Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-124-2021.pdf
PDF · 145.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/124/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného BG Partners, s.r.o., advokátkou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 1, IČO: 47 249 561 proti odporcovi: BUILDINGS CITY, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 117, IČO: 42 254 389, zastúpenému JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Plynárenská 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 12C/7/2021-201 zo dňa 15. marca 2021
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. P r i z n á v a navrhovateľovi proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Odporca j e p o v i n n ý strpieť vykonanie reorganizácie telekomunikačných zariadení vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú umiestené na časti strešnej plochy budovy - Hotela ROCCA súpisné č. XXXX, na parcele C KN č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa na ulici E.Á. V. Č.. XXX Y. F. zapísanej na LV č. XXXXX, okres: F. A., obec: F. - E., katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a za týmto účelom je odporca povinný umožniť navrhovateľovi prístup k jeho telekomunikačným zariadeniam.
II. Odporca j e p o v i n n ý dodávať elektrickú energiu nepretržite (24 hodín denne) prostredníctvom svojho odberného miesta v Hoteli ROCCA, súpisné č. XXXX, na parcele C KN č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa na ul. E. V. Č.. XXX v Košiciach do odberného miesta navrhovateľa č. elektromeru: XXXXXXX pre napájanie telekomunikačných zariadení navrhovateľa patriacich do verejných elektronických komunikačných sietí (VEKS) navrhovateľa, ktoré sú umiestnené na časti strešnej plochy nehnuteľnosti - budovy vo vlastníctve odporcu, za účelom prevádzkovania telekomunikačných zariadení navrhovateľa v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) ZEK.
III. P o u č u j e o d p o r c u, že ako žalobca môže podať proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., žalobu na plnenie. Ak bude táto žaloba súdom odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bude konanie o tejto žalobe zastavené, neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené bez časového obmedzenia, bude naďalej trvať.
IV. Navrhovateľovi priznáva proti odporcovi nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2021 domáhal, aby súd uložil odporcovi strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na časti strešnej plochy budovy - Hotela ROCCA súpisne č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici E.Á. V. XXX v F. zapísanom na LV č. XXXXX, okres: F. A., obec: F. - E., katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, vrátane vykonania reorganizácie telekomunikačných zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam umiestnených a za týmto účelom umožniť navrhovateľovi prístup k jeho telekomunikačným zariadeniam, ako aj strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na časti strešnej plochy budovy Hotela ROCCA súpisne č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici E. V. XXX Y. F.A. zapísanom na LV č. XXXXX, okres: F. A., obec: F. - E., katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor vo vlastníctve navrhovateľa a za týmto účelom uložiť odporcovi povinnosť dodávať elektrickú energiu nepretržite (24 hod denne) prostredníctvom svojho odberného miesta v Hoteli ROCCA, č. elektromeru XXXXXXX pre napájanie telekomunikačných zariadení navrhovateľa patriacich do verejných elektronických komunikačných sietí (VEKS) navrhovateľa, ktoré sú umiestnené na časti strešnej plochy - budovy vo vlastníctve odporcu, ako aj nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, alternatívne, aby súd uložil odporcovi strpieť vykonanie reorganizácie telekomunikačných zariadení vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú umiestené na časti strešnej plochy budovy - Hotela ROCCA súpisne č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici E. V. XXX Y. F.A. zapísanom na LV č. XXXXX, okres: Košice IV, obec: KOŠICE - JUH, katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a za týmto účelom je odporca povinný umožniť navrhovateľovi prístup k jeho telekomunikačným zariadeniam, ako aj dodávať nepretržite (24 hodín denne) prostredníctvom svojho odberného miesta v Hoteli ROCCA, súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na ul. E. V.. XXX Y. F. do odberného miesta navrhovateľa č. elektromeru: XXXXXXX pre napájanie telekomunikačných zariadení navrhovateľa patriacich do verejných elektronických komunikačných sietí (VEKS) navrhovateľa, ktorú sú umiestnené na časti strešnej plochy nehnuteľnosti - budovy vo vlastníctve odporcu za účelom prevádzkovania telekomunikačných zariadení navrhovateľa v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) ZEK.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Globtel, a.s.) bol v zmluvnom vzťahu s bývalým vlastníkom nehnuteľnosti (spol. CITY SERVIS, a.s.) už od roku 2001, kedy uzatvoril Zmluvu o nájme č. M3-14KO, Južná trieda 117 zo dňa 5.1.2001, ktorej predmetom bolo prenechanie časti strešnej plochy budovy nachádzajúcej sa na ulici E. V. Č.. XXX Y. F. vo vlastníctve právneho predchodcu odporcu (spol. CITY SERVIS, a.s.), parc. č. XXXX/XX, v katastrálnom území F. - E. zapísanej na LV č. XXXXX, súpisné č. XXXX do užívania, a to za účelom umiestnenia telekomunikačných zariadení, systémov antén a káblových trás pre riadne fungovanie sietí mobilných telefónov navrhovateľa. Následne boli podpísané štyri dodatky k Zmluve o nájme, pričom posledný dodatok - Dodatok č. 4 zo dňa 28.03.2012 bol podpísaný priamo odporcom ako prenajímateľom (ako novým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol od predchádzajúceho vlastníka spol. MERE Slovakia, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy). Navrhovateľ súčasne s odporcom uzavrel Zmluvu o dodávke a odbere elektrickej energie č. C3- 0014-KO, Južná trieda 117, Košice zo dňa 30.12.2015, ktorej predmetom bol záväzok odporcu nepretržite, t. j. 24 h denne dodávať elektrickú energiu zo svojho odberného miesta v Hoteli ROCCA na ul. E. V. Č.. XXX Y. F. do odberného miesta navrhovateľa č. elektromeru: XXXXXXX pre napájanie zariadení patriacich do VEKS navrhovateľa, ktoré sú umiestnené na časti strešnej plochy nehnuteľnosti - budovy vo vlastníctve odporcu a záväzok navrhovateľa platiť za odber elektrickej energie v zmysle predmetnej zmluvy. Navrhovateľ odporcovi za odber elektrickej energie riadne každý mesiac hradil (a naďalej hradí) vystavenú faktúru. Listom zo dňa 27.05.2015 odporca oznámil navrhovateľovi ukončenie nájomného vzťahu, a to z dôvodu nedohody odporcu s navrhovateľom na zvýšení ceny nájomného. Aj napriek tomu, že medzi odporcom a navrhovateľom prebiehali rokovania o možnosti uzatvorenia dohody o konkrétnej výške zvýšeného nájomného V zmysle listu nazvaného ,,Výpoveď z nájmu - druhé vyjadrenie k výpovedi" zo dňa 18.08.2015 a listu nazvaného ,,Výpoveď z nájmu - tretie vyjadrenie k výpovedi" zo dňa 18.11.2015, odporca návrh zo strany navrhovateľa neakceptoval a požadoval zvýšenie nájomného v neprimeranej výške, čo však navrhovateľ neakceptoval a následne odporca navrhovateľovi vypovedal Zmluvu o najme. Navrhovateľ ešte počas rokovaní s odporcom o zmluvných podmienkach- výške nájmu v roku 2012 výslovne informoval odporcu a upozorňoval ho na existenciu zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ZEK a s ním spojeným výkonom práv a zákonných povinností, ktoré si musí navrhovateľ ako podnik v zmysle § 5 ods. 1 ZEK plniť. Napriek uvedenému, odporca podal dňa 14.3.2016 žalobu na súd, ktorou sa domáhal určenia, že právo z vecného bremena nevzniklo. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 39C/173/2016-88 zo dňa 15.6.2017 žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd odvolanie odporcu ako žalobcu uznesením
6Co/117/2019 zo dňa 29.4.2020 odmietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 03 .08.2017, v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.11.2018 a stal sa vykonateľným dňa 30.07.2020. Odporca však predmetné uznesenie napadol dovolaním na Najvyšší súd SR, ktorý ku dňu podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o dovolaní odporcu ešte nerozhodol. Navrhovateľ riešil alternatívne možnosti pripojenia svojich telekomunikačných zariadení do distribučnej sústavy na odber elektrickej energie, aby v prípade ukončenia poskytovania elektrickej energie zo strany odporcu mohol zabezpečiť plynulý chod zariadení patriacich do VEKS, a tým aj naďalej zabezpečovať plynulý chod kritickej infraštruktúry, nakoľko telekomunikačné zariadenia navrhovateľa sú závisle od nepretržitého odberu elektrickej energie (24 h denne) a bez elektrickej energie by zostali nefunkčné. Navrhovaná trasa odberu však zasahovala do vlastníckeho práva odporcu a UNUM DRUŽSTVA, ktoré subjekty nedali súhlas k uzavretiu novej zmluvy o pripojení. Odporca navyše oznámil navrhovateľovi, že do skončenia súdneho konania sp. zn. 39C/ 173/ 2016 vedeného na Okresnom súde Košice II, v ktorom podal odporca dovolanie, odporca nesúhlasí so žiadnym stavebným alebo iným zásahom obdobného charakteru v areáli budovy - Hotela ROCCA za účelom zriadenia nového odberného miesta od prevádzkovateľa distribučnej sústavy č. NPP /12983/2020 Východoslovenskej distribučnej, a.s. Súčasne odporca navrhovateľovi oznámil, že neumožní navrhovateľovi akýkoľvek vstup do jeho areálu na E. V. Č.. XXX v F..
4. Ďalej poukazoval na to, že odporca v prípade ukončenia dodávky elektrickej energie, úplne znemožní plynulý chod a prevádzkyschopnosť telekomunikačných zariadení navrhovateľa umiestnených na časti strešnej plochy telekomunikačných zariadení navrhovateľa s tým, že aj po skončení Zmluvy o nájme s odporcom navrhovateľ disponuje titulom užívať časť strešnej plochy nehnuteľnosti - budovy odporcu, ktorý je vecným bremenom v zmysle § 66 ods. 2 ZEK, a teda je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom zaujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, t.j. vznikajú vecné bremená zo zákona a to aj s odkazom na ust. § 66 ods. 2 ZEK, keďže navrhovateľ je povinný udržiavať integritu svojich sietí s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom týchto sietí a to aj vzhľadom na aktuálnu situáciu, t.j. vyhlásenie núdzového stavu vyhláseného na celom území SR, kedy zákon poskytuje sieťam navrhovateľa patriacim do VEKS mimoriadnu ochranu s tým, že treba vychádzať z toho, že výpovedná lehota v danom prípade uplynula dňom 31.10.2020 a v súčasnej dobe odporca navrhovateľovi hrozí ukončením dodávky elektrickej energie nevyhnutnej pre chod a prevádzku telekomunikačných zariadení navrhovateľa po skončení núdzového stavu vyhláseného na území SR.
5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia (viď body 8. až 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia), súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania s tým, že následne vec právne posúdil aj v znení hmotnoprávnych ust. § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“), § 41 ods. 1 písm. a/ ZEK, § 43 ods. 6, 7 ZEK, § 64 ods. 2 ZEK, § 66 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 ZEK a dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľ osvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku aj samotnú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorá je daná existenciou zariadenia umiestneného na časti strešnej plochy nehnuteľnosti (budovy) vo vlastníctve odporcu a existenciou zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ods. 2 ZEK, nakoľko osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ktorá je daná potrebou výmeny komponentov na telekomunikačných zariadeniach (z dôvodu prechodu na novú technológiu dodávateľa technologických súčastí- spoločnosť NOKIA, Alcatel- Lucent, ktorý nastal z dôvodu zániku výroby pôvodných komponentov k 31.12.2020), z ktorých bolo telekomunikačné zariadenie, umiestnené na nehnuteľnosti odporcu, vyrobené), t.j. za účelom zabezpečenia jej ďalšieho prevádzkovania, pričom bez tejto výmeny by prevádzkovanie siete verejných elektronických komunikačných služieb bolo nemožné. Rovnako tak prípadné prerušenie nepretržitej dodávky elektrickej energie zo strany odporcu, by malo za následok nemožnosť zabezpečiť plynulý chod a prevádzkyschopnosť telekomunikačných zariadení navrhovateľa patriacich do VEKS v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) ZEK, a tým aj zabezpečenie plynulého chodu kritickej infraštruktúry v čase vyhláseného núdzového stavu, kedy zákon poskytuje sieťam navrhovateľa patriacim do VEKS mimoriadnu ochranu.
V záujme zabezpečenia integrity sietí navrhovateľa, s cieľom zaručenia kontinuity poskytovania služieb prostredníctvom siete navrhovateľa patriacej do VEKS, je preto nevyhnutné a naliehavé vykonanie reorganizácie telekomunikačných zariadení navrhovateľa, nachádzajúce sa na nehnuteľnosti odporcu, ako aj nepretržité dodávanie elektrickej energie zo strany odporcu, aby navrhovateľ mohol riadne vykonávať svoje zákonné oprávnenia v zmysle § 66 ods. 1 ZEK- a to prevádzku, opravy či údržbu predmetných telekomunikačných zariadení, prostredníctvom ktorých poskytuje VEKS, nakoľko prostredníctvom týchto zabezpečuje služby pre potreby obyvateľstva. Súd považoval za potrebné uviesť, že činnosť vykonávaná navrhovateľom, teda jej zriaďovanie aj prevádzkovanie, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme (§ 66 ods. 6 ZEK), nakoľko navrhovateľ poskytuje verejnú telefónnu službu, ako aj vysokorýchlostné verejné elektronické komunikačné siete na celom území Slovenska a dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom v enunciáte tohto uznesenia, sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav a ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane navrhovateľa a neprimeraná ujma na strane odporcu. Obmedzenie odporcu spočíva v rešpektovaní oprávnení navrhovateľa podľa § 66 ods. 1 písm. a/ ZEK, teda v zriaďovaní a prevádzkovaní verejných sietí a ich stavaní na cudzej nehnuteľnosti, pričom tieto povinnosti odporcu sú zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnosti odporcu. Napokon telekomunikačné zariadenie navrhovateľa je možné kedykoľvek demontovať, a to v prípade zmeny legislatívy alebo na základe súdneho rozhodnutia (v prípade, ak by bolo vyhovené žalobe o plnenie podanej odporcom ako žalobcom voči navrhovateľovi), resp., ak zanikne potreba umiestnenia uvedeného telekomunikačného zariadenia na predmetnej nehnuteľnosti. Povinnosť odporcu dodávať elektrickú energiu nepretržite (24 hod. denne), aj napriek zániku zmluvy o dodávke elektrickej energie medzi sporovými stranami, naopak korešponduje povinnosti navrhovateľa plniť si zákonné povinnosti podľa § 64 ods. 2 ZEK, a to nielen v čase vyhláseného núdzového stavu, pričom navrhovateľ, aj napriek zániku zmluvy o odbere elektrickej energie, ďalej riadne uhrádza faktúry vystavené odporcom za odobratú elektrickú energiu, čím neuložil povinnosť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 veta druhá CSP), keďže neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, t.j. možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preto postupoval v zmysle § 337 ods. 1, 2 CSP a vo výroku pod č. II. poučil odporcu o práve podať žalobu vo veci samej tak, že stranami bude BUILDINGS CITY, s.r.o. ako žalobca proti Orange Slovensko, a.s. (ako žalovanému) v spore o splnenie povinnosti. Dodal, že nakoľko navrhovateľ žalobný návrh formuloval ako alternatívny petit a v oboch formuláciách sa prekrýva (v oboch formuláciách ide o uloženie povinnosti strpieť reorganizáciu telekomunikačných zariadení navrhovateľa, za tým účelom umožniť navrhovateľovi prístup na nehnuteľnosť odporcu a dodávať navrhovateľovi elektrickú energiu nepretržite za účelom prevádzkovania jeho telekomunikačných zariadení), tak nerozhodol o celom navrhovanom petite a rovnako upresnil v petite navrhovateľa označenie parcely, na ktorej sa nachádza uvedená nehnuteľnosť, a to parc. C KN č. XXXX/XX.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že od začiatku rozporoval a rozporuje samotný právny dôvod základu vzniku zákonného vecného bremena tak, ako ho eviduje navrhovateľ v konaní, v rámci ktorého rozhodnutiu podal dovolanie vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31C/173/2016, o ktorom doposiaľ rozhodnuté NS SR nebolo, t.j. spochybňuje právny základ zriadenia vecného bremena, keďže mal za to, že oprávnením navrhovateľa vykonávať reorganizáciu telekomunikačných zariadení vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú umiestnené na časti strešnej plochy budovy - Hotela ROCCA, súp. č. XXXX, na parcele C KN č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa na ulici JN. V. Č.. XXX Y. F., zapísanej na LV č. XXXXX, okres F. A., obec F.-E., kat. úz. E. H., vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, nie je účelné a primerané vzhľadom na technický stav vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Apeloval na to, že v marci 2021 sa vykonávala technická kontrola stavebnej konštrukcie strechy a nadväzujúcich nosných konštrukcií, v rámci ktorej možno konštatovať, že „pri kombinácii zaťaženia od stožiarov a zaťaženia snehom podľa súčasných platných noriem je pri paneloch prekročená ich únosnosť o 3% a pri kombinácii zaťaženia od stožiarov a zaťaženia údržbou podľa súčasne platných noriem je pri paneloch prekročená ich únosnosť o 8% s tým, že zároveň je potrebné vziať do úvahy, že stále zaťaženie od strešných vrstiev sa pri opravách strechy bude zvyšovať“, pričom „pri akomkoľvek zvýšení zaťaženia alebo znížením únosnosti panela (zásahy do panela, degradácia panela z dôvodu zatekania) môže dôjsť k jeho kolapsu. Z tohto dôvodu odporca odporúčal odstrániť konštrukciu stožiarov aj s priťažením pomocou betónových
kociek. Pri kritickej kombinácii zaťaženia je strešný panel zaťažený nohou stožiara nevyhovujúci, preto odporúčame stožiare odstrániť.“
8. Na základe statického prepočtu a následného posúdenia boli vyvodené nasledujúce závery: panely sú pri kritickej kombinácii zaťaženia nevyhovujúce; z vyššie uvedených dôvodov odporúčame stožiare vrátane priťaženia betónovými kockami odstrániť; pod strešným panelom, na ktorom sú umiestnené predmetné technické zariadenia sa nachádza prevádzka Hotela ROCCA, kde v prípade narušenia strešného panela tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného odborného vyjadrenia, môže dôjsť podľa nášho názoru nielen k poškodeniu majetku odporcu, ale aj k fatálnemu poškodeniu zdravia a životov ubytovaných hostí. Čo sa týka II. výroku napadnutého uznesenia, že odporca poukazoval na posúdenie technického stavu elektroinštalácie sp.zn. 101/2019 zo dňa 11.8.2020, z ktorého vyplýva, že v predmetnom areáli bola zistená hraničná hodnota kapacity vedenia NN prípojky, v dôsledku čoho je v zmysle navrhovaných opatrení potrebné zrekonštruovať v celom rozsahu alebo obmedziť neprimerané zaťaženie s dôrazom na prevádzkové možnosti vnútroareálových rozvodov, nakoľko môže dôjsť z dôvodu neprimeraného zaťaženia buď k ohrozeniu celej prevádzky areálu alebo k vážnemu poškodeniu elektrickej siete celého objektu, čím nie je možné objektívne dodávať elektrickú energiu tak, ako to navrhuje vydané neodkladné opatrenie. Apeloval na to, že navrhovateľ o nevyhovujúcom technickom stave objektu odporcu vedel dlhodobo a situáciu ignoroval a nijako neriešil, napr. premiestnením verejného telekomunikačného zariadenia na iný objekt tak, aby si mohol plniť svoje zákonné povinnosti z príslušných telekomunikačných zákonov a keďže zásah do práv dotknutej strany má byť primeraný a naliehavosť okamžitej úpravy pomerov musí byť premietnutá ako časový - bezprostredný, tak aj vecný vzťah s odkazom na účelovosť, efektívnosť a proporcionalitu medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou bol toho názoru, že momentálny výkon práv z vecného bremena vzhľadom na technický stav objektu dlhodobo zaťaženého a poškodzovaného inštaláciou telekomunikačného zariadenia a s tým spojenou nečinnosťou navrhovateľa rieši vzniknutú situáciu, neúmerne poškodzuje odporcu a nariadenie neodkladného opatrenia je v rozpore s princípom proporcionality, t.j. požiadavkou, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že súdne konanie sp.zn. 39C/173/2016 vedené na Okresnom súde Košice II nemá priamy vplyv na vydané neodkladné opatrenia, avšak už v tomto súdnom konaní sa odporca ako žalobca proti navrhovateľovi ako žalovanému domáhal určenia, že právo z vecného bremena na predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu nevzniklo, nebol odporca úspešný, keďže Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 39C/173/2016-88 zo dňa 15.6.2017 rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške, proti ktorému bolo podané odvolanie, avšak uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/117/2019 zo dňa 29.4.2020 odvolací súd odvolanie odporcu ako žalobcu odmietol a žalovanému ako navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2017 a stal sa vykonateľným dňa 30.7.2020, ktoré bolo ale napadnuté podaným dovolaním, o ktorom Najvyšší súd SR ešte nerozhodol. K odvolacím námietkam ako reakciu navrhovateľ uvádzal, že tvrdenia odporcu kvalifikovane nespochybňujú a nepreukazujú nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa, keďže tvrdenia odporcu o zlom technickom stave nehnuteľnosti vecne nesúvisia so splnením zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, sú len účelové, ktoré sa môžu použiť v prípade podania žaloby na plnenie s poukazom aj na vážne následky nevykonania reorganizácie a nedodania elektrickej energie, ktorým by bolo najmä vážne ohrozené prevádzkovanie a samotné fungovanie daných telekomunikačných zariadení práve z dôvodu nevykonania nevyhnutnej a naliehavej reorganizácie predmetných telekomunikačných zariadení, ktorých prevádzka je v súčasnej dobe ohrozená konaním odporcu spočívajúcim v jeho odmietavom postoji, ktorým bráni vo vykonaní reorganizácie daných zariadení povereným pracovníkom navrhovateľa a súčasne sa navrhovateľ predmetným návrhom domáhal aj dodávania elektrickej energie prostredníctvom odberného miesta odporcu nepretržite, t.j. 24 hodín denne, nakoľko odporca vypovedal navrhovateľovi uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie a v prípade nedodania elektrickej energie by bola taktiež vážne ohrozená prevádzka týchto zariadení. Odkazoval na str. 13 bod 50. napadnutého uznesenia a podotkol, že nikdy mu oficiálne nebolo oznámené zo strany odporcu, že nehnuteľnosť je v zlom technickom stave a rovnako navrhovateľ nebol vyzvaný na riešenie situácie a preto tieto dôvody sú účelové, prípadne vyfabulované a to aj z dôvodu, že sa
nedohodli na zvýšení nájomného a ak by aj tvrdenie odporcu o zlom technickom stave nehnuteľnosti sa zakladala na pravde, tak by nemohol odporca užívať predmetnú nehnuteľnosť, t.j. prevádzkovať hotel a ubytovať hostí a ak tak aj odporca koná, dopúšťa sa trestného činu verejného ohrozenia v zmysle § 284 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, pričom predmetné telekomunikačné zariadenia navrhovateľa boli na časť strešnej plochy nehnuteľnosti odporcu umiestnené už v roku 2001 v súlade so zmluvou o nájme, vrátane jej dodatku a nedošlo by k tomu, že stavebný úrad ako kompetentný orgán by po jeho odbornom posúdení nevydal príslušné povolenie na umiestnenie týchto zariadení, prípadne stavebné povolenie nevydal s poukazom aj na to, že odporca označenú technickú správu nazvanú „Posúdenie strešných panelov od zaťaženia stožiarmi“ z marca 2021, vypracovanú zodpovedným projektantom Ing. Michalom Vargom zo spoločnosti RAMESEUM s.r.o., Východná 10, Košice predložil ako odborné vyjadrenie. Zároveň namietal, že nie je odborným vyjadrením vypracovaným znalcom zapísaným v kompetentnom odbore v zozname znalcov a ani nemá takéto zákonné náležitosti a teda nemá dôkaznú silu odborného vyjadrenia, ale výlučne len listinného dôkazu a rovnako v tomto znení namietal aj znenie technickej správy z marca 2021. Rovnako apeloval na to, že počas existencie zmluvy o nájme v období rokov 2001-2015, navrhovateľovi zo strany odporcu nebola doručená ani jedna výzva týkajúca sa akéhokoľvek narušenia strešného plášťa a zariadenia umiestnenými na streche nehnuteľnosti odporcu, pričom konštrukcia a stav zariadení sa od ich umiestnenia v roku 2001 výrazne nemenil a odporca začal namietať zlý technický stav nehnuteľnosti až potom, čo mu navrhovateľ oznámil, že plánuje vykonať reorganizáciu svojich zariadení v roku 2018 a preto vecné preskúmanie odporcových tvrdení je možné len v konaní vo veci samej v znení neinformovanosti a nenáležitosti listinného dôkazu o zistených hraničných hodnotách kapacity vedenia NN prípojky, keďže z posúdenia technického stavu elektroinštalácie zo dňa 11.8.2020 nevyplýva oprávnenie vyjadrovať sa k revízii elektrických zariadení (elektroinštalácii), za predloženia správy o pravidelnej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia predloženej navrhovateľom zo dňa 17.6.2020 kompetentným revíznym technikom v znení, že elektrické zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky, čo je spochybnený listinný dôkaz predložený odporcom. Dôrazne poukazoval na princíp proporcionality, s čím sa ale súd pred nariadením neodkladného opatrenia dôsledne vysporiadal (viď str. 13 bod 53. odôvodnenia napadnutého uznesenia) a preto tvrdenia preukázané predloženými dôkazmi nie sú spôsobilé preukázať nesplnenie zákonom požadovaných a súdom posúdeného splnenia podmienok vydania neodkladného opatrenia s apelom na existenciu zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ods. 2 ZEK. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil ako vecne správne napadnuté uznesenie.
10. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa na č.l. 259 spisu uviedol, že trvá na všetkých skutkových a právnych skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní a na ich zdôraznenie opakovane uvádzal, že spoločnosť Orange Slovensko vedome porušila ust. § 55 ods. 2 písm. e/ zákona č. 237/2000 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, keď na strechu Hotela ROCCA umiestnila nosič telekomunikačných zariadení vysoký viac než 8,4 m, čím predmetný nosič nespĺňa zákonom stanovenú výšku maximálne 6 m, a preto porušila ohlásenia drobnej stavby, nakoľko v danom prípade stavebné úpravy možno realizovať len na základe právoplatného stavebného povolenia s tým, že uvedený stav trvá do dnešného dňa, čím došlo k porušeniu uvádzaných zákonných právnych predpisov a ani v čase samotného podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľ nedisponoval platným ohlásením drobnej stavby, keďže jeho platnosť sa skončila v novembri 2020 tak, ako to vyplýva z oznámenia Mesta Košice o ohlásení drobnej stavby zo dňa 6.11.2018 (platnosť na dva roky), ktorého platnosť skončila v novembri 2020 a preto sa nemôže domáhať nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ako aj súdnej ochrany s tým, že navrhovateľ rozporuje posudok certifikovaného stavebného inžiniera nedôvodne, keďže ide o plnohodnotný dôkaz v súlade s ust. § 206 CSP za preukázania porušenia zásady proporcionality, pričom v tomto konaní nejde o riešenie samotného základu zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 ZEK, čo nemožno riešiť z titulu práva zo zákonného vecného bremena v prospech navrhovateľa.
11. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedol, že sú nepravdivé, nesúvisia s predmetom tohto konania, keďže navrhovateľ preukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom stavebník disponuje vydanými oznámeniami ohlásených stavebných úprav z rokov 2001, 2005, 2011, 2014, 2016 a 2018, ako aj ďalších, ktoré špecifikoval, čím neporušil príslušné ustanovenia stavebného zákona, pričom mal za to, že stavby posudzuje a podmienky určuje výlučne stavebný úrad podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, keďže inšpektorát Slovenskej stavebnej inšpekcie Košice zo dňa 10.5.2011 konštatoval, že zo strany stavebníka nedošlo k porušeniu stavebného zákona a preto nemohol spáchať žiadny správny delikt, pričom odporca svoje tvrdenia
nepreukazuje žiadnymi relevantnými dôkazmi. Keďže odporca neumožnil vykonávanie reorganizácie telekomunikačných zariadení už od roku 2018 a súčasne aj v tom, že odmietol navrhovateľovi dodávať elektrickú energiu, priamo ohrozil a naďalej ohrozuje prevádzku a chod daných telekomunikačných zariadení, postupuje navrhovateľ napriek tomu v zmysle stavebného zákona a opakovane ohlásil vykonávanie reorganizačných prác, pričom k dnešnému dňu ešte neobdržal oznámenie stavebného úradu, keďže nebola poskytnutá ani súčinnosť policajného zboru, o ktorú požiadal. V tomto konaní ale nie je možné vecne posúdiť so zreteľom na predložené listiny pravdivosť a odbornosť odporcom uvedených tvrdení, keďže ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže tieto dôkazy možno preskúmať vo veci samej, pričom navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi osvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencia (ohrozeného) práva, ako aj pravdepodobnosť nároku, taktiež samotnú existenciu právneho vzťahu, ktorá je daná samotnou existenciou zariadenia umiestneného na streche nehnuteľnosti odporcu a existenciou zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ods. 2 ZEK.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie odporcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a to z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, berúc apel v danom prípade aj na charakteristické znaky legálnych vecných bremien (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17.10.2018, sp.zn. II.ÚS 500/2018) v tom znení, že podstata zákonných (legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Tieto zákonné vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami zákona“. Obsahom zákonných vecných bremien je najmä právo zriaďovať na cudzích pozemkoch rôzne siete, vstupovať na cudzie pozemky s cieľom údržby týchto sietí a pod. Jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam prostredníctvom spätného odkazu stále aplikovateľné), ako aj na ust. § 329 ods. 2, 3 CSP, t.j. že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci s tým, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia platil núdzový stav na území SR, ktorý mal dopad aj na zabezpečenie verejného záujmu s odkazom aj na ust. § 64, § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Odvolací súd uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, b/ tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c/ táto úprava je potrebná, d/ neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahy veci), e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Neodkladné oparenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2 MCdo/3/2010).
21. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo/171/2010).
22. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že „v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené“ (Nález ÚS SR IV. ÚS 257/2010).
23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 89/02).
24. Aj keď (s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru) pre potrebu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, nie je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, ale je potrebné skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie najvýznamnejších skutočností - okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia.
25. Z uvedeného je tak rovnako zrejmé, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie dôvodnosti osvedčenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti a to s väčším dôrazom práve v konaní, ak neodkladné opatrenie nahrádza trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu.
26. Pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný oprávneným navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
27. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok musí súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať a svoje závery o ich (ne)naplnení, ako aj úvahy, na základe ktorých k týmto záverom dospel, musí konkrétne uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP s tým, že každé rozhodnutie súdu ma byť aj vykonateľné s tým, že v danom prípade tak súd prvej inštancie konal a preto sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že súd prvej inštancie sa vecne správne vysporiadal s odôvodnením napadnutého uznesenia aj s odvolacími námietkami odporcu a to v znení oprávnenia, ktoré mu dáva konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ďalšie namietané skutočnosti môžu byť preskúmavané len v konaní vo veci samej, a to v prípade, ak odporca podá proti navrhovateľovi žalobu na plnenie, prípadne žalobu o náhradu škody v zmysle § 336 ods. 1 CSP, § 337 CSP.
28. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
29. Podľa § 337 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
30. Odvolací súd vychádzajúc z nariadeného navrhovaného neodkladného opatrenia uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, keďže súd mal za to, že možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a preto neuložil povinnosť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej, nakoľko vychádzal zo zákonnej existencie zriadenia vecného bremena v danom prípade s tým, že dôsledne bral zreteľ na preskúmanie naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP v kontexte naplnenia hore uvedených zákonných predpokladov v znení ich zdôvodnenia, keďže neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo súd prvej inštancie ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne v zmysle naplnenia zákonných predpokladov podľa § 220 ods. 2 CSP aj odôvodnil, čím sú nedôvodné odvolacie námietky odporcu o nestanovení rozsahu uloženej povinnosti a to v určení nevyhnutnosti, keďže to vyplýva z citovanej zákonnej úpravy, za preskúmania požiadavky proporcionality, ktorá v danom prípade vychádza z verejného záujmu, berúc do úvahy aj stav predmetného objektu, ako aj únosnosť záťaže elektrickou energiou v čase jej zriadenia, s odkazom na rozhodnutie vydané v čase umiestnenia, keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie s odkazom práve na ust. § 66 ods. 1 písm. a/ ZEK v znení neskorších predpisov berúc správne aj do úvahy existenciu nájomnej zmluvy. Skutočnosť existencie nájomnej zmluvy, ako aj vznik a trvanie predmetného zákonného vecného bremena je predmetom konania pod sp.zn. 39C/173/2016 vedeného na Okresnom súde Košice II v znení uznesenia Krajského súdu v Košiciach 6Co/117/2019 zo dňa 29.4.2020 a jeho zdôvodnenia, so zreteľom na rozhodujúce skutočnosti viažuce sa k predmetu tohto konania, s dopadom aj na zákonnú aplikáciu ust. § 64 a § 66 ZEK, kedy zo zákona v nevyhnutnom rozsahu vyplýva zákonom uložená povinnosť daná existenciou zriadenia zariadenia umiestneného na
časti strešnej plochy nehnuteľnosti, v danom prípade vo vlastníctve odporcu a existenciou zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ods. 2 ZEK.
31. Odvolací súd konštatuje, že súhlasí s odôvodnením neexistencie alternatívneho petitu (viď bod 55. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), nakoľko navrhované petity žaloby sa vzájomne prekrývajú, keďže navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2021 domáhal, aby súd uložil odporcovi strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na časti strešnej plochy budovy - Hotela ROCCA súpisne č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici E. V. XXX Y. F. zapísanom na LV č. XXXXX, okres: F. A.V, obec: F. - E., katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, vrátane vykonania reorganizácie telekomunikačných zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam umiestnených a za týmto účelom umožniť navrhovateľovi prístup k jeho telekomunikačným zariadeniam, ako aj strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na časti strešnej plochy budovy Hotela ROCCA súpisne č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici E. V. XXX Y. F. zapísanom na LV č. XXXXX, okres: F. A., obec: F. - E., katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor vo vlastníctve navrhovateľa a za týmto účelom uložiť odporcovi povinnosť dodávať elektrickú energiu nepretržite (24 hod denne) prostredníctvom svojho odberného miesta v Hoteli ROCCA, č. elektromeru XXXXXXX pre napájanie telekomunikačných zariadení navrhovateľa patriacich do verejných elektronických komunikačných sietí (VEKS) navrhovateľa, ktoré sú umiestnené na časti strešnej plochy - budovy vo vlastníctve odporcu, alternatívne, aby súd uložil odporcovi strpieť vykonanie reorganizácie telekomunikačných zariadení vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú umiestené na časti strešnej plochy budovy - Hotela ROCCA súpisne č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici E. V. XXX Y. F. zapísanom na LV č. XXXXX, okres: F. A.V, obec: F. - E., katastrálne územie: E. H. vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a za týmto účelom je odporca povinný umožniť navrhovateľovi prístup k jeho telekomunikačným zariadeniam, ako aj dodávať nepretržite (24 hodín denne) prostredníctvom svojho odberného miesta v Hoteli ROCCA, súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na ul. E. V.. XXX v F. do odberného miesta navrhovateľa č. elektromeru: XXXXXXX pre napájanie telekomunikačných zariadení navrhovateľa patriacich do verejných elektronických komunikačných sietí (VEKS) navrhovateľa, ktorú sú umiestnené na časti strešnej plochy nehnuteľnosti - budovy vo vlastníctve odporcu za účelom prevádzkovania telekomunikačných zariadení navrhovateľa v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) ZEK.
32. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému navrhovateľovi proti neúspešnému odporcovi priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).