Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-52-2021.pdf
PDF · 100.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: N. W., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX L., o zaplatenie sumy 662,72 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 05.03.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú zaplatiť sumu 340,25 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,20 eura od 02.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 28,47 eura od 30.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 223,13 eura od 01.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 28,47 eura od 01.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 26,98 eura od 30.06.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 322,47 eura, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu dodaných verejných služieb vystavil a doručil žalovanej faktúry. Uviedol ďalej, že na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaná porušila záväzok viazanosti tým, že porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 322,47 eura vyúčtovaná faktúrou č. 8223587656, bola v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaná mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby a vyúčtovanú zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania s ich zaplatením. Žalobca poukázal ďalej na skutočnosť, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
Slovak Telekom, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa 08.07.2020, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty, v celkovej výške 662,72 eura spolu s príslušenstvom.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 23.03.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 25Up/317/2021, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 14 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 14.06.2021.
3. Súd žalovanej doručil žalobu spolu s jej prílohami dňa 28.06.2021 a zároveň ju v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 18.08.2021.
5. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil tento skutkový a právny stav: 6. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 08.02.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu aktivovať a poskytovať žalovanej program zvolených služieb (Happy XS), ako aj záväzok odpredať žalovanej koncové zariadenie (IMEI LG K4 2017) za akciovú kúpnu cenu, pričom rozdiel medzi akciovou kúpnou cenou a neakciovou maloobchodnou cenou v deň uzavretia zmluvy, predstavuje zľavu poskytnutú z dôvodu dohodnutej doby viazanosti. Akciová kúpna cena za koncové zariadenie predstavovala v zmysle zmluvy sumu 9,- eur, neakciová cena sumu 119,- eur. Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške 10,- eur, zaplatiť akciovú cenu za koncové zariadenie, platiť riadne a včas cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a súčasne sa zaviazala po dobu viazanosti 24 mesiacov, neporušiť záväzok viazanosti okrem iného tým, že nezaplatí cenu za poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti. V zmysle bodu 5) predmetnej zmluvy, v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom, vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody pozostáva z celkovej sumy zľavy (i) zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových služieb) a/alebo (ii) z neakciovej ceny KZ poskytnutej účastníkovi na základe tejto zmluvy, ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Celková suma zľavy poskytnutej účastníkovi za prevzatie záväzku viazanosti na základe zmluvy, je uvedená v tabuľke č. 1 (základ pre výpočet zmluvnej pokuty). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti nasledovne: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dni zostávajúcich do konca doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v zmysle zmluvy zo dňa 08.02.2018 dojednaný vo výške 160,- eur.
7. Za rovnakých zmluvných podmienok uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb aj dňa 09.02.2018, pričom zvolený program služieb bol Happy XS, predávané koncové zariadenie IMEI Lenovo Moto E4 + Headphones, akciová kúpna cena za koncové zariadenie predstavovala v zmysle zmluvy sumu 9,- eur, neakciová cena sumu 199,- eur, aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty sumu 10,- eur, doba viazanosti 24 mesiacov, základ zmluvnej pokuty bol dojednaný vo výške 50,- eur.
8. Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 09.02.2018 uzavreli tiež poistnú zmluvu skupinového poistenia elektronických zariadení č. 114327169951, pričom predmetom poistenia bolo koncové zariadenie Lenovo Moto E4.
9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č.: 8203580751 vo výške 33,20 eura s dátumom splatnosti dňa 01.03.2018, faktúru č.: 8205559989 vo výške 66,66 eura s dátumom splatnosti dňa 29.03.2018 (z toho sumu 33,46 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 33,20 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobie), z ktorej si žalobca žalobou uplatňuje sumu 28,47 eura. Faktúru č.: 8207553123 vo výške 314,58 eura s dátumom splatnosti dňa 30.04.2018 (z toho sumu 247,92 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie, sumu 66,66 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobia), z ktorej si žalobca žalobou uplatňuje sumu 223,13 eura. Právny predchodca žalobcu ďalej vystavil žalovanej faktúru č.: 8209559232 vo výške 348,04 eura s dátumom splatnosti dňa 31.05.2018 (z toho sumu 33,46 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 314,58 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobia), z ktorej si žalobca žalobou uplatňuje sumu 28,47 eura. Ďalej faktúru č.: 8211578019 vo výške 394,82 eura s dátumom splatnosti dňa 29.06.2018 (z toho sumu 46,78 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 348,04 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobia), z ktorej si žalobca žalobou uplatňuje sumu 26,98 eura a faktúru č.: 8223587556 vo výške 717,29 eura s dátumom splatnosti dňa 31.12.2018 (z toho sumu 322,47 eura ako súčet zmluvných pokút a sumu 394,82 eura ako nedoplatok za predchádzajúce zúčtovacie obdobia). Suma uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 322,47 eura pozostáva zo súčtu vyúčtovaných zmluvných pokút vo výškach 82,60 eura, 41,37 eura, 41,30 eura a vo výške 157,20 eura. Žalobcom uplatňovaný nárok tak pozostáva z ceny za neuhradené verejné služby vo výške 340,25 eura s príslušenstvom ako aj z vyúčtovaných zmluvných pokút v celkovej výške 322,47 eura.
10. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa 08.07.2020, pričom v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bola vo vzťahu k žalovanej predmetom postúpenia pohľadávka v celovej výške 717,29 eura. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej oznámené listom zo dňa 22.07.2020.
11. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 22.02.2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 914,23 eura a v lehote do 04.03.2021, avšak neúspešne.
12. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore a to preukázaním platného postúpenia pohľadávky podľa § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, nijakým spôsobom nereagoval.
13. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5) <https:// www.epi.sk/zz/2011-351/znenie-20160701>
14. Podľa § 15 ods. 1 ZoEK, osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.
15. Podľa § 5 ods. 4 ZoEK, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
18. Podľa prvej a druhej vety § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 43 ods. 13 ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. Na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať Zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia.
26. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)
27. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal súd preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvných vzťahov, plnenie z ktorých je predmetom konania a túto žalobca preukázal ich predložením. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020.
28. V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, je však potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 43 ods. 13 Zákona o elektronických komunikáciách, a žalobcu v tomto konaní tak zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení a teda že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovanú ako dlžníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite
90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči dlžníkovi na tretí subjekt bez súhlasu dlžníka.
29. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore a to preukázaním platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z., nijakým spôsobom nereagoval.
30. Keďže v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovanú ako účastníka na úhradu dlhu (súdu nebola predložená žiadna výzva adresovaná žalovanej) a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní ako ani skutočnosť, že žalovaná dala právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovanej so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo, má tak súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe.
31. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 13 Zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V zmysle uvedeného sa tak súd ďalšími skutkovými okolnosťami predmetnej sporovej veci nezaoberal.
32. V súvislosti s často opakovanou argumentáciou ohľadom § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, podľa ktorého „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“ ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019, podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, súd vyslovil, že žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).