Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-52-2021.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
2CoE/52/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 838 825,zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1./ G. D., O.. XX.XX.XXXX, V. F. P. Z. XXX, F. P. Z. R. 2./ E. V., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXX/ XX, F. V., o vymoženie 47,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.02.2021, č. k. 8Er/1005/2009 - 40 jednohlasne takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a rovnako návrh na prerušenie konania zamietol.
2. Pokiaľ ide o námietky, súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z. Svoje tvrdenie oprávnený nepreukázal a zdôraznil, že súdny exekútor vystupuje v pozícii tzv. predlženej ruky štátu, a teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom. Zdôraznil, že ide o tzv. starú exekúciu začatú pred 01.04.2017, kde súdny exekútor po preskúmaní všetkých zákonných podmienok, vrátane tzv. absolútnych či relevantných výnimiek (§ 2 citovaného zákona) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Došlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného a upovedomenie bolo vyhotovené v súlade s § 5 ods. 2 citovaného zákona. Toto upovedomenie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120, resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie. Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie, či jej úspešnosti, a preto táto námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania uviedol, že nie sú splnené podmienky pre takýto postup podľa Exekučného poriadku ani podľa osobitných predpisov. Návrh oprávneného zamietol, keďže nemal pochybnosť o ústavnosti ustanovení zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakoľko nevidel dôvody pre podanie návrhu na konanie na Ústavný súd SR, podnet oprávneného považoval za nedôvodný.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený predovšetkým namieta, že o námietkach oprávneného rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie sa nezmieňuje o tom,
prečo o týchto námietkach oprávneného rozhodol sudca, a to v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. Ďalej namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie tak, ako to určuje § 5 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Požiadavka na obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie v časti slovného vyjadrenia dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručného opisu skutočnosti, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, nemôže byť naplnená zopakovaním, či uvedením toho, že stará exekúcia sa zastavuje, pretože uplynula rozhodná doba. Dôvody zastavenia exekúcie musia byť exekútorom tvrdené, ale aj nespochybniteľne preukázané. Ak sa má exekúcia zastaviť z dôvodu nevymožiteľnosti, či absencie majetku, súd je povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie, či exekútor aj reálne vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť iba s konštatovaním, že v rámci exekúcie majetok povinného zistený nebol. Poukazuje ďalej na § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora a z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 vyplýva, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Oprávnený teda opakovane namieta možné porušenie povinnosti súdneho exekútora zabezpečiť, či vykonať zápis starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií podľa § 211a a § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995, nevčasnosť zápisu predmetnej starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií podľa predpisov uvedených v odkaze v § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. a nepreukázanie včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií do 07.01.2015, ale ani do 30.06.2016. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri len zapísaná. Súdny exekútor konkrétny čas zápisu exekúcie do Centrálneho registra zákonným prostriedkom nepreukázal, inak by to konajúci súd uviedol. Z uznesenia nevyplýva, že by mal súd preukázaný zápis predmetnej exekúcie v Centrálnom registri ku dňu 07.01., či ku dňu 30.06.2020. Oprávnený namieta, že pri posudzovaní dôkazného bremena na tej-ktorej strane, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú situáciu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje. Primárne bolo povinnosťou súdneho exekútora urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní exekúcie do Centrálneho registra exekúcií a toto aj preukázať. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v zmysle zamietnutia návrhu na prerušenie konania. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Podľa § 7 ods. 1 až 3 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
6. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti tomuto výroku súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z. Zároveň nie je prípustné odvolanie ani voči výroku súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
14. V zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
15. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie
princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania (porovnaj uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/92/2020 zo dňa 28.10.2020, taktiež sp. zn. 8CoE/162/2020 zo dňa 12.11.2020).
16. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti výrokom ktorého odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
18. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci oprávnený svojim konaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal, hoci nebolo proti napadnutému uzneseniu prípustné, a takto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania povinným a súdnemu exekútorovi. Keďže však týmto trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd vychádzajúc z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).