Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/146/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. M., bývajúcej v M.M.,

zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom v Martine, Holubyho č. 51, proti

ţalovanej GERONT DSS, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova č. 17, IČO: 36 686

409, za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovanej 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., so

sídlom v Bratislave, Štúrova č. 5, IČO: 31 318 916, 2/ K. K., bývajúceho

v B., 3/ Mgr. A. F., bývajúcej v M.T.X.M., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 12. decembra 2012, sp. zn. 7 Co

243/2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 12. decembra 2012, sp. zn. a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin (v poradí druhým) rozsudkom z 12. mája 2010, č. k.

-185 vyhovel ţalobe podanej ţalobkyňou na súd dňa 11. februára 2008 a určil, ţe

právny úkon - zmluva o prevode vlastníctva bytu z 26. septembra 2007 uzavretá medzi

ţalobkyňou (E. M.) ako predávajúcou a ţalovanou (GERONT DSS, s.r.o.) ako kupujúcou,

predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v M., katastrálne územie M.,

evidovaných na liste vlastníctva č. X., a to bytu č. X. na prízemí obytného domu v M. na ulici

T., vchod č. X., súpisné č. X., postavenom na pozemku parcelné č. X.

a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné č. X.

2

a pozemku parcela č. X. vo výmere X. m– zastavané plochy a nádvoria v podiele X., je

neplatný. Vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na poţadovanom

určení v zmysle , pretoţe poţadovanému určeniu vyhovujúci rozsudok je

záväzný (podľa ) pre všetkých účastníkov konania (kúpna zmluva uzavretá

2

medzi ţalobkyňou a ţalovanou, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, ako aj

následné prevody medzi ţalovanou a vedľajším účastníkom 2/, vedľajšími účastníkmi 2/ a 3/

boli uzavreté pred účinnosťou novely a č. v platnom

znení od 15.10.2008, a preto podľa Katastrálneho zákona a je v čase

rozhodovania súdu moţné vyznačiť príslušnou správou katastra právny stav po vyhlásení

neplatnosti právneho úkonu). Kúpnu zmluvu medzi ţalobkyňou ako predávajúcou

a ţalovanou ako kupujúcou uzavretú 26. septembra 2007 k predmetným

nehnuteľnostiam, povaţoval súd za neplatný právny úkon v zmysle § 39 v spojení s § 41a

ods. 2 a (ďalej len ), podľa ktorého bol ţalobkyňou urobený

v omyle, vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá pre uskutočnenie úkonu bola rozhodujúca

a ţalovaná, ktorej tento právny úkon bol určený, omyl vyvolala a vedela o ňom. Súd mal

vykonaným dokazovaním preukázané, ţe ţalobkyňa mala vôľu uzavrieť so ţalovanou zmluvu

o pôţičke (to potvrdil vo výpovedi aj zástupca ţalovanej), ktorá by bola zabezpečená jej

bytom. Zástupca ţalovanej ďalej tvrdil, ţe ţalovaná poţičala ţalobkyni 300 000,- Sk, ktoré

mala podľa zmluvy ţalobkyňa vrátiť do jedného mesiaca. Zabezpečením pôţičky bola kúpna

zmluva na predmetné nehnuteľnosti, kde po dodrţaní lehoty vrátenia pôţičky mala mať

ţalobkyňa právo spätného prevodu nehnuteľností. Súd však zo zmluvy z 26. septembra 2007

zistil, ţe ide o klasickú kúpnu zmluvu, ktorá nie je zabezpečovacím prostriedkom poţičaných

finančných prostriedkov. Právny poriadok zároveň nepozná zabezpečovací inštitút kúpnej

zmluvy. Spornou skutočnosťou bola aj výška poţičaných peňazí reálne odovzdaných

ţalobkyni. Do podania návrhu na začatie konania došlo k ďalším prevodom nehnuteľností, a

to medzi ţalovanou a vedľajším účastníkom 2/ a posledný s povoleným vkladom dňa 4. júla

2008 z vedľajšieho účastníka 2/ na vedľajšiu účastníčku 3./. O náhrade trov konania rozhodol

tak, ţe o nich rozhodne samostatným rozhodnutím podľa

Na odvolanie ţalovanej a vedľajšej účastníčky 3/ Krajský súd v Ţiline (v poradí

druhým) rozsudkom z 19. januára 2011, sp. zn. odmietol odvolanie ţalovanej

podľa , nakoľko nespĺňalo náleţitosti odvolania uvedené v

ods. 3 (nebolo ani po výzve súdu podpísané účastníkom konania) a rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalobkyne zamietol bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 ).

Na dovolanie ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. apríla

2012, sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 19. januára 2011, sp. zn.

3

v jeho zmeňujúcej zamietajúcej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia

tomuto súdu na ďalšie konanie v dôsledku vydania prekvapivého rozhodnutia (vada konania

v zmysle ).

Na odvolanie vedľajšej účastníčky 3/ Mgr. A. F., Krajský súd v Ţiline (v poradí

tretím) rozsudkom z 12. decembra 2012, sp. zn. podľa zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (o vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy)

tak, ţe ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol. Odvolací súd, rešpektujúc

postup podľa , na rozdiel od súdu prvého stupňa, konštatoval nedostatok

naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení podľa (určení

neplatnosti kúpnej zmluvy z 26. septembra 2007). V odôvodnení uviedol, ţe v zmysle

ustanovenia v znení od 1. januára 2010 a Katastrálneho zákona

vyplýva, ţe výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti môţe byť

záväzný len pre ţalobkyňu a ţalovanú, nie pre vedľajších účastníkov tohto konania.

Ţalobkyňa môţe mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení len vtedy, ak dôjde

k odstráneniu právnej neistoty i ďalších nadobúdateľov vlastníckeho práva po uzavretej

kúpnej zmluve z 26. septembra 2007, tomu by mal zodpovedať určovací petit, ktorý by bol

záväzný pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov v zmysle

a znamenal by zmenu doterajších zápisov vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Podaný

ţalobný návrh sa týka určenia neplatnosti prvého prevodu vlastníckeho práva, ktorý

za podmienok uvedených v a Katastrálneho zákona (v platnom

znení) nemôţe zakladať zmenu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vzťahu k ďalším

nadobúdateľom vlastníckeho práva k bytu (kúpna zmluva z 21. novembra 2007 uzavretá

medzi ţalovaným ako predávajúcim a vedľajším účastníkom 2/ ako kupujúcim; kúpna zmluva

z 5. mája 2008 uzavretá medzi vedľajším účastníkom 2/ ako predávajúcim a vedľajšou

účastníčkou 3/ ako kupujúcou). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe

ţalobkyňa v zmysle nemá na poţadovanom určení naliehavý právny

záujem, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), nakoľko vedľajšia účastníčka 3/ nebola oprávnená podať odvolanie, toto

4

malo byť odmietnuté, pretoţe sa nejedná o prípad v zmysle veta druhá , kedy

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším

účastníkom a súhlas ţalovanej s odvolaním vedľajšej účastníčky bol udelený aţ 19. augusta

2010 na výzvu odvolacieho súdu, nie v lehote (15 dní) na podanie odvolania vedľajšou

účastníčkou. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom

právnom posúdení ( ). Poukázala na rozdielnosť právneho názoru

na ustanovenie , keď odvolací súd (v poradí prvým) rozsudkom zrušil

(v poradí prvé) rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s vysloveným

právnym názorom, ţe ţalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem, pričom odvolací súd

(v poradí druhým) rozsudkom z 19. januára 2011, sp. zn. zmenil (v poradí

druhý) rozsudok súdu prvého stupňa z 12. mája 2010, č. k. -185, tak ţe návrh

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení zamietol. Preto

ţalobkyni nie je zrejmá náhla zmena právneho názoru súdu. Je presvedčená, ţe preukázala

naliehavosť právneho záujmu na poţadovanom určení v zmysle , keď

v prípade úspechu v spore katastrálny úrad vyznačí právny stav pred právnym úkonom, ktorý

ţalobou napadá; to platí aj vtedy, ak právo bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je

rozhodnutie záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka ( ).

Okrem iného poukázala na trestné konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline sp. zn.

, kde konateľ v spoločnosti ţalovanej bol obţalovaný v súvislosti s uzavretím

kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu z trestného činu podvodu.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Vedľajší účastníci 1/, 2/ a 3/ ţiadali dovolanie

v písomnom vyjadrení zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) spĺňajúca podmienku

povinného zastúpenia ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

5

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( ); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

1. Dovolateľka procesné vady uvedené v a/ aţ g/ nenamietala a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

2. Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú

v tom, ţe „inou vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia

zákona upravujúceho konanie od začiatku aţ do skončenia, ako príklady sa uvádzajú

nezisťovanie skutočností podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní

jednotlivých dôkazov, nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo

zastavenia konania, nesprávne vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne

všeobecne známej, a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok

predpísaných poučení. Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak

bolo kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto

nepostačuje len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania zaloţiť nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia.

Časť dovolacích námietok sa týka moţnosti (prípustnosti) vedľajšej účastníčky 3/

na strane ţalovanej podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ţalobkyňa sama

uvádza (a v konaní sa nejaví byť sporné), ţe ţalovaná súhlasila s tým, aby vedľajšia

účastníčka konania vystupujúca na jej strane podala odvolanie voči (v poradí druhom)

rozsudku súdu prvého stupňa. Javí sa jej však neúčinným taký súhlas, ktorý bol udelený aţ

na výzvu odvolacieho súdu (19. mája 2010) a nie uţ v lehote 15 dní na podanie odvolania

vedľajšej účastníčky. Uvedené právne úvahy však dovolací súd nepovaţuje za správne

z nasledovných hľadísk:

6

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uváţení všetkých okolností ( ).

Vo všeobecnosti platí, ţe vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako

účastník konania ( ), teda má v zásade právo podať aj odvolanie. Uvedená

procesná legitimácia (na podanie odvolania) je však obmedzená účastníkom, na strane

ktorého vedľajší účastník vystupuje (ďalej len „hlavný účastník“). Oprávnenie podať

odvolanie prináleţí vedľajšiemu účastníkovi vtedy, ak toto oprávnenie má aj hlavný účastník.

V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznávalo viac procesných práv, neţ má

sám účastník konania. Vedľajší účastník však môţe podať odvolanie aj vtedy, ak toto podal

hlavný účastník. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, musí s takýmto úkonom súhlasiť

hlavný účastník. V prípade, ţe hlavný účastník odmietne dať súhlas k podaniu odvolania

vedľajšieho účastníka, povaţuje sa úkon vedľajšieho účastníka za neúčinný. Tento záver však

nie je absolútnym, pretoţe súd má vţdy oprávnenie skúmať, či aj napriek vyslovenému

nesúhlasu, nie je odvolanie podané v prospech hlavného účastníka. Nasvedčuje tomu dikcia

veta tretia .... „posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností“ – z nej

moţno dôvodiť to, ţe súd posudzuje úkon vedľajšieho účastníka so zreteľom na všetky

okolnosti prípadu. Môţe sa totiţ stať, ţe takýto úkon bude hlavnému účastníkovi na prospech

(i keď s ním nesúhlasí), v takom prípade bude súd na realizovaný úkon prihliadať.

V danom prípade (v poradí druhý) rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním

tak ţalovaná ako aj vedľajšia účastníčka 3/ na jej strane. Z uvedeného je zrejmé, ţe súhlas

hlavnej účastníčky s podaním odvolania vedľajšou účastníčkou 3/ na jej strane uţ nebol

potrebný i napriek tomu hlavná účastníčka súhlas udelila (do rozhodnutia odvolacieho súdu

19. januára 2011, resp. 12. decembra 2012). Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom, ţe

stavisko hlavného účastníka k odvolaniu, ktoré podal vedľajší účastník na jeho strane, má

právne účinky len vtedy, ak k jeho vysloveniu dôjde v odvolacej lehote 15 dní. Z uvedeného

hľadiska preto nemoţno prisvedčiť názoru dovolateľky, ţe odvolací súd mal odvolanie

vedľajšej účastníčky ako neúčinne odmietnuť.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nezistil, ţe by konanie súdu bolo postihnuté

inou vadou konania ( ).

3. V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle ;

ţalobkyňa tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí ţaloby pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu v zmysle spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, ţe ţalobkyňa určovacou ţalobou

napadla prvý z rady viacerých právnych úkonov (kúpnu zmluvu z 26. septembra 2007

uzavretú medzi ţalobkyňou ako predávajúcou a ţalovanou ako kupujúcou; vklad vlastníckeho

práva bytu povolený správou katastra 7. novembra 2007 – viď č. l. 5 aţ 8 spisu), ktorými

došlo k postupnému prevodu bytu na ďalšie subjekty. V poradí k druhému prevodu

vlastníckeho práva k bytu malo dôjsť kúpnou zmluvou z 21. novembra 2007 uzavretou medzi

ţalovanou ako predávajúcou a vedľajším účastníkom 2/ K. K. ako kupujúcim; vklad

vlastníckeho práva bytu povolený správou katastra 3. decembra 2007 – viď č. l. 85 aţ 86

spisu. Napokon v poradí k tretiemu prevodu vlastníckeho práv k bytu malo dôjsť kúpnou

zmluvou z 5. mája 2008 uzavretou medzi vedľajším účastníkom 2/ K. K. ako predávajúcim

a vedľajšou účastníčkou 3/ Mgr. A. F. ako kupujúcou; vklad vlastníckeho práva bytu

povolený správou katastra 4. júla 2008 - viď č. l. 91 a 93 spisu.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu veci odvolací súd uzavrel, ţe

ţalobkyňa na podaní ţaloby nemá naliehavý právny záujem v zmysle

(pokiaľ sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 26. septembra 2007 uzavretou medzi

ňou a ţalovanou), lebo aj v prípade takto vyslovenej neplatnosti, by zostala sporná otázka

platnosti ďalších uzavretých kúpnych zmlúv; rozhodnutie vydané v tomto konaní by v zmysle

a katastrálny zákon, nezakladalo zmenu

zápisu vlastníckeho práva vo vzťahu k ďalším nadobúdateľom vlastníckeho práva.

V zmysle návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu

manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

8

o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Za určovací návrh v zmysle povaţuje súdna prax

aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny

záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh

je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či

sa ním môţe dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh

je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných

v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môţe privodiť zosúladenie

evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku sp. zn.

(na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. ) uviedol, ţe

ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbeţnej

otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem

na vyriešení (určení) tejto predbeţnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo

neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbeţnej) otázky

definitívne neodstráni; ţelaný stav sa dosiahne aţ určením, či tu je alebo nie je právny vzťah

alebo právo (povinnosť). V uţ spomenutom rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dodal, ţe nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje

samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôţe obstáť a ktorý sám osebe

a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.

Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti

právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti

dobrovoľnej draţby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh

na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď

v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (

v znení účinnom od 15. októbra 2008).

9

Účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis

začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo

súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby. Ustanovenie sa pouţije rovnako aj

na mimoriadne opravné prostriedky ( ).

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom od 15. októbra 2008 (tieţ „katastrálny

zákon“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej draţby,

správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou;

to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je

rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa často stáva, ţe predmetná nehnuteľnosť je

v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čím sa ţalobcovi

komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne procesne legitimovaných osôb. Nebýva ničím

výnimočným, ţe bezprostredne po podaní ţaloby proti osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností

evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, dôjde k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Podľa

účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností

návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú

vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej

draţby. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľností bude nehnuteľnosť prevedená

na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa

nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný nielen pre ţalovaného, ale aj pre osobu, ktorá

nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od ţalovaného. Tento výrok rozsudku je voči

nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie. V súlade

s o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu,

správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou aj

vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (nehnuteľnosť bola

prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania na tretiu osobu, ktorá v rozsudku nie

je označená ako ţalovaný) a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka.

10

Z uvedeného plynie, ţe uvedená právna úprava ( ) umoţňuje, aby

v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnosti, ku ktorým dôjde počas súdneho konania,

nebolo nutné meniť ţalobu (napadaním ďalších právnych úkonov a rozširovaním okruhu

pasívne legitimovaných účastníkov konania); výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti

právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je v takom prípade záväzný nielen

pre účastníkov konania (ţalobcu a ţalovaného), ale aj pre osobu(by) neoznačené v rozsudku,

ktorá(é) nadobudla(i) vecné právo k tejto nehnuteľnosti od ţalovaného po začatí súdneho

konania, pokiaľ právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania

v katastri nehnuteľností.

Zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti predstavuje dôleţitú skutočnosť, ktorá

signalizuje kaţdému ďalšiemu nadobúdateľovi, ţe výsledok takéhoto súdneho konania môţe

mať dopad na neskôr uskutočnený prevod vlastníckeho práva.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe prípadné právoplatné rozhodnutie súdu vydané

v tejto veci by bolo záväzné pre nových vlastníkov nehnuteľnosti s odkazom na ustanovenie

v znení účinnom od 15. októbra 2008 len v prípade, ţe by v čase druhého

a tretieho prevodu bola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka o začatí tohto súdneho

konania. Len v tom prípade by správa katastra po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti

(v poradí prvej) kúpnej zmluvy vyznačila stav pred právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa

ţalobkyňa podanou ţalobou v tomto konaní domáha. Obsah odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku nedáva odpoveď, či a prípadne kedy došlo k zápisu poznámky

v katastri nehnuteľnosti a prípadne ako odvolací súd vyhodnotil právne účinky zápisu takejto

poznámky vo vzťahu k jednotlivým (viacnásobným, ďalším) prevodom uskutočneným

na základe kúpnej zmluvy z 21. novembra 2007 a na jej základe povoleného vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 3.. decembra 2007 a kúpnej zmluvy z 5. mája

2008 a na jej základe povoleného vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 4. júla

2008. Treba zdôrazniť, ţe rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu

týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou

záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), čo uţ samo

osebe môţe zakladať naliehavosť právneho záujmu ( ) ţaloby o určenie

neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu ( )

v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu teda závisí od posúdenia účinkov

právoplatného rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 159 ods. 2 a § 159a

11

, ktoré predurčuje to, či a prípadne kedy bola v katastri nehnuteľnosti vyznačená

poznámka o začatí súdneho konania, i to, či a kedy došlo k zápisu ďalších prevodov

nehnuteľnosti. Inak povedané zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti má dopad na účinky

rozhodnutia vydaného vo vzťahu k ďalším prevodom vlastníckeho práva, ku ktorým došlo

v priebehu súdneho konania po vyznačení poznámky (porovnaj a ,

§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Odvolací súd v naznačenom smere neposkytol náleţitú

odpoveď, dôsledne sa nevenoval skúmaniu právnych účinkov zápisu poznámky vo vzťahu

k jednotlivým prevodom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, v uvedenej situácii je

jeho záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle

predčasný, a preto ho dovolací súd nemôţe povaţovať za správny.

Keďţe odvolací súd neposúdil otázku naliehavého právneho záujmu na podaní tejto

ţaloby v zmysle správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková