Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/222/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Trojchotár - Demandice, Demandice 151, Demandice, IČO: 42 332 818, zastúpeného advokátskou kanceláriou XTEND Law & Tax s. r. o., Panónska cesta 9, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor, Ľudovíta Štúra 53, Levice, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Poľovnícky spolok Búr, Jur nad Hronom 439, Jur nad Hronom, IČO: 50 187 881, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Janšom, Horné Záhrady 2, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 24. 10. 2018 proti opatreniu žalovaného č. OU-LV-PLO-2018/012391-1 zo dňa 20. 08. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Osobe zúčastnenej na konaní súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. V predloženom administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Lesného úradu Levice č. XXX/XX zo dňa 07. 06. 1994, ktorým boli poľovné pozemky vo vlastníctve Združenia vlastníkov poľovných pozemkov Demandice, SPF a OLZ Levice uznané za poľovný revír pod názvom Trojchotár Dolné Semerovce a k poľovnému revíru boli pričlenené pozemky vo vlastníctve Obecného úradu Sazdice, Urbárskej spoločnosti Dolné Semerovce, Lesnej spoločnosti Dolné Semerovce a Pasienkovej spoločnosti Dolné Semerovce, pričom celková výmera poľovného revíru je 4.218,47 ha.

2. Žiadosťou zo dňa 20. 12. 2013 Poľovnícke združenie Trojchotár požiadalo žalovaného o evidenciu zmluvy č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Levice č. XXX/XX zo dňa 07. 06. 1994 vo výmere 4.218,47 ha. Ako zmluvné strany zmluvy sú uvedení vlastníci spoločného Poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zastúpení splnomocnencami podľa priloženej notárskej zápisnice č. N 281/2013 vyhotovenej notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou a uloženej v zbierke notárskych zápisníc pod č. NZ 56836/2013, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a to: J. U., H. S., R. S. a užívateľ poľovného revíru: Poľovnícke združenie Trojchotár so sídlom Demandice 301 zastúpené štatutárom poľovníckeho združenia N. T.. Notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz 56836/2013, NCRIs 57707/2013, spísanou dňa 19. 12. 2013 JUDr. Janou Kuchárikovou, notárkou v znení doložky zo dňa 18. 07. 2014 bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo zákon o poľovníctve), uznaného rozhodnutím Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994. Notárka okrem iného osvedčila, že dňa 11. 12. 2013 sa zúčastnila zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce, že na základe prezenčnej listiny a predložených dokladov je zhromaždenie podľa zákona o poľovníctve uznášaniaschopné, keďže z celkovej výmery 5.060 ha poľovného revíru uznaného rozhodnutím Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994 sa zhromaždenia zúčastnilo a svoje vlastníctvo preukázalo 28 účastníkov, ktorí majú spolu 86,6 % (4.392,5 ha) výmery poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru, t.j. zhromaždenia sa zúčastnila viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru, čím je splnená podmienka uznášaniaschopnosti tohto zhromaždenia. Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor v podaní č. OU-LV-PLO/2014/00255-2 zo dňa 17. 01. 2014 označenom ako „nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru“ oznámil Poľovníckemu združeniu Trojchotár, že nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce uznaného rozhodnutím Lesného úradu Levice č. XXX/XX zo dňa 07. 06. 1994 o celkovej výmere 4.218,47 ha z dôvodu, že zmluva nespĺňa podmienky ustanovené v o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V podaní zo dňa 03. 02. 2014 Poľovnícke združenie Trojchotár doplnilo žiadosť o zaevidovanie zmluvy a žalovanému (Okresný úrad Levice pozemkový a lesný odbor) predložilo rozhodnutie č. XXX/XX zo dňa 07. 06. 1994 o uznaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce s tým, že údaje požadované v ust. sú uvedené v čl. IV zmluvy a sú totožné s údajmi z rozhodnutia č. XXX/XX a tým je preukázaný súlad zmluvy s týmto bola doručená žalovanému dňa 02. 04. 2014 a ďalšia opakovaná žiadosť mu bola doručená dňa 22. 08. 2014, na ktorú žalovaný reagoval v podaní zo dňa 10. 09. 2014.

3. Žalovaný vydal rozhodnutie pod č. OU-LV-PLO/2014/009272-4 zo dňa 10. 10. 2014, ktorým zmenil hranice poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce uznaného rozhodnutím Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994 tak, že odčlenil poľovné pozemky uvedené v prílohe č. 1 a 2 rozhodnutia s tým, že zmenený poľovný revír Trojchotár Dolné Semerovce má novú výmeru 3.271,9055 ha.

4. Poľovnícke združenie Trojchotár žiadosťou doručenou žalovanému dňa 26. 03. 2015 žiadalo o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 v znení dodatku č. I zo dňa 20. 03. 2015 s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10. 03. 2015, ktorým boli zmenené hranice spoločného poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Ďalšou žiadosťou zo dňa 01. 02. 2016 Poľovnícke združenie Trojchotár žiadalo o pokračovanie vo veci evidencie zmluvy č. X/XXXX o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a bezodkladné zaevidovanie zmluvy, pričom súčasne predložilo dodatok č. II zo dňa 21. 03. 2015 k zmluve a rozhodnutie o rozklade, ktoré vydal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pod č. 3171/2015-420 dňa 19. 01. 2016 a ktorým zmenil výrokovú časť rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1787/2015-720 zo dňa 15. 07. 2015 tak, že „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR- OOP4-2015/007413 z 10. 03. 2015 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO/2014/009272-4 zo dňa 10. 10. 2014 zrušuje“.

5. Ďalšia opakovaná žiadosť zo dňa 16. 02. 2016 o pokračovanie vo veci evidencie zmluvy č. X/ XXXX o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a bezodkladné zaregistrovanie zmluvy bola doručená žalovanému dňa 17. 02. 2016. V podaní pod č. OU-LV-PLO-2016/004013-002 zo dňa 01. 03. 2016 žalovaný oznámil Poľovníckemu združeniu Trojchotár, že zmluva č. X/XXXX o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce bola zaevidovaná dňa 29. 02. 2016 listom pod č. OU- LV-PLO-2016/004675-001.

6. V podaní označenom ako „zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru - oznámenie“ pod č. OU- LV-PLO-2016/004675-001 zo dňa 29. 02. 2016 žalovaný oznámil Poľovníckemu združeniu Trojchotár, že ku dňu 29. 02. 2016 zaregistroval podľa ust. zmluvu o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce č. X/XXXX, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu

Levice č. XXX/XX zo dňa 07. 06. 1994 na základe rozhodnutia o rozklade MP a RV SR č. 3171/2015-420 dňa 19. 01. 2016 na obdobie 10 rokov pre Poľovnícke združenie Trojchotár Demandice a zároveň zmluvu zapísal do registra zmlúv o užívaní poľovných revírov pod č. XX. V spise sa nachádza i ďalší dodatok č. I zo dňa 10. 10. 2016 k zmluve č. X/XXXX bez dátumu jeho doručenia v prezentačnej pečiatke žalovaného.

7. Tunajší súd rozsudkom č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017 zrušil oznámenie žalovaného o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru č. OU-LV-PLO-2016/004675-001 zo dňa 29. 02. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku súdu je okrem iného uvedené, že žalovaný sa bude v ďalšom konaní zaoberať zákonnými podmienkami, ktoré predchádzajú zaevidovaniu zmluvy č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a vo veci opätovne rozhodne v súlade s ust. .

8. Výzvou zo dňa 20. 06. 2018 žalovaný vyzval N. T. ako zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa 11. 12. 2013 a zástupcu jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov o doplnenie splnomocnení oprávňujúcich zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce na základe predložených listov vlastníctva so stavom najneskôr ku dňu konania valného zhromaždenia a zástupcov vlastníkov spoločného poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce J. U., H. S. a R. S. (ktorí uzatvorili zmluvu o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce s poľovníckou organizáciou, Poľovnícke združenie Trojchotár so sídlom Demandice) o doplnenie splnomocnení preukazujúcich účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na valnom zhromaždení konanom dňa 11. 12. 2013. J. U., H. S. a R. S. v podaní zo dňa 03. 07. 2018 oznámili žalovanému, že požadovanými dokumentami, ktoré by preukázali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na valnom zhromaždení konanom dňa 11. 12. 2013 nedisponujú. Poľovnícke združenie Trojchotár so sídlom v Demandiciach prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 04. 07. 2018 oznámilo, že žalovaný prekročil svoje právomoci a všetky skutočnosti, ktoré chce skúmať, skúmal priamo na predmetnom zhromaždení notár, ktorý tieto skutočnosti osvedčil. V tejto súvislosti žalovaného odkázal na notársky spis vedený u notárky JUDr. Jany Kuchárikovej. N. T. v podaní zo dňa 17. 07. 2018 oznámil žalovanému, že žiadanými dokumentami, ktoré by preukázali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov nedisponuje. JUDr. Jana Kucháriková, notárka v podaní zo dňa 20. 07. 2018 oznámila žalovanému (na základe jeho žiadosti zo dňa 13. 07. 2018), že požadované doklady nepredloží, nakoľko žalovaný nie je účastníkom konania. Notársku zápisnicu spísala na základe predložených podkladov a výsledku osvedčenia priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a táto je záväzná pre každého. 9. Žalovaný v podaní pod č. OU-LV-PLO-2018/012391-1 zo dňa 20. 08. 2018 oznámil Poľovníckemu združeniu Trojchotár, že zmluvu o užívaní poľovného revíru č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 nezaeviduje, nakoľko zmluva nespĺňa náležitosti podľa ust. .

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. V oznámení zo dňa 20. 08. 2018 o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -193, ktorým súd vrátil vec úradu (žalovanému) na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť dôsledne sa zaoberať zákonnými podmienkami, ktoré predchádzajú zaevidovaniu zmluvy č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce v súlade s ust. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Žalovaný podľa ust. zákona č. 274/209 Z.z. po preskúmaní a posúdení predložených dokladov konštatoval, že zmluva č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce nespĺňa náležitosti podľa ust. uvedeného zákona a z toho dôvodu ju nezaeviduje. Zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce bol N. T., ktorý na základe výzvy žalovaného (na doplnenie splnomocnení oprávňujúcich ho na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce) v podaní zo dňa 17. 07. 2018 oznámil, že nedisponuje žiadnymi dokumentami, ktoré by preukázali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov

začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a ani nepredložil doklady, ktoré by ho oprávňovali na zvolanie valného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Nebolo teda preukázané, že zhromaždenie bolo zvolané v súlade s ust. , keďže ho nezvolal zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Ďalej žalovaný poukázal na podanie zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov (J. U., H. S. a R. S., ktorí na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerove uzatvorili zmluvu o jeho užívaní), ktorí na základe výzvy žalovaného o doplnenie dokladov oznámili, že nedisponujú žiadnymi dokumentami, ktoré by preukázali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce, počítanej z výmery týchto poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Nebolo teda preukázané, že zhromaždenie prebehlo v súlade so zákonom o poľovníctve, keďže v listine prítomných vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru neboli zapísaní výlučne vlastníci poľovných pozemkov tak, ako to vyžaduje ust. .

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Žalobca v žalobe zo dňa 24. 10. 2018 uviedol, že opatrenie žalovaného predstavuje nový individuálny správny akt, ktorý bol vydaný na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017, ktorým súd zrušil predchádzajúce oznámenie žalovaného o zaevidovaní zmluvy. Žalovaný však nepostupoval v súlade s týmto rozsudkom a ani so a žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

12. Podanie žaloby odôvodňoval nesprávnym právnym posúdením podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), nedostatočným odôvodnením podľa ust. , nedostatočným zistením skutkového stavu podľa ust. , rozporom skutkového stavu s administratívnym spisom podľa ust. a podstatným porušením ustanovení zákona o poľovníctve podľa ust. .

13. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď nesprávnym spôsobom aplikoval príslušné ustanovenia zákona o poľovníctve, konal v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, v rozpore so svojou praxou ako aj v rozpore so samotným rozsudkom, na ktorý odkazuje a ktorý zrušil opatrenie žalovaného zo dňa 29. 02. 2016 o zaevidovaní zmluvy. Žalovaný uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, neuviedol však, o aké náležitosti presne ide. Možno sa však domnievať, že pravdepodobne odkazuje na podpisy zástupcov/ splnomocnencov zmluvných strán zmluvy, keďže vyžadoval dodatočné predloženie plnomocenstiev. Z notárskej zápisnice č. N 281/2013, Nz 59836/2013 je zrejmé, že páni S., U. a S. boli poverení zhromaždením vlastníkov, aby zmluvu podpísali. Zmluva tak obsahuje podpisy zástupcov zmluvných strán, keď za žalobcu konal jeho predseda N.W. a za druhú zmluvnú stranu splnomocnení zástupcovia. Žalobca ďalej poukázal na všeobecnú časť dôvodovej správy k zákonu o poľovníctve a osobitnú časť dôvodovej správy k ust. , , a s tým, že pre dôkladné pochopenie dôvodovej správy je nutné analyzovať aj pôvodnú právnu úpravu, t.j. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, nakoľko dôvodová správa odkazuje práve na tento pôvodný zákon. Právne argumentoval aj znením ust. pôvodného zákona o poľovníctve a uviedol, že pôvodná právna úprava priznávala lesným úradom výrazne väčší rozsah právomoci pri schvaľovaní zmlúv o práve nájmu poľovníctva, než aké majú okresné úrady podľa zákona o poľovníctve. Novú právnu úpravu aj v zmysle dôvodovej správy je nutné vykladať v kontexte pôvodnej právnej úpravy, keďže dôvodová správa k zákonu o poľovníctve na ňu odkazuje, resp. je možné ju pochopiť a vykladať iba v prípade, ak sa porovnáva v kontexte s pôvodným zákonom o poľovníctve. Platná právna úprava na úseku poľovníctva nedáva žalovanému možnosť preskúmavať správnosť vyhotovenia notárskej zápisnice a ani skúmať správnosť postupu notára pri jej vyhotovení, a teda ani splnomocnenie v nej obsiahnuté. Žalovaný nezvoláva zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, nie je na zhromaždení vlastníkov prítomný, neosvedčuje jeho priebeh, ani nerozhoduje o výsledkoch hlasovania, ale tieto skutočnosti sú mu predložené vo forme notárskej zápisnice. Skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici nemôže žalovaný spochybniť a tieto sú považované za pravdu. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalobca dal do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , nález

Ústavného súdu SR vo veci pod sp. zn. zo dňa 05. 10. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní pod sp. zn. zo dňa 29. 01. 2014 a stanovisko Generálnej prokuratúry

- netrestného odboru vo veci VI/2 Gd 100/12-17. Ďalej v tejto časti žaloby žalobca uviedol, že žalovanému nebol predložený žiadny iný doklad, ktorý by spochybnil notárom osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov, napr. súdna žaloba, ktorou by sa niektorí z dotknutých účastníkov konania úspešne domáhal vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice. Žalovaný vydal viacero rozhodnutí, v ktorých priamo konal so splnomocnenými zástupcami (páni S., U. a S.) vlastníkov poľovných pozemkov zaradených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a nikdy nevyjadril pochybnosť o skutočnosti, že títo boli splnomocnencami predmetného zhromaždenia vlastníkov. Podľa názoru žalobcu, žalovaný pri evidencii zmlúv nemá právomoc preskúmavať zvolanie zhromaždenia vlastníkov, resp. jeho platnosť. Zákon o poľovníctve uvádza tri prípady, kedy okresný úrad nezaeviduje zmluvu: 1/ ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, 2/ ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa ust. § 14 ods. 3, 3/ ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa ust. § 13 ods. 1. Tieto dôvody pre nezaevidovanie zmlúv a zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru sú rozdielne skutočnosti, a preto uvedené nemôže byť dôvodom pre tvrdenie žalovaného, že zmluva nespĺňa náležitosti podľa ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. O platnosti/neplatnosti zhromaždenia vlastníkov pozemkov začlenených do poľovného revíru môže rozhodnúť len všeobecný súd SR, pričom zvolanie predmetného zhromaždenia, resp. samotné zhromaždenie nikdy nebolo pred súdom úspešne napadnuté. Žalovaný má vedomosť o dokumentoch, v ktorých sa výslovne uvádza pánom T., že všetky úkony na predmetnom zhromaždení boli vykonané v súlade so zákonom o poľovníctve. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, konal v rozpore so svojou rozhodovacou praxou a nesprávne interpretoval i právny názor uvedený v rozsudku súdu. Žalobca argumentoval aj stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 30. 01. 2014 a bol toho názoru, že splnil všetky zákonom stanovené náležitosti na evidenciu zmluvy a žalovaný mal posudzovať iba tie náležitosti zmluvy a jej príloh, ktoré zákon priamo vyžaduje. Za rozhodujúce považoval, že predložil všetky dokumenty so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon o poľovníctve pre zaevidovanie zmlúv o užívaní poľovných revírov, a to riadne a včas, zároveň tieto dokumenty neboli relevantne žalovaným vyvrátené.

14. V časti žaloby „nedostatočné odôvodnenie“ žalobca uviedol, že ak žalovaný mal záujem preskúmať konanie zhromaždenia vlastníkov a notársku zápisnicu, mal dostatočne odôvodniť závery prijatého opatrenia, t.j. uviesť dôvody nezaevidovania zmluvy a neobmedziť sa na konštatovanie, že zmluva nie je v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR ( zo dňa 07. 01. 1998, zo dňa 05. 02. 1998, zo dňa 22. 09. 1999, zo dňa 23. 09. 1993, zo dňa 24. 05. 1995), z ktorých časti i citoval. Zdôraznil, že ak splnil všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi pre evidenciu zmluvy, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci postup žalovaného pri vydaní opatrenia spočívajúceho v nezaevidovaní zmluvy, ktorá obsahuje všetky vyžadované náležitosti a prílohy predpokladané právnym poriadkom SR. Takéto konanie vykazuje znaky svojvôle pri výklade a aplikácii právnych noriem. Žalovaný porušil princíp právnej istoty pri vydaní opatrenia a v dôsledku jeho konania sa žalobca ocitol v stave právnej neistoty, keďže splnil všetky svoje zákonom ukladané povinnosti. Opatrenie žalovaný vydal napriek tomu, že neosvedčil žiadne skutočnosti smerujúce k porušeniu povinností žalobcu, ba dokonca so žalobcom ani nekomunikoval a relevantne nezdôvodnil, na základe akých skutočností v ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve dospel k opatreniu o nezaevidovaní zmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo zistiť skutkový stav čo najúplnejšie a najpresnejšie a všetky skutočnosti zhrnúť do odôvodnenia opatrenia. Žalovaný vôbec nekomunikoval so žalobcom, ale vyzval iba predchádzajúceho štatutárneho zástupcu žalobcu a bývalých členov žalobcu, aby mu preukázali a predložili dokumenty, ktoré zákon o poľovníctve pre evidenciu zmlúv o užívaní poľovného revíru nevyžaduje, resp. išlo o skutočnosti preukázané notárskou zápisnicou spolu s nedostatočnou argumentáciou, prečo žalovaný nezaevidoval zmluvu.

15. V časti žaloby „nedostatočné zistenie skutkového stavu, skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom žalovaného“ žalobca s poukazom na ust. § 79 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve uviedol, že žalovaný nemal vykonávať svojvoľné dokazovanie a vyzývať iné osoby, aby konali namiesto žalobcu. Keď už aj vykonával svojvoľné dokazovanie, ale mal vyzvať najmä žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré podľa jeho názoru v žiadosti absentovali. Žalovaný sa dôsledne nezaoberal skutkovým stavom, keď už preskúmaval žiadosť o zaevidovanie zmluvy a nesporne zasiahol do práv žalobcu

užívať poľovný revír označený v zmluve. Opatrenie žalovaného nereflektuje skutkový stav, ktorý je osvedčený notárskou zápisnicou, a teda žalovaný z prílohy žiadosti nedostatočne zistil skutkový stav a konal aj v rozpore so svojim administratívnym spisom. Žalobca predložil dokumenty, ktoré spĺňajú kritériá vierohodnosti, správnosti a úplnosti a teda dodržal všetky podmienky vyžadované zákonom o poľovníctve pre evidenciu zmluvy. Žalovaný nepostupoval v súlade s princípmi a povinnosťami stanovenými zákonom o poľovníctve, v dôsledku čoho došlo k vydaniu opatrenia, ktoré možno v celom rozsahu považovať za nezákonné.

16. V časti „podstatné porušenie ustanovení zákona o poľovníctve“ žalobca uviedol, že žalovaný podstatným spôsobom porušil ust. § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, keď v zjavnom rozpore s týmto ustanovením nezaevidoval zmluvu, a to spôsobom uvedeným v žalobe, čím podstatne porušil ustanovenia zákona o poľovníctve.

17. V závere žaloby žalobca navrhol zrušiť napadnuté opatrenie a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

18. Na základe uznesenia súdu č.k. -100 zo dňa žalovaný súdu predložil administratívny spis týkajúci sa predmetnej veci, ale písomné vyjadrenie k žalobe nepodal.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. Uznesením č.k. -135 zo dňa 22. 08. 2019 súd priznal Poľovníckemu spolu Búr postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

20. V podaní zo dňa 05. 11. 2019 Poľovnícky spolok Búr podal vyjadril k žalobe. Namietal, že žalobca nie je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trojchotár, a teda nie je aktívne legitimovaný podať správnu žalobu. Za podstatnú považoval skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného č. OLU-LV-PLO-2018/012391-1 zo dňa 20. 08. 2018 bolo vydané na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. , ktorý bol pre žalovaného právne záväzný, a teda nemohol konať inak. Týmto rozsudkom bolo zrušené opatrenie žalovaného zo dňa 29. 02. 2016, ktorým zaevidoval zmluvu č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a bolo konštatované, že konaním žalovaného došlo k porušeniu zákona. Akékoľvek odlišné rozhodnutie súdu by prelomilo zásadu správnosti súdnych rozhodnutí a právnu istotu vo veci. V tejto veci už tunajší súd skonštatoval, že evidencia zmluvy bola protizákonná a opätovné prerokovanie tejto veci by mohlo byť hrubým porušením procesného pravidla res iudicata. Predmetný rozsudok súdu jednoznačne stanovil a zaviazal žalovaného, ako má konať, pričom tento sa snažil odstrániť závažné nedostatky a porušenia príslušných právnych predpisov výzvou na predloženie listín preukazujúcich zákonnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ním prijatých rozhodnutí. Od roku 2013 došlo k výraznej zmene vlastníckych vzťahov a je neprípustné, aby bola zaevidovaná zmluva, ktorej právny podklad, notárska zápisnica je viac ako šesť rokov stará. Všetky uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uvedené v notárskej zápisnici N 281/2013, , NCRls 57707/2013 vyhotovenej notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou boli neskorším zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov zrušené (notárska zápisnica N 58/2016, NZ 7983/2016, vyhotovená notárom JUDr. Mariánom Jurinom). Poľovnícky spolok Búr navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

21. Podaním zo dňa 05. 12. 2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu Poľovníckeho spolku Búr. Uviedol, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania a bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch vydaným rozhodnutím orgánu verejnej správy a je teda splnená aktívna vecná legitimácia žalobcu.

Bol toho názoru, že žalovaný nepostupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017 a vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávnym spôsobom aplikoval príslušné ustanovenia zákona o poľovníctve, konal v rozporu s ustálenou rozhodovacou praxou, v rozpore so svojou praxou ako aj rozsudkom, na ktorý odkazuje. Žalovaný svojim novým rozhodnutím - opatrením nereflektoval interpretáciu rozsudku v jeho odôvodnení, ktorý nikde priamo nekonštatoval, že predchádzajúce rozhodnutie bolo nezákonné. Nové rozhodnutie správneho súdu ako výsledok správneho súdneho prieskumu nového administratívneho rozhodnutia nemôže znamenať porušenie zásady správnosti súdnych rozhodnutí, či právnej istoty. V súvislosti s námietkou, že vydaním rozhodnutia v prejednávanej veci by došlo k tzv. rozhodnutiu res iudicata, žalobca uviedol, že žaloba je podaná proti novému individuálnemu správnemu aktu a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. . Poľovnícke združenie Trojchotár nevystupovalo v predchádzajúcom súdnom prieskume na strane žalobcu a konanie sa týka iného skutkového stavu. V predmetnej správnej žalobe žalobca vykonal právny rozbor zákona o poľovníctve, rozbor judikatúry, aplikačnej praxe žalovaného (ktorý z 34 zmlúv nezaevidoval len zmluvu žalobcu) a je zrejmé, že žalovaný nekonal v súlade so zákonom o poľovníctve, ustálenou judikatúrou a svojou praxou a ani v súlade s rozsudkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. a Krajského súdu v Trenčíne v konaní pod sp. zn. zo dňa 29. 01. 2014. Argumentoval tým, že platná právna úprava na úseku poľovníctva nedáva žalovanému možnosť preskúmavať správnosť vyhotovenia notárskej zápisnice a ani skúmať správnosť postupu notára pri jeho vyhotovení, a tak ani splnomocnenie v nej obsiahnuté. Žalovaný nezvoláva zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nie je na ňom prítomný, neosvedčuje priebeh zhromaždenia, ani nerozhoduje o výsledkoch jednotlivých hlasovaní, ale tieto skutočnosti sú mu predložené vo forme notárskej zápisnice spolu so žiadosťou a zmluvou o užívaní. Žalobca upriamil pozornosť na stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov (referát pôdohospodárstva), stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2014, stanovisko Generálnej prokuratúry - netrestný odbor vo veci VI/2 Gd 100/12-17. Uvedené závery súdov, či iných orgánov reflektujú výklad zákona o poľovníctve tak, ako je zachytený v dôvodovej správe a je zrejmé, že zmluva je stále platná. Napadnuté opatrenie je v rozpore s rozhodovacou činnosťou krajských súdov, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Okresného úradu Nitra ako nadriadeného správneho orgánu žalovaného a Generálnej prokuratúry SR. Argumentácia týkajúca sa časových okolností sporu je irelevantná a nemá na vec žiadny vplyv a zo žiadneho konania, ale najmä z opatrenia nevyplýva skutočnosť, že zmluva bola v rozpore s evidenciou v katastrálnom operáte. Zmluva spĺňa všetky predpoklady k riadnemu zaevidovaniu.

22. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa v zmysle svojich písomných podaní vyjadril právny zástupca žalobcu a právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní. Zástupkyňa žalovaného nesúhlasila s podanou žalobou. Poukázala na skutkový stav a na to, že od konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v roku 2013 sa podstatne zmenili pomery a poľovnícky revír Trojchotár Dolné Semerovce, ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého lesného úradu Levice č. XXX z roku 1993 už neexistuje. Došlo k zmene hraníc poľovného revíru i jeho výmery a z tohto dôvodu nie je možná evidencia zmluvy, ktorá nespĺňa podmienky podľa ust. .

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - opatrenie žalovaného zo dňa 20. 08. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom dňa 02. 09. 2021 zamietol.

24. Podľa , , , , , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "").

Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním . je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. Podľa , vyššie citovaného zákona, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa . Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Podľa vyššie citovaného zákona, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa , c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (), alebo zvernice (), právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Podľa , vyššie citovaného zákona, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa , vyššie citovaného zákona, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh . 7) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa . Podľa , vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

c/ evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13,

25. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa , , , na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, Podľa ods. l , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaný opätovne posudzoval žiadosť žalobcu zo dňa 20. 12. 2013 o evidovanie zmluvy č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa 20. 12. 2013 a rozhodol tak, že v podaní zo dňa 20. 08. 2018 žalobcovi oznámil, že túto zmluvu nezaeviduje, nakoľko nespĺňa náležitosti podľa ust. . Vydaniu uvedeného oznámenia žalovaného (ktoré treba považovať za opatrenie podľa ust. podliehajúce súdnemu prieskumu) predchádzalo konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. o správnej žalobe žalobcu: Z.. H. E., proti žalovanému: Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor, za účasti: 1/ Poľovnícke združenie Trojchotár - Demandice, IČO 42 332 818, 2/ J. U., 3/ H. S., 4/ R. S., v ktorom bol vydaný rozsudok č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017. Týmto rozsudkom tunajší súd zrušil oznámenie žalovaného č. OU-LV-PLO-2016/004675-001 zo dňa 29. 02. 2016 o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku súd okrem iného konštatoval nasledovné: „20. Podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou užívanie konkrétneho poľovného revíru inému subjektu, stanovuje zákon o poľovníctve. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa , a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa zákona o poľovníctve a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že pokiaľ vlastníci takúto zmluvu osobne nepodpíšu, je potrebné relevantným dôkazom, t. j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu. Zo Zmluvy č. X/XXXX o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa 20.12.2013 a notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce konaného dňa 11.12.2013 vyplýva, že výmera poľovného revíru uvedená v zmluve (4.218,47 ha) nekorešponduje s celkovou výmerou poľovného revíru uvedenou v notárskej zápisnici (5.060 ha). Žalovaný správny orgán však týmto skutočnostiam pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti podľa zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a neskúmal, či predložená zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.12.2013 spĺňa zákonné náležitosti a či je platne uzavretá. Správny orgán pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nemôže splnenie zákonných podmienok vyvodzovať z priloženej

notárskej zápisnice, ktorou sa len osvedčuje priebeh vlastníkov poľovných revírov a nie splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy upravených v . 21. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté oznámenie žalovaného o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru č. OU-LV-PLO-2016/004675-001 zo dňa 29.02.2016 podľa , keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie ( ). 22. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného dôsledne sa zaoberať zákonnými podmienkami, ktoré predchádzajú zaevidovaniu predloženej Zmluvy č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa 20.12.2013 v súlade s ustanovením zákona o poľovníctve a opätovne vo veci rozhodnúť.“

27. S poukazom na ust. bol žalovaný týmto právnym názorom správneho súdu v ďalšom konaní viazaný a postupoval tak, že výzvou zo dňa 20. 06. 2018 vyzval N. T. ako zvolávateľa vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a zástupcu jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce (čo vyplýva z notárskej zápisnice č. N 281/2013, Nz 56836/2013 NCRls 57707/2013 spísanej dňa 19. 12. 2013) na doplnenie splnomocnení oprávňujúcich ho na zvolanie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe predložených listov vlastníctva podľa stavu najneskôr ku dňu konania valného . Zároveň žalovaný touto výzvou vyzval J. U., H. S. a R. S. ako zástupcov vlastníkov spoločného poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce (čo vyplýva zo zmluvy č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013), ktorí na základe uznesenia (konaného dňa 11. 12. 2013) vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do tohto poľovného revíru uzatvorili zmluvu o užívaní poľovného revíru s poľovníckou organizáciou Poľovnícke združenie TROJCHOTÁR na doplnenie splnomocnení preukazujúcich účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce na základe predložených listov vlastníctva so stavom najneskôr ku dňu konania valného , t.j. ku dňu 11. 12. 2013. J. U., H. S. a R. S. v podaní zo dňa 03. 07. 2018 oznámili žalovanému, že nedisponujú dokumentami, ktoré by preukázali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce na valnom zhromaždení konanom dňa 11. 12. 2013. Dokumenty by sa mali nachádzať u zvolávateľa valného alebo v držaní Poľovníckeho združenia Trojchotár - Demandice. Na predmetnú výzvu reagoval i žalobca (Poľovnícke združenie Trojchotár -Demandice) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v podaní zo dňa 04. 07. 2018. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného a poukázal na to, že z priebehu valného vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce bolo vyhotovené osvedčenie vo forme notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou a všetky skutočnosti, ktoré má záujem skúmať žalovaný, skúmal priamo na predmetnom zhromaždení notár, ktorý ako verejný orgán tieto skutočnosti osvedčil. Oprávnenie na účasť, konanie a hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce osvedčoval notár v súlade so o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notársky úkon, ktorým bolo v danom prípade overenie listiny prítomných zo strany notára a ich konanie na zhromaždení predstavuje dostatočné preukázanie účasti nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na valnom zhromaždení konanom dňa 11. 12. 2013. V prípade, ak má žalovaný pochybnosti o platnosti vlastníkov poľovných pozemkov má právo nahliadnuť do notárskeho spisu. N.W. v podaní zo dňa 15. 07. 2018 oznámil žalovanému, že nedisponuje žiadnymi dokumentami, ktoré by preukázali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce na valnom zhromaždení konanom dňa 11. 12. 2013 v Demandiciach. Notárka JUDr. Jana Kucháriková v podaní zo dňa 20. 07. 2018 oznámila žalovanému, že nie je účastníkom konania, a preto mu žiadané listiny nedoručí. Ďalej uviedla, že notárska zápisnica je verejnou listinou, ktorú je žalovaný povinný rešpektovať so všetkým, čo je v nej obsiahnuté a spísala ju z predložených podkladov a výsledku osvedčenia priebehu vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Na základe uvedeného potom žalovaný dňa 20. 08. 2018 vydal žalobou napadnuté opatrenie, ktorým žalobcovi oznámil že zmluva č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár

Dolné Semerovce nespĺňa náležitosti ust. , a preto ju nezaeviduje v zmysle ust. tohto zákona. V predmetnom opatrení žalovaný uviedol obsah oznámenia N.W. (zvolávateľ vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce) zo dňa 15. 07. 2018 a konštatoval, že nebolo preukázané, že bolo zvolané v súlade s ust. , keďže ho nezvolal zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Ďalej uviedol obsah oznámenia J. U., H. S. a R. S. zo dňa 03. 07. 2018 a konštatoval, že nebolo preukázané, že vlastníkov poľovných pozemkov prebehlo v súlade so zákonom o poľovníctve, keďže v listine prítomných vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce neboli zapísaní výlučne vlastníci poľovných pozemkov tak, ako to vyžaduje ust. .

28. Žalovaný bol povinný v rámci svojej evidenčnej činnosti podľa ust. skúmať splnenie zákonných podmienok upravených v ust. , a (a nepriamo aj v ) tohto zákona, ktoré sú podmienkou na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo aj učinil. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami sa vyžadovalo, aby správny orgán okrem iného preveril, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru (resp. ich splnomocnení zástupcovia) vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pričom súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy musí byť i notárska zápisnica osvedčujúca priebeh . So zmluvou o užívaní poľovného revíru teda musia vysloviť súhlas vlastníci spoločného poľovného revíru (resp. ich splnomocnení zástupcovia) vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a len za splnenia aj tejto podmienky bolo možné zmluvu zaevidovať. Žalovaný konal v súlade so zákonom, ak venoval pozornosť zákonným náležitostiam zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom vykonával oprávnenia, ktoré mu zveruje zákon o poľovníctve, resp. si plnil svoju zákonnú evidenčnú povinnosť v rámci povinností, ktoré mu ukladá zákon. Zo strany žalovaného ako správneho orgánu tak išlo o plnenie si evidenčnej povinnosti v oblasti verejnej správy, ktorú mu ukladal zákon z pozície administratívneho mocenského orgánu. Ak pri tom nemal preukázané, že so zmluvou o užívaní poľovného revíru súhlasili vlastníci spoločného poľovného revíru, resp. ich splnomocnení zástupcovia, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, bol žalovaný povinný takúto zmluvu nezaevidovať. V predloženom administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1993, v ktorom je okrem iného uvedené, že výmera uznaného poľovného revíru pod názvom Trojchotár Dolné Semerovce je 4.218,47 ha. Takáto výmera je uvedená i v zmluve č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa 20. 12. 2013 uzavretej medzi: 1/ vlastníkmi spoločného poľovného revíru zastúpenými splnomocnencami (J. U., H. S., R. S.) podľa priloženej notárskej zápisnice č. N 281/2013 vyhotovenej notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou a uloženej v zbierke notárskych zápisníc pod č. NZ 56836/2013 a 2/ užívateľom poľovného revíru - poľovníckou organizáciou: Poľovnícke združenie TROJCHOTÁR zastúpené N. T.. V notárskej zápisnici č. N 281/2013, Nz 56836/2013 NCRls 57707/2013 spísanej dňa 19. 12. 2013 notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou je N. T. označený za zvolávateľa valného vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce, ktoré sa konalo dňa 11. 12. 2013. V tejto notárskej zápisnici je okrem iného uvedené, že N. T. je zástupcom jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov, počítanej z výmery pozemkov začlenených do uvedeného poľovného revíru a bolo zvolané na základe poverenia zvolávateľov vlastniacich viac ako 1/3 výmery z poľovného revíru. Predmetnou notárskou zápisnicou spísanou dňa 19. 12. 2013 (osvedčujúcou priebeh vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce uznaného rozhodnutím Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994) notárka osvedčila, že na základe prezenčnej listiny a predložených dokladov je uznášaniaschopné, keďže z celkovej výmery 5.060 ha poľovného revíru uznaného rozhodnutím Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994 sa zúčastnilo a svoje vlastníctvo preukázalo 28 účastníkov, ktorí majú spolu 86,6 % (4.392,5 ha) výmery poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru, t.j. sa zúčastnila viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru, čím je splnená podmienka uznášaniaschopnosti tohto . Z vyššie uvedených údajov je nepochybné, že sú rozdielne údaje o výmere poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce (výmera 4.218,47 ha v rozhodnutí Lesného úradu Levice zo dňa 07. 06. 1994 o uznaní poľovného revíru a v zmluve č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru a výmera 5.060 ha v notárskej zápisnici spísanej dňa 19. 12. 2013 v znení doložky zo dňa 18. 07. 2014), čo potom dôvodne

vyvoláva pochybnosti o tom, či zvolal zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ust. ), či bolo uznášaniaschopné (ust. - uznášaniaschopné je, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru), či rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru (ust. ). K notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh nebola pripojená ako príloha listina prítomných (ust. ). Zmluva o užívaní poľovného revíru musí v zmysle ust. okrem iného obsahovať i údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o jeho uznaní a podpisy zástupcov zmluvných strán (ust. , uvedeného zákona). Ďalej súd poukazuje na zistenie vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, a to, že žalovanému bol dňa 26. 03. 2015 predložený dodatok č. I zo dňa 20. 03. 2015 k zmluve o užívaní poľovného revíru č. 1/2013 (ktorým sa menil čl. IV zmluvy - údaje o poľovnom revíri tak, že jeho hranice boli zmenené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR- OOP4-2015/007413 zo dňa 10. 03. 2015) a dňa 02. 02. 2016 mu bol predložený i dodatok č. II zo dňa 21. 03. 2015 (ktorý obmedzoval platnosť dodatku č. I k zmluve len na čas právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10. 03. 2015). Žalovanému bol opätovne predložený dodatok č. I zo dňa 10. 10. 2016 (bez dátumu doručenia v prezentačnej pečiatke žalovaného a s iným textom ako dodatok č. I zo dňa 20. 03. 2015) k zmluve o užívaní poľovného revíru č. 1/2013 (ktorým sa opätovne menil čl. IV zmluvy - údaje o poľovnom revíri tak, že nová výmera poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce predstavuje 4 481,5555 ha, a to podľa rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP4-2016/030433 zo dňa 25. 08. 2016, ktoré žalobca nepredložil a ani sa nenachádza v spise). V zmysle ust. 14 ods. 3 zmluva o užívaní poľovného revíru musí obsahovať okrem iného i údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, čo v konkrétnom prípade znamená podľa rozhodnutia Lesného úradu Levice č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994. V predmetnej veci je potom nepochybné, že zmluva č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce v znení dodatkov predložených žalobcom žalovanému (ktorými sa menil čl. IV - údaje o poľovnom pozemku) neobsahuje údaj o výmere (t.j. 4.218,47ha) poľovného revíru podľa rozhodnutia č. 178/93 zo dňa 07. 06. 1994 o jeho uznaní za poľovný revír, nakoľko podľa dodatku č. I zo dňa 10. 10. 2016 k zmluve č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013 je celková nová výmera poľovného revíru 4 481,5555 ha, a to podľa rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP4-2016/030433 zo dňa 25. 08. 2016, ktoré nie je rozhodnutím o uznaní poľovného revíru (ust. ). Konštatovanie žalovaného v žalobou napadnutom opatrení zo dňa 20. 08. 2018, že zmluva č. 1/2013 nespĺňa náležitosti podľa ust. je teda dôvodné a správne. S poukazom na vyššie uvedené zistenia bol potom správny postup žalovaného (viazaného právnym názorom tunajšieho súdu v rozsudku č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017), keď skúmal podmienky, ktoré predchádzali konaniu vlastníkov poľovných pozemkov, spísaniu notárskej zápisnice a uzavretiu zmluvy č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013, vrátane skúmania náležitostí tejto zmluvy s cieľom zistenia, či sú splnené podmienky na evidovanie zmluvy č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Údaj o výmere poľovného pozemku, resp. údaje o výmerách pozemkov jednotlivých vlastníkov, ako i listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných vlastníkov, resp. prítomných zástupcov sú podľa názoru súdu mimoriadne dôležité pre posúdenie podmienok evidovania (neevidovania) zmluvy, nakoľko sa od nich odvíja napr. i posúdenie uznášaniaschopnosti , schopnosť prijímať rozhodnutia, ale napr. i posudzovanie hlasu vlastníka poľovného pozemku, ktorý má váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Preto pokiaľ žalovaný v žalobou napadnutom opatrení zo dňa 20. 08. 2018 konštatoval, že zmluvu č. X/XXXX o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa 20. 12. 2013 nezaeviduje z dôvodu, že táto nespĺňa náležitosti podľa ust. , postupoval správne a v súlade so zákonom, pričom v tomto opatrení uviedol i dôvody svojho postupu.

29. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci (ktorá bola základom podanej žaloby) správny súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Evidencia zmluvy príslušným okresným úradom predstavuje osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu nehodnotí platnosť alebo neplatnosť zmluvy ani notárskej zápisnice, ale rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Tento proces je nepochybne administratívnym (správnym) procesom, keďže je vykonávaný pred správnym orgánom, aj keď v zmysle

ust. sa naň nevzťahujú jednotlivé ustanovenia správneho poriadku. Je však potrebné zdôrazniť, že aj napriek vylúčeniu aplikácie správneho poriadku, je správny orgán povinný riadiť sa základnými zásadami správneho konania obsiahnutými v ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Uvedené vychádza zo skutočnosti, že okresný úrad, ktorému zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej moci povinný pri akejkoľvek činnosti, bez ohľadu na to, či procesne ide o správne alebo iné konanie, resp. činnosť upravenú iným procesným predpisom, postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. Súčasťou zásady zákonnosti sú, okrem iného, aj základné zásady správneho konania obsiahnuté v ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V procese evidencie je správny orgán povinný v úvode procesu overiť, či nie sú splnené tzv. negatívne podmienky evidencie uvedené v ust. . Následne je povinnosťou správneho orgánu skúmať a zistiť, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa ust. (ust. tohto zákona), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa až d/ , či obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( ) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru ( ) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa . V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh vlastníkov poľovných pozemkov ( Z.z), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v . Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že v procese overovania splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je správny orgán povinný overiť, či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom, či ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, či títo zmluvu aj podpísali, resp. kto ju podpísal a na základe čoho tak konal. V administratívnom spise správneho orgánu (ktorý je ho povinný viesť) sa preto musia nachádzať aj listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci sú skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri. Uvedené je preukazované jednotlivými ustanoveniami zákona o poľovníctve, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Ak by túto základnú náležitosť zmluvy správny orgán riadne neskúmal, bol by jeho postup v rozpore so zákonom. Vlastníctvo k poľovným pozemkom sa preukazuje katastrálnymi operátmi, ktoré by mali byť čo najaktuálnejšie, keďže tieto môžu dlhším plynutím času s poukazom na značnú rozdrobenosť vlastníctva stratiť aktuálnosť. Žalobca ako užívateľ uznaného poľovného revíru, ktorý podal návrh na evidenciu zmluvy č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2013 v predmetnej veci nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali vlastníctvo pozemkov v poľovnom revíri Trojchotár Dolné Semerovce, napriek tomu, že na potrebu predloženia dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka poukazoval už i správny súd vo svojom rozsudku č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017 (26. bod tohto rozsudku), proti ktorému podal žalobca ako pribratý účastník súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. kasačnú sťažnosť zo dňa 09. 01. 2018. Ako vyplýva z rozhodnutí tunajšieho súdu nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného, žalobca ako kasačný sťažovateľ v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. nezaplatil súdny poplatok za kasačnú sťažnosť, čo bolo dôvodom na zastavenie konania o kasačnej sťažnosti uznesením č.k. -235 zo dňa 05. 02. 2018, pričom jeho sťažnosť proti tomuto uzneseniu súd zamietol uznesením č.k. -262 zo dňa 18. 04. 2018. Okrem toho, že žalobca pri podaní žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nepredložil doklady preukazujúce vlastníctvo k pozemkom v poľovnom revíri, nepredložil ani písomné splnomocnenia vlastníkov pozemkov pre zástupcov, ktorí predmetnú zmluvu podpísali. Tieto listiny neboli žalovanému predložené ani na základe jeho výzvy zo dňa 20. 06. 2018. I keď táto výzva nebola adresovaná a doručená žalobcovi (na čo poukazoval aj v žalobe zo dňa 24. 10. 2018), je nepochybné, že žalobca na ňu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v podaní zo dňa 04. 07. 2018, v ktorom namietal proti postupu žalovaného. Žalobca bol teda oboznámený s uvedenou výzvou, vedel,

aké listiny žalovaný požaduje predložiť v konaní o evidencii zmluvy, napriek tomu tak nepostupoval a žalovaným požadované listiny nepredložil, čo žalovaného viedlo k tomu, že nemohol vyhovieť žiadosti žalobcu o evidovanie zmluvy č. 1/2013 zo dňa 20. 10. 2013. K notárskej zápisnici č. N 281/2013, Nz 56836/2013, NCRIs 57707/2013 spísanej dňa 19. 12. 2013 notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou, správny súd uvádza, že notár neosvedčuje materiálnu, ale tzv. formálnu pravdu a notárska zápisnica predstavuje tzv. verejnú listinu. Verejnú listinu môže notár vydať až po splnení formálno-právneho postupu, ktorého nedodržanie má za následok, že listina nemá charakter verejnej listiny. Notár môže osvedčiť len tie skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, resp. s ktorými môže byť spojený právny následok. Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva v tom, že notár podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového deja so zákonom, ale osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notársku zápisnicu nemožno chápať ako osvedčenie, že daný dej sa uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy pre daný dej vyžadujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. ). Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu v tom, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a žalovaný ako orgán verejnej správy ju nemôže ani spochybniť, ale je jeho povinnosťou zistiť, či z nej bezpečne vyplývajú pre proces evidencie podstatné skutočnosti (teda i vlastníctvo k spoločnému poľovnému revíru a existencia splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, rozhodnutie o postúpení užívania, výška náhrady a určenie splnomocnencov). Správny súd je toho názoru, že z notárskej zápisnice predloženej žalovanému pre účely evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru musia vyplývať tie skutočnosti, ktoré má žalovaný ako orgán verejnej správy v procese evidencie zmluvy za úlohu preskúmať. Musí byť teda okrem iného zistiteľná i celková výmera poľovných pozemkov, ktoré sú začlenené do uznaného poľovného revíru (ktorá v danom prípade nekorešponduje s výmerou poľovného revíru uvedenou v zmluve č. 1/2013). Súčasťou notárskej zápisnice ako jej príloha má byť i prezenčná listina prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov podľa ust. , ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení a ďalej listiny umožňujúce identifikáciu vlastníkov poľovných pozemkov (resp. ich zástupcov spolu s preukázaním ich práva na zastupovanie, t.j. napr. na základe plnej moci, zmluvy a pod.) s určením celkovej výmery poľovných pozemkov na vlastníka a jeho podiel na celkovej výmere poľovných pozemkov, ktoré boli začlenené do poľovného revíru, pričom súčasťou identifikácie vlastníka je aj doklad o vlastníctve. V predmetnej veci je nepochybné, že žalovanému žiadna takáto príloha notárskej zápisnice predložená nebola, ale ani samotná notárska zápisnica sa na žiadnu prílohu neodvoláva.

30. K námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia opatrenia žalovaného zo dňa 20. 08. 2018 správny súd uvádza, že v ust. sú vymedzené negatívne podmienky na vykonanie evidencie zmluvy, pri splnení ktorých ju nie je možné vykonať. Evidenciu zmluvy nie je možné vykonať, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo, ak zmluva nie je uzatvorená s osobou, resp. organizáciou podľa ut. tohto zákona. Žalovaný v žalobou napadnutom opatrení uviedol, že zmluvu č. 1/2013 zo dňa 20. 12. 2013 nezaeviduje, nakoľko nespĺňa náležitosti podľa ust. 14 ods. 3 , pričom zároveň poukázal na konkrétne nedostatky, ktoré zistil v procese overovania splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a ktoré mu bránili v tom, aby zmluvu zaevidoval v zmysle ust. . Správny súd je toho názoru, že i keď žalobou napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 20. 08. 2018 ako dôvod nezaevidovania zmluvy stroho uvádza, že táto nespĺňa náležitosti podľa ust. , nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené. Žalovaný v ďalšej časti svojho opatrenia uviedol, čo posudzoval v procese overovania splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, v ktorom bol viazaný právnym názorom tunajšieho súdu v rozsudku č.k. -193 zo dňa 10. 10. 2017 a taktiež uviedol, čo nebolo preukázané (či bolo zvolané v súlade s ust. , keďže ho nezvolal zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce a či prebehlo v súlade so zákonom o poľovníctve, keďže v listine prítomných vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru neboli zapísaní výlučne vlastníci poľovných pozemkov tak, ako to vyžaduje ust. ). Nie je úlohou správneho súdu zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach vydanie bezvadného správneho rozhodnutia, resp. opatrenia, ale ochrániť

ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd sa nestotožnil s touto námietkou žalobcu a nepristúpil k zrušeniu opatrenia žalovaného z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Dôvodom k zrušeniu rozhodnutia, resp. v tomto prípade opatrenia žalovaného môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Aj doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Táto zásada v súčasnosti zreteľne vyplýva z ust. . Na základe listín, ktoré boli žalovanému predložené a ktoré boli predmetom jeho posudzovania i súd dospel k záveru, že žalobcom predloženú zmluvu č. 1/2013 v znení dodatku č. I nie je možné zaevidovať.

31. S poukazom na všetky vyššie uvedené zistenia súdu vyplývajúce z administratívneho spisu potom súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu (ktorý je podľa žalobcu v rozpore s administratívnym spisom) a námietku podstatného porušenia ustanovení . Žalovaný v predmetnej veci nevykonával svojvoľné dokazovanie, ako to tvrdí žalobca, ale v procese evidovania predloženej zmluvy postupoval v zmysle príslušných ustanovení , plniac si svoje zákonom stanovené povinnosti. Je skutočnosťou, že výzvu zo dňa 20. 06. 2018 nezaslal žalobcovi, ale s týmto zistením sa súd vysporiadal v 27. bode tohto rozsudku. Žalobcovi teda bolo zrejmé, čo žalovaný pre účely evidovania zmluvy požaduje, napriek tomu tieto listiny nepredložil, ale v podaní zo dňa 04. 07. 2018 spochybnil postup žalovaného a nedôvodne tvrdil, že tento nemá oporu v zákone. Žalovaný v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav, ktorý v žalobou napadnutom opatrení i uviedol a v súlade so záklonom konštatoval, že žalobcom predloženú zmluvu č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru nie je možné zaevidovať.

32. Preskúmaním žalobou napadnutého opatrenia žalovaného zo dňa 20. 08. 2018 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie (ako sa toho domáhal žalobca), ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Náhradu trov konania súd nepriznal ani Poľovníckemu spolku Búr ako subjektu, ktorému bolo priznané postavenie osoby zúčastnenej na konaní, a to s poukazom na ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre to, aby mu súd náhradu trov konania mohol priznať. Osobe zúčastnenej na konaní, t.j. Poľovníckemu spolku Búr súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by tejto osobe vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať skutočnosť, že súd zaslal Poľovníckemu združeniu Búr žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle ust. o tom, že má právo podať písomné vyjadrenie v predmetnej veci. Osoba zúčastnená na konaní toto právo i využila a podala písomné vyjadrenie zo dňa 05. 11. 2019. Taktiež za uloženie povinnosti nemožno považovať ani zaslanie predvolanie na pojednávanie v predmetnej veci, ktorého sa zúčastnil právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní.

34. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , .

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.