Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom D., K. XX, proti žalovanej: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - C. D., S. XXXX/X, o zaplatenie 1.503,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 19. októbra 2020, č.k. 41Csp/20/2020-130, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a nedotknutý .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.164 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.164 eur od 15.5.2020 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobca žiadal zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť istinu do výšky 1.503,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.7.2017, ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). Podľa pomeru úspechu strán v spore, priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,78% (výrok III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Comsumer finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej len CFH) a žalovanou bola dňa 23.6.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky“, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazala splácať s mesačnou splátkou vo výške 41,80 eur, počet splátok 60 splátkach, s priemernou RPMN 20,29%, RPMN 24,91%, úrokovou sadzbou 24,92%, prvou splátkou splatnou 20.7.2016, termínom konečnej splatnosti 20.6.2021. CFH vyzvala žalovanú predžalobnou upomienkou z 25.5.2017 na zaplatenie dlžnej sumy, z dôvodu omeškania žalovanej s platením splátok úveru. Zároveň vo výzve upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2017 do 5.7.2017, bude oprávnený úver spoplatniť. Listom zo dňa 20.7.2017 CFH oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru dňa 19.7.2017. Spoločnosť CFH, a.s. zanikla zlúčením s pôvodným žalobcom - C. M. D., a.s., táto rámcovou zmluvou zo dňa 30.11.2017 postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, o čom bola žalovaná upovedomená listom zo dňa 26.8.2020 s tým, že pohľadávka bola postúpená k 21.8.2020. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej, že výška dohodnutých úrokov v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokovej sadzby dohodnutá v zmluve vo výške 24,92% je v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj s § 1 ods. 1, § 1a, § 4 Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z.. Podľa priemerného úrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) pre domácnosti v čase prvého polroka 2016 úroková sadzba predstavovala 11,75%. Preto aj
hodnotiac podmienky úverovej zmluvy v danom čase, RPMN pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov pri spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500 eur predstavovala 20,29 %. Na základe uvedeného dospel k záveru, že tak dojednaná výška úrokovej sadzby, ako aj RPMN boli dojednané v súlade so zákonom a nemožno ich považovať za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a že by zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 OZ nastali a boli žalobcom preukázané. Žalobca rozporoval doručenia oznámenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru na základe listu CFH z 20.7.2017. Z tohto listu vyplýva, že bol adresovaný žalovanej na adresu S. XXXX/X, D., t.j. na adresu, ktorú žalovaná uviedla v predmetnej zmluve a na ktorej žalovaná prebrala aj predžalobnú upomienku z 25.5.2017. Preto tvrdenie žalovanej o nedoručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa javí ako účelové, preto pri rozhodovaní z tejto skutočnosti vychádzal ako z nespornej. Žalovaná doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu so žalobou nerozporovala. Vychádzajúc ďalej z toho, že v konaní bolo preukázané, že výzva CFH z 25.5.2017 bola žalovanej doručená, touto bola vyzvaná na úhradu peňažného dlhu, t.j. splátky splatnej v mesiaci 03/2017. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu - C.M.D., a.s. na Intrum Slovakia s.r.o. ku dňu 21.8.2020 v súlade s podmienkami uvedenými v § 92 ods. 8 zákona o bankách došlo. Nepovažoval za dôvodne uplatnenú námietku premlčania žalovanou. Ak došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu omeškania z úhradou splátky splatnej v mesiaci 03/2017, t.j. k 20.3.2017 a žaloba bola podaná na súde dňa 28.2.2020, v súlade s ustanovením § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka nedošlo k premlčaniu práva žalobcu. Na strane žalobcu však zistil porušenie podmienok § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., keďže z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca zisťoval len príjem žalovanej a výdavky žalovanej bez ich následného overenia. Z tohto dôvodu považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná na základe zmluvy čerpala úver vo výške 1.500 eur, z ktorého uhradila sumu 336 eur v rozdiele, z dôvodu bezúročnosti a bezplatkovosti, zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.164 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., keďže žalovaná doručením žaloby dňa 14.5.2020 nastala splatnosť dlhu a nasledujúcim dňom 15.5.2020 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP ( v rozhodnutí je nesprávne citované ustanovenie § 255 ods. 1 CSP - pozn. odvolacieho súdu) a podľa pomeru úspechu strán v spore, úspešnejšej žalovanej priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 54,78%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne sa vysporiadal s ročnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, keďže táto je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci 6/2016, úroková sadzba predstavovala 6,98%. Dohoda o výške úrokov je preto neplatná podľa § 39 OZ. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo1/2009 zo dňa 31.7.2009. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden listinný dôkaz o tom, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti sa dostalo do jej dispozičnej sféry a nemohlo vyvolať zamýšľané právne účinky. V tomto smere poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp. zn. 5Cdo 129/2010. Žalobca nepreukázal naplnenie podmienok § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a tým aj preukázať splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne a žiadal ho v napadnutých výrokoch potvrdiť.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (tzv. replike) poukázala opätovne na skutočnosti, ktoré boli predmetom jej odvolania a v ktorom naviac poukázala na rozhodnutia okresných a krajských súdov v obdobných právnych veciach.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 362 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch I. a súvisiacom výroku III. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Comsumer finance Holding a.s. a žalovanou bola uzatvorená „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe podmienok zákona č. 129/2010 Z.z., a tento vzťah je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľský, ako vyvodil aj súd prvej inštancie v bode 12 odôvodnenia rozsudku, vychádzajúc zo zákonných podmienok uvedených v bode 11 odôvodnenia. Je teda zrejmé, že žalovanej na základe uzatvorenej zmluvy bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazala splácať na základe zmluvne dohodnutých podmienok tak, ako boli súdom prvej inštancie zistené a konštatované v bode 10 odôvodnenia.
7. Sú bez právneho významu odvolacie námietky žalovanej, že záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bodoch 13 až 14 je nesprávny z dôvodu, že úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve a RPMN mal vyhodnotiť ako neplatné podľa § 39 OZ a zároveň vyvolávajúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že súd prvej inštancie v bode 18 dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že neboli naplnené podmienky uvedené v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., na základe čoho v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona je pre nenaplnenie tejto uvedenej podmienky potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe záverov súdu prvej inštancie v bode 18 odôvodnenia bola žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá výrokom II., proti ktorému žalobca odvolanie nepodal.
8. Za dôvodné odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k posúdeniu na strane a podmienok mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v priebehu konania namietala, že by list zo dňa 20.7.2017, ktorým CFH oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, sa dostal do jej dispozičnej sféry. Žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadny dôkaz na preukázanie doručenia tohto hmotnoprávneho úkonu v zmysle vyššie citovaného zákona ustanovenia nepreukázal. Závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 15. odôvodnenia, že takéto tvrdenie žalovanej považuje za účelové, keďže aj výzva na úhradu splátky za mesiac 03/2017 jej bola doručovaná na adresu uvádzanú v zmluve a že sa tak malo stať na základe doručenia oznámenia spolu so žalobou, odvolací súd nepovažoval za správne. Jedná sa totiž o naplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ., ktoré musia byť v konaní jednoznačne preukázané. V priebehu plynutia času po rozhodnutí súdu prvej inštancie nastala splatnosť už aj poslednej splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru (20.6.2021), pričom nebolo preukázané, že by žalovaná okrem úhrady na úvere vo výške 336 eur zaplatila ďalšie splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru alebo čiastočne uhradila dlh.
9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v konaní, keďže nebolo preukázané naplnenie podmienok postúpenia pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaná splátky na základe podmienok zmluvy riadne neuhrádzala, právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou CFH bola listom zo dňa 25.5.2007 vyzvaná na úhradu peňažného dlhu t.j. splátky splatnej v mesiaci 03/2017 a teda nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že by ku dňu postúpenia pohľadávky na súčasného žalobcu nebola v omeškaní s plnením svojho záväzku na základe podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z.z.. Preto odvolací súd závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 16. odôvodnenia považoval za konzistentné a vecne správne.
10. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. odvolaním žalovanej (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) ako vecne správny potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)