Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Mišlinom, Južná trieda 1545/9, Košice, proti postupu Správneho súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -34 zo 6. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Správneho súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -34 zo 6. februára 2024 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Správnemu súdu v Košiciach p r i k a z u j e v konaní pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré j e mu Správny súd v Košiciach p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Uznesením ústavného súdu č. k. -16 z 29. januára 2026 bola ústavná sťažnosť sťažovateľa, doručená ústavnému súdu 7. októbra 2025, prijatá na ďalšie konanie v časti, v ktorej sa domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v označenom správnom súdnom konaní. Okrem toho žiadal, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 8 500 eur a náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom. 1.1. Ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru opatrením správneho súdu, ústavný súd odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ podal v júli 2019 správnu žalobu na krajskom súde, domáhajúc sa preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného správneho orgánu, ktorým bol dotknutým reštituentom priznaný ich reštitučný nárok na pozemok umiestnený v záhradkárskej osade. Sťažovateľ namietal, že je účastníkom správneho konania, keďže je užívateľom záhrady a vlastníkom legálne postavenej chatky nachádzajúcich sa na dotknutom pozemku. Správny súd rozsudkom č. k. -211 z 31. októbra 2023 žalobu sťažovateľa zamietol, ktorý Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) na kasačnú sťažnosť sťažovateľa rozsudkom sp. zn. z 30. mája 2025 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvod uplatnenej kasácie spočíval v nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu, keďže správny súd bez podrobnejšej argumentácie iba skonštatoval, že sťažovateľ svoje účastníctvo v konaní nepreukázal (por. bod 30 tohto rozsudku, pozn.).

3. Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa už v minulosti obrátil s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ktorý nálezom č. k. -34 zo 6. februára 2024, právoplatným 16. februára 2024, rozhodol, že postupom správneho súdu v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru. Sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie 500 eur a náhradu trov konania. Nevyhovel však návrhu na uloženie príkazu konať v zmysle , argumentujúc tým, že vec sťažovateľa už je právoplatne ukončená.

4. Po právoplatnosti prvého nálezu správny súd v napadnutom konaní vykonával úkony v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou; v období od februára 2024 do mája 2025 sa vec nachádzala na kasačnom súde. Po vrátení vecí veci kasačným súdom na nové konanie vykonával procesné úkony v rámci prípravy na rozhodnutie veci (doručovanie podaní sťažovateľa žalovanému na vyjadrenie v júli 2025), odpovedal sťažovateľovi na uplatnenú námietku zaujatosti (október 2025) a vyzval žalovaného na verifikovanie listinných dôkazov predložených žalobcom v zmysle pokynu uloženého v odôvodnení uznesenia kasačného súdu (január 2026).

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že správny súd v jeho veci nepostupoval rýchle a hospodárne, akcentuje celkovú dĺžku konania v danej veci v trvaní takmer 7 rokov od vstupu

do konania, a pritom poukazuje na jednotlivé skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie existencie prieťahov: a) k právnej a faktickej zložitosti uvádza, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende správnych súdov; b) vo vzťahu k správaniu sťažovateľa je toho názoru, že svojím konaním neprispel k vzniku prieťahov; c) k postupu samotného súdu poukazuje na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť vznik prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty; d) význam predmetu sporu pre sťažovateľa je daný tým, že z nulitného právneho aktu jemu, ako aj ostatným záhradkárom vznikli povinnosti napriek tomu, že sa správneho konania nezúčastnili.

III.

Vyjadrenie správneho súdu

6. Správny súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko vyjadrením sp. zn. doručeným ústavnému súdu 18. februára 2026, ktorého súčasťou je aj prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. februára 2024.

7. Správny súd konštatoval, že po vrátení veci najvyšším správnym súdom na ďalšie konanie prebiehali vo veci kontinuálne procesné úkony súvisiace s prípravou veci na rozhodnutie, ako aj veci spojené so vznesenou námietkou zaujatosti. Po ukončení procesnej prípravy je podľa vyjadrenia súdu vec pripravená na rozhodnutie. Zohľadňujúc časovú prioritu a poradie napadnutých vecí, predpokladaný termín vyhlásenia rozsudku vo veci samej je v apríli 2026. Vzhľadom na časový sled procesných úkonov nedošlo zo strany správneho súdu k porušeniu označených základných práv, keďže súd v rámci kapacitných možností vo veci konal bez zbytočných prieťahoch a procesne postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami . Čo sa týka obdobia, od kedy bol spis predložený na najvyššom správnom súde až do jeho vrátenia, k tomu sa správny súd vyjadriť nevie, keďže išlo o kasačné konanie, na ktoré je právomocný a príslušný kasačný súd.

8. Skutočnosti opísané vo vyjadrení správneho súdu mal ústavný súd objektívne overené z obsahu zadováženého príslušného súdneho spisu, a preto nepovažoval za nevyhnutné zasielať jeho vyjadrenie sťažovateľovi na repliku, ktorá by vecne nemala potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti v tejto časti je tvrdenie sťažovateľa o vzniku zbytočných prieťahov v správnom súdnom konaní trvajúcom takmer 7 rokov, v ktorom správny súd konštatoval nesprávny právny záver týkajúci sa účastníctva sťažovateľa v správnom konaní a svojím neefektívnym postupom neprispel k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa domáhajúceho sa rozhodnutia správneho súdu.

10. Ústavný súd štandardne skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa ().

11. K právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd konštatoval už v prvom náleze, že samotný predmet konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) v zásade patrí medzi bežnú rozhodovaciu prax správnych súdov a nepredstavuje právne zložitú vec.

12. Čo sa týka správania sťažovateľa, je potrebné poukázať, že v období po vrátení veci kasačným súdom na nové konanie sťažovateľ doručil postupne 23. júna, 17. júla a 31. augusta 2025 správnemu súdu tri podania, v ktorých navrhol vyslovenie nulity právnych aktov. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že s týmito podaniami sa musí správny súd oboznámiť a vysporiadať sa s argumentáciou sťažovateľa, ako aj reakciou žalovaného na ňu, čo taktiež čiastočne prispieva k predĺženiu konania. Odhliadnuc od uvedeného, na strane sťažovateľa nenachádza žiadnu okolnosť, ktorá by negatívne ovplyvnila dĺžku napadnutého konania.

13. K postupu správneho súdu (po právoplatnosti prvého nálezu) treba najprv uviesť, že obdobie v trvaní 15 mesiacov, počas ktorého sa vec nachádzala na kasačnom súde (február 2024 – máj 2025), ide na „vrub“ správnemu súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo z dôvodu nepreskúmateľnosti. Je pravdou, že postup správneho súdu, ktorý dosiaľ nie je zavŕšený vydaním meritórneho rozhodnutia a ktorý sa zväčša zameriaval na procesné úkony nemeritórnej povahy súvisiace s prípravou rozhodnutia, bol v zásade plynulý. Napriek uvedenému je na tomto mieste vhodné poukázať na to, že správny súd pristúpil k plneniu pokynu obsiahnutého v odôvodnení rozhodnutia kasačného súdu (prostredníctvom výzvy adresovanej žalovanému na verifikáciu dôkazov) až po 8 mesiacov (január 2026) od vrátenia veci na nové konanie (máj 2025). Takýto postup rozhodne nie je možné považovať za efektívne a bezprieťahované konanie. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že postup súdu spočívajúci len v samotnom vykonaní rôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu, nie je možné považovať za postup efektívny, sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty (m. m. ).

14. Na základe uvedeného ústavný súd posúdením celkovej dĺžky súdneho sporu (viac ako 6 rokov) s prihliadnutím na neefektívny postup správneho súdu po právoplatnosti prvého nálezu dospel k záveru, že v napadnutom konaní bolo postupom správneho súdu zasiahnuté do ústavne zaručeného základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V.

Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

15. Hoci z vyjadrenia správneho súdu k ústavnej sťažnosti vyplynuli priaznivé vyhliadky, najmä čo sa týka vydania rozhodnutia vo veci samej, ústavný súd prihliadajúci na svoj záver o vzniku zbytočných prieťahoch prikázal správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov podľa (bod 2 výrokovej časti nálezu).

16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 8 500 eur, ktoré považuje za primerané vzhľadom na pretrvávajúcu právnu neistotu pri vzniknutých povinnostiach z nulitného právneho aktu.

17. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

18. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku napadnutého konania, konštatovaný neefektívny postup správneho súdu, predmet konania a ďalšie konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti veci opodstatňujú priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 eur (bod 3 výroku nálezu). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ požadoval priznanie finančného zadosťučinenia 8 500 eur, ústavný súd sťažnosti sťažovateľa vo zvyšnej časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

19. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Z citovaného ustanovenia teda nevyplýva obligatórna povinnosť priznania trov konania sťažovateľovi, ak bolo ústavným súdom vyslovené porušenie jeho práv postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci. V tejto veci nie je odôvodnené, aby sťažovateľovi bola priznaná náhrada trov konania (bod 4 výroku tohto nálezu).

20. Rozhodnutie sťažovateľa ako advokáta dať sa zastúpiť iným svojím kolegom (takéto právo mu nemožno uprieť) v konaní pred ústavným súdom, v ktorom namieta porušenie v bode 1 uvedených práv, nemožno považovať za hospodárne a účelné z pohľadu nákladov konania. O to viac, ak má podľa údajov uvedených na webovom portáli Slovenskej advokátskej komory v odbornom zameraní uvedenú oblasť ústavného práva a osobitne zastupovanie pred ústavným súdom. Od sťažovateľa ako právne kvalifikovanej osoby (advokát) je dôvodné očakávať schopnosť spísať ústavnú sťažnosť, ak v konaní pred správnym súdom, v ktorom vystupuje ako účastník konania, došlo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2026

Miroslav Duriš predseda senátu