Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)a9d/391660.7db376.pdf
PDF · 137.29 KB
No categories available
7Cdo/146/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 146/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. M., bývajúcej v M.M.,
zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom v Martine, Holubyho č. 51, proti
ţalovanej GERONT DSS, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova č. 17, IČO: 36 686
409, za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovanej 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Bratislave, Štúrova č. 5, IČO: 31 318 916, 2/ K. K., bývajúceho
v B., 3/ Mgr. A. F., bývajúcej v M.T.X.M., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6 C 26/2008, o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 12. decembra 2012, sp. zn. 7 Co
243/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline
z 12. decembra 2012, sp. zn. 7 Co 243/2012 a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin (v poradí druhým) rozsudkom z 12. mája 2010, č. k.
6 C 26/2008-185 vyhovel ţalobe podanej ţalobkyňou na súd dňa 11. februára 2008 a určil, ţe
právny úkon - zmluva o prevode vlastníctva bytu z 26. septembra 2007 uzavretá medzi
ţalobkyňou (E. M.) ako predávajúcou a ţalovanou (GERONT DSS, s.r.o.) ako kupujúcou,
predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v M., katastrálne územie M.,
evidovaných na liste vlastníctva č. X., a to bytu č. X. na prízemí obytného domu v M. na ulici
T., vchod č. X., súpisné č. X., postavenom na pozemku parcelné č. X.
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné č. X.
2
a pozemku parcela č. X. vo výmere X. m– zastavané plochy a nádvoria v podiele X., je
neplatný. Vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na poţadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretoţe poţadovanému určeniu vyhovujúci rozsudok je
záväzný (podľa § 159 ods. 2 O.s.p.) pre všetkých účastníkov konania (kúpna zmluva uzavretá
medzi ţalobkyňou a ţalovanou, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, ako aj
následné prevody medzi ţalovanou a vedľajším účastníkom 2/, vedľajšími účastníkmi 2/ a 3/
boli uzavreté pred účinnosťou novely zákonov č. 162/1995 Z. z. a č. 99/1963 Zb. v platnom
znení od 15.10.2008, a preto podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona a § 159a O.s.p. je v čase
rozhodovania súdu moţné vyznačiť príslušnou správou katastra právny stav po vyhlásení
neplatnosti právneho úkonu). Kúpnu zmluvu medzi ţalobkyňou ako predávajúcou
a ţalovanou ako kupujúcou uzavretú 26. septembra 2007 k predmetným
nehnuteľnostiam, povaţoval súd za neplatný právny úkon v zmysle § 39 v spojení s § 41a
ods. 2 a § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého bol ţalobkyňou urobený
v omyle, vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá pre uskutočnenie úkonu bola rozhodujúca
a ţalovaná, ktorej tento právny úkon bol určený, omyl vyvolala a vedela o ňom. Súd mal
vykonaným dokazovaním preukázané, ţe ţalobkyňa mala vôľu uzavrieť so ţalovanou zmluvu
o pôţičke (to potvrdil vo výpovedi aj zástupca ţalovanej), ktorá by bola zabezpečená jej
bytom. Zástupca ţalovanej ďalej tvrdil, ţe ţalovaná poţičala ţalobkyni 300 000,- Sk, ktoré
mala podľa zmluvy ţalobkyňa vrátiť do jedného mesiaca. Zabezpečením pôţičky bola kúpna
zmluva na predmetné nehnuteľnosti, kde po dodrţaní lehoty vrátenia pôţičky mala mať
ţalobkyňa právo spätného prevodu nehnuteľností. Súd však zo zmluvy z 26. septembra 2007
zistil, ţe ide o klasickú kúpnu zmluvu, ktorá nie je zabezpečovacím prostriedkom poţičaných
finančných prostriedkov. Právny poriadok zároveň nepozná zabezpečovací inštitút kúpnej
zmluvy. Spornou skutočnosťou bola aj výška poţičaných peňazí reálne odovzdaných
ţalobkyni. Do podania návrhu na začatie konania došlo k ďalším prevodom nehnuteľností, a
to medzi ţalovanou a vedľajším účastníkom 2/ a posledný s povoleným vkladom dňa 4. júla
2008 z vedľajšieho účastníka 2/ na vedľajšiu účastníčku 3./. O náhrade trov konania rozhodol
tak, ţe o nich rozhodne samostatným rozhodnutím podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Na odvolanie ţalovanej a vedľajšej účastníčky 3/ Krajský súd v Ţiline (v poradí
druhým) rozsudkom z 19. januára 2011, sp. zn. 7 Co 281/2010 odmietol odvolanie ţalovanej
podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., nakoľko nespĺňalo náleţitosti odvolania uvedené v § 42
ods. 3 O.s.p. (nebolo ani po výzve súdu podpísané účastníkom konania) a rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalobkyne zamietol bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.).
Na dovolanie ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. apríla
2012, sp. zn. 7 Cdo 102/2011 rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 19. januára 2011, sp. zn.
7 Co 281/2010 v jeho zmeňujúcej zamietajúcej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia
tomuto súdu na ďalšie konanie v dôsledku vydania prekvapivého rozhodnutia (vada konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.).
Na odvolanie vedľajšej účastníčky 3/ Mgr. A. F., Krajský súd v Ţiline (v poradí
tretím) rozsudkom z 12. decembra 2012, sp. zn. 7 Co 243/2012 podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (o vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy)
tak, ţe ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol. Odvolací súd, rešpektujúc
postup podľa § 213 ods. 2 O.s.p., na rozdiel od súdu prvého stupňa, konštatoval nedostatok
naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (určení
neplatnosti kúpnej zmluvy z 26. septembra 2007). V odôvodnení uviedol, ţe v zmysle
ustanovenia § 159a O.s.p. v znení od 1. januára 2010 a § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
vyplýva, ţe výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti môţe byť
záväzný len pre ţalobkyňu a ţalovanú, nie pre vedľajších účastníkov tohto konania.
Ţalobkyňa môţe mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení len vtedy, ak dôjde
k odstráneniu právnej neistoty i ďalších nadobúdateľov vlastníckeho práva po uzavretej
kúpnej zmluve z 26. septembra 2007, tomu by mal zodpovedať určovací petit, ktorý by bol
záväzný pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p.
a znamenal by zmenu doterajších zápisov vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Podaný
ţalobný návrh sa týka určenia neplatnosti prvého prevodu vlastníckeho práva, ktorý
za podmienok uvedených v § 159a O.s.p. a § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona (v platnom
znení) nemôţe zakladať zmenu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vzťahu k ďalším
nadobúdateľom vlastníckeho práva k bytu (kúpna zmluva z 21. novembra 2007 uzavretá
medzi ţalovaným ako predávajúcim a vedľajším účastníkom 2/ ako kupujúcim; kúpna zmluva
z 5. mája 2008 uzavretá medzi vedľajším účastníkom 2/ ako predávajúcim a vedľajšou
účastníčkou 3/ ako kupujúcou). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe
ţalobkyňa v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nemá na poţadovanom určení naliehavý právny
záujem, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.
Namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou konania (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), nakoľko vedľajšia účastníčka 3/ nebola oprávnená podať odvolanie, toto
malo byť odmietnuté, pretoţe sa nejedná o prípad v zmysle § 201 veta druhá O.s.p., kedy
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom a súhlas ţalovanej s odvolaním vedľajšej účastníčky bol udelený aţ 19. augusta
2010 na výzvu odvolacieho súdu, nie v lehote (15 dní) na podanie odvolania vedľajšou
účastníčkou. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom
právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poukázala na rozdielnosť právneho názoru
na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., keď odvolací súd (v poradí prvým) rozsudkom zrušil
(v poradí prvé) rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s vysloveným
právnym názorom, ţe ţalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem, pričom odvolací súd
(v poradí druhým) rozsudkom z 19. januára 2011, sp. zn. 7 Co 281/2011 zmenil (v poradí
druhý) rozsudok súdu prvého stupňa z 12. mája 2010, č. k. 6 C 26/2008-185, tak ţe návrh
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení zamietol. Preto
ţalobkyni nie je zrejmá náhla zmena právneho názoru súdu. Je presvedčená, ţe preukázala
naliehavosť právneho záujmu na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., keď
v prípade úspechu v spore katastrálny úrad vyznačí právny stav pred právnym úkonom, ktorý
ţalobou napadá; to platí aj vtedy, ak právo bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (§ 159 ods. 2 O.s.p.).
Okrem iného poukázala na trestné konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline sp. zn.
1 To 88/2010, kde konateľ v spoločnosti ţalovanej bol obţalovaný v súvislosti s uzavretím
kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu z trestného činu podvodu.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Vedľajší účastníci 1/, 2/ a 3/ ţiadali dovolanie
v písomnom vyjadrení zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) spĺňajúca podmienku
povinného zastúpenia (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
1. Dovolateľka procesné vady uvedené v § 237 a/ aţ g/ O.s.p. nenamietala a ich
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
2. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel
od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú
v tom, ţe „inou vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia
zákona upravujúceho konanie od začiatku aţ do skončenia, ako príklady sa uvádzajú
nezisťovanie skutočností podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní
jednotlivých dôkazov, nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo
zastavenia konania, nesprávne vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne
všeobecne známej, a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok
predpísaných poučení. Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak
bolo kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto
nepostačuje len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania zaloţiť nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia.
Časť dovolacích námietok sa týka moţnosti (prípustnosti) vedľajšej účastníčky 3/
na strane ţalovanej podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ţalobkyňa sama
uvádza (a v konaní sa nejaví byť sporné), ţe ţalovaná súhlasila s tým, aby vedľajšia
účastníčka konania vystupujúca na jej strane podala odvolanie voči (v poradí druhom)
rozsudku súdu prvého stupňa. Javí sa jej však neúčinným taký súhlas, ktorý bol udelený aţ
na výzvu odvolacieho súdu (19. mája 2010) a nie uţ v lehote 15 dní na podanie odvolania
vedľajšej účastníčky. Uvedené právne úvahy však dovolací súd nepovaţuje za správne
z nasledovných hľadísk:
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Vo všeobecnosti platí, ţe vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako
účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.), teda má v zásade právo podať aj odvolanie. Uvedená
procesná legitimácia (na podanie odvolania) je však obmedzená účastníkom, na strane
ktorého vedľajší účastník vystupuje (ďalej len „hlavný účastník“). Oprávnenie podať
odvolanie prináleţí vedľajšiemu účastníkovi vtedy, ak toto oprávnenie má aj hlavný účastník.
V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznávalo viac procesných práv, neţ má
sám účastník konania. Vedľajší účastník však môţe podať odvolanie aj vtedy, ak toto podal
hlavný účastník. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, musí s takýmto úkonom súhlasiť
hlavný účastník. V prípade, ţe hlavný účastník odmietne dať súhlas k podaniu odvolania
vedľajšieho účastníka, povaţuje sa úkon vedľajšieho účastníka za neúčinný. Tento záver však
nie je absolútnym, pretoţe súd má vţdy oprávnenie skúmať, či aj napriek vyslovenému
nesúhlasu, nie je odvolanie podané v prospech hlavného účastníka. Nasvedčuje tomu dikcia
§ 93 ods. 4 veta tretia O.s.p. .... „posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností“ – z nej
moţno dôvodiť to, ţe súd posudzuje úkon vedľajšieho účastníka so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu. Môţe sa totiţ stať, ţe takýto úkon bude hlavnému účastníkovi na prospech
(i keď s ním nesúhlasí), v takom prípade bude súd na realizovaný úkon prihliadať.
V danom prípade (v poradí druhý) rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním
tak ţalovaná ako aj vedľajšia účastníčka 3/ na jej strane. Z uvedeného je zrejmé, ţe súhlas
hlavnej účastníčky s podaním odvolania vedľajšou účastníčkou 3/ na jej strane uţ nebol
potrebný i napriek tomu hlavná účastníčka súhlas udelila (do rozhodnutia odvolacieho súdu
19. januára 2011, resp. 12. decembra 2012). Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom, ţe
stavisko hlavného účastníka k odvolaniu, ktoré podal vedľajší účastník na jeho strane, má
právne účinky len vtedy, ak k jeho vysloveniu dôjde v odvolacej lehote 15 dní. Z uvedeného
hľadiska preto nemoţno prisvedčiť názoru dovolateľky, ţe odvolací súd mal odvolanie
vedľajšej účastníčky ako neúčinne odmietnuť.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nezistil, ţe by konanie súdu bolo postihnuté
inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
3. V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.;
ţalobkyňa tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí ţaloby pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, ţe ţalobkyňa určovacou ţalobou
napadla prvý z rady viacerých právnych úkonov (kúpnu zmluvu z 26. septembra 2007
uzavretú medzi ţalobkyňou ako predávajúcou a ţalovanou ako kupujúcou; vklad vlastníckeho
práva bytu povolený správou katastra 7. novembra 2007 – viď č. l. 5 aţ 8 spisu), ktorými
došlo k postupnému prevodu bytu na ďalšie subjekty. V poradí k druhému prevodu
vlastníckeho práva k bytu malo dôjsť kúpnou zmluvou z 21. novembra 2007 uzavretou medzi
ţalovanou ako predávajúcou a vedľajším účastníkom 2/ K. K. ako kupujúcim; vklad
vlastníckeho práva bytu povolený správou katastra 3. decembra 2007 – viď č. l. 85 aţ 86
spisu. Napokon v poradí k tretiemu prevodu vlastníckeho práv k bytu malo dôjsť kúpnou
zmluvou z 5. mája 2008 uzavretou medzi vedľajším účastníkom 2/ K. K. ako predávajúcim
a vedľajšou účastníčkou 3/ Mgr. A. F. ako kupujúcou; vklad vlastníckeho práva bytu
povolený správou katastra 4. júla 2008 - viď č. l. 91 a 93 spisu.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu veci odvolací súd uzavrel, ţe
ţalobkyňa na podaní ţaloby nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
(pokiaľ sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 26. septembra 2007 uzavretou medzi
ňou a ţalovanou), lebo aj v prípade takto vyslovenej neplatnosti, by zostala sporná otázka
platnosti ďalších uzavretých kúpnych zmlúv; rozhodnutie vydané v tomto konaní by v zmysle
§ 159a O.s.p. a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, nezakladalo zmenu
zápisu vlastníckeho práva vo vzťahu k ďalším nadobúdateľom vlastníckeho práva.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu
manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,
o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax
aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či
sa ním môţe dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh
je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môţe privodiť zosúladenie
evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku sp. zn.
3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 91/2006, a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, ţe
ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbeţnej
otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem
na vyriešení (určení) tejto predbeţnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo
neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbeţnej) otázky
definitívne neodstráni; ţelaný stav sa dosiahne aţ určením, či tu je alebo nie je právny vzťah
alebo právo (povinnosť). V uţ spomenutom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 Najvyšší súd
Slovenskej republiky dodal, ţe nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje
samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôţe obstáť a ktorý sám osebe
a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.
Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti
právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej draţby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď
v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (§ 159a O.s.p.
v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis
začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo
súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby. Ustanovenie sa pouţije rovnako aj
na mimoriadne opravné prostriedky (§ 44a O.s.p.).
Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom od 15. októbra 2008 (tieţ „katastrálny
zákon“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej draţby,
správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou;
to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa často stáva, ţe predmetná nehnuteľnosť je
v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čím sa ţalobcovi
komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne procesne legitimovaných osôb. Nebýva ničím
výnimočným, ţe bezprostredne po podaní ţaloby proti osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností
evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, dôjde k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Podľa
§ 44a O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností
návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú
vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej
draţby. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľností bude nehnuteľnosť prevedená
na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa
nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný nielen pre ţalovaného, ale aj pre osobu, ktorá
nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od ţalovaného. Tento výrok rozsudku je voči
nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie. V súlade
s § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu,
správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou aj
vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (nehnuteľnosť bola
prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania na tretiu osobu, ktorá v rozsudku nie
je označená ako ţalovaný) a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka.
Z uvedeného plynie, ţe uvedená právna úprava (§ 159a O.s.p.) umoţňuje, aby
v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnosti, ku ktorým dôjde počas súdneho konania,
nebolo nutné meniť ţalobu (napadaním ďalších právnych úkonov a rozširovaním okruhu
pasívne legitimovaných účastníkov konania); výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti
právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je v takom prípade záväzný nielen
pre účastníkov konania (ţalobcu a ţalovaného), ale aj pre osobu(by) neoznačené v rozsudku,
ktorá(é) nadobudla(i) vecné právo k tejto nehnuteľnosti od ţalovaného po začatí súdneho
konania, pokiaľ právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania
v katastri nehnuteľností.
Zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti predstavuje dôleţitú skutočnosť, ktorá
signalizuje kaţdému ďalšiemu nadobúdateľovi, ţe výsledok takéhoto súdneho konania môţe
mať dopad na neskôr uskutočnený prevod vlastníckeho práva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe prípadné právoplatné rozhodnutie súdu vydané
v tejto veci by bolo záväzné pre nových vlastníkov nehnuteľnosti s odkazom na ustanovenie
§ 159a O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 len v prípade, ţe by v čase druhého
a tretieho prevodu bola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka o začatí tohto súdneho
konania. Len v tom prípade by správa katastra po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti
(v poradí prvej) kúpnej zmluvy vyznačila stav pred právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa
ţalobkyňa podanou ţalobou v tomto konaní domáha. Obsah odôvodnenia dovolaním
napadnutého rozsudku nedáva odpoveď, či a prípadne kedy došlo k zápisu poznámky
v katastri nehnuteľnosti a prípadne ako odvolací súd vyhodnotil právne účinky zápisu takejto
poznámky vo vzťahu k jednotlivým (viacnásobným, ďalším) prevodom uskutočneným
na základe kúpnej zmluvy z 21. novembra 2007 a na jej základe povoleného vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 3.. decembra 2007 a kúpnej zmluvy z 5. mája
2008 a na jej základe povoleného vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 4. júla
2008. Treba zdôrazniť, ţe rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou
záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo uţ samo
osebe môţe zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) ţaloby o určenie
neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.)
v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu teda závisí od posúdenia účinkov
právoplatného rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 159 ods. 2 a § 159a
O.s.p., ktoré predurčuje to, či a prípadne kedy bola v katastri nehnuteľnosti vyznačená
poznámka o začatí súdneho konania, i to, či a kedy došlo k zápisu ďalších prevodov
nehnuteľnosti. Inak povedané zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti má dopad na účinky
rozhodnutia vydaného vo vzťahu k ďalším prevodom vlastníckeho práva, ku ktorým došlo
v priebehu súdneho konania po vyznačení poznámky (porovnaj § 159 ods. 2 a § 159a O.s.p.,
§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Odvolací súd v naznačenom smere neposkytol náleţitú
odpoveď, dôsledne sa nevenoval skúmaniu právnych účinkov zápisu poznámky vo vzťahu
k jednotlivým prevodom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, v uvedenej situácii je
jeho záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
predčasný, a preto ho dovolací súd nemôţe povaţovať za správny.
Keďţe odvolací súd neposúdil otázku naliehavého právneho záujmu na podaní tejto
ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. júna 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková