Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-54-2020.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/54/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu R.. R. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. I. O., O. nábr. XX/XX, proti žalovanému R.. V. O., bytom M. I. O., Za O. XX, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo nám. č. 13, Spišská Nová Ves, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 2C/632/2001-533 zo dňa 20.1.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o nároku strán na náhradu trov konania po právoplatnom rozhodnutí sporu rozsudkom 2C/632/2001-445 zo dňa 13.11.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co/101/2015-484 zo dňa 25.5.2016, ktorým súdy žalobu žalobcu o náhradu škody na zdraví z pracovného úrazu zamietli a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2016.
3. Súd prvej inštancie po zrušení svojho pôvodného uznesenia 2C/632/2001-493 zo dňa 14.10.2016 odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, v novom rozhodnutí o procesnom nároku strán na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu (úspešnému žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v nepriaznivej finančnej situácii žalobcu, ktorý má zvýšené výdavky v spojitosti so svojim zdravotným stavom, bývaním a osobnými finančnými záväzkami. Z predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 439,- € mesačne, má vyživovaciu povinnosť k dcére Simone Mandákovej, ktorá je študentkou Vysokej školy finanční a správní v Prahe a náklady na jej štúdium vynakladá vo výške cca 200,- € mesačne, nájomné platí mesačne vo výške 147,34 €, ďalšie výdavky platí za lieky a stomatologické poplatky cca vo výške 40,- €, strava - 150,- €, prevádzka, údržba poistky motorového vozidla - 50,- €, ďalej na ošatenie, osobnú hygienu a kultúru - 100,- €, náklady na obnovu a opravy domácich zariadení a spotrebičov predstavujú cca 30,- € mesačne. Vzhľadom na zistené skutočnosti, s poukazom na konštantnú judikatúru súdov (R 82/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 5/2006, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017, súd stranám náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru súdu nepriznanie náhrady trov konania pre žalovaného nebude „takou ujmou v jeho majetkovej sfére, ktorá by mohla spôsobiť závažné komplikácie v živote ani v súvislosti s jeho podnikaním“.
4. Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f), g) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odmietol aplikáciu ust. § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania s poukazom na to, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým tzv. zásadou úspechu v konaní. Kritérium procesného úspechu je prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá aj samotné systematické začlenenie tohto ustanovenia, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad, aby súd aj napriek plnému úspechu strany v konaní, náhradu trov konania tejto vôbec nepriznal. Uplatnenie osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne reštriktívne tak, že naň nie je možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Poukázal na to, že svojim správaním nedal príčinu na podanie žaloby, účelne sa niekoľko rokov bránil žalobcom vyfabulovanému a tendenčnému súdnemu sporu a po celý čas len využíval všetky zákonné prostriedky na účelné bránenie jednak svojej osoby a jednak svojho dobrého mena a povesti, keďže vykonáva podnikateľskú činnosť. Zdôraznil, že ust. § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu alebo odstraňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami sporu (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2862/07), ale má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré spočívajú v jeho nepriaznivej finančnej situácii. Argumentoval tým, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku v nemalej výške, pričom výdavky na domácnosť a na dospelú dcéru nie je nútený financovať výlučne sám. Napr. podľa LV č. XXXX v k.ú. M. žalobca s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v obytnom dome na ul. O. I.. Akcentoval, že vo veci bolo právoplatne skonštatované, že žalobca neutrpel žiaden pracovný úraz, a preto tvrdenia žalobcu, že do konca života bude musieť znášať následky pracovného úrazu bez žiadnej renty a náhrady za prežité utrpenie, sú zavádzajúce. Podľa ustálenej súdnej praxe samotná skutočnosť, že strana bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov alebo že jej bol ustanovený bezplatný právny zástupca, nezakladá dôvod pre použitie ust. § 257 CSP (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V/19/2008). Žalovaný bol toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom nemožno považovať za hodné osobitného zreteľa, pričom práve náhrada účelne vynaložených trov vo výške 100 % voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech vôbec nemal, je pre žalovaného adekvátnym a spravodlivým zadosťučinením. Záverom podporne uviedol, že rozsah moderácie v ust. § 257 CSP pripúšťa aj tzv. čiastočnú moderáciu, čo znamená, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd namiesto toho, aby úspešnej strane nepriznal náhradu trov konania vôbec, túto môže určiť v podiele napr. 1/2, 1/3, 50 %, 25 %, atď.
5. Žalovaný svojimi výhradami obsiahnutými v odvolaní podľa úvahy odvolacieho súdu účinne uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní žalovaným formálne označený a i citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávne, resp. neúplne zistený skutkový stav a ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré v doterajšom konaní neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním (účinne) uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmen f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Súd prvej inštancie o nároku strán na náhradu trov konania v danej veci nerozhodol podľa výsledku konania, resp. zásady procesného úspechu strán vo veci (ust. § 255 CSP), ale odchýliac sa od tejto
zásady, správne aplikoval ust. § 257 CSP. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy a správne aj vyhodnotil všetky relevantné (výnimočné) skutkové okolnosti prípadu, okolnosti uplatnenia práva i dôvody na strane žalobcu spočívajúce jeho nepriaznivých majetkových pomeroch, ktoré odôvodnili aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania v spore inak procesne úspešnému žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
9. Podľa platnej právnej úpravy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, ak má preukázané dôvody uvedené v ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa dôvodovej správy k ust. § 257 CSP účelom cit. ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj a správanie strán v priebehu konania a podobne (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa (pozri Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck v Prahe 2016, str. 941 - 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).
10. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.6.2016, účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa (JUDr. Edmund Horváth - JUDr. Andrea Andrášiová: Civilný sporový poriadok Komentár, vyd. Wolters Kluwer s.r.o., 2015, s. 567).
11. Odvolací súd z obsahu spisu v danej veci a preskúmaním napadnutého uznesenia v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a námietok žalovaného zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa dôkladne zaoberal použitím § 257 CSP, ktoré ust. aj správne interpretoval a dôvodne aplikoval na posudzovaný prípad, zohľadniac pritom v súlade s kritériami aprobovanými právnou praxou jednak nepriaznivé celkové majetkové (sociálne) pomery na strane žalobcu (konkrétne opísané v dôvodoch napadnutého rozsudku), ktoré v spojitosti s predmetom sporu (a jeho zložitosťou) a okolnosťami uplatnenia práva na súde, aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému aj napriek tomu, že v spore mal plný procesný úspech. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne zák. ustanovenie, ktoré aj správne vyložil, nedopustil sa omylu pri aplikácii právneho predpisu, svoje úvahy a z nich plynúce závery zrozumiteľne, jasne a dostatočne vysvetlil v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré odvolací súd považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé.
12. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania (nároku strán na ich náhradu) a neodôvodňujú prijať rozhodnutie v prospech žalovaného pri aplikácii zásady zodpovednosti za výsledok sporu v zmysle ust. § 255 CSP. V danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti voči neúspešnej strane sporu (žalobcovi) a je v plnom v súlade so zákonom i s princípom spravodlivosti, žalovanému náhradu trov konania výnimočne nepriznať. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal svoju nepriaznivú finančnú situáciu, nízky príjem z invalidného dôchodku vo výške 439,- € mesačne, okrem ktorého nemá iný zdroj príjmu a ďalšie príjmy žalobca ani nemôže získať z dôvodu trvalého poškodenia zdravia a pokles svojej pracovnej schopnosti v miere 71 %. Aj podľa odvolacieho súdu uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému za tejto situácie by mohlo ohroziť uspokojovanie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by to pre neho mimoriadnu záťaž. Odvolací súd výnimočnosť okolností, vo svetle ktorých by priznanie náhrady trov konania žalovanému bolo voči žalobcovi nespravodlivé, vzhliadol tiež v okolnostiach uplatnenia nároku (práva) na súde, predmete sporu a skutkovej i právnej zložitosti daného prípadu, v ktorom posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku záviselo od zodpovedania zložitých odborných otázok, resp. od výsledkov znaleckého posúdenia predovšetkým otázky existencie príčinnej súvislosti medzi úrazmi žalobcu z 11.3.2000 a 10.4.2000, ku ktorým došlo na zahraničných pracovných cestách (počas trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného) a zisteným psychickým ochorením žalobcu a jeho invaliditou. Za danej situácie sa žalobca mohol domnievať, že so žalobou na náhradu škody na zdraví z pracovného úrazu môže byť v spore úspešný a nešlo z jeho strany o prejav šikanózneho konania, procesnej nezodpovednosti či zjavného zneužitia práva voči žalovanému. Uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu umožňujú prijať záver o výnimočnosti danej veci a aplikovať ust. § 257 CSP na rozhodnutie o nároku sporovej strany na náhradu trov konania. Súd správne poukázal tiež na to, že nepriznanie náhrady trov konania sa výrazne negatívne neprejaví v majetkovej sfére žalovaného, ktorý (podľa údajov obchodného registra je spoločníkom a konateľom v spoločnosti IMBIZ s.r.o. s rozsiahlym predmetom podnikateľskej činnosti a v podanom odvolaní žalovaný ani netvrdí opak.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a potvrdil napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy mu preukázateľne nevznikli, žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto odvolací súd podľa cit. ust. stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.