Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/288/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V., bývajúcej v R.,

zastúpenej JUDr. Ľ., advokátom so sídlom v L., proti žalovanému S., so sídlom v R., IČO: X.,

zastúpenému JUDr. Ľ., advokátom so sídlom v R., o určenie trvania nájomného vzťahu,

vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 17. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17. júna 2009

sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 18. novembra 2008 č.k.

-46 z r u š u j e a konanie v tejto veci z a s t a v u j e .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému do 3 dní náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania vo výške 426,14 € do rúk JUDr. Ľ., advokáta so sídlom v R..

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že medzi žalovaným ako prenajímateľom

a ňou ako nájomníčkou trvá nájomný vzťah k 3-izbovému bytu č. 2 na prízemí bytového

domu súp. č. X. na ulici I. (ďalej len „byt“). Na odôvodnenie žaloby uvádzala, že 17. júna

1981 bol byt pridelený do osobného užívania S.; právny vzťah osobného užívania bytu sa

neskôr zmenil na nájom bytu ( ). Keďže S. porušoval

povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu tým, že nezaplatil nájomné a úhrady za plnenia

poskytované v súvislosti s užívaním bytu, dal mu žalovaný ako prenajímateľ podľa § 711 ods.

1 písm. d/ výpoveď z nájmu bytu (doručená mu bola 22. júla 2005)

s tým, že výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. S. bol v tom čase v hmotnej núdzi

z objektívnych dôvodov (bol nezamestnaný a staral sa o starú a chorú matku), preto sa

výpovedná lehota, v ktorej mal zaniknúť právny vzťah nájmu, predĺžila o ochrannú lehotu

6 mesiacov ( ). Tým, že S. pred uplynutím tejto lehoty

zložil do pokladnice žalovaného sumu 85 111 Sk, ktorou úplne uhradil dlhy voči nemu,

zanikol dôvod výpovede z nájmu bytu a právny vzťah nájmu bytu medzi nimi trval aj naďalej.

Keď S. zomrel, jeho univerzálnou právnou nástupkyňou sa stala M.; prešlo na ňu tiež členstvo

v družstve a právo nájmu bytu ( ). Žalovaný ju ale

odmietol považovať za členku družstva a nájomníčku bytu, pričom svoje odmietavé

stanovisko odôvodňoval tým, že S. nebol v čase smrti nájomcom bytu. M. zomrela 29. apríla

2008 a jej univerzálnou právnou nástupkyňou sa stala žalobkyňa, na ktorú prešlo aj členstvo

v družstve a právo nájmu bytu ( ). Žalobkyňa sa domáhala

určenia trvania právneho vzťahu nájmu bytu z dôvodu, že žalovaný napriek tomu popiera, že

by medzi nimi existoval tento právny vzťah.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 18. novembra 2008 č.k. -46

určil, že medzi žalovaným a žalobkyňou trvá právny vzťah nájmu bytu. Žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov konania 9 839,10 Sk. Na odôvodnenie

výroku vo veci samej uviedol, že v tomto konaní ako predbežnú riešil otázku, či S. ako právny

predchodca žalobkyne (ne)bol v čase doručenia výpovede z nájmu bytu v hmotnej núdzi

z objektívnych dôvodov. Dodal, že táto otázka nebola riešená v konaní o vypratanie bytu

vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. , v ktorom bola S.

rozsudkom z 27. januára 2006 č.k. -19 (právoplatným 15. marca 2006) uložená

povinnosť vypratať byt do 30 dní. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa

preukázané, že v čase doručenia výpovede z nájmu bytu bol S. v stave hmotnej núdze

z objektívnych dôvodov. Zaplatením dlžného nájomného v ochrannej lehote (§ 710 ods. 4

) došlo podľa k zániku dôvodu

výpovede, preto S. bol v čase smrti naďalej členom žalovaného družstva a nájomcom bytu.

Jeho smrťou prešlo členstvo v družstve a tiež nájom bytu na M. (§ 706 ods. 3 Občianskeho

zákonníka), smrťou ktorej neskôr prešlo členstvo v družstve a tiež nájom bytu na žalobkyňu.

O trovách konania rozhodol s poukazom na

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 18. novembra 2008 č.k. -46

napadol žalovaný odvolaním, v ktorom uviedol, že S. v určenej lehote nepreukázal, že by bol

ku dňu doručenia výpovede z nájmu v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov (čo je

podmienkou predĺženia výpovednej lehoty), a ani do 3 mesiacov nepodal žalobu o určenie

neplatnosti výpovede z nájmu bytu ( ). Keďže nebol

v čase smrti členom žalovaného družstva ani nájomcom bytu, nemohlo neexistujúce členstvo

a nájom prejsť na iné osoby.

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 17. júna 2009 sp. zn. odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému do 3 dní náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

426,14 €. Zmeňujúci výrok odôvodnil tým, že S. nepodal žalobu o určenie neplatnosti

výpovede z nájmu bytu ( ) a výsledky vykonaného

dokazovania nesvedčia o tom, že by prenajímateľovi preukázal v rozhodujúcej lehote

[odvolací súd za ňu považoval lehotu 3 mesiacov ( )], že

ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu bol z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi. Jeho

nájomný vzťah k bytu preto zanikol uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty. Keďže S.

nebol v čase smrti nájomcom bytu, nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na M. a neskôr na

žalobkyňu. Odvolací súd vzhľadom na to neopodstatnene podanú žalobu zamietol. Výrok

o trovách konania odôvodnil poukazom na

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Poukázala na to, že S. v dobrej viere a v presvedčení o plynutí ochrannej lehoty podľa

uhradil dlžné nájomné, zostal v byte bývať a pravidelne

platil nájomné. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania nie je správny právny

záver odvolacieho súdu, že S. nepreukázal, že v čase doručenia výpovede z nájmu bol v stave

hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Podľa názoru dovolateľky predložené potvrdenia

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku o poberaní dávok v hmotnej núdzi

dostatočne preukazujú tento stav. Namietla, že výkladom ustanovenia § 710 ods. 4

nemožno dospieť k názoru, na ktorom založil odvolací súd svoje

zmeňujúce rozhodnutie. Existenciu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov nemusí podľa jej

názoru preukazovať len nájomca a k preukázaniu tejto núdze môže dôjsť aj po uplynutí

3 mesačnej výpovednej lehoty. Z týchto dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny. Neopodstatnené dovolanie navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že rozsudky súdov oboch nižších stupňov treba

zrušiť a konanie zastaviť. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd totiž konali v danej veci

napriek tomu, že im v tom bránila prekážka veci právoplatne rozsúdenej.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (

ods. 3 ).

V zmysle súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta

prvá platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa

týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia

pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie).

Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne

procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom

konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako

žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či

je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke

posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne

rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke

v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

Právoplatný rozsudok ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku

veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka,

či tu právny vzťah je alebo nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela byť) posúdená

pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.

Zo spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 27. januára 2006 č.k.

-19, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. marca 2006, bola S. (právnemu

predchodcovi žalobkyne, vtedy v procesnom postavení žalovaného) uložená povinnosť

vypratať byt do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na to bolo potrebné

vyriešiť otázku, či prejednaniu žalobkyňou podanej žaloby o určenie existencie právneho

vzťahu nájmu bytu medzi žalobkyňou a žalovaným nebránila prekážka veci právoplatne

rozhodnutej. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu tým, že súd (skorším) právoplatným

rozsudkom uložil S. povinnosť plniť (v danom prípade vypratať byt), aj bez výslovného

vyjadrenia zároveň určil, že neexistuje právny vzťah nájmu bytu, obsahom ktorého by bolo na

jednej strane právo S. užívať byt ako nájomca a na strane druhej povinnosť S. umožniť mu

výkon práv nájomcu.

V zmysle vyššie podaného výkladu – čo do posúdenia existencie

právneho vzťahu nájmu bytu – išlo v oboch konaniach pred Okresným súdom Ružomberok

(tak v konaní vedenom na ňom pod sp. zn. , ako aj v konaní vedenom pod

sp. zn. ) o tú istú vec tých istých účastníkov, ktorá sa týkala toho istého

skutkového deja. Skutočnosť, že na jednej procesnej strane vystupuje v neskoršom konaní

právna nástupkyňa účastníka skoršieho súdneho konania, tu nie je právne významná.

Právoplatný rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 27. januára 2006 č.k.

-19 vydaný v konaní o žalobe na vypratanie bytu vytvoril prekážku veci

právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie právneho vzťahu nájmu bytu v konaní

sp. zn. Okresného súdu Ružomberok.

Súdy oboch nižších stupňov uvedenú prekážku prehliadli a tým konanie zaťažili

procesnou vadou v zmysle Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací

súd zreteľ, i keď nebola v dovolaní namietaná (viď ).

Výskyt niektorej z vád uvedených v je dôvodom, pre ktorý dovolací súd

musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť ( ); zistenie, že v konaní došlo

k procesnej vade v zmysle , je okrem toho dôvodom pre zastavenie

konania ( ).

So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudky

súdov oboch nižších stupňov a konanie zastavil.

Žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie muselo zastaviť a vznikla jej

povinnosť nahradiť trovy tohto konania žalovanému ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, priznal

žalovanému v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške

426,14 €. Žalovanému, ktorý v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková