Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/83/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E., E. XX, zast. JUDr. Stanislavou Ferkovou, advokátkou, so sídlom Košice, Jantárová 30, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice ako dočasný správca majetku poručiteľa F. C. G., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., G. X a 2/ H. A., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt evidovaný v Registri obyvateľov SR E., G. X, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne a žalovanej 1/ proti rozsudku -416 z 13.12.2021 v spojení s opravným uznesením -449 z 31.1.2022 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Odvolacie konanie o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku -416 z 13.12.2021 v spojení s opravným uznesením -449 z 31.1.2022 Okresného súdu Košice II z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením -449 z 31.1.2022 Okresného súdu Košice II v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej „súd“) rozsudkom (v poradí druhým vo veci) v spojení s opravným uznesením -449 z 31.1.2022 nahradil vyhlásenie vôle žalovaných 1/ a 2/, že ako predávajúci, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 z celku, uzatvárajú kúpnu zmluvu so žalobkyňou ako kupujúcou, o predaji nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, vedený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice II, obec: KOŠICE - ZÁPAD, katastrálne územie I. a to: a) byt č. 20, na 6. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX J. K. G., L. M. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, v podiele pod B107 v 1 z celku - Predávajúci č. 1 a v podiele pod B132 v 1 z celku - Predávajúci č. 2 b) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu Laborecká 6, 8, 10, 12, 14 so súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku s parcelným číslom 1486, 1487, 1488, 1489, 1490 v podiele XXX/XXXX-XX z celku c) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemkoch: parc. č. 1486, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 parc. č. 1487, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2 parc. č. 1488, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 226 m2 parc. č. 1489, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198m2 parc. č. 1490, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 209 m2 vo veľkosti XXX/XXXX-XX z celku 2 v podiele pod B107 1 z celku

- Predávajúci č. 1 ako dočasný správca majetku JUDr. Rolanda Lisku, naposledy bytom G. L. X, E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a v podiele pod B132 1 z celku - Predávajúci č. 2 H. A. C. A., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, E., za kúpnu cenu 15 103,23 € (455.000,- Sk) v znení tak, ako tvorí súčasť tohto rozsudku. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Vyhovel tak v plnom rozsahu žalobe podanej žalobkyňou pôvodne proti N. N., nar. X.X.XXXX ako žalovanej, zomrelej 13.2.2006, podľa ktorej 14.4.1997 bola medzi žalobkyňou a pôvodnou žalovanou uzavretá zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej jej pôvodná žalovaná predá byt, ktorého je na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 17.12.1992 nájomníčkou a ktorý sa nachádza v E. J. K. G. L. 8, na 6. poschodí, č. bytu 20, pozostávajúceho z troch izieb - kuchyne a príslušenstva. Lehota na uzavretie kúpnej zmluvy bola určená do 3 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu pôvodnou žalovanou. Kúpna cena za predmetný byt vo výške 455.000,-Sk bola pôvodnej žalovanej vyplatená v deň podpisu predmetnej zmluvy. Pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy žalovaná dala súhlas k tomu, aby jej vôľa o takýto úkon bola nahradená súdnym rozhodnutím. Pôvodná žalovaná však neuzavrela so žalobkyňou kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu a nevykonala ani žiadne úkony smerujúce k jej uzavretiu. Naopak, konala kroky smerujúce k tomu, aby žalobkyňu z bytu vypratala a zbavila sa svojej povinnosti z predmetného záväzku voči nej. V článku VIII zmluvy o budúcej zmluve sa pôvodná žalovaná zaviazala vypratať predmetný byt ihneď po zaplatení kúpnej ceny, ktorá skutočnosť súvisela s tým, že od uvedeného okamihu bude žalobkyňa v byte aj bývať. Z tohto dôvodu bola medzi nimi uzavretá zmluva o podnájme, ktorou pôvodná žalovaná prenechala predmetný byt žalobkyni do augusta 1998. To, že žalobkyňa v byte býva po skončení platnosti zmluvy o podnájme je dôsledkom špekulatívneho konania žalovanej, ktorá s ňou mala učiniť kúpnu zmluvu, za ktorým účelom mala v krátkej dobe po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve (14.4.1997) odkúpiť byt od BPMK. Byt však neodkúpila ani v roku 2000. Podľa žalobkyne pôvodná žalovaná účelovo byt nechcela odkúpiť, aby s ňou nemusela uzavrieť kúpnu zmluvu. Neprejavila ani korektný záujem o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Jej konanie je špekulatívne, o čom svedčí jej obdobné konanie aj s inou záujemkyňou o predmetný byt pani O.. Žalovaná sa síce k návrhu nevyjadrila, ale v odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd nariadil v prospech žalobkyne neodkladné opatrenie uviedla, že byt odkúpila v decembri 2004 a mala za rozporné s dobými mravmi, aby so žalobkyňou uzavrela kúpnu zmluvu, ktorým by jej byt odpredala za sumu 455.000,-Sk, keď ceny obdobných bytov sa pohybujú v rozmedzí 850.000 až 1 milión korún. Zmluvu o budúcej zmluve uzavrela so žalobkyňou keď bola v núdzi, konala teda v tiesni.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine po smrti pôvodnej žalovanej N. N. sa stali jej deti F. C. G., nar. X.X.XXXX a H. A., nar. X.X.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice II sp. zn. , obaja dedičia nadobudli vlastníctvo k predmetnému bytu rovnakým dielom, každý v podiele 1 k celku. V súlade s ust. účinnom v čase smrti pôvodnej žalovanej súd v konaní pokračoval s jej dedičmi JUDr. Rolandom Liskom ako žalovaným 1/ a s H. A. ako žalovanou 2/ a to až do dňa, kedy zomrel aj žalovaný 1/.

4. Uznesením sp. zn. , v dedičskej veci po poručiteľovi F. C. G., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa 23.12.2009, Okresný súd Košice II potvrdil podľa ust. a nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi zo zákona v II. skupine zákonných dedičov, otcovi poručiteľa H. N., nar. X.XX.XXXX, bytom E., P. XX v celosti. H. N. sa na základe uvedeného stal univerzálnym právnym nástupcom po JUDr. Rolandovi Liskovi. Napriek tomu, že toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo p. N. sa proti nemu odvolal, súd s ním pokračoval v konaní ako so žalovaným 1/ a rozsudkom sp. zn. -202 žalobe vyhovel.

5. Po odvolaní sa žalovaných 1/, 2/ proti uvedenému rozsudku, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením sp. zn. -238 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa síce stotožnil so závermi súdu prvej inštancie že v zmluve o budúcej zmluve zo 14.4.1997 sú vymedzené podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, a to jej predmet a cena, rovnako je presne určený aj čas, kedy má byť budúca kúpna zmluva uzavretá, takisto že súd sa správne vysporiadal s námietkou, ktorá smerovala k dojednanej cene za kúpu nehnuteľnosti, vytkol mu však, konal ako s účastníkom konania so žalovaným 1/ H. N. bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté, či na neho prešli záväzky z jeho právneho predchodcu JUDr. Rolanda Lisku.

6. Z oznámenia H. N. (č.l. 294) vyplýva, že tento v dedičskom konaní po poručiteľovi JUDr. Rolandovi Liskovi odmietol dedičstvo, dedičstvo odmietol aj jeho druhý I. N.. Odmietnutie dedičstva podľa týmito dedičmi v dedičskej veci po poručiteľovi JUDr. Rolandovi Liskovi, sp. zn. , D not 31/2014, potvrdila notárka JUDr. Magdaléna Keruľová, poverená úkonmi súdnej komisárky v tejto dedičskej veci.

7. Uznesením sp. zn. -348 z 25.11.2020 súd rozhodol o pokračovaní v konaní po strate právnej subjektivity žalovaného 1/ C. G., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, s jeho právnym nástupcom Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Okresný úrad Košice a po takomto ustálení okruhu žalovaných vo veci druhýkrát rozhodol tak, že majúc žalobu za dôvodnú, v plnom rozsahu jej vyhovel a stranám náhradu trov konania nepriznal.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade bola síce v konaní úspešná žalobkyňa, a preto na základe úspešnosti v spore by mala nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešným žalovaným, súd však využil svojou povahou výnimočné ust. a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie súd považoval okolnosti daného prípadu a to skutočnosť, že žalovaní sú právnymi nástupcami povinného subjektu Marcely Malovej. Predmetný spor nebol následkom ich konania ale bol vyvolaný práve (ne)konaním N. N., t.j. právnej predchodkyne žalovaných. Najmä vo vzťahu k žalovanému 1/ by nebolo spravodlivé, aby znášal následky konania fyzických osôb, ktoré nemohol ovplyvniť.

9. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla žalobkyňa, lebo mala za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla súdu, že o skutočnosti, že mieni využiť moderačné právo sa dozvedela až zo samotného rozhodnutia. Poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. , , . Žiadala, aby súd použil všeobecné pravidlo pre náhradu trov konania v prípade úspechu podľa a navrhla, aby odvolací súd výrok o trovách konania zmenil a priznal jej plnú náhradu trov konania.

10. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku napadla žalovaná 1/, majúc za to, že nemôže byť považovaná za právneho nástupcu poručiteľa v zmysle procesnej subjektivity a navrhla rozsudok zmeniť.

11. Podaním z 12.4.2024, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené 24.4.2024, žalovaná 1/ vzala svoje odvolanie späť v zmysle .

12. Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

13. Podľa ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

14. Pokiaľ po podaní odvolania strana sporu (odvolateľ) doručí súdu podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že ide o späťvzatie odvolania, odvolací súd je oprávnený skúmať len to, či z hľadiska obsahu ide skutočne o späťvzatie odvolania a či tento prejav vôle urobila strana, ktorá podala odvolanie. Ak sú tieto podmienky splnené, musí byť odvolacie konanie zastavené.

15. Keďže v prejednávanej veci žalovaná 1/ nepochybným prejavom vzala podané odvolanie celkom späť odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( a contrario) podľa odvolacie konanie o jej odvolaní zastavil.

16. K odvolaniu žalobkyne proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

18. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. . Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017).

20. Účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Skutočnosť, či v danom sporovom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa oprávňujúce súd pristúpiť k aplikácii ustanovenia skúma súd vždy z úradnej povinnosti. Nie je samozrejme vylúčené, aby nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej (oprávnenej) strane navrhovali aj strany sporu, prípadne, aby strany sporu z vlastnej iniciatívy uvádzali skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktorým by svoj návrh podporili. Aplikovať predmetné ustanovenie, a teda aj moderovať výšku nároku na náhradu trov konania, možno v akomkoľvek sporovom konaní. Platí totiž predpoklad, že okolnosti hodné osobitého zreteľa sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.

22. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie (viď bod 8. tohto odôvodnenia) pokiaľ ide o aplikáciu vo veci. Stranou sporu sa žalovaní 1/ a 2/ nestali svojím zavinením ale len v dôsledku právneho nástupníctva, ktoré nevedeli ovplyvniť. Žalovaná 2/ je navyše od roku 2011 na neznámom mieste, je vysoko nereálne, že v prípade ak by aj bola zaviazaná na náhradu trov, tieto by niekedy zaplatila. V jej neprospech nemôže byť pričítané, že dedičskom konaní dedičstvo neodmietla, ako to naznačovala žalobkyňa v odvolaní a takisto obom žalovaným, ktorými sa stali nie vlastným pričinením, nemôže byť na ujmu, že sa v konaní aktívne bránili. Odvolací súd má za to, že všetky okolnosti prípadu vo svojom súčte odôvodňujú aplikáciu ust. vo vzťahu k žalovaným, lebo v opačnom prípade by išlo voči nim o neprimeranú tvrdosť zákona. Podstatné v danom prípade je, že žalovaní nezadali príčinu na podanie žaloby proti svojej osobe. Použitie ustanovenia v ich prípade je podľa odvolacieho súdu spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi.

23. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v súvislosti s použitím na rozhodnutia českého ústavného súdu, odvolací súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry (publikované rozhodnutie R 71/2018), patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia

najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ sa ale nenapĺňa rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva (, , , ), Ústavného súdu Českej republiky (), nemožno preto (úspešne) poukazovať na rozhodnutia uvedených súdov.

24. Žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, úspešným žalovaným v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (, ).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, 5. c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).