predmetných motorových vozidiel a posúdiť, či táto výška protiplnenia zodpovedala reálnej hodnote prevádzaných predmetných motorových vozidiel a či pri tomto prevode mohlo prísť, resp. prišlo k zníženiu majetku dlžníka žalobcu tak, aby to v zmysle ust. § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník naplnilo znaky ukrátenia uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky (v konaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/4/2020) a žalobcovi to dalo právo dôvodne sa domáhať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odporovacej žaloby voči žalovanému, pričom súd prvej inštancie sa touto otázkou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal.
18. Súd prvej inštancie v odseku 26. napadnutého uznesenia pri hodnotení vzťahu navrhnutého neodkladného opatrenia a navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že „sa v tomto prípade plne stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom účinnejšej ochrany práva žalobcu vydaním neodkladného opatrenia pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia, a preto mal za to, že v tejto časti je potrebné návrh žalobcu (na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) zamietnuť“. Tu odvolací súd poukazuje na ust. § 324 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie mal možnosť nariadiť navrhované neodkladné opatrenie iba vtedy, ak by sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Ak bol teda súd prvej inštancie toho názoru, ktorý vyjadril aj odseku 26. napadnutého rozhodnutia, teda že navrhovaným neodkladným opatrením bude poskytnutá účinnejšia ochrana žalobcu ako navrhovaným zabezpečovacím opatrením, bol povinný toto svoje stanovisko riadne v napadnutom rozhodnutí odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré mal za to, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pričom takého odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí chýba.
19. Podľa ust. § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
20. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ust. § 324, § 325 a § 326 CSP, teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok v ust. § 236 CSP upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd prvej inštancie najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet sporu -
odporovaciu žalobu, za podstatné pre v danom prípade osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností vyplývajúcich z predložených dôkazných prostriedkov, prípadne ich nepredloženia, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu prvej inštancie prečo je daná hrozba ujmy na právach žalobcu a teda je daná nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným žalobcom. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť. Takisto je nevyhnutné, aby súd dostatočne odôvodnil, prečo žalobcom sledovaný účel, nie je možné v danom prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 236 CSP riadne nesplnil, nakoľko svoje skutkové a právne závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci, pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia dostatočne neodôvodnil.
24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
25. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
26. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
27. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
28. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
29. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil a zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 ods. 1, §
325 ods. 1 a § 326 CSP, t. j. najmä z hľadiska súvislosti navrhovaného neodkladného opatrenia s hmotnoprávnym nárokom žalobcu vo veci samej (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako základnej náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutočnej, oprávnenej a dôvodnej existencie obavy žalobcu o uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ďalej zaoberaním sa výšky protiplnenia, ktoré obdržal dlžník žalobcu (spoločnosť AGRISEM s.r.o.) od žalovaného za prevod predmetných motorových vozidiel a posúdenie, či táto výška protiplnenia zodpovedala reálnej hodnote prevádzaných predmetných motorových vozidiel a či pri tomto prevode mohlo prísť, resp. prišlo k zníženiu majetku dlžníka žalobcu). Súd prvej inštancie bude tiež musieť v novom rozhodnutí uviesť, či sledovaný účel nie je možné dosiahnuť navrhovaným zabezpečovacím opatrením a z akých dôvodov.
31. Uvedené vykoná súd prvej inštancie po vyhodnotení predložených listinných dôkazov žalobcu s prihliadnutím na možnú existenciu bezprostredne hroziacej ujmy s potrebou aplikácie ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, potom vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd prvej inštancie musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).