Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/22/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO 31 320155, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO 36 715 352, proti žalovanej: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., o zaplatenie 59,36 eur s prísl., o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -57 zo dňa 8. apríla 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Pripúšťa späťvzatie žaloby.

Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 59,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 29.05.2018 až do zaplatenia. Ia. Žalovanej sa zaplatiť sumu uvedenú vo výroku I. spolu s príslušenstvom povoľuje uhradiť v mesačných splátkach vo výške 30 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca počínajúc kalendárny mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní časti, čo len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné plnenie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov. “

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou došlou súdu dňa 29.12.2020 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 59,36 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 29.05.2018 až do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že ide o plnenie z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom, pričom žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa.

4. V podaní doručenom súdu dňa 18.02.2021 žalovaná uznala dlh. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.3.2021 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

5. Proti rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. Uviedla, že po písomnom uznaní dlhu doručenom súdu v priebehu piatich dní dlh uhradila. Priložila aj „Potvrdenie o ukončení zmluvy“ zo dňa 24.2.2021, v ktorom žalobca uviedol, že nakoľko boli zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 7.4.2016 a zmluva č. XXXXXXX zo dňa 25.5.2021 vyplatené dňa 18.2.2021, zmluvný vzťah bol ukončený.

6. Zároveň v podanom odvolaní žalovaná žiadala oslobodenie od náhrady trov konania.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná svoj dlh uhradila.

8. Výzvou zo dňa 22.6.2021, doručenou žalovanej dňa 13.07.2021, Krajský súd v Prešove vyzval žalovanú, aby sa v lehote desať dní odo dňa doručenia vyjadrila či súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Zároveň bola upozornená, že v prípade ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude súd považovať, že súhlasí so späťvzatím.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) nerozhodoval vo veci samej, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie a contrario ) a dospel k záveru, že došlo k účinnému späťvzatiu žaloby.

10. Podľa ustanovenia a , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

11. V prípade, že súdu dôjde podanie, ktorým žalobca berie žalobu späť po rozhodnutí vo veci súdu prvej inštancie a toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, je odvolací súd oprávnený skúmať len to, či takýto prejav vôle urobil účastník, ktorý predtým návrh podal (žalobca) a či z hľadiska obsahu sa jedná skutočne o jeho späťvzatie. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené a druhý účastník (žalovaný) neprejavil so späťvzatím nesúhlas, odvolací súd musí v zmysle dispozičnej zásady postupovať podľa citovaného ustanovenia .

12. Žalobca vzal svoju žalobu späť po tom, čo súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné.

13. S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu a tiež na to, že žalovaná nemala voči úkonu späťvzatia žiadne námietky, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok a konanie zastavil.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaná dňa 18.02.2021 zaplatila žalovanú sumu. Žalovaná plnila pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a teda skôr, ako žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie (dňa 15.03.2021).

15. Žalovaná sa k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu nevyjadrila, preto súd mal za to, že žalovaná so späťvzatím súhlasí a rozhodol tak, že späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

16. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania nie je dôvodné.

17. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa odseku 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

18. „I. Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka . II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.“ (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. )

19. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Aj náhrada trov konania priznaných podľa sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 1. vydanie, 2017, s. 932

- 939)

20. „Ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v . Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti s vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. )

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa odseku 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa komentára k ust. , náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša trvalé zo svojho.

24. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. )

26. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14)

27. Odvolací súd nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. . V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR musí ísť o preukázané a výnimočné dôvody. Žalovaná v podanom odvolaní neuviedla, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania.

28. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná je dôchodkyňa, vdova, a jej finančná situácia nie je ideálna. Tieto svoje tvrdenia ničím právne významným nepodložila. Žalovaná nepredložila súdu žiadne dokumenty, ktorými by tieto svoje tvrdenia preukázala. Tvrdenie žalovanej o zlej finančnej situácií bez ďalšieho nie je výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nepriznal trovy konania úspešnému žalobcovi.

29. Je potrebné akceptovať predovšetkým to, že žalobca nemal inú právnu možnosť na ochranu svojich práv, než podať žalobu o zaplatenie sumy 59,36 eur s prísl., ktorá vznikla porušením povinností žalovanej vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo dňa 25.05.2015.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania za dôvodné, a preto uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ustanovením . Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, naopak žalobca bol plne úspešný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).