Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-61-2023.pdf
PDF · 122.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947 proti žalovanému: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. U. XX, XXX XX D., o zaplatenie 10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.05.2023, č. k. 20C/52/2021-245, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10 eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie okrem iného odôvodnil zistením, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde XX.XX.XXXX domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 10 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovanému bola XX.XX.XXXX poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby, čím žalobkyni voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 10 eur v zmysle § 38a ods. 6 písm. a) z. č. 577/2004 Z.z. Žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou zo dňa XX.XX.XXXX na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal XX.XX.XXXX a dlžnú sumu neuhradil. Žalobkyňa si preto spolu s istinou uplatnila v súlade s § 517 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) aj zákonný úrok z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
3. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že je oslobodený od povinnosti úhrady, keďže mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť bezprostredne po úraze a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny. Súd uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX mal preukázané, že žalovaný subjektívne pociťoval bolesť palca na nohe a bol mu diagnostikovaný zarastený necht. V správe sa úraz žiadnym spôsobom nespomína. Z predloženej lekárskej správy a ani z nasledujúcich vyšetrení nevyplýva, aby zarastený necht bol spôsobený bezprostredne po úraze. Uvedené žalovaný netvrdil ani po doručení výzvy zo dňa
XX.XX.XXXX, keď túto prevzal bez námietok. Žalovaný ani v odpore a ani v duplike nepopísal ako, kde a kedy malo k úrazu dôjsť. K tomu pristúpil až po jeden a pol roku od podaného odporu, a to podaním zo dňa XX.XX.XXXX, po predbežnom právnom posúdení veci súdom. Súd skonštatoval, že obrana žalovaného je účelová a dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Keďže od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, mal za to, že obrana žalovaného je nedôvodná.
4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť ako svedkyňu F. R.. Súd uvedenú svedkyňu opakovane predvolával na pojednávanie, pričom táto sa na pojednávanie nedostavila a žalovaný v podaní zo dňa XX.XX.XXXX namietal predvolanie svedkyne a žiadal zrušenie predvolania svedkyne. Súd uvedené podanie podľa obsahu posúdil ako upustenie od výsluchu svedkyne.
5. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, aby žalovanému bola zdravotná starostlivosť poskytnutá bezprostredne po úraze. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny, žalobkyňa v tejto súvislosti predložila v konaní informačný výpis z ústavnej pohotovostnej služby zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je zistiteľné, že žalovaný mal zapísaný príchod o XX.XX hod. a lekárska správa zo dňa XX.XX.XXXX bola vytlačená o XX.XX hod. Z uvedeného vyplýva, že zdravotná starostlivosť žalovanému nebola poskytovaná viac ako dve hodiny. Súd sa nestotožnil so žalovaným, že žalobkyňa mala predložiť časomieru s potvrdením merania poskytovania zdravotnej starostlivosti. V danom prípade dôkaz - informačný výpis z ústavnej pohotovosti zo dňa XX.XX.XXXX slúži ako dôkazný prostriedok na preukázanie začiatku poskytovania zdravotnej starostlivosti a keďže lekárska správa zo dňa XX.XX.XXXX bola vytlačená o XX.XX hod., poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo menej ako pol hodiny. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že je nedôvodná, keďže premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby, t.j. XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná na súde XX.XX.XXXX. t. j. v trojročnej premlčacej dobe.
6. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľský spor súd uviedol, že je irelevantné, či medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah, keďže povinnosť splatiť úhradu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby je zákonnou povinnosťou, ktorá vyplýva z ust. § 38a ods. 6 z. č. 577/2004 Z.z. Ani spotrebiteľské postavenie žalovaného nezbavuje žalovaného povinnosti hradiť uvedený poplatok.
7. Pokiaľ ide o žalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch svedka G.. N. L., súd návrh zamietol, keďže predmetom svedeckej výpovede majú byť skutočností, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami, pričom z predloženého návrhu zo dňa XX.XX.XXXX ani zo dňa XX.XX.XXXX nie je zrejmé, ku akým skutočnostiam sa mal svedok vyjadriť. Navyše svedok na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (aj keď to nie je v zápisnici uvedené, ale vyplýva to zo zvukového záznamu) uviedol, že si na žalovaného nepamätá, čo znamená, že výsluch svedka by bol napokon aj nehospodárny. Žalovaný mohol v konaní vypočuť na preukázanie svojich tvrdení svedkyňu F. R. a súd uvedenú svedkyňu opakovane predvolával na pojednávanie, pričom táto sa nedostavila. Žalovaný podaním z XX.XX.XXXX namietal predvolanie svedkyne a žiadal o zrušenie jej predvolania. Preto súd uvedené podanie vyhodnotil ako upustenie od výsluchu svedkyne, a preto výsluch proti vôli žalovaného nerealizoval.
8. Pokiaľ ide o žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, súd pojednával dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a uvedené súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko boli podávané žalovaným z tých istých dôvodov opakovane a tesne pred pojednávaním. Jednalo sa o totožné žiadosti, keď u žalovaného sa mali prejaviť klinické príznaky V.-XX, resp. ochorenie, ktoré malo mať vplyv na obmedzenú pohyblivosť, pričom tieto dôvody neboli žalovaným žiadnym spôsobom preukázané.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Existenciu dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP súd nezistil, ani zo spisu nevyplynuli.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobkyňa má povinnosť poskytnúť ústavnú zdravotnú starostlivosť a nie je
oprávnená skúmať, komu zdravotnú starostlivosť chce poskytnúť a komu nie. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti má žalobkyňa stanovené ako povinnosť, ak sú naplnené zákonné podmienky. Teda žalobkyňa nevystupuje vo vzťahu ku svojim pacientom na základe dobrovoľnosti v rámci uzatvárania zmlúv ako obchodný subjekt, ktorý zvažuje, či vstúpi alebo nevstúpi do vzťahov, vyplývajúcich zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Sporná pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca za služby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Naviac výška úhrady nie je v rámci podnikateľskej činnosti, ale je v oblasti verejnej správy a má charakter správneho deliktu, a preto vec nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci správneho orgánu. Ďalej uviedol, že vo veci nekonal a nerozhodol zákonný sudca a nezákonnosť Rozvrhu práce pre rok 2021 odvolateľ vidí nesplnením podmienky podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 118/2005 Z.z. zo strany Okresného súdu Prešov. Podľa Rozvrhu práce pre rok 2021 Okresného súdu Prešov nie je tabuľka obsahujúca údaje potrebné na riadne prideľovanie veci náhodným výberom pomocou aplikácie pre občianskoprávny úsek Okresného súdu Prešov, čím bol porušený § 7 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 118/2005 Z.z. Konajúci sudca nebol určený v súlade so zákonom, a to z dôvodu, že orgány riadenia a správy Okresného súdu Prešov nevykonali náhodný výber, čoho dôkazom je výpis z elektronickej podateľne. Okresný súd Prešov vyprodukoval fiktívne potvrdenie o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov, pričom prílohou k Rozvrhu práce je tabuľka obsahujúca údaje potrebné na riadne prideľovanie veci náhodným výberom pomocou aplikácie a tabuľka sa vedie v elektronickej forme a v listinnej forme. Pridelenie veci o 52 sekúnd skôr ako bol vykonaný náhodný výber vo veci je ďalším dôvodom, že vo veci konal nezákonný sudca. Podľa odvolateľa súd nesprávne vyhodnotil jeho obranu, lebo žalovaný je oslobodený od povinnosti úhrady, pretože lekárska starostlivosť mu bola poskytnutá bezprostredne po úraze a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny. V tejto súvislosti poukázal na to, že mu bol vykonaný chirurgický zákrok v lokálnej anastéze, bezprostredne po úraze v rámci pohotovostnej služby. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť ako svedkyňu F. R., pričom nikdy neupustil od výsluchu navrhovanej svedkyne. Oznámením zo strany súdu prvej inštancie, že vykonávanie dokazovania v priebehu konania bude súd posudzovať obráteným dôkazným bremenom, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Z pohľadu dôkaznej situácie požadovanej súdom prvej inštancie bol žalovaný v značne nevýhodnom postavení, čo prístupom Okresného súdu Prešov žalovanému znefunkčnilo prístup k účinnej súdnej obrane. Zo strany súdu prvej inštancie nedoručením predvolania na pojednávania došlo k porušeniu práva konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivú súdnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalobkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že ide zjavne len o formálnu kumuláciu odvolacích dôvodov bez ich vecného naplnenia. Žalovaný formálne vymedzuje všetky odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, pričom tieto v texte predmetného podania bližšie neuvádza, neidentifikuje, len označuje skutočnosti, ktoré podľa žalobkyne nie je možné považovať za vecné naplnenie žalovaným uvádzaných zákonných ustanovení zastrešujúcich vymedzenie odvolacích dôvodov. Nie je postačujúce len formálne citovať v zákone uvedený dôvod podaného odvolania, ale to musí byť aspoň niektorou z vyššie uvedených vád odôvodnené, a to bližšou identifikáciou odvolacieho dôvodu, bližším ozrejmením v akom konkrétnom pochybení súdu vidí odvolateľ naplnenie toho ktorého konkrétneho odvolacieho dôvodu. Zdôraznila, že bez ohľadu na výšku pohľadávky je žalobkyňa v zmysle ust. § 4 ods. 1 z. č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu ako správca majetku štátu povinná nakladať s pohľadávkou štátu, v súlade so zákonom využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie, ani k jej zníženiu. Žalovaný ako povinný žalovanú sumu nezaplatil, a to ani potom, čo prevzal od žalobkyne výzvu na úhradu dlžnej sumy, preto bolo povinnosťou žalobkyne pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky štátu súdnou cestou prostredníctvom sporového konania regulovaného Civilným sporovým poriadkom. Vec spadá do právomoci konajúceho súdu a v žiadnom prípade nie do právomoci správneho orgánu. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca, táto odvolacia námietka nenachádza obsahovú relevanciu, je rýdzo účelová, prostredníctvom ktorej sa žalovaný snaží zbaviť svojej zodpovednosti. Odvolacie dôvody žalobkyňa považuje za bezúspešné bránenie práva, vedúce k nedôvodným prieťahom v konaní a k zbytočnému navyšovaniu trov konania, a to v rozpore s princípom hospodárnosti zakotvenom v článku 17 CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si nesprávne vykladá ust. § 365 CSP, nakoľko samotný odvolací dôvod môže byť prienikom viacerých odvoditeľnosti odvolacích dôvodov, uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP. V ďalšom zotrval na odvolacích dôvodoch tak, ako boli uvedené v podanom odvolaní. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žiadal, aby mu odvolací súd vydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci do senátu 3Co (§ 51 ods. 10 z. č. 757/2004 Z.z.), a aby odvolací súd uviedol právnu normu, ktorá legalizuje zákonného sudcu na základe listiny v prílohe "Potvrdenie o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky " tak ako je uvedené v prílohe. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný poukázal na porušenie práva zákonného sudcu v prejednávanej veci, na použitie nezákonného programového vybavenia súdny register sudcom C.. G. R. v úmysle zmariť práva účastníkov konania vo veci 20C/52/2021 na zákonného sudcu, a to obídením vykonania náhodného výberu sudcu v podateľni schváleného programového vybavenia súdny manažment. V kontrolnom module bol zaznamenaný dátum a čas pridelenia veci 20C/52/2021 XX.XX.XXXX. o XX:XX:XX hod., pričom na potvrdení je uvedený dátum a čas XX.XX.XXXX o XX:XX:XX hod., čo predstavuje rozdiel X minúta a X sekúnd. Sudca C.. G. R., aj keď mal vedomosť o podvode, nepostupoval v súlade s ust. § 50 z. č. 160/2015 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že nebol zachovaný náhodný výber sudcu a konajúci sudca nevivinil svoju osobu ako osobu verejného činiteľa: tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 342 ods. 1 Trestného zákona. Preto žalovaný žiadal Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie pridelenia veci 20C/52/2021 sudcovi C.. G. R., a to v rámci zásady legality za účelom ochrany piliera právneho štátu v danej veci a s tým súvisiacu ochranu práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky na zákonného sudcu a Charty ľudských práv sťažovateľov, ktorí podávajú danú sťažnosť v súlade so zákonom 9/2010 Z.z. spoločne.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Vychádzal z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúceho ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
18. K namietanému nesplneniu procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), ktorým žalovaný popiera právomoc konajúceho súdu dôvodiac, že vo veci samej sa jedná o správny delikt v oblasti verejného práva, a preto podľa názoru odvolateľa sa na vec samu vzťahuje rozhodovanie správnym orgánom podľa z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná.
19. Žalobkyňa je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR s predmetom činnosti, plnenie úloh súvisiacich so starostlivosťou o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, je správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia. Majetkom štátu v zmysle § 2 citovaného zákona sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje.
20. Žalobkyňu je síce možné ako štátnu príspevkovú organizáciu poskytujúcu zdravotnú starostlivosť v zmysle ust. § 4 písm. a) bodu 1 z. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z. č. 578/2004 Z.z.“), a to na základe povolenia v súlade s ust. § 3 ods. 1 a 2 z. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považovať za subjekt verejnej správy, v žiadnom prípade vo veci samej nemôže ísť o spáchanie správneho deliktu zo strany žalovaného, ktoré by založilo právomoc na konanie správnemu orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je zaplatenie za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby, nejde o správny delikt, a preto vec sama spadá do právomoci konajúceho súdu a v žiadnom prípade nie do právomoci správneho orgánu, ako to tvrdí žalovaný.
21. Všeobecne namietané pochybenie súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nebolo v odvolaní konkretizované a nie je ani dôvodné z nižšie uvedených dôvodov.
22. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces.
23. K odvolacej námietke, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP) odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súčasťou spisu je aj Rozvrh práce Okresného súdu Prešov na rok 2021 (so spracovaným Dodatkom č. 7), vedený pod sp. zn. 1SprR 11/2020, z ktorého vyplýva, že vo veci rozhodoval zákonný sudca v súlade s Rozvrhom práce na rok 2021 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR. K podaniu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX odvolací súd uvádza, že žalovanému nič nebránilo, aby sa dostavil do infocentra Krajského súdu v Prešove za účelom nahliadnutia do spisu, prípadne vyhotovením fotokópie potvrdenia o pridelení veci do senátu 3Co. Rovnako súd neprihliadol na žalovaným vznesenú námietku zaujatosti konajúceho sudcu podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP).
24. Všeobecne namietané pochybenie súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktoré nebolo v odvolaní nijako konkretizované, ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
25. Namietané pochybenie podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, nevykonanie navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie, odvolací súd nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz - výsluch svedkyne R., nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez výsluchu tejto svedkyne. Naviac podaním z XX.XX.XXXX žalovaný žiadal zrušiť predvolanie tejto svedkyne, a preto správne postupoval súd, ak výsluch svedkyne proti vôli žalovaného nezrealizoval.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
27. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
28. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu žalobcov zamietol. Preto neobstojí odvolacia námietka nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
30. Odvolací súd zároveň uvádza, že odvolacie dôvody boli len zopakovaním argumentov, ktoré žalovaný vznášal vo svojich písomných podaniach pred súdom prvej inštancie, pričom tento sa dostatočne presvedčivo vysporiadal s týmito a založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré v podstate odvolaním ani vytknuté neboli okrem všeobecných tvrdení, že žalovaný je oslobodený od povinnosti úhrady, keďže mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť bezprostredne po úraze a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú a nedôvodnú. Žalobkyňa predložila v konaní informačný výpis z ústavnej pohotovostnej služby zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „informačný výpis“), podľa ktorého žalovaný mal zapísaný príchod o XX.XX hod., pričom v spojitosti s lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX, vytlačenou o XX.XX hod., možno presvedčivo uzavrieť, že pohotovostná zdravotná starostlivosť nebola žalovanému poskytovaná viac ako dve hodiny. Z predloženej lekárskej správy a ani z nasledujúcich vyšetrení nevyplýva, aby zarastený necht u žalovaného bol spôsobený bezprostredne po úraze a uvedené žalovaný v konaní pred súdom nijako nepreukázal.
31. Odvolací súd má za to, že práve čas uvedený na vytlačenej lekárskej správe je možné priradiť k času ukončenia poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Nakoľko bola teda stanovená diagnóza, liečba a odporúčanie znelo na vykonanie preväzu v nasledujúci deň (ambulantným spôsobom), neposkytovala sa žiadna ďalšia zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby, čím bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti ukončené.
32. Keďže podmienky, za ktorých vzniká podľa z. č. 577/2004 Z.z. povinnosť platiť úhradu pri poskytovaní ústavnej pohotovostnej služby boli splnené, správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonnej úhrady 10 eur s príslušenstvom. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).