Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (202)Rozsudok_7Csp-80-2020.pdf
PDF · 167.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobkyne: Š. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. D. XXX/XX, XXX XX V. Z. K., Š. H. Q. J., právne zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, o neplatnosť zmluvnej podmienky, t a k t o
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 31 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných V. Ú. B., T..Q.. V. Q. Q. Q. Q. A. A., T..Q.., A. K. Q. I. H. Q. Ú., H. T. Ž.D. H. T. A. K.-F. Č..XXXXXXXX uzatvorenej dňa 2.12.2005 medzi žalobcom a V. Ú. B., T..Q.. Q. Q. F. Z. X, B., D.: XXX XXX XX V. I.: „Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej v lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí,“ je n e p l a t n á.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobkyňa svoju žalobu, ktorá bola podaná prostredníctvom právneho zástupcu (ďalej len PZ) odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou V. Ú. B., T..Q.. T. X. V. L. L.T. XX.XX.XXXX A. R. I. H. Q. Ú. H. T. Ž. H. T.C. A. K.-F. Č.. XXXXXXXX, X. A. B. X. Q. Ú. I. Q. X. V.T. V. X. Ž. (Ď. E. I.F.). V. B. XX H.C. X. X. V. T. X. A. X. A. V. V. Ú.V. B., T..Q.. V. Q. Q. Q. Q. A. A., T..Q.., ktoré tvoria súčasť zmluvy je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) v tomto znení: Ak Klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať Hlavnú kartu aj Dodatkovú kartu. Ak klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátka a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť Úverový rámec na nulu, b) vyhlásiť celý Dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a skončiť platnosť Hlavnej a Dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu Klienta vedeného Bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy Klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Dňa 19.06.2020 žalovaný predložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu, Q. Š., B. XXXX, XXX XX V. Z. K. a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej kópie Zmluvy, súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Nakoľko sa vo veci jedná o spotrebiteľský
úver vo forme kreditnej karty, z predloženej žiadosti ani len nie je možné overiť, či tvrdenia žalovaného v nej sú správne, keďže k žiadosti nebol predložený žiaden prehľad čerpaní a úhrad a ide teda o jednostranné tvrdenie žalovaného. Navyše, zo žiadosti vyplýva, že pohľadávka bola na žalovaného postúpená dňa 07.06.2013 a je teda viac ako pravdepodobné, že vymáhaná pohľadávka je premlčaná a teda žalovaný postupuje v priamom rozpore s ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa dňa 14.07.2020 podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tunajší súd uznesením sp. zn. 5Csp/90/2020-14 zo dňa 27.07.2020 vydal neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného zaviazal žalobkyňu podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyňa zdôvodňuje žalobu tým, že vyššie uvedená zmluvná podmienka predstavuje pre žalobkyňu ako spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku a je teda neplatná. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok zo mzdy v zmluve uzatvorenej dňa 02.12.2005 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a pôvodným veriteľom je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Navyše, v čase uzatvárania zmluvy platil zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého zmluva medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola tzv. spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 23a ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok zo mzdy v zmluve uzatvorenej dňa 02.12.2005 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a pôvodným veriteľom je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať s majetkom žalobkyne, ktorá nespĺňa kritériá podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy), o ktorú išlo a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný, nakoľko miera jeho práva voči žalobkyni v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu bez existencie akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo sa v prípade žalobkyne prejavuje požiadavkou žalovaného na sumu 2978,43 eur, ktorá vyplýva z listu žalovaného zo dňa 19.06.2020, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobkyne ako žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou nebola vopred individuálne dojednaná, musela ju akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by jej úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú (typovú) zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, resp. jedná sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť (rozsudok SD EÚ vo veci C-147/16, body 26.-28. odôvodnenia: „26. ... je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 9. novembra 2010, V. X.Ü. E., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.; I. XX. G. XXXX, B. X. B., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P., T. T. I. X. L. XXXX, B. Q., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX a citovaná judikatúra). 27 Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom na toto nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva, skutočnou rovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami (J. I. X. Z. XXXX, V. X.U. E., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.; I. XX. G. XXXX, B. X. B., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P., T. T. I. XX. P.J. XXXX, B. X., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P.).28 Súdny dvor zdôraznil, že s cieľom zabezpečiť túto ochranu môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných zmluvných strán (J. I. X. Z. XXXX, V. X. E., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.; I. XX. G. XXXX, B. X. B., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P., T. T. I. XX. T. XXXX, Q. Q. T. L. B., C.-XXX/XX T. C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.).“..) Dohoda o zrážkach zo mzdy vyplýva priamo z uzatvorenej typovej zmluvy zo dňa 02.12.2005, ktorú žalobkyňa mohla buď podpísať, alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky. Najmä z toho dôvodu má žalobkyňa za to, že je tu namieste, aby súd vyhovel žalobkyňou navrhovanej žalobe, nakoľko tu existuje dôvodná obava zhoršenia celkového, najmä majetkového postavenia žalobkyne a uvádzaná podmienka je celkom jednoznačne v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech žalobkyne, keďže je to výlučne žalovaný, ktorý určuje, v akej výške žiada plnenia od zamestnávateľa žalobkyne, a navyše všetky plnenia uspokojuje aj proti samotnej vôli žalobkyne. Prejav vôle žalobkyne pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku než uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uzavrela zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Uvedenou zmluvou pôvodný veriteľ vnútil predtlačeným formulárom žalobkyni aj iný úkon než ten, ktorý bol v sfére jej záujmu a vplyvu, a to uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalobkyňa nemala vôľu túto dohodu uzavrieť a navyše nemala ani reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. X. Z. X. F. X., C.-XX/XX, A. I. X. M.Ó. A. V. V. A. V. Č. XX T. XX C. I. X. M.X. Ú. T. Č. XXX Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na ich základe môžu byť zo mzdy dlžníka uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 11Co/87/2018 zo dňa 26.04.2018, spisová značka 15Co/345/2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, spisová značka 5Co/934/2015 z 29.06.2016.
2. Žalobkyňa priložila k žalobe tieto dôkazy: list adresovaný žalovaným X. Q. Š. V. Z. K. I. L. XX.XX.XXXX, kde bolo uvedené, že oznamujeme Vám, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.06.2013 v súlade s ust. § 542 a nasl. Občianskeho zákonníka, postúpila spoločnosť C. G. O., T..Q.. X.T. V. I. I. Č.. XXXXXXXX, Q. P. X. T. V. X. Q. Ň. Q. Z. Q. M. A. Q., Q..J..H.., (ďalej len ako „veriteľ“). V zmysle §551 ods. 2 Občianskeho zákonníka Vás týmto vyzývame na základe predloženej dohody na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu Vášho zamestnanca: Š. F.A.. Doručením tejto výzvy ste v zmysle § 551 ods 2. Občianskeho zákonníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov Vášho zamestnanca, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy taktiež výslovne zakotvuje § 131 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že zrážky zo mzdy nebudú vykonávané, zodpovedáte veriteľovi za prípadnú škodu a následne si veriteľ vzniknutú škodu môže uplatniť na súde žalobou na náhradu škody. Ku dňu 19.06.2020 predstavuje dlh vo výške 2978,43 eur (istina: 1681,79 eur, riadny úrok: 60,03 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky: 11,23 eur, poplatky: 157,56 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky: 1067,82 eur, spolu: 2978,43 eur).
3. Neodkladným opatrením vydaným tunajším súdom sp. zn. 5Csp/90/2020 zo dňa 27. júla 2020 bolo Ž. M. A. Q., Q..J..H.. nariadené zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyni v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako žiadosť o aktiváciu karty K.-F. Č.. XXXXXXXX uzavretou medzi žalobkyňou a V. Ú. B.. Zamestnávateľovi žalobkyne Q. Š. V. Z. K. B. R.Ž. X. I. Q. V. I. I. O. R. Ž. H. T.C. A. K.-F.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2020.
4. V žiadosti o aktiváciu karty K.-F., adresovanej spoločnosti V., T..Q.. zo strany žalobkyne dňa 2.12.2005, v časti 2 tejto žiadosti označenej ako zmluvné ustanovenia je uvedené nasledovné: Schválený úverový rámec 33000 Sk, schválená štandardná mesačná splátka 1100 Sk. V bode 4 tejto žiadosti je v bode
6 uvedené: vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti zmluvy som sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných V., T..Q.. v spolupráci so Q.H. A. A., T..Q.., ktoré sú súčasťou tejto žiadosti zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať.
5. V bode 31 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných V., T..Q.. v spolupráci so spoločnosťou Q., T..Q.. je uvedené: ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú kartu aj dodatkovú kartu. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej v lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť úverový rámec, b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej alebo dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta, vedeného bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.
6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V zmysle vyššie citovanej úpravy nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). V čase podpisu zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaný má za to, že zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Právny predchodca žalovaného, t.j. spoločnosť V., T..Q.., v čase uzatvorenia zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky splnil všetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Žalobkyňa v zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby v prípade, ak nesplnia svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Názor žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť sú podľa žalovaného nepreukázané. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje jednu z foriem zabezpečenia poskytnutého úveru, pričom zabezpečenie pohľadávky je zákonom aprobovaný inštitút aj keď je zmluvnou stranou spotrebiteľ - o to viac v čase podpisu zmluvy. Podľa ust. § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) „Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“ V predmetnej veci je nesporné, že Obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala pri podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasila, zmluvu vôbec nepodpísať. Obsah zmluvy bol dodávateľom (právnym predchodcom žalovaného) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobkyňa na obsahu dohody alebo zmluvy neparticipovala. Opačným výkladom by bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré hromadne uzatvárajú štátne energetické podniky, banky, mobilný operátori atď. so spotrebiteľmi sú neplatné, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že tieto v súlade s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určujú časť obsahu zmlúv aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, obdobne ako v tomto prípade právny predchodca žalovaného. Tento inštitút je upravený výlučne v ustanoveniach obchodného práva. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje povinnosť v
prípade konfliktu právnych predpisov prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak v žiadnom prípade nesubsumuje úpravu spotrebiteľských zmlúv výlučne pod Občiansky zákonník. Nakoľko možnosť úpravy časti obsahu zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku, použijú sa v tejto časti ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky náležitosti kladené zákonom o spotrebiteľských úverov platným v čase podpisu. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že obsahu zmluvy, vrátane Obchodných podmienok porozumela a prejavila vôľu byť nimi viazaní. Predmetné ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov neobsahuje žiadne zložité, resp. zavádzajúce právne formulácie. Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, A. X. Q. C.. Q.údny dvor vyslovil, že sama možnosť presadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. K tomuto však k dnešnému dňu vôbec nedošlo. Vzhľadom na to žalovaný nepovažuje za preukázané, že by sama dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach žalobkyne a žalovaného a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianského zákonníka neplatná. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy pre neuvedenie výšky pohľadávky. Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Občianského zákonníka postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je obsiahnutá, účastníci zmluvy a pod., pričom všetky tieto údaje zmluva preukázateľne obsahuje. Zároveň uviedol, že má za to, že absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a dodal, že žalobkyňa titulom dohody o zrážkach zo mzdy k dnešnému dňu neuhradila ani žiadne euro. Dňa 21.10.2013 žalobkyňa uznala pohľadávku žalovaného, čo do právneho dôvodu a výšky, a tým nastali právne účinky podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka, pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj žalobkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta zákona Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa nemôže brániť námietkou premlčania. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje za nesporné, že pohľadávka žalovaného premlčaná nie je a zároveň je zrejmé, aká je výška nepremlčanej pohľadávky žalovaného voči žalobkyni. Vzhľadom na správanie žalobkyne možno mať silné pochybnosti o prítomnosti dobrej viery plniť záväzky z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach už pri jej uzavretí. Žalobkyňa totiž nezaplatila žiadne z takto dohodnutých plnení, pričom žalovaný bral v úvahu materskú dovolenku žalobkyne v rokoch nasledujúcich po podpise predmetnej dohody o splátkach. Žalovaný napriek uvedenému za účelom úhrady vzniknutej dlžoby žalobkyňu opätovne kontaktoval, avšak bezúspešne. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu (sp. zn. 4 M Cdo 8/2012, sp. zn. 7Cdo/146/2013, sp. zn 4Cdo/89/2007), ktorá má na predmetnú vec zásadný vplyv možno právne ustáliť, že právne postavenie žalobkyne nie je neisté, podaním určovacieho návrhu žalobkyňa neovplyvní skutočnosť, že žalovaný má voči nej ako veriteľ pohľadávku zo Zmluvy, na základe čoho je predmetné konanie nadbytočné. Žalovaný zároveň zastáva názor, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na určení, že Dohoda je neplatná, nakoľko toto zabezpečenie nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že žalobkyňa je dlžníkom zo Zmluvy. Taktiež je zrejmá výška pohľadávky, ktorej zabezpečenie bolo aktivované žalovaným skrz list zamestnávateľovi žalobkyne.
7. Žalobkyňa ani právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie nedostavili. Predvolanku na pojednávanie si prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 15.06.2021. Neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že keďže právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie, ani žalobkyňa, nedostavili, žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V prípade,
že súd návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovie, poukázal na písomné vyjadrenie k podanej žalobe, kde argumentoval nedôvodnosťou podanej žaloby.
9. Podľa § 299 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
10. Rozsudku pre zmeškanie pre nedostavenie sa žalobkyne na pojednávanie nebolo možné vyhovieť, pretože rozsudok pre zmeškanie žalobkyne podľa ustanovenia Civilného sporového poriadku nie je možné vydať v konaní, ak by bol vydaný takýto rozsudok v neprospech spotrebiteľa. Jednoznačne podaná žaloba, a to žaloba o určenie neplatnosti obchodných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, je podaná žalobkyňou ako spotrebiteľkou, pretože tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Z o zmluvy vyplýva, že žalobkyňa uzavrela zmluvu s právnym predchodcom žalovaného ako spotrebiteľka, nie v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného uzatvoril zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vydanie rozsudku pre zmeškanie by bolo vydanie rozsudku v neprospech spotrebiteľa. Vydanie takéhoto rozsudku je vylúčené v ustanovení § 299 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
13. Preto súd použil právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ).
14. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva ďalej obsahuje
a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b)sankcie za porušenie zmluvy, c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
17. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
19. Podľa § 23a ods. 1a 2 zákona č. 634/992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy ( ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
20. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 634/992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b)môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 634/992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
30. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
33. V tomto prípade všetky zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným bola zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný, resp. jeho predchodca ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
36. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 31 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet je neplatná z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa tejto obchodnej podmienky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsah zrážok zo mzdy, ďalej, že táto obchodná podmienka nebola individuálne dojednaná, pretože mala byť súčasťou formulárovej zmluvy, obsah ktorej žalobkyňa nemohla ovplyvniť, a ďalej, že ak žalobkyňa chcela uzatvoriť zmluvu a chcela dosiahnuť úver, musela podpísať celú zmluvu, kde súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, ktoré dojednávali dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa musela, ak chcela úver dostať, podpísať celú zmluvu a s tým aj súhlas s obchodnými podmienkami, v opačnom prípade by jej úver poskytnutý nebol.
37. Dôvodnosť podanej žaloby popieral žalovaný z dôvodu, že podanou žalobou nie je preukázaný naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a ďalej poprel tvrdenia žalobkyne, že by ustanovenie bod 31 písm. f) Obchodných podmienok mali byť neplatné z dôvodu ako to uviedla žalobkyňa v žalobe.
38. Nesporné medzi účastníkmi bolo uzatvorenie žiadosti - zmluvy, súčasťou ktorej boli obchodné podmienky a uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným voči žalobkyni. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či v konaní je preukázaný naliehavý právny záujem a či obchodná podmienka v bode 31 písm. f) je neplatná z dôvodov ako to uvádza žalobkyňa.
39. V zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
40. V prvom rade súd sa zaoberal či je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Súd má za to, že podanou žalobou je preukázaný naliehavý právny záujem, pretože ak súd sa nebude zaoberať bodom 31 písm. f ) Obchodných podmienok, teda, či uvedená časť Obchodných podmienok je alebo nie je platná, naďalej bude v platnosti ponechaná táto podmienka, ktorou si žalovaný zabezpečil vznik dohody o zrážkach zo mzdy, pričom na základe dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 31 písm. f ) Obchodných podmienok už žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na sumu spolu 2978,43 eur. Teda, ak súd sa nebude zaoberať platnosťou, resp. neplatnosťou týchto Obchodných podmienok, žalovaný bude si môcť voči žalobkyni
uplatniť v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy dlžnú čiastku, o ktorej tvrdí, že je dôvodná. Ak súd vyhlási, že obchodná podmienka je neplatná, v zmysle ktorej mala vzniknúť dohoda o zrážkach zo mzdy, v takomto prípade zaniká právo žalovanému uplatňovať si dlžnú pohľadávku voči žalobkyni v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy. Teda bez vyriešenia tejto otázky nebude odstránená právna neistota žalobkyne, ako aj žalovaného, či dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala vzniknúť v zmysle bodu 31 písm. f ) Obchodných podmienok, je platná, alebo nie je platná. Z neplatnej obchodnej podmienky nemôže vzniknúť ani platná dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd teda mal za to, že naliehavý právny záujem podanou žalobou je preukázaný, a preto sa zaoberal dôvodmi žaloby.
41. Žalobkyňa namietala neplatnosť bodu 31 písm. f ) Obchodných podmienok na základe skutočnosti, že takáto obchodná podmienka nebola individuálne vyjednaná, a preto je neplatná. To, že nebola individuálne vyjednávaná má preukazovať formulárový typ Obchodných podmienok, ako aj samotnej zmluvy. Pri podpise zmluvy o úvere hlavným účelom podpisu zmluvy bolo nie uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, ale poskytnutie úveru. Žalobkyňa nemala možnosť urobiť nejakú výhradu a uviesť, že s bodom 31 písm. f )nesúhlasí, a že nechce, aby boli súčasťou zmluvy o úvere, resp. Obchodných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy neumožňuje odkontrolovať samotnú výšku samotného dlhu, pretože takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky ani rozsah zrážok zo mzdy.
42. Súd sa zaoberal dôvodmi argumentácie, pre ktoré nemá byť predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala vzniknúť v zmysle bodu 31 písm. f) Obchodných podmienok platná, a mal za to, že argumentácia žalobkyne je dôvodná. Súd zo svojej činnosti, ako aj z obsahu spisu, a to konkrétne Žiadosti o aktiváciu karty K.-F. a k tomu pripojenými Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet má za to, že obchodná podmienka koncipovaná v bode 31 písm. f )nemôže byť individuálne dojednaná. Podpora tohto tvrdenia vyplýva z toho, že z činnosti súdu je známe, že súčasťou právnych úkonov, a to Žiadosti o aktiváciu A. K.-F. sú totožné Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré boli aj súčasťou predmetnej žiadosti o aktiváciu A. K.-F.. Ide o formulárovú predtlač, ktorá naviac nie je ani podpísaná žalobkyňou, čo prezentuje záver, že nebola výsledkom nejakej dohody. Aj samotný žalovaný tvrdí, že takáto podmienka, a to dohoda o vzniku dohody o zrážkach zo mzdy, je uvedená v obchodných podmienkach, a že s takýmito Obchodnými podmienkami mala žalobkyňa súhlasiť v Žiadosti o aktiváciu karty K.-F.. Odkaz na nejaký súhlas na Obchodné podmienky nemôže byť výsledkom nejakej individuálnej dohody. Je teda aj pravdivé tvrdenie žalovaného, že keďže žalobkyňa iba podpisovala vyhlásenie, že súhlasí s Obchodnými podmienkami, teda že nemohla odmietnuť niektoré obchodné podmienky. Takáto možnosť v zmluve jej poskytnutá nebola.
43. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice č. 93/13/EHS jej užitočného úžitku. ( obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV.ÚS/55/2010-19).
44. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali
viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť ( rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).
45. Je teda nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobkyňa podpísala ako spotrebiteľ. Dohoda o zrážkach zo mzdy v obchodných podmienkach neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobkyne vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Dohoda je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo žiadosti o aktiváciu A. - K. - F..
46. Dohodu o zrážkach zo mzdy podrobil súd preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade, že žalovaný uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
47. S poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zásada zakotvená v uvedenom ustanovení vnáša do právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Zmyslom uvedeného ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi to znamená, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinností v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany, resp. odopretie rozhodnutia súdu potrebného na právne vzťahy. Zámerom právneho predchodcu žalovaného bolo dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú prvoinštančný súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
48. Právny predchodca žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni na podpis žiadosť - zmluvu, a súhlas aj s obchodnými podmienkami, súčasťou ktorých je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorá obsah dohody o zrážkach zo mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že by si uvedený text prečítala, nemá právnické vzdelanie, a ťažko možno predpokladať, že by si mohla byť vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
49. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad(porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).
50. Postup žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z rozhodovacej praxe, z poznatkov ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Jedná o formulár zmluvy. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
51. V danej veci je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to vyššie uvedené, sa žalovaný, resp. jeho právny predchodca snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu, pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť akú výšku ma zamestnávateľ žalobkyne tejto zrážať.
52. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 uvedenej smernice sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia a vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
53. Taktiež súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle takejto obchodnej podmienky nemôže byť platná z dôvodu, že by na základe takto koncipovanej Dohody o vzniku dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný mohol si uplatniť tento inštitút, aj keď zákon takýto inštitút zabezpečenia dovoľuje, avšak takýto inštitút - Dohoda o zrážkach zo mzdy - by privodil automatické vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, a to do výšky sumy, ktorú by si sám stanovil žalovaný, teda dodávateľ, bez akéhokoľvek preskúmania súdom, teda mohlo by nastať, že vykonávali by sa zrážky zo mzdy žalobkyne na sumy, ktoré by možno neboli v súlade so zákonom.
54. Súd má ďalej zato, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené predpísané náležitosti, pretože podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v Zmluva o úvere musí obsahovať nie len úverový rámec a mesačnú splátku, ako je to v danom prípade, ale musí tam byť aj uvedená úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a ďalšie náležitosti, ktorých absencia spôsobuje, že žalovaný si ich nemôže uplatniť. Teda súd mal za to, že iba uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, kde nebude uvedené, v akej výške sa zabezpečuje pohľadávka, na aké nároky má žalovaný nárok, nemôže byť platnou Dohodou o zrážkach zo mzdy, pretože možnosť určenia dlžnej čiastky by bolo ponechané iba na žalovanom, ako už súd uviedol, bez vopred určeného rozsahu dlžnej sumy, ktorú by žalobkyňa mala zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátok, taktiež bez možnosti súdnej kontroly, alebo kontroly samej žalobkyne a teda takto koncipovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy bez určenia konkrétnej dlžnej sumy, ktorú by v prípade omeškania žalobkyňa mala uhrádzať, je v neprospech žalobkyne. Zákon o § 53 ods. 4 hovorí, že akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, je neplatné.
55. Z týchto dôvodov teda, keďže súd mal za to, že je preukázaná argumentácia žalobkyne, že zmluvná podmienka v § 31 písm. f )Obchodných podmienok je pre neprijateľnosť neplatná, preto súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu.
56. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.