Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/80/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy č. 1, 829 90 Bratislava, IČO 31 320 155 proti žalovanému P. W., bytom K. N. XXXX/XP., XXX XX P.., zast. JUDr. Jozef Polák, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO 37 981 765 o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že je veriteľom vymáhateľnej, zabezpečenej pohľadávky v sume 335 832,69 €, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 17.03.2014 na majetok úpadcu J.. Q. K. - W., miesto podnikania: R. XXXX/XX, W. A., J. XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 255, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000, zabezpečenej v celom rozsahu záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, ktorého vklad bol povolený dňa 20.01.2009 pod č. vkladu V 3871/2008.

1.2. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 17.03.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku č. OV 57/2014 zo dňa 24.03.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu J.. Q. K. - W., miesto podnikania: R. XXXX/XX, W. A., J. XX XXX XXX. D. dňa 06.06.2014 poprel prihlásenú pohľadávku v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu i zabezpečenia zabezpečovacím právom v sume 335 832,69 €. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 15.12.2008 s úpadcom ako záložcom a J. K., bytom R. XXXX/XX, W. A., Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A. a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky voči úpadcovi a J. K. na základe Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky pod reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru úpadcovi a J. K. zo strany žalobcu. Dňa 06.06.2014 žalovaný poprel žalovanú pohľadávku, pričom ako dôvod popretia sumy 335 832,69 € (istina + prísl.) a zabezpečovacieho práva, zabezpečená suma 335 832,69 €, uviedol: „... uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko podpis, ktorý je uvedený na 4. strane záložnej zmluvy pri mene pani J. K., nie je vlastnoručným podpisom J. K. ...“. Žalobca s dôvodom popretia pohľadávky a jej zabezpečenia nesúhlasil, nakoľko z rozsudku Okresného súdu Považská bystrica zo dňa 31.05.2012 jednoznačne vyplýva a je nesporné, že J. K. predmetné zmluvy podpísala. V priebehu konania z vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku, ktorý vypracovali dvaja znalci pracujúci

pod znaleckým - sU., jednoznačne vyplynulo, že podpisy nachádzajúce sa na záložnej zmluve, zmluve o úvere, na ktorú záložná zmluva nadväzuje, ako aj návrh na vklad záložného práva, sú pravými podpismi J. K., pričom záver znaleckého posudku bol v rovine jednoznačnosti, nie v rovine pravdepodobnosti. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.05.2012 následne potvrdil Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 24.07.2013. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.08.2013. Z uvedených dôvodov považoval žalobca popierací úkon zo strany popierajúceho veriteľa za nezákonný a čisto účelový, práve so záujmom zabrániť zabezpečenému veriteľovi uskutočňovať práva spojené s oprávnenou, teda riadne a včas prihlásenou pohľadávkou, ktorá bola správcom konkurznej podstaty zistená v plnej výške.

1.3. K žalobe žalobca pripojil listiny: Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, prihláška pohľadávky žalobcu por. č. X zo dňa 24.04.2014 na sumu 335 832,69 €, oznámenie veriteľovi zo dňa 06.06.2014, písomné vyhotovenie dôvodov popretia predmetnej pohľadávky žalovaným, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -180 zo dňa 31.05.2012 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -279 zo dňa 24.07.2013.

2.1. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.04.2015 zotrval na dôvodoch popretia žalovanej pohľadávky. Uviedol, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Podľa údajov v ich záhlaví mali byť uzavreté medzi účastníkmi M., a.s. ako veriteľom na jednej strane a J. K. a úpadcom ako dlžníkmi na strane druhej. J. K. však predmetné zmluvy nikdy nepodpísala. Podpis, ktorý je uvedený na úverovej a záložne zmluve pri mene J. K. nie je vlastnoručným podpisom J. K., je iba napodobneninou jej podpisu. Predmetné zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák., nakoľko nespĺňajú zákonnú náležitosť, a to podpis konajúcej osoby. Vzhľadom k tomu, že dôvod neplatnosti sa dotýka zmluvy ako celku, je neplatná celá zmluva. Neprichádza teda do úvahy aplikácia § 41 Obč. zák. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Aj z obsahových vymedzení jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy dôsledky absolútnej neplatnosti sa dotýkajú zmluvy ako celku a nemožno v danom prípade oddeliť určitú časť zmluvy od ostatného obsahu. Pokiaľ žalobca poukazoval na vedenie konania na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , takéto tvrdenie je účelové a zavádzajúce, nakoľko v zmysle výsledok uvedeného konania nie je záväzný pre strany sporu vedeného pod sp. zn. . V konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. vystupujú totiž celkom iní účastníci ako v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. . Žalovaný nie je univerzálny, ani singulárny sukcesor vo vzťahu k stranám sporu vedeného pod sp. zn. , a preto pre ňu nie je výrok Okresného súdu Považská bystrica č.k. zo dňa 24.07.2013 právne záväzný.

2.2. K písomnému vyjadreniu zo dňa 02.04.2015 žalovaný pripojil listiny: Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, prihláška pohľadávky žalobcu por. č. 1 zo dňa 24.04.2014 na sumu 335 832,69 €, potvrdenie o zostatku na predmetnom úverovom účte, výpis z LV č. XXXX, k. ú. W. A., výpis z LV č. XXXX, k. ú. W. A., faktúra č. 6110218 zo dňa 03.06.2011 a potvrdenia o vyhotovení podpisu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov: Q.. V. W., Q.. Q. K., V.. V. D., J. K., J.. Q. K., oboznámením sa s obsahom listín: žaloba, Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. U./ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, prihláška pohľadávky žalobcu por. č. X zo dňa 24.04.2014 na sumu 335 832,69 €, oznámenie veriteľovi zo dňa 06.06.2014, písomné vyhotovenie dôvodov popretia predmetnej pohľadávky žalovaným, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -180 zo dňa 31.05.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -279 zo dňa 24.07.2013, potvrdenie o zostatku na predmetnom úverovom účte, výpis z LV č. XXXX, k. ú. W. A., výpis z LV č. XXXX, k. ú. W. A., faktúra č. 6110218 zo dňa 03.06.2011, potvrdenia o vyhotovení podpisu, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.04.2015, 27.08.2015, 22.06.2016, 15.06.2017, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.04.2015, 10.12.2015, 04.08.2016, 01.08.2017, 08.01.2018, odborné stanovisko č. XX/XXXX vyhotovené znalcom V.. V. D., znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveným znalcom W.. Z. A.,

znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveným U. súdneho inžinierstva D. univerzity v D., spis K. úradu v C., B. katastra W. A. sp. zn. V 3871/08: návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.12.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, vrátane Všeobecných obchodných podmienok a prílohy Základné podmienky úveru, plnomocenstvo zo dňa 21.04.2008 a výpis žalobcu z obch. registra.

4. Z písomného vyhotovenia Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 (záhlavia zmluvy) je zrejmé, že dňa 15.12.2008 uzavrel žalobca ako veriteľ s dlžníkmi J. K. a J.. Q. K. v zmysle § 497 Obch. zák. úverovú zmluvu, v ktorej bola dohodnutá celková čiastka úveru v sume 265 000,- €. V závere zmluvy, na mieste pre podpisy dlžníkov sa nachádzajú nečitateľné podpisy.

5. Z písomného vyhotovenia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 (záhlavia zmluvy) je zrejmé, že dňa 15.12.2008 uzavrel žalobca ako záložný veriteľ so záložcami J. K. a J.. Q. K. v zmysle § 151a Obč. zák. záložnú zmluvu, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. W. A., a to na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008. V závere záložnej zmluvy, na mieste pre podpisy záložcov, sa nachádzajú nečitateľné podpisy.

6. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. W. A., zo dňa 10.04.2014 je zrejmé, že J.. Q. K. je výlučným vlastníkov, v podiele X/X, nehnuteľností, pozemkov reg. „., a to parc. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - ovocné sady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2. 7. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. W. A., zo dňa 11.04.2014 je zrejmé, že J. K. a J.. Q. K. sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX.

8. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. zo dňa 31.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.08.2013, bol zamietnutý návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/ J. K. a 2/ H. Z., s.r.o., J. XX XXX XXX., proti odporcom 1/ V.. a 2/ J.. Q. K., domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a to predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že odporca 2/ je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. W. A.. Navrhovateľka 1/ a odporca 2/ sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele X/X, a to rodinného domu súpisné číslo č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. W. A.. Navrhovateľka 1/ a odporca 2/ ako dlžníci uzavreli s odporcom 1/ dňa 15.12.2008 Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver a dlžníci sa zaviazali tento splatiť. Toho istého dňa uzatvorili rovnakí účastníci na zabezpečenie pohľadávky tohto úveru zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, registračné čísloXXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, a to navrhovateľka 1/ a odporca 2/ ako záložcovia a podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti evidovaní na LV č. XXXX a odporca 2/ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti evidovaný na LV č. XXXX. Rovnakého dňa bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, vyplývajúceho z tejto záložnej zmluvy, ktorý bol správou katastra zavkladovaný pod V XXXX/XX. V zmluve o úvere, ako aj v návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je pri mene dlžníčky a záložkyne J. K. podpis, ktorý v priebehu konania bol sporný, a preto súd prvého stupňa na pravosť podpisu navrhovateľky1/ nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku, ktorý vykonal Ústav súdneho inžinierstva ŽU, jednoznačne vyplynulo, že podpisy, nachádzajúce sa na záložnej zmluve, zmluve o úvere, na ktorú záložná zmluva nadväzuje, ako aj návrh na vklad záložného práva sú podpismi navrhovateľky X/, pričom záver znaleckého posudku bol v rovine jednoznačnosti, nie v rovine pravdepodobnosti. Takýto záver znaleckého posudku vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že dôvod navrhovateľmi tvrdenej absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu v konaní nebol preukázaný. Zároveň nevyhovel návrhu navrhovateľov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keď predmetný znalecký posudok považoval za presvedčivý a vyčerpávajúci a jeho záver jednoznačný. Prihliadol aj na ďalšie okolnosti, a to, že vedením konania sa má zabrániť vykonanie dobrovoľnej dražby vedenej odporcom 1/ pre vymoženie jeho pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľke 1/ a odporcovi 2/. Poukázal aj na účelové tvrdenia účastníkov, keď manžel navrhovateľky 1/, ktorý vystupuje v konaní ako odporca

2/,najskôr vo svojej výpovedi pred súdom si nevedel spomenúť, s kým bol v banke predmetnú zmluvu podpisovať a následne po záveroch znaleckého posudku tvrdil, že zmluvu za navrhovateľku 1/ podpísal on. Záver znaleckého dokazovania však jednoznačne nasvedčuje, že dotknutý právny úkon podpísala vlastnoručne práve navrhovateľka 1/, a preto považoval za bezpredmetné vykonanie aj ďalšieho dôkazu žiadaného navrhovateľmi, a to výsluch pracovníčky banky, a to jednak vzhľadom na časový odstup od podpisu zmluvy, ako aj na skutočnosť, že táto prichádza jedine do styku s veľkým množstvom klientov, v dôsledku čoho je vylúčené, aby si jednoznačne spomenula, kto predmetnú zmluvu podpisoval.

9. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -279 zo dňa 24.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.08.2013, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica potvrdil. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovatelia vo svojom odvolaní uplatňujú dôvody na odvolanie podľa (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a písm. b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Dôvod na odvolanie podľa je daný v prípade zistenia inej vady, než sú uvedené pod písmenom a/ citovaného zákonného ustanovenia. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , ale ich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. V prejednávanej veci navrhovatelia za takúto inú vadu konania považujú tú skutočnosť, že v závere znaleckého posudku z odboru grafológie boli podpísané dve osoby, ktoré znalecký posudok vyhotovili, avšak len jedna z nich je zapísaná v zozname znalcov. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že v danej veci bolo súdom prvého stupňa nariadené znalecké dokazovanie z odboru Grafológie, ktorý vykonal Ústav súdneho inžinierstva R. X. v R.. Podľa znaleckej doložky bol znalecký posudok vypracovaný znaleckým zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbory: Doprava cestná, Ekonómia a manažment, Elektrotechnika, Písmoznalectvo, Stavebníctvo, Strojárstvo a Ekonomika a riadenie podnikov. Podľa znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obtiažnych prípadoch, vyžadujúcich odborne vedené posúdenie. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, ministerstvo zapíše právnickú osobu do zoznamu ako znalecký ústav do 160 dní od doručenia žiadosti, ak podľa písmena a/ citovaného zákonného ustanovenia spĺňa predpoklady uvedené v zákona. Z ust. citovaného zákona vyplýva, že osobitné predpoklady pre zápis do zoznamu sa vyžadujú, pokiaľ ide o zapísanie fyzickej osoby ako znalca a iné, uvedené v , ak ide o právnickú osobu. Všetky skutočnosti, významné pre záver o tom, že ide o takú odbornú a špecializovanú inštitúciu, ktorá je spôsobilá podávať znalecké posudky vo veciach, ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, skúma Ministerstvo spravodlivosti v súvislosti so zápisom do zoznamu znalcov. V prejednávanej veci je nepochybné, že znalecký posudok podala právnická osoba, ktorá je zapísaná v zozname znalcov ako znalecký ústav. Nie je následne vecou súdu v každej jednej prejednávanej veci skúmať, či na vypracovaní predmetného znaleckého úkonu participovali osoby, majúce potrebnú odbornosť, ktorá sa vyššie uvedeným postupom predpokladá. Zákon o znalcoch a tlmočníkoch v zároveň ako predpoklad pre zapísanie znaleckej organizácie do zoznamu znalcov stanovuje, aby bola určená zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti, ktorá musí byť zapísaná v zozname ako znalec, v znaleckom posudku je takouto osobou V., čo aj navrhovatelia vo svojom odvolaní uvádzajú. Námietka, týkajúca sa odbornej spôsobilosti osôb, ktoré sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku znaleckým , preto nebola uplatnená opodstatnene, a tak dôvod na odvolanie podľa nepovažoval odvolací súd za daný. Dôvod na odvolanie podľa (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. V prejednávanej veci navrhovatelia v odvolaní považujú za nevykonanie takéhoto dôkazu nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania z odboru grafológia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa

nariadil na posúdenie otázky zásadnej pre rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu

- záložnej zmluvy, a to na zistenie, či túto zmluvu podpísala vlastnoručne navrhovateľka 1/, znalecké dokazovanie znaleckým z odboru grafológie ( ). Súd, pri vykonávaní dokazovania, sa môže dostať do situácie, keď je treba poznanie skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti. Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť. Aj takýto znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vieryhodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, ale zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len napriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliada na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostrené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takého hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležite preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vieryhodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádza zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca. V prejednávanej veci navrhovatelia v odvolaní hodnotia znalecký posudok práve z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, keď spochybňujú záver znaleckého ústavu o tom, že sporné podpisy a porovnávacie podpisy v jednotlivých rovinách skúmania vykazujú podobné, zhodné a rozdielne znaky, ale v závere znaleckého posudku znalci konštatujú, že porovnaním sporných podpisov a porovnávacích podpisov sa zistili identifikačne hodnotné, zhodné, podobné znaky. Poukazujú aj na rozdielne znaky medzi podpisom navrhovateľky a podpisom na záložnej zmluve, ktoré podľa názoru navrhovateľov nie sú zhodné. Tu ide o hodnotenie znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalecký ústav ustanovený a pre takéto hodnotenie nemajú ako účastníci konania ani súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdom. Súd prvého stupňa znalecký posudok považoval za vieryhodný, najmä z hľadiska kvantitatívneho získania a použitia porovnávacích materiálov. Navrhovatelia v priebehu odvolacieho konania predložili odborné stanovisko znalkyne z odboru grafológie V.. V. D., ktoré bolo podané na ich vyžiadanie. Takéto odborné stanovisko treba považovať za súkromnú listinu ( ). Okrem toho bolo znalkyňou vypracované ako fyzickou osobou a zameriava sa na preskúmanie postupu znaleckého ústavu. Znalkyňa zároveň konštatovala, že nemá k dispozícii súdny spis a s tým ani materiály, ktoré mala k dispozícii znalecká inštitúcia. Znalkyňa porovnávala podpis navrhovateľky 1/ s podpisom odporcu 2/ a aj podľa jej záverov je možné o J.. Q. K. uvažovať ako o pisateľovi sporných podpisov v rovine pravdepodobnosti. Podľa záveru znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva ŽU však záver znaleckého posudku, podľa ktorého písomnosť podpísala navrhovateľka 1/, bol ustálený v rovine jednoznačnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd uzatvára, že nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania v odbore Grafológia, práve vzhľadom na subjekt, ktorý podával v konaní znalecký posudok, ako aj na nejednoznačné závery znalkyne v písomnosti podanej na základe vyžiadania účastníka konania v odvolacom konaní, nie je možné považovať za také nevykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť a že by v dôsledku jeho nevykonania vznikol nedostatok v skutkových zisteniach. Odvolací súd preto nepovažoval za opodstatnene uplatnený v odvolaní ani dôvod na odvolanie podľa .

10. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 17.03.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu J.. Q. K., pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Q.. V. W..

11. Prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 24.04.2014 si žalobca prihlásil v označenom konkurze inú pohľadávku v celkovej sume 335 832,69 €, z toho istina 247 018,70 €, úroky 61 837,73 €, úroky z omeškania 25 220,36 € a poplatok z omeškania 1 755,90 €. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca v prihláške uviedol: „Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, vrátane Všeobecných obchodných podmienok (VOP), (Príloha 1) - poskytnutý úver v celkovej výške 265 000,- €, - dlžník sa zaviazal vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach v zmysle bodu 8 Zmluvy, - výška úroku fixovaná na 5 rokov vo výške 6,24% p.a., - výška úroku z omeškania 3% p.a. nad rámec úrokovej sadzby, - ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. 25.03.2014, dlžná čiastka predstavuje

sumu 335 832,69 €, - pohľadávka je v členení: - istina 247 018,70 € - úroky 61 837,73 € - úroky z omeškania 25 220,36 € - poplatky za vedenie účtu 65,80 € + náklady dražby 1 690,10 € (uplatnené v kolónke 30)“.

12.1. Oznámením veriteľovi zo dňa 06.06.2014 oznámil správca konkurznej podstaty úpadcu Q.. V. W. žalobcovi popretie právneho dôvodu, výšky, poradia a zabezpečovacieho práva predmetnej pohľadávky veriteľom - žalovaným.

12.2. Dôvod popretia právneho dôvodu žalovanej pohľadávky: „Popretý veriteľ si pohľadávku do konkurzného konania prihlásil z titulu Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa XX.XX.XXXX, vrátane Všeobecných obchodných podmienok (VOP) (ďalej len „úverová zmluva“). Popierajúci veriteľ spochybňuje platnosť úverovej zmluvy zo dňa 15.12.2008. Úverová zmluva mala byť, podľa údajov v záhlaví, uzatváraná medzi účastníkmi: M., a.s. ako veriteľom na jednej strane a J. K. a úpadcom ako dlžníkmi na strane druhej. J. K. však predmetnú úverovú zmluvu nikdy nepodpísala. Podpis, ktorý je uvedený na úverovej zmluve pri mene J. K., nie je vlastnoručným podpisom J. K.. Podpis uvedený na úverovej zmluve pri mene J. K. je napodobneninou podpisu J. K.. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Úverová zmluva zo dňa 15.12.2008 je neplatným právnym úkonom, a to v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák., nakoľko nespĺňa zákonnú náležitosť - podpis konajúcej osoby. Ustanovenie § 40 Obč. zák. definuje požiadavky z hľadiska formy právnych úkonov. Hoci občianske právo zásadne vychádza z princípov neformálnosti právnych úkonov, v zákonom stanovených prípadoch sa pod sankciou neplatnosti vyžaduje stanovená forma právneho úkonu. Táto požiadavka formálnosti (in concreto písomnej formy) je expressis verbis vyjadrená pri právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľnosti. Požiadavka písomnej formy je dodržaná, ak je právny úkon zachytený v písomnej forme a súčasne ak je podpísaný konajúcou osobou. Na rozdiel od textu písomnosti (ktorý môže, ale nemusí byť písaný rukou konajúcej osoby) musí byť podpis konajúcej osoby zásadne vlastnoručný. Nedodržanie písomnej formy, stanovenej zákonom, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu. Absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne účinky, a to od samého počiatku. Platné právo taktiež neumožňuje dodatočné zhojenie vád absolútne neplatných právnych úkonov, tzv. konvalidáciu. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek a súd, ako aj správca konkurznej podstaty, je povinný na absolútnu neplatnosť prihliadať ex offo. Úverová zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej písomnej formy právneho úkonu a s tým spojenej požiadavky podpisu konajúcej osoby v zmysle § 40 ods. 1 a 3 Obč. zák.. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvod neplatnosti sa dotýka zmluvy ako celku, je neplatná celá zmluva. Neprichádza teda do úvahy aplikácia § 41 Obč. zák. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Aj z obsahových vymedzení jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy dôsledky absolútnej neplatnosti sa dotýkajú zmluvy ako celku a nemožno v danom prípade oddeliť určitú časť zmluvy od ostatného obsahu.“

12.3. Žalovaný ako popierajúci veriteľ poprel žalovanú pohľadávku aj čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom v celom rozsahu, a to z dôvodu: „Popretý veriteľ ako právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva v prihláške pohľadávky uvádza Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008, ako druh zabezpečovacieho práva uvádza záložné právo, deň vzniku 20.01.2009, zabezpečenú sumu 335 832,69 € a poradie zabezpečovacieho práva prvé. Popretý veriteľ však nie je právne perfektným záložným veriteľom, nakoľko Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/039265/08-001/000 z 15.12.2008 (ďalej len „záložná zmluva“), na základe ktorej bol popretý veriteľ zapísaný ako záložný veriteľ, je absolútne neplatným právnym úkonom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Neplatnosť záložnej zmluvy opierame o nasledovné skutočnosti: Záložná zmluva mala byť, podľa údajov v záhlaví, uzatváraná medzi účastníkmi: VÚB, a.s. ako záložným veriteľom na jednej strane a J. K. a úpadcom ako záložcami na strane druhej. J. K. však predmetnú úverovú zmluvu nikdy nepodpísala. Podpis, ktorý je uvedený na strane 4 záložnej zmluvy pri mene pani J. K., nie je vlastnoručným podpisom J. K.. Podpis uvedený na strane 4 záložnej zmluvy pri mene J. K. je napodobneninou jej podpisu. Potvrdenie zamestnankyne banky uvedené na strane 4 záložnej zmluvy o tom, že zaviazaní (a teda aj pani J. K.) túto zmluvu pred ňou vlastnoručne podpísali, nie je pravdivé. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon

robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Záložná zmluva zo dňa 15.12.2008 je neplatným právnym úkonom, a to v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák., nakoľko nespĺňa zákonnú náležitosť - podpis konajúcej osoby. Ustanovenie § 40 Obč. zák. definuje požiadavky z hľadiska formy právnych úkonov. Hoci občianske právo zásadne vychádza z princípov neformálnosti právnych úkonov, v zákonom stanovených prípadoch sa pod sankciou neplatnosti vyžaduje stanovená forma právneho úkonu. Táto požiadavka formálnosti (in concreto písomnej formy) je expressis verbis vyjadrená pri právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľnosti. Požiadavka písomnej formy je dodržaná, ak je právny úkon zachytený v písomnej forme a súčasne ak je podpísaný konajúcou osobou. Na rozdiel od textu písomnosti (ktorý môže, ale nemusí byť písaný rukou konajúcej osoby) musí byť podpis konajúcej osoby zásadne vlastnoručný. Nedodržanie písomnej formy, stanovenej zákonom, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu. Absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne účinky, a to od samého počiatku. Platné právo taktiež neumožňuje dodatočné zhojenie vád absolútne neplatných právnych úkonov, tzv. konvalidáciu. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek a súd, ako aj správca konkurznej podstaty, je povinný na absolútnu neplatnosť prihliadať ex offo. Záložná zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej písomnej formy právneho úkonu a s tým spojenej požiadavky podpisu konajúcej osoby v zmysle § 40 ods. 1 a 3 Obč. zák.. Dôsledkom tejto neplatnosti je skutočnosť, že popretý veriteľ sa nikdy nestal právne perfektným záložným veriteľom, a to napriek tomu, že na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy bolo (a naďalej je) v príslušnej evidencii nehnuteľností v jeho prospech zapísané záložné právo. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že dôvod neplatnosti sa dotýka zmluvy ako celku, je neplatná celá zmluva. Neprichádza teda do úvahy aplikácia § 41 Obč. zák. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Aj z obsahových vymedzení jednotlivých ustanovení záložnej zmluvy (napr. o celkovej hodnote zabezpečovanej pohľadávky, hodnote zálohu, podmienkach výkonu záložného) vyplýva, že hoci predmetom záložnej zmluvy sú viaceré nehnuteľnosti, dôsledky absolútnej neplatnosti sa dotýkajú zmluvy ako celku a nemožno v danom prípade oddeliť určitú časť od ostatného obsahu. Popretý veriteľ z vyššie uvedených dôvodov nenadobudol platne záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. a XXXX, k. ú. W. A. a záložné právo k týmto nehnuteľnostiam neexistuje. Napriek uvedenému je popretý veriteľ evidovaný v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ a do konkurzného konania prihlásil pohľadávku vo výške 335 832,69 € zabezpečenú záložným právom, ktoré malo vzniknúť na základe neplatnej záložnej zmluvy. Popierajúci veriteľ opiera svoj názor o odborné stanovisko č. 21/2012 z odboru Písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) zo dňa 06.09.2012 znalca V.. V. D. so sídlom W. XX, XXX 09 A..“

13. Podľa Záveru znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vyhotoveného U. súdneho inžinierstva D. univerzity v D., porovnaním sporných podpisov J. K. na Zmluve o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.12.2008 a porovnávacích podpisov J. K. znalecký ústav zistil vo všeobecnej a zvláštnej rovine skúmania identifikačne hodnotné, zhodné, podobné znaky. Variabilita spôsobu vyhotovenia písmových celkov, písmových tvarov, písmen a ich detailov v sporných podpisoch sa potvrdila aj v porovnávacích podpisoch J. K.. Na základe uvedených zistení mohol konštatovať, že sporné podpisy SM-1, SM-2, SM-3, SM-4, SM-5 vyhotovila J. K..

14. Podľa Záveru odborného stanoviska č. 21/2012, vypracovaného znalcom V.. V. D., znalec si podrobne preštudoval originál znaleckého posudku U. súdneho inžinierstva ŽU v D. č. XXX/XXXX zo dňa 03.05.2012. Na základe kópii sporných, porovnávacích písomností, ktoré sa nachádzajú v prílohe XXX/XXXX, predložených originálov skúšok podpisov, písma J.. Q. K., pristúpil aj k vlastnému skúmaniu sporných, porovnávacích písomností (v miere, ako mu to kópie písomností umožnili). Znalec potvrdil, že na základe výsledkov vlastného skúmania sporných písomností, porovnávacích písomností od J.. Q. K., ale aj na základe zistení uvedených v posudkovej časti XXX/XXXX, sa nemôže stotožniť so záverom skúmania riešiteľa znaleckej úlohy Q.. Q. K.. To znamená, že J. K. nemôže jednoznačne potvrdiť ako pisateľku sporných podpisov SM-1, SM-2, SM-3, SM-4, SM-5. Sporné podpisy nemôže hodnotiť ako nesporne pravé podpisy J. K., a to v zmysle otázky Y. súdu W. Bystrica, formulovanej v uznesení sp. zn. zo dňa 24.11.2011. Na základe vlastných zistení znalca je možné o J.. Q. K. uvažovať ako o pisateľovi sporných podpisov v rovine pravdepodobnosti. Stanovenie jednoznačného záveru skúmania by bolo možné až po preskúmaní originálov sporných, porovnávacích materiálov, ktoré mal k dispozícii

riešiteľ znaleckej úlohy Q.. Q. K., a doplnení porovnávacích materiálov od J.. Q. K. tak, ako je to uvedené na strane 39 tohto odborného stanoviska.

15.1. Podľa Záveru znaleckého posudku č. 4/2017, vyhotoveného znalcom W.. Z. A., J. K., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály, nie je pisateľkou sporných podpisov obsiahnutých na origináloch D. o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 (podpisy pre účely písmoznaleckého skúmania označené ako SM-2 a SM-4). Pisateľ, ktorý vyhotovil podpisy k priezvisku K. na č.l. 57-62 súdneho spisu , je pisateľom sporných podpisov označených SM-2 a SM-4, ktoré sú obsiahnuté na vyššie uvedených dokumentoch. Tento záver platí len v prípade, ak kópie uvedené na č.l. 57-62 súhlasia s originálom materiálu.

15.2. K dôvodom rozdielov medzi zisteniami znalca a záverom znaleckého posudku č. 127/2012 znalec uviedol, že znalci USI ŽU v znaleckom posudku č. 167/2012 identifikovali hodnotné rozdielne znaky písma (napr. neistoty písmového ťahu, absenciu diakritického znamienka, rozdielne tvarovanie koncového ťahu), avšak túto skutočnosť nezohľadnili v záveroch skúmania. Napriek tomu, že na základe písmoznaleckej expertízy znalci zistili, že podpisy PM-6 a PM-7 sa svojim vyhotovením odlišujú od ostatných porovnávacích materiálov, tieto na základe výpovedí J. K. do skúmania zaradili a zhody týchto podpisov so spornými podpismi považovali za identifikačne hodnotné, aj keď sa vyskytli len v týchto dvoch podpisoch (viď str. 62, 63, 77 a 84 tohto znaleckého posudku). Ide o veľmi nízku mieru výskytu znaku, vzhľadom na vysoký počet porovnávacích materiálov, a teda hodnotu týchto znakov nemožno považovať za identifikačnú.

16.1. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.2. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

16.3. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

16.4. Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

16.5. Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 16.6. Podľa § 41a ods. 1 Obč. zák. ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

16.7. Podľa § 41a ods. 2 Obč. zák. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

16.8. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

16.9. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16.10. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

16.11. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.01.2017 každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

16.12. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

16.13. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

16.14. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie. 16.15. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

16.16. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

17.1. Vo výroku I rozsudku sp. zn. zo dňa 09.02.2018 Okresný súd Trenčín určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 335 832,69 € v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 17.03.2014 na majetok úpadcu J.. Q. K. - W. s miestom podnikania R. XXXX/XX, W. A., J. XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XXX, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, zabezpečenej v celom rozsahu záložným právom, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 (V3871/2008), a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - pozemky parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - ovocné sady o výmere XXXX mX, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, všetky v podiele X/X a k spoluvlastníckemu podielu X vo vlastníctve úpadcu J.. Q. K. na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX. Vo výroku II označeného rozsudku súd zamietol žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 335 832,69 € je pohľadávkou zabezpečenou v celom rozsahu záložným právom, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 (V3871/2008) k spoluvlastníckemu podielu J. K., R. XXXX/XX, W. A., na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX. Vo výroku III označeného rozsudku prvoinštančný súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

17.2. V odôvodnení uvedeného rozsudku prvoinštančný súd poukázal na to, že právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti, sú neplatné. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí

od začiatku (ex tunc) voči každému. V zmysle § 39 Obč. zák. je absolútne neplatný právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza alebo keď sa prieči dobrým mravom. Žalovaný v spore konkrétne dôvody nedovolenosti Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky zo dňa 15.12.2008, ani Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 v zmysle § 39 Obč. zák. nevymedzil, ani neboli preukázané, hoci žalovaný ako popierajúci veriteľ pri popretí žalovanej pohľadávky v predmetnom konkurze odkázal aj na ust. § 39 Obč. zák.. Vzhľadom k tomu súd v konaní nezistil absolútnu neplatnosť Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky zo dňa 15.12.2008, ani Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 v zmysle § 39 Obč. zák.. 17.3.1. Žalovaný ako popierajúci veriteľ tiež namietal absolútnu neplatnosť uvedených zmlúv v zmysle § 40 ods. 1, 3 Obč. zák. z dôvodu, že J. K. ako jeden z dlžníkov a záložca predmetné zmluvy nikdy nepodpísala. Podpis nachádzajúci sa v označených zmluvách pri jej mene nie je jej vlastnoručným podpisom. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. sa pre platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis konajúceho. Zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky je zrejmé, že J. K. je v písomnom vyhotovení, v záhlaví zmluvy ako i na konci zmluvy, označená ako dlžník. Pri jej mene na konci zmluvy (na mieste pre podpis zmluvy) sa nachádza rukou napísaný, nečitateľný podpis. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je zrejmé, že J. K. je v písomnom vyhotovení, v záhlaví zmluvy ako i na konci zmluvy, označená ako záložca. Pri jej mene na konci zmluvy (na mieste pre podpis zmluvy) sa nachádza rukou napísaný, nečitateľný podpis. Podľa znaleckého posudku č. 4/2017, vyhotoveného v tomto spore súdom ustanovenou znalkyňou W. Z. A., J. K., nie je pisateľkou sporných podpisov, obsiahnutých na origináloch Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 (podpisy pre účely písmoznaleckého skúmania označené ako SM-2 a SM-4). V odbornom stanovisku č. 21/2012, vypracovanom znalkyňou V.. V. D. a potvrdenom aj jej konzultantkou - znalkyňou V.. P. B., ako súkromnej listine predloženej v spore žalovaným, znalkyňa konštatovala, že J. K. nemôže jednoznačne potvrdiť ako pisateľku sporných podpisov SM-1, SM-2, SM-3, SM-4 a SM-5, a teda sporné podpisy nemôže hodnotiť ako nesporne pravé podpisy J. K.. J. K. ako svedkyňa na pojednávaní dňa 26.08.2015 uviedla, že nikdy v živote v žiadnej banke žiadny úver nepodpísala. Potvrdila, že podpis pri jej mene na Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 nie je jej podpisom. B. J.. Q. K. ako svedok na pojednávaní dňa 26.08.2015 potvrdil, že Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 podpísal aj za J. K.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, na základe znaleckého posudku č. X/XXXX, Odborného stanoviska č. XX/XXXX a výpovedí svedkov J. K. a J.. Q. K., mal súd za preukázané, že J. K. D. o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 nepodpísala, a teda na označených zmluvách jej podpis ako zmluvnej strany (dlžník, záložca) absentuje. Taktiež svedkyňa Mgr. V. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.08.2015 trvala na tom, že podpisy pri mene J. K. na predmetných zmluvách nie sú vlastnoručnými podpismi J. K., ktorú vylúčila ako ich pisateľku. Túto svedeckú výpoveď však súd vyhodnotil vo vzťahu k riešeniu odbornej otázky, či sú sporné podpisy na predmetných zmluvách podpismi J. K., v zmysle v znení účinnom do 30.06.2016 ako právne irelevantnú, nakoľko uvedený odborný záver vybočuje z medzí zistení, ktoré je možné urobiť z výpovede svedka. Je potrebné prihliadnuť na to, že pri znaleckom posudku ako dôkaze vychádza súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti, založenej na riešení odbornej otázky, z odborných záverov, pričom pri svedeckej výpovedi vychádza zo skutočností, ktoré svedok svojou výpoveďou sprostredkuje bez toho, že by o nich mohol, či mal robiť záväzné skutkové závery. 17.3.2. Žalobca v konaní trval na tom, že J. K. Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 riadne podpísala. Na preukázanie uvedeného tvrdenia ako dôkaz predložil znalecký posudok č. 127/2012, vyhotovený súdom ustanoveným znaleckým U. súdneho inžinierstva D. univerzity v D. v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. , v ktorého Závere znalecký ústav konštatoval, že „pri analýze sporných písomností SM-1, SM-2, SM-3, SM-4, SM-5 pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). To znamená, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Porovnaním sporných podpisov a porovnávacích podpisov J. K. zistil vo všeobecnej a zvláštnej rovine skúmania identifikačne hodnotné zhodné, podobné znaky. Variabilita spôsobu vyhotovenia písmových celkov, písmových tvarov, písmen a ich detailov v

sporných podpisoch sa potvrdila aj v porovnávacích podpisoch J. K.. Na základe uvedených zistení mohol konštatovať, že sporné podpisy SM-1, SM-2, SM-3, SM-4, SM-5 vyhotovila J. K..“. Napriek uvedenému Záveru znaleckého posudku č. 127/2012 súd tento znalecký posudok neposúdil ako dôkaz postačujúci na preukázanie tvrdenia žalobcu, že J. K. predmetné zmluvy podpísala, a teda takéto tvrdenie žalobcu nemal za preukázané. Súd v súlade s hodnotil znalecký posudok č. 127/2012 ako dôkaz jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo počas konania vyšlo najavo.

17.3.3. Znalecký posudok č. 127/2012 bol vyhotovený znaleckým , ustanoveným súdom v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. , a to za účinnosti . Podľa výkladu formulovaného súdnou praxou majú písomné znalecké posudky spracované v inom súdnom konaní v zmysle v znení účinnom do 30.06.2016 povahu dôkazu listinou, a teda nie dôkazu podľa v znení účinnom do 30.06.2016 (napr. správa NS ČSR z 24.10.1979). Vzhľadom k tomu mal znalecký posudok č. 127/2012 ako dôkaz v tomto spore povahu listinného dôkazu, a nie znaleckého posudku v zmysle v znení účinnom do 30.06.2016, keďže bol vyhotovený v súdnom konaní pod sp. zn. . Súd podotýka, že znalecký posudok č. 127/2012 tiež nemá náležitosti znaleckého posudku v zmysle , a ani súkromného znaleckého posudku v zmysle . Pri posudzovaní tohto dôkazu súd vzal na zreteľ aj to, že označený znalecký posudok vypracoval znalecký ústav, čo zvyšuje dôveryhodnosť v ňom uvedených odborných zistení a záverov, keďže podľa vyhl. č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom do 30.06.2016 a znalecký ústav sa priberá za znalca v súdnych konaniach len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Podľa písomného vyhotovenia znaleckého posudku č. 127/2012, tento posudok vypracovali, môžu potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenie v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vyhl. č. v znení neskorších predpisov Q.. Q. K. a V.. V. K.. B. JUDr. Q. K. na pojednávaní dňa 26.08.2015 potvrdil, že bol zhotoviteľom uvedeného znaleckého posudku, napísal ho, pričom garantom správnosti vypracovania tohto posudku bol V.. V. K. ako znalec zapísaný v zozname znalcov. Q.. Q. K. má prax v odbore písmoznalectvo asi od roku 2010 a v čase vyhotovenia tohto posudku nebol zapísaný v zozname znalcov, avšak vyhotovil ho nie ako fyzická osoba, ale ide o znalecký posudok L. ŽU v ZA. B. V.. V. D., bývalá pracovníčka Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ako znalkyňa spoluzakladateľka pracoviska L. ŽU v ZA, s dlhoročnou praxou od roku 1994 a so skúsenosťami s prípravou mladých adeptov na výkon znaleckej činnosti, na pojednávaní dňa 26.08.2015 uviedla, že V.. V. K. ako vedúci oddelenia pridelil prípad mladému, začínajúcemu pracovníkovi, bez dôslednejšej priebežnej kontroly a pomoci, pričom išlo o tak náročné znalecké skúmanie, ktoré začínajúci znalec s malými skúsenosťami nemohol úspešne zvládnuť. B. činnosť v USI ŽU v ZA ukončila v roku 2010, a teda vedela o tom, že Q.. Q. K. bol v tom čase začínajúcim znalcom. Podľa názoru súdu, skutočnosť, že znalecký posudok reálne vypracoval pracovník znaleckého ústavu s v tom čase iba asi 2 ročnou praxou, ktorý výslovne potvrdil, že ho písal od str. 1 až str. 74, a ktorý nebol v tom čase znalcom zapísaným v zozname znalcov v odbore písmoznalectvo, i keď garantom správnosti znaleckého posudku bol znalec V.. V. K., znižuje dôveryhodnosť v ňom uvedených odborných zistení a záverov, keďže nie je zrejmé, v akej miere sa na jeho vypracovaní a znaleckom skúmaní podieľal V.. V. K. ako znalec, pričom je všeobecne známe, že prax v odbore patrí medzi významné faktory, ktoré vplývajú na odbornú spôsobilosť osôb. Takéto pochybnosti, hoci i nepatrné, s prihliadnutím na povahu znaleckého posudku č. 127/2012 v tomto konaní (ako listinný dôkaz), výpovede svedkov J. K. a J.. Q. K. a Odborné stanovisko č. 21/2012, boli dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania súdom v tomto spore za účelom posúdenia, či je podpis J. K. na origináloch Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 jej vlastnoručným podpisom a či je J. K. pisateľkou týchto podpisov, v rámci ktorého bol vyhotovený znalkyňou W.. Z. A. znalecký posudok č. 4/2017.

17.3.4. Podľa Záveru znaleckého posudku č. 4/2017, vyhotoveného znalkyňou Q.. Z. A., J. K. nie je pisateľkou sporných podpisov obsiahnutých na origináloch Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 (podpisy pre účely písmoznaleckého skúmania označené SM-2 a SM-4). Z uvedeného vyplýva, že záver znaleckého posudku č. 4/2017 ohľadom pisateľa podpisov pri mene J. v predmetných zmluvách je úplne opačný ako záver obsiahnutý v znaleckom posudku č. 127/2012, ktorý má v tomto spore povahu listinného dôkazu a podľa ktorého J. K. vyhotovila sporné

podpisy. Okrem uvedených znaleckých posudkov bolo v konaní predložené aj Odborné stanovisko č. 21/2012 znalkyne V.. V. D., v ktorom konštatovala, že J. K. nemôže jednoznačne potvrdiť ako pisateľku sporných podpisov, a taktiež sporné podpisy nemôže hodnotiť ako nesporne pravé podpisy J. K.. S prihliadnutím na to, že V.. V. D. podala Odborné stanovisko č. 21/2012 ako znalkyňa, pričom, podľa jej vyjadrenia ako svedkyne, mala v tom čase už dlhoročnú prax znalca (od roku 1994) a bola bývalou pracovníčkou K. a expertízneho ústavu PZ, ako znalkyňa spoluzakladateľka pracoviska USI ŽU v ZA, teda nezávislá osoba s odbornosťou v odbore písmoznalectvo, súd posúdil toto stanovisko ako odborné vyjadrenie podané v súlade s v znení účinnom do 30.06.2016, pričom zároveň má aj náležitosti odborného vyjadrenia v zmysle od odborne spôsobilej osoby. Je potrebné pritom vziať na zreteľ, že podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov odborné stanovisko je úkonom znaleckej činnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vzal súd za podklad svojho rozhodnutia záver znaleckého posudku č. 4/2017, ktorý je v súlade s Odborným stanoviskom č. 21/2012, ktorého závery V.. V. D. ako odborne spôsobilá osoba v odbore písmoznalectvo potvrdila aj na pojednávaní dňa 26.08.2015 a svedeckými výpoveďami J. K. a J.. Q. K.. Zo znaleckého posudku č. 127/2012 v tomto spore súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal, nakoľko v tomto spore má povahu listinného dôkazu, pričom sporné podpisy boli v tomto spore skúmané znaleckým dokazovaním; je v rozpore s Odborným stanoviskom č. 21/2012, výpoveďami svedkov J. K. a J.. Q. K. a najmä, znalkyňa W.. Z. A. sa v Závere znaleckého posudku č. 4/2017 vyjadrila aj k dôvodom rozdielov medzi jej zisteniami a záverom znaleckého posudku č. 127/2012. Podľa Záveru znaleckého posudku č. 4/2017 (odpoveď na otázku č. 2) znalci Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline v znaleckom posudku č. 127/2012 identifikovali hodnotné rozdielne znaky písma (napr. neistoty písmového ťahu, absenciu diakritického znamienka, rozdielne tvarovanie koncového ťahu), avšak túto skutočnosť nezohľadnili v záveroch skúmania. Napriek tomu, že na základe písmoznaleckej expertízy znalci zistili, že podpisy PM-6 a PM-7 sa svojim vyhotovením odlišujú od ostatných porovnávacích materiálov, tieto na základe výpovedí J. K. do skúmania zaradili a zhody týchto podpisov so spornými podpismi považovali za identifikačne hodnotné, aj keď sa vyskytli len v týchto dvoch podpisoch (viď str. 62, 63, 77 a 84 tohto znaleckého posudku). Ide o veľmi nízku mieru výskytu znaku, vzhľadom na vysoký počet porovnávacích materiálov, a teda hodnotu týchto znakov nemožno považovať za identifikačnú. Súd podotýka, že z dôvodu uvedeného záveru znaleckého posudku č. 4/2017 (odpoveď na otázku č. 2), ako aj s prihliadnutím na Odborné stanovisko č. 21/2012, súd nevykonal v spore ďalšie znalecké dokazovanie v zmysle , navrhnuté žalobcom v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2017 na odstránenie rozporov medzi znaleckým posudkom č. 127/2012 a znaleckým posudkom č. 4/2017. Podľa názoru súdu, presvedčivosť znaleckého posudku č. 127/2012 znižuje aj skutočnosť, že znalecký ústav sa v Závere znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s vyhodnotením identifikačne hodnotných rozdielnych znakov zistených pri skúmaní predmetných podpisov, čo potvrdzuje aj záver posudku č. 4/2017 (odpoveď na otázku 2) a aj záver Odborného stanoviska č. 21/2012.

17.3.5. Pri hodnotení znaleckého posudku č. 127/2012 sa súd stotožnil so záverom Okresného súdu Považská Bystrica, prezentovaným v rozsudku č.k. -180 zo dňa 31.05.2012, podľa ktorého je záver tohto znaleckého posudku v rovine jednoznačnosti, a nie v rovine pravdepodobnosti. Táto skutočnosť však, podľa názoru súdu, neznamená, že takýto dôkaz nemožno spochybniť v inom súdnom konaní ostatnými vykonanými dôkazmi, k čomu aj došlo v tomto spore, pričom súd v bode 18. tohto odôvodnenia riadne zdôvodnil z akých dôvodov vychádzal pri svojom rozhodnutí so Záveru znaleckého posudku č. 4/2017, a nie so znaleckého posudku č. 127/2012. Prvoinštančný súd v tomto spore nespochybnil ani závery Krajského súdu v Trenčíne, uvedené v odôvodnení rozsudku č.k. -279 zo dňa 24.07.2013, podľa ktorého je znalecký posudok č. 127/2012 podaný právnickou osobou, ktorá je zapísaná v zozname znalcov ako znalecký ústav, avšak vzhľadom k tomu, že v konaní bol vykonaný výsluch svedka Q.. Q. K., ktorý osobne vyhotovil znalecký posudok č. 127/2012, a tiež svedkyne V.. V. D. (išlo o dôkazy, ktoré v konaní sp. zn. vykonané neboli), ktorá bola v čase vyhotovenia uvedeného znaleckého posudku znalkyňou v odbore písmoznalectvo a ako bývalá spoluzakladateľka a pracovníčka USI ŽU v ZA, ako aj Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, poznala pomery v znaleckom ústave pri jeho znaleckej činnosti, súd sa musel zaoberať (a vyhodnotiť ich) aj skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z označených dôkazov, o odbornosti osôb participujúcich na vypracovaní predmetného znaleckého posudku, ktorá sa inak predpokladá na základe toho, že znalecký posudok vypracoval znalecký ústav. Súd nespochybnil odbornosť znalca V.. V. K., avšak keďže svedok Q.. Q. K. potvrdil, že celý znalecký posudok č. 127/2012 napísal sám, vznikajú pochybnosti akým spôsobom (v akom rozsahu) sa podieľal na jeho vypracovaní garant jeho správnosti V.. V. K., ktoré spolu s výpoveďami svedkov J. K., J.. Q. K. a V.. V. D., aj s prihliadnutím na Odborné stanovisko č. 21/2012 ako

listinný dôkaz, vytvorili podklad pre vykonanie predmetného znaleckého dokazovania aj v tomto spore. V spore vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. bolo vykonané dokazovanie vo väčšom rozsahu ako v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. (aj viaceré iné dôkazné prostriedky), ide o spor medzi odlišnými stranami s odlišným predmetom konania, čo, podľa názoru súdu, pripúšťa iné skutkové zistenia v oboch sporoch (napr. ohľadom pravosti podpisov na zmluve), ktoré následne odôvodňujú rozdielne právne závery.

17.3.6. S poukazom na závery znaleckého posudku č. 4/2017 a Odborného stanoviska č. 21/2012 súd nevykonal dokazovanie výsluchom pracovníčky banky, ktorá mala byť pri podpise predmetných zmlúv, a to aj s prihliadnutím odstup niekoľkých rokov od doby, kedy sa zmluvy podpisovali, ako aj na skutočnosť, že denne bankou prejdú desiatky klientov, a preto je vylúčené, aby si s odstupom niekoľkých rokov pracovníčka banky jednoznačne mohla spomenúť, kto takéto zmluvy podpisoval.

17.4.1. Podľa v znení účinnom do 30.06.2016 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa v znení účinnom do 30.06.2016 len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17.4.2. Účastníkmi konania vedeného Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. boli žalobcovia 1/ J. K. a 2/ H. Z..., J. XX XXX XXX, žalovaní 1/ M. U., a.s., J. XX XXX XXX a 2/ J.. Q. K., pričom predmetom konania bolo určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -180 zo dňa 31.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.08.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -279, bola žaloba zamietnutá. Stranami sporu vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. je žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaná P. W., pričom predmetom konania je spor o určenie pohľadávky popretej žalovaným ako veriteľom v konkurze. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam výrok rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -180 zo dňa 31.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.08.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -279, a ktorým bola žaloba zamietnutá, nie je v zmysle záväzný pre strany sporu vedeného pod sp. zn. , nakoľko tieto strany neboli účastníkmi konania (ani nie sú ich právnymi nástupcami) vedeného pod sp. zn. . Z rovnakých dôvodov nebola v konaní preukázaná námietka res iudicata podľa , nakoľko ide o úplne odlišné veci (spory) s odlišnými stranami a predmetom konania.

17.5. Zmluva o úvere je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere zákon nestanovuje žiadnu formu. Ustanovenie § 497 Obch. zák. vymedzuje podstatné časti úverovej zmluvy, medzi ktoré patrí určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. 17.6. Z dôvodov uvedených v bode 18.1 tohto odôvodnenia mal súd za preukázané, že J. K. ako dlžník Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 nepodpísala, keďže nebola pisateľkou podpisu nachádzajúceho sa pri jej mene na zmluve. Z čl. 14 bodu 14.9 označenej úverovej zmluvy je zrejmá solidárnosť dlžníkov ako zmluvných strán voči banke (žalobcovi). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. je Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 neplatná pre absenciu jej podpisu jedným zo solidárnych dlžníkov.

17.7. B. J. K. uviedla, že nikdy nežiadala v banke o úver, ani predmetné zmluvy nepodpísala. Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa J. K. neprejavila záujem, ani vôľu uzavrieť označenú Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky. V spore nebol preukázaný záujem, ani vôľa so strany J. K. uzavrieť predmetnú zmluvu o úvere. Je však nesporné, že o poskytnutie predmetného úveru požiadal žalobcu (banku) úpadca J.. Q. K., ktorý sa s bankou dohodol aj na podmienkach poskytnutia

úveru, ktoré boli premietnuté v písomnom vyhotovení Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008. V konaní nebolo preukázané, že by banka rokovala o uzavretí predmetných zmlúv aj s J. K.. Z uvedeného mal súd za preukázanú vôľu banky poskytnúť predmetných úver úpadcovi, a nie aj J. K.. Vzhľadom k tomu, že úpadca Ing. Q. K. bol v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy ženatý s J. K., možno rozumne predpokladať, že jednou z podmienok poskytnutia úveru úpadcovi bolo, aby (zrejme v záujme právnej istoty) zmluvu podpísala aj jeho manželka J. K., k čomu však, podľa výsledkov dokazovania v tomto spore, nedošlo. Napriek tomu banka úpadcovi úver aj reálne poskytla, úpadca akceptoval úpravu zmluvných práv a povinností obsiahnutú v Zmluve o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008, ktorú riadne podpísal. Z uvedeného vyplýva, že banka (žalobca) ako veriteľ uzavrela ústne úverovú zmluvu v zmysle § 497 Obch. zák. len s Ing. Q. K. ako dlžníkom, pričom táto úverová zmluva obsahovala podstatné časti zmluvy (okrem zmluvných strán), zmluvné práva a povinnosti a obchodné podmienky rovnaké (s výnimkou solidárnosti záväzku na strane dlžníka) ako boli upravené v Zmluve o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008. Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 ako simulovaný právny úkon je teda v zmysle § 41a ods. 2 Obč. zák. neplatným právnym úkonom. Zmluvou o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 žalobca a J.. Q. K. zastierali iný právny úkon, a to úverovú zmluvu v zmysle § 497 Obch. zák., teda rovnaký zmluvný typ, avšak s inými zmluvnými stranami, keďže v skutočnosti bola uzavretá len medzi žalobcom a J.. Q. K. ako dlžníkom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že v zmysle § 41a Obč. zák. teda platí úverová zmluva, ústna, ktorá obsahuje práva a povinnosti tak, ako sú upravené v listine označenej ako Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008, ktorá však bola v skutočnosti uzavretá iba medzi bankou ako veriteľom a dlžníkom J.. Q. K.. Uvedený dissimulovaný úkon vyjadruje vôľu jeho zmluvných strán (žalobcu a úpadcu - dlžníka) a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obch. zák.. Úpadca J.. Q. K. doteraz žalobcovi predmetný úver nevrátil, a preto mal súd v spore žalovanú pohľadávku čo do jej výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu za preukázanú. Je potrebné prihliadnuť na to, že predmetom konania je incidenčný spor, v rámci ktorého môže súd popretú pohľadávku preskúmať iba v rozsahu námietok podaných popierajúcim veriteľom. Popierajúci veriteľ ako dôvod popretia žalovanej pohľadávky označil absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej a záložnej zmluvy z dôvodu absencie podpisu jedného z dlžníkov na tejto zmluve, keďže jeden z dlžníkov zmluvu nepodpísal (podpis na zmluve pri jeho mene nie je jeho vlastnoručným podpisom). Iný dôvod neplatnosti uvedenej úverovej zmluvy nenamietal. Vzhľadom k tomu predmetom konania nebola relatívna neplatnosť žalovanej zmluvy o úvere v zmysle § 40a Obč. zák. s poukazom na § 145 ods. 1 Obč. zák.. Výška žalovanej pohľadávky vychádza z ústnej úverovej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom J. K., ktorá upravovala, okrem zmluvných strán) rovnaké podstatné časti zmluvy a s výnimkou solidárnosti záväzku dlžníka aj rovnaké zmluvné práva a povinností týchto strán ako Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008, a teda bola zmluvne dohodnutá. Žalovaný poprel výšku pohľadávky z dôvodu, že poprel aj právny dôvod pohľadávky (ktorého dôvodnosť popretia vo vzťahu k úpadcovi v spore preukázaná nebola), žiadne iné konkrétne dôvody popretia výšky neuviedol. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov súd určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 335 832,69 € v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 17.03.2014 na majetok úpadcu J.. Q. K. - W. s miestom podnikania R. XXXX/XX, W. A., J. XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XXX, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000.

17.8.1. Z písomného vyhotovenia záložnej zmluvy je zrejmé, že dňa 15.12.2008 uzavrel žalobca (banka) ako záložný veriteľ s J.. Q. K. a J. K. ako záložcami Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, Z dôvodov uvedených v bode 18.1. tohto odôvodnenia mal súd za preukázané, že J. K. označenú záložnú zmluvu nepodpísala, keďže nie je pisateľkou podpisu nachádzajúceho sa na zmluve pri jej mene.

17.8.2. V zmysle § 40 ods. 1, 3 Obč. zák. pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho, inak je neplatný. Podľa § 41 Obč. zák. právny úkon môže byť neplatný len v časti, na ktorú sa dôvod neplatnosti vzťahuje, ak túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu vzhľadom na jeho povahu, obsah alebo okolnosti, za ktorých bol urobený.

17.8.3. Predmetom zálohu v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve J.. Q. K. (úpadca), zapísané na LV č. XXXX, k.ú. W. A., a tiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. W. A., ktoré patria do podielového spoluvlastníctva Ing. Q. K. a J. K., každého v podiele X/X. Záložné právo zriadené touto záložnou zmluvou zabezpečuje pohľadávky žalobcu vyplývajúce mu zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. V praxi sa záložné právo najčastejšie zriaďuje na základe záložnej zmluvy v zmysle § 151b ods. 1 Obč. zák.. Ide o zmluvné záložné právo, ktoré predpokladá uzavretie písomnej záložnej zmluvy.

17.8.4. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že z dôvodu absencie podpisu J. K. na záložnej zmluve je v zmysle § 41 Obč. zák. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 neplatná len v časti vo vzťahu k J. K. ako záložcovi a k predmetu zálohu, ktorý tvorí spoluvlastnícky podiel 1 v jej vlastníctve na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W. A.. Z dôvodu uvedenej čiastočnej neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy súd v zmysle , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov žalobu v časti o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 335 832,69 € je pohľadávkou zabezpečenou v celom rozsahu záložným právom, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 (V3871/2008) k spoluvlastníckemu podielu J. K., R. XXXX/XX, W. A., na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX, zamietol ako nedôvodnú. D. určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 335 832,69 € v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 17.03.2014 na majetok úpadcu J.. Q. K. - W. s miestom podnikania R. XXXX/XX, W. A., J. XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XXX, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, zabezpečenej v celom rozsahu záložným právom, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 (V3871/2008), a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - pozemky parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parc. č. XXXX/XX - ovocné sady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, všetky v podiele X/ X a k spoluvlastníckemu podielu X vo vlastníctve úpadcu J.. Q. K. na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX.

17.8.5. Z účelu, predmetu a obsahu zmluvných práv a povinností Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 vyplýva, že obsahuje viacero právnych úkonov, ktoré sú od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé na samostatnú existenciu. Účelom uzavretia tejto zmluvy bolo zabezpečiť pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy. Záloh tvoria nehnuteľné veci, pozemky a rodinný dom, z ktorých každá je spôsobilá predstavovať samostatný predmet zálohu. Výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. W. A. je úpadca J.. K. a podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele X/X, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W. A. sú J.. Q. K. a J. K.. Z uvedeného vyplýva, že v označenej záložnej zmluve je zahrnutých (kumulovaných) viacero záložných zmlúv a práv (k viacerých samostatným nehnuteľným veciam, ktoré sú vlastníctvom dvoch osôb), ktoré sú od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé na samostatnú existenciu, pričom aj po ich oddelení by boli zriadené záložné práva, ktorých súhrn by zodpovedal záložnému právu zriadenému na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a tieto by plnili účel žalovanej záložnej zmluvy. Oddeliteľnosť je možná aj z toho dôvodu, že každý z označených vlastníkov je oprávnený disponovať so svojim vlastníctvom samostatne. Takže Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 zriadil záložné právo záložca J.. Q. K. k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré je nezávislé od záložného práva, ktoré by touto zmluvou zriadila k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve J. K.. Obe takto oddelené záložné práva by boli spôsobilé samostatnej existencie (v prípade, ak by aj J. K. uzavrela predmetnú záložnú zmluvu platne). Každý zo záložcov by bol oprávnený uzavrieť záložnú zmluvu, ktorej predmetom by boli ním vlastnené nehnuteľnosti, samostatne.

18. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný.

19. Žalobca odvolaním napadol rozsudok prvoinštančného súdu v časti výroku II a III a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v tejto časti zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu nevykonania relevantného navrhnutého dôkazu, a to kontrolného znaleckého dokazovania, keď za základ svojho rozhodnutia vzal len záver znaleckého posudku č. 4/2017 vypracovaného znalkyňou W.. Z. A. a odborné stanovisko č. 21/2012 zo dňa 30.06.2012 vypracované znalkyňou V.. V. D.. Žalobca vyjadril presvedčenie, že nenariadením ďalšieho, kontrolného znaleckého dokazovania, teda nevykonaním navrhnutého dôkazu, ktorý mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, došlo zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu jedného zo základných princípov , a to princípu rovnosti sporových strán. Poukázal na to, že princíp rovnosti sporových strán, čiže tzv. rovnosť zbraní sa prejavuje ako rovnaká miera možnosti uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opakovane poukazoval na závery odborného stanoviska č. 21/2012 vypracovaného znalkyňou V.. V. D. (ďalej len „odborné stanovisko“), pričom podľa jeho názoru by predmetné odborné stanovisko nemalo byť posudzované v predmetnom spore ako relevantný dôkaz, nakoľko bolo vypracované na žiadosť úpadcu Q.. J.. K., a teda jeho vierohodnosť môže byť tým spochybnená. Zo záveru tohto stanoviska a z podkladu na jeho vypracovanie vyplynulo, že znalkyňa vychádzala z kópií sporných porovnávacích písomností, a nie z originálov. Žalobca bol názoru, že ak sa neposudzuje podpis ako záznam prejavu pisateľa, ktorý je priestorovým artefaktom (3D), ale iba nepriestorovým obrazom tohto artefaktu (2D) výsledok nemusí byť presný, listina je totiž buď nositeľom stopy, ktorú zanechala ľudská ruka alebo len kópiou stopy, ktorú zanechalo kopírovacie zariadenie a strata informácií rukou písanej stopy sa potom násobí zvyšujúcim sa poradím kópií až k úplnému vyradeniu výpovednej hodnoty. Preukázať, že podpis náleží listine, na ktorej je umiestnený, je možný iba pri skúmaní originálu, nakoľko pri kópii listiny nikdy nemožno vylúčiť technické falšovanie. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že znalkyňa V.. V. D. vychádzala z originálov podpisov vyhotovených k priezvisku K., K. v prítomnosti advokáta Q.. Q. W., a nie v prítomnosti nej samotnej. Ďalej znalkyňa vychádzala z ručne písaného textu na troch listoch papiera ako skúšky písma, ktoré sú v podstate experimentom, pri ktorom by sa mala osoba opakovane podpisovať do vopred pripraveného modelu spornej listiny. Aby malo experimentálne podpisovanie pre znalecké skúmanie skutočný zmysel, modelová listina musí byť vytvorená tak, aby úplne zodpovedala spornej listine obsahom aj rozmermi. Keďže tento experiment nebol vykonaný osobne pred znalkyňou, tak experimentu chýba zmysel, lebo nie je možné vylúčiť, že pisateľ svoje podpisy zámerne pozmeňoval alebo nechal podpisovať za seba niekoho iného a podobne. Žalobca vo vzťahu k odbornému vyjadreniu vyhotoveného znalkyňou V.. V. D. poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil znalecký posudok č. 127/2012 ako posudok, ktorý nemá obsahové náležitosti znaleckého posudku v zmysle (strana 15 odôvodnenia rozsudku), avšak uznal závery odborného vyjadrenia ako vyjadrenia spĺňajúceho obsahové náležitosti v zmysle (strana 16 odôvodnenia rozsudku). Z uvedeného vyplýva, že súd vyhodnotil znalecký posudok č. 127/2012 na jednej strane podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2016, na druhej strane jeho obsahovú časť hodnotil podľa ustanovení , pričom odborné vyjadrenie vyhodnotil len podľa ustanovení , pričom zrejme opomenul, že tak znalecký posudok č. 127/2012 ako aj odborné vyjadrenie boli vypracované v inom súdnom konaní, a preto ak podľa jeho názoru znalecký posudok č. 127/2012 predstavuje iba listinný dôkaz, tak odborné vyjadrenie taktiež nemôže predstavovať dôkaz v zmysle , ale môže byť len listinným dôkazom. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo odborné vyjadrenie podľa jeho názoru spĺňa náležitosti v zmysle , avšak znalecký posudok č. 127/2012 už nemá náležitosti znaleckého posudku podľa a ani podľa . V tomto je prvoinštančný rozsudok nejasný a nepreskúmateľný. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie priznal odbornému vyjadreniu silu dôkazu v zmysle i napriek tomu, že bolo vypracované na návrh strany a v inom súdnom konaní, pričom znaleckému posudku č. 127/2012 nepriznal silu dôkazu znaleckého posudku. Prvoinštančný súd pochybil, keď ako argument svojho rozhodnutia o nevykonaní kontrolného znaleckého dokazovania použil závery odborného stanoviska a keď si nekriticky osvojil vyjadrenia V.. V. D. spochybňujúce odbornosť Q.. K., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 127/2012 za Ústav súdneho inžinierstva v D., a bez ďalších zistení a vykonaného dokazovania si osvojil určité závery v podobe toho, že znalecký posudok vyhotovený Q.. K. nespĺňa náležitosti riadne vykonaného znaleckého posudku. Žalobca prvoinštnačnému súdu vytkol teda nielen to, že nezohľadnil, že odborné vyjadrenie bolo vypracované nie na požiadavku súdu, ale na požiadavku J.. Q. K. v úplne inom súdnom konaní, ale aj to, že vyjadrenia V.. V. D., ktorá samu seba vyhodnotila ako vysoko erudovanú osobu nekriticky vyhodnotil ako presvedčivé, bez ohľadu na to, že pri vyhodnotení odborného vyjadrenia nepostupovala tak, že by pracovala iba s originálmi podpisov,

ktoré boli prevedené v jej prítomnosti. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní podrobne opísal, ako by mal znalec v odbore písmoznalectva postupovať pri skúmaní pravosti podpisu a zdôraznil, že hoci V.. D. takto nepostupovala, súd prvej inštancie ňou vyhotovené odborné stanovisko vzal za relevantný dôkaz. Žalobca poukázal tiež na to, že ak aj samotná V.. D. pripustila záver, že na predmetných zmluvách podpísal J. K. jej manžel, teda J.. K., je otázne prečo V.. D. postačilo na vypracovanie odborného vyjadrenia niekoľko podpisov, ktoré jej boli zaslané poštou a ani jeden z podpisov uvedených osôb nebol prevedený v jej prítomnosti, z čoho je zrejmé, že V.. D. nemôže objektívne potvrdiť, či podpisy J.. Q. K. sú naozaj jeho podpismi alebo podpismi inej osoby a či nejde o falzifikáty účelovo vytvorené pre vypracovanie odborného stanoviska. Rovnaké nedostatky ako odborné vyjadrenie vykazuje aj znalecký posudok č. 4/2017 vyhotovený W.. Z. A., ktoré spočívajú v tom, že súdom ustanovená znalkyňa pracovala iba s kópiami a v tom, že predložené porovnávacie materiály boli predložené iba jednou stranou, a to J. K.. Z vyjadrenia znalkyne nie je zrejmé, že by J. K. podpisy vyhotovila priamo pred znalkyňou a je teda opätovne neisté, či porovnávací materiál, ktorý predložila J. K. je jej autentickým pisárskym prejavom alebo mohlo dôjsť k technickému falšovaniu podpisov. Tieto skutočnosti mali znalci zohľadniť a mali sa zaoberať otázkou úmyselného pozmeňovania podpisov zo strany J. K., keďže J. K. je manželkou J.. Q. K. a teda je medzi nimi blízky vzťah a predpokladá sa aj zhoda ich záujmov. Žalobca ďalej podrobne poukázal na pracovný postup znalca z odboru písmoznalectva pri skúmaní kópie spornej písomnosti s odkazom na odbornú literatúru, ktorej spoluautorom je aj V.. V. D.. Vzhľadom na závery vychádzajúce z odbornej literatúry je, podľa názoru žalobcu, o to viac zarážajúce, že V.. D. vyhotovila odborné vyjadrenie, hoci mala k dispozícii iba kópie podpisov a originály podpisov, ktoré jej zaslal J.. K., pričom ich pravosť nikdy nebola potvrdená. Podľa názoru žalobcu, tieto skutočnosti preukazujú jeho opodstatnenosť návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Žalobca tiež zdôraznil, že dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich aj náležite vyhodnotiť, čiže posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť, pričom zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v konaní nebola preukázaná prekážka res iudicata podľa , lebo ide o odlišné spory s odlišnými stranami a predmetom konania, žalobca zdôraznil, že aj napriek tomu ide o tú istú vec, lebo výsledkom prvého sporu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je existencia záložného práva a výsledkom tohto sporu o určenie právneho dôvodu, výšky a zabezpečenia popretých pohľadávok je okrem iného tiež existencia (resp. neexistencia) záložného práva. Na základe napadnutého rozsudku v tomto konaní dochádza k narušeniu ďalšieho základného princípu , a to princípu právnej istoty, keď zásadne rovnaké resp. obdobné právne prípady sa majú posudzovať rovnako. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie pochybil, keď uprednostnil vykonštruované a pochybné tvrdenia zo strany žalovanej a ňou navrhnutých svedkov. Účelovosť tvrdenia J.. Q. K. je zrejmá už z toho, že v konaní vedenom pod sp. zn. najskôr tvrdil, že si nepamätá s kým šiel do banky podpisovať zmluvy a následne uviedol, že všetky listiny podpísal sám. Nevierohodná je aj výpoveď J. K., ktorá tvrdila, že nikdy neprejavila záujem o úver, pričom niekoľkokrát žiadala o hypotekárny úver, na dôkaz čoho predložil žalobca dôkazy. Okrem toho finančné prostriedky z úveru boli zaslané aj na jej účet, pričom na základe záložnej zmluvy bol vykonaný vklad záložného práva aj v tom čase k jej 1 spoluvlastníckeho podielu a je teda pravdepodobné, že rozhodnutie o vklade záložného práva doručovala správa katastra aj jej ako účastníčke vkladového konania, pričom vklad záložného práva bol povolený začiatkom roku 2009 a manželia K. sa začali brániť až po tom, čo bol na majetok J.. Q. K. vyhlásený konkurz, v ktorom sa mala konať dražba majetku. Žalobca tiež poukázal na to, že popierací úkon zo strany popierajúceho veriteľa P. W. z pohľadávky v nepatrnej výške 6 238,32 €, ktorú nadobudla postúpením od manžela, ktorý bol bývalým právnym zástupcom úpadcu a právnym zástupcom záložného veriteľa 2/ je nezákonný a čisto účelový s cieľom získania majetkového prospechu na nehnuteľnosti predané v konkurznom konaní, nakoľko bola podaná žaloba o neplatnosť dražby k predmetnej nehnuteľnosti.

20. Žalovaný sa odvolal proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo výroku I a III s odôvodnením, že pre vydanie napadnutého rozsudku neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa predovšetkým nestotožnil s právnym posúdením otázky právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobcu, keď súd prvej inštancie síce na jednej strane správne uzatvoril, že J. K.

nepodpísala ani zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky, a ani zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, avšak na druhej strane nesprávne vyvodil, že medzi žalobcom a úpadcom J.. Q. K. došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy ústnou formou s rovnakými podstatnými náležitosťami zmluvy a rovnakými právami a povinnosťami týchto strán s výnimkou solidárnosti záväzku dlžníka. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie tak rozhodol nad rámec žaloby, pretože žalobca ani v prihláške popretej pohľadávky ani v incidenčnom konaní netvrdil, a ani nepreukazoval existenciu zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky uzavretej v ústnej forme. Je nesporné, že on poprel prihlásenú pohľadávku, pričom je zrejmé, že žalobca si pohľadávku a jej zabezpečenie prihlásil a uplatnil titulom právnych úkonov uzatvorených v písomnej forme a to zo zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008. Tieto zmluvy žalobca priložil ako prílohu prihlášky pohľadávky aj incidenčnej žaloby, pričom v priebehu konania nikdy existenciu ústne uzatvorenej úverovej zmluvy netvrdil ani nepreukazoval. Žalobca v tomto smere poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej sa v občianskom sporovom súdnom konaní uplatňuje prejednacia zásada, v rámci ktorej strany majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Ak nie sú preukázané tvrdenia strany, znamená to, že strana dôkazné bremeno neuniesla a následkom toho je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Žalovaný poukázal na ust. § 32 ods. 15 ZoKR v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a zdôraznil, že žalobca sa mohol teda domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Ak súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu s tým, že ako právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky ustálil zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 uzatvorenú v ústnej forme, hoci takáto skutková okolnosť nebola zo strany žalobcu v prihláške pohľadávky ani v rámci konania ani len tvrdená, nieto ešte preukázaná, je zrejmé, že rozhodol arbitrárne, ultra petitum a v rozpore s § 32 ods. 15 ZoKR. Žalovaný uviedol, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, avšak v danom prípade bol súd prvej inštancie viazaný žalobným návrhom v celom rozsahu, lebo incidenčné konanie o pravosti popretej pohľadávky je možné začať iba na návrh. V tomto smere poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 31.03.2011. Zdôraznil, že súdna prax vychádza z toho, že dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky sa rozumejú skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu pohľadávky, pričom skutkové okolnosti musia byť opísané tak, aby v prihláške popísaný skutok, na základe ktorého veriteľ uplatňuje, resp. prihlasuje svoj nárok do konkurzného konania umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu. Súd prvej inštancie sa ustálenou súdnou praxou neriadil, ale vlastnou aktivitou vytvoril nové skutkové okolnosti vzniku prihlásenej pohľadávky žalobcu, v rozpore so skutočnosťami, ktoré žalobca tvrdil v žalobe. Svoj právny názor pritom prijal na základe domnienok a dohadov, a nie na základe skutočne preukázaných okolností. Uvedeným postupom porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania zakotvenej v a jeho rozhodnutie možno označiť za arbitrárne resp. svojvoľné. Žalovaný poukázal na to, že od začiatku sporu tvrdil, že zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 sú neplatné a že popretie prihlásenej pohľadávky z jeho strany bolo dôvodné v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal preto povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť predmetných zmlúv pre nedostatok prejavu vôle a jej rozpor so zákonom ex offo, a to aj bez akéhokoľvek návrhu z jej strany. Poukázal na rozsudok NS SR z 30. júla 2012 sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že v konaní o určení neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútny neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). S poukazom na závery citovaného rozhodnutia potom nemôže obstáť tvrdenie prvoinštančného súdu, že žalovaný nepreukázal absolútnu neplatnosť vyššie uvedených zmlúv. Právny názor o existencii ústne uzavretej úverovej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom J.. Q. K., teda odporuje nielen zákonu, ale aj obsahu žalobcom predložených písomných právnych úkonov. Žalovaný poukázal na obsah úverovej zmluvy (na článok 14 bod 14.2, 14.3, 14.5 a 14.9) ako aj na ust. Obch. zák. a zdôraznil, že

nielen z dojednaní v písomnej úverovej zmluve predloženej žalobcom, ale aj z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že písomná forma je podmienkou platnosti zmluvy nielen vtedy, keď písomnú formu ustanovuje zákon, ale aj vtedy, keď písomnú formu zmluvy určila aspoň jedna zo zmluvných strán. V danom prípade už samotná existencia písomných listín označených ako zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 a zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 s obsahom týchto zmlúv, preukazuje vôľu subjektov, ktoré ju uzatvárali, uzatvoriť ju len v písomnej forme. V takom prípade za žiadnych okolností nemožno uvažovať o existencii nejakej inej zmluvy o úvere, ktorá by bola uzatvorená v ústnej forme. To by musela banka svoj návrh úverovej zmluvy nahlas prečítať J.. K. a on ako klient banky by musel nahlas prejaviť súhlas s takýmto návrhom zmluvy o úvere, čo sa však nestalo a žiadna zo zmluvných strán to ani netvrdila, resp. nepotvrdila. Sám súd prvej inštancie napriek tomu vyvodil existenciu takto uzatvorenej zmluvy o úvere z vykonaného dokazovania, čo len preukazuje arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný ďalej poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 43a ods. 1, 2, 3, § 44 ods. 3, a tiež na čl. 14 bod 14.9 úverovej zmluvy a zdôraznila, že nielen z citovaného zmluvného dojednania a zákonnej úpravy, ale aj z ustanovenej judikatúry (R39/1974, uznesenie NS SR sp. zn. ) je zrejmé, že ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Písomný návrh a písomné prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané; iba vtedy podpísaný prejav má právne účinky. Ak robia písomný návrh alebo písomné prijatie návrhu obaja manželia musia, ak má mať nasledovné účinky, ich tiež obaja podpísať. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že v skutočnosti zmluvou o poskytnutie euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 žalobca a J.. Q. K. zastierali iný právny úkon, a to úverovú zmluvu, teda rovnaký zmluvný typ, avšak s inými zmluvnými stranami, a že v zmysle § 41a Obč. zák. teda platí úverová zmluva v ústnej forme obsahujúca práva a povinnosti tak, ako sú uvedené v listine označenej ako zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, takýto právny názor nemôže obstáť, nakoľko uzatvoreniu úverovej zmluvy v ústnej forme bránila účastníkom právneho úkonu vymienená písomná forma. Súd prvej inštancie opomenul zrejme tú skutočnosť, že na simuláciu právneho úkonu musí byť obojstranná vôľa subjektov a nielen jednostranná a že dissimulovaný právny úkon musí byť tiež platne uzatvorený, čo v danom prípade nebolo splnené, pretože banka prejavila vôľu, aby zmluvu podpísala aj J. K., a preto nedostatok jej podpisu spôsobuje absolútnu neplatnosť aj simulovaného právneho úkonu. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR z 30.03.2011 sp. zn. . Žalovaný bol preto názoru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď čo i len čiastočne vyhovel žalobe, nakoľko žalobu mal ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Keďže v konaní bola preukázaná absolútna neplatnosť zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, pohľadávku z ktorej mala zabezpečovať zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008, je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď určil, že prihlásená pohľadávka žalobcu existuje a je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku. Žalovaný poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. a zdôraznil, že záložné právo malo mať v danom prípade akcesorický charakter. Ak teda platne nebol dojednaný hlavný záväzok, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie (rozsudok NS ČR z 31.05.2004 sp.zn. ). Súd prvej inštancie v tomto smere náležite svoje rozhodnutie neodôvodnil, keďže chýba v odôvodnení jeho rozhodnutia logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď arbitrárne rozhodol o existencii platne uzatvorenej úverovej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom a o existencii platne uzatvorenej záložnej zmluvy, z čoho vyvodil nesprávny právny záver o existencii právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti, poradia a zabezpečenia prihlásenej pohľadávky žalobcu, a nevzhliadol dôvodnosť procesnej obrany jeho, žalovaného. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I a III zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 22.03.2018 uviedol, že odvolanie žalovaného v časti výroku I a III je nedôvodné, pretože súd prvej inštancie v tejto časti zistil úplný skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Preto žalobca navrhol aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v časti vo výroku I a III potvrdil ako vecne správny.

22. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho námietky ani vo svojom súhrne nezakladajú dôvod na žalobcom navrhovanú zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku v časti výroku II a vrátenie veci na ďalšie konanie. Stotožnil sa s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby v časti o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 335 832,69 € je pohľadávkou zabezpečenou v celom rozsahu záložným právom, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 (V3871/2008) k spoluvlastníckemu podielu J. K., R. XXXX/XX, W. A., na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. A. - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pare. č. XXXX/XX. Súd prvej inštancie v bode 18.1 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uzatvoril, že J. K. Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 nepodpísala, a teda na označených zmluvách jej podpis ako zmluvnej strany (dlžník, záložca) absentuje. Poukázal na to, že žalobca v rámci odvolania v prevažnej väčšine polemizuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ho viedol k zamietnutiu žaloby v tejto časti, pričom súdu prvej inštancie vytýka nesprávne hodnotenie dôkazov. V tejto súvislosti uviedol, že so všetkými námietkami žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v jeho odvolaní zo dňa 21.02.2018, sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom prvoinštančného súdu nestotožnil, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. V zmysle judikatúry ústavného súdu sa považujú za protiústavné a arbitrárne iba tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ). Žalovaný zdôraznil, že vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým posudkom č. 4/2017 zo dňa 07.04.2017 ako aj výpoveďami svedkyne K., J.. K. Q.. K. a V.. V. D., a odborným stanoviskom č. XX/XXXX V.. D. bola nesporne preukázaná dôvodnosť popretia pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného a nedôvodnosť podanej žaloby. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná absolútna neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 a Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008. Ako celkom nedôvodnú žalovaný označil námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s námietkou žalobcu ohľadom res iudicata v súvislosti s vedením konania na OS PB pod sp. zn. . Je nepochybné, že výrok rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -180 zo dňa 31.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.08.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -279, a ktorým bola žaloba zamietnutá, nie je v zmysle záväzný pre strany sporu vedeného pod sp. zn. , nakoľko tieto strany neboli účastníkmi konania (ani nie sú ich právnymi nástupcami) vedeného pod sp. zn. . Z rovnakých dôvodov nebola v konaní preukázaná námietka res iudicata podľa , nakoľko ide o úplne odlišné veci (spory) s odlišnými stranami a predmetom konania. Opačný názor žalobcu, ktorý prezentuje v rámci odvolania, je v rozpore so zmyslom a účelom ust. , a preto nemôže obstáť. Podanie odvolania zo strany žalobcu voči výroku II napadnutého rozsudku žalovaný označil za špekuláciu, ktorej jediným účelom je oddialiť právoplatnosť tejto časti meritórneho rozhodnutia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že hoci žalobca ako odvolací dôvod uviedol nedostatočne zistený skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie, návrhy na doplnenie dokazovania pred súdom prvého stupňa nemal, dokonca sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok ani nezúčastnil. Žalovaný zotrval na vyjadreniach, ktoré súdu predostrel v písomnej i ústnej forme počas konania na súde prvej inštancie, v celom rozsahu. Žalovaný zotrval aj na svojom odvolaní, ktoré dňa 20.02.2018 podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 09.02.2018 v časti proti výroku I a III a zároveň zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zo dňa 22.03.2018, keď uviedol, že tvrdenia a skutočnosti prezentované zo strany žalobcu v tomto vyjadrení sú v celom rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé a ani vo svojom súhrne nie sú spôsobilé zvrátiť danosť odvolacích dôvodov, ktoré voči rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 09.02.2018 v časti proti výroku I a III uplatnil vo svojom odvolaní zo dňa 20.02.2018.

23.1. Uznesením č.k. -302 zo dňa 30.04.2019 Krajský súd v Trenčíne uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a noví rozhodnutie.

23.2. Odvolací súd sa z vyššie uvedeným postupom prvoinštančného súdu pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov, z ktorých následne vyvodil skutkové zistenia a dospel k vyššie uvedeným právnym záverom, nestotožnil.

23.3. Z ust. CSP vyplýva, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým je prípustné v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

23.4. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pochybil, keď nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie v predmetnej veci na návrh žalobcu a uspokojil sa len so závermi znaleckého posudku č. 4/2017, pričom akceptoval aj žalovaným predložené odborné stanovisko č. 21/2012 vyhotovené pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , a naproti tomu neakceptoval závery znaleckého posudku č. 127/2012, pričom tento znalecký posudok vyhotovený taktiež pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica v tomto konaní hodnotil len ako listinný dôkaz, a nie ako znalecký posudok v zmysle a nasl. . Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ak prvoinštančný súd dôkazy vyhotovené pre iné súdne konanie hodnotil z hľadiska sily dôkazného prostriedku pre účely tohto konania s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v rozdielne, jeho postupom došlo k porušeniu základných princípov, na ktorých je založená právna úprava civilného sporového konania. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď znalecký posudok č. 127/2012 bol vyhotovený pre účely iného súdneho konania, na jeho základe dospeli súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. k záveru o platnosti spornej záložnej zmluvy. V zmysle , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Pre naplnenie tohto princípu je podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, keď žalobca disponuje právoplatným rozsudkom, podľa ktorého sporná záložná zmluva je podpísaná aj J. a teda je platná, potrebné nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle za účelom odstránenia záverov znalcov uvedených v znaleckom posudku č. 127/2012 a č. 4/2017. Je potrebné zdôrazniť, že k odstráneniu týchto rozporov nemohlo prispieť odborné stanovisko č. 21/2012 vyhotovené pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. . Záver súdu prvej inštancie o tom, že zo znaleckého dokazovania nepochybne vyplynulo, že J. K. nepodpísala ani jednu zo zmlúv, je preto predčasný.

23.5. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom J. Q. K. ako dlžníkom, ktorý podľa názoru prvoinštančného súdu vznikol podľa § 497 Obch. zák. na základe ústne uzavretej úverovej zmluvy s rovnakými právami a povinnosťami (okrem označenia spoludlžníka a solidárnosti záväzku) ako boli uvedené v písomnej zmluve o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008. V tomto smere je potrebné prisvedčiť žalovanému, že existencia takto uzavretej úverovej zmluvy v konaní nebola tvrdená žiadnou zo strán sporu, preto nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k skutkovým zisteniam o existencii ústne uzavretej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov neplatnosti sporných zmlúv taktiež došiel k nesprávnym právnym záverom, keď konštatoval, že žalovaný nepreukázal absolútnu neplatnosť oboch sporných zmlúv. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, na ktorú v odvolaní poukázal žalovaný, vyplýva, že ak bol návrh zmluvy určený viacerým osobám, a teda z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa bolo, aby všetky osoby, ktorým je návrh zmluvy určený, sa stali stranou zmluvy, v takom prípade je znova uzavretá, ak všetky tieto osoby príjmu návrh zmluvy. V danom prípade ak žalobca ako veriteľ označil v písomnej zmluve ako dlžníka J.. Q. K. a J. K. ako spoludlžníčku, prejavil vôľu túto zmluvu uzavrieť v písomnej forme s poukazom na ust. § 272 ods. 1 Obch. zák. a ak teda túto zmluvu nepodpísali obe zmluvné strany, je takýto právny úkon potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák. Aj pre platnosť tzv. dissimulovaného právneho úkonu sa vyžaduje, aby boli splnené všetky náležitosti, teda musí zodpovedať vôli subjektov a spĺňať zákonom požadované náležitosti pre jeho platnosť. Ak žalobca (banka) prejavil vôľu v písomných zmluvách uzatvoriť tieto zmluvy s dvomi účastníkmi zmluvy na strane dlžníka, teda nielen s J.. Q. K., ale aj s J. K., nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy len medzi žalobcom a J.. Q. K., pretože to nezodpovedalo vôli žalobcu prejavenej v písomnej zmluve.

23.6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto napadnutý rozsudok zrušil podľa , a v zmysle vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23.7. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania podľa za účelom odstránenia rozporov medzi závermi znaleckých posudkov č. 127/2012 a č. 4/2017 a na základe skutkových zistení po doplnení dokazovania posúdi platnosť sporných zmlúv a vysporiada sa s nárokom žalobcu uplatneným podanou určovacou žalobou, pri rešpektovaní ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Podľa súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom H.: W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX vyhotoveným Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru, Bratislava, odborným stanoviskom č. 21/2012 vyhotoveným znalcom V.. V. D., znaleckým posudkom č. 4/2017 vyhotoveným znalcom W.. Z. A., znaleckým posudkom č. 127/2012 vyhotoveným súdneho inžinierstva D. univerzity v D., výsluchom svedkov: Q.. V. W., Q.. Q. K., V.. V. D., J. K., J.. Q. K., listinami: žaloba, Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, prihláška pohľadávky žalobcu por. č. 1 zo dňa 24.04.2014 na sumu 335 832,69 €, oznámenie veriteľovi zo dňa 06.06.2014, písomné vyhotovenie dôvodov popretia predmetnej pohľadávky žalovaným, rozsudok Okresného súdu W. A. č.k. -180 zo dňa 31.05.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -279 zo dňa 24.07.2013, potvrdenie o zostatku na predmetnom úverovom účte, výpis z LV č. XXXX, k. ú. W.Y.a, výpis z LV č. XXXX, k. ú. W., faktúra č. XXXXXXX zo dňa 03.06.2011, potvrdenia o vyhotovení podpisu, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.04.2015, 27.08.2015, 22.06.2016, 15.06.2017, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.04.2015, 10.12.2015, 04.08.2016, 01.08.2017, 08.01.2018, spis Katastrálneho úradu v Trenčíne, B. katastra W. A. sp. zn. V XXXX/XX: návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.12.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008, Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008, vrátane Všeobecných obchodných podmienok a prílohy Základné podmienky úveru, plnomocenstvo zo dňa 21.04.2008 a výpis žalobcu z obch. registra, odvolanie žalovaného zo dňa 20.02.2018 proti rozsudku, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2010, sp. zn. zo dňa 31.03.2011, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 31.07.2017, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.07.2012, sp. zn. zo dňa 30.03.2011, sp. zn. zo dňa 25.11.2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 11.03.2014, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 06.05.2015, komentár k Obč. zák., rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 31.05.2004, odvolanie žalobcu zo dňa 21.02.2018 proti rozsudku, článok V. K. a posl. Súčasné možnosti skúmania originálov a kópií sporných písomností, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 13.04.2011, prehľad zoznamu žiadostí o hypotekárny úver z bankového systému, potvrdenie o čerpaní finančných prostriedkov na bankový účet J. K., písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.03.2018, 29.01.2020, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.07.2018, 24.02.2021, 20.07.2021, písomné vyjadrenie žalovaného doručené súdu 12.09.2019.

25.1. Podľa záveru znaleckého posudku ČES: W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX, vyhotoveného K. a expertíznym W. zboru, A., znalecký ústav vlastným skúmaním zistil, že sporné podpisy SM-2 (Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008), SM-4 (Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008) a SM-5 (návrh na klad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.12.2008) nie sú pravými podpismi J. K., od ktorej mu súd predložil porovnávacie materiály. Vlastným skúmaním zistil, že sporné podpisy SM-1 (farebná kópia Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008) a SM-3 (farebná kópia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008) , ktorých kópie mu súd predložil na skúmanie, pravdepodobne nie sú pravými podpismi J. K., od ktorej mu boli súdom predložené porovnávacie materiály.

25.2. Preskúmaním znaleckého posudku č. 127/2012, vypracovaného súdneho inžinierstva D. univerzity v D., znalecký ústav zistil, že znalec nesprávne vyhodnotil predložený porovnávací materiál a pri porovnaní sporných a porovnávacích podpisov prisúdil identifikačnú hodnotu nesprávnym znakom, na základe čoho dospel k nesprávnym záverom (pozri vyjadrenie k znaleckému posudku č. 127/2012 vypracovanému U. súdneho inžinierstva D. univerzity v D.).

25.3. Preskúmaním znaleckého posudku č. 4/2017, vypracovaného znalkyňou W.. Z. A. znalecký ústav nezistil žiadne nedostatky a so závermi uvedeného znaleckého posudku sa stotožnil.

25.4. Vyjadrenie K. a expertízneho ústavu W. zboru, A. k znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovanému U. súdneho inžinierstva D. univerzity v D.: Preskúmaním znaleckého posudku č. 127/2012 znalecký ústav vo formálnych náležitostiach nezistil žiadne nedostatky. Napriek obmedzeniam vyplývajúcim z povahy predložených porovnávacích materiálov znalecký ústav pri preskúmaní znaleckého posudku po odbornej a metodologickej stránke zistil niekoľko závažných nedostatkov:

- znalec nesprávne vyhodnotil evidentné identifikačne hodnotné rozdielne znaky medzi porovnávacím podpismi PM-5, PM-6, PM-7, PM-8 a PM-9 a ostatnými porovnávacími podpismi, ktoré pri vzájomnom porovnaní porovnávacích podpisov zistil, a nepristúpil k vylúčeniu porovnávacích podpisov PM-5, PM-6, PM-7, PM-8 a PM-9 z porovnávacieho materiálu a skúmania.;

- pri porovnaní sporných podpisov s porovnávacími podpismi na účely overenia pravosti sporných podpisov znalec zistil a demonštroval väčšinu identifikačne hodnotných znakov práve medzi spornými podpismi a porovnávacími podpismi PM-5, PM-6, PM-7, PM-8 a PM-9, a preto, vzhľadom na ich nízku mieru výskytu, im znalec nemal priradiť identifikačnú hodnotu;

- napriek zisteným identifikačne hodnotným rozdielnym znakom pri porovnaní sporných podpisov s ostatnými porovnávacími podpismi tieto znaky nevysvetlil. Z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov, ktoré znalecký ústav zistil v znaleckom posudku č. 127/2012, a na základe vlastného skúmania nesúhlasil so závermi v znaleckom posudku č. 127/2012 a pokladal ich nesprávne.

26. V intenciách bodu 17 odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu mal prvoinštančný súd zato, že Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. 001/39265/08-001/000 zo dňa 15.12.2008 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 sú v zmysle § 39 Y.. zák. absolútne neplatné, nakoľko znaleckými posudkami č. 4/2017 a H.: W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX mal preukázané, že podpisy J. K. na označených zmluvách nie sú jej pravými podpismi. Súd podotýka, že znalecký posudok č. ČES: W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX bol vyhotovený v zmysle za účelom odstránenia rozporov záverov znalcov uvedených v znaleckom posudku č. 127/2012 a č. 4/2017 (bod 16 odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu). V závere znaleckého posudku ČES: PPZ-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX znalecký ústav zaujal stanovisko aj k znaleckým posudkom č. 127/2012 a č. 4/2017.

27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov a , o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu 31.12.2016, súd zamietol žalobu o určenie, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej, zabezpečenej pohľadávky v sume 335 832,69 €, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 17.03.2014 na majetok úpadcu J.. Q. K. - W., miesto podnikania: R. XXXX/XX, W. A., J. XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XXX, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, zabezpečenej v celom rozsahu záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, ktorého vklad bol povolený dňa 20.01.2009 pod č. vkladu V XXXX/XXXX. Z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky reg. č. XXX/XXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2008 v spore nebol preukázaný právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky. Taktiež, v dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/039265/08-001/000 zo dňa XX.XX.XXXX, v spore nebol preukázaný právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva žalovanej pohľadávky.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd v zmysle priznal proti žalobcovi náhradu 100% trov konania. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (,, , ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.