Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., o zaplatenie 662,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. augusta 2021, č. k. -97, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 20 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

V ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 340,25 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,20 eura od 02. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 28,47 eura od 30. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 223,13 eura od 01. 05. 2018 do zaplatenia, zo sumy 28,47 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia, zo sumy 26,98 eura od 30. 06. 2018 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 322,47 eura, ako aj trov konania. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Právne vec odôvodnil v zmysle , , a , a , (ďalej v texte len „OZ“), a , , , , , o elektronických komunikáciách (ďalej v texte len „ZoEK“). Vykonaným dokazovaním, mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 08. 02. 2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu aktivovať a poskytovať žalovanej program zvolených služieb (Happy XS), ako aj záväzok odpredať žalovanej koncové zariadenie (IMEI LG K4 2017) za akciovú kúpnu cenu, pričom rozdiel medzi akciovou kúpnou cenou a neakciovou maloobchodnou cenou v deň uzavretia zmluvy, predstavoval zľavu poskytnutú z dôvodu dohodnutej doby viazanosti. Akciová kúpna cena za koncové zariadenie predstavovala v zmysle zmluvy sumu 9 eur, neakciová cena sumu 119 eur. Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške 10 eur, zaplatiť akciovú cenu za koncové zariadenie, platiť riadne a včas cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a súčasne sa zaviazala po dobu viazanosti 24 mesiacov, neporušiť záväzok viazanosti okrem iného tým, že nezaplatí cenu za poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti. V zmysle bodu 5) predmetnej

zmluvy, v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom, vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody pozostáva z celkovej sumy zľavy (i) zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových služieb) a/alebo (ii) z neakciovej ceny KZ poskytnutej účastníkovi na základe tejto zmluvy, ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Celková suma zľavy poskytnutej účastníkovi za prevzatie záväzku viazanosti na základe zmluvy, je uvedená v tabuľke č. 1 (základ pre výpočet zmluvnej pokuty). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti nasledovne: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v zmysle zmluvy zo dňa 08. 02. 2018 dojednaný vo výške 160 eur. Za rovnakých zmluvných podmienok uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb aj dňa 09. 02. 2018, pričom zvolený program služieb bol Happy XS, predávané koncové zariadenie IMEI Lenovo Moto E4 + Headphones, akciová kúpna cena za koncové zariadenie predstavovala v zmysle zmluvy sumu 9 eur, neakciová cena sumu 199 eur, aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty sumu 10 eur, doba viazanosti 24 mesiacov, základ zmluvnej pokuty bol dojednaný vo výške 50 eur. Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 09. 02. 2018 uzavreli tiež poistnú zmluvu skupinového poistenia elektronických zariadení č. XXXXXXXXXXXX, pričom predmetom poistenia bolo koncové zariadenie Lenovo Moto E4. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 33,20 eura s dátumom splatnosti dňa 01. 03. 2018, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 66,66 eura s dátumom splatnosti dňa 29. 03. 2018 (z toho sumu 33,46 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 33,20 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobie), z ktorej si žalobca žalobou uplatňoval sumu 28,47 eura. Faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 314,58 eura s dátumom splatnosti dňa 30. 04. 2018 (z toho sumu 247,92 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie, sumu 66,66 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobia), z ktorej si žalobca žalobou uplatňoval sumu 223,13 eura. Právny predchodca žalobcu ďalej vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 348,04 eura s dátumom splatnosti dňa 31. 05. 2018 (z toho sumu 33,46 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 314,58 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobia), z ktorej si žalobca žalobou uplatňoval sumu 28,47 eura. Ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 394,82 eura s dátumom splatnosti dňa 29. 06. 2018 (z toho sumu 46,78 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 348,04 eura ako nedoplatok za predchádzajúce obdobia), z ktorej si žalobca žalobou uplatňoval sumu 26,98 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 717,29 eura s dátumom splatnosti dňa 31. 12. 2018 (z toho sumu 322,47 eura ako súčet zmluvných pokút a sumu 394,82 eura ako nedoplatok za predchádzajúce zúčtovacie obdobia). Suma uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 322,47 eura pozostávala zo súčtu vyúčtovaných zmluvných pokút vo výškach 82,60 eura, 41,37 eura, 41,30 eura a vo výške 157,20 eura. Žalobcom uplatňovaný nárok tak pozostával z ceny za neuhradené verejné služby vo výške 340,25 eura s príslušenstvom, ako aj z vyúčtovaných zmluvných pokút v celkovej výške 322,47 eura. Dôvodil, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa 08. 07. 2020, pričom v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bola vo vzťahu k žalovanej predmetom postúpenia pohľadávka v celovej výške 717,29 eura. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej oznámené listom zo dňa 22. 07. 2020. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 22. 02. 2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 914,23 eura a v lehote do 04. 03. 2021, avšak neúspešne.

3. Argumentoval, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovi nesvedčala v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia, ktorú žalobca odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 07. 2020. Mal za to, že v prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa ZoEK musel okrem ustanovenia aplikovať aj ustanovenie ZoEK, a žalobcu v konaní tak zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení a teda že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovanú ako dlžníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu bolo predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči dlžníkovi na tretí subjekt bez súhlasu dlžníka. Preto žalobcu vyzval, aby preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore preukázaním platného postúpenia pohľadávky v zmysle ZoEK, na ktorú výzvu žalobca nereagoval. Keďže v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a

podnik, písomne vyzval žalovanú ako účastníka na úhradu dlhu (súdu nebola predložená žiadna výzva adresovaná žalovanej) a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, ako ani skutočnosť, že žalovaná dala právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovanej so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo, rezultoval, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe. Dodal, že postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení ZoEK považoval za konanie v rozpore so zákonom podľa a tento právny úkon tak označil v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky za absolútne neplatný podľa s poukazom na , na ktorú neplatnosť musel ex offo prihliadnuť. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky bolo neplatným právnym úkonom, žalobca nebol veriteľom žalovanej, a preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V zmysle uvedeného sa tak ďalšími skutkovými okolnosťami predmetnej sporovej veci nezaoberal.

4. O trovách konania rozhodol podľa a a (ďalej v texte len „CSP“) a v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej preukázateľne v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z dôvodov podľa ust. , domáhajúc sa jeho zmeny a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 320,25 eura, zmluvnú pokutu vo výške 322,47 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 33,20 eura od 08. 12. 2018 do 13. 08. 2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 13,20 eura od 14. 08. 2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 28,47 eura od 30. 03. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 223,13 eura od 01. 05. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 28,47 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 26,98 eura od 30. 06. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Oznámil, že z dôvodu úhrad zo strany žalovanej, ku ktorým došlo počas súdneho konania, berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 20 eur s prislúchajúcim úrokom. Tvrdil, že súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na jeho strane. Zvýraznil, že aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazoval oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané na adresu zasielania písomných listín uvedenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb „A. dňa 22. 07. 2020. Zároveň za účelom svojej aktívnej legitimácie predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 07. 2020 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, ktorou preukazoval postúpenie žalovanej pohľadávky počas prebiehajúceho sporu. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložil aj faktúry právneho predchodcu zo dňa 15. 02. 2018, 15. 03. 2018, 15. 04. 2018, 15. 05. 2018, 15. 06. 2018 a 15. 12. 2018, ktoré boli svojim obsahom výzvou na plnenie. Predloženými faktúrami doručovanými žalovanej na adresu, ktorú uviedla v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, preukazoval splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. ZoEK. Tvrdil, že v spore preukázal, že jeho právny predchodca dňa 15. 02. 2018, . 03. 2018, . 04. 2018, . 05. 2018, 15. 06. 2018 a 15. 12. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Žalovaná napriek písomným výzvam právneho predchodcu, svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní, čím boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. ZoEK. Mal za to, že nedoručenie faktúr žalovanej zo spisu nevyplýva, žalovaná nedoručenie týchto listín nerozporovala, preto sa skutočnosť, že žalovanej boli faktúry k zaplateniu riadne doručené považuje sa nespornú v zmysle ust. . Uzavrel, že k postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne, preto mal za to, že je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

7. Žalobca vo svojom odvolaní zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 20 eur s prislúchajúcim úrokom späť z dôvodu úhrad zo strany žalovanej počas súdneho konania.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

11. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom sporu môže nielen tým, že podá žalobu na jeho začatie v zmysle , ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať späť (sčasti alebo celkom) a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.

12. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý však nenadobudol právoplatnosť pre podanie odvolania žalobcom, preto bol tak daný dôvod pre postup podľa , s ohľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli. Pretože elementárnej logike zodpovedá, že žalovaná nemá dôvod so späťvzatím žaloby nesúhlasiť, keď k späťvzatiu prišlo z dôvodu úhrady časti žalobou uplatňovanej sumy, preto odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nezisťoval súhlas žalovanej so späťvzatím a späťvzatie žaloby žalobcom v napadnutej zamietajúcej časti 20 eur pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej zamietajúcej časti, ako vecne správny podľa , potvrdil.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

16. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovanej, po čiastočnom späťvzatí žaloby, zaplatenia sumy vo výške 320,25 eura, zmluvnej pokuty vo výške 322,47 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 33,20 eura od 08. 12. 2018 do 13. 08. 2021, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 13,20 eura od 14. 08. 2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 28,47 eura od 30. 03. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 223,13 eura od 01. 05. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 28,47 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 26,98 eura od 30. 06. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 ZoEK medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu dodaných verejných služieb vystavil a doručil žalovanej faktúry. Uviedol ďalej, že na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta. Žalovaná porušila záväzok viazanosti tým, že porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume 322,47 eura, vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorá bola v vypočítaná degresívnym spôsobom. Žalobca poukázal ďalej na skutočnosť, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa 08. 07. 2020, mu bola pohľadávka voči žalovanej v celosti postúpená, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s . Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a pre nepreukázanie splnenia podmienok pre neplatné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. ZoEK.

18. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 08. 02. 2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu aktivovať a poskytovať žalovanej program zvolených služieb (Happy XS), ako aj záväzok odpredať žalovanej koncové zariadenie (IMEI LG K4 2017) za akciovú kúpnu cenu, pričom rozdiel medzi akciovou kúpnou cenou a neakciovou maloobchodnou cenou v deň uzavretia zmluvy, predstavoval zľavu poskytnutú z dôvodu dohodnutej doby viazanosti. Akciová kúpna cena za koncové zariadenie predstavovala v zmysle zmluvy sumu 9 eur, neakciová cena sumu 119 eur. Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške 10 eur, zaplatiť akciovú cenu za koncové zariadenie, platiť riadne a včas cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a súčasne sa zaviazala po dobu viazanosti 24 mesiacov, neporušiť záväzok viazanosti okrem iného tým, že nezaplatí cenu za poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti. V zmysle bodu 5) predmetnej zmluvy, v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom, vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Základ zmluvnej pokuty bol v zmysle zmluvy zo dňa 08. 02. 2018 dojednaný vo výške 160 eur. Za rovnakých zmluvných podmienok uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb aj dňa 09. 02. 2018, pričom zvolený program služieb bol Happy XS, predávané koncové zariadenie IMEI Lenovo Moto E4 + Headphones, akciová kúpna cena za koncové zariadenie predstavovala v zmysle zmluvy sumu 9 eur, neakciová cena sumu 199 eur, aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty sumu 10 eur, doba viazanosti 24 mesiacov, základ zmluvnej pokuty bol dojednaný vo výške 50 eur. Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 09. 02. 2018 uzavreli tiež poistnú zmluvu skupinového poistenia elektronických zariadení č. XXXXXXXXXXXX, pričom predmetom poistenia bolo koncové zariadenie Lenovo Moto E4. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 33,20 eura s dátumom splatnosti dňa 01. 03. 2018, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 66,66 eura s dátumom splatnosti dňa 29. 03. 2018, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil sumu 28,47 eura. Faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 314,58 eura s dátumom splatnosti dňa 30. 04. 2018, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil sumu 223,13 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 348,04 eura s dátumom splatnosti dňa 31. 05. 2018, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil sumu 28,47 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX vo

výške 394,82 eura s dátumom splatnosti dňa 29. 06. 2018, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil sumu 26,98 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 717,29 eura s dátumom splatnosti dňa 31. 12. 2018. Suma uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 322,47 eura pozostáva zo súčtu vyúčtovaných zmluvných pokút vo výškach 82,60 eura, 41,37 eura, 41,30 eura a vo výške 157,20 eura. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa 08. 07. 2020, pričom v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bola vo vzťahu k žalovanej predmetom postúpenia pohľadávka v celovej výške 717,29 eura. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej oznámené listom zo dňa 22. 07. 2020. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 22. 02. 2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 914,23 eura a v lehote do 04. 03. 2021, avšak neúspešne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu (č. l. 91 spisu), aby preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore a to preukázaním platného postúpenia pohľadávky podľa § 43 ods. 13 ZoEK, na ktorú výzvu žalobca nereagoval.

19. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

28. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

29. Podľa ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

30. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

31. Podľa § 43 ods. 13 ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

32. Podľa § 44 ods. ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

33. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

34. Žalobca vo svojom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia jeho aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore. Zvýraznil, že aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazoval oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané na adresu zasielania písomných listín uvedenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, zároveň za účelom našej aktívnej legitimácie predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 07. 2020 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, ktorou preukazoval postúpenie žalovanej pohľadávky počas prebiehajúceho sporu. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložil aj faktúry právneho predchodcu zo dňa 15. 02. 2018, 15. 03. 2018, 15. 04. 2018, 15. 05. 2018, 15. 06. 2018 a 15. 12. 2018, ktoré boli svojim obsahom výzvou na plnenie a preukazoval nimi splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK.

35. Odvolací súd po prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobcom v odvolaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ). Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

36. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má povahu spotrebiteľskej zmluvy a bola platne uzavretá (nakoniec jej neplatnosť nebola ani v konaní namietaná). Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, či splnil zákonné podmienky pre platné postúpenie v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK. Odvolací súd sa s námietkou žalobcu nestotožnil a plne súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia jeho aktívnej legitimácie v konaní.

37. Vo vzťahu k právnym záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ako i vo vzťahu k odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v predmetnom konaní je nutné uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu napriek tomu, že bol na uvedené výslovne vyzvaný súdom prvej inštancie (č. l. 91). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ). Nesporne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, a keďže zákon v prípade takéhoto postúpenia vyžaduje splnenie viacerých podmienok, súd prvej inštancie správne skúmal splnenie týchto podmienok.

38. Podľa § 43 ods. 13 ZoEK, spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku a skutočnosti, že klient je napriek tejto výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky telekomunikačným podnikom, pričom musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu podľa . Je pravdou, že žalobca súdu prvej inštancie predložil faktúry vystavené dodávateľom telekomunikačných služieb, tieto však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za výzvu v zmysle ust. ZoEK. V tomto smere odvolací súd poukazuje na legálnu definíciu faktúry podľa o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorej je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Zjednodušene možno uviesť, že faktúrou nazývame doklad o dodaných tovaroch a službách a plní predovšetkým funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby. Obsah faktúry obsahuje , z ktorého je zrejmé, že faktúra nemusí obsahovať, a ani neobsahuje, poučenie dlžníka o možnosti postúpenia pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - Slovak Telekom, a. s. na žalobcu došlo ku dňu 08. 07. 2020, pričom v konaní bola preukázaná len výzva žalobcu zo dňa 22. 02. 2021, ktorou žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie postúpenej pohľadávky. V konaní preto nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky bola žalovanej doručovaná výzva v zmysle ZoEK, v dôsledku čoho ani nebolo

možné posúdiť naplnenie podmienky omeškania s plnením dlhu viac ako 90 dní po doručení výzvy. Zo samotnej štylizácie vety „...ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku...“ možno vyvodiť, že omeškaniu dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva podniku, ktorá došla do dispozičnej sféry dlžníka, teda omeškanie dlžníka viac ako 90 dní musí nastať až po doručení výzvy na úhradu dlhu.

39. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne rezultoval, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky, a to, že bola doručená výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a tiež, že uplynula doba 90 dní omeškania žalovanej pred postúpením po doručení výzvy. Odvolací súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky nemožno považovať za platné, a to s poukazom na . Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal doručenie akejkoľvek písomnej výzvy na plnenie žalovanej ako tento predpoklad postúpenia vyžaduje ust. ZoEK. Ak potom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v ostatnej napadnutej zamietajúcej časti (po pripustení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom) v zmysle ust. potvrdil.

40. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle a opierajúc sa o Základných princípov aplikujúc na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov celého konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).